Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/5/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobkyne J. F., nar. XX. januára XXXX, U. XX, XXX XX K., právne zastúpenej Mgr. Jurajom Berežným, advokátom so sídlom Centrálna 2/38, 089 01 Svidník proti žalovanej Sociálnej poisťovni ústredie, ul. 29. Augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 14. decembra 2020 Číslo: 83178-2/2020-BA, na základe podanej správnej žaloby, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 14. decembra 2020 Číslo: 83178-2/2020-BA a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobkyni úplnú náhradu trov konania voči žalovanej.

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím Sociálna poisťovňa Ústredie, so sídlom v Bratislave ako odvolací orgán príslušný na rozhodovanie v súlade s o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa citovaného zákona dňa 14.12.2020 pod č.: 83178-2/2020-BA rozhodla tak, že odvolanie žalobkyne J. F. proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník zo dňa 07.10.2020 č.: XXXX/XXXX-SK-DvN vo veci nepriznanie nároku na dávku nezamestnanosti zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. 2. Žalovaná odôvodnila rozhodnutie, ktoré je predmetom preskúmania poukazom na ust. , cit. zákona, ako aj s poukazom na obsah prvostupňového rozhodnutia, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník 07.10.2020, podľa piateho bodu zákona, na základe ktorého podľa zákona a podľa článku 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia rozhodla, že pani J. F. nemá nárok na dávku nezamestnanosti. Zároveň poukázala žalovaná na odvolanie účastníčky konania v ktorom uviedla, že nesúhlasí s vyhlásením, že dlhodobý pobyt v zahraničí je prevažujúcou skutočnosťou pri posudzovaní centra záujmov a domnieva sa, že z dokladov predložených v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti je preukázané jej centrum záujmov na Slovensku. Žiadala o zrušenie napadnutého rozhodnutia. 3. Odvolací orgán ďalej v odôvodnení rozhodnutia citoval príslušné ustanovenia , zákona, ako aj článok 61 ods. 1, 2 a čl. 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, článok 1 písm. f) Základného nariadenia a článok 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná ďalej poukázala na to, že podľa Oznámenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bardejov z 26.05.2020 bola navrhovateľka zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 17.05.2020, pričom žiadosť o dávku v nezamestnanosti si uplatnila na pobočke Svidník dňa 15.06.2020.

Žalovaná zdôvodnila, že v období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 17.05.2016 do 16.05.2020 navrhovateľka nepreukázala žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by jej bolo možné zohľadniť na účely vzniku nárok na dávku nezamestnanosti. Poukázala pritom opätovne na ustanovenie §104 ods. 1 zákona a argumentovala ďalej tým, že podľa spisového materiálu pracovala navrhovateľka v posudzovanom období na území iného členského štátu EÚ - Nemecka. V tejto súvislosti uviedla, že na preukázanie dôb poistení nezamestnanosti dosiahnutých v rámci členského štátu EÚ je potrebné príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne predložiť formulár osvedčujúci obdobia, počas ktorých bola dotknutá osoba poistená v nezamestnanosti na území členského štátu EÚ, potvrdený príslušnou zahraničnou inštitúciou. Vo formulári U1 z 09.09.2020 príslušná nemecká inštitúcia osvedčila údaje, a to obdobie poisteného zamestnania od 27.11.2019 do 16.05.2020. Dôvodom ukončenia zamestnania bolo ukončenie pracovnej zmluvy zo strany zamestnanca. V predchádzajúcom období vo formulári U002 nemecká inštitúcia osvedčila navrhovateľke obdobie od 01.09.2015 do 31.12.2018. 4. Nakoľko v prvostupňovom konaní o dávke v nezamestnanosti navrhovateľka preukázala v posudzovanom období dobu poistenia nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník povinná posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s článkom 61 zákl. nariadenia, pričom poukázala na to, že výnimkou z tohto pravidla predstavujú prípady uvedené z článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, t.j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, na území členského štátu EÚ zachovala bydlisko na území SR (v zmysle článku 1 písm. j/) Základného nariadenia a článku 11 vykonávacieho nariadenia. Ďalej žalovaná argumentovala tým, že navrhovateľka bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Nemecka do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s článkom 61 ods. 1 Základného nariadenia len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území SR počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu EÚ. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia žalovaná poukázala na to, že v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje zachovanie väzieb navrhovateľa na území SR na základe celkového zhodnotenia všetkých dostupných informácií a údajov osvedčených navrhovateľkou. V žiadosti o dávku nezamestnanosti, ako aj vo vyhlásení žiadateľky na účely posúdenia zachovania centra záujmov boli predložené informácie získané jednak od navrhovateľky, ako aj získané výsluchom navrhovateľky z 01.10.2020. Centrum záujmov a bydlisko dotknutej osoby v zmysle článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia je možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:

- dĺžku a trvalosť, v prítomnosti na území dotknutých členských štátov navrhovateľka uviedla počas tohto výsluchu, že na území Nemecka sa zdržiavala od 01.09.2015 do 16.05.2020, t.j. viac ako 4 roky.

- situáciu navrhovateľky vrátane povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť vykonáva, trvalosť tejto dĺžky a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy

- jej rodinného stavu a rodinných väzieb, jej bytovej situácie najmä toho, či je táto situácia stabilná

- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. 5. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že podľa rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12.06.2009 je v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade cezhraničných pracovníkov a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu bydlisko, mala rozšíriť oblasť uplatnenia článku 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte, a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. Na dôvažok navrhovateľka sa v Nemecku zdržiavala spolu so svojim priateľom. 6. V súlade s týmto rozhodnutím boli celková dĺžka pobytu, stabilná pracovná situácia na území Nemecka, rodinná situácia navrhovateľky a jej bytová situácia vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti, ktoré navrhovateľka uviedla ako väzby na Slovensku. Odvolací orgán mal zo spisového materiálu za preukázané, že počas výkonu zamestnania v Nemecku sa navrhovateľka v tomto čase dlhodobo zdržiavala, bývalá, trávila pracovný čas aj mimo pracovný čas spolu s priateľom, platila zákonné odvody i dane na území Nemecka. Všetky tieto skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov navrhovateľky, počas posledného zamestnania práve na území Nemecka.

7. Žalovaná ďalej poukázala na to, že v tejto súvislosti, že možnosť uplatniť si nárok na dávku nezamestnanosti v štáte inom, ako v štáte posledného zamestnania je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania, lebo v tomto štáte platila poistné, prípadne zamestnanosti. Podľa žalovaného je cieľom nariadenia podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti, a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. 8. Pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania sa neskúma aké väzby má žiadateľ v tej krajine, ale doby poistenia dosiahnuté podľa jeho legislatívy sa zohľadnia automaticky, čo však nezabezpečuje automatický vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Podľa žalovanej navrhovateľka mala zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Nemecka. V tejto súvislosti zdôraznila, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu EÚ nemajú v zmysle ustanovení základného a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu EÚ, v ktorom si uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti. Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte EÚ podlieha právnym predpisom tohto štátu, a teda je v tejto krajine aj sociálne poistená podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti, má dotknutá osoba v zmysle článku 64 Základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu v EÚ, t.j. aj na územie Slovenskej republiky. V prípade keď nezamestnaný nevyužije možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku nezamestnanosti. Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa článku 65 Základného nariadenia, t.j. v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti. Dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území iného členského štátu, teda nemôže sociálna poisťovňa zhodnotiť automaticky na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, ale je povinná dôsledne vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti preukázané v konaní o dávku v nezamestnanosti. 9. Žalovaná ďalej argumentovala tým, že vo viacerých iných konaniach je odvolaciemu orgánu zrejmé stanovisko írskej inštitúcie k posudzovaniu inštitútu bydliska - nakoľko nejde o spor inštitúcií v zmysle článku 11 Vykonávacieho nariadenia, je posúdenie bydliska podľa stanoviska írskej inštitúcie výlučnou právomocou tej inštitúcie, kde bol uplatnený nárok na dávku v nezamestnanosti. 10. Žalovaná poukázala aj na to, že počas výsluchu dňa 01.10.2020 navrhovateľka uviedla, že o dávku v nezamestnanosti na území Nemecka nepožiadala, pretože podľa nemeckých právnych predpisov by jej nárok na túto dávku nevznikol z dôvodu, že zamestnanie je ukončené z jeho podnetu. Z uvedeného podľa žalovanej je zrejmé, že navrhovateľka si bola vedomá skutočnosti, že po ukončení pracovného pomeru z jej podnetu je podľa nemeckých právnych predpisov nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikne. Podľa žalovanej navrhovateľka nemôže tento fakt zvrátiť tým, že sa domáha vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte hoci aj v takom, kde si zachovala isté väzby. Navrhovateľka si mala a mohla uvedomiť dôsledky svojho konania z čoho žalovaná vyvodzuje jej uzrozumenie s následným nebezpečím po strate zamestnania. Žalovaná poukázala v závere rozhodnutia na odvolacie dôvody, pričom opätovne poukázala na to, že bydlisko navrhovateľky bolo posúdené v súlade s článkom 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, pričom dĺžka prítomnosti na území členského štátu EÚ, podľa článku 11 ods. 1 písm. a/ Vykonávacieho nariadenia a situácia dotknutej osoby v zmysle článku 101 ods. 1 písm. b/ Vykonávacieho nariadenia jednoznačne preukazujú, že navrhovateľka si centrum záujmov na Slovensku počas výkonu činnosti zamestnanca v Nemecku nezachovala. V závere svojho rozhodnutia žalovaná poukázala na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré vymenovala pričom zdôraznila, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym názorom sociálnej poisťovne ohľadom bydliska.

II.

Žalobné dôvody

11. Predmetné rozhodnutie napadla žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podanou správnou žalobou a dožadovala sa preskúmania uvedeného rozhodnutia a následne zrušenia rozhodnutia

žalovaného z 14.12.2020 pod č. 83178-2/2020-BA a vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania trov konania. Hlavným dôvodom podanej žaloby bolo poukázanie na skutkový stav, pričom žalobkyňa popísala celé konanie od podania žiadosti, až po samotné rozhodnutie žalovaného. V žalobe argumentovala hlavne tým, že nesúhlasí s rozhodnutím z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Na základe týchto základných žalobných dôvodov žiadala žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. 12. Žalobkyňa v žalobe poukázala na obsah prvostupňového rozhodnutia, ako aj na dôvody odvolania, ako aj na rozhodnutie žalovanej. Ďalej poukázala na to, že žalovaná zdôvodnila rozhodnutie tým, že žalobkyňa nezachovala dostatočne pevné väzby na Slovensku. Žalobkyňa argumentovala tým, že práca v Nemecku bola len dočasná za účelom získania finančných prostriedkov. V zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že ako účastník konania nemá nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že jej bydlisko nie je na území Slovenskej republiky, ale na území Nemecka, nemožno takto v prípade doby poistenia v nezamestnanosti v Nemecku zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku. Žalobkyňa poukázala na jednotlivé skutočnosti, ktoré boli predmetom prvostupňového rozhodnutia, argumentovala poukazom na článok 61 ods. 1 Základného nariadenia, ako aj článok 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, pričom nezamestnaná osoba poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanca. Žalovaná podľa žalobkyne vyhodnotila, že bydlisko žalobkyne nie je na území SR. Žalobkyňa dôvodila ďalej tým, že uvedené skutočnosti preukázala kúpnou zmluvou k nehnuteľnosti zo dňa 04.04.2019, účtom vedeným v SL SP a.s., legitimáciou darcu krvi, mesačne splácala internetové služby. Žalobkyňa považuje rozhodnutie žalovane za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Namieta rozporuplnosť obidvoch rozhodnutí, z ktorých vyvodili jednoznačné závery, že nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Ďalej v žalobe poukázala na rozhodnutia NS SR z 30. januára 2018, , v ktorých vyslovil NS SR právny názor k zachovaniu bydliska a ktorým argumentuje žalovaná v rozhodnutí. V žalobe žalobkyňa uviedla, že považuje za absurdný fakt, že žalovaná vôbec neprihliada na to, že si žalobkyňa na Slovensku zakúpila nehnuteľnosť, pričom poukazuje žalovaná na rozsudky NSSR, kde žiadatelia nemajú žiadne nehnuteľnosti na území SR. Naopak žalobkyňa argumentovala rozhodnutiami NS SR , , kde bol vyslovený právny názor na posudzovanie stability a dĺžky zamestnania pri posudzovaní centra záujmov.

13. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná v danom prípade sama rozhodla o tom, že žalobkyňa nemá nárok a podporu v nezamestnanosti napriek tomu, že si žalobkyňa vytvorila situácie, že v sledovanom období riadne pracovala, bola riadne poistená v nezamestnanosti a nemala žiaden nárok na podporu v nezamestnanosti. Uvedené nebolo účelom základného nariadenia, ani vykonávacieho nariadenia a je v hrubom rozpore so zásadou voľného pohybu osôb v rámci spoločenstva. Účelom nariadení podľa žalobkyne je predovšetkým predísť situácii, aby osoba, ktorá v súlade so zásadou voľného pohybu osôb, ktoré pracuje na území spoločenstva a je riadne poistená v nezamestnanosti nezostala v prípade nezamestnanosti bez finančných prostriedkov na ktoré má nárok. 14. V danej veci podľa žalobkyne žalovaná neskúmala dôvody odchodu žalobkyne z Nemecka, neskúmala pohnútky vo vzťahu k uzatváraniu zmlúv na území SR, nadobudnutia nehnuteľností na území SR a napokon prestavby nehnuteľností na území SR. Žalovaná podľa žalobkyne nedostatočne zistila skutkový stav veci. Žalobkyňa v závere žaloby argumentovala tým, že jej úmysel smeroval k územiu SR a za jej bydlisko je z tohto dôvodu potrebné považovať Slovenskú republiku. S poukazom na žalobné dôvody žiadala žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie a priznať trovy konania.

III.

Vyjadrenie žalovaného

15. K podanej správnej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 25.03.2021 vyjadrila žalovaná, ako príslušný odvolací orgán, pričom zotrvala na skutkových a právnych okolnostiach a navrhla žalobu podľa ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

Replika žalobcu

16. K vyjadreniu žalovanej k podanej žalobe reagoval právny zástupca žalobkyne podaním z 05.05.2021, v ktorom zotrval na dôvodoch podanej žaloby.

V.

Závery správneho súdu

17. Z administratívneho spisu predloženého žalovanou ako odvolacím orgánom mal súd v konaní preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník dňa 07.10.2020 pod č. XXXX/XXXX-SK-DvN podľa § 178 ods. 1 písm. a/ piateho bodu zákona vydala predmetné rozhodnutie, na základe ktorého podľa § 104 ods. 1 zákona a podľa článku 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia a konštatovala, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Svoje rozhodnutie odôvodnil prvostupňový správny orgán poukazom na príslušné ustanovenie zákona o sociálnom poistení, ako aj článkov základného a vykonávacieho nariadenia a to nariadenia EP a Rady č. 883/2004 a nariadenia EP a Rady č. 987/2009. 18. Správny orgán poukázal na dôkazy, ktoré boli predmetom posúdenia nároku na dávku nezamestnanosti a argumentoval tým, že v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. v období od 17.05.2016 do 16.05.2020 žalobkyňa preukázala v tomto období dobu poistenia v nezamestnanosti v inom členskom štáte Európskej únie, t.j. v Nemecku. Zároveň prvostupňový správny orgán poukázal na to, že v zmysle koordinačných nariadení pojem bydlisko je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom období. Podľa správneho orgánu celková dĺžka pobytu v Nemecku na území tohto členského štátu a samotné dôvody, na ktoré poukázala žalobkyňa vo svojej žiadosti, návštevy na území Slovenskej republiky, ako aj väzby, ktoré na Slovensku nasvedčovali v danom období bližší vzťah k Nemecku, ako k Slovenskej republike. Existencia stabilného trvalého zamestnania ako aj prítomnosť priateľa žalobkyne na území iného členského štátu boli primárnym kritériom pri určení bydliska a centra záujmov. Z uvedených skutočností vyplynulo, že na účely preukázania údajov za štát bydliska žalobkyne na účely aplikácie článku 61, 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu činnosti žalobkyne, t.j. Nemecka. Vzhľadom na to, že bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku nezamestnanosti pracovala a poberala sociálne dávky na základe príslušných odvodov na území štátu Európskej únie, a to Nemecka dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a na základe článku 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia sa na ňu nevzťahuje a nie je možné použiť uvedené pravidlo citovaného článku. 19. Z obsahu administratívneho spisu vyplynuli skutočnosti, na ktoré žalobkyňa poukázala jednak v podanej žalobe, ale aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj vo svojej žiadosti o priznanie dávky v nezamestnanosti, ktorú podal na území Slovenskej republiky dňa 15.06.2020. 20. Správny súd argumentoval tým, že z obsahu podanej správnej žaloby vyplynulo, že žalobkyňa sa domáha preskúmania zákonnosti a postupu žalovanej ako odvolacieho orgánu, ktorý rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník zo dňa 07.10.2020 potvrdil, pričom poukázal na príslušné ustanovenia tak zákona o sociálnom poistení, ako aj články základného a vykonávacieho nariadenia. Dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila podmienku preukázania zachovania si centra záujmov na Slovensku. 21. Krajský súd ako správny súd preskúmal rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktorý vydal na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 15.06.2020 rozhodnutie zo dňa 07.10.2020, kedy podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a článku 61 Nariadenia ER č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia nárok na dávku v nezamestnanosti žalobkyni nepriznal. 22. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou o nepriznaní dávky nezamestnanosti žalobkyni podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, ako aj podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 a jeho vykonávacieho nariadenia č. 987/2009. Ako vyplýva zo o sociálnom poistení v 6. Hlave citovaného zákona sú upravené podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti. 23. Podľa Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Ako vyplýva z ustanovenia § 104 ods. 7 citovaného zákona, rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti. 25. Podľa článku 61 ods. 1 Nariadenia ( ES ) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia z 29. apríla 2004, ( ďalej len „základné nariadenie“ ), príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. 26. Podľa článku 61 ods. 2 Základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,

- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti. 27. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska. 28. Podľa článku 1 písm. j) Základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. 29. V zmysle článku 11 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonania Nariadenia ES č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia vykonávacieho nariadenia, určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely. 30. Podľa článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1) nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. 31. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania tak prvostupňovým správnym orgánom Sociálnou poisťovňou pobočka Svidník, ako aj z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia žalovanej, v prvom rade bolo potrebné posúdiť otázku bydliska žalobkyne. Vyriešenie tejto otázky bolo podstatné pre ďalšiu aplikáciu článku 65 Základného nariadenia. Podľa názoru správneho súdu vyriešeniu tejto otázky správne orgány nevenovali dostatočnú pozornosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam, ktorými žalobkyňa argumentovala v odvolaní a v písomných dôkazov, ktoré predložila v rámci odvolacieho konania nerozhodla na základe týchto skutočností, ale riadila sa iba vyhodnotením formuláru U1 a striktných nariadení príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, ako aj Základného nariadenia, konkrétne článku 61 ods. 1. Správny súd pri tomto poukazuje na základnú žalobnú námietku žalobkyne, ktorá uviedla, že pri vyhodnocovaní všetkých dôkazných prostriedkov, ktoré predložila, ako aj samotnej žiadosti o priznanie dávky nezamestnanosti, prvostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotil obsah ustanovenia článku 61 ods. 1, pričom sa

vôbec nevenoval vyhodnoteniu obsahu článku 61 ods. 2 s použitím článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia. Uvedené články síce citovala žalovaná vo svojom rozhodnutí, avšak obsahom týchto článkov jednotlivých nariadení sa pri svojom postupe pri rozhodovaní o dávke nezamestnanosti, ktorú podala žalobkyňa dňa 15.06.2020 neriadila. Tieto skutočnosti, na ktoré žalobkyňa poukazovala v žiadosti, ako aj v odvolaní, podľa názoru súdu správne orgány nevyhodnotili dostatočne vážne a dôsledne s poukazom práve na článok 1 písm. j/ základného nariadenia, ako aj s poukazom na článok 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia. V tomto ohľade správny súd opätovne zdôraznil, že preverenie samotnej frekvencie návštev a pobytu žalobkyne na Slovensku boli zo strany správneho orgánu vyhodnotené iba na základe písomného formulára U1. Správne orgány nevyhodnotili účelnosť týchto návštev a ich hospodárnosť, teda ekonomické odôvodnenie. 32. Pokiaľ žalovaná argumentovala vo svojom rozhodnutí, že samotná povaha a osobitné vlastnosti každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miestam, kde sa táto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy mala preukázané na základe vyhodnotenia výsledkov z informačného systému sociálnej poisťovne z ktorého vyplýva, že celá pracovná história žalobkyne bola spojená s Nemeckom a z formulára U002 A U1 príslušnej nemeckej inštitúcie vyplynulo, že v Nemecku bola zamestnaná od 01.09.2015 do 31.12.2018 a následne od 27.11.2019 do 16.05.2020 a v obidvoch obdobiach bol ukončený pracovný pomer z podnetu žalobkyne. Z uvedeného bezpochyby vyplýva, že možno navrhovateľkynú pracovnú situáciu v Nemecku jednoznačne hodnotiť ako stabilnú. V uvedenom závere mala žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán tieto poznatky na základe formulára, ako aj z výsledkov informačného systému sociálnej poisťovne a jedného výsluchu žalobkyne zo dňa 01.10.2020. Žalovaná sa v žiadnom prípade dôslednejšie nezaoberala dôvodom prečo žalobkyňa do Nemecka odišla v roku 2015, za akým účelom teda vlastne v Nemecku pôsobila a žila spolu so svojim priateľom. Ďalej čo sa týka hodnotenia rodinného vzťahu a rodinných väzieb sa žalobkyňa na území Írska zdržiavala s priateľom. Z uvedeného výsluchu, ako aj z týchto skutočností žalovaná dospela k záveru, že rodinná situácia žalobkyne svedčí o vytvorení jej väzieb na území Nemecka. Aj v tomto prípade podľa názoru správneho súdu žalovaná ani prvostupňový správny orgán uvedené skutočnosti nevyhodnocovali na základe predložených listinných dôkazov, ale iba zo samotnej výpovede zo dňa 01.10.2020 a zo záveru, že žalobkyňa bola počas svojho pôsobenia v Nemecku od roku 2015 do roku 2020 spolu s priateľom. Čo sa týka bytovej situácie a stability rodinných väzieb hodnotila žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán aj jej bytovú situáciu na území Slovenska aj keď zakúpila nehnuteľnosť, vyhodnotila žalovaná situáciu v Nemecku, kde bývala v podnájme, ako stabilnú. Čo sa týka vyhodnotenia členského štátu, ktorý považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely, žalobkyňa bola zamestnaná na území Nemecka, takže daňové povinnosti si plnila na tomto území, z čoho je podľa správnych orgánov zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t.j. Nemecko. Všetky uvedené skutočnosti tak, ako sú vyhodnotené v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu a následne v rozhodnutí žalovanej, ktorá sa v plnom rozsahu stotožnila so závermi prvostupňového správneho orgánu, odvolanie žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu zamietla, a predmetné rozhodnutie potvrdila. 33. Podľa názoru správneho súdu na účely uplatňovania článku 11 Nariadenia ES č. 987/2009 vychádzala správna komisia pri svojom rozhodnutí okrem iného z toho, že odsek 1 článku 65 Nariadenia ES č. 883/2004 stanovuje osobitné pravidlá týkajúce sa poskytovania a platby dávok v nezamestnanosti nezamestnaným osobám, ktoré počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanie alebo samostatne zárobkovo činné osoby mali bydlisko v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát. 34. Podľa ods. 3, podľa definície uvedenej v čl. 1 písm. j) uvedeného nariadenia pojem „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva a pojem „pobyt“ je v písm. k) uvedeného článku vymedzený ako prechodné bydlisko. Podľa ods. 3 čl. 11 nariadenia (ES) č. 987/2009 sú stanovené kritéria na určenie bydliska v prípade, že medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov panuje rozdiel v názoroch na túto otázku. Podľa čl. 64 ods. 5 nariadenia (ES) č. 883/2004 sa zodpovednosť za platbu dávok prenáša z príslušného štátu na štát bydliska v prípade, že príslušná osoba sa dá k dispozícii službám zamestnanosti štátu bydliska. Podľa ods. 9 hoci takéto riešenie je v súčasnosti prijateľné v prípade cezhraničných pracovníkov a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami pôvodu už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 nariadenia (ES) č. 883/2004 tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte, a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. S dôvodmi Správnej komisie uvedené v rozhodnutí U2 z 12. júna 2009 by sa mala dôkladne zaoberať aj žalovaná v ďalšom konaní.

35. Aj podľa súdu pojem bydlisko je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie združuje, kde je jej centrum záujmov, kde býva, pracuje, trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležité pritom na posúdenie bydliska podľa žalovanej, ako uviedla v rozhodnutí nie sú skutočnosti, na ktoré poukazuje žalobkyňa v odvolaní, ale to, že nie je možné považovať bydlisko za zachované na území SR práve s poukazom na to, že žalobkyňa nebola bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistená v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov, ako aj to, že žalobkyňa bola na území Nemecka dlhodobo a to viac ako 4 roky. Uvedený záver podľa správneho súdu nie je správny práve s dôrazom na úmysel žalobkyne žiť v Nemecku. 36. Žalovaná nevyhodnotila v žiadnom prípade argumenty, ktorými dôvodila žalobkyňa v odvolaní, avšak ani tie, ktoré uviedla pri jej výsluchu do zápisnice. Podľa žalovanej nebolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 Základného nariadenia doby poistenia v nezamestnanosti získané na území Nemecka. Tieto závery žalovanej však nie sú v súlade s čl. 61 ods. 1 a 2, a už v žiadnom prípade s čl. 65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, na ktorých obsah súd poukázal vyššie, pričom predmetné články citovala aj žalovaná ako odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí, avšak podľa nich nepostupovala. 37. Za tohto stavu správny súd dospel opätovne k záveru, že v predmetnej veci nebol dostatočne zistený skutkový stav a rozhodnutia správnych orgánov nemožno považovať za presvedčivé a preskúmateľné práve pre nedostatočné zdôvodnenie zamietnutia uplatneného nároku žalobkyňou. 38. V predmetnej veci podľa názoru správneho súdu bola sporná otázka tak členského štátu, ktorý má o nároku rozhodovať, ako aj sporná otázka „bydliska“ a s tým súvisiacich väzieb žalobkyne na územie Slovenskej republiky počas výkonu jej zárobkových činností na území Nemecka, ako aj to, či správne aplikovali správne orgány článok 61 ods. 2 Základného nariadenia. 39. Ako vyplýva z ustanovenia článku 61 ods. 2 Základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a/ sa uplatňovanie ods. 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

- Doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia

- Doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania

- Doby zamestnania zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

40. Ako vyplýva ďalej z ust. článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie vo vzájomnej dohode urči centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i. povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy ii. jej rodinného stavu a rodinný ch väzieb iii. vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti iv. v prípade študentov zdroja ich príjmov v. jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná vi. členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska na daňové účely 41. Ako vyplýva z článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami, na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu. 42. Na základe vyššie citovaných článkov základného a vykonávacieho nariadenia správny súd bezpochyby dospel k záveru, že správne orgány v predmetnej veci dostatočne nezistili skutkový stav veci a na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci vydali rozhodnutie predčasne, neodôvodnené, čím sa stalo nepreskúmateľným. V rozhodnutí správne orgány na základe svojich subjektívnych zistení vydali rozhodnutie s nesprávnym právnym záverom. K uvedenému názoru dospel správny súd preštudovaním administratívneho spisu, ako aj rozhodnutí správnych orgánov a podaného odvolania žalobkyne, ako aj žalobných dôvodov žalobkyne. 43. Podľa správneho súdu sa žalobkyňa správne domáha zrušenia predmetného rozhodnutia, pretože aj správny súd dospel bezpochyby k záveru, že správne orgány sa nevenovali aplikácií ustanovenia článku 11 ods. 1 v spojení s článkom 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, a svoje rozhodnutie vydali na základe

nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. S poukazom na tú skutočnosť, že vôbec nekomunikovali správne orgány ohľadom bydliska žalobkyne a zistenia jej väzieb na územie Slovenska bez toho, aby oslovili príslušnú inštitúciu členského štátu v ktorom žalobkyňa pracovala a žila od roku 2015 do roku 2020, za akým účelom, za akých dôvodov, a čo ju vlastne viedlo k samotnému presťahovaniu sa z územia Slovenska do iného členského štátu Európskej únie, pričom tieto dôvody, ktoré popísala žalobkyňa v žiadosti, ako aj uviedla vo svojom výsluchu z 01.10.2020, správne orgány nedostatočne vyhodnotili. 44. Ako vyplýva z príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení, konkrétne ustanovenia § 195 ods. 1 citovaného zákona, organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 45. Podľa § 195 ods. 2 citovaného zákona, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 46. Podľa § 209 ods. 1 citovaného zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 47. Podľa § 209 ods. 2 citovaného zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 48. Podľa § 209 ods. 4 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 49. Aj napriek konštatácii žalovanej, že správny orgán dostatočne zistil skutkový stav a tento popísal v rozhodnutí, je správny súd opačného názoru, pričom poukazuje na to, že na základe uvedených skutočností, ktoré vyplývajú z obsahu administratívneho spisu, ako aj z rozhodnutí správnych orgánov a podanej žaloby mal bezpochyby za preukázané, že správne orgány dostatočne nevyhodnotili zistený skutkový stav veci. V predmetnom konaní okrem samotného vyhlásenia pre účely posúdenia bydliska a výpovede formou výsluchu žalobkyne, na základe ktorých mali byť dostatočne preukázané väzby žalobkyne na území SR sa nezaoberali vyhodnotením všetkých písomných dôkazov a všetkých vyhlásení a argumentov žalobkyne, ktoré uvádzala v odvolaní, ako aj pri podaní nároku na dávku v nezamestnanosti. Dohoda medzi dotknutými inštitúciami (Nemecka a Slovenskej republiky) v čase rozhodovania žalovanej neexistovala, resp. k takejto dohode medzi dotknutými inštitúciami na určenie skutočného miesta bydliska žalobkyne nedošlo a vôbec nevyhodnotili správne orgány „úmysel“ žalobkyne a tiež dôvody a okolnosti, ktoré ho viedli k presťahovaniu a predovšetkým k zamestnaniu v Nemecku. Podľa názoru správneho súdu bez toho, aby existovala takáto dohoda, úmysel žalobkyne vyhodnocovali správne orgány v rozpore s citovaným článkom nariadenia. 50. Pokiaľ žalobkyňa vo svojej žiadosti poukazovala na to, že počas výkonu zamestnania a života v Nemecku sa nepretržite vracala so svojim priateľom na územie Slovenska, kde nepretrhla svoje väzby na rodinu, pričom tieto zostali zachované na území Slovenskej republiky. O tom žalobkyňa presviedčala správne orgány poukazom na listinné dôkazy, ktoré boli preukázaním toho, že žalobkyňa na území Slovenskej republiky si zabezpečovala bývanie formou kúpy domu, ale aj zabezpečenie poistného a poistných udalostí, ako aj sporenia v prípade pre potreby návratu z Nemecka. Väzby na Slovenskú republiku udržiavala návštevami, ako aj realizáciou väzieb, ktoré mali byť zachované potom, čo sa vráti žalobkyňa spolu s priateľom na územie Slovenskej republiky, kde chceli následne žiť. Žalobkyňa výpoveďou, ako aj listinnými dôkazmi preukázala, že bývanie v Nemecku bol len dočasný, nie trvalý. 51. Žalovaná ako odvolací orgán, ako aj prvostupňový správny orgán argumentovali tým, že žalobkyňa nemala žiadne väzby na územie Slovenskej republiky, pričom všetky väzby smerovali tak k dlhodobému zamestnaniu na dobu neurčitú, ako aj ostatné skutočnosti na Nemecko. Uvedené skutočnosti však boli nevyhnutne potrebné s poukazom na výkon jej zamestnania, ako aj výkon zamestnania jej priateľa na území Nemecka. Trvalé bydlisko, ktoré nezmenila na území Slovenskej republiky bolo bezpochyby dôkazom toho, že žalobkyňa svoje väzby na Slovenskú republiku, ako aj bydlisko nepretrhla a uvedené skutočnosti, ako už súd vyššie popísal správne orgány mali vyhodnotiť s poukazom na to, čím žalobkyňa argumentovala v podanej žiadosti, respektíve v samotnom výsluchu zo dňa 01.10.2020, ako aj v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu. V tomto smere správny súd poukázal na obsah článku 1 písm. j) Základného nariadenia, podľa ktorého bydlisko znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva. Týmto článkom 1 písm. j/ Základného nariadenia bolo potrebné sa zaoberať správnymi orgánmi v širšom kontexte s poukazom teda na obsah článku 11 ods. 1, 2 Vykonávacieho nariadenia.

52. Pokiaľ sa správne orgány nevysporiadali s tým, že príslušná inštitúcia členského Štátu Európskej únie Nemecko sa k predmetnej veci vôbec nevyjadrili, aplikovali tak ustanovenia článku 11 ods. 1, 2 v rozpore s tým, čo je obsahom uvedených článkov vykonávacieho nariadenia. Pokiaľ rozdiel v stanoviskách inštitúcií členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie nebolo bezpochyby určené či už po vzájomnej dohode alebo bez dohody, bolo potrebné sa týmito skutočnosťami zo strany správnych orgánov venovať. Pokiaľ žalobkyňa nepristúpila k tomu, že si uplatnila uvedený nárok na dávku nezamestnanosti v členskom štáte Európskej únie v Nemecku, mali ohľadom tejto skutočnosti vykonať správne orgány dokazovanie a zistiť, či príslušná inštitúcia Nemecka konala, respektíve prečo nekonala a nemali sa spoliehať iba na výsledok Formulára U1, U002, respektíve na samotný výsluch žalobkyne zo dňa 01.10.2020. 53. Čo sa týka obsahu Formulára U1, ktorý je obsahom administratívneho spisu, k tomuto správny súd uviedol, že ich vypisovanie a odpovede na jednoduché a strohé otázky, na základe ktorých mal správny orgán dospieť k záveru, že neboli zachované bezprostredné väzby u žalobkyne na Slovenskú republiku sú prejavom nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom uvedený formulár považuje súd za nedostatočný, pretože z tohto dôvodu nemožno jednoznačne a bezpochyby dospieť k záveru, ku ktorému správny orgán dospel a to, že žalobkyňa nesplnila základnú podmienku, ktorá bola v tomto konaní riešená, a to je určenie skutočného miesta bydliska žalobkyne. Vyriešenie predmetnej otázky zachovania bydliska malo podstatný vplyv v celom konaní, a ako už súd uviedol vyššie, samotnú aplikáciu článku 65 Základného nariadenia bolo potrebné posudzovať v súlade s článkom 11 ods. 1, 2 Vykonávacieho nariadenia. 54. Žalovaná ako odvolací orgán konštatovala tak, ako dospel k záveru prvostupňový správny orgán, že neboli splnené podmienky preukázania doby poistenia nezamestnanosti v posudzovanom období na území Slovenskej republiky, avšak v tejto súvislosti správny súd argumentuje tým, že tieto boli splnené samotným preukázaním posudzovaného obdobia na území iného členského štátu, a to konkrétne v čase od 01.09.2015 do 16.05.2020 na území Nemecka. Túto dobu, ktorú bola povinná Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník posúdiť ako možnú dobu zohľadnenia na účely nároku na dávku nezamestnanosti v zmysle článku 61 Základného nariadenia na preukázanie doby nezamestnanosti posúdiť s dôrazom na rozhodujúci dôvod. Preukázanie doby nezamestnanosti však nebol rozhodujúcim dôvodom pre zamietnutie nároku žalobkyne na dávku v nezamestnanosti, pričom rozhodujúcim dôvodom bolo nepreukázanie zachovania väzby bydliska a teda trvalého záujmu na území Slovenska, čo za preukázané zo strany správnych orgánov nebolo. 55. Ako ďalej vyplýva z postupu ako aj konania o žiadosti na dávku v nezamestnanosti, bolo sa potrebné zo strany správnych orgánov bezpochyby venovať výnimke z pravidla uvedeného v čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia, kde sú prípady uvedené v čl. 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, v zmysle ktorého má posudzovaná osoba zachované úzke väzby a bydlisko na území SR v zmysle čl. 1 písm. j/ Základného nariadenia a čl. 11 ods. 1, 2 Vykonávacieho nariadenia, ktorou citáciou príslušný súd vyššie argumentoval. 56. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že aj keď správne orgány uvedené v príslušných ustanoveniach v článkoch základného a vykonávacieho nariadenia citovali vo svojich rozhodnutiach, v skutočnosti sa týmito ustanovenia neriadili a aplikovali ich v rozpore s uvedeným obsahom citovaných nariadení. 57. S dôrazom na preukázané skutočnosti v rámci vykonávaného dokazovania sa preto správny súd nestotožnil s tvrdeniami žalovanej, že žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívym, a preto z uvedeného záveru aj prvostupňový správny orgán na základe týchto skutočností nezohľadňoval ani dobu, ktorú získala žalobkyňa v súlade s čl. 61 ods. 1 Základného nariadenia na území Nemecka, pretože žalobkyňa podľa záverov správnych orgánov nepreukázala zachovanie pevných väzieb a bydliska na území SR počas výkonu posledného zamestnania na území iného členského štátu, a to Nemecka. Správne orgány svoj záver dostatočne nezdôvodnili práve s poukazom na obsah článku 11 ods. 1, 2 Vykonávacieho nariadenia v spojení s článkom 1 ods. 1 písm. j/ Základného nariadenia. 58. V danom kontexte podľa názoru správneho súdu z obsahu formuláru U1, ako aj výsluchu žalobcu zo dňa 01.10.2020, vyvodili správne orgány tento svoj právny záver z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pričom otázku zachovania bydliska posudzovali správne orgány len na základe uvedeného formularizovaného tlačiva a na základe jednej výpovede žalobkyne, pričom bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutie žalovanej vydané predčasne bez toho, aby venovali náležitú vážnosť otázke riešenia zachovania bydliska žalobkyne na území Slovenskej republiky.

59. Z vykonaného dokazovania správnych orgánov preto nemožno bez akýchkoľvek pochybností sa stotožniť sa záverom žalovanej, ktorá v celom rozsahu súhlasila so záverom prvostupňového správneho orgánu a dospieť k tomu, že s poukazom na všetky dostupné informácie nemožno považovať za centrum záujmov a bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie t. j. v Nemecku za zachované na území Slovenskej republiky, na základe tých dôvodov a skutočností, ktoré boli uvádzané v rozhodnutí správnych orgánov. Preto s poukazom na aplikáciu článku 11 Vykonávacieho nariadenia, s dôrazom práve článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia je súčasťou skúmania miesta „bydliska“ nielen preukázanie skutočností svedčiacich o nezachovaní bydliska na území SR, ale v prvom rade skúmanie reálnych podmienok existencie bývania v mieste pobytu výkonu dočasného zamestnania, ktoré úzko nadväzuje na samotné posúdenie, podľa názoru správneho súdu, dočasného pobytu žalobkyne, na území Nemecka. Pobyt žalobkyne na území Nemecka bol bezprostredne spojený s výkonom pracovných povinností v súlade s ktorými si zabezpečovala žalobkyňa budúce finančné krytie svojho života na území Slovenskej republiky. 60. Správny súd zdôraznil, že aj napriek tomu, že komunikácia v obidvoch príslušných inštitúcií štátov Európskej únie, Nemecka a Slovenska v tomto prípade nebola preukázaná a nedošlo ani k samotnej dohode, teda podstatný a rozhodujúci bol v tomto prípade úmysel osoby žalobkyne, ktorý správne orgány nedostatočne a nesprávne vyhodnotili. 61. Podľa názoru správneho súdu preto bolo potrebné v súvislosti s rozhodnutím, ktoré bolo vydané predčasne, nedostatočne odôvodnené, stalo sa tak nepreskúmateľným, pretože zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a svoje zdôvodnenie právneho záveru bolo zo strany správnych orgánov nesprávne. Správny súd uvedené rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) S.s.p. z dôvodu, že dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie žalovanej bolo nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav, nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj s poukazom na to, že správne orgány dospeli k nesprávnemu právnemu záveru. 62. Správny súd dospel k tomuto záveru na základe preskúmania obsahu napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, ako aj na základe obsahu administratívneho spisu, s poukazom na vyššie citovaného ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ako aj jednotlivých článkov základného a vykonávacieho nariadenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutia správnych orgánov. 63. Podľa správneho súdu odvolací orgán pri hodnotení predložených dôkazov zo strany žalobkyne a pri použití právnych predpisov sa obsahom týchto predložených listinných dôkazov neriadil a neriadil sa ani obsahom príslušných ustanovení citovaných článkov Základného a Vykonávacieho nariadenia, ako aj zákona o sociálnom poistení., v 1/ rade s poukazom na ustanovenie a Zákona o sociálnom poistení a svoje rozhodnutie vydal predčasne. 64. Správny súd poukázal v tejto súvislosti v súlade s SR na nedostatočne odôvodnené rozhodnutie žalovanej, ktoré porušuje ústavné právo žalobcu na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu s poukazom na SR. 65. V ďalšom konaní s poukazom na ustanovenie S.s.p. bude povinnosťou žalovanej postupovať tak, aby bol dôsledne zistený skutkový stav veci hlavne s dôrazom na posúdenie preukázania väzieb bydliska žalobkyne a to podľa podmienok na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle Základného a Vykonávacieho nariadenia EÚ. Po doplnení dokazovania bude povinnosťou žalovanej vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite, presvedčivo s poukazom na zákonné ustanovenia, tak zákona o sociálnom poistení, ako aj jednotlivých článkov základného a vykonávacieho nariadenia európskej únie, ktoré súd vyššie citoval rozhodnúť. Následne rozhodnutie zdôvodniť tak, aby poskytovalo skutkovú a právnu oporu jeho výroku práve s poukazom na odpovede na tie skutočnosti, na ktoré správny súd poukázal v odôvodnení svojho rozsudku. V tomto smere je potrebné, aby sa správne orgány predovšetkým zaoberali „úmyslom“ žalobkyne a hlavnými dôvodmi, ktoré žalobkyňu viedli k presťahovaniu a vykonávaniu zamestnania v Nemecku počas rokov 2015-2020. Podľa názoru správneho súdu bola práve nemožnosť zamestnania sa na Slovensku, pričom poukazuje správny súd na to z akej časti Slovenska pochádza žalobkyňa a s tým spojený nedostatok finančných prostriedkov u žalobkyne, čo spôsobilo dlhoročné odlúčenie od jej rodiny žijúcej na území Slovenska, čím došlo k pretrhnutia samotných týchto väzieb. 66. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa S.s.p. a žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).