Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Ek-2675-2023.pdf
PDF · 102.09 KB
Case nature
Subarea
6Ek/2675/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. B. XX, XXX XX C., práv. zast.: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, proti povinnej: D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. B. B. XXXX/XX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky vo výške 831,06 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou: JUDr. Jana Dobiašová, so sídlom exekútorského úradu Ulica A. Dubčeka 3558/78, 908 51 Holíč, pod sp.zn. 2624EX 751/23, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/2675/2023 zo dňa 01. 03. 2024, takto
rozhodol:
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/2675/2023 zo dňa 01. 03. 2024 v celom rozsahu m e n í tak, že:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Žiadnemu z účastníkov exekučného konania sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 36,-Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám súdnej exekútorky.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13. 11. 2023 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 911,06 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 40C/100/2022 zo dňa 17. 08. 2023, vykonateľné dňa 01. 10. 2023, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 40C/100/2022 zo dňa 06. 09. 2023, právoplatné dňa 13. 10. 2023 (ďalej v texte ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 22. 11. 2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku G. G. H., ktorá vedie exekúciu pod sp. zn. 2624EX 751/23.
3. Súdna exekútorka dňa 19. 12. 2023 predložila súdu návrh povinnej na zastavenie zo dňa 03. 12. 2023, o ktorom vyššia súdna úradníčka rozhodla uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Ek/2675/2023 zo dňa 01. 03. 2024 tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietla podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V uznesení konštatovala, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinná podala návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že uhradila oprávnenému celú vymáhanú sumu, pričom priložila ako listinné dôkazy prehľady pohybov z internet bankingu. Povinný oprávnenému plnil dlh z exekučného titulu v splátkach, a to bez ohľadu na to, že oprávnený s tým nesúhlasil. Vyššia súdna úradníčka mala taktiež z predloženého výpisu z účtu oprávneného za preukázané, že jednotlivé čiastkové úhrady boli z uvedeného dôvodu následne zo strany oprávneného povinnej zasielané spať okrem
úhrady uskutočnenej dňa 27. 09. 2023 vo výške 80,00 Eur. Predmetnú úhradu odpočítal oprávnený z celkovej sumy 911,06 Eur, pričom túto skutočnosť zohľadnil poverený súdny exekútor v Upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 27. 11. 2023. Vyššia súdna úradníčka konštatovala, že oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v spojení s opravným uznesením a nie je povinný uzatvárať s povinnou ďalšie dohody ohľadne jeho povinnosti dlh splniť. Povinný v podanom návrhu nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto vyššia súdna úradníčka podaný návrh na zastavenie exekúcie považovala za nedôvodný, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietla.
4. Proti vyššie uvedenému uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručila povinná tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť a žiadala exekúciu zastaviť. Poukázala na to, že výpisom z bankového účtu preukázala úhradu pohľadávky oprávneného bezhotovostným prevodom na jeho bankový účet, čo oprávnený aj potvrdil vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie. Platby boli pripísané na bankový účet oprávneného, čím došlo k zániku záväzku povinnej uhradiť oprávnenému jeho pohľadávku. Následné rozhodnutie oprávneného, že prijatú čiastku „vráti“ naspäť povinnej taktiež nemožno pripisovať na ťarchu povinnej, pretože postup oprávneného nemá oporu v právnom poriadku. Podľa názoru povinnej to pre oprávneného znamená nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od povinnej, pretože oprávnený zasielal (vracal) platby povinnej naspäť na jeho bankový účet bez akéhokoľvek právneho titulu. V takom prípade však ďalej nie je možné viesť toto exekučné konanie, pretože by sa potom jednalo o úplne iný nárok veriteľa, ktorý však nemá podložený exekučným titulom. Primárne si povinná svoju povinnosť splnila a tvrdenia oprávneného, že sa jednalo o obštrukčné správanie povinnej sú ničím nepreukázané a klamlivé. Povinná žiadala oprávneného o možnosť uhradiť plnenie v splátkach z dôvodu, že nebolo v jej finančných možnostiach a schopnostiach mu uhradiť celý dlh jednorazovo. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s argumentáciou povinnej o tom, že jej záväzok zanikol, povinná dála súdu ďalej do pozornosti, že tým, že veriteľ vrátil prijaté plnenie dlžníkovi, čím odmietol prijať plnenie od dlžníka sa dostal do omeškania. Skutočnosť, že oprávnený odmietol prijať čiastočné plnenie nie je možné pripisovať na ťarchu povinnej. V tejto súvislosti poukázala na § 522 Občianskeho zákonníka.
5. Oprávnený k podanej sťažnosti uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením. Oprávnený aj naďalej zotrváva na skutočnostiach prezentovaných vo vyjadrení Oprávneného k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 13. 12. 2023. Povinná v podanej Sťažnosti uvádza, že platby boli pripísané na bankový účet oprávneného, čím došlo k zániku záväzku povinného uhradiť oprávnenému jeho pohľadávku. S uvedeným tvrdením sa Oprávnený nestotožňuje a uvádza, že jeho nárok doposiaľ nezanikol. Povinná vykonala len čiastočnú úhradu vo výške 80,-Eur dňa 27. 09. 2023, ktorá bola súdnemu exekútorovi riadne oznámená a táto bola odpočítaná z dlžnej sumy. Po tomto dátume, t.j. 27. 09. 2023, nevykonala povinná žiadne úhrady. Zároveň si Oprávnený dovoľuje zdôrazniť, že v zmysle predošlej e-mailovej komunikácie (e-mail zo dňa 30. 08. 2023, e-mail zo dňa 31. 08. 2023 s e-mailom zo dňa 14. 09.2023, e-mail zo dňa 14. 09. 2023, na ktorú Oprávnený poukázal už vo vyjadrení k podanému návrhu na zatavenie exekúcie) bolo výslovne dohodnuté, že dlh sa musí splniť naraz, tak ako to bolo Opravnému priznané vo vykonateľnom exekučnom titule. V tejto súvislosti poukázal na § 566 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že Oprávnený nebol povinný prijať čiastočné plnenie Povinnej nakoľko bolo výslovne dohodnuté, že dlh sa musí splniť naraz. Povinná tak nebola oprávnená plniť dlh po častiach, nakoľko takéto jej správanie odporovalo dohode dlžníka a veriteľa. Dlžník nie je oprávnený dlh plniť po častiach, ak to výslovne odporuje dohode dlžníka a veriteľa. Oprávnený sa nestotožňuje ani s tvrdením Povinnej, že by sa ako Veriteľ dostal do omeškania a to z dôvodu, že „tým, že veriteľ vrátil prijaté plnenie dlžníkovi, čím odmietol prijať plnenie od dlžníka sa dostal do omeškania“. Oprávnenému nebolo zo strany Povinnej nikdy ponúknuté riadne plnenie, práve naopak Povinná sa od počiatku (po vydaní Uznesenia sp. zn. 40C/100/2022) snažila o obštrukčné konanie a všetkými spôsobmi sa vyhýbala a naďalej vyhýba riadnemu plneniu na ktoré má Oprávnený právny nárok, čím sa Povinná dostala do omeškania. Povinná nemala nikdy záujem uhradiť dlžnú sumu riadne a včas ale svojím konaním sa snažila vyhýbať riadnemu a včasnému splneniu svojej povinnosti. Nakoľko Povinná dobrovoľne nesplnila svoj záväzok vyplývajúci z vykonateľného rozhodnutia riadne a včas, bol Oprávnený nútený vymôcť si svoju pohľadávku voči povinnej v exekučnom konaní.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
11. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
12. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne.
13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
14. V prejednávanej veci nebolo sporné, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 11. 2023 sa oprávnený domáhal od povinnej vymoženia sumy 911,06 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 40C/100/2022 zo dňa 17. 08. 2023, vykonateľného dňa 01. 10. 2023, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 40C/100/2022 zo dňa 06. 09. 2023, právoplatným dňa 13. 10. 2023. Exekučným titulom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému trovy konania spolu v sume 911,06 Eur, do troch dní od doručenia tohto rozhodnutia.
15. Návrhom na zastavenie exekúcie povinná žiadala o zastavenie exekúcie z dôvodu úhrady dlžnej sumy ešte pred začatím exekúcie, pričom poukázala na úhrady uskutočnené dňa 21. 09. 2023 v sumách 106,31 Eur, 106,31 Eur, 24,75 Eur a 100,-Eur, platby zo dňa 22. 09. 2023, a to 2 x 100,-Eur, zo dňa 25. 09. 2023 2 x vo výške 100,-Eur, zo dňa 26. 09. 2023 vo výške 100,-Eur a zo dňa 27. 09. 2023 vo výške 80,-Eur. Súčasne povinná predložila o vykonaných platbách listinný dôkaz - prehľad pohybov z internet bankingu.
16. Oprávnený rozporoval zánik záväzku. Poukázal na to, že nesúhlasil s tým, aby povinná svoj záväzok uhradila v splátkach a požadovala jednorazové uhradenie dlžnej sumy. Oprávnený potvrdil, že na bankový účet prijal dňa 21. 09. 2023 spolu sumu vo výške 337,37 Eur, dňa 22. 09. 2023 sumu vo výške 200,-Eur, dňa 25. 09. 2023 sumu vo výške 200,-Eur, dňa 26. 09. 2023 sumu vo výške 100,-Eur a dňa 27. 09. 2023 sumu vo výške 80,-Eur. Tieto platby v celkovej sume 837,37 Eur (teda s výnimkou platby zo dňa 27. 09. 2023 v sume 80,-Eur, ktorú započítal na úhradu dlžnej sumy) oprávnený obratom vrátil povinnej na účet, z ktorého bola platba vykonaná, pretože požadoval od povinnej úhradu trov konania vcelku. Konanie povinnej označil za obštrukčné.
17. Napadnutým uznesením vyššia súdna úradníčka návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietla ako nedôvodný, keď konštatovala, že povinná oprávnenému plnila dlh z exekučného titulu v splátkach, a to bez ohľadu na to, že oprávnený s tým nesúhlasil, pričom z predloženého výpisu z účtu oprávneného
mala za preukázané, že jednotlivé čiastkové úhrady boli z uvedeného dôvodu následne zo strany oprávneného povinnej zasielané spať okrem úhrady uskutočnenej dňa 27. 09. 2023 vo výške 80,-Eur. Voči uzneseniu podala povinná sťažnosť, pričom opätovne namietala, že vymáhaná pohľadávka zanikla, pretože platby boli pripísané na bankový účet oprávneného, čím došlo k zániku záväzku povinnej uhradiť oprávnenému jeho pohľadávku.
18. V nadväznosti na podanú sťažnosť povinnej, po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu a relevantnou právnou úpravou, musí súd prvej inštancie konštatovať, že napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových (procesných) zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových (procesných) záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade vyššia súdna úradníčka ohľadom vykonaných úhrad vychádzala zo správne zisteného skutkového stavu, ktorý však nesprávne právne posúdila.
19. Sťažnostný súd konštatuje nespornú skutočnosť, že povinná po vydaní exekučného titulu, v lehote na plnenie tohto exekučného titulu, uhradila na účet oprávneného celkove sumu 917,37 Eur; vykonanie týchto úhrad nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Hoci v zmysle exekučného titulu povinná mala plniť k rukám právneho zástupcu, právny zástupca oprávneného mailom zo dňa 14. 09. 2023 oznámil povinnej, že úhradu môže realizovať na účet číslo: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je účtom oprávneného. V tejto súvislosti ďalej treba poukázať na § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu považuje za splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak. V nadväznosti na uvedené a s poukazom na § 559 v spojení s § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak je nutné konštatovať, že prijatím peňažných prostriedkov na účet oprávneného dlh povinnej zanikol splnením, a keďže sa tak stalo ešte pred začatím exekučného konania, uvedené jednoznačne predstavuje dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
20. Sťažnostný súd neopomína skutočnosť, že oprávnený jednotlivé platby (s výnimkou platby zo dňa 27. 09. 2023) povinnej vrátil, uvedené však nie je relevantné, pretože dlh povinnej zanikol pripísaním peňažných prostriedkov na účet oprávneného a následné konanie oprávneného nezaložilo opätovný vznik dlhu povinnej voči oprávnenému tým istým titulom, teda obnovu už splnením zaniknutého dlhu. Občiansky zákonník totiž v prípade plnenia poskytnutého prostredníctvom peňažného ústavu neupravuje možnosť takéto plnenie odmietnuť resp. vrátiť. Ak teda oprávnený vrátil povinnej platby, na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie (poskytnutím plnenia bez právneho dôvodu), ktoré má oprávnený právo žiadať vydať od povinnej. Pohľadávka vymáhaná v predmetnej exekúcii však zanikla.
21. Sťažnostný súd je rovnako názoru, že oprávnený bol povinný prijať i čiastočné plnenie od povinnej tak, ako to napokon vyplýva aj z § 566 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje, že „veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.“ Ak oprávnený poukazoval na to, že s oprávnenou bolo „výslovne dohodnuté, že sa musí dlh splniť naraz,“ existenciu takejto dohody s povinnou oprávnený súdu nepreukázal. Tu treba zdôrazniť, že dohoda predstavuje dvojstranný právny úkon, teda prejav vôle (v zásade) dvoch zmluvných strán, s obsahom ktorého obe tieto zmluvné strany súhlasia. V danom prípade však vo vzťahu k spôsobu plnenia exekučného titulu sťažnostný súd nevzhliadol medzi účastníkmi konania existenciu takejto dohody, keďže povinná v rámci e-mailovej komunikácie žiadala o možnosť zaplatenia pohľadávka v splátkach, s čím oprávnený nesúhlasil a žiadal o jednorazové uhradenie. Medzi účastníkmi tak nedošlo k dohode, pretože oprávnený nesúhlasil s úhradou v splátkach a povinná nesúhlasila s úhradou jednorazovo. Čiastočné plnenia v danom prípade neodporovali ani povahe pohľadávky. Vychádzajúc z uvedeného je tak nevyhnutné konštatovať, že oprávnený bol povinný prijať aj čiastočné plnenia a týmito čiastočnými plnenia došlo k postupnému zániku pohľadávky priznanej exekučným titulom.
22. V konaní povinnej súd nevzhliadol žiadne známky obštrukcií. Dlh sa snažila splniť v rámci svojich možností a schopností, a navyše ho splnila aj v lehote na dobrovoľné splnenie, teda do času kým sa exekučný titul stal vykonateľný. Naopak, za nelogické sťažnostný súd považoval
správanie oprávneného, ktorý trval na jednorazovej úhrade pohľadávky a ktorý následne (podľa názoru sťažnostného súdu opäť nelogicky a bezdôvodne) vrátil povinnej poskytnuté plnenia. Že si oprávnený uvedomil svoje konanie, naznačuje i skutočnosť, že poslednú platbu od povinnej si ponechal a túto jej už nevrátil.
23. Uvedenými úvahami tak sťažnostný súd dospel k záveru o dôvodnosti návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, keď bolo preukázané, že vymáhaná pohľadávka zanikla v celom rozsahu splnením pred začatím exekučného konania, a preto sťažnostný súd napadnuté uznesenie postupom v zmysle § 250 ods. 2 CSP zmenil tak, že exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku (výrok I. tohto uznesenia).
24. Mimo vlastnej rozhodovacej činnosti súd vzhľadom na zistený skutkový stav, v záujme predchádzania vzniku ďalších sporov, odporúča povinnej, aby vrátené peňažné prostriedky v sume 831,06 Eur (911,06 Eur – 80,-Eur) opätovne poukázala na účet oprávneného, keďže uvedená suma predstavuje na jej strane bezdôvodné obohatenie, ako to sama uviedla aj v rámci podanej sťažnosti.
25. Vzhľadom na zastavenie exekúcie, sťažnostný súd ďalej rozhodol o trovách exekúcie účastníkov konania a súdneho exekútora.
26. Podľa § 197 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
27. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
28. Podľa § 199c ods. 1, prvá veta, Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
29. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
30. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
31. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom do 31. 12. 2023, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur.
32. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
33. Podľa § 30b vyhlášky, v exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023, ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.
34. Pokiaľ ide o trovy účastníkov konania (oprávneného a povinnej), súd s poukazom na § 199d v spojení s § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov exekučného konania nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II. tohto uznesenia). Súd prihliadol na skutočnosť, že hoci povinná bola s návrhom na zastavenie exekúcie úspešná, z exekučného spisu vyplýva, že povinnej žiadne trovy v súvislosti s konaním o návrhu na zastavenie exekúcie nevznikli (v rámci návrhu a ani v rámci sťažnosti si náhradu neuplatnila), a preto v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že povinnej náhradu trov konania o návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal. Oprávnenému taktiež súd nepriznal nárok na náhradu trov konania vzhľadom na to, že v predmetnej exekúcii bol z procesného hľadiska neúspešným účastníkom, keďže súd návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyhovel.
35. Pokiaľ ide o trovy súdnej exekútorky, súd prvej inštancie uvádza, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, pričom tie znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa ustanovení tohto zákona. Tu súd prvej inštancie poukazuje na to, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom CSP je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Pokiaľ ide o samotnú náhradu trov exekúcie súdneho exekútora, pravidlá pre priznanie náhrady normuje § 199c Exekučného poriadku. Treba zdôrazniť, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov konania v zásade vždy, pričom základným pravidlom pre platenie trov súdneho exekútora je ich platenie povinným. Toto pravidlo vychádza zo skutočnosti, že správanie povinného (nesplnenie povinnosti) bolo spravodlivou príčinou podania návrhu na vykonanie exekúcie. V špecifických prípadoch sa však toto pravidlo modifikuje a ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Pre záver o zavinení oprávneného však treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok konania (zastavenie exekúcie) predvídať, a preto mohol pri náležitej opatrnosti predísť takýmto dôsledkom (napr. IV. ÚS 325/2010, II. ÚS 410/2010).
36. Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec sťažnostný súd konštatuje, že náhradou trov súdnej exekútorky zaviazal oprávneného, ktorý v konečnom dôsledku podal návrh na vykonanie exekúcie nedôvodne (na vymoženie zaniknutej pohľadávky), a teda mu je nutné pričítať dôvod zastavenia exekúcie. Ohľadom výšky náhrady, súd vychádzal z predloženého vyúčtovania, z § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého pri zastavení exekúcie patrí súdnej exekútorke náhrada výdavkov a ďalej z toho, že exekúcia proti povinnej bola zastavená z dôvodu, ktorý vznikol do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Z uvedených dôvodov súd výrokom III. tohto uznesenia priznal súdnej exekútorke nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 30,-Eur (t.j. 50 % zo sumy 60,-Eur) s poukazom na § 22 ods. 1 a 2 v spojení s § 30b vyhlášky, ktorú navýšil o DPH vo výške 6,-Eur (t.j. 20 % zo sumy 30,-Eur), keďže súdna exekútorka je evidovaná v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty zverejnenom Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky. Spolu tak náhrada trov exekúcie súdnej exekútorky predstavuje sumu vo výške 36,-Eur, ktoré je oprávnený povinný nahradiť súdnej exekútorke v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).