Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Cob-311-2013.pdf
PDF · 200.41 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/311/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: TAMAX GROUP, s.r.o., so sídlom SNP 7/13, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 36 716 197, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom M.R.Y. XX, XXX XX B., proti žalovanému: Minol, s.r.o., so sídlom Fatranská 679/16, 013 01 Teplička nad Váhom, IČO: 36 442 330, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom, so sídlom Y. S. XX, XXX XX. B., v konaní o zaplatenie 19.195,19 Eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného na zaplatenie sumy 29.020,23 Eur, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/209/2010-349 zo dňa 05.06.2013
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/209/2010-349 zo dňa 05.06.2013 p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudok okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 19.195,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 16.726,39 Eur od 18.06.2010 do zaplatenia a zo sumy 2.468,80 Eur od 16.07.2010 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá. Samostatným výrokom rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 1.833,96 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti vzájomný návrh žalovaného zamietol. Súčasne vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/402/2011 zo dňa 24.04.2012, a v tomto rozhodnutí vyslovené závery. Po skutkovej rovine okresný súd zistil, že dňa 01.04.2009 uzavrel žalovaný ako objednávateľ so žalobcom ako zhotoviteľom zmluvu o dielo č. Minol - 2009/01. Predmetom zmluvy bol záväzok zhotoviteľa zhotoviť a objednávateľovi odovzdať Objekt SO 10 - sadové úpravy podľa špecifikácie v prílohe. Čas plnenia bol dohodnutý so začiatkom - 04/2009 a ukončením do 06/2009 podľa harmonogramu prác. Dňa 29.09.2009 uzavreli účastníci Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo. Dodatkom došlo k rozšíreniu predmetu zmluvy o naviac práce v zmysle cenovej ponuky, ktorá bola prílohou dodatku. Čas plnenia bol stanovený so začiatkom 01.10.2009 a ukončenia 29.10.2009. Nová cena diela bez DPH predstavovala 41.492,40 Eur.
Okresný súd poukázal na ust. § 536 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, § 560 ods. 1, 2, § 324 ods. 1, 3, § 340 ods. 1, § 344, § 347 ods. 1, 3, § 349 ods. 1, 2 v spojení s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že predmetom žaloby bolo zaplatenie ceny diely podľa uzavretej zmluvy o dielo vrátane dodatku č. 1 k tejto zmluve. Žalovaný v konaní namietal nesplnenie povinnosti žalobcu podľa zmluvy, a to neodovzdanie diela, vady diela a zároveň svoje nároky voči žalobcovi v konaní uplatnil vzájomným návrhom. Z vykonaných dôkazov okresný súd zistil, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o dielo, podľa ktorej bola realizácia sadových úprav na objekte stavby amfiteáter v Žiline. Boli presne špecifikované vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán týkajúce sa realizovaného diela. Pôvodný rozsah dohodnutý v zmluve o dielo účastníci rozšírili dodatkom č. 1 o ďalšie práce a zodpovedajúcim spôsobom upravili aj celkovú dohodnutú cenu diela. Žalovaný vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu namietal, že protokoly nespĺňali zmluvou vyžadované náležitosti, a preto nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu diela, naviac, že ak protokoly boli podpísané, tak zo strany žalovaného boli podpísané konateľom, ktorý na to nebol oprávnený. Žalovaný namietal omeškanie žalobcu s realizáciou diela a vady diela a v tejto súvislosti svoje nároky uplatnil vzájomným návrhom, ktorým požadoval zmluvnú pokutu za omeškanie, zmluvnú pokutu za vady diela a zároveň náhradu nákladov vynaložených podľa jeho tvrdenia na odstránenie vád diela. Okresný súd sa zaoberal prvou otázkou, či došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela podľa uzavretej zmluvy o dielo, pričom poukázal aj na závery rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, podľa ktorého v súlade so zmluvou uzavretou medzi účastníkmi bolo možné dielo odovzdávať aj po častiach a bolo ho možné odovzdať aj s vadami, ktoré nebránili užívaniu diela. Zápis závad a nedorobkov zo dňa 30. septembra 2009 obsahoval označenie stavby, ktorej sa zápis týkal, označenie preberajúcej organizácie, ktorou bol žalovaný, označenie objektu SO 10 - sadové úpravy s tým, že účastníci sú označení ako účastníci preberacieho konania, a tými bol žalobca a žalovaný zastúpení svojimi konateľmi. Tento zápis tak spĺňal všetky podstatné náležitosti zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela podľa Článku IX. bod 9 uzavretej zmluvy o dielo. V tomto zápise sú uvedené základné údaje dokončeného diela, zápis obsahuje súpis zistených vád a nedorobkov v podobe štyroch tam uvedených nedorobkov. Zápis rovnako obsahoval dohodu o opatreniach a lehotách na odstránenie vád a nedorobkov. V zápise neboli uvedené ďalšie náležitosti, s ktorými zmluva počíta a síce otázky týkajúce sa plnenia zmluvne dohodnutých termínov, splatnosť zmluvných pokút, dohoda o znížení ceny z dôvodu vadného plnenia, či zoznam odovzdávaných dokladov. Podľa názoru okresného súdu však tieto náležitosti sú náležitosťami, ktoré sa mali v zápisnici o odovzdaní a prevzatí uvádzať len v prípade, ak došlo k vadnému plneniu, resp., ak medzi účastníkmi podľa zmluvy vznikla povinnosť platiť dohodnuté zmluvné pokuty. Zápis síce neobsahoval výslovne konštatovanie preberajúcej organizácie o tom, že dielo preberá, ale z celého kontextu tohto zápisu bolo zrejmé, že predmetom zápisu je práve odovzdanie a prevzatie diela. Tento záver vyplýva jednak z označenia žalovaného ako preberajúcej organizácie a označenia obidvoch účastníkov ako účastníkov preberacieho konania. Tento záver vyplýva aj z konštatovania účastníkov ohľadom drobných nedorobkov a chýb zistených pri odovzdaní a prevzatí diela, ktoré nebránia užívaniu. Pokiaľ aj žalovaný namietal nedodržanie formálnych náležitostí uvedeného zápisu, tak okresný súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, podľa ktorého vyžadovanie splnenia týchto náležitostí je nevyhnutné požadovať nielen od žalobcu, ale aj od žalovaného, keďže obidve zmluvné strany boli povinné postupovať tak, aby sa dodržali ich vzájomne prijaté zmluvné práva a povinnosti. Prípadné formálne nedostatky tak nebolo možné vykladať len na ťarchu žalobcu. Skutočnosť, že ku dňu 30. septembera 2009 boli práce vykonané, vyplynulo aj z výpovedí svedkov. Svedok P. uviedol, že zeminu
- ornicu na dielo dovážal do konca prázdnin roku 2009. Vykonanie prác podľa zmluvy o dielo k tomuto termínu vyplynulo aj z vyjadrenia svedka Talafu, ktorý uviedol pri svojej výpovedi, že práce boli dokončené a práce podľa dodatku boli odovzdávané v októbri. Svedok P. uviedol, že práce sa realizovali do septembra alebo do októbra 2009. Okresný súd uviedol, že v súvislosti s týmto zápisom závad a nedorobkov bolo potrebné rozlišovať dielo, ktoré bolo predmetom pôvodne uzatvorenej zmluvy o dielo, a dielo, ktoré predstavovalo rozšírenie rozsahu pôvodnej dohody účastníkov a ktoré bolo predmetom dodatku č. 1. Zo zápisu zo dňa 30.09.2009 a jeho obsahu nevyplýva žiadna zmienka o prácach, ktoré boli predmetom dodatku č. 1. Podľa názoru okresného súdu tieto práce nemohli byť predmetom uvedeného zápisu aj z toho dôvodu, že dodatok č. 1 k zmluve bol podpísaný dňa 29.09.2009, to znamená len jeden deň predtým, ako bol podpísaný zápis závad a nedorobkov diela. V predmetnom dodatku účastníci stanovili termín plnenia prác podľa dodatku od 01.10. do 29.10.2009. Z časových hľadísk tak vyplynulo, že účastníci ku dňu 30. septembra 2009 podpísali zápis závad a nedorobkov ohľadom prác, ktoré boli predmetom pôvodnej zmluvy o dielo, s tým, že od 01.10.2009 sa malo začať s prácami, ktoré boli predmetom dodatku č.1. Podľa týchto zhodnotení okresný súd skonštatoval, že žalobca preukázal ním tvrdenú skutočnosť, že práce podľa pôvodnej zmluvy o dielo odovzdal žalovanému ku dňu 30. septembra 2009.
Okresný súd ďalej uviedol, že v zápise boli obsiahnuté štyri vady a účastníci v tomto zápise zároveň stanovili termín ich odstránenia. Žalobca predložil preberací protokol o odstránení závad zo dňa 05.12.2009, ktorým účastníci potvrdili, že tri vady v podobe nescelených trávnatých pásov pod malým parkoviskom pri Kamélii, nedokončenej výsadbovej plochy medzi B a C a orezanie geotextílie a igelitov okolo palisád, boli k tomuto dňu odstránené. Poslednou závadou, ktorá zostala neodstránená, bola závada týkajúca sa vysiatia plôch, kde nevyrástla tráva, ktorá podľa tohto preberacieho protokolu mala byť odstránená na jar 2010. V súvislosti s touto vadou žalovaný namietal, že nebol predložený žiaden ďalší preberací protokol, ktorým by bolo potvrdené, že táto vada bola odstránená. Podľa názoru okresného súdu však v tomto prípade nebol potrebný preberací protokol. Zo zmluvy nevyplýva, že by ohľadom odstránenia vád mal byť spisovaný ešte osobitne nejaký preberací protokol. Z Článku IX. zmluvy o dielo vyplynulo, že v zápisnici o odovzdaní a prevzatí diela sa stanovia termíny na odstránenie vád a nedorobkov. V prípade vady týkajúcej sa nevzklíčeného trávnika bola medzi účastníkmi dohoda, že táto vada bude odstránená na jar 2010. O tom, že v tomto čase bol trávnik vzklíčený, svedčí aj vyjadrenie svedka Y., ktorý uviedol, že na stavbe amfiteátra realizoval okrem iného kosenie a prerezávanie trávnika. Vyjadril sa, že tieto práce realizoval cca mesiac, pričom podľa jeho faktúry bolo zrejmé, že dátum dodania fakturovaného tovaru, resp. služby, je 31.05.2010. Ak sa práce realizovali približne jeden mesiac, tak sa realizovali v priebehu mesiaca máj 2010, čo potvrdilo záver, že ku koncu apríla 2010 už trávnik, ktorý predstavoval poslednú vadu neodstránenú v roku 2009, bol vzklíčený, a teda táto posledná vada bola odstránená. O tom, že aj samotný žalovaný túto vadu považoval za odstránenú, nepriamo svedčí fakt, že žalovaný v súvislosti s touto vadou neuplatnil zmluvnú pokutu, na ktorú by mal v prípade neodstránenia vady v dohodnutom termíne nárok. Túto zmluvnú pokutu upravuje Článok X. bod 3 zmluvy o dielo. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca odovzdal dielo podľa pôvodnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi ku dňu 30.09.2009 s tým, že dodržal aj dohodu účastníkov obsiahnutú v zápise o vadách a nedorobkoch a štyri vady odstránil na jeseň 2009 a na jar 2010. Tým okresný súd uzavrel, že žalobca v celom rozsahu splnil svoju povinnosť podľa uzavretej zmluvy o dielo.
Okresný súd vo vzťahu odovzdania a prevzatia prác, ktoré boli predmetom dodatku č. 1, keďže o týchto prácach nebol spísaný obdobný protokol, ako bol zápis z 30.09.2009, uviedol, že medzi účastníkmi boli podpísané dva súpisy prác, a to ku dňu 05.11.2009 a ku dňu 15.01.2010. Zápis ku dňu 05.11.2009 bol potvrdený len pečiatkou žalovaného a nečitateľným podpisom pri slove „prevzal“. Z tohto súpisu nebolo možné zistiť základnú náležitosť vyžadovanú pre odovzdanie a prevzatie diela, a to označenie účastníkov preberacieho konania. Tieto náležitosti však obsahoval ďalší žalobcom predložený súpis, podľa ktorého konateľ žalovaného pán Oleš dňa 15.01.2010 súpis prevzal a so súpisom prác súhlasí. Na tomto súpise sú pečiatky a podpisy obidvoch účastníkov. Z protokolu bolo tiež zrejmé, akých prác sa tento týka, keďže tieto práce boli označené ako súpis prác Amfiteáter. Námietka žalovaného ohľadne nedostatočného označenia diela v tejto súvislosti preto podľa názoru okresného súdu neobstála. Pokiaľ medzi účastníkmi žiaden iný zmluvný vzťah neexistoval, tak bolo nepochybné, že tento súpis sa mohol týkať len prác realizovaných podľa uzavretej zmluvy o dielo vrátane dodatku č. 1. Súpis obsahoval základné údaje dokončeného diela, to znamená označenie slovom Amfiteáter a označenie účastníkov preberacieho konania. Zo súpisu bol zrejmý rozsah a cena vykonaných prác, ktoré presne korešpondovali so zmluvou vrátane dodatku č. 1. Pokiaľ išlo o ďalšie náležitosti vyžadované Článkom IX. bod 9 uzavretej zmluvy o dielo, tak tieto náležitosti bolo možné označiť ako fakultatívne, ktoré by sa v súpise objavili v prípade, ak by bol dôvod ich tam uvádzať. Ak sa v danom čase na diele už žiadne ďalšie vady a nedorobky nenachádzali, tak zápisnica nemusí obsahovať súpis zistených vád a nedorobkov a ani dohodu o opatreniach a lehotách na ich odstránenie. Rovnako tak, ak nedošlo k naplneniu predpokladov pre uplatnenie zmluvných pokút, potom zápis neobsahoval žiadnu zmienku ohľadom splatnosti zmluvných pokút. Zápis v spodnej časti, ktorý je do tohto súpisu dopísaný rukou, obsahujúci slovo „prevzal“, podľa názoru okresného súdu umožňoval interpretáciu tohto súpisu tak, ako to uviedol žalobca, a to ako preberacieho protokolu ohľadom prác uvedeného v tomto súpise. Zároveň podpisom tohto súpisu výslovne konateľ žalovaného vyjadril so súpisom prác súhlas. Podľa názoru okresného súdu bolo možné konštatovať, že tento súpis bol dokladom, ktorým došlo k prevzatiu celého diela, teda vrátane prác realizovaných v zmysle dodatku č. 1 k uzavretej zmluve o dielo. O tom, že práce boli dokončené svedčili aj svedecké výpovede, a to predovšetkým svedka Talafu a svedka P., z ktorých vyplynulo, že práce žalobca na diele ukončil v mesiaci október 2009. Z vyjadrení svedkov a ďalších listinných dôkazov potom vyplynulo, že na jar 2010 už žalobca žiadne ďalšie práce na diele nerealizoval. Ku dňu 15.01.2010, kedy bol tento súpis prác podpísaný, tak zo strany žalobcu boli realizované všetky práce, ktoré boli predmetom jeho záväzku podľa zmluvy a uzavretého dodatku č. 1 k zmluve o dielo.
Okresný súd uviedol, že žalobca splnil všetky svoje povinnosti podľa zmluvy, keď práce dokončil a následne protokoly v podobe, či už zápisu alebo súpisu prác, predložil na podpis konateľovi žalovaného a tento ich prevzal a podpísal. Ďalší postup smerujúci k zavŕšeniu zmluvného vzťahu, podľa vyjadrenia konateľa Oleša, bol už plne v réžii žalovaného, keďže žalovaný mal tento protokol ďalej predložiť na kontrolu pánovi P.. Okresný súd ďalej poukázal na vyjadrenie konateľa Olešu v tom zmysle, že ak by mal žalobca striktne postupovať podľa jeho vyjadrenia, tak napriek tomu, že by splnil všetky svoje povinnosti a že mu konateľ žalovaného podpísal súpisy vykonaných prác, nemohol by nijakým spôsobom ovplyvniť vznik svojho nároku na zaplatenie ceny diela, pretože tento nárok by bol viazaný výlučne na ďalšiu činnosť žalovaného, ktorú už žalobca nijako nemohol ovplyvniť. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že na súpisoch chýba podpis technického dozoru, tak z vyjadrenia konateľa Oleša vyplynulo, že podpis tohto technického dozoru na týchto súpisoch mal zabezpečiť práve žalovaný. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca svoju povinnosť odovzdať v súlade so zmluvou o dielo žalovanému preberacím protokolom v celosti splnil ku dňu 15.01.2010, keď konateľ žalovaného podpísal súpis prác Amfiteáter. Keďže práce podľa zmluvy o dielo boli prevzaté už ku dňu 30.09.2009, má podpis tohto protokolu ku dňu 15.01.2010 relevanciu len vo vzťahu k prácam, ktoré boli predmetom dodatku č. 1. Práce podľa dodatku č. 1 tak podľa názoru okresného súdu boli prevzaté dňa 15.01.2010. V konečnom dôsledku samotný žalovaný súpis prác Amfiteáter označuje za prevzatie vykonaných prác.
Okresný súd ďalej poukázal, že medzi účastníkmi konania bola v uzavretej zmluve o dielo dohoda, že dielo je možno odovzdať a prevziať aj s drobnými vadami, ktoré nebránia užívaniu diela. K tomuto došlo podľa protokolu zo dňa 29.09.2009, v ktorom sa konštatujú štyri vady nebrániace užívaniu. V rozsahu týchto štyroch vád poskytol žalobca žalovanému vadné plnenie, čím sa nárok žalovaného ako veriteľa zmenil na nárok, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa vzniknutým z vadného plnenia. Záväzok na odstránenie troch vád zanikol na jeseň 2009 a záväzok odstrániť poslednú vadu zanikol vzklíčením trávnika na jar 2010. Pokiaľ na jar 2010 bola odstránená aj posledná vada vzklíčením trávnika, tak zo zmluvy už nebol potrebný žiaden ďalší preberací protokol, alebo iný písomný doklad ohľadom tejto skutočnosti, ale priamo na základe tohto zmluvného ustanovenia bolo možné považovať dielo za odovzdané bez vád a nedorobkov. Okresný súd dospel k záveru, že k dohode účastníkov o vykonávaní prác došlo až podpisom dodatku č. 1 ku dňu 30.09.2009. Ak by medzi účastníkmi mal byť dodatok č. 1 uzatvorený len z dôvodu, aby sa písomne zachytili už vykonané práce, tak by nebol žiaden dôvod, aby účastníci do tohto dodatku dávali termín realizácie prác od 01.10. do 30.10.2009.
Okresný súd podľa výsledkov dokazovania nemal preukázané, že časť prác podľa rozpočtu mala byť realizovaná nie žalobcom, ale žalovaným. Žalovaný predložil len rozpočty, do ktorých rukou dopísal, resp. označil práce, ktoré podľa jeho názoru nevykonával žalobca, ale ich vykonával sám žalovaný. Žiadne dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení s výnimkou faktúr nepredložil. Aj práce, ktoré realizoval P., tak vykonával pre žalovaného ešte predtým, ako žalovaný uzavrel zmluvný vzťah so žalobcom. Žalovaný svoje tvrdenie o prácach, ktoré mal realizovať sám v rozsahu 15.753,96 Eur, tak nepreukázal.
Okresný súd dospel k záveru, že žalobca splnil svoju povinnosť, jednak podľa zmluvy o dielo v jej pôvodnom znení a jednak podľa dodatku č. 1 k tejto zmluve. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že práce podľa pôvodnej zmluvy boli odovzdané ku dňu 30.09.2009 so štyrmi vadami, ktoré boli odstránené, či už na jeseň 2009 alebo na jar 2010 a prevzatie prác v celosti teda aj podľa zmluvy o dielo, aj podľa dodatku č. 1 vyplynulo z dokladu zo dňa 15.01.2010. Okresný súd poukázal na to, že aj úkonom započítania v podstate žalovaný potvrdil pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny diela. Pokiaľ žalovaný používal pojem „zostatok nášho záväzku je“, tak týmto potvrdzoval záväzok zaplatiť cenu diela žalobcovi.
Vo vzťahu k uplatnenému vzájomnému návrhu, predmetom ktorého bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty titulom omeškania žalobcu s odovzdaním diela a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za neodstránenie žalovaným tvrdených vád, ako aj nárok na náhradu nákladov, ktoré podľa vyjadrenia mal žalovaný vynaložiť na odstránenie vád diela realizovaného žalobcom, okresný súd poukázal na Článok X bod 1 uzavretej zmluvy o dielo, podľa ktorej žalovaný uplatňoval zmluvnú pokutu. Podľa uzavretej zmluvy o dielo bol žalobca povinný dokončiť dielo do 30.06.2009. Podľa výsledkov dokazovania však dielo bolo odovzdané ku dňu 30.09.2009. V súvislosti s týmto časovým posunom žalobca v konaní tvrdil, že k tomuto došlo z dôvodov na strane žalovaného a z dôvodov prác vykonávaných na stavbe inými dodávateľmi, čo malo spôsobiť zdržanie žalobcu. Toto tvrdenie žalobca však v konaní nepreukázal. Pokiaľ sa žalobca v rovine uplatnenej zmluvnej pokuty bránil posunom termínu, ktorý mal spôsobiť žalovaný, tak z jeho strany išlo len o všeobecné tvrdenia, bez toho, aby boli označené, či predložené jednoznačné dôkazy toto tvrdenie preukazujúce. Svedok Hamárik len všeobecne uvádzal, že vo vykonávaní prác bránili prekážky, ktoré predstavovali najmä stavebné práce, lešenia a dlažby, po ktorých sa nemohlo chodiť. Svedok Talafa uviedol, že vo vykonávaní prác bránili iné práce realizované na stavbe. Ani jeden zo svedkov neuviedol konkrétne okolnosti a konkrétne časové súvislosti ohľadom námietok žalobcu vo vzťahu k jeho omeškaniu. Na to, aby mohol okresný súd posúdiť tieto námietky, by žalobca musel predovšetkým tvrdiť, v akom časovom rozsahu a aké konkrétne práce bránili postupu jeho prác. Ak sa žalobca obmedzil len na všeobecné tvrdenia, že jeho práce boli zdržané inými prácami vykonávanými na stavbe a nevymedzil konkrétne časové obdobie omeškania, ktoré malo byť spôsobené inými subjektami, teda neuviedol, aké omeškanie vyjadrené v dňoch, týždňoch, či mesiacoch malo na stavbe nastať v dôsledku ním tvrdenej skutočnosti, tak potom následne nepreukázal, že by sa do omeškania s plnením svojho záväzku podľa uzavretej zmluvy o dielo dostal z dôvodu iných prác realizovaných na stavbe. Okresný súd preto mal za to, že žalobca sa dostal do omeškania s plnením svojho zmluvného záväzku vo vzťahu k žalovanému. Z titulu princípu objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva z ust. § 300 Obchodného zákonníka, bolo zrejmé, že sa vylúčil vplyv okolností vylučujúcich zodpovednosť na povinnosť platiť zmluvnú pokutu. Čas plnenia v zmysle Článku III pôvodnej zmluvy o dielo bol stanovený s termínom ukončenia do 06/2009, to znamená do 30.06.2009. Pokiaľ k odovzdaniu prác podľa zmluvy o dielo došlo ku dňu 30.09.2009, sa žalobca dostal do omeškania so splnením svojej povinnosti odovzdať dielo od 01.07.2009 do 30.09.2009. Podľa uzavretej zmluvy o dielo za toto omeškanie patrila žalovanému ako objednávateľovi zmluvná pokuta vo výške 0,05 % z ceny diela bez DPH, a preto zmluvná pokuta za omeškanie od 01.07. do 29.09.2009 zodpovedala žalovaným uplatnenej sume 1.510,32 Eur, v ktorej časti vzájomnému návrhu žalovaného bolo okresným súdom vyhovené.
Žalovaný si ďalej uplatňoval aj zmluvnú pokutu za omeškanie s prácami, ktoré boli predmetom dodatku č. 1. Podľa tohto dodatku č. 1 mali byť práce dokončené do 29.10.2009. Okresný súd dospel k záveru, že práce podľa zmluvy, vrátane prác podľa dodatku č. 1, boli odovzdané ku dňu 15.01.2010. Počnúc dňom 30.10.2009 sa potom žalobca dostal do omeškania, ktoré bolo ukončené odovzdaním prác 15.01.2010. Žalovaný si však mohol uplatňovať zmluvnú pokutu za toto obdobie nie z celej ceny diela, ale len z ceny prác podľa dodatku č. 1, čo vyplýva, že práce podľa pôvodnej zmluvy o dielo v dohodnutej cene 33.193,92 Eur bez DPH boli odovzdané ku dňu 30. septembra 2009 a k tomuto dňu tak bolo ukončené omeškanie žalobcu s realizáciou týchto prác. V ďalšom období žalobca mohol byť v omeškaní už len s realizáciou prác podľa dodatku č. 1, teda s realizáciou prác s dohodnutou cenou 8.298,40 Eur bez DPH. Zmluvná pokuta vo výške 0,05 % z tejto sumy počítaná od 30.10.2009 do 15.01.2010 zodpovedala sume 323,64 Eur. Tento názor okresného súdu má oporu aj v rozhodnutí krajského súdu, z ktorého vyplynulo, že dielo mohlo byť podľa uzavretej zmluvy o dielo realizované a odovzdávané aj po častiach. Ak teda časť diela, ktorá bola predmetom pôvodnej zmluvy o dielo, bola odovzdaná ku dňu 30.09.2009, tak k tomuto dňu bolo ukončené omeškanie žalobcu s odovzdaním tejto časti diela, a za ďalšie obdobie už žalovanému nemohla patriť zmluvná pokuta počítaná z pôvodne dohodnutej ceny diela. Na základe týchto zhodnotení preto okresný súd vzájomný návrh žalovaného v časti zmluvnej pokuty požadovanej za omeškanie s odovzdaním diela zo strany žalobcu vyhodnotil ako dôvodný do výšky 1.833,96 Eur, čo predstavovalo súčet zmluvnej pokuty za omeškanie s realizáciou prác podľa pôvodnej zmluvy o dielo vo výške 1.510,32 Eur a zmluvnej pokuty za omeškanie s realizáciou prác podľa dodatku č. 1 vo výške 323,64 Eur.
Žalovaný ďalej vzájomným návrhom uplatnil nárok na zmluvnú pokutu podľa Článku X. bodu 3 uzavretej zmluvy o dielo. Žalovaný v tejto časti uplatneného nároku tvrdil, že reklamoval deväť vád a nedorobkov, ktoré žalobca odmietol odstrániť, avšak existencia takýchto vád nevyplývala zo žiadneho vykonaného dôkazu. Pokiaľ pri tvrdení žalovaného o existencii týchto vád sa malo vychádzať zo súpisu prác a z fakturácie zo strany H. Y., tak okresný súd skonštatoval, že práce realizované Y. boli odlišné od vád, ktoré žalovaný v konaní tvrdil podľa súpisu zo dňa 01.05.2010. Svedok Y. podľa rozpisu prác dodával tam uvedené rastliny a čo sa týka prác, realizoval hĺbenie jamiek, výsadbu rastlín, výsadbu dreviny, osadenie kolov a výmenu pôdy. Žalovaný pritom namietal vo svojom súpise vady: krivý nezavalcovaný terén, medzery v kobercovom trávniku, nezrealizované trávniky, krivo vysadené dreviny, vyschnuté žlté plochy, rozdielne druhy trávy, nepokosený trávnik, nedostatočnú hrúbku drevenej kôry a vysadené plazivé rastliny v trávniku. Po porovnaní súpisu prác bolo zrejmé, že ani jedna z týchto vád nebola svedkom Y. odstraňovaná. Z jeho vyjadrenia ďalej vyplynulo, že nedosieval ani trávnik, čím nepriamo potvrdil, že bola odstránená štvrtá reklamovaná vada v podobe nevzklíčeného trávnika. Jeho námietky ohľadne realizácie diela žalobcom smerovali skôr k tomu, že vysadené rastliny k tomuto komplexu nepasovali, resp. tam neboli vhodné. Okresný súd dospel k záveru, že vady, ktoré boli uvedené v súpise zo dňa 01.05.2010, žalovaný nepreukázal. Ak takéto vady na diele neboli, nemohlo žalovanému vzniknúť ani právo požadovať zmluvnú pokutu. Okresný súd ďalej poukázal na Článok III. bod 3 uzavretej zmluvy o dielo, podľa ktorého by žalovaný mohol požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty len v tom prípade, ak by sa žalobca ako objednávateľ dostal do omeškania s odstránením vád a nedorobkov v dohodnutých termínoch. Zmluva o dielo v tomto ustanovení priamo počítala s tým, že medzi účastníkmi bude uzavretá dohoda o odstránení vád a nedorobkov a len v prípade, ak v stanovených termínoch tieto vady odstránené nebudú, vznikne žalovanému ako objednávateľovi právo požadovať zmluvnú pokutu 100 Eur denne. Takáto dohoda o termíne odstránenia deviatich vád uvádzaných žalovaným v konaní medzi účastníkmi nebola preukázaná. Účastníci sporu pritom takýmto spôsobom ohľadne vád a nedorobkov postupovali v protokole zo dňa 30.09.2009, kde boli vady uvedené a zároveň stanovený aj termín ich odstránenia. Na to, aby žalovanému mohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, tak by musel postupovať tak, že by spísal protokol, podľa ktorého by účastníci zhodne konštatovali existenciu týchto vád a zároveň sa dohodli na termínoch ich odstránenia. Žalovaný pri výpočte tejto zmluvnej pokuty postupoval v rozpore s dohodou, keďže začiatok omeškania uplatnil od listu zo dňa 07.05.2010, ktorým žalobca reklamáciu odmietol. Žalovaný ani netvrdil, že by existovala nejaká dohoda o termíne odstránenia týchto deviatich vád. Okresný súd preto dospel k názoru, že návrh žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 22.500 Eur za omeškanie s odstraňovaním deviatich reklamovaných vád nebol dôvodný. Žalovaný nielenže nepreukázal existenciu týchto vád na diele realizovanom žalobcom, ale nepreukázal ani dohodu o termínoch ich odstránenia, a teda nepreukázal zmluvou stanovené predpoklady pre vznik jeho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. V ďalšej časti uplatneného vzájomného návrhu žalovaným na zaplatenie nákladov spojených s odstraňovaním vád, keď opätovne sa žalovaný odvolal na faktúru vystavenú svedkom Y. na sumu 3.391,71 Eur, znova okresný súd poukázal na to, že existenciu týchto vád žalovaný nepreukázal a práce, ktoré svedok Y. na diele realizoval podľa súpisu prác, boli prácami odlišnými od tvrdených vád. Nebolo zistené, že by svedok Y. akékoľvek vady diela spôsobené žalobcom odstraňoval, a preto žalovanému nemohol vzniknúť nárok na náhradu týchto nákladov. Preto aj v tejto časti okresný súd považoval vzájomný návrh žalovaného za nedôvodný. Okresný súd mal za to, že z uplatneného vzájomného návrhu žalovaného bol opodstatnený len nárok do výšky 1.833,96 Eur, preto v tejto časti bolo žalovanému vyhovené a vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Okresný súd sa vyjadril aj k odstúpeniu od zmluvy zo dňa 14.05.2010, ktoré odstúpenie považoval za neplatné, pretože bolo v rozpore s dojednaniami účastníkov podľa uzavretej zmluvy a ustanoveniami Obchodného zákonníka. Dielo bolo odovzdané ku dňu 30.09.2009 a v celosti k 15.01.2010. V čase 14.05.2010 už bolo dielo odovzdané, a dokonca bola odstránená aj posledná vada nevzklíčeného trávnika. Ak sa tvrdili ďalšie vady, tie žalovaný nepreukázal, a preto nebolo možné odstúpiť od zmluvy o dielo, po tom, čo bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie malo byť dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ žalobca splnil svoju povinnosť vykonať dielo ku dňu 15.01.2010 a zároveň listom zo dňa 20.04.2010 oznámil žalovanému, že dielo ako celok je pripravené na odovzdanie, bolo možné konštatovať, že ku dňu odstúpenia bolo dielo žalobcom odovzdané a bola odstránená aj posledná vada, o čom bola žalovanému doručená aj správa zo strany žalobcu.
Okresný súd skonštatoval dôvodnosť istiny o zaplatenie 19.195,19 Eur, ku ktorej bol priznaný aj úrok z omeškania podľa 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a Článku X. bodu 2 uzavretej zmluvy o dielo úrokovou mierou dohodnutou 0,05 % z neuhradenej sumy za každý deň omeškania. Poľa zmluvy o dielo bolo medzi účastníkmi dohodnuté zádržné a zároveň bolo dohodnuté, že objednávateľ, to znamená žalovaný, nie je v omeškaní s plnením finančných záväzkov za vykonané práce, ak neobdržal platbu od konečného objednávateľa GLOBAL ZA, a.s., Žilina. Okresný súd sa preto zaoberal otázkou zádržného a zároveň otázkou vyplatenia vykonaných prác žalovanému od spoločnosti GLOBAL ZA, a.s.. Okresný súd zistil, že žalovanému ako objednávateľovi vznikla povinnosť zádržné uhradiť po 6-tich mesiacoch odo dňa odovzdania diela. Dielo ako celok bolo odovzdané ku dňu 15.01.2010 a dojednaná 6-mesačná lehota uplynula dňom 15.07.2010. V súvislosti so splatnosťou ceny diela bolo potrebné sa podľa názoru okresného súdu zaoberať tiež otázkou, kedy žalovaný ako objednávateľ obdržal platbu za plnenie od konečného objednávateľa. Podľa dokladov predložených žalovaným v podobe výdavkového a príjmového pokladničného dokladu spoločnosť GLOBAL ZA, a.s., uhradila žalovanému práce v celkovej výške 325.005,46 Eur dňa 16.06.2010. Až po prijatí tohto finančného plnenia sa tak žalovaný mohol dostať do omeškania s plnením svojich finančných záväzkov za vykonané práce vo vzťahu k žalobcovi. Do omeškania sa tak žalovaný mohol dostať až po dni 16.06.2010, avšak pri poskytnutí primeranej lehoty na plnenie peňažného záväzku žalovanému sa žalovaný, podľa názoru okresného súdu, mohol dostať do omeškania počnúc dňom 18.06.2010, keďže najneskôr dňa 17.06.2010 mal splniť svoj záväzok voči žalobcovi. K tomuto dňu sa však žalovaný mohol dostať do omeškania s plnením svojich povinností zaplatiť cenu diela len do výšky 95 % z tejto ceny, pretože k tomuto dňu ešte nenastala splatnosť 5 %-ného zádržného. Celková cena diela vrátane DPH predstavovala 49.375,95 Eur, z čoho 95 % zodpovedalo sume 46.907,15 Eur. Žalovaný pritom už skôr poskytol plnenie vo výške 20.151 Eur a vo výške 10.029,76 Eur, to znamená, že jeho záväzok k tomuto dňu bol splatný vo výške 16.726,39 Eur. Zostávajúcich 5 % ceny diela, čo zodpovedá čiastke 2.468,80 Eur, sa stalo splatných až po uplynutí 6-tich mesiacov od odovzdania, teda ku dňu 15.07.2010, a žalovaný bol v omeškaní s úhradou tejto sumy od 16.7.2010. Podľa názoru okresného súdu na týchto záveroch nič nemení Článok V. bod 4 uzatvorenej zmluvy o dielo, ktorý viaže splatnosť konečnej faktúry na 33 dní od odsúhlasenia a podpísania záverečného súpisu vykonaných prác. Bez ohľadu na uvedené sa žalovaný do omeškania nemohol dostať skôr, ako po prijatí plnenia od konečného objednávateľa. Uplatnený nárok žalobcu v časti úroku z omeškania tak okresný súd vyhodnotil za čiastočne dôvodný a žalobcovi priznal právo na zaplatenie dohodnutého úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 16.726,39 Eur od 18.06.2010 do zaplatenia a zo sumy 2.468,80 Eur od 16.07.2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania bol žaloba zamietnutá. Súčasne v súvislosti s trovami súdneho konania uviedol, že o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej za aplikácie ust. § 151 ods. 3 O.s.p..
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku o jeho povinnosti zaplatiť žalovanému sumu 1.833,96 Eur. Žalobca namietal, že v tejto časti okresný súd rozhodol na základe nesprávnych skutkových zistení. Žalobca poukázal na to, že dielo spočívajúce v sadových úpravách na obytnom súbore Amfiteáter Žilina, Objekt SO 10 vykonal a žalovaný protokolárne ho prevzal 30. septembra 2009, čo opakovane potvrdil žalovaný písomne v zápise závad a nedorobkov diela zo dňa 30.09.2009, ako aj v súpise prác zo dňa 05.11.2009, v súpise prác zo dňa 15.01.2010. Pri prevzatí diela žalovaný dňa 30. septembra 2009 súčasne vytkol štyri drobné vady a chyby diela nebrániace užívaniu diela. Tieto vady podľa dohody mali byť odstránené do 05.12.2009, pričom k ich reálnemu odstráneniu došlo do 05.12.2009, čo žalovaný písomne potvrdil v preberacom protokole o odstránení vád zo dňa 05.12.2009. Žalovaný v rozpore so zmluvou o dielo nepripravil a nezabezpečil voľné stavenisko, keďže žalobca počas celého leta 2009 bol značne limitovaný a obmedzovaný stavebnou činnosťou iných subjektov, ktorí meškali s vykonávaním svojich stavebných prác, dokonca lešením poškodili už žalobcom zhotovený povrch a sadové úpravy, čo bolo nevyhnutné opravovať. Tieto obmedzenia existovali pravidelne počas mesiacov 6, 7, 8, 9/2009, čo potvrdili i viacerí svedkovia, a preto sa žalobca nestotožnil s názorom okresného súdu, že žalobca presne nekonkretizoval čas, po ktorý bol obmedzený v prácach. Uzavretím dodatku č. 1 došlo aj k posunu termínu zhotovenia diela a dodania diela z 30.06.2009 na termín 30.09.2009, čo vyplýva aj z povahy a logiky veci. Z titulu rozšírenia diela bol dohodnutý nový termín dodania diela 30. septembra 2009. Žalobca žiadal v napadnutom výroku rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že vzájomný návrh žalovaného bude zamietnutý s priznaním trov súdneho konania žalobcovi.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie aj žalovaný, a to vo výroku o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 19.195,19 Eur spolu s príslušenstvom a vo výroku, v ktorom bola časť vzájomného návrhu žalovaného zamietnutá. Odvolanie žalovaný zdôvodnil podľa § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. f), § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., keďže žalovaný mal za to, že na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný poukázal na Článok II. bod 10 zmluvy o dielo, podľa ktorého sa žalobca zaviazal ako zhotoviteľ odovzdať dielo naraz po dokončení, ak sa zmluvné strany osobitne nedohodnú na odovzdaní diela po častiach. Keďže žalobca a žalovaný sa na odovzdaní diela po častiach nikdy nedohodli, nebolo možné dielo po častiach odovzdať. Žalovaný ďalej poukázal na to, že zo samotného označenia dokladu Zápis závad a nedorobkov zo dňa 30.09.2009 nemožno vyvodiť, že by išlo o odovzdávací a preberací protokol; podľa obsahu ide o zápis, v ktorom účastníci konštatujú štyri nedorobky a chyby zistené pri odovzdaní a preberaní diela, ktoré nebránia jeho užívaniu. V texte tohto zápisu nie je nikde konštatované, že by žalovaný týmto dokladom prebral realizované práce podľa zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi. Z tohto zápisu nebolo zrejmé, ktoré práce mal žalovaný prevziať. Na tomto zápise chýba podpis technického dozoru, ktorý podľa uzavretej zmluvy o dielo mal všetky súpisy prác a tiež odovzdávací a preberací protokol podpísať. Žalobca si v tomto zápise nesplnil ani zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z Článku IX. bod 10 zmluvy o dielo, keď bol povinný pri preberacom konaní odovzdať žalovanému ako objednávateľovi dokumentáciu vyhotoveného diela so zakreslenými zmenami podľa skutočného stavu, geodetickú dokumentáciu, kópiu stavebného denníka, atesty a certifikáty výrobkov, zariadení a materiálov platné v SR ku dňu ich použitia, zápisy a osvedčenia o vykonaných revíznych a prevádzkových skúškach, zápisy a doklady vykonaných skúšok realizovaných prác a ďalšie doklady potrebné ku kolaudácii vrátane záručných listov zabudovaných zariadení v zmysle čl. VI. bod 1 uzavretej zmluvy o dielo. Ani jeden z týchto dokladov žalobca nezabezpečil a žalovanému neodovzdal. Zo zmluvy vyplýva, že zabezpečiť a odovzdať tieto doklady mal žalobca ako zhotoviteľ, a preto nemožno nesplnenie tejto povinnosti klásť na ťarchu žalovaného. Vzhľadom k uvedenému Zápis závad a nedorobkov zo dňa 30.09.2009 nemožno považovať za zápisnicu o prevzatí diela aj z toho dôvodu, že zo samotného Článku IX. bod 9. zmluvy o dielo vyplýva, že súpis zistených vád a nedorobkov má byť prílohou zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela. Zápisnicu o odovzdaní a prevzatí diela však žalobca nikdy nevyhotovil a žalovanému nikdy neodovzdal. Pokiaľ nedošlo k dohodnutému preberaciemu konaniu, nemôžu nastať účinky prevzatia diela. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, a to rozsudok sp. zn. 32 Cdo 2592/2008 zo dňa 22.09.2009, z ktorého vyplýva, že ak zmluvné strany dohodnú spôsob a postup pri odovzdaní diela, má to ten dôsledok, že k odovzdaniu diela môže dôjsť iba spôsobom a postupom dohodnutým účastníkmi v zmluve, nie postupom a spôsobom iným. Ďalej žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 5187/2007. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca preukázal, že práce podľa pôvodnej zmluvy o dielo odovzdal žalovanému ku dňu 30.09.2009 spísaním Zápisu závad a nedorobkov zo dňa 30.09.2009, tak dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým a právnym záverom.
To, že žalobca dielo neukončil a neodovzdal žalovanému, vyplynulo aj z výpovedí konateľov žalovaného Jána Oleša, Ing. Jozefa Mintála. Žalovaný poukázal aj na výpoveď svedka J. F. na pojednávaní konanom pred okresným súdom zo dňa 13.05.2011, z ktorej výpovede vyplynulo, že čo sa týka vykonávania prác žalobcu, od začiatku boli výhrady voči spôsobu, žalobca nerobil tak, ako mal podľa projektovej dokumentácie, súpisy prác predkladané žalobcom neobsahovali všetky náležitosti, dielo muselo byť dokončené inou firmou, boli fakturované položky zo strany žalobcu, ktoré vôbec neboli dodané, podľa projektu mali byť veľké stromy, pričom zo strany žalobcu boli dodané len dva menšie stromčeky, ktoré nezodpovedali fakturovanej cene, trávnik bol žltý, medzi jednotlivými kobercovými pásmi boli medzery, niektoré tuje, ktoré boli vysadené, boli vyschnuté, o realizované dielo sa žalobca nestaral a zo strany žalovaného museli byť vynaložené nemalé finančné prostriedky na to, aby došlo k záchrane trávnika. Žalobca v rozpore s uzavretou zmluvou o dielo neviedol stavebný denník. Pokiaľ okresný súd uviedol, že zo zmluvy o dielo nevyplýva, že by ohľadom odstránenia vád mal byť spisovaný nejaký osobitný preberací protokol, tak dospel k nesprávnym záverom, keďže podľa Článku VI. bod 9. uzavretej zmluvy o dielo o odstránení vady bude spísaný záznam, v ktorom sa uvedie i spôsob odstránenia vady a termín jej odstránenia. Žalovaný ďalej poukázal, že žalobca nerealizoval dielo podľa zmluvne dohodnutých podmienok, čo vyústilo do toho, že dielo muselo byť za žalobcu dokončované žalovaným a vady diela za žalobcu museli odstraňovať tretie osoby, a to aj svedok Y. - vadu nevzklíčeného trávnika. Pokiaľ žalovaný zmluvnú pokutu neuplatnil, tak nie z toho dôvodu, že túto vadu nevzklíčeného trávnika považoval za odstránenú, ale z toho dôvodu, že listom zo dňa 14.05.2010 došlo k odstúpeniu od uzavretej zmluvy o dielo. O tom, že dielo podľa uzavretej zmluvy nebolo realizované, svedčí aj videozáznam, ktorý bol prezentovaný na súdnom pojednávaní dňa 05.08.2011.
Žalovaný nesúhlasil so závermi okresného súdu, že došlo k odstráneniu vád na jeseň 2009 a na jar 2010, keďže v tomto závere okresný súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci. Ak okresný súd uviedol, že práce podľa dodatku č. 1 boli prevzaté dňa 15.1.2010, tak tento záver je v rozpore nielen s tvrdeniami žalovaného, ale aj s tvrdeniami samotného žalobcu, p. Talafu, ktorý na pojednávaní dňa 13.05.2011vypovedal, že „pokiaľ viem, tieto práce podľa Dodatku č. 1 boli odovzdané niekedy v októbri. O tom však nebol spísaný žiadny protokol“. Ďalej Talafa uvádzal, že podľa uzavretej zmluvy, aj podľa dodatku č. 1 boli práce odovzdané ku dňu 30.09.2009 a v liste zo dňa 20.04.2010 oznamuje odovzdanie a prevzatie diela, resp., že dielo ako celok je pripravené na odovzdanie. Práve z listu zo dňa 20.04.2010 vyplýva, že žalobca zrejme vychádzal z toho, že Zápis závad a nedorobkov diela zo dňa 30.09.2009 a súpisy prác nespĺňali náležitosti zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela podľa zmluvy. Žalovaný mal za to, že záver okresného súdu, že práce podľa dodatku č. 1 boli prevzaté dňa 15.01.2010, nemali oporu vo vykonanom dokazovaní, a tým považoval rozhodnutie okresného súdu za autoritatívne rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 378/08-55 zo dňa 16.12.2008. Navyše súpis prác Amfiteáter zo dňa 15.01.2010 neobsahuje žalobcom a žalovaným dohodnuté náležitosti zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela podľa Článku IX. bod 9. uzavretej zmluvy o dielo, neobsahuje podstatnú náležitosť, a to podpis a súhlas technického dozoru stavby pána Mintála, pričom dielo je možné považovať za odovzdané bez vád a nedorobkov len vtedy, ak sú úplne odstránené všetky vady a iné nedorobky. Princíp zmluvnej voľnosti je určujúci a podstatný, pretože ak v zmysle neho nedôjde k dohodnutému preberaciemu konaniu, tak nemôžu nastať ani účinky odovzdania a prevzatia diela. Žalobca v priebehu prvostupňového konania nespochybňoval realizáciu prác žalovaným v hodnote 15.753,96 Eur. V konaní nebola táto skutočnosť spochybňovaná, a preto žalovaný neprodukoval v tomto smere ďalšie dôkazy. Na súdnom pojednávaní dňa 13.05.2011 bol vypočutý svedok Ing. J. Y., ktorý potvrdil, že na stavbe Amfiteáter urobil v mesiaci september 2009 práce týkajúce sa prípravy zeminy pred výsadbou trávnika. Žalobca nepreukázal, že by na stavbu Amfiteátra doviezol nejakú ornicu. Aj svedok G. P. vypočúvaný na súdnom pojednávaní dňa 05.06.2013 vypovedal, že množstvo ním dovezenej zeminy nevie a nemôže nijakým spôsobom vydokladovať. Naopak, na faktúrach dodávateľa J. P. č. OF09/0105, OF09/0066, OF09/0168, ktorými, okrem iného, žalovaný preukazoval vykonanie prác v hodnote 15.753,96 Eur, je uvedená ornica, a tá sa na stavbe Amfiteáter nikde inde nedala použiť.
Žalovaný nesúhlasil s nepriznaním nároku na zmluvnú pokutu za deväť reklamovaných vád, keďže existenciu týchto vád potvrdili výpovede oboch konateľov žalovaného v priebehu celého súdneho konania, ako aj výpoveď svedka J. F. na pojednávaní konanom dňa 13.05.2011. Žalovaným reklamované vady sú identifikovateľné aj z videozáznamu, ktorý bol prezentovaný na súdnom pojednávaní dňa 05.08.2011. Okrem pána Y., tieto vady odstraňovali aj ďalší pracovníci. Podľa názoru žalovaného prvostupňový súd svojvoľne ustálil ako dátum odovzdania prác v zmysle dodatku č. 1, dátum 15.01.2010. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na list žalobcu zo dňa 07.05.2010, v ktorom liste žalobca zdôrazňuje, že listom zo dňa 20.04.2010 údajne vyzval žalovaného na prevzatie diela v časti týkajúcej sa reklamovanej plochy vysiateho trávnika s tým, že všetky zvyšné časti diela boli údajne odovzdané dňa 30.09.2009, resp. 05.12.2009. Ak prvostupňový súd ustálil, že dielo bolo odovzdané dňom 30.09.2009 a práce podľa dodatku č. 1 dňa 15.01.2010, tak dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Okresný súd ďalej uviedol, že v zmysle vyjadrenia konateľa Oleša bol postup taký, že protokol pánovi P. mal predkladať práve žalovaný a následne po jeho podpise mala nasledovať fakturácia. Ďalej poukázal okresný súd na to, že ak by sa malo postupovať striktne podľa vyjadrenia konateľa Olešu, tak by žalobca napriek tomu, že splnil všetky svoje povinnosti a že mu konateľ žalovaného podpísal súpisy vykonaných prác, nemal údajne nijakú možnosť ovplyvniť vznik svojho nároku na zaplatenie ceny diela, pretože tento nárok by bol viazaný výlučne na ďalšiu činnosť žalovaného, ktorú už žalobca údajne nijako nemohol ovplyvniť. S týmto záverom sa žalovaný nestotožnil, keďže žalobcom predložené súpisy prác neobsahovali náležitosti zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela, ktoré boli nevyhnutné v zmysle uzavretej zmluvy o dielo k preberaciemu konaniu. Ani z Článku VII. bod 7 uzavretej zmluvy o dielo nevyplýva, že povinnosť predložiť vystavené súpisy vykonaných prác mal žalovaný tak, ako to uviedol okresný súd. Nepodpísanie súpisov vykonaných prác pánom P. nemožno vykladať na ťarchu žalovaného, pretože obidve zmluvné strany boli povinné postupovať tak, aby sa dodržali vzájomne prijaté zmluvné práva a povinnosti. Žalovaný žiadal v napadnutých výrokoch rozsudok okresného súdu zrušiť alternatívne zmeniť tak, že žaloba žalobcu bude zamietnutá a o vzájomnom návrhu bude rozhodnuté tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 27.186,27 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 26.08.2013. Uviedol, že tvrdenia žalobu, že k časovému posunu došlo z dôvodov prác vykonávaných na stavbe inými dodávateľmi, čo malo údajne spôsobiť zdržanie žalobcu, sú tvrdenia nepreukázané, ktoré sa nezakladajú na pravde. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nedokázal, že by sa do omeškania s plnením svojho záväzku podľa uzavretej zmluvy o dielo dostal z dôvodu iných prác realizovaných na stavbe. Podľa Článku III. uzavretej pôvodnej zmluvy o dielo bol stanovený termín ukončenia do 30.06.2009. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že v tomto termíne žalobca svoju povinnosť nesplnil, a preto sa dostal do omeškania odovzdať dielo od 01.07.2009. Podľa Článku VII. bodu 14 uzavretej zmluvy o dielo bolo povinnosťou žalobcu viesť stavebný denník a záznamami mal žalobca upozorniť žalovaného na všetky skutočnosti týkajúce sa realizovaného diela. Žiaden takýto záznam neexistuje, keďže žalobca v rozpore so zmluvou o dielo stavebný denník neviedol. Žalobcom navrhnutí svedkovia nepotvrdili žiadne obmedzenia v prácach, o ktorých sa zmienil žalobca. Tvrdenia žalobcu, že uzavretím dodatku č. 1 došlo súčasne k posunu termínu zhotovenia a dodania diela z termínu 30.06.2009 na termín 30.09.2009 sa nezakladajú na pravde. V dodatku č. 1 nikde nie je uvedené, že sa predlžuje celkový termín dokončenia diela tak, ako to uvádza vo svojom odvolaní žalobca. Aj uvedené potvrdzuje to, že žalobca nebol riadne oboznámený so zmluvou o dielo a jej dodatkami. Žalovaný dielo spočívajúce v sadových úpravách na obytnom súbore Amfiteáter Žilina, Objekt SO 10 Zápismi zo dňa 30.09.2009, 05.11.2009, 15.01.2010 nikdy od žalobcu neprevzal, a to ani fyzicky, ani protokolárne. Podľa Článku IX. bod 3 a 9 zmluvy o dielo bol žalobca povinný k odovzdaniu a prevzatiu diela pripraviť zápisnicu o odovzdaní a prevzatí diela, ktorej jednou z viacerých obligatórnych náležitostí podľa Článku IX. bod 9 uzavretej zmluvy o dielo bol aj súpis zistených vád a nedorobkov. Žalobcom uvedenými súpismi prác a zápisom závad a nedorobkov žalovaný nikdy dielo od žalobcu neprevzal. Žalovaný nesúhlasil s tým, že podpisom Súpisu prác zo dňa 15.01.2010 mal potvrdiť, že preberá dielo Amfiteáter, t.j. celé dielo. Podpisom Súpisu prác zo dňa 15.01.2010 žalovaný len potvrdil, že prevzal tento papier označený ako súpis prác Amfiteáter, nie však celé dielo. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 1.833,96 Eur potvrdiť ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 02.10.2013. Uviedol, že k odstráneniu vád č. 1, č. 2 a č. 4 reálne došlo včas do 05.12.2009, pričom ich odstránenie žalovaný písomne potvrdil v preberacom protokole o odstránení závad už zo dňa 05.12.2009. Súpis prác zo dňa 15.01.2010 obsahuje položkovite detailnú špecifikáciu ceny celého kompletného diela, t.j. ceny a druhu všetkých vykonaných prác, ceny a druhu všetkých použitých rastlín a materiálov a so súčasným uvedením celkovej dohodnutej ceny diela vo výške 49.375,95 Eur s DPH podľa dohodnutej ceny v zmysle uzavretého dodatku č. 1 k zmluve o dielo. Žalovaný odsúhlasil dodanie diela vrátane špecifikácie celého diela ako i celkovej ceny diela. Ďalej žalobca poukázal aj na čiastočné plnenie žalovaným s tým, že pri poslednej faktúre č. 12/09 žalovaný nepopieral dodanie diela, ale žiadal o opravu faktúry. Pokiaľ žalovaný svoju obranu ťažiskovo posunul na existenciu pohľadávok z titulu rôznych zmluvných pokút a náhrady nákladov spojených s odstraňovaním vád vykonaného diela žalobcom, tak v podstate uznal žalovanú pohľadávku. V tvrdení žalovaného, že preukázal existenciu deviatich vád, žalobca opätovne poukázal na výsluch svedka Y. dňa 05.08.2011 s tým, že tento svedok na základe objednávky žalovaného neodstraňoval žiadne vady diela a iba doplnil mobilné kvetináče, dosadil niektoré nové rastliny, ktoré však žalobca žalovanému vôbec nefakturoval a ktoré ani neboli predmetom dohodnutého diela a súpisu prác a materiálu, a taktiež vykonal bežnú údržbu - pokosenie trávnika. Svedok Y. dielo vykonané žalobcom nijako neopravoval a vôbec do neho nezasahoval, čo výslovne svedok potvrdil. Predmetom diela boli konkrétne rastliny, výsadba a ich lokalizácia. Tvrdenie o nesúlade s projektom je nepravdivé, keďže projekt a realizácia diela je zhodná, k čomu stačí porovnať fotografie a video so súpisom prác a projektom. Žalobca žiadal v dotknutých výrokoch odvolaním žalovaného rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny s náhradou trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal tak odvolanie žalobcu, ako aj žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/311/2013-429 zo dňa 22.01.2014 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 04. 03. 2014 a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom okresného súdu, so závermi vyslovenými okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj so skutkovými a právnymi zhodnoteniami, preto v podrobnostiach krajský súd odkazuje na jeho dôvody. K úplnosti je potrebné dodať, že pokiaľ sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom okresného súdu a aplikuje ust. § 219 ods. 2 O.s.p., tak nie je potrebné ani žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie skutkové a právne závery, ktoré už odzneli v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu. Je postačujúce, pokiaľ sám odkáže na toto odôvodnenie a len k zvýrazneniu správnosti napadnutého rozhodnutia je možné uviesť okolnosti zdôrazňujúce správnosť prvostupňového rozhodnutia. Takýto postup krajského súdu je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005 vyplýva, že ak v odvolacom konaní súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, v zásade sa môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
Súčasne krajský súd za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p. pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu vychádzal z odvolacích dôvodov tak žalobcu, ako aj žalovaného, ktoré boli obsiahnuté v písomných podaniach zo dňa 10.08.2013 a zo dňa 16.08.2013, pričom mal uzavretý skutkový stav zistený okresným súdom, ktorým bol viazaný za aplikácie ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keď nebol preukázaný žiaden z dôvodov výnimiek ustanovených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p., za procesného stavu splnenej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p..
Vzhľadom k rozsahu odvolacích dôvodov tak žalobcu, ako aj žalovaného, pri ich posudzovaní a hodnotení krajský súd vychádzal aj z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého ...„súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Ďalej krajský súd poukazuje na to, že posudzoval odvolania účastníkov súdneho konania postupne v zmysle časového sledu ako boli doručované do spisového materiálu, keď v prvom poradí bolo doručené odvolanie žalobcu Okresnému súdu v Žiline dňa 12.08.2013 a odvolanie žalovaného dňa 19.08.2013.
Bolo zrejmé, že žalobca sa odvolal proti rozsudku okresného súdu vo výroku o povinnosti zaplatiť žalovanému sumu 1.833,96 Eur, ktorá bola priznaná okresným súdom ako zmluvná pokuta za omeškanie žalobcu s odovzdaním diela podľa Čl. X. bodu 1. uzavretej Zmluvy o dielo č. Minol - 2009/01 zo dňa 01.04.2009 (ďalej len „zmluva o dielo“). Podľa Čl. III. bodu 1. uzavretej zmluvy o dielo vyplývalo, že toto malo byť ukončené do 30.06.2009, avšak výsledky dokazovania pred okresným súdom preukázali ukončenie diela podľa základnej zmluvy o dielo a jeho odovzdanie žalobcom žalovanému dňa 30.9.2009. K odovzdaniu diela podľa základnej zmluvy o dielo došlo zápisom zo dňa 30.9.2009, a teda je nepochybné, že u žalobcu došlo k omeškaniu s jeho odovzdaním za obdobie od 01.07.2009 do 30.09.2009. Bol preto zistený a preukázaný základný predpoklad pre uplatnenú zmluvnú pokutu, a to omeškanie žalobcu s odovzdaním diela. Žalovanému tak nepochybne vzniklo právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty na základe uplatneného vzájomného návrhu v zmysle žalovaným vymedzenej doby omeškania od 01.07.2009 do 29.09.2009. Výška zmluvnej pokuty, ktorá bola vyčíslená okresným súdom v napadnutom rozsudku v sume 1.510,32 Eur za omeškanie žalobcu s odovzdaním diela podľa základnej zmluvy o dielo, nebola v odvolacom konaní žalobcom rozporovaná, preto krajský súd na tento výpočet uskutočnený okresným súdom odkazuje.
Nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu, že uzavretím Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo č. Minol - 2009/01 zo dňa 29.9.2009 (ďalej len „dodatok č. 1“) malo dôjsť k posunu termínu zhotovenia diela podľa základnej zmluvy o dielo na termín ukončenia 29.10.2009. Takáto odvolacia námietka žalobcu nevyplýva nielen z výsledkov dokazovania, ale ani podľa prejavenej vôle, obsahu dodatku č. 1 zo dňa 29.9.2009. Vzhľadom k tomu, že po zrušení pôvodného rozsudku Okresného súdu Žilina krajským súdom, a to rozsudku č.k. 11Cb/209/2010-167 zo dňa 05.08.2011 pri doplnenom dokazovaní nenastala podstatná zmena v zistení termínov ukončenia diela podľa základnej zmluvy o dielo a podľa uzavretého dodatku č. 1, krajský súd poukazuje na svoj záver v zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/402/2011 zo dňa 24.04.2012, v ktorom bolo obsiahnuté aj vyjadrenie k termínu ukončenia diela podľa základnej zmluvy o dielo a podľa uzavretého dodatku č. 1. V dodatku č. 1 podľa Článku III. - Času plnenia - nepochybne vyplynulo, že žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal zhotoviť práce v zmysle tohto dodatku v termíne so začiatkom 01.10.2009 a ukončením 29.10.2009. Nepochybné a priamo poznateľné z textu listiny, a to z dodatku č. 1, bolo, že sa vyjadril čas plnenia prác podľa dodatku č. 1 a v žiadnom jeho obsahovom znení nevyplynula zmena pre termín odovzdania diela podľa základnej zmluvy o dielo, u ktorej bol čas plnenia so začiatkom 04/2009 a ukončenia do 06/2009. Podľa dodatku č. 1 sa zhotoviteľ zaviazal zhotoviť práce v zmysle tohto dodatku v termíne so začiatkom dňa 01.10.2009 a ukončenia 29.10.2009. Krajský súd zdôrazňuje, že dodatok č. 1 sa vzťahoval už len na naviac práce, pre ktoré bol dohodnutý aj osobitný termín realizácie so začiatkom dňa 01.10.2009 a ukončením dňa 29.10.2009. Ak by mali zmluvné strany záujem posunúť aj termín ukončenia diela podľa základnej zmluvy o dielo, tak by takúto vôľu vyjadrili v obsahu dodatku č. 1, k čomu nedošlo. Žalobca mal tak dielo podľa základnej zmluvy o dielo ukončiť do 30.06.2009. Ak sa tak nestalo a k jeho ukončeniu a odovzdaniu podľa základnej zmluvy o dielo došlo až Zápisom zo dňa 30.9.2009, omeškanie žalobcu zakladalo oprávnený nárok žalovaného na uplatnenú zmluvnú pokutu. Ak okresný súd v tejto časti vzájomného návrhu žalovaného vyhovel, bolo jeho rozhodnutie vecne správne a krajským súdom potvrdené.
Súčasťou vzájomného návrhu žalovaného bola aj zmluvná pokuta za omeškanie s naviac prácami podľa uzavretého dodatku č. 1. Aj v tomto smere sa krajský súd stotožňuje so skutkovými zisteniami okresným súdom, podľa ktorých naviac práce, podľa dodatku č. 1, mali byť ukončené 29.10.2009, k čomu nedošlo, preto počnúc dňom 30.10.2009 nastalo omeškanie žalobcu s ukončením a odovzdaním týchto naviac prác a trvalo až do dňa 15. 01.2010, kým nedošlo k ich ukončeniu a odovzdaniu žalovanému podľa listinného dôkazu označeného ako súpis prác Amfiteáter. Za uvedenú dobu omeškania preto žalovanému patrila zmluvná pokuta, ktorá po vyčíslení okresným súdom zodpovedala sume 323,64 Eur, výpočet ktorej nebol žalobcom v odvolacom konaní spochybnený, preto pokiaľ okresný súd aj v tejto časti vzájomnému návrhu žalovaného napadnutým rozsudkom vyhovel, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne.
Žalobca ďalej namietal, že k jeho omeškaniu nemohlo dôjsť pre omeškanie žalovaného, a to v nezabezpečení staveniska, v obmedzovaní stavebnou činnosťou iných subjektov, avšak ani v tejto časti obrany, resp. odvolacieho dôvodu v konaní pred okresným súdom nedokázal, že pre omeškanie žalovaného nemohol dodržať stanovené termíny. Krajský súd v tejto súvislosti obrany žalobcu poukazuje na ust. § 365 Obchodného zákonníka, keď je zrejmé, že pri jeho zmluvnom záväzku vykonať a odovzdať dielo tak podľa základnej zmluvy, ako aj dodatku č. 1, mal pozíciu dlžníka a žalovaný ako objednávateľ v práve na takéto plnenie od žalobcu postavenie veriteľa, podľa čoho by žalobca v svojom záväzku vykonať a odovzdať dielo nebol v omeškaní len v tom prípade, pokiaľ by v dohodnutých termínoch nemohol svoj záväzok splniť v dôsledku omeškania žalovaného. Takáto okolnosť, omeškanie žalovaného žalobcom nebolo preukázané, keďže ako správne uviedol okresný súd pri vymedzení konkrétnych termínov plnenia, bol to žalobca, ktorý bol povinný primárne uviesť konkrétne, určité tvrdenia, aké okolnosti, ktoré mal spôsobiť žalovaný a v akom časovom úseku tu boli, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako omeškanie žalovaného vo vzťahu k záväzku žalobcu vykonať, odovzdať dielo v dohodnutých termínoch tak podľa základnej zmluvy o dielo, ako aj uzavretého dodatku č. 1. Krajský súd uvádza, že pokiaľ žalobca ako účastník konania si v tejto časti obrany nesplnil svoju povinnosť tvrdenia, tak následne nemohol splniť ani dôkaznú povinnosť, keďže medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdenia je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý dôsledok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci. Ak boli dohodnuté konkrétne termíny plnenia pre žalobcu, tak tento bol povinný uviesť konkrétne termíny a následne ich dokázať, počas ktorých nemohol plniť svoj záväzok pre omeškanie žalovaného, čo sa mu však v rámci jeho povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti nepodarilo preukázať. Vzhľadom k uvedenému ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný, preto žalobca v odvolacom konaní nemohol byť úspešný.
Z obsahu podaného odvolania žalovaného bolo nepochybné, že toto smerovalo proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 19.195,19 Eur spolu s príslušenstvom a vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti okresný súd vzájomný návrh žalovaného zamietol. Krajský súd v súvislosti s rozsahom odvolacích dôvodov žalovaného, tak ako to bolo aj v situácii odvolacích dôvodov žalobcu, opätovne poukazuje na vyššie uvedený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, keď rozsah odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu zodpovedá vyjadreniu k tým námietkam žalovaného, ktoré mali rozhodujúci význam pre posúdenie sporovej právnej veci.
K podstatným odvolacím argumentom žalovaného krajský súd uvádza nasledovné. K spôsobu odovzdávania plnenia žalobcom, a to podľa základnej zmluvy o dielo a podľa dodatku č. 1, sa krajský súd nestotožňuje s odvolacím dôvodom žalovaného, že podľa Čl. II. bodu 10. zmluvy o dielo nebola urobená osobitná dohoda o odovzdávaní diela po častiach. Krajský súd vo vzťahu k tejto odvolacej námietke žalovaného opätovne poukazuje na obsah listín, a to základnej zmluvy o dielo, dodatku č. 1, ktorých dohodnuté plnenia mali samostatný termín realizácie, podľa základnej zmluvy o dielo bol začiatok 04/2009 a ukončenie do 06/2009 a podľa dodatku č. 1 naviac práce so začiatkom 01.10.2009, ukončenie 29.10.2009, ktorá skutočnosť len potvrdzuje to, že dielo podľa základnej zmluvy o dielo a naviac práce podľa dodatku č. 1 sa mohli dokončiť a odovzdávať samostatne. Dielo dohodnuté podľa základnej zmluvy o dielo mohlo sa preto dokončiť a odovzdať skôr, t.j. nemalo sa súčasne odovzdávať s prácami dohodnutými v dodatku č. 1, preto neobstála argumentácia žalovaného s poukazom na Čl. II. bodu 10. zmluvy o dielo, že nedošlo medzi žalobcom a žalovaným k dohode o odovzdávaní diela po častiach. Predsa dohoda medzi žalobcom a žalovaným o samostatnosti vykonávania plnenia podľa základnej zmluvy o dielo a podľa dodatku č. 1 vyplynula už priamo z týchto listín, keď bol vyjadrený samostatný režim termínu realizácie diela podľa základnej zmluvy o dielo a naviac prác podľa dodatku č. 1. Samostatnosť realizácií, s ktorou je spojené ukončenie a odovzdanie, potvrdzuje aj to, že žalobca a žalovaný ako zmluvné strany na základe dodatku č. 1 nezmenili termín realizácie diela podľa základnej zmluvy o dielo, ale vyjadrili, že naviac práce podľa dodatku č. 1 budú vykonané v termíne so začiatkom 01.10.2009, ukončené 29.10.2009. V podstate okresný súd, a aj krajský súd rešpektovali vôľu žalobcu a žalovaného, keď z titulu samostatného časového termínu plnenia podľa základnej zmluvy o dielo a dodatku č. 1, tak žalobcom nezávisle a samostatne mohlo byť odovzdané plnenie podľa základnej zmluvy o dielo a samostatne podľa dodatku č. 1. Táto samostatnosť vyjadrená účastníkmi zmluvného vzťahu bola dotvrdená aj ich následným konaním a správaním, a to v rovine vyhotovovaných zápisov o odovzdaní a prevzatí. V konečnom dôsledku tieto zhodnotenia a závery krajského súdu potvrdil aj žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.08.2013, keď uviedol, že žalobca bol v omeškaní s plnením diela podľa základnej zmluvy, keď toto malo byť ukončené do 30.06.2009, bez ohľadu na dodatok č. 1, podľa ktorého aj v zmysle vyjadrenia žalovaného mali byť naviac práce ukončené do 29.10.2009. V podstate, s ohľadom k odvolaciemu dôvodu žalovaného na Čl. II. bodu 10. zmluvy o dielo, žalobca podľa základnej zmluvy o dielo dokončoval dielo naraz a práce podľa dodatku č. 1 rovnakým spôsobom. Odvolacia námietka žalovaného preto v tejto argumentácii nebola právne relevantná.
Krajský súd poukazuje na protichodnosť obrany žalovaného, keď na jednej strane zdôrazňuje dokončenie diela naraz, a na druhej strane pri uplatnenej zmluvnej pokute voči žalobcovi poukázal na samostatné termíny dohodnuté pre dokončenie diela podľa základnej zmluvy o dielo a osobitný termín na ukončenie naviac prác podľa dodatku č. 1. Ak by sa takýto argument žalovaného zobral do úvahy, k čomu zo strany krajského súdu nedošlo, tak pri tvrdení vykonania diela podľa základnej zmluvy o dielo a naviac prác podľa dodatku č. 1 naraz, t.j. k dátumu ukončenia naviac prác dohodnutému termínom podľa dodatku č. 1 dňa 29.10.2009, by potom nemohlo nastať omeškanie žalobcu s vykonaním diela podľa základnej zmluvy o dielo, kde bol termín ukončenia do 30.06.2009. Žalovaný preto s úspechom nemôže na jednej strane tvrdiť pri uplatnenej zmluvnej pokute omeškanie žalobcu a na druhej strane, že dielo podľa základnej zmluvy o dielo a naviac práce podľa dodatku č. 1 mali byť odovzdané naraz. Krajský súd však poukazuje na vyššie uvedené závery a zhodnotenia, ktoré sú totožné so závermi okresného súdu, podľa ktorých bolo samostatne z časového termínu dohodnuté, že žalobca má dielo podľa základnej zmluvy o dielo ukončiť do 30.06.2009 a samostatne s časovým plnením realizovať naviac práce podľa dodatku č. 1 ukončením 29.10.2009.
V rovine námietky vadnosti plnenia, resp. existencie vád pri odovzdaní diela krajský súd už v svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/402/2011 zo dňa 24.04.2012 vyslovil svoj záväzný právny názor, z ktorého je potrebné vychádzať aj v danom štádiu odvolacieho konania, keďže po doplnenom dokazovaní pred okresným súdom nedošlo k takej podstatnej zmene skutkových a právnych okolností, pre ktoré by nebolo možné vychádzať z toho, čo už vyslovil krajský súd v predmetnom zrušujúcom uznesení. V tejto súvislosti krajský súd opätovne poukazuje na Čl. IX. bodu 3., bodu 4., bodu 9. zmluvy o dielo, podľa ktorých nebolo vylúčené, že za existencie vád nemôže dôjsť k odovzdaniu a prevzatiu diela, keďže konkrétne v zmysle článku IX. bodu 4. uzavretej zmluvy o dielo prijali zmluvné strany odchýlnu úpravu, a to že k odovzdaniu a prevzatiu diela môže dôjsť aj v prípade, že dielo má drobné vady a nedorobky, ktorú odchylnú úpravu umožňuje aj Obchodný zákonník, pretože ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je ustanovením kogentným podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka. Opätovne krajský súd zdôrazňuje, že pri tomto závere rešpektoval princíp zmluvnej voľnosti, t.j. vyjadrenú dohodu žalobcu a žalovaného ako účastníkov zmluvného vzťahu.
Na základe vysloveného záväzného právneho názoru krajským súdom, ktorý rešpektoval dojednania zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, okresný súd postupoval, keď mal za to, že prípadná existencia drobných vád a nedorobkov, ktoré nebránia užívaniu predmetu plnenia, nevylučuje ukončenie a odovzdanie diela žalobcom a jeho prevzatie žalovaným.
Pri vyhodnotení jednotlivých zápisov ako listinných dôkazov, a to zo dňa 30.09.2009, zo dňa 05.11.2009, 05.12.2009, 15.01.2010 postupoval okresný súd v súlade s tým, čo bolo zistené, preukázané a medzi účastníkmi sporu zmluvne dohodnuté, preto nie je relevantný odvolací dôvod žalovaného, že závery okresného súdu nemajú základ vo vykonanom dokazovaní. Podľa názoru krajského súdu poskytnuté tvrdenia, vykonané dôkazy hodnotil okresný súd za dôsledného rešpektovania zákonného ust. § 132 O.s.p., a preto ani v tomto smere nebol zistený nedostatok v konaní pred okresným súdom. Krajský súd uvádza, že závery rozhodnutia okresného súdu boli riadne odôvodnené, a týmto záverom predchádzala racionálna úvaha, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania, a preto nemožno súhlasiť so žalovaným, že zistenia okresného súdu nekorešpondujú so skutkovým stavom. Zhodnotenia prvostupňového súdu majú svoj základ vo vykonanom dokazovaní, a preto nemožno izolovane tak, ako to uskutočnil žalovaný v odvolaní, poukazovať na tvrdenia pána Talafu pri zodpovedaní otázky, kedy dielo žaloba podľa základnej zmluvy a práce podľa dodatku č. 1 odovzdal žalovanému, ale bolo nevyhnutné vychádzať okrem poskytnutých tvrdení aj z dôkazov, t.j., či tieto dôkazy tvrdenia potvrdzujú, dokazujú alebo vyvracajú, prípadne spochybňujú. Opätovne krajský súd poukazuje na svoje zrušujúce uznesenie sp. zn. 13Cob/402/2011 zo dňa 24.04.2012, a to str. 13 odôvodnenia, keď bolo okresnému súdu uložené posúdiť, kedy a ktorým listinným dôkazom bolo dielo žalobcom odovzdané podľa základnej zmluvy o dielo a kedy boli odovzdané, ktorým dôkazom naviac práce podľa dodatku č. 1. Okresný súd tak aj postupoval a vyhodnocoval dôkazy, a to, čo za konania vyšlo najavo v rovine posúdenia, kedy, ktorým dátumom a ktorým dôkazom bolo preukázané ukončenie a odovzdanie diela žalobcom podľa základnej zmluvy o dielo a ktorým dôkazom ukončenie a odovzdanie naviac prác podľa dodatku č. 1 za dôkaznej povinnosti žalobcu. Argumentácia žalovaného len v poukaze na tvrdenia poskytnuté pánom Talafom tak nemohla sama osebe obstáť vo vzťahu k zisteniam a k listinným dôkazom, ktoré boli vykonané a ktoré v konečnom dôsledku spoľahlivo preukázali moment ukončenia a odovzdania diela žalobcom podľa základnej zmluvy o dielo a naviac prác podľa dodatku č. 1.
Podľa Čl. IX. bodu 4. zmluvy o dielo ...„drobné vady a nedorobky, s ktorými objednávateľ môže Dielo prevziať, a ktoré nebránia a nesťažujú užívanie predmetu plnenia a neznižujú jeho hodnotu je zhotoviteľ povinný odstrániť za podmienok a v primeraných lehotách oznámených objednávateľom. V opačnom prípade, po predchádzajúcom upozornení zhotoviteľa, môže objednávateľ vady a nedorobky nechať odstrániť na náklady zhotoviteľa“.
Podľa Čl. IX. bodu 9. zmluvy o dielo zápisnica o odovzdaní a prevzatí diela bude obsahovať okrem iného aj súpis zistených vád a nedorobkov, dohodu o opatreniach a lehotách na odstránenie vád a nedorobkov.
Krajský súd poukazuje na vyššie uvedené zmluvné dojednania vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu žalovaného, ktorý odkazoval na Čl. IX. bodu 3. a 7. uzavretej zmluvy o dielo, keďže podľa názoru krajského súdu zmluvné strany jasným spôsobom vyjadrili, že k splneniu predmetu diela môže dôjsť aj v prípade, ak budú existovať drobné vady a nedorobky, ktoré však nebránia a nesťažujú užívanie predmetu plnenia a neznižujú jeho hodnotu, ako aj, že takéto plnenie je plnením, podľa ktorého je možné dielo odovzdať a žalovaným ako objednávateľom prevziať. Na základe týchto zmluvných dojednaní, keď aj samotná zápisnica o odovzdaní a prevzatí diela uvažovala o súpise zistených vád a nedorobkov a o opatreniach a lehotách na ich odstránenie, nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného, že žalobca mohol dielo odovzdať len za stavu, ak nemá žiadnu vadu a nedorobok. Celý Čl. IX. a jeho jednotlivé body zmluvy o dielo nie je možné posudzovať izolovane, ale chronologicky, keďže v Čl. IX. uzavretej zmluvy o dielo žalobca a žalovaný dohodli, za akého stavu sa bude považovať dielo za riadne a včas vykonané, t.j., keď nebude mať žiadnu vadu a nedorobok a za akého stavu drobné vady a nedorobky nebránia dielo odovzdať a prevziať, t.j., keď tieto drobné vady a nedorobky nebránia a nesťažujú užívanie predmetu plnenia a neznižujú jeho hodnotu. Zmluvne bola vyjadrená možnosť odovzdať a prevziať dielo aj s drobnými vadami a nedorobkami, takto to vyjadril žalobca a žalovaný ako zmluvné strany, a preto nemohol byť relevantný odvolací dôvod žalovaného, podľa ktorého mohol dielo prevziať len bez vád a nedorobkov. Naopak, výsledky dokazovania preukázali, že zmluvne danú možnosť prevziať dielo aj v prípade drobných vád a nedorobkov využili obidve zmluvné strany, čo potvrdili jednotlivé zápisy vyhodnotené okresným súdom.
Okresný súd podľa výsledkov dokazovania posúdil, že dielo podľa základnej zmluvy o dielo bolo odovzdané 30.9.2009 a naviac práce podľa uzavretého dodatku č. 1 boli žalobcom odovzdané a žalovaným prevzaté dňa 15.01.2010. S týmito závermi sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.
K námietke žalovaného, že Zápis závad a nedorobkov zo dňa 30.9.2009 a Zápis zo dňa 15.01.2010 nemôžu byť relevantnými dôkazmi o odovzdaní diela, krajský súd uvádza, že sa s týmto odvolacím dôvodom žalovaného nestotožňuje. Opätovne je potrebné poukázať na to, že úkony účastníkov nie je možné vyhodnocovať len podľa ich označenia, ale podľa obsahu, ako aj, ktoré skutočnosti sú poznateľné z písomných právnych úkonov účastníkov súkromno-právneho vzťahu. V Zápise zo dňa 30.9.2009 sa žalovaný označil ako preberajúca organizácia, bol uvedený objekt preberacieho konania. Pred odtlačkami pečiatok a podpisov boli žalobca a žalovaný označení ako účastníci preberacieho konania, objektom preberania bol stavebný Objekt SO 10 - sadové úpravy, t.j. objekt, ktorý tvoril predmet plnenia základnej zmluvy o dielo s konštatovaním, že drobné nedorobky a chyby zistené pri odovzdávaní a preberaní diela nebránili užívaniu s popisom týchto vád pod číslom 1 až 4. Okrem popisu týchto drobných vád a chýb boli dohodnuté aj termíny na ich odstránenie. Z tejto písomnej listiny bolo nepochybné, že drobné nedorobky a chyby boli zistené pri úkone odovzdania a preberania diela, Objektu SO 10 - sadové úpravy, ako aj, že tieto nedorobky nebránia užívaniu, to znamená zápisom zo dňa 30.9.2009 tak žalobca, ako aj žalovaný využili zmluvnú možnosť vyjadrenú v Čl. IX. bodu 4. uzavretej zmluvy o dielo, prevziať dielo aj v prípade drobných vád a nedorobkov, ktoré nebránia užívaniu. Krajský súd v zhode s názorom okresného súdu konštatuje, že žalobcovi vznikol nárok na cenu diela, pokiaľ bolo preukázané odovzdanie diela podľa základnej zmluvy o dielo Zápisom zo dňa 30.9.2009 a naviac práce podľa dodatku č. 1 dňa 15.01.2010.
Žalovaný v súvislosti so zisteniami okresného súdu o momente ukončenia a odovzdania plnenia podľa základnej zmluvy o dielo a podľa dodatku č. 1 poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Českej republiky, podľa ktorej, pokiaľ nedôjde k dohodnutému preberaciemu konaniu, nemôžu nastať účinky prevzatia diela, keďže je určujúci zmluvne dohodnutý spôsob a postup pre odovzdanie diela, a tak môže dôjsť iba dohodnutým spôsobom a postupom podľa zmluvy k odovzdaniu diela, nie spôsobom iným. Žalovaný namietal, že medzi žalobcom a žalovaným nebolo dielo odovzdané spôsobom a postupom zmluvne dohodnutým, a preto podľa jeho názoru Zápisy zo dňa 30.9.2009 a zo dňa 15.01.2010 nemôžu byť dôkazmi o zmluvne dohodnutom spôsobe odovzdania diela. Tento odvolací dôvod žalovaného krajský súd nevyhodnotil ako relevantný, keďže tak, ako bolo uvedené vyššie, žalobca a žalovaný práve listinnými dôkazmi, a to Zápisom zo dňa 30.9.2009, zo dňa 15.01.2010, podľa ich obsahových náležitostí naplnili možnosť zmluvne dohodnutú, ktorá vyplýva z Čl. IX. bodu 4., bodu 9. zmluvy o dielo odovzdať a prevziať dielo aj s drobnými nedorobkami nebrániacimi užívaniu. Takýto prejav vôle tak žalobcu, ako aj žalovaného vyplýval zo Zápisu zo dňa 30.9.2009, ktorým sa odovzdávalo a preberalo dielo Objekt SO 10 - sadové úpravy podľa základnej zmluvy o dielo, ku ktorému Zápisu zo dňa 30.9.2009 (č.l. 63 spisu) nasledoval preberací protokol o odstránení závad zo dňa 5.12.2009 (č.l. 64 spisu), podľa ktorého sa konštatovalo, že vady č. 1, č. 2, č. 4. sú odstránené. Rovnakým spôsobom došlo k odovzdaniu diela - prác vyjadrených dodatkom č. 1 podľa dôkazu súpisu prác Amfiteáter zo dňa 15.01.2010, v ktorom bol presný rozpis výkonu prác a prejavená vôľa žalovaného, že tieto preberá a so súpisom prác súhlasí (č.l. 65, 66 spisu). Pokiaľ takto postupoval a správal sa žalovaný spolu so žalobcom, tak zo strany žalovaného došlo k prevzatiu diela aj bez dokladov, ktoré mal žalobca predložiť, a preto chýbajúce doklady k zápisom o odovzdaní a prevzatí diela nemôžu byť dôvodom nie riadneho a zmluvne dohodnutého spôsobu ukončenia a odovzdania diela. Predsa pokiaľ by žalovaný nemal záujem dielo prevziať bez dokladov, ktoré namieta aj v odvolacom konaní, tak tomuto by zodpovedalo aj iné správanie oproti tomu, ktoré bolo v rámci dokazovania pred okresným súdom zistené, podľa ktorého v zmysle obsahu vyššie uvedených listín žalovaný prejavil vôľu dielo prevziať a ho aj prevzal.
Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca a žalovaný na základe svojho správania a konania prostredníctvom osôb oprávnených Zápismi zo dňa 30.9.2009 a 15.01.2010 naplnili zmluvne dohodnutý spôsob, možnosť odovzdania a prevzatia diela, a preto sa krajský súd nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že dielo nebolo odovzdané zmluvne vyjadreným spôsobom. Vzhľadom k zisteniam okresným súdom, s ktorými sa krajský súd stotožňuje, potom nemohli byť vzaté do úvahy ako relevantné ďalšie úkony, a to tak ani zo strany žalobcu, ani zo strany žalovaného, ktoré mali spochybňovať, podľa názoru krajského súdu, spoľahlivo zistený stav ukončenia a odovzdania diela podľa Zápisov z 30.9.2009 a 15.01.2010. Z tohto dôvodu preto bez právnej relevancie zostal aj list zo dňa 20.04.2010 - Oznámenie o odovzdaní a prevzatí diela (č.l. 46 spisu), keď k tomuto termínu záväzok žalobcu vykonať a odovzdať dielo už bol splnený. To, že si žalovaný bol vedomý záväzku voči žalobcovi z titulu ceny diela, vyplynulo aj z jednostranného úkonu započítania žalovaným zo dňa 16.03.2011. Krajský súd k úplnosti pri posudzovaní listinných dôkazov uvádza, že úkony účastníkov občianskeho súdneho konania, ktoré boli uskutočnené v hmotno-právnej rovine, nemožno pri ich hodnotení podradiť prílišnému formalizmu, ktorý by tak poprel samotné správanie a konanie účastníkov a ich prejavenú vôľu a takýmto spôsobom bolo nevyhnutné nazerať aj na listiny zo dňa 30.9.2009 a zo dňa 15.01.2010, ktoré korešpondovali vôli tak žalobcu, ako aj žalovaného dielo odovzdať a prevziať.
Krajský súd vo väzbe k ďalším odvolacím dôvodom žalovaného opätovne poukazuje na výpoveď svedka Y., ako aj ďalšie dôkazy k tejto svedeckej výpovedi, keď správne skonštatoval okresný súd, že žalovaný v súvislosti s uplatneným vzájomným návrhom, a to zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 22.500 Eur za omeškanie s odstraňovaním deviatich reklamovaných vád, nepreukázal nielen ich existenciu, ale ani to, že by tieto tvrdené vady boli odstraňované vypočutým svedkom Y.. Krajský súd v zhode so zisteniami okresného súdu poukazuje na odlišnosť tvrdených vád žalovaným od toho, čo realizoval svedok Y., ktorá konkrétnosť odlišnosti je vyjadrená v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa krajský súd stotožňuje, a preto v podrobnostiach na tieto závery odkazuje. Okresný súd správne zistil, že ak bolo podľa dôkazného stavu preukázané, že aj vada (ne)vysiatia plôch, kde nevyrástla tráva, bola odstránená na jar v roku 2010, tak aj pokiaľ nebol urobený o tomto odstránení písomný záznam, absencia tohto dokladu nemení nič na tom, že táto vada odstránená bola. V ostatnom krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Na doplnenie krajský súd uvádza, že ak v zápisoch absentovali nejaké ďalšie náležitosti podľa uzavretej základnej zmluvy o dielo a dodatku č. 1, tak túto okolnosť vzhľadom k prejavenej vôli žalobca a ani žalovaný nevnímali ako prekážku k ukončeniu a odovzdaniu diela, ktoré vyplývalo zo Zápisov zo dňa 30.9.2009 a zo dňa 15. 01. 2010, keď aj žalovaný pri účtovaní zmluvnej pokuty pracoval s týmito termínmi. Naviac, ak bol potrebný ďalší podpis osoby zo strany žalovaného k týmto zápisom, tak správne uviedol okresný súd, že to bolo výslovne v réžii žalovaného a nemohlo to byť na ujmu konštatovania ukončenia a prevzatia diela žalovaným, keď za neho pri týchto úkonoch konala oprávnená osoba.
Krajský súd v Žiline vo väzbe k odvolacím dôvodom žalobcu a žalovaného na základe vyššie uvedených zvýrazňujúcich zhodnotení potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p., keďže neboli zistené dôvody, ani pre jeho zmenu, a ani pre zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
V súvislosti s trovami tohto odvolacieho konania krajský súd za aplikácie ust. § 224 ods. 4 O.s.p. vyslovil, že o nich rozhodne súd prvého stupňa, keďže tento použil pri trovách konania ust. § 151 ods. 3 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.