Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Cob-85-2022.pdf
PDF · 133.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/85/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: KOMMERZ s.r.o. so sídlom Čečinová 16/A, 821 05 Bratislava, IČO: 35 803 037, právne zastúpeného: A.K. JUDr. NOVÁČKOVÁ s.r.o., Mandľová 28, 851 10 Bratislava, IČO: 36 699 705 proti žalovaným: 1/ DELNET SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom Bratislavská 641/135A, 911 05 Trenčín, IČO: 46 576 657, 2/ Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX Z. - U., zastúpenej R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Q. XXXX/XX, XXX XX M. M., v spore o zaplatenie 2.378,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/82/2021-51 zo dňa 4. marca 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a III.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.094,- Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.378,- Eur od 11.02.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť plniť druhému žalovanému. Výrokom II. konanie v časti o zaplatenie sumy 730,- Eur zastavil a výrokom III. žalobcovi proti žalovaným 1/, 2/ priznal náhradu 100 % trov konania. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 2.378 Eur, úroku v sume 1.446 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.378 Eur od 11.02.2021 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uhradením pohľadávky v sume 40 Eur uplatneného proti žalovanému 1/ ako dlžníkovi a žalovanej 2/ ako ručiteľke z titulu nedoplatku podnikateľského úveru poskytnutého spoločnosťou Fair Credit Slovakia, SE ako pôvodným veriteľom na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.05.2017 vo výške 5.000 Eur. Zohľadnil pritom čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 730 Eur, nakoľko žalovaný 1/ uhradil dňa 01.07.2021 (po podaní žaloby) sumu 350,- Eur a dňa 02.08.2021 sumu 380,- Eur.
1.2. Z dokazovania vykonaného oboznámením listinných dôkazov a vyjadrení strán sporu súd prvej inštancie zistil, že dňa 02.05.2017 uzavrel veriteľ Fair Credit Slovakia, SE so sídlom Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO 47 129 701 so žalovaným 1/ ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 5.000,- Eur, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť spolu s odmenou za poskytnutie úveru, vrátane splnenia ďalších záväzkov dlžníka podľa tejto zmluvy. Podľa
čl. I bodu 1.1. zmluvy o úvere, dlžník ako podnikateľský subjekt požiadal o poskytnutie úveru na účel vyplývajúci/súvisiaci s výkonom jeho podnikateľskej činnosti, a to zriadenie prevádzky. Podľa čl. I bodu 1.5 zmluvy o úvere, dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi poskytnutý úver a zaplatiť odmenu v 36 mesačných splátkach po 259,- Eur. Podľa čl. I bodu 1.6 zmluvy o úvere, prvá splátka je splatná nasledujúci kalendárny mesiac po uzavretí zmluvy, a to v kalendárny deň, ktorý sa číselným označením zhoduje s dátumom jej uzavretia. Každá ďalšia splátka je splatná nasledujúci kalendárny mesiac po splatnosti predchádzajúcej splátky, v kalendárny deň, ktorý sa číselným označením zhoduje s dátumom splatnosti prvej splátky. Podľa čl. III bodu 3.1 zmluvy o úvere, zmluva sa považuje za porušenú dlžníkom, ak je dlžník v omeškaní so zaplatením ktorejkoľvek splátky, alebo iného jeho záväzku zo zmluvy. Podľa čl. III bodu 3.7 zmluvy o úvere, každý prípad porušenia zmluvy podľa bodu 3.6 zmluvy sa považuje za podstatné porušenie zmluvy. Ak nastane ktorákoľvek zo skutočnosti prípadu podstatného porušenia zmluvy, veriteľovi vzniká aj právo žiadať dlžníka o zaplatenie všetkých splátok a ostatných záväzkov z tejto zmluvy, vrátane tých, ktoré sa podľa zmluvy majú stať splatnými v budúcnosti. Právo podľa tohto bodu uplatní veriteľ na základe písomného oznámenia o predčasnom zosplatnení úveru. Na základe oznámenia o zosplatnení sa všetky splátky a iné záväzky zo zmluvy, ktoré sa podľa nej majú stať splatnými v budúcnosti, stávajú splatnými ku dňu uvedenému v oznámení o zosplatnení. Oznámenie o zosplatnení odošle veriteľ dlžníkovi formou listovej zásielky doručovanej prostredníctvom poštového podniku. Podľa čl. III bodu 3.8 zmluvy o úvere, v prípade, ak dlžník neuhradí vo veriteľom určenej lehote svoj dlh, veriteľ je oprávnený využiť všetky právne kroky vedúce k úspešnému vymoženiu tejto pohľadávky v zmysle platnej legislatívy Slovenskej republiky, vrátane domáhania s svojho nároku aj v trestnom konaní. Podľa čl. VI bodu 6.1 zmluvy o úvere, zmluva sa uzatvára na dobu určitú, od dňa jej podpisu až do vysporiadania všetkých záväzkov, ktoré vznikli na základe alebo v súvislosti s poskytnutím úveru podľa tejto zmluvy, s výnimkou uvedenou v bode 6.2 zmluvy. Podľa čl. VI bodu 6.2 zmluvy o úvere, zmluva ďalej zaniká: a) výpoveďou ktorejkoľvek zmluvnej strany, pričom výpoveď musí byť doručená druhej zmluvnej strane najneskôr pred poskytnutím úveru. Po poskytnutí úveru prípadné doručenie výpovede tejto zmluvy je právne neúčinné a nemožné. Pre vylúčenie pochybností platí, že dňom poskytnutia úveru je deň, v ktorom bol veriteľom zadaný príkaz na bezhotovostný prevod úveru na bankový účet dlžníka podľa bodu čl. I bodu 1.3 zmluvy; b) odstúpením od zmluvy z dôvodov prípadov podstatného porušenia zmluvy výslovne v tejto zmluve uvedených. Podľa čl. VI bodu 6.3 zmluvy o úvere, okamihom doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy sa všetky splátky a iné záväzky zo zmluvy, ktoré sa podľa nej majú stať splatnými v budúcnosti, stávajú splatnými ku dňu uvedenému v oznámení o odstúpení; pokiaľ takýto deň nie je v oznámení o odstúpení výslovne uvedený, dňom splatnosti všetkých záväzkov zo zmluvy je deň doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy odošle veriteľ dlžníkovi formou listovej zásielky doručovanej prostredníctvom poštového podniku. V čl. VII bode 7.1 predmetnej zmluvy o úvere žalovaná 2/ ako ručiteľ 1 vyhlásila, že dňom poskytnutia úveru preberá povinnosť zaplatiť peňažné záväzky dlžníka voči veriteľovi z tejto zmluvy a zaväzuje sa ich zaplatiť v plnom rozsahu, pokiaľ ich dlžník riadne a včas nezaplatí. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 13.03.2018, doručeným žalovanému 1/ dňa 03.04.2018, veriteľ oznámil žalovanému 1/ postúpenie pohľadávky súvisiacej so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXXX, vrátane jej príslušenstva, so všetkými záväzkami a povinnosťami súvisiacimi s uvedenou zmluvou o úvere.
1.3. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení § 497, § 504, § 303, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1 Obch. zák. a tiež z ustanovení § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2, § 526 ods. 2, § 52 ods. 1, 3, 4 Obč. zák. Z písomného vyhotovenia zmluvy o úvere mal za preukázané, že dňa 02.05.2017 veriteľ Fair Credit Slovakia, SE uzatvoril so žalovaným 1/ ako dlžníkom, podľa § 497 Obch. zák., zmluvu o úvere, ktorou poskytol žalovanému 1/ úver v sume 5 000,- Eur. Žalovaný 1/ sa, v zmysle § 504 Obch. zák., zaviazal poskytnutý úver vrátiť v splátkach po 259,- Eur podľa dohodnutého splátkového kalendára, a to v pravidelných 36 mesačných splátkach, splatných vždy k 2. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počínajúc 02.06.2017, pričom posledná splátka bola splatná 02.06.2020. Žalovaný 1/ doteraz nevrátil úver v sume 2.378,- Eur. Žalovaný 2/ ako ručiteľ
v čl. VII bode 1 predmetnej zmluvy o úvere vyhlásil, že uspokojí veriteľa, ak žalovaný 1/ ako dlžník voči nemu riadne a včas nesplní peňažné záväzky zo zmluvy o úvere, čím sa stal, podľa § 303 Obch. zák., dlžníkovým ručiteľom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 497 a § 504 Obch. zák., v súlade s predmetnou zmluvou o úvere, zaviazal súd prvej inštancie žalovaného 1/ ako dlžníka na vrátenie poskytnutého úveru v sume 2.378,- Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.378,- Eur od 11.02.2021 do zaplatenia (§ 369 ods. 1, 2 Obch. zák., keďže zmluvné strany nemali pre prípad omeškania dohodnutú sadzbu úrokov z omeškania) a tiež na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur (§ 369a ods. Obch. zák.), keďže žalovaný 1/ je s vrátením uvedeného úveru v omeškaní. V zmysle § 303 Obch. zák. zaviazal súd na zaplatenie sumy 2.378,- Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.378,- Eur od 11.02.2021 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur aj žalovaného 2/ ako ručiteľa s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť plniť druhému žalovanému. Oznámením postupcu Fair Credit Slovakia, SE o postúpení pohľadávky zo dňa 13.03.2018, ktoré bolo žalovanému 1/ doručené 06.04.2018, mal prvoinštančný súd v zmysle § 524 a § 526 ods. 2 Obč. zák. preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu KOMMERZ s.r.o. v tomto spore, nakoľko sa stal veriteľom žalovanej pohľadávky na základe jej postúpenia. V spore nebola preukázaná neprípustnosť postúpenia žalovanej pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky v zmysle § 525 Obč. zák. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 13.03.2018 je zrejmé, že pohľadávka bola postúpená v čase, kedy ešte neboli splatné všetky splátky podľa dohodnutého splátkového kalendára (t.j. splátky splatné od 02.04.2018 do 02.06.2020). Podľa názoru prvoinštančného súdu však táto skutočnosť nemá za následok neprípustnosť postúpenia žalovanej pohľadávky, keďže postúpiť možno i nesplatnú pohľadávku. Podmienkou platnosti postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Obč. zák. nie je ani predčasné ukončenie zmluvy o úvere a ani zosplatnenie predmetného úveru pri predčasnom ukončení zmluvy o úvere. Čl. VI predmetnej zmluvy o úvere upravuje síce podmienky ukončenia predmetného zmluvného vzťahu, avšak nestanovuje ukončenie predmetnej úverovej zmluvy ako podmienku pre platnosť jej postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. Zosplatnenie úveru pri predčasnom ukončení zmluvy nie je podmienkou ani pre vymáhanie pohľadávky veriteľa na vrátenie úveru podľa čl. III bodu 3.8 zmluvy o úvere, ktoré ustanovuje podmienku pre vymáhanie dlhu iba jeho splatnosť. Žaloba bola na súde podaná 13.05.2021, pričom posledná splátka úveru bola splatná 02.06.2020, z čoho je zrejmé, že v čase podania žaloby už boli splatné všetky dohodnuté splátky predmetného úveru, a teda v čase podania žaloby bola splnená aj dohoda zmluvných strán v zmysle čl. III bodu 3.8 zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie poukázal na to, že číslo bankového účtu dlžníka, uvedené v predmetnej zmluve o úvere, je totožné s neprečiarknutým číslom účtu na žiadosti o úver, na základe čoho posúdil námietky týkajúce sa pravosti žiadosti ako neopodstatnené. Zdôraznil, že žalovaný záväzkový vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere, ktorej platnosť v konaní medzi stranami sporná nebola a že v spore nebol preukázaný spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy o úvere v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák., nakoľko veriteľ a dlžník sú obchodné spoločnosti a ručiteľ je konateľom dlžníka, teda jej zmluvnou stranou nie je spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Obč. zák.
1.4. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP. Poukázal na to, že žalobca mal vo veci plný úspech (v zastavenej časti boli platby v sume 730,- Eur uhradené až po podaní žaloby), preto mu priznal proti žalovaným 1/, 2/ náhradu 100 % trov konania, s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/, 2/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. d), e), f), g), h) a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie vo veci. Podľa ich názoru súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, vec nesprávne právne posúdil a odôvodnenie jeho rozhodnutia je z hľadiska posúdenia nároku nepreskúmateľné. Poukázali na rozhodnutia Ústavného súdu SR IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.22003 a III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.004, v zmysle ktorých súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Podľa žalovaných z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie oboznámil strany sporu o sporných a nesporných skutočnostiach a o predbežnom právnom posúdení veci (§ 181 ods. 2 CSP). Okrem toho, prvoinštančný súd nevykonal dokazovanie listinami navrhovanými žalovanými, v dôsledku čoho bolo porušené ich právo na spravodlivý súdny proces, pričom vzniknuté nedostatky nemožno za žiadnych okolností napraviť v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie nezohľadnil ich vyjadrenia a vec nesprávne právne posúdil. Žalovaní 1/, 2/ poukázali na to že, ustanovenia o právnych úkonoch v obchodnom práve sú predmetom úpravy v Obchodnom zákonníku, avšak táto právna úprava nie je komplexná, preto sa v rámci použitia princípu subsidiarity právnych predpisov sa na úkony v obchodnom práve, a teda aj na ich neplatnosť, aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa názoru žalovaných je napadnutý rozsudok odôvodnený len všeobecne, nedôsledne a povrchne, pretože s ich námietkami, ktoré majú zásadný právny význam pre posúdenie veci, sa prvoinštančný súd vôbec nezaoberal. Pokiaľ vo svojom rozhodnutí konštatoval, že zmluvný základ obchodu tvorila úverová zmluva, tak bol povinný zaoberať sa platnosťou zmluvy a jej obsahom vo vzťahu k dojednaným podmienkam vzhľadom na vznesenú námietku nevyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru pred postúpením pohľadávky na tretiu osobu (žalobcu). Súd prvej inštancie sa však nezaoberal obsahom zmluvy a neskúmal, či pred postúpením pohľadávky bol úver zosplatnený a či následne mohla byť vyčíslená pohľadávka zo strany veriteľa. Inak by zistil, že v zmluve o úvere nebola dohodnutá splatnosť úveru jednorazovo k 28.05.2020, ako to konštatoval a veriteľ nebol oprávnený postúpiť pred dohodnutou konečnou splatnosťou úveru ešte nesplatené splátky úveru kedykoľvek po uzavretí zmluvy. Veriteľ mal len právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať od dlžníka okamžité splatenie a dlžník mal povinnosť všetky pohľadávky veriteľa zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ chcel veriteľ postúpiť pohľadávku počas trvania zmluvného vzťahu, mal možnosť jednostranne odstúpiť od zmluvy v zmysle čl. IV. alebo zosplatniť úver v zmysle čl. II. 2.3. a 2.4. (v zápisnici je chyba v písaní), pričom oprávnenia o zosplatnení a postupu pri porušení zmluvy a doručovaní oznámenia o zosplatnení boli dohodnuté medzi veriteľom a nimi v čl. 3.7. a 3.8. Zmluvy. Veriteľ však bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu vykonal prevod pohľadávky na žalobcu oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 13.03.2018, a to ešte pred splatnosťou peňažného záväzku dlžníka. Veriteľ tým sledoval iba dosiahnutie jednostranných výhod a majetkového prospechu pre seba, preto postúpenie pohľadávky za takýchto podmienok je absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Obč. zák. Súd k absolútnej neplatnosti právneho úkonu prihliada i bez návrhu, z úradnej povinnosti. Ak tvrdí žalobca, že veriteľ platne postúpil pohľadávku, musel ako postupník s postúpenou pohľadávkou získať všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka), vrátane práv požadovať po postupcovi predloženie listín preukazujúcich výšku, ako aj právny základ postúpenej pohľadávky (ku dňu postúpenia pohľadávky). Vzhľadom k tomu dôkazné bremeno k tvrdeniam o charaktere postúpenej pohľadávky v konaní pred súdom zaťažuje postupníka. (uznesenie Najvyššieho súdu z 11. apríla 2011, sp. zn. 5Cdo 149/2010). Žalobca však okrem oznámenia o postúpení pohľadávky nepredložil súdu žiadny dôkaz o vyčíslení pohľadávky, ktorá mala byť na neho postúpená a z oznámenia o postúpaní pohľadávky nie je žiadna takáto skutočnosť známa. Nie je teda zrejmé, z čoho súd prvej inštancie pri dokazovaní vychádzal. V zápisnici o pojednávaní na str. 4 súd prvej inštancie v zmysle § 181 ods. 2 CSP určil sporné a nesporné tvrdenia, avšak sporné tvrdenia vo svojom rozhodnutí náležite neodôvodnil, keď sa nimi zaoberal len v odseku 17. odôvodnenia svojho rozhodnutia. V súvislosti s neprípustnosťou postúpenia pohľadávky žalovaní poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14. októbra 2010, sp. zn. 3Obdo 7/2009, ktorý judikoval, že predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla, v ktorom prípade ide už o zmenu zmluvy, teda o zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku, ktorá predpokladá v zmysle § 493 Obč. zák. dohodu zmluvných strán. Aj v právnom vzťahu medzi nimi a veriteľom svojím konaním veriteľ porušil dohodnuté podmienky v zmluve čl. II., čl. III, a čl. IV pred ukončením zmluvného vzťahu, čím urobil úkon, ktorý nemôže požívať právnu ochranu a je od počiatku neplatný. Je zrejmé, že k platnému postúpeniu pohľadávky v zásade nie je treba súhlas dlžníka (§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka), avšak pohľadávku postúpiť nemožno, ak by postúpenie odporovalo dohode veriteľa s dlžníkom. V danom prípade k dohode prišlo v samotnej zmluve o úvere, preto nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že zosplatnenie úveru pri predčasnom ukončení zmluvy nie je podmienkou pre vymáhanie pohľadávky veriteľa na vrátenie úveru podľa čl. III bodu 3.8 zmluvy o úvere, ktoré ustanovuje podmienku pre vymáhanie dlhu iba jeho splatnosť. V danom prípade nebola pohľadávka vymáhaná, ale postúpená na nového veriteľa. Z uvedeného je zrejmé, že otázky, či žalobca doručil žalovanému oznámenie o zosplatnení úveru a či žalobca dôvodne pristúpil
k zosplatneniu budúcich splátok úveru, zostali prvoinštančným súdom nezodpovedané. Podľa názoru žalovaných pri posudzovaní neplatnosti právneho úkonu v obchodnom práve je nevyhnutné pracovať aj s Občianskym zákonníkom, konkrétne ide o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, kde je upravená absolútna neplatnosť právnych úkonov a aj relatívna neplatnosť právnych úkonov, a tiež s ustanovením § 267 Obchodného zákonníka, ktorého predmetom je rozšírenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu v obchodnoprávnych vzťahoch.. Dlžník má v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka možnosť, aby dohodou s veriteľom vopred vylúčil prípadné postúpenie pohľadávky inému, resp. obmedzil postúpenie pohľadávky iba na určité osoby a voči iným postúpenie pohľadávky takouto dohodou vylúčil. V odseku 17 odôvodnenia svojho rozhodnutia pritom uviedol, že je potrebné mať na zreteli, že žalovaný záväzkový vzťah vznikol na základe zmluvy o úvere, ktorej platnosť v konaní medzi stranami sporná nebola. Ak konštatoval, že nebola namietaná platnosť zmluvy, zmluva potom musí byť pre obe strany sporu záväzná a všetky zmluvné dojednania musia byť akceptované obomi stranami - teda aj odstúpenie od zmluvy, či zosplatnenie úveru pre porušenie práv a povinností z nej vyplývajúcich. Ak veriteľ tieto dojednania s dlžníkom nerešpektuje a postúpi pohľadávku napriek dohodnutým podmienkam v zmluve, ani dobrá viera postupníka, ktorý o dohodnutých zmluvných podmienkach vedel, nemôže zabrániť absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor obsahu tohto právneho úkonu so zákonom - s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2009, sp. zn. 1Cdo 76/2007). Pritom hmotnoprávnym dôsledkom absolútnej neplatnosti je to, že účinky právneho úkonu vôbec nenastanú a právny úkon je neplatný od počiatku.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ označil odvolanie žalovaných za zmätočné. Predovšetkým považoval za potrebné zosumarizovať nesporné skutočnosti v tejto veci, a to, že: žalobca aj jeho právny predchodca sú podnikateľmi, žalovaný 1/ je podnikateľ, zatiaľ čo žalovaný 2/ je jeho štatutár, že žalovanému 1/ bol dňa 03.05.2017 reálne poskytnutý úver 5.000 Eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach po 259 Eur (spolu 9.324 Eur v priebehu troch rokov), že právny predchodca postúpil pohľadávku z úverovej zmluvy na žalobcu a oznámenie o postúpení bolo žalovanému doručené 03.04.2018 a že do splatnosti úveru žalovaný uhradil 4.983 Eur (z toho 2.072 Eur pred postúpením pohľadávky a 2.911 Eur po postúpení pohľadávky). Následne žalovaný doplatil ešte 1.247 Eur (pred podaním žaloby 517 Eur a počas upomínacieho konania 730 Eur). Od poskytnutia úveru teda žalovaný uhradil celkovo 6.230 Eur (z toho 4.158 Eur už v prospech žalobcu), avšak naďalej ostal v omeškaní s priznanou čiastkou 3.094 Eur. Žaloba bola podaná až 13.05.2021, t.j. rok po už uplynutí dohodnutého termínu splatnosti úveru (05/2020). Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vzťah medzi účastníkmi je obchodnoprávny, a nie spotrebiteľský. Právny predchodca bol teda oprávnený postúpiť svoju pohľadávku na žalobcu, a to aj pred splatnosťou predmetného úveru, keďže mu to žiaden zákon ani zmluva nezakazovali. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 13.03.2018 vyplýva, že pohľadávka bola postúpená v čase, kedy ešte neboli splatné všetky splátky podľa dohodnutého splátkového kalendára (t.j. splátky splatné od 02.04.2018 do 02.06.2020). Táto skutočnosť však nemá za následok neprípustnosť postúpenia žalovanej pohľadávky, keďže postúpiť možno i nesplatnú pohľadávku, a to aj v kontexte čl. 2 ods. 3 Ústavy SR „každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané“, pričom aktívnu legitimáciu žalobca osvedčil už len oznámením o postúpení tak, ako to vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR č. II. ÚS 409/2013 o potvrdení judikátu občianskeho právneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. R 119/2003, v zmysle ktorého: „Podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž platí, že oznámenie postúpenia cedentom (doterajším veriteľom) zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy o postúpení. Dlžník tak podľa citovaného ustanovenia nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená, a fortiori tak nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti. Vo vzťahu k dlžníkovi je tak v týchto prípadoch postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu (zmene veriteľa) podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka“. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že žalovaní jeho nárok podľa § 407 ods. 2 a 3 Obch. zák. uznali svojimi vyššie uvedenými úhradami vo výške 4.158 Eur realizovanými po postúpení pohľadávky (730 Eur z toho dokonca po doručení platobného rozkazu), v dôsledku čoho je tento nárok potrebné považovať aj za hmotnoprávne nesporný. Žalobca uviedol, že v tomto kontexte sú zjavne lživé vyjadrenia žalovaných, že: a) súd prvej inštancie neoboznámil strany sporu o sporných a nesporných skutočnostiach
a o predbežnom právnom posúdení veci, čo vylučuje str. 4 zápisnice z pojednávania, kde súd nielen uviedol ale aj zapísal „ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, a tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci“, b) nevykonal dokazovanie listinami navrhovanými žalovanými. Nepravdivosť týchto tvrdení žalovaných je zrejmé zo zápisnice z pojednávania na súde prvej inštancie (str. 4 zápisnice), kde je uvedené, že: „PZ žalobcu a splnomocnená zástupkyňa žalovaného 2/ nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania“. Podľa názoru žalobcu postúpením pohľadávky sa ich postavenie dlžníkov nijako nezhoršilo (R 86/2004 ). Ustanovenie § 525 ods. l prvá veta Občianskeho zákonníka pritom zakazuje postúpenie pohľadávky, ktorej obsah by sa postúpením zmenil. Obsahom pohľadávky je povinnosť dlžníka niečo plniť, niečo konať, zdržať sa nejakého konania, opomenúť niečo alebo niečo trpieť a oprávnenie veriteľa splnenie povinnosti požadovať. Peňažná pohľadávka voči dlžníkovi nie je spojená s osobou pôvodného veriteľa. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky, čoho dôkazom je aj vyčkanie žalobcu na dobehnutie splatnosti úveru v roku 2020, kde aj úroky z omeškania si žalobca uplatnil až počnúc rokom 2021. To len žalovaní sa svoju zmluvnú povinnosť snažia čo najviac oddialiť - a to napriek ich vyjadreniu na pojednávaní na súde prvej inštancie, keď na otázku súdu, aby splnomocnená zástupky žalovaného 2/ uviedla konkrétny dátum splatnosti úveru, splnomocnená zástupkyňa žalovaného 2/ uviedla, že v zmysle zmluvy každá splátka je splatná k 28. dňu v kalendárnom mesiaci a úver je poskytnutý v 36 mesačných splátkach. Žalobca v tejto súvislosti opäť zdôraznil že úver mal byť zaplatený do 28.05.2020, pričom žiaden zákon ani zmluva nezakazovali právnemu predchodcovi postúpenie pohľadávky na žalobcu ešte pred jej splatnosťou, ako to žalovaní 1/, 2/ tvrdia i napriek svojim úhradám po postúpení pohľadávky. Zmluva mala v tomto ohľade len jedno ustanovenie týkajúce sa postúpenia - bod 2.9, ktoré však zaväzuje len žalovaného 1/ a nie žalobcu (ten žiadne takéto zmluvné obmedzenie nemal), podľa ktorého: „Dlžníkovi je zakázané bez predchádzajúceho písomného súhlasu veriteľa postúpiť či inak previesť žiadne z práv či povinností mu vyplývajúce z tejto zmluvy na žiadnu inú osobu“ Žalobca z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
4. Ďalšie písomné podania strán odvolaciemu súdu neboli doručené.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
6. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaných 1/, 2/ nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval dôležitý záujem. 7. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
10. Žalovaní 1/, 2/ v odvolaní namietli odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g), h).
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.
12. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
13. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. 14. Pri uplatnení odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené), prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
15. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
16. Po preskúmaní veci v rozsahu podaného odvolania (podľa jeho obsahu smerujúceho proti výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým prvoinštančný súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť splniť žalobcovi peňažný dlh a proti výroku III., ktorým priznal žalobcovi voči žalovaným 1/, 2 náhradu 100 % trov konania), odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/, 2/ je nedôvodné.
17. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
18. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP.
19. Námietky žalovaných 1/, 2/ uvedené v odvolaní boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnili pred súdom prvej inštancie, a ktorými sa súd prvej inštancie zaoberal, správne a vyčerpávajúco sa s nimi vysporiadal a nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
20. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaných 1/, 2/ odvolací súd dodáva nasledovné:
21. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ v odvolaní argumentovali neplatnosťou právneho úkonu
- postúpenia pohľadávky, a to s poukazom na ust. § 39 Obč. zák. a tvrdili, že postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy bolo neprípustné v zmysle § 525 ods. 2 Obč. zák., z čoho následne vyvodzovali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom spore, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že postúpeniu pohľadávky zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou o podnikateľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretou dňa 02.05.2017 medzi Fair Credit Slovakia, SE (pôvodným veriteľom) a žalovaným 1/ ako dlžníkom nebránil žiaden zákon ani zmluvné dojednanie, a ani skutočnosť, že v čase postúpenia pohľadávky neboli ešte splatné všetky splátky podľa dohodnutého splátkového kalendára, nakoľko je možné postúpiť aj pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
22. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne dôvodil tým, že podmienkou platnosti postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Obč. zák. nebolo ani predčasné ukončenie zmluvy o úvere, ani zosplatnenie predmetného úveru pri predčasnom ukončení zmluvy o úvere. Predmetná úverová zmluva nebola spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák., pretože veriteľ a dlžník sú obchodnými spoločnosťami a ručiteľ je konateľom dlžníka. Zo žiadneho zmluvného dojednania úverovej zmluvy uzavretej medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom (žalovaným 1/) podmienky tvrdené žalovanými pre platnosť postúpenia pohľadávky nevyplývajú. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pôvodný veriteľ - spoločnosť Fair Credit Slovakia, SE nebol v právnom postavení banky. Úver poskytol žalovanému 1/ ako podnikateľovi (spoločnosti s ručením obmedzeným) taktiež v právnom postavení podnikateľa (európskej spoločnosti) s predmetom činnosti poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Na pôvodného veriteľa sa teda nevzťahovalo ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, upravujúce ďalšie špeciálne podmienky (popri všeobecných, upravených v Obč. zák.), za ktorých môže byť bankové pohľadávka alebo jej časť postúpená a ktoré je potrebné považovať za také predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené čase postúpenia pohľadávky, nakoľko následkom ich nesplnenia je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom v zmysle § 39 Obč. zák. Z uvedeného dôvodu nie je opodstatnené tvrdenie žalovaných 1/, 2/, že by postúpenie pohľadávky odporovalo zákonu v zmysle § 525 ods. 2 Obč. zák. Navyše žalovaní konkrétne neuviedli, v rozpore s ktorým zákonom mala byť pohľadávka postúpená.
23. Postúpenie pohľadávky teda neodporovalo zákonu a ani dohode s dlžníkom, pretože podmienkou platnosti postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Obč. zák. nebolo ani predčasné ukončenie zmluvy a ani zosplatnenie predmetného úveru pri predčasnom ukončení zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie správne akcentoval, že článok VI. predmetnej zmluvy o úvere síce upravoval podmienky ukončenia predmetného zmluvného vzťahu, avšak nestanovoval ukončenie predmetnej úverovej zmluvy ako podmienku pre platnosť jej postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. Rovnako ani zosplatnenie úveru pri predčasnom ukončení zmluvy nebolo podmienkou pre vymáhanie pohľadávky veriteľa na vrátenie úveru podľa čl. III bodu 3.8 zmluvy o úvere, ktorá stanovovala ako podmienku pre vymáhanie dlhu iba jeho splatnosť.
24. Z ustanovenia § 529 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. Žalovaní 1/, 2/ teda mohli proti žalobou uplatnenému nároku namietať v rovnakom rozsahu, ako by mohli namietať voči pôvodnému veriteľovi. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že žalobca si svoj nárok na doplatenie
zostatku neuhradeného dlhu z úverovej zmluvy uplatnil podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 13.05.2021, teda v čase, kedy už boli všetky splátky v zmysle úverovej zmluvy splatné (celý záväzok dlžníka z úverovej zmluvy mal byť v dohodnutých splátkach splatený do 28.05.2020). Pokiaľ žalovaní vo svojom odvolaní namietali, že v spore zostala nezodpovedaná otázka, či im žalobca doručil oznámenie o zosplatnení úveru a či dôvodne pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru, túto námietku odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú, pretože zosplatnenie úveru nebolo podmienkou postúpenia a žalobca si svoj nárok v súdnom konaní uplatnil až po uplynutí doby splatnosti poslednej splátky úveru. Okrem toho, z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaný 1/ žalobcovi plnil čiastočne už pred podaním žaloby na súd a čiastočne aj v priebehu súdneho konania.
25. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ vo svojom odvolaní citovali z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia vychádzali z iného skutkového stavu, než v prejednávanej veci, preto v predmetnom spore neboli aplikovateľné.
26. Po zistení, že nebol opodstatnený žiaden z odvolacích dôvodov deklarovaných žalovanými 1/, 2/, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 100 % vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).