Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/28/2014

Uznesenie

Okresný súd v Nových Zámkoch v právnej veci navrhovateľky: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. nad C. XXX, zastúpená: G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. nad C. XXX proti odporcovi: H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, H. O. o nariadenie predbežného opatrenia takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa v konaní domáha nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by odporcovi bolo zakázané scudziť tretej osobe, zaťažiť záložným právom, alebo iným právom zriadeným v prospech inej osoby nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území G. nad C., zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, evidovanom Okresným úradom D. R., katastrálny odbor a to s pozemkom parcela číslo XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, s pozemkom parcela č. XXXX, orná pôda o výmere 206 m2, na parcele č. XXXX, stavba so súpisným číslom XXX (ďalej aj sporné nehnuteľnosti). Navrhovateľka poukázala na skutočnosti, v zmysle ktorých dňa XX.XX.XXXX mala uzatvoriť ako predávajúca s odporcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mali byť sporné nehnuteľnosti, na ktorých v tej dobe mali viaznuť rôzne ťarchy z titulu peňažných záväzkov po lehote splatnosti. Preto sa mala dohodnúť s odporcom, že odporca podlžnosti uhradí, jej synovi G. S. zabezpečí úverové prostriedky, ktorými by boli od odporcu späť odkúpené vyššie špecifikované nehnuteľnosti, pretože odporca pri úhrade peňažných záväzkov trval na tom, aby boli sporné nehnuteľnosti na neho prevedené. Po uzatvorení kúpnej zmluvy dňa XX.XX.XXXX odporca, resp. sprostredkujúca osoba mala odovzdať synovi navrhovateľky približne 10 000,- eur, úver nemal byť navrhovateľke ani odporcovi osobne vybavený. Navrhovateľka spoločne so synom majú naďalej bývať v uvedenej domovej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, no v poslednej dobe mal odporca vzniesť požiadavku, že im tieto nehnuteľnosti odpredá späť za 40 000,- eur. Podľa navrhovateľky mal odporca využiť jej finančnú tieseň, v ktorej sa nachádzala v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy a dokonca mal vypracovať taký návrh kúpnej zmluvy, v ktorej figuruje prevzatie navrhovateľkou kúpnej ceny 70 000,- eur, čo však nemá byť pravda, pretože od odporcu nikdy nemala obdržať žiadnu peňažnú sumu. Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľka mieni na odporcu, ako aj na bližšie neoznačenú sprostredkujúcu osobu podať trestné oznámenie, ako aj žalobu o neplatnosť právneho úkonu a to kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Napokon má navrhovateľka za to, že akékoľvek konanie odporcu smerujúce k prevodu jeho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na tretiu osobu alebo jeho obmedzenie záložným právom, alebo iným právom zriadeným v prospech tretej osoby by výrazne alebo dokonca úplne sťažili neskorší výkon rozhodnutia vydaného v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a preto má byť na mieste nariadenie predbežného opatrenia navrhovaným spôsobom.

Podľa aktuálneho LV č. XXX kat. územie G. nad C. zo dňa XX.XX.XXXX výlučným vlastníkom v celosti sporných nehnuteľností je odporca na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, S Na citovanom liste vlastníctva nie je vyznačená plomba.

Súd si zaobstaral vkladový spis S z Okresného úradu D. R., katastrálny odbor a zistil z neho nasledovné. Dňa XX.XX.XXXX bol bývalej Správe katastra D. R. doručený návrh na vklad vlastníckeho práva v skrátenej lehote do 15 dní, ktorý bol podpísaný oboma účastníkmi I. S. a H. N.. Súčasťou vkladového spisu je aj kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX a s overeným podpisom navrhovateľky dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorej navrhovateľka ako predávajúca predala odporcovi ako kupujúcemu sporné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 70 000,- eur, ktorá mala byť uhradená v plnej výške pri podpise tejto zmluvy k rukám predávajúcej, ktorá ich prevzatie potvrdzuje podpisom tejto zmluvy (články I.,III., IV., kúpnej zmluvy). V článku V. kúpnej zmluvy predávajúca poukázala na vyznačené poznámky a to exekučné záložné práva, ako aj na prebiehajúcu exekúciu predajom sporných nehnuteľností. Rozhodnutím bývalej Správy katastra D. R. S zo dňa 2X.XX.XXXX bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam povolený.

Podľa ods. l pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal ( ods. l písm. f ), nenakladal s určitými vecami alebo právami ( ods. l písm. e ).

Predbežné opatrenie zabezpečí účel občianskeho súdneho konania v konkrétnom prípade, t. j. ochranu porušeného alebo ohrozeného práva. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva o ochranu ktorého sa žiada bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania. Výrok predbežného opatrenia má zabrániť vzniku, a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa v takej miere, že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, prípadne i zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenia danosti práva (nároku) , pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenie. Nariadenie predbežného opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Pred nariadením predbežného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby prakticky znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené, ktoré môže byť na návrh zrušené a predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam.

Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín,

ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. ).

Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie ( a nasl. ). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. 8. 2010, sp. zn. ).

Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom predbežného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. ).

V uznesení Najvyššieho súdu SR z 22.7.1997, sp. zn. bolo stanovené, že v predbežnom opatrení, ktoré sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia musí navrhovateľ osvedčiť okrem existencie nároku aj to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nezabezpečenie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný. Predpoklady dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, aby bol zaistený budúci výkon rozhodnutia sú uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Jedným zo základných predpokladov je povinnosť navrhovateľky osvedčiť okrem existencie nároku, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nezabezpečenie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. V tejto súvislosti súd upozorňuje, že vlastnícke právo navrhovateľky k sporným nehnuteľnostiam je momentálne otázne, pretože podľa aktuálneho listu vlastníctva, ako aj vyššie označeného vkladového spisu bolo jej vlastnícke právo prevedené na odporcu. V terajšom štádiu konania nie je možné riešiť ako otázku predbežnú, otázku platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu, pretože s ňou sa musí vysporiadať súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej za predpokladu, že návrh vo veci samej bude navrhovateľkou vôbec podaný. Zatiaľ súd o existencii takého konania vedomosť nemá a to aj napriek tomu, že kúpna zmluva mala byť uzatvorená ešte dňa XX.XX.XXXX, resp. XX.XX.XXXX a konanie o nariadenie predbežného opatrenia bolo začaté až dňa XX.XX.XXXX. Porovnanie uvedených časových období má vplyv aj k otázke reálnosti a bezprostrednej hrozbe zmarenia výkonu rozhodnutia v prípade jeho nezabezpečenia. Súd konštatuje v predchádzajúcej časti odôvodnenia, že vklad vlastníckeho práva vo vkladovom konaní S bol povolený rozhodnutím bývalej Správy katastra D. R. zo dňa XX.XX.XXXX. Od tej doby mal odporca dostatok času, ktorý prevyšuje dva a pol roka, aby sporné nehnuteľnosti previedol na tretiu osobu, prípadne aby ju zaťažil záložným právom, alebo iným právom zriadeným v prospech tretej osoby. Z aktuálneho LV č. XXX kat. územie G. nad C. však súdom nebola zistená žiadna plomba, ktorá by svedčila o prebiehajúcom vkladovom konaní, napríklad v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva na tretiu osobu alebo v zaťažení sporných nehnuteľností záložným právom. Na tomto závere nič nemení ani subjektívny dojem navrhovateľky, ktorá žiadnym spôsobom neosvedčila, že by mal odporca vzniesť požiadavku na spätný prevod vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na navrhovateľku za 40 000,- eur. Z vyššie uvedených dôvodov preto záverom súd konštatuje, že navrhovateľka preukázala, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi konania, no nebolo preukázané, že by si tieto právne vzťahy vyžadovali dočasnú právnu úpravu a zároveň, že by táto dočasná úprava bola potrebná.

Predbežné opatrenie ako zabezpečovací inštitút občianskeho súdneho konania predpokladá ďalší procesný postup, preto v ustanovení sa ustanovuje, že o náhrade trov konania spojených

s týmito procesnými úkonmi sa rozhoduje až v konaní vo veci samej. Vzhľadom k tejto právnej úprave o trovách konania spojených s predbežným opatrením súd rozhodne až v konaní vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.