Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11C-111-2012.pdf
PDF · 116.94 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/111/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s., IČO: 35 944 471, so sídlom Prievozská 37, Bratislava, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 29.5.2012 sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 12.184,38 €. Svoj návrh odôvodnil tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde vo veci sp. zn. 15C/63/2010 bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak súdny poplatok nebude v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví. Navrhovateľ bol názoru, že tento postup Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 15C/63/2010 bol nesprávny, konajúci súd nedisponoval zákonným dôvodom, ktorý by ho oprávňoval rozhodnúť o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok. Vydanie rozhodnutia dňa 23.11.2010 na zaplatenie súdneho poplatku bolo nezákonné, vzhľadom na čo ho súd neskorším uznesením zrušil. Žalovanú istinu navrhovateľ žiadal priznať titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, a vyčíslil ju ako súhrn vzniknutej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Vznik majetkovej škody navrhovateľ odôvodnil tým, že na obranu voči nezákonnému rozhodnutiu musel využiť služby advokáta, ktorý ho vo veci sp. zn. 15C/63/2010 zastupuje a ktorému je povinný za poskytnuté služby zaplatiť. Majetkovú škodu si uplatnil vo výške 11.964,38 € dôvodiac, že škoda predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby v súvislosti s konaním, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/63/2010 (porada s klientom- 1/3 základnej sadzby, odvolanie voči rozhodnutiu zo dňa 3.12.2010-1/2 základnej sadzby), pri vyčíslení základnej sadzby tarifnej odmeny 14.357,25 €, z hodnoty sporu sp. zn. 15C/63/2010 vo výške 6.966.845,19 €. Nemajetkovú ujmu žiadal priznať vo výške 220,- €, pričom pri jej vyčíslení vychádzal "z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t.j. 663,88 €". V súvislosti so žiadanou výškou nemajetkovej ujmy navrhovateľ poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR (napr. III. ÚS 203/06-25, III. ÚS 235/04-3,....) a jej výšku určil pomerne, t.j. pomer obdobia, počas ktorého podľa jeho názoru boli prieťahy k pomernej časti ročnej satisfakcii za prieťahy).
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril tak, že nie je daná existencia nezákonného rozhodnutia, pretože výzva na zaplatenie súdneho poplatku nie je rozhodnutím v zmysle procesného práva. Z
tohto dôvodu navrhovateľom označené nezákonné rozhodnutie je iba procesným úkonom a nemohlo byť zrušené pre nezákonnosť. Vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že z dostupných dokladov nevyplýva, že by navrhovateľ podal sťažnosť na prieťahy alebo ústavnú sťažnosť pre porušenie práva na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Odporca uviedol, že podľa jej názoru súd nie je kompetentný preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska zbytočných prieťahov - toto môže konštatovať len Ústavný súd SR, poukazujúc na napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9C/285/2011.
Vo vzťahu k uplatnenej škode odporca uviedol, že v konaní vedenom na tunajšom súde vo veci sp. zn. 15C/63/2010 si navrhovateľ uplatňuje aj náhradu trov právneho zastúpenia. Úkony právnej služby vykonané v súvislosti s vecou sp. zn. 15C/63/2010 sú podľa odporcu trovami právneho zastúpenia v uvedenej veci a nie škodou, ktorú by bolo možné uplatňovať podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Právoplatným rozhodnutím v tomto konaní bude rozhodnuté aj o trovách právneho zastúpenia navrhovateľa v predmetnom konaní a to v závislosti od jeho úspechu vo veci. V prípade úspechu navrhovateľa vo veci mu súd náhradu trov prizná, v prípade neúspechu bude zrejmé, že tieto náklady vznikli navrhovateľov z dôvodov na jeho strane a v tomto prípade tieto nároky nebude možné považovať za majetkovú škodu, ktorú by bolo možné priznať na základe príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. V prípade úspechu navrhovateľa konaní sp. zn. 15C/63/2010 bo mohlo dôjsť k situácii, že náhrada trov konania bola navrhovateľovi priznaná duplicitne. Navrhovateľ naviac nepreukázal, že trovy právneho zastúpenia svojmu právnemu zástupcovi uhradil v uplatnenej výške, t.z. že skutočne vznikla škoda v jeho majetkovej sfére.
Pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch je podľa odporcu potrebné preukázať nielen nesprávny úradný postup ale aj značnú mieru zásahu v súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom. Výšku nemajetkovej ujmy súd určí s prihliadnutím na závažnosť nemajetkovej ujmy a k okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo. Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal taký neoprávnený zásah do jeho práv, ktorý by odôvodňoval priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odporca ďalej namietal, že medzi nezákonným rozhodnutím alebo postupom súdu vo veci sp. zn. 15C/63/2010 a škodou navrhovateľa nie je bezprostredná príčinná súvislosť. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.
Písomným podaním zo dňa 15.11.2012 navrhovateľ doplnil svoj návrh tak, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku je osobitným druhom úkonom súdu, súd v nej nepripustil možnosť opravného prostriedku, alebo možnosť inak sa brániť voči jej nezákonnosti. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku podľa navrhovateľa nadobudla právoplatnosť už jej doručením navrhovateľovi. Súd ju pre nezákonnosť následne zrušil. Navrhovateľ teda bol názoru, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola zrušená na základe nezákonnosti a teda sú splnené podmienky pre priznanie náhrady škody v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu navrhovateľ doplnil svoje vyjadrenie tak, že odporca si v jeho vyjadrení odporuje, keď na jednom mieste tvrdí, že na konštatovanie porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov má výlučnú právomoc Ústavný súd SR, kým v inej časti vyjadrenia uviedol, že na takéto konštatovanie je oprávnený aj predseda príslušného súdu. Navrhovateľ bol názoru, že na zisťovanie existencie škodovej udalosti ako o predbežnej otázke v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v je v prvom rade príslušný konajúci súd. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že v konaní sa nedomáha určenia porušenia základného práva garantovaného Ústavou SR, ale náhrady škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ide o úplne odlišné nároky, o ktorých rozhodujú odlišné orgány. Ústavný súd nie je oprávnený priznať navrhovateľovi náhradu škody, ktorej sa domáha v tomto konaní. Podľa navrhovateľa na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona 514/2003 Z.z. nie je potrebné predchádzajúce konštatovanie Ústavného súdu, že prišlo k porušeniu jeho základného práva. Vydaním výzvy na zaplatenie súdneho konania súd zároveň spôsobil stagnáciu konania, tento postup bol nesprávny a v jeho dôsledku vznikla na strane navrhovateľa škoda. Stagnáciu v dôsledku výzvy na zaplatenie súdneho poplatku navrhovateľ považoval za prieťahy , ktoré by sa v prípade správneho postupu súdu v konaní neboli vyskytli.
Navrhovateľ k otázke vzniku škody uviedol, že ani v prípade úspechu vo veci sp. zn. 15C/63/2010 mu súd nemôže priznať náhradu trov konania za úkony právnej služby, ktoré si uplatňuje v tomto konaní ako škodu, pretože tieto úkony právnej služby navrhovateľ nerobil vo vzťahu k argumentácii odporcu v predmetnom konaní. Tieto úkony neboli potrebné na ani účelné pre uplatňovanie práva navrhovateľa, ale
smerovali voči nezákonnému rozhodnutiu. Odporca nedal na tieto úkony podnet, ale súd k nim pristúpil ex offo, preto nevidel dôvod, aby neúspešný účastník konania niesol za ne zodpovednosť. Poukázal aj na ustanovenie § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že náhrada jeho škody má závisieť od výsledku konania sp. zn. 15C/63/2010, pretože škoda môže vzniknúť aj na strane neúspešného účastníka konania. Zodpovednosť za škodu spôsobenú štátnym orgánom nie je možné spájať s úspechom v inom konaní, ani ju prenášať na iný subjekt ako štát. Ani tvrdenie odporcu, že škoda by navrhovateľovi vznikla až zaplatením trov právneho zastúpenia podľa navrhovateľa neobstojí, pretože škoda mu vznikla už vznikom povinnosti zaplatiť trovy - škoda v tomto prípade predstavuje jeho pasívom. Zákonodarca nespája nárok na náhradu trov právneho zastúpenia len pre prípad preukázania ich reálneho uhradenia. V opačnom prípade by nemajetnej osobe nikdy nemohol takýto nárok vzniknúť. Vo vzťahu k uplatnenej nemajetkovej navrhovateľ bol toho názoru, že svoj návrh v tejto časti riadne odôvodnil keď uviedol že samotné zrušenie nezákonného rozhodnutia a konštatovanie neodôvodnených prieťahov v konaní nemožno považovať za dostatočnú satisfakciu. Záverom navrhovateľ uviedol, že odporca síce namietal neexistenciu príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a škodou resp. nemajetkovou ujmou, avšak toto tvrdenie bližšie nezdôvodnil, keď neuviedol, kde je táto kauzalita pretrhnutá.
Odporca doplnil svoje vyjadrenie tak, že sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že na vznik škody nie je potrebné preukázať úhradu peňažnej odmeny za poskytnuté právne služby, poukazujúc na to, že zákon 514/2003 Z.z. vo vzťahu materiálnej škode predmetný zákon rozlišuje medzi skutočnou škodou a ušlým ziskom. Navrhovateľ podľa jeho názoru neuviedol, či požadovaná náhrada škody je skutočnou škodou alebo ušlým ziskom.
Súd vykonal dokazovanie listinami, tvoriacimi obsah súdneho spisu: Výzva na zaplatenie súdneho poplatku-námieka/odvolanie voči úhrade zo dňa 3.12.2010 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/63/2010 (čl. 8), uznesenie tunajšieho súdu č.k. 15C/63/2010-130 zo dňa 18.03.2011 (čl. 2010), Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 11.08.2011 (čl. 11), Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 31.1.2012 (čl. 16), Záznam z pracovnej porady z klientom zo dňa 1.12.2010 (čl. 17), úradný záznam zo dňa 20.06.2012 (čl. 24), návrhom na začatie konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/63/2010 (čl. 25), Výzva na zaplatenie súdneho poplatku vo veci sp. zn. 15C/63/2010 zo dňa 23.11.2010 (čl. 45), Stanovisko k výzve na odstránenie vád podania vo veci sp. zn. 15C/63/2010 (čl. 48), Návrh na začatie konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/111/2012 (čl. 66).
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledujúci skutkový stav: Výzvou zo dňa 23.11.2010 vyzval Okresný súd Bratislava I v konaní sp. zn. 15C/63/2010 spoločnosť Lawyer Partners a.s. ako navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 9.424,50 € podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote 10 dní od doručenia výzvy, s poučením, že ako nebude súdny poplatok v uvedenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví (ďalej Výzva). Voči Výzve podal dňa 3.12.2010 navrhovateľ, zastúpený v konaní sp. zn. 15C/63/2010 právnym zástupcom F legal s.r.o., námietku, v ktorej dôvodil, že konanie sp. zn. 15C/63/2010 je oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. a preto navrhovateľovi nie je možné uložiť povinnosť zaplatiť súdny poplatok, tak ako to určuje výzva súdu. V bode 3 námietok navrhovateľ uviedol, že výzva nemá náležitosti predpokladané O.s.p. a zákonom č. 71/1992 Zb. a preto nevyvoláva predpokladané právne účinky. Navrhovateľ dodal, že o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok musí byť rozhodnuté uznesením. Poukazujúc na tieto dôvody žiadal, aby súd v konaní pokračoval bez požiadavky na úhradu súdneho poplatku. Podľa záznamu z pracovnej porady z klientom zo dňa 1.12.2010, tejto pracovnej porady sa zúčastnili doc. Fridrich, JUDr. Paľko a p. Morong a predmetom rokovania bolo:
- analýza obsahu výzvy na zaplatenie súdneho poplatku vo veci sp. zn. 15C/63/2010
- analýza dôsledkov výzvy
- návrh skutkových a právnych riešení konzultovanej situácie
- formulácia a príprava ďalších právnych postupov
- zápis stanoviska pre akcionárov obchodnej spoločnosti. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 11.8.2011 navrhovateľ požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. pričom žiadosť skutkovo
odôvodnil totožne ako návrh na začatie konania a náhradu škody a nemajetkovej ujmy si uplatnil v totožnej výške ako v tomto konaní. Listom zo dňa 31.1.2012 Ministerstvo spravodlivosti SR navrhovateľovi oznámilo, že jeho žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody predbežne prerokovalo a žiadosti nebolo vyhovené, keď bolo názoru, že vo veci navrhovateľa neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody tým, že nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné. Sporné bolo právne posúdenie veci.
Predmetom konania je náhrada škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli
v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Súd vec právne posúdil nasledovne: Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/63/2010:
- nezákonným rozhodnutím, za ktoré navrhovateľ označil výzvu na zaplatenie súdneho poplatku
- nesprávnym úradným postupom, spočívajúcim v prieťahoch v konaní trvajúcich 4 mesiace a nesprávnym úradným postupom, spočívajúcim vo vydaní výzvy na zaplatení súdneho poplatku, keď na to nebol legálny dôvod.
Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom je podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, súčasné splnenie troch základných predpokladov: 1. nezákonné rozhodnutie/nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, majetkovej alebo nemajetkovej ujmy a 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Pri skúmaní dôvodnosti návrhu sa súd prednostne zaoberal tým, či existuje nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, ktorý by nárok na náhradu škody/nemajetkovej voči štátu zakladal.
Výzva na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) je poplatníkovi zasielaná v prípade nezaplatenia súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania; následkom nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie konania. Účelom výzvy nie je uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie na jej nesplnenie. Sama povinnosť vyplýva zo zákona a je podmienkou pre to, aby súd mohol pokračovať v konaní. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku teda nie je rozhodnutím, neukladá sa ňou povinnosť účastníkovi konania, a nevzťahujú sa na ňu požiadavky kladené na obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia (uznesenia).
Na druhej strane uznesením (§ 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch) na zaplatenie súdneho poplatku sa účastníkovi ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Jeho vydanie je zákonom taxatívne obmedzené na prípady, kedy:
- už súd začal konať vo veci samej,
- vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka, pretože nie je známy jeho pobyt, alebo sa mu nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine,
- došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom, ako začal konať vo veci samej,
- ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov,
- žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,
- vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Uznesenie, ktorým sa vyrubuje súdny poplatok, je teda vydávané v prípadoch, kedy súdu zo zákona vyplýva povinnosť o návrhu konať bez ohľadu na zaplatenie súdneho poplatku, alebo kedy došlo k situácii, že súd napriek nezaplatenému súdnemu poplatku konanie nezastavil, ale v ňom pokračoval. Ide o prípady, kedy by jednak došlo k neželanému odkladu rozhodnutia, ktoré neznesie odklad (napr. predbežné opatrenie), alebo by prípadná hrozba zastavenia konania nebola efektívna, resp. účelná. Rizikom, ktoré na seba účastník konania preberá v prípade nezaplatenia súdneho poplatku, je možnosť vymáhania ("exekúcie") nezaplateného súdneho poplatku podľa zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sži/22/2013 z 31.10.2013)
Aj keď skôr citované súdne rozhodnutie nie je pre konajúci súd záväzné, súd sa s jeho odôvodnením stotožňuje. Navrhovateľ označil výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za nezákonné rozhodnutie, avšak výzva na zaplatenie súdneho poplatku je iba neformálnym úkonom súdu, upozorňujúcim na nesplnenie
povinnosti, vyplývajúcej zo zákona. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku nie je rozhodnutím, neukladá sa ňou žiadnemu z účastníkov konania povinnosť, nemusí mať obsahové náležitosti rozhodnutia a nenadobúda právoplatnosť. Preto v žiadnom prípade nemôže zakladať zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
V dôsledku vydania výzvy na zaplatenie súdneho poplatku došlo podľa navrhovateľa k prieťahom v konaní v trvaní 4 mesiacov, kedy bol súd nečinný. V zmysle ustálenej judikatúry za nesprávny úradný postup možno považovať aj prieťahy v konaní. Zo samotnej skutočnosti, že súd počas 4 mesiacov namietaných navrhovateľom nevykonal iný úkon vo veci ako zrušenie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku, nezakladá záver o tom, že konanie sp. zn. 15C/63/2010 je poznačené prieťahmi, resp. že došlo k stagnácii súdneho konania. Takýto záver môže podľa súdu konštatovať iba oprávnený orgán, ktorým je Ústavný súd SR v konaní podľa čl. 127 Ústavy SR, predseda príslušného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. alebo Európsky súd pre ľudské práva pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (k obdobnému záveru dospel aj Krajský súd v Nitre v rozhodnutí 9Co/285/2011). Súd sa nestotožňuje s námietkou navrhovateľa, že súd si má túto otázku vyriešiť sám ako predbežnú otázku. Navrhovateľ prípadný nesprávny úradný postup (v konaní sp. zn. 15C/63/2010) musí na úspešné vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu preukázať, čomu sa v danom prípade nestalo. Záver navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe súdu v konaní sp. zn. 15C/63/2010 vo forme nečinnosti je iba jeho subjektívnym názorom, ktorého existenciu v tomto konaní nepreukázal.
Súd sa napokon zaoberal aj tým, či vydanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku nie je nesprávnym úradným postupom, spočívajúcom v inom ako nečinnosti súdu. Nesprávnym úradným postupom vo všeobecnosti možno rozumieť taký úradný postup, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Súd v konaní sp. zn. 15C/63/2010 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku vo výške vo výške 9.424,50 € podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov. Súd následne túto výzvu uznesením č.k. 15C/63/2010-130 zo dňa 18.03.2011 zrušil. Aj keď to v predmetnom uznesení nie je výslovne uvedené, z jeho obsahu možno vyvodiť, že dôvodom zrušenia bola skutočnosť, že konanie je od súdnych poplatkov vecne oslobodené podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Z týchto skutočností je možné vyvodiť záver, súd v konaní sp. zn. 15C/63/2010 vyzval navrhovateľa v rozpore s objektívnym právom na zaplatenie súdneho poplatku a teda tento postup súdu bol nesprávny.
Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či navrhovateľovi vznikla škoda prípadne nemajetková ujma.
Zákon č. 514/2003 Z.z. priznáva poškodeným, ktorým vznikla ujma nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, právo na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu a jednak že nie je možné túto vzniknutú ujmu uspokojiť inak, čo môže byť napr. formou verejného ospravedlnenia, uverejnením rozsudku, znením jeho odôvodnenia a pod.. Objektívna zodpovednosť štátu za vznik nemajetkovej ujmy tiež predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi vydaním nezákonného rozhodnutia či nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, než majetkovej sféry poškodeného a môže tak predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a pod. Stanovená výška nemajetkovej ujmy musí byť primeraná ujme spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup môže nepochybne môže osobe poškodeného privodiť určitú imateriálnu ujmu, to však ale poškodeného nezbavuje povinnosti preukázať, v prípade uplatňovania jej peňažnej náhrady, vznik tejto nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života, ako aj to, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie či zmiernenie tejto vzniknutej ujmy. Na účely určenia výšky nemajetkovej ujmy je potrebné stanoviť, či ide o ujmu nepatrnú alebo značnú. Poškodený nesprávnym úradným postupom musí tvrdenia o existencii takých relevantných skutočností, ktoré umocňujú hĺbku zásahu alebo významne ovplyvňujú jeho postavenie situáciu preukázať. Pretože navrhovateľ neodôvodnil, prečo samotné konštatovanie porušenia práva (nesprávneho úradného postupu) nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, ktorá mu bola spôsobená a
neuviedol ani jediný dopad porušenia práva na jeho postavenie (a zároveň aj nedokázal), súd dospel k záveru, že navrhovateľ dôvodnosť uplatneného nároku na nemajetkovú ujmu v dôsledku nesprávneho úradného postupu nepreukázal.
Titulom vzniknutej škody navrhovateľ žiadal priznať sumu predstavujúcu náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré síce svojmu právnemu zástupcovi zatiaľ nezaplatil, ale jeho majetok sa mal zmenšiť o záväzok, ktorý voči nemu z tohto titulu má.
Dokud dlužník nezaplatil dlužnou částku svému věřiteli, nemůže úspěšně uplatnit nárok na její náhradu z titulu odpovědnosti třetí osoby za škodu, neboť škoda mu zatím nevznikla; samotná existence pohledávky věřitele vůči dlužníku (dokonce ani soudní rozhodnutí o povinnosti dlužníka zaplatit dluh, tím méně pak uznání dluhu ve smyslu ustanovení § 558 obč. zák.) není totiž skutečnou škodou, ani ušlým ziskem (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1338/2005, z 25. júna 2006, podobne aj (25 Cdo 986/2001, R 14/2005, 25 Cdo 2225, 2227/2004).
Ak svedčí poškodenému ako veriteľovi právo voči jeho dlžníkovi, ktoré môže úspešne uplatniť, resp. uspokojiť, nevzniká mu dovtedy voči štátu nárok na náhradu škody spôsobenej výkonom úradnej moci. Len v prípade, ak pohľadávku oprávneného (v tomto prípade navrhovateľa) nie je možné ako priamy nárok uspokojiť, vzniká oprávnenému majetková škoda spočívajúca v strate majetku. Ak teda neexistuje škoda v čase rozhodovania súdu o uplatnenom nároku na jej náhradu, bol nárok uplatnený predčasne, čo má za následok zamietnutie žaloby, bez toho, aby bolo nutné sa zaoberať splnením ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 8. novembra 2012, sp. zn. 16 Co/141/2012)
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ dosiaľ peňažnú čiastku, ktorú si v tomto konaní uplatňuje ako škodu nezaplatil, preto mu dosiaľ podľa ustálenej judikatúry škoda nevznikla. S poukazom na skôr citované a označené rozhodnutia súd neuznal za dôvodnú námietku navrhovateľa, že zmenšenie jeho majetku spočíva v tom, že mu vznikol záväzok zaplatiť svojmu zástupcovi náhradu trov konania. Súd je toho názoru, že aj v prípade zaplatenia žalovanej peňažnej sumy, uplatňovanej z titulu škody by návrhu nebolo možné vyhovieť, pretože uplatnená škoda predstavuje trovy navrhovateľa v súdnom konaní sp. zn. 15C/63/2010 a kým o týchto trovách súd v predmetnom konaní nerozhodol (či už priznaním alebo aj zamietnutím) je návrh na začatie konania podaný predčasne. Súd rovnako nepovažoval za dôvodné námietky navrhovateľa o tom, že je vylúčené, aby mu súd priznal trovy konania v konaní sp. zn. 15C/63/2010 uplatnené ako škoda v tomto konaní, pretože nesmerovali k uplatneniu práva navrhovateľa ale voči nesprávnemu úradnému postupu súdu. Súd je názoru, že ide o trovy potrebné na uplatňovanie práva navrhovateľa v konaní sp. zn. 15C/63/2010, avšak ich účelnosť resp. neúčelnosť ich vynaloženia, patrí posudzovať súdu resp. sudcovi konajúcemu v tomto konaní.
Súd sa nestotožnil ani s námietkou navrhovateľa, že § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 zákonodarca nepožaduje preukázanie reálnej úhrady odmeny na zastupovanie- ak by sme vychádzali z gramatického výkladu predmetného ustanovenia, zákonodarca vyžaduje, aby trovy konania (vrátane právneho zastúpenia) už boli vynaložené. Citované zákonné ustanovenie však nemožno vykladať oddelene od ostatného textu zákona a jeho miesta v systéme práva. Trovy konania, uplatnené ako náhrada škody, musia spĺňať všeobecné predpoklady existencie škody, čo v danom prípade zo skôr uvedených dôvodov splnené nie je.
Súd teda návrh na začatie konania zamietol v celom rozsahu, keď nepovažoval za danú existenciu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch v konaní sp. zn. 15C/63/2010; existenciu nesprávneho postupu spočívajúceho vo vydaní výzvy na zaplatenie
súdneho poplatku síce súd považoval za danú avšak vo vzťahu k tomuto nesprávnemu úradnému postupu nepovažoval za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani škody.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi ako úspešnému účastníkovi trovy nepriznal, pretože odporca výslovne vyhlásil, že si náhradu trov konania neuplatňuje.
Poučenie:
Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, O.s.p.) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)