Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_13Cob-125-2022.pdf
PDF · 165.91 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/125/2022
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobkyne: H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX P. A. W., zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Sklenárom, advokátom, so sídlom O. XX, XXX XX O., proti žalovaným: v 1/ rade: G.. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, v 2/ rade: T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XX (dedičia po pôvodne žalovanom v 1/ rade F. M., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX H., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, pôvodne zastúpeným AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776), v 3/ rade: TERAMETAL, s.r.o., so sídlom Rakovo 42, 038 42 Príbovce, IČO: 46 047 476 (pôvodne žalovaným v 2/ rade), žalovaní v 1/, v 2/ a v 3/ rade zastúpení zástupcom AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, v spore o vydanie pracovných strojov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/186/2014-649 zo dňa 16. marca 2022 v spojení s (opravným) uznesením č.k. 17Cb/186/2014-699 zo dňa 01.06.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/186/2014-649 zo dňa 16. marca 2022 v spojení s (opravným) uznesením č.k. 17Cb/186/2014-699 zo dňa 01.06.2022 v napadnutom výroku II., ktorým bola voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade žaloba zamietnutá, p o t v r d z u j e .
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/186/2014-649 zo dňa 16. marca 2022 v spojení s (opravným) uznesením č.k. 17Cb/186/2014-699 zo dňa 01.06.2022 v napadnutom výroku III., podľa ktorého žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania m e n í tak, že
- žalobkyňa m á voči žalovanému v 3/ rade n á r o k na plnú náhradu trov konania
- žalovaným v 1/ a v 2/ rade n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žalobkyňa m á voči žalovanému v 3/ rade n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Žalovaným v 1/ a v 2/ rade n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s (opravným) uznesením č.k. 17Cb/186/2014-699 zo dňa 1.6.2022 okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný v 3/ rade je povinný vydať žalobkyni
- pracovný stroj JCB 4CX-4WS-SM, výrobné číslo stroja 1343449/2008, číslo motora SF320/40123U1700808, prídavné zariadenie: podkopová lyžica 800, 600 a 400 mm,
- mechanický rýchloupínač, SRS - systém, RTD - systém,
- hydraulický okruh búracieho kladiva VAMOS,
- vysokozdvižný vozík DESTA, DVHM 3222 TM, výrobné číslo 2936, séria 10, rok výroby 1978,
- nákladné vozidlo TATRA T 815, evidenčné číslo TR225AG, rok výroby 1990, VIN: 41073107 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa výroku II. voči žalovaným v 1/ a v 2/ sa žaloba zamieta. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom III. tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na žalobu žalobkyne a jej odôvodnenie, doručenú okresnému súdu dňa 12.11.2014, pôvodný rozsudok okresného súdu č.k. 17Cb/186/2014-392 zo dňa 25. októbra 2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 17Cb/186/2014-498 zo dňa 3.6.2020, ktorým žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
3. Okresný súd poukázal na to, že na základe odvolania žalobkyne a pôvodných žalovaných v 1/ a v 2/ rade Krajský súd v Žiline ako súd odvolací zistil, že žalovaný v rade 1/ F. M. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Boli zistení zákonní dedičia poručiteľa - pôvodne žalovaného v 1/ rade, a to G.. P. M. nar. XX.X.XXXX a T. M. nar. XX.X.XXXX. Krajský súd v Žiline uznesením č.k.13Cob/115/2020-539 zo dňa 13.5.2021 rozhodol tak, že pokračuje v konaní po poručiteľovi F. M., pôvodne žalovanom v 1/ rade so zistenými dedičmi, a to G.. P. M. ako žalovanou v 1/ rade a T. M. ako žalovanou v 2/ rade. Následne, pokiaľ išlo o poradie žalovaných P. M. je žalovaná v 1/ rade, T. M. je žalovaná v 2/ rade a spoločnosť TERAMETAL s.r.o. je žalovaný v 3/ rade.
4. O odvolaní žalobkyne a pôvodných žalovaných v 1/ a v 2/ rade krajský súd rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/186/2014-392 zo dňa 25. októbra 2019 v spojení s (opravným) uznesením č.k. 17Cb/186/2014-498 zo dňa 3.6.2020 v časti výroku I., ktorým bola žaloba o vydanie pracovného stroja, a to pracovný stroj samoohybný, rýpadlo - lopatový nakladač, model: JCB 4 CX, výrobca JCB SALES LTD, Anglicko, rok výroby 2001, číslo motora: AK 50640 U 214904 H, t.č. bez evidenčného čísla zamietnutá, potvrdil a vo zvyšnej časti výroku I., ktorým bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozsudok okresného súdu zrušil a v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Po vrátení veci krajským súdom okresný súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom odzneli vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaných, bola vypočutá žalobkyňa, žalovaná v 1/ rade, žalovaná v 2/ rade, svedkyňa Y. M., boli oboznámené dôkazy doložené do spisového materiálu popísané v odsekoch 28. až 32. odôvodnenia rozsudku, zistený skutkový stav, ktorý bol posúdený za aplikácie ust. § 123, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, § 460 Občianskeho zákonníka so záverom o dôvodnosti žaloby voči žalovanému v 3/ rade a jej nedôvodnosti voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade.
6. Okresný súd poukázal na žalobu žalobkyne, ktorou sa voči pôvodnému žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade domáhala uloženia povinnosti vydať pracovné stroje, a to: 1/ pracovný stroj samoohybný, rýpadlo - lopatový nakladač, model: JCB 4 CX, výrobca JCB SALES LTD, Anglicko, rok výroby 2001, číslo motora: AK 50640 U 214904 H, t.č. bez evidenčného čísla; 2/ pracovný stroj JCB 4CX-4WS-SM, výrobné číslo stroja: 1343449/2008, číslo motora: SF320/40123U1700808, príd. zariadenie: podkopová lyžica 800, 600 a 400 mm, mechan. rýchloupínač, SRS - systém, RTD - systém, hydraul. okruh búracieho kladiva VAMOS; 3/ vysokozdvižný vozík DESTA, DVHM 3222 TM, výrobné číslo 2936, séria 10, rok výroby 1978; 4/ nákladné vozidlo TATRA T815, ev. č.: TR 225 AG, rok výroby 1990, vin: 41073107, na tom tvrdení, že na základe uznesenia Okresného súdu Martin č.k. 17 D 606/2012-123 zo dňa 18.12.2013, ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva po nebohom G. Q., rod. Q., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, Kúpnej zmluvy uzavretej medzi VB LEASING SK, spol. s r.o. a žalobkyňou zo dňa 03.03.2014 (č.l. 23 spisu), sa stala vlastníčkou predmetných hnuteľných vecí, ktoré žalovaní v 1/ a v 2/ rade užívajú bez právneho dôvodu, tieto odmietajú žalobkyni vydať, pričom pôvodne žalovaný v 1/ rade je konateľom žalovaného v 2/ rade.
7. Okresný súd uviedol, že podľa rozsudku krajského súdu bol rozsudok okresného súdu (pôvodný) v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby o vydanie pracovného stroja samohybného, rýpadlo - lopatový nakladač model JCB 4CX, výrobca JCB SALES LTD, Anglicko, rok výroby 2001 potvrdený, a teda sa rozsudok stal právoplatným v tejto časti.
8. Konanie sa tak viedlo už len o zostávajúcich pracovných strojoch označených v poradí 2/, 3/, 4/ odseku 31. rozsudku krajského súdu.
9. Za podstatné považoval okresný súd uviesť, že odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru, že nastali skutočnosti, na základe ktorých žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k hnuteľným veciam, vydania ktorých sa domáha, ako aj, že pôvodní žalovaní v 1/ a v 2/ rade nepreukázali, že vo vzťahu k týmto veciam vykonávali oprávnenia, resp. užívanie vyplývajúce z platných zmlúv alebo iných skutočností. Na základe tejto konštatácie sa okresný súd už ďalej nezaoberal otázkou vlastníckeho práva, ktoré, ako bolo konštatované, patrí žalobkyni a keďže pôvodní žalovaní v 1/ a v 2/ rade nepreukázali, že k veciam vykonávali oprávnenia vyplývajúce z platných zmlúv, tak bolo jednoznačné, že pracovné stroje zadržiavali neoprávnene.
10. Okresný súd poukázal na to, že ďalším rozhodným konštatovaním v rozsudku krajského súdu bolo, že skutkový stav preukázal, že v čase podania žaloby, ako i v priebehu konania pred súdom prvej inštancie pôvodne žalovaní v 1/ a v 2/ rade mali hnuteľné veci v dispozícii, a teda mali možnosť ich vydať vlastníčke, teda žalobkyni.
11. Skutočnosť, že žalovaní nadobudli držbu k hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom sporu a túto držbu mali v čase podania žaloby, mal okresný súd za preukázanú.
12. Pokiaľ išlo o pasívnu legitimáciu, okresný súd uviedol, že túto má ten, kto má spornú vec fakticky vo svojej moci a hoci ju môže vydať, neprávom to však odmieta urobiť. Žalovaní sa v tomto konaní bránili, že spornými vecami v priebehu konania už nedisponujú, že držbu stratili. Preukázanie tejto skutočnosti bolo na strane žalovaných, teda, aby preukázali, že držbu v priebehu konania stratili s tým, že bolo nevyhnutné, aby svoje tvrdenia podopreli dôkazmi.
13. Čo sa týka pôvodného žalovaného v 1/ rade, tak jeho konanie vo vzťahu k sporným veciam, ako fyzickej osoby, ale súčasne aj ako konateľa pôvodného žalovaného v 2/ rade nebolo možné jednoznačne oddeliť, čo konštatoval aj krajský súd, pričom on sám v priebehu súdneho konania svoje právo ako fyzickej osoby k uvedeným zariadeniam odvodzoval od skutočnosti, že sa pokladal minimálne za podielového spoluvlastníka týchto vecí. Prvostupňovým súdom bolo ustálené a stotožnil sa s tým aj odvolací súd, že vlastníčkou strojov je žalobkyňa.
14. Následne po vrátení krajským súdom došlo ku skončeniu dedičského konania po poručiteľovi F. M. a z uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. 18D/751/2020 zo dňa 29.10.2021 okresný súd zistil, že predmetné stroje neboli predmetom dedičského konania. V rámci dedičského konania bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva s tým, že dedička G.. P. M., nar. XX.X.XXXX okrem iného zdedila obchodný podiel poručiteľa v obchodnej spoločnosti TERAMETAL s.r.o., so sídlom Rakovo 42, Príbovce 038 42, IČO: 46 047 476, ktorej bol poručiteľ jediným spoločníkom.
15. Podľa okresného súdu v priebehu konania, po vrátení veci krajským súdom, z celej dôkaznej situácie nevyplynulo a ani nebolo preukázané, že by zákonné dedičky po poručiteľovi F. M., teda G.. P. M. a T. M. mali v držbe uvedené stroje. Naopak, z dôkaznej situácie po vrátení veci krajským súdom, a to predovšetkým z SMS-komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou v 1/ rade G.. P. M. vyplynulo, že dané stroje alebo ich časti (korba z Tatry) sa nachádzajú v areáli, ktorý má v prenájme firma TERAMETAL s.r.o. od družstva, práve preto sa aj v SMS-komunikácii, zo strany žalovanej v 1/ rade uvádza, že stroje tam zavadzajú, lebo žeriavy nemajú kde parkovať. Uvedené priestranstvo mali v nájme kedysi F. M. a G. Q. ešte v časoch, keď spolu podnikali, neskôr firma TERAMETAL s.r.o. a v súčasnej dobe firma TERAMETAL s.r.o., aj firma TERAMETAL PLUS s.r.o..
16. Práve z dôvodu, že v priebehu celého konania nebolo preukázané, že by žalované v 1/ a v 2/ rade kedykoľvek fakticky disponovali uvedenými strojmi, že by ich mali v držbe, logicky ani nemohli preukázať, že by držbu stratili. Z toho dôvodu bola voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade žaloba zamietnutá.
17. Pokiaľ okresný súd zaviazal žalovaného v 3/ rade na vydanie veci, tak bolo to z dôvodu, ako uviedol krajský súd vo svojom rozhodnutí, že bolo na žalovanom v 3/ rade, teda firme TERAMETAL s.r.o., aby preukázal, že v priebehu konania držbu nad týmito strojmi stratil. Čo sa týka pracovného stroja JCB 4CX-4WS-SN, rok výroby 2008, tak žalovaný neprodukoval jediný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie o tom, že túto držbu stratil. Sám právny zástupca žalovaného v 3/ rade na pojednávaní uviedol, že
skutočnosť, že práve tento stroj zostal po vydaní neodkladného opatrenia v Čechách na parkovisku, preukázať žiadnym spôsobom nevie. Čo sa týka zostávajúcich dvoch strojov, a to vysokozdvižný vozík Desta a nákladné vozidlo TATRA T815, tak podľa okresného súdu žalovaný v 3/ rade ani tu neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by držbu nad týmito strojmi v priebehu súdneho konania stratil. Uvedenú skutočnosť sa snažil preukázať predložením potvrdenia - príjemky zo šrotoviska, ktoré malo preukazovať, že došlo k zošrotovaniu uvedených strojov. Okresný súd považoval za dôležité zdôrazniť, že skutočnosť, že došlo k zošrotovaniu týchto strojov, žalovaný v 3/ rade tvrdil už na pojednávaní zo dňa 25.10.2019. Potvrdenia, a to príjemky 1/155837 a 1/155838 svedčia o prijatí železného šrotu až dňa 27.1.2020, teda až 3 mesiace po dátume, keď už stroje reálne mali byť zošrotované. Naviac z týchto príjemok vyplývalo, že predmetom zošrotovania bola Tatra zelená + niečo, čo je označené ako vys., ďalej už text nebol čitateľný. Tieto doklady (príjemky) neboli spôsobilé preukázať, že žalovaný v 3/ rade držbu nad vysokozdvižným vozíkom DESTA a nákladným vozidlom TATRA T815 v priebehu konania stratil. Naviac, z SMS komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou v 1/ rade P. M. vyplynulo, že stroje dá zošrotovať, teda uvedenú skutočnosť uvádzala v budúcom čase, z čoho logicky vyplývalo, že v čase tejto SMS-komunikácie ešte stroje zošrotované neboli a práve z tohto dôvodu okresný súd zaviazal žalovaného v 3/ rade povinnosťou vydať aj tieto dva stroje, a to vysokozdvižný vozík Desta a nákladné vozidlo TATRA T815 žalobkyni.
18. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa pomeru úspechu. Predmetom konania bola žaloba o vydanie veci, kde prejudiciálne bol nútený riešiť otázku vlastníctva. Pokiaľ išlo o otázku vlastníctva, v konaní bola úspešná práve žalobkyňa, a tiež bola úspešná aj v konaní o vydanie veci, avšak výlučne voči žalovanému v 3/ rade. Ako bolo konštatované krajským súdom, keďže primárne nebolo možné oddeliť konanie pôvodne žalovaného v 1/ rade F. M. ako fyzickej osoby a súčasne ako konateľa pôvodne žalovaného v 2/ rade, tak v prípade preukázania držby F. M., resp. jeho právnych nástupcov, by boli títo zaviazaní spoločne a nerozdielne. Žaloba voči jeho právnym nástupcom, teda aktuálnym žalovaným v 1/ a v 2/ rade bola zamietnutá, preto okresný súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
19. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom II. a III. v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e) CSP. V rámci odvolacích dôvodov žalobkyňa poukázala na závery vyjadrené v zrušujúcom rozsudku krajského súdu (odseky 40. až 46. odôvodnenia), ktoré popísala v bode 4 odvolania. Mala za to, že po vrátení veci zo strany Krajského súdu Žilina nedošlo k žiadnej podstatnej zmene skutkových a právnych okolností. Krajský súd Žilina rozhodoval o veci po tom, čo do konania vstúpili namiesto pôvodne žalovaného F. M. jeho zákonné dedičky a v predmetnom právnom a skutkovom stave vyslovil svoj právny názor, že je na žalovaných ako nositeľoch dôkazného bremena preukazovať stratu držby a súd prvej inštancie bol povinný z uvedeného právneho názoru vychádzať. Žalobkyňa namietala, že okresný súd zo záväzného predbežného právneho názoru odvolacieho súdu nevychádzal a svoj právny názor a zamietnutie žaloby voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade založil na právnom názore, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaní v 1/ a 2/ rade držbu nadobudli, a preto logicky ani nemohlo byť preukázané, že držbu stratili. Žalobkyňa vychádzala z predbežného právneho názoru odvolacieho súdu a mala za to, že povinnosťou žalovaných v konaní bolo preukázať, že držbu stratili. Žalovaní v deň prvého pojednávania po vrátení veci zo strany odvolacieho súdu predložili údajné potvrdenky o zošrotovaní vysokozdvižného vozíka Desta a motorového vozidla Tatra, čím sa snažili preukázať, že stratili držbu k časti hnuteľných vecí. Už v priebehu pojednávania žalobkyňa namietala neurčitosť predmetných potvrdení z dôvodu, že boli neurčité, ako aj z dôvodu, že mali byť vydané až po tom, čo sám pôvodne žalovaný F. M. v konaní uviedol, že Desta a Tatra sú zošrotované a nemôže ich vydať. Taktiež dala do pozornosti, že žiaden z predložených dôkazov zo strany žalovaných nepreukazoval stratu držby, pričom všetky skutkové tvrdenia žalovaných boli v konaní rozporované. Žiaden z predložených dôkazov zo strany žalovaných z roku 2014 nebol spôsobilý privodiť zmenu skutkového stavu, a to najmä s prihliadnutím na skutkové tvrdenia F. M. prednesené na pojednávaní z roku 2016, na ktoré poukázal aj odvolací súd. Podľa žalobkyne postup súdu prvej inštancie po vrátení veci bol v rozpore s právom na spravodlivý proces a v rozpore s princípom rovnosti zbraní účastníkov konania. Považovala za neprípustné, aby žalovaní až na pojednávaní predložili písomné dôkazy, s ktorými sa nemala možnosť protistrana oboznámiť a pripraviť si včas prostriedky procesnej obrany a následne na rovnakom pojednávaní súd prvej inštancie vyslovil procesnú koncentráciu konania a uviedol, že ďalšie dôkazy v konaní nepripustí. Napriek uvedenému postupu súdu prvej inštancie sa žalobkyňa k predloženým dôkazom vyjadrila a predložila listiny, ktoré vyvracali skutkové tvrdenia žalovaných, napriek tomu, že predložené dokumenty žalovaných
nepreukazovali stratu ich držby. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí opomenul fakt, že smrťou pôvodného žalovaného F. M. došlo k prechodu práv a povinností na základe právneho nástupníctva, ktorého následkom bolo, že do práv a povinností pôvodného subjektu, t.j. poručiteľa F. M. nastúpili jeho dcéry, t.j. žalovaní v 1/ a v 2/ rade a došlo k univerzálnej sukcesii práv a povinností na dedičky, ktoré dedičstvo po F. M. neodmietli. Z dôvodu prechodu práv a povinností prešli na dedičky nielen práva, ale aj povinnosti, pričom jednou z povinností bolo preukázať, že došlo k strate držby, čo v konaní preukázané nebolo. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 16.03.2022 dala do pozornosti, že po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo medzi žalovanými a žalobkyňou k dohode o mimosúdnom vyriešení veci tak, že jej hnuteľné veci, ktoré sú predmetom konania, budú vydané, budú jej uhradené vzniknuté trovy konania a uhradená náhrada škody v sume 15.000,- Eur, pričom žalované po vyčíslení trov konania a po skončení dedičského konania prestali so žalobkyňou komunikovať. Žalovaná v 1/ rade G.. P. M. v rámci mimosúdnych rokovaní tiež potvrdila, že pracovný stroj JCB CX 4 z roku 2008 bol po celý čas uložený v sklade a že ho videla spoločne s priateľom jej sestry T. M., t.j. žalovanej v 2/ rade. Žalovaní v 1/ a v 2/ rade v konaní nepopreli, že došlo medzi nimi k mimosúdnym rokovaniam, len žalovaný v 1/ rade G.. P. M. uviedla na pojednávaní, že žalobkyňa mala údajne využiť jej neznalosť. Žalobkyňa tvrdenie žalovaného v 1/ rade rozporovala a dala do pozornosti, že sama žalovaná v 1/ rade pomáhala pôvodnému žalovanému so založením obchodnej spoločnosti Terametal plus s.r.o., ktorá podniká v rovnakých priestoroch, s rovnakým predmetom podnikania ako spoločnosť Terametal, s.r.o., pričom žalobkyňa ako jediný spoločník a konateľ (pozn. krajského súdu pravdepodobne správne žalovaný v 1/ rade) mal dostatočné informácie od svojho otca, s ktorým reálne vykonával podnikateľskú činnosť a mala vedomosť o vedených sporoch. Z dôvodu opatrnosti žalobkyňa uviedla, že dokumenty z roku 2014 predložené žalovanými po vrátení veci nemôžu vyvolať podstatnú zmenu skutkových a právnych okolností, nakoľko časť týchto dokumentov bola už predložená súdu v roku 2014 v konaní o nariadení predbežného opatrenia a časť dokumentov v trestnom konaní vedenom voči F. M., ktorému boli ešte v roku 2014 zadržané dotknuté hnuteľné veci a následne mu boli aj vrátené, čo potvrdzuje úradný záznam vyšetrovateľky, ktorý v prílohe podania predložili.
20. Vo vzťahu k výroku III., žalobkyňa mala za to, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na to, aby jej neboli priznané trovy konania. Poukázala na to, že sa 8 rokov domáha vydania hnuteľných vecí, ktoré sú jej vlastníctvom a ktoré neoprávnene užívali žalovaní a zo strany žalovaných v 1/ a v 2/ rade nedošlo k žiadnej zmene konania, ktorým by sa zdržali ďalších zásahov do práv žalobkyne. Ani po skončení dedičského konania nedošlo zo strany žalovaných v 1/ a v 2 / rade k splneniu právoplatného predbežného opatrenia. Zo strany právneho predchodcu žalovaných v 1/ a v 2/ rade dochádzalo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne a vzhľadom na konanie pôvodného žalovaného v 1/ rade je dôvodné sa domnievať, že jeho konanie bolo účelové z dôvodu, aby dotknuté pracovné stroje mohol využívať na svoju podnikateľskú činnosť. V konečnom dôsledku príjmy z tejto podnikateľskej činnosti, na ktorú boli využívané aj pracovné stroje žalobkyne, sa stali predmetom dedičského konania. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa nemala inú možnosť, ako sa ochrany svojich práv domáhať v súdnom konaní. Vo vzťahu k pracovnému stroju JCB CX 4 z roku 2001 vzala žalobu späť, pričom len z dôvodu procesných úkonov žalovaných, ktorí so späťvzatím žaloby nesúhlasili, neboli splnené podmienky na zastavenie tejto časti konania. Žalobkyňa dala do pozornosti odvolaciemu súdu závery vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 1/2007. V súvislosti s nárokom na náhradu trov konania zdôraznila, že jednotlivé pojednávania boli nariaďované najmä za účelom svedeckých výpovedí svedkov, ktorých navrhli žalovaní, pričom jednotlivými svedeckými výpoveďami neboli preukázané skutkové tvrdenia žalovaných, neboli preukázané dôvody na strane žalovaných, ktoré by im vzhľadom na skutkový a právny stav mohli v konaní priviesť úspech a ani nebolo preukázané, že žalovaní svojím konaním oprávnene zasahujú do práv žalobkyne. Podania žalobkyne v predmetnom konaní len reflektovali na skutkové tvrdenia žalovaných, ktoré sa v priebehu konania preukázali ako tendenčné a nepravdivé. Ak by žalovaní svojimi skutkovými tvrdeniami nezavádzali a nekonali by tendenčne pri návrhoch na vykonanie dôkazných prostriedkov, značná časť trov nemusela žalobkyni v konaní vzniknúť. Považovala za nespravodlivé, aby jej nebola priznaná náhrada trov konania. V ďalšej časti odvolania žalobkyňa poukázala na Čl. 2, 3 ods. 1, 4 CSP, bod 17 Nálezu Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 29.03.2017, na rozhodnutia Ústavného súdu SR, NS SR s tým, že nerešpektovaním princípov obsiahnutých v úvode CSP a ich neaplikovaním by došlo k nerešpektovaniu a popretiu ustálenej judikatúry, ochrannej funkcie civilného práva procesného a spravodlivosti ako takej. Žalobkyňa v bode 5. Ostatné rozhodnutie skutočnosti zvýraznila to, že okresný súd nedal odpovede na otázky, ktoré majú podstatný výzvam pre vec, závery súdu prvej inštancie boli zjavne neodôvodnené, chýba im predchádzajúca racionálna úvaha, čím bola žalobkyňa postavená do nevýhodnejšej situácie. Súd
prvej inštancie na procesné úkony žalobkyne primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom žalobkyňa uplatňovala svoje nároky, nereagoval, čím došlo k porušeniu základného práva na spravodlivý proces. Mala za to, že súd prvej inštancie už v čase podania žaloby, najneskôr v roku 2015, disponoval všetkými dôkaznými prostriedkami, na základe ktorých mohol vo veci rozhodnúť, keď vo veci prejudiciálnych otázok svoje rozhodnutie založil na základe listinných dôkazov, ktoré mal v roku 2015 k dispozícii. Povinnosťou okresného súdu bolo vo veci poskytnúť žalobkyni účinnú a spravodlivú ochranu jej porušovaným právam. Z nezrozumiteľného dôvodu žalobkyni nepriznal náhradu trov konania, pričom je zrejmé, že žalobkyňa nemala inú možnosť, ako sa domôcť účinnej ochrany svojich práv. V časti trov konania okresný súd rozhodol formalisticky, bez prihliadnutia na účel a zmysel zákonných ustanovení. Navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II. a III. zmeniť v zmysle petitu odvolacieho návrhu.
21. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 15.07.2022 bolo odvolanie žalobkyne doručené žalovaným v 1/, v 2/ a v 3/ rade prostredníctvom zástupcu, s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenka na č.l. 717 spisu), na ktorú výzvu okresného súdu v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nebolo reagované.
22. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobkyne a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II., ktorým bola žaloba voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade zamietnutá, potvrdený ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II., podľa ktorého žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, bol zmenený podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/125/2022-726 zo dňa 14.03.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 21.03.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
24. Krajský súd uvádza, že dôsledne aplikoval ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, keď napadnutý rozsudok okresného súdu posudzoval v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalobkyne obsiahnutých v ňou podanom odvolaní. Žalobkyňa odvolaním napadla výrok II. ktorým okresný súd voči žalovaným v 1/ rade a v 2/ rade žalobu zamietol v spojení aj so závislým výrokom III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.
25. Podstatou odvolania žalobkyne bola námietka nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a námietka nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalobkyňa mala za to, že okresný súd napriek tomu, že nedošlo k podstatnej zmene skutkových a právnych okolností nevychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu, opomenul fakt, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade sú právnymi nástupcami pôvodne žalovaného v 1/ rade F. M., že dedičstvo neodmietli, že došlo k univerzálnej sukcesii, v dôsledku čoho bolo ich povinnosťou preukázať, že došlo k strate držby, čo preukázané nebolo. Dokumenty z roku 2014 nemôžu preukazovať stratu držby. Ďalej mala za to, že procesným postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, ako aj, že závery okresného súdu boli nedostatočne odôvodnené, ak neboli dané odpovede na otázky majúce pre vec podstatný význam.
26. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní neurobila odvolacími dôvodmi sporné iné skutočnosti, tak následne potom ani krajský súd nemal vytvorený zákonný priestor k tomu, aby iné než odvolacie dôvody vyhodnocoval. Z tohto dôvodu to, čo netvorilo predmet odvolacieho konania, sa stalo v rámci prijatých záverov okresného súdu odvolacím konaním nedotknuté. Inak povedané, to, čo žalobkyňa podaným odvolaním na základe odvolacích dôvodov neurobila predmetom odvolacieho konania, tak zákonite nevytvorilo pre krajský súd priestor k tomu, aby sa vyjadroval k záverom, zhodnoteniam vyjadreným okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré neboli spochybnené odvolacími dôvodmi
žalobkyne, ak v zmysle § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) ust. § 379 CSP.
27. Krajský súd konštatuje, že bol viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil okresný súd za aplikácie ust. § 383 CSP, keďže neboli zistené dôvody na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania. Viazanosť zisteným skutkovým stavom pre krajský súd bola daná aj z titulu aplikácie sudcovskej zákonnej koncentrácie konania okresným súdom, ktorý zákonným spôsobom aplikoval ust. § 153 CSP.
28. Primárne krajský súd uvádza, že k tomu, aby mal spôsobilý predmet posudzovania a rozhodovania, ktorým je v danom prípade napadnutý rozsudok okresného súdu odvolaním žalobkyne, musí ísť o súdne rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP. Po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu, s rozsahom jeho odôvodnenia k odvolaním napadnutým výrokom, odvolací súd konštatuje, že toto súdne rozhodnutie spĺňa atribúty vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP, keď okresný súd síce stručným, ale zrozumiteľným spôsobom vyjadril svoje skutkové zistenia, ako aj právne zhodnotenie sporovej právnej veci. Krajský súd poukazuje na to, že štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v ust. § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého prvoinštančného rozsudku dospel k záveru, že tento kritériá vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, napriek jeho istej stručnosti spĺňa. Z odôvodnenia vyplýva, čoho sa žalobkyňa svojou žalobou domáha a z akých dôvodov, aký záver vyplýval z rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol vo veci vydaný pôvodný rozsudok zrušený (okrem časti I. výroku), aké relevantné dôkazy boli okresným súdom vykonané a aké skutočnosti z nich zistil, aký skutkový stav bol okresným súdom ustálený (zistený), aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol svoje zistenia, popísal vykonané dôkazy, a to vyjadrenia strán, výpoveď svedkyne, listinné dôkazy a uviedol ako tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a ako na základe tohto vyhodnotenia vec právne posúdil. Teda rozsudok okresného súdu obsahuje dostatočné zdôvodnenie. Nedostatočnosť odôvodnenia rozsudku okresného súdu by zakladala jeho nepresvedčivosť len v tom prípade, ak by písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahovalo zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie okresného súdu, k čomu nedošlo. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je zvýrazniť práve skutočnosti, dôkazy, ktoré mali pre vec podstatný, rozhodujúci význam, čo aj okresný súd uskutočnil. Odvolací súd zdôrazňuje, že za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd nerozhodol a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa - žalobkyne. To, že odvolateľka sa s právnym názorom všeobecného súdu, jeho závermi nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti súdneho rozhodnutia.
29. V ďalšom krajský súd uvádza, že v súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalobkyne bolo nevyhnutné vychádzať zo záverov rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/115/2020 - 560 zo dňa 30.06.2021 viažucich sa k zrušujúcemu výroku, ako aj, či okresný súd po zrušení a vrátení veci v tejto časti postupoval v zmysle týchto záverov krajského súdu. Krajský súd v zrušujúcom rozsudku poukázal na podmienky úspešnosti vindikačnej žaloby a konštatoval správny záver okresného súdu, že nastali skutočnosti, na základe ktorých žalobkyňa nadobudla vlastníctvo k hnuteľným veciam, vydania ktorých sa domáha, ako aj, že pôvodný žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade nepreukázali, že vo vzťahu k týmto veciam vykonávali oprávnenia - užívanie vyplývajúce z platných zmlúv alebo iných skutočností. Záver okresného súdu, že sa žalobkyni nepodarilo preukázať, že požadované pracovné stroje (pôvodne pod bodom 2/ až 4/, ďalej len ,,hnuteľné veci“) sú v čase vydania rozhodnutia vo faktickej moci pôvodne žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade, zhodnotil odvolací súd ako predčasný, pretože skutkový stav preukázal, že v čase podania žaloby a v priebehu konania pred súdom prvej inštancie mali (pôvodní žalovaní) v 1/ a v 2/ rade hnuteľné veci v dispozícii, teda mali možnosť ich vydať a bolo na (pôvodných) žalovaných v 1/ a v 2/ rade ako nositeľoch dôkazného bremena preukázať stratu držby (detencie). Súčasne však bolo okresnému súdu uložené zaoberať sa stavom prebiehajúceho dedičského konania po pôvodnom žalovanom v 1/ rade, a to poručiteľovi F. M. s tým, že práve výsledok právoplatného skončenia dedičského konania, t.j. či nedošlo k odmietnutiu dedičstva, k zastaveniu dedičského konania, ak poručiteľ nezanechal majetok, resp. či zisteným zákonným dedičkám v I. skupine (dcéry poručiteľa) bolo dedičstvo potvrdené, v akých podieloch ho nadobudnú a výsledná veľkosť podielov, musí zodpovedať i následný postup nielen súdu prvej inštancie, ale i strán v procesnej, ako i v hmotnoprávnej rovine. Krajský súd konštatuje, že okresný súd v zmysle vyššie uvedených záverov
odvolacieho súdu v zrušujúcom rozsudku v novom konaní postupoval, a jeho postupu nemožno nič vytknúť.
30. V súvislosti s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu sa krajský súd oboznámil so spôsobom vykonávaného dokazovania okresným súdom a uvádza, že ani v tomto smere nebola daná relevantnosť odvolacej námietky žalovaného. Odvolací súd poukazuje na to, že v odôvodnení svojho rozsudku okresný súd uviedol dôkazy, ktoré vykonal a z ktorých vyvodil skutkový záver, identifikoval zistený skutkový stav a následne prijatý právny záver i vyjadril. Vo vzťahu k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení prvoinštančného súdu, odvolací súd poukazuje na to, že uvedená námietka žalobkyne vo svojej podstate smerovala voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odkazuje krajský súd primerane na uznesenie NS SR zo dňa 14.09.2011, sp.zn. 3Cdo 204/2009, podľa ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.“ Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strany sporu (primerane IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (primerane I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„Dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by vybočoval z uvedených kritérií hodnotenia dôkazov, keď jeho závery vychádzali z tvrdení a relevantných dôkazov produkovaných stranami v prvoinštančnom konaní.“ Dodáva sa, že hodnotenie dôkazov okresným súdom je vecou jeho vnútorného presvedčenia z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, ako aj jeho logického myšlienkového postupu. Rozsah vykonaných dôkazov okresný súd hodnotil v súlade s Čl. 15 CSP v spojení s ust. § 191 ods. 1 CSP.
31. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, a to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. Ani jedna z uvedených situácií však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci nenastala.
32. K odvolaciemu dôvodu žalobkyne spočívajúcemu v tom, že okresný súd nevychádzal zo záväzného názoru odvolacieho súdu o tom, že je na žalovaných ako nositeľoch dôkazného bremena preukazovať stratu držby, keď okresný súd zamietnutie žaloby voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade založil na právnom názore, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade držbu nadobudli, a preto logicky ani nemohlo byť preukázané, že držbu stratili, krajský súd uvádza nasledovné.
33. Bolo zrejmé, že v rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/115/2020-560 zo dňa 30.06.2021 bolo odvolacím súdom konštatované to, že je na žalovaných ako nositeľoch dôkazného bremena preukazovať stratu držby. Krajský súd pri tomuto svojom názore vychádzal z výkladu ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nie je možné vo vzťahu k žalobkyni žiadať, aby preukázala, že ...„pôvodný žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade sú v priebehu súdneho konania „naďalej“ držiteľom, či detentorom požadovanej veci. Žalobkyňa teda má preukázať to, že žalovaní držbu (detenciu) nadobudli a je na žalovaných preukázať, že držbu (detenciu) stratili.“ Ďalej bolo poukázané na to, že pôvodný žalovaný v 1/ rade - p. F. M. a žalovaný v 2/ rade TERAMETAL, s.r.o., len tvrdili, že s pracovnými strojmi momentálne nedisponujú. Teda, ak sa bránili pôvodní žalovaní v 1/ a v 2/ rade námietkou nesplnenia podmienky pre úspešnosť žaloby žalobkyne, a to, že v čase rozhodovania okresného súdu už hnuteľné veci pod
bodom 2/ - 4/ nemali v moci, t.j. k dispozícii, tak boli zaťažení dôkazným bremenom. Je potrebné súhlasiť so žalobkyňou v tom, že v pôvodnom zrušujúcom rozsudku krajského súdu bolo vyjadrené, že nemožno jednoznačne oddeliť konanie pôvodne žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade, vo vzťahu k čomu je však potrebné zvýrazniť to, že krajský súd považoval za nie možné jednoznačne oddeliť konanie p. F. M. ako fyzickej osoby od úkonov p. F. M. ako osoby v postavení štatutárneho orgánu žalovaného v 2/ rade, t.j. pôvodného žalovaného v 2/ rade, t.j. TERAMETAL s.r.o., keďže p. F. M. bol jediným konateľom žalovaného v 2/ rade, a preto pri posudzovaní skutkového stavu a zistení z neho vyplývajúceho vychádzal z výpovede p. F. M., ktorý súčasne vypovedal, ako osoba fyzická a ako štatutárny orgán žalovaného v 2/ rade, rovnako tak v postavení konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným.
34. Čo sa však týka posudzovania postavenia a konania p. F. M. ako osoby fyzickej a ako konateľa spoločnosti TERAMETAL s.r.o. v súvislosti s nakladaním s predmetnými pracovnými strojmi, však v novom konaní nebolo možné zosobňovať vo vzťahu k aktuálne žalovaným v 1/ a v 2/ rade. Inak povedané, nebolo možné neoddeliteľnosť konania p. M. adresovať na jeho právne nástupkyne, a to z tohto dôvodu, že právne nástupkyne pôvodného žalovaného v 1/ rade p. F. M. sú právnymi nástupkyňami len a výlučne p. F. M. ako fyzickej osoby. Previazanosť konania p. F. M. ako fyzickej osoby a pôvodného konateľa spoločnosti TERAMETAL s.r.o. na právne nástupkyne neprešla, táto previazanosť tu nebola a ani nebolo možné ju prenášať na tieto právne nástupkyne. Tak, ako konštatoval aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, bolo tu uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 18D/751/2020-215 zo dňa 29.10.2021 v dedičskej veci po poručiteľovi F. M. (č.l. 592-594 spisu). Podľa tohto rozhodnutia predmetom dedičstva neboli hnuteľné veci - stroje, ktorých vydania sa žalobkyňa žalobou domáha. Nebol tu daný zákonný podklad pre titul, na základe ktorého by žalovaní v 1/ a v 2/ rade nadobudli držbu k predmetným strojom, resp. detenciu. Ak žalovaní v 1/ a v 2/ rade ako nástupcovia poručiteľa F. M. nenadobudli titul, a ani nebolo osvedčené, že vstúpili do práv a povinností poručiteľa vo vzťahu k hnuteľným veciam, t.j. držba, resp. detencia, tým pádom ju nemohli ani stratiť. Je zrejmé, že žalovaní v 1/ a v 2/ rade sú nástupcami poručiteľa, avšak v danom prípade z iného titulu, a týmto titulom bolo dedičské rozhodnutie. Naviac v bode 3. uznesenia bola schválená dohoda dedičov, podľa ktorej žalovaný v 2/ rade nadobudol nehnuteľnosť a práva a povinnosti poručiteľa vyplývajúce zo zmluvy o nájme nehnuteľností a žalovaný v 1/ rade nadobudol obchodný podiel poručiteľa v obchodnej spoločnosti TERAMETAL s.r.o., so sídlom Rakovo 42, Príbovce 038 42, IČO: 46 047 476, t.j. žalovaného v 3/ rade, ktorý bol výrokom I. rozsudku okresného súdu nenapadnutého odvolaním, zaviazaný na vydanie sporných hnuteľných veci. Za nepreukázaného stavu, že na žalovaných v 1/ a v 2/ rade prešla držba, resp. detencia predmetných hnuteľných vecí vo väzbe na to, že s predmetnými hnuteľnými vecami disponoval žalovaný v 3/ rade, čo vyplývalo aj z vyjadrenia pôvodného žalovaného v 1/ rade do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.04.2016 (č.l. 174 rub spisu), že ...„uvedené stroje, a to vysokozdvižný vozík a Tatra, sú na firme TERAMETAL s.r.o....“ potom nemohli žalovaní v 1/ a v 2/ rade zodpovedať za túto nesplnenú povinnosť pôvodného žalovaného v 1/ rade hnuteľné veci vydať. K poukazu žalobkyne na sms komunikáciu so žalovaným v 1/ rade je potrebné uviesť to, že išlo o vzájomnú komunikáciu v priebehu súdneho sporu, ktorej motív a účel, a to prípadná vzájomná dohoda, sa nenaplnil, avšak i z tejto komunikácie vyplýva, že stroje sa nachádzali v spoločnosti TERAMETAL s.r.o., čiže neboli v dispozícii tak žalovaného v 1/ a ani žalovaného v 2/ rade. Teda nachádzajú sa v areáli, ktorý má v prenájme firma TERAMETAL s.r.o.. Uzatvára odvolací súd, že postavenie p. M. ako pôvodne žalovaného v 1/ rade a pôvodne konateľa žalovaného v 2/ rade a z neho vyplývajúcu povinnosť preukázať stratu držby, nebolo možné bez ďalšieho preniesť na žalovaných v 1/ a v 2/ rade ako právnych nástupcov, pretože nebol preukázaný prechod držby, resp. previazanosť žalovaných k predmetným veciam. Preto pokiaľ okresný súd žalobu voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade zamietol, jeho rozhodnutie bolo vo výroku vecne správne a krajským súdom potvrdené.
35. Žalobkyňa osobitnými odvolacími dôvodmi napadla výrok III. o nároku na náhradu trov konania. Mala za to, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na to, aby jej neboli priznané trovy konania, pretože sa 8 rokov domáha vydania hnuteľných vecí, ktoré sú jej vlastníctvom a ktoré neoprávnene užívali žalovaní a zo strany žalovaných v 1/ a v 2/ rade nedošlo k žiadnej zmene konania, ktorým by sa zdržali ďalších zásahov do práv žalobkyne. Rozhodnutie okresného súdu výrokom III. považovala za nespravodlivé, pretože podanou žalobou sa domáhala ochrany jej porušovaných práv.
36. Bolo zrejmé, že okresný súd napadnutým výrokom III. o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu. Odvolací súd sa však s rozhodnutím okresného súdu, podľa ktorého žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania a závermi vyjadrenými v odseku 44. odôvodnenia viažucimi sa k výroku III., nestotožňuje.
37. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 a 2 CSP), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zásada úspechu vo veci, ktorá je aj zásadou zodpovednosti za výsledok sporu, charakteristická pre sporové konanie sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 CSP). Ak je rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojim nárokom bola úspešná, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Neúspešnej strane, vzniká povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. protistrane.
39. Z obsahu spisu nepochybne vyplývalo, že o žalobe žalobkyne, doručenej okresnému súdu dňa 12.11.2014 (č.l. 1-14 spisu), ktorou sa voči pôvodným žalovaným v 1/ a v 2/ rade domáhala uloženia povinnosti vydať jej 1/ pracovný stroj, rýpadlo, lopatový nakladač JCB 4CX, rok výroby 2001, 2/ pracovný stroj JCB 4CX-4WS-SM, výrobné číslo stroja 1343449/2008 spolu s prídavnými zariadeniami, 3/ vysokozdvižný vozík DESTA DVHM3222TM, rok výroky 1978 a 4/ nákladné motorové vozidlo TATRA T815, VIN: 41073107 bolo rozhodnuté výrokom I. rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/186/2014-392 zo dňa 25. októbra 2019 v spojení s (opravným) uznesením č.k. 17Cb/186/2014-498 zo dňa 3.6.2020 tak, že žaloba bola zamietnutá. V odseku 44. odôvodnenia okresný súd o.i. uviedol, že ...,,stroj, ktorého vydania sa žalobkyňa domáhala, bol pracovný stroj samohybný, rýpadlo - lopatový nakladač JCB 4CX rok výroby 2001, ktorý jej bol vrátený, a preto zobrala v tejto časti žalobu späť, avšak žalovaní so späťvzatím v tejto časti nesúhlasili s tým, že pre nich je rozhodujúce určenie vlastníctva k všetkým strojom, a preto okresný súd konanie o tomto štvrtom stroji nezastavil“.
40. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 13Cob/115/2020-560 zo dňa 30.06.2021 rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/186/2014-392 zo dňa 25. októbra 2019 v spojení s (opravným) uznesením č.k. 17Cb/186/2014-498 zo dňa 3.6.2020 v časti výroku I., ktorým bola žaloba o vydanie pracovného stroja, a to pracovný stroj samoohybný, rýpadlo - lopatový nakladač, model: JCB 4 CX, výrobca JCB SALES LTD, Anglicko, rok výroby 2001, číslo motora: AK 50640 U 214904 H, t.č. bez evidenčného čísla zamietnutá, potvrdil a vo zvyšnej časti výroku I., ktorým bola žaloba zamietnutá a v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozsudok zrušil a v tejto časti vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo vzťahu k prvému výroku rozsudku krajského súdu bolo v odseku 37. odôvodnenia uvedené, že ...Čo sa týka hnuteľnej veci 1/ pracovný stroj samoohybný, rýpadlo - lopatový nakladač, model: JCB 4 CX, výrobca JCB SALES LTD, Anglicko, rok výroby 2001, číslo motora: AK 50640 U 214904 H, t.č. bez evidenčného čísla, z priebehu konania a dokazovania, zo samotného dispozičného úkonu žalobkyne v podaní zo dňa 12.04.2016 nepochybne vyplynulo to, že v priebehu súdneho konania bola predmetná hnuteľná vec žalobkyni vrátená, a to prostredníctvom Obvodného oddelenia PZ SR. Za tohto stavu, keď sa predmetná hnuteľná vec už v priebehu prvoinštančného konania nenachádzala v moci žalovaných v 1/ a v 2/ rade, okresný súd správne zhodnotil, že neboli naplnené predpoklady pre úspešnosť žaloby v tejto časti. Dodáva odvolací súd, že predmetná vec - pracovný stroj sa k momentu rozhodovania okresného súdu nenachádzala už v moci pôvodného žalovaného v 1/ a žalovaného v 2/ rade, ale naopak, vec bola žalobkyni vydaná. Pokiaľ preto okresný súd žalobu v časti o vydanie pracovného stroja samoohybného, rýpadlo - lopatový nakladač, model: JCB 4 CX, výrobca JCB SALES LTD, Anglicko, rok výroby 2001, číslo motora: AK 50640 U 214904 H, t.č. bez evidenčného čísla; zamietol, jeho rozhodnutie bolo v tejto časti výroku I. vecne správne a krajským súdom potvrdené podľa ust. § 387 ods. 1 CSP“.
41. Pokiaľ okresný súd v novom konaní o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti žalovaným v 1/ - 3/ rade vydať pracovné stroje, v rozsahu:
- pracovný stroj JCB 4CX-4WS-SM, výrobné číslo stroja: 1343449/2008, číslo motora: SF320/40123U1700808, príd. zariadenie: podkopová lyžica 800, 600 a 400 mm, mechan. rýchloupínač, SRS - systém, RTD - systém, hydraul. okruh búracieho kladiva VAMOS;
- vysokozdvižný vozík DESTA, DVHM 3222 TM, výrobné číslo 2936, séria 10, rok výroby 1978;
- nákladné vozidlo TATRA T815, ev. č.: TR 225 AG, rok výroby 1990, vin: 41073107 (ďalej len ,,pracovné stroje“), výrokom I. rozhodol tak, že žalovaný v 3/ rade je povinný tieto pracovné stroje vydať (ktorý výrok nebol napadnutý opravným prostriedkom) je nepochybné, že v tejto časti bola žalobkyňa úspešnou vo vzťahu k neúspešnému žalovanému v 3/ rade. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v rovine úspešnosti žalobkyne vo vzťahu k žalovanému v 3/ rade (bol pôvodne žalovaným v 2/ rade), bolo však potrebné vziať do úvahy celý predmet konania, a to, že žalobkyňa nebola úspešná vo vzťahu k vydaniu pracovného stroja ,,lopatový nakladač, model: JCB 4 CX, výrobca JCB SALES LTD, Anglicko, rok výroby 2001, číslo motora: AK 50640 U 214904 H, t.č. bez evidenčného čísla“, pretože v tejto časti bola žaloba právoplatne zamietnutá. V súvislosti s touto časťou žaloby avšak bolo potrebné prihliadnuť i k dôvodu tohto zamietnutia. Žalobkyňa v podaní zo dňa 13.04.2016 uskutočnila čiastočný dispozitívny úkon vo vzťahu k tomuto pracovnému stroju, pretože došlo k jeho vydaniu v priebehu konania (po zaistení veci PZ SR pri výkone práce dňa 16.10.2015 a následne vydaný PZ SR žalobkyni), avšak pre nesúhlas so späťvzatím pôvodne žalovaného v 1/ a žalovaného v 3/ rade nedošlo k zastaveniu konania. Vyššie uvedené skutočností odvolací súd posúdil so záverom, že žalobkyňa bola vo vzťahu k žalovanému v 3/ rade úspešným účastníkom v prevažujúcej časti, a to vo vydaní troch pracovných strojov, jej neúspech spočíval v zamietavej časti týkajúcej sa len jedného stroja (za vzatia do úvahy vydania pracovného stroja žalobkyni na základe zaistenia PZ SR), čo vyhodnotil so záverom, že žalobkyňa mala neúspech v nepatrnej časti, a preto rozsudok okresného súdu v časti napadnutého výroku III. postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobkyňa má voči žalovanému v 3/ rade nárok na plnú náhradu trov konania.
42. Čo sa týka rozhodovania o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobkyne k žalovaným v 1/ a v 2/ rade, uvádza odvolací súd, že i tu platí rozhodovanie o trovách súdneho konania podľa zásady úspechu a neúspechu vo veci. Strana, ktorá mala úspech vo veci, má nárok na náhradu nákladov vynaložených trov voči protistrane, ktorá vo veci úspech nemala. Pre rozhodnutie o náhrade trov súdneho konania podľa úspechu bolo podstatné to, že žalobkyňa vo vzťahu k žalovaným v 1/ a v 2/ rade so svojim nárokom nebola úspešná, pretože žaloba voči žalovaným v 1/ rade a v 2/ rade bola zamietnutá, a preto by nárok na náhradu trov konania patril žalovaným v 1/ a v 2/ rade.
43. Krajský súd však v danej veci posúdil, že je v tejto časti daný dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý môže byť použité ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov súdneho konania medzi žalobkyňou a žalovanými v 1/ a v 2/ rade.
44. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
45. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 257 CSP je povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania, výnimočne prihliadnuť. Zákon, a to Civilný sporový poriadok nedefinuje dôvody hodné osobitného zreteľa a je vždy ponechané na posúdenie tej - ktorej sporovej právnej veci, či takéto dôvody tu boli dané, aby mohlo byť súdom aplikované ust. § 257 CSP. Vyhodnotenie existencie alebo neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa je preto ponechávané na posúdení súdu. Už na základe ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, alebo aj v okolnostiach na strane strán sporu. Krajský súd zdôrazňuje, že aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
46. Krajský súd dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným v 1/ a v 2/ rade videl primárne v okolnostiach danej veci. Pri posudzovaní okolností sporu vychádzal aj z Čl. 46 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s Čl. 2 ods. 1 CSP s dôrazom na to, že žalobkyňa doručením žaloby vyvolala spor, v ktorom sa domáhala svojho práva, súdnej ochrany. Svoje právo na vydanie veci voči pôvodne žalovanému v 1/ rade uplatnila v súlade s podmienkami o súdnej ochrane, ktoré vyplývajú z Civilného sporového poriadku. Zároveň sa žalobkyňa vo vyvolanom súdnom spore
súčasne so žalobou domáhala nariadenia predbežného opatrenia, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/186/2014-57 zo dňa 11.12.2014, ktorým bolo zakázané pôvodnému žalovanému v 1/ rade (žalované v 1/ a v 2/ rade právne nástupkyne) a pôvodnému žalovanému v 2/ rade užívať, prevádzať, scudzovať, akýmkoľvek spôsobom zaťažovať, nakladať a vykonávať akékoľvek právne úkony s pracovnými strojmi (ktorých vydania sa domáhala žalobou) a zároveň uložená povinnosť pôvodnému žalovanému v 1/ rade (žalované v 1/ a v 2/ rade právne nástupkyne) a pôvodnému žalovanému v 2/ rade zložiť do úschovy okresného súdu všetky kľúče, osvedčenie o evidencii časť I., II., technické osvedčenie k špecifikovaným pracovným strojom. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že nariadené predbežné opatrenie okresného súdu zo strany pôvodných žalovaných nebolo rešpektované, nebola splnená uložená povinnosť. Bol tu postoj pôvodného žalovaného v 1/ rade, ktorý bol konateľom pôvodného žalovaného v 2/ rade, ktorý nerešpektoval súdne rozhodnutie. Krajskému súdu je zrejmé, že v civilnom sporovom konaní strany vystupujú ako protistrany uplatňujúce v konaní protichodné záujmy, ako aj, že každá strana sa snaží pomocou prostriedkov procesného útoku a obrany docieliť vlastného úspechu a prehry protistrany. Ak však v rámci vyvolaného súdneho konania sa posudzuje nastolená otázka dôvodnosti či nedôvodnosti zásahu do práv protistrany a pre úpravu pomerov strán tohto konania je nariadené predbežné opatrenie, ktoré je predbežne vykonateľné a právoplatné, potom práve v nerešpektovaní a nesplnení predbežným opatrením uložených povinností pôvodne žalovaným v 1/ rade videl odvolací súd výnimočnosť okolností vecí, ktoré zhodnotil ako dôvod osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným v 1/ a v 2/ rade.
47. Z vyššie uvedených záverov bol preto rozsudok okresného súdu v časti výroku III. zmenený postupom podľa § 388 CSP tak, že žalovaným v 1/ a v 2/ rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP za situácie, že boli zistené dôvody postupu v zmysle ust. § 257 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že žalobkyňa bola so svojím odvolaním vo vzťahu k žalovanému v 3/ rade úspešná, a preto o nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalobkyňa má voči žalovanému v 3/ rade nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Žalobkyňa však so svojím odvolaním, ktorým sa domáhala priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade nebola úspešná, teda nárok na náhradu trov odvolacieho konania by mali žalovaní v 1/ a v 2/ rade, ktorým však v súvislosti s týmto odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, neboli preukázané, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaným v 1/ a v 2/ rade nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.