Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-53-2023.pdf
PDF · 103.91 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/53/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, bývajúcom v C., C. XXX, zast. WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom v Prešove, Duchnovičovo námestie 1, IČO: 50 680 552 o zaplatenie 3.248,97 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 30Csp/51/2021-336 zo dňa 23.8.2023
rozhodol:
M e n í rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku tak, že žalobu zamieta.
P r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce rozsudkom uvedeným v záhlaví konanie v časti o zaplatenie 880 € zastavil (výrok I.), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.367,97 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.367,97 Eur od 17.08.2021 do 24.09.2021, zo sumy 3.337,97 Eur od 25.09.2021 do 14.10.2021, zo sumy 3.307,97 Eur od 15.10.2021 do 08.12.2021, zo sumy 3.277,97 Eur od 09.12.2021 do 14.12.2021, zo sumy 3.247,97 Eur od 15.12.2021 do 09.03.2022, zo sumy 3.217,97 Eur od 10.03.2022 do 08.04.2022, zo sumy 3.167,97 Eur od 09.04.2022 do 16.05.2022, zo sumy 3.117,97 Eur od 17.05.2022 do 15.06.2022, zo sumy 3.067,97 Eur od 16.06.2022 do 12.07.2022, zo sumy 3.017,97 Eur od 13.07.2022 do 12.08.2022, zo sumy 2.967,97 Eur od 13.08.2022 do 13.09.2022, zo sumy 2.917,97 Eur od 14.09.2022 do 10.10.2022, zo sumy 2.867,97 Eur od 11.10.2022 do 09.11.2022, zo sumy 2.817,97 Eur od 10.11.2022 do 12.12.2022, zo sumy 2.767,97 Eur od 13.12.2022 do 09.01.2023, zo sumy 2.717,97 Eur od 10.01.2023 do 09.02.2023, zo sumy 2.667,97 Eur od 10.02.2023 do 14.03.2023, zo sumy 2.617,97 Eur od 15.03.2023 do 14.04.2023, zo sumy 2.567,97 Eur od 15.04.2023 do 15.05.2023, zo sumy 2.517,97 Eur od 16.05.2023 do 20.06.2023, zo sumy 2.467,97 Eur od 21.06.2023 do 19.07.2023, zo sumy 2.417,97 Eur od 20.07.2023 do 21.08.2023, zo sumy 2.367,97 Eur od 22.08.2023 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), zamietol nárok žalobcu v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.507,97 Eur od 28.08.2018 do 16.02.2021, zo sumy 3.487,97 Eur od 17.02.2021 do 16.03.2021, zo sumy 3.467,97 Eur od 17.03.2021 do 14.04.2021, zo sumy 3.447,97 Eur od 15.04.2021 do 13.05.2021, zo sumy 3.427,97 Eur od 14.05.2021 do 08.07.2021, zo sumy 3.397,97 Eur od 09.07.2021 do 16.08.2021 (výrok III.), priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok IV.) a zamietol návrh žalobcu na priznanie trov konania zavinených žalobcom (výrok V.).
2. Opätovne tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia pôvodne 3.564,43 € s príslušenstvom dôvodiac, že žalovaný dňa 22.10.2016 uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 4000 €, s RPMN 19,90%, priemernou hodnotou RPMN 14,48%, úrokovou sadzbou 19,90 %, ktorý sa zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach po 72,81 € do celkovej výšky 8.737,20 €, s prvou splátkou splatnou 20.11.2016 a termínom konečnej splatnosti dňa 20.10.2026. Žalovaný porušil povinnosť splácať úver riadne a včas, preto ho pôvodný veriteľ listom zo dňa 27.6.2018 vyzval k úhrade dlžných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Túto výzvu podľa priloženej doručenky žalovaný prevzal dňa 4.7.2018. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 19.8.2018 listom zo dňa 22.8.2018, ktorý mu zaslal obyčajnou poštou. Žalovaný uhradil do podania žalobného návrhu sumu 1.780,58 €, pričom v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu zo dňa 24.9.2021 v sume 3.564,43 €. O zmene strán sporu rozhodol súd uznesením zo dňa 13.10.2021.
3. Okresný súd prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 30Csp/51/2021 - 123 zo dňa 21.2.2020 tak, že konanie v časti 316,46 € zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.959,42 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.959,42 € od 28.6.2018 do zaplatenia, a to všetko formou splátok vo výške 50 € mesačne splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť a to pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas, počnúc právoplatnosťou rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9,94%.
4. Po odvolaní sa žalobcu aj žalovaného proti tomuto rozsudku Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením č.k. 2CoCsp/59/2022 - 258 zo dňa 22.9.2022 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku I., ktorým bolo konanie v časti istiny 316,46 € zastavené a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby preskúmal splnenie zákonného postupu pre zosplatnenie úveru, splnenie zákonného postupu pre postúpenie pohľadávky a s tým súvisiacu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, možné premlčanie nároku, primeranosť odplaty za poskytnutý úver a splnenie povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver.
5. Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacím súdom žalobca zobral žalobu v časti späť celkovo vo výške 880 € z dôvodu, že žalovaný voči nemu vykonal ďalšie platby a z tohto dôvodu súd napriek nesúhlasu žalovaného zastavil konanie v časti o zaplatenie 880 €, pretože mal za preukázané úhrady zo strany žalovaného v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie opätovne vec preskúmal aplikujúc ustanovenia § 369 ods. 1,3, § 497, § 499 a § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, ustanovenia § 4 ods. 1,2, § 7 ods. 1,2, § 9 ods. 1,2 a, § 11 ods. 2 a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) , ustanovenia § 53 ods. 6,9 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len „OZ“) a ustanovenia § 1a ods. 1,4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd ustálil, že pôvodný veriteľ pri uzatváraní úverovej zmluvy konal s odbornou starostlivosťou, keď posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a bol oprávnený úver postúpiť pred konečným termínom splatnosti v súlade s § 17 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko úver bol pôvodným veriteľom riadne zosplatnený. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru súd prvej inštancie konštatoval, že k zosplatneniu nedošlo tak ako to uvádzal žalobca dňa 19.8.2018, keďže žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o zosplatnení úveru žalovanému, k zosplatneniu úveru však došlo doručením žaloby žalovanému dňa 26.7.2021. K otázke premlčania súd stanovil, že nárok žalobcu nie je premlčaný, odplata za poskytnutie úveru je primeraná a zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru obsahuje všetky obligatórne náležitosti. Nárok žalobcu po čiastočných späťvzatiach žaloby vo výške 2.367,97 € považoval za dôvodný. Ohľadom úrokov z omeškania žalobca žiadal priznať úroky z omeškania od 28.8.2018 (6. deň po vyhotovení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti), avšak podľa názoru súdu prvej inštancie došlo k zosplateneniu úveru doručením žaloby, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania počnúc dňom 17.8.2021 a následne priznané úroky z omeškania zohľadňovali úhrady žalovaného vykonávané v priebehu konania. Nárok žalobcu v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“) a úspešnému žalobcovi napriek nepatrnému neúspechu v úrokoch z omeškania priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Žalovaný žiadal, aby súd rozhodol o tzv. separačných trovách žalovaného, keďže pojednávanie bolo zmarené žalobcom, jeho návrh zamietol, nakoľko žalovaný nevynaložil trovy zbytočne.
6. Proti tomuto rozsudku podal v rozsahu výrokov II. a IV. odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o platnosti predčasného zosplatnenia úveru a o aktívnej vecnej legitimáciu žalobcu a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Namietal, že záver súdu o tom, že žalovanému bola doručená výzva podľa § 565 OZ spolu so žalobou je nesprávny. Žalobca nedoručil žalovanému výzvu podľa § 565 OZ tak, aby bola táto účinne doručená najneskôr do splatnosti najbližšej splátky.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, súd prvej inštancie sa dostatočne vyporiadal s právnou aj skutkovou stránkou veci, dospel k správnym skutkovým zisteniam a s rozhodnutím sa plne stotožňuje. V spore bolo preukázané, že žalovaný poskytnutú sumu úveru veriteľovi nezaplatil, preto v súlade so zákonom bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy nevráteného úveru.
8. V odvolacej replike žalovaný uviedol, že žalobca neposkytol žalovanému ani euro, žalobca nie je veriteľom žalovaného a teda sa necíti byť voči žalobcovi povinný na úhradu akejkoľvek sumy.
9. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.
10. Výrok rozsudku, ktorým súd zastavil konanie v časti o zaplatenie 880 € (výrok I.), výrok ktorým zamietol nárok žalobcu v časti úrokov z omeškania (výrok III.) a výrok, ktorým súd zamietol návrh žalovaného na priznanie trov konania zavinených žalobcom (výrok V.) neboli napadnuté odvolaním, stali sa právoplatnými, preto neboli predmetom odvolacieho prieskumu (§379 CSP). Predmetom odvolacieho prieskumu boli iba výroky, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 367,97 € spolu s úrokmi z omeškania a výrok o trovách konania ako výrok súvisiaci (ďalej len „rozsudok“).
11. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd (§ 34 CSP), posúdil odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d,/ f/, a h/ CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.7.2024 o 9.55 hod v pojednávacej miestnosti č. dv. 210, II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
13. Žalovaný odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne
realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 CSP, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).
16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je naplnený v prípade keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
18. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Hoci súd prvej inštancie použil správnu právnu normu, nesprávne ju aplikoval na daný skutkový stav veci v tomto spore.
19. Podľa 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
20. Svojimi odvolacími námietkami urobil odvolateľ predmetom odvolacieho prieskumu správnosť záveru súdu prvej inštancie o existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore. K uvedenému záveru dospel na podklade zistenia, že pôvodný veriteľ pri zosplatnení úveru dodržal zákonné podmienky upravené v § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ, preto bol oprávnený v súlade s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. postúpiť pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
21. Súd prvej inštancie v bode 29 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že „Odvolací súd neakceptoval názor žalobcu, že úver sa stal splatným dňa 19.8.2018. Vychádzajúc z jeho právneho názoru, splatnosť úveru nastala doručením žaloby žalovanému.„. Súd prvej inštancie si nesprávne vyložil časť odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, nakoľko odvolací súd v zrušujúcom uznesení nekonštatoval, že k zosplatneniu úveru v danom prípade došlo doručením žaloby žalovanému, len poukázal na to, že súdna prax akceptuje aj záver, že veriteľ je do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky oprávnený žiadať o zosplatnenie úveru aj podaním žaloby o zaplatenie celej pohľadávky alebo podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ak bola strata výhody splátok vymedzená exekučným titulom. Odvolací súd však poukázal, na to, že o podaní žaloby sa môže dlžník dozvedieť až so značným časovým odstupom. Napriek tomu, že úver je možné zosplatniť aj doručením žaloby, stále ostávajú v platnosti podmienky stanovené v § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, podľa ktorých právo zosplatniť úver môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. V okolnostiach prejednávaného prípadu bola žalovanému preukázateľne doručená výzva podľa § 53 ods. 9 OZ, ktorá ho upozorňovala na omeškanie a na možnosť zosplatnenia úveru dňa 4.7.2018. V uvedenej výzve pôvodný veriteľ oznámil žalovanému, že ku dňu vyhotovenia výzvy, teda ku dňu 27.6.2018, je žalovaný v omeškaní na splátkach v celkovej výške 218,43 € a ak do 5.8.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci apríl 2018 veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Podľa názoru súdu prvej inštancie k zosplatneniu úveru došlo doručením žaloby žalovanému, teda 26.7.2021, avšak z prehľadu úhrad vyplýva, že žalovaný vykonával aj po tejto výzve úhrady v prospech pôvodného
veriteľa, ktoré sa započítavali vždy na najstaršiu splátku. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia žaloby žalovaný už nebol v omeškaní so splátkami, ktoré pôvodný veriteľ identifikoval vo výzve zo dňa 26.7.2018 a teda uvedená výzva dňom zaplatenia dlžnej sumy stratila účinnosť. Je pravdou, že žalovaný v období po doručení výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ uhrádzal splátky čiastočne a nepravidelne, teda bol v omeškaní aj s ďalším splátkami, ako aj skutočnosť, že úver možno zosplatniť aj doručením žaloby, avšak skutočnosť, že žalovaný bol aj naďalej v omeškaní nezakladá právo veriteľa zosplatniť úver bez toho, aby si opätovne splnil povinnosť stanovenú v § 53 ods. 9 OZ, teda povinnosť upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva podľa § 565 OZ. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že pôvodný veriteľ nedodržal postup zosplatnenia úveru a preto zosplatnenie úveru nie je platné.
23. V prejednávanej veci došlo k postúpeniu pohľadávky žalovaného na žalobcu, teda k prechodu práva zo záväzkového právneho vzťahu singulárnou cesiou v priebehu súdneho konania. Uvedenú skutočnosť žalobca preukázal doložením rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, ktorá identifikuje pohľadávku žalovaného a žiadosťou o postúpenie a prevod, z ktorej vyplýva, že k postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo dňom 24.9.2021.
24. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
25. Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka voči žalovanému nebola ku dňu postúpenia pohľadávky (24.9.2021) po konečnom termíne splatnosti (20.10.2026) a táto pohľadávka sa ani nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru, pohľadávku voči žalovanému nebol pôvodný veriteľ oprávnený postúpiť na žalobcu. V prípade nesplnenia podmienok pre postúpenie pohľadávky, ide o postúpenie v rozpore so zákonom, a teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ.
26. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. (rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo 205/2009 z 29. júna 2010).
27. Z dôvodu neplatnosti postúpenia pohľadávky odvolací súd dospel k záveru, že nie je daná aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie pohľadávky a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamieta.
28. Keďže odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP).
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).