Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-97-2020.pdf
PDF · 240.85 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/97/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: KONTAKT - SK, s.r.o., so sídlom Staškov 1033, 023 53 Staškov, IČO: 36 413 569, právne zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 690489/2019 zo dňa 01.06.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 690489/2019 vydané dňa 1.6.2020 a rozhodnutie Colného úradu Žilina číslo: 578088/2019 vydané dňa 18.10.2019 a vec v r a c i a Colnému úradu Žilina na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím číslo 578088/2019 zo dňa 18.10.2019 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo colného úradu) colný úrad Žilina (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo colný úrad) rozhodol o dodatočnom vymeraní colného dlhu a dorubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty vo výške 20 319,87 eur, a to po zápise do účtovnej evidencie dňa 17.10.2019 pod evidenčným číslom 0600030900114 podľa článku 104 ods. 1 v spojení s článkom 105 ods. 4 Colného kódexu Únie, v súlade s ustanovenými postupmi podľa článku 102 ods. 1 a ods. 3 O. kódexu Únie v spojení s § 53 Colného zákona a § 12 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, pričom povinným dlžníkom určeným podľa § 77 ods. 3 Colného kódexu Únie a § 59 ods. 8 Zákona o DPH, teda právnickej osobe Rail Cargo Operator - CSKD s.r.o., so sídlom Žerotínová 1132/34, Žižkov, 130 00 Praha 3, IČO: CZ 45 273 081 (ďalej len RCO - CSKD s.r.o. alebo deklarant) a právnickej osobe KONTAKT - SK, s.r.o. 1033, 023 53 Staškov, IČO: 36 413 569 (ďalej len KONTAKT - SK, s.r.o. alebo príjemca tovaru) uložil sumu colného dlhu vo výške 20 319,87 eur pozostávajúcu z antidampingového cla A30 vo výške 16 933,22 eur a dane z pridanej hodnoty B00 vo výške 3 386,65 eur zaplatiť podľa článku 108 ods. 1 Colného kódexu Únie v spojení s § 21 ods. 2 Zákona o DPH do 10 dní od oznámenia colného dlhu dlžníkovi. Podľa výroku rozhodnutia colného úradu Colný úrad Žilina určil sumu dovozného cla, ktorá sa má zaplatiť v zmysle článku 101 ods. 1 v spojení s článkom 85 ods. 1 Colného kódexu Únie a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v súlade s § 12 a § 21 ods. 1 písm. a), ods. 2 Zákona o DPH na základe zistení kontroly po prepustení, vykonanej colným úradom podľa článku 48 Colného kódexu únie v spojení s článkom 46 a článkom 15 Colného kódexu Únie a § 12 Colného zákona. V zmysle článku 5 ods. 15 Colného kódexu Únie je deklarant osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie vo vlastnom mene alebo osoba, v ktorej mene sa takéto vyhlásenie podáva. Príjemca tovaru si v colnom konaní určil colného zástupcu na nepriame zastupovanie v zmysle článku 18 ods. 1 Colného kódexu Únie na základe komisionárskej
zmluvy spísanej v Staškove dňa 21.10.2016. Z právnych úkonov tohto zastúpenia vznikajú práva a povinnosti nepriamemu zástupcovi aj osobe, v ktorej prospech sa vyhlásenia urobili. Na základe vyššie uvedeného právnická osoba RCO - CSKD s.r.o. svojím konaním naplnila materiálne znaky dlžníka určeného podľa článku 77 ods. 3 Colného kódexu Únie, podľa ktorého dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom tiež osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie predkladá, teda právnická osoba - KONTAKT - SK, s.r.o. Kontrolou po prepustení vykonanou podľa § 12 Colného zákona v spojení s článkom 48 Colného kódexu Únie bolo preukázané nesprávne deklarovanie dovážaného tovaru v odseku 33 JCD „kód tovaru“ v nasledujúcom písomnom colnom vyhlásení - rozhodnutí v colnom konaní JCD f. číslo 0606910709316. Kontrolné zistenia súvisiace s kontrolou predmetného písomného colného vyhlásenia sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia colného úradu. Colný úrad Žilina zatriedil predmetný dovezený tovar - pozinkované oceľové lano v zmysle všeobecných pravidiel pre interpretáciu kombinovanej nomenklatúry č. 1 a č. 6, vysvetliviek k HS k číslu 7312 znením kódov 7312, 7312 10 podľa rozmeru prierezu 7312 10 81, 7312 10 83, 7312 10 85 a podľa materiálu (oceľ) a krajiny zaslania (CN) 7312 10 81 19, 7312 10 83 19 a 7312 10 85 19 do podpoložky nomenklatúry TARIC 7312 10 81 19, 7312 10 83 19 a 7312 10 85 19. Colná hodnota tovaru bola určená podľa čl. 70 ods. 1 Colného kódexu Únie, t.j. cena skutočne zaplatená, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz na colné územie Únie podľa potreby upravená. Cena, ktorá bola alebo ktorá má byť za tovar skutočne zaplatená a definovaná v článku 70 ods. 2 Colného kódexu Únie ako celková platba, ktorá bola alebo má byť zaplatená kupujúcim predávajúcemu alebo kupujúcim tretej strane v prospech predávajúceho za dovezený tovar a zahŕňa všetky platby, ktoré sa zaplatili alebo majú zaplatiť ako podmienka predaja dovezeného tovaru. Tým, že deklarant spôsobil, že tovar, ktorý podlieha dovozným platbám, bol prepustený do colného režimu voľný obeh na základe nesprávnych údajov, v dôsledku čoho bola do účtovnej evidencie zapísaná suma nižšia ako je suma colného dlhu, ktorý sa má zaplatiť, vznikol colný dlh podľa článku 77 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu, a to podľa článku 77 ods. 2 Colného kódexu Únie v okamihu prijatia colného vyhlásenia dňa 01.03.2017. Miesto vzniku colného dlhu bolo podľa § 87 ods. 1 Colného kódexu Únie určené v mieste, kde bolo podané colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh: PCÚ Žilina - NS 6069. Podľa § 85 ods. 1 Colného kódexu Únie, ak tento kódex neustanovuje inak, suma dovozného alebo vývozného cla uplatňovaná na tovary sa vymeriava na základe pravidiel pre vymeranie platných pre dodaný tovar v čase, keď colný dlh vznikol s ohľadom na tento tovar. Clo a platby dlžné na základe právnych predpisov sú vymerané podľa článku 56 až 68 Colného kódexu Únie v súlade s colným sadzobníkom vydaným vykonávacím nariadením komisie (EÚ) 2016/1821 zo 06.10.2016, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, ktorým sa vydáva colný sadzobník na rok 2017. Sadzba cla bola určená na základe pravidiel antidumpingových opatrení uvedených vo Vykonávacom nariadení Rady (EÚ) č. 102/2012 z 27.01.2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a na Ukrajine, ktoré bolo rozšírené na dovoz oceľových lán a káblov zasielaných z Maroka, Moldavska a Kórejskej republiky, ktoré majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v týchto krajinách po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 a ktorým sa ukončuje konanie týkajúce sa preskúmavania pred uplynutím platnosti týkajúce sa dovozu oceľových lán a káblov s pôvodom v Južnej Afrike podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009. Sadzba konečného antidumpingového cla uplatnená na čistú franko cenu na hranici Únie pred zaplatením cla je v prípade predmetných oceľových lán a káblov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike 60,4%. Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vznikla podľa § 12 a § 21 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, pričom daňová povinnosť podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vznikla dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu. Základe dane z pridanej hodnoty pri dovoze tovaru bol určený v súlade s § 24 ods. 1 a 2 Zákona o DPH účinného v čase prijatia predmetného colného vyhlásenia. Pri dovoze tovaru je podľa § 69 ods. 8 Zákona o DPH povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov. Podľa odôvodnenia rozhodnutia colného úradu začal colný úrad dňa 02.04.2019 kontrolu po prepustení podľa § 12 Colného zákona v spojení s článkom 48 Colného kódexu Únie zameranú na preverenie správnosti údajov uvedených v colných vyhláseniach, na základe ktorých bol v roku 2017 a v roku 2018 právnickej osobe KONTAKT - SK, s.r.o. prepustený tovar do navrhovaného režimu voľný obeh. Colný úrad pri rozhodovaní vychádzal z podkladových materiálov z kontroly po prepustení:
- z údajov uvedených v predmetnom colnom vyhlásení a z popisu tovaru uvedeného na pripojených dokladoch,
- z účtovných dokladov súvisiacich s predmetným dovozom (tovarová faktúra, dodací list, objednávky na dovážaný tovar),
- z podaného vysvetlenia uvedeného v Zápisnici o podaní vysvetlenia,
- z písomných vyjadrení príjemcu tovaru,
- z písomných vyjadrení deklaranta,
- z predloženej fotodokumentácie dovážaného tovaru,
- z fyzickej obhliadky výrobných a skladových priestorov KONTAKT - SK, s.r.o.. Colný úrad poukázal na článok 48, 46 ods. 1 Colného kódexu Únie. Uviedol, že z výsledkov kontroly po prepustení vyplýva, že v nasledujúcom rozhodnutí v colnom konaní JCD f. číslo 0606910709316 boli v deklarovaných údajoch o dovoze tovaru zistené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že predpisy upravujúce prepustenie tovaru do príslušného režimu boli uplatnené na základe nesprávnych údajov, ktoré majú vplyv na výšku colného dlhu. Rozhodnutím v colnom konaní JCD evidenčné číslo 0606910709316 zo dňa 01.03.2017 bol príjemcovi tovaru do režimu voľný obeh prepustený tovar Hot Dipped galvaznized steel wire rope (oceľové lano pozinkované za tepla), v priemeroch uvedených v odôvodnení rozhodnutia colného úradu, v počte kusov 52 navíjacích bubnov a s ďalšími špecifikáciami tak, ako sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia colného úradu. Deklarant dovážaný tovar nesprávne opisuje v odseku 31 JCD (opis tovaru) ako ostatné predmety zo železa alebo ocele, kotviace ľanové prvky 79 REELS a súčasne v odseku 33 JCD (kód tovaru) nesprávne deklaruje nomenklatúrne zatriedenie tovaru do kódu nomenklatúry TARIC 7326909890. Spoločnosť RCO - CSKD s.r.o. týmto opisom tovaru v odseku 31 JCD deklaruje, že ide už o hotové výrobky, kotviace lanové prvky aj napriek tomu, že ide o pozinkované laná navinuté na 79 navíjacích bubnoch, z ktorých sa takéto prvky (lanové závesy) budú len vyrábať. Ďalej colný úrad poukázal na opis tovaru uvedený v tovarovej faktúre zo dňa 13.01.2017 od dodávateľa NANTONG SHENWEI STEEL WIRE ROPE CO., LTD. a v priloženom dodacom liste PACKING LIST. Opis tovaru podľa týchto dokladov je zrejmý a jasne zrozumiteľný a vyplýva z neho, že dovážaným tovarom bolo pozinkované oceľové lano rôzneho rozmeru prierezu a štruktúry, v nadväznosti na čo je zrejmé, že v rozhodnutí o colnom konaní JCD evidenčné číslo 060691070913 bol v odseku 31 JCD v opise tovaru nesprávne opísaný dovážaný tovar ako hotový výrobok - kotviace lanové prvky a v odseku 33 JCD (kód tovaru) bol nesprávne deklarovaný kód tovaru nomenklatúry TARIC 7326909890. Príjemca tovaru vo svojich vyjadreniach uviedol a potvrdil tú skutočnosť, že skutočne dovážaným tovarom bolo pozinkované lano oceľové a kontrolnej skupine predložil fotodokumentáciu dovážaného tovaru s uvedením informácie, že na konci lana bola vždy vyhotovená slučka, až do obdobia dovozu tovaru prepusteného rozhodnutím v colnom konaní JCD evidenčné číslo 0606910823449, kde je koniec lana rovný. Colným úradom Žilina bola vykonaná fyzická kontrola predmetného tovaru v skladových priestoroch spoločnosti KONTAKT - SK, s.r.o., z čoho bola vyhotovená fotodokumentácia. Následne colný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza postup pri posudzovaní správneho zatriedenia predmetného tovaru, kde vychádzal z opisu tovaru uvedeného na objednávkach príjemcu tovaru, z opisu tovaru na tovarovej faktúre a z opisu tovaru na dodacom liste, z technických parametrov dovážaného tovaru, z vyjadrenia konateľa žalobcu, ktoré sú uvedené v zápisnici o podaní vysvetlenia, ako aj z vyjadrení príjemcu tovaru a deklaranta, z fotodokumentácií predložených príjemcom tovaru a z fyzickej obhliadky skladových priestorov a hotových výrobkov, ktoré príjemca tovaru vyrába z dovážaného tovaru - pozinkovaného oceľového lana, ku ktorým boli predložené certifikáty z Technického a skúšobného ústavu stavebného Praha, s.p. a zo všeobecných pravidiel pre interpretáciu kombinovanej nomenklatúry, ktoré vychádzajú z Harmonizovaného systému opisu a číselného označenia tovaru, zo znenia príslušných položiek, podpoložiek, poznámok k triedam a kapitolám colného sadzobníka ku dňu dovozu predmetného tovaru, t.j. v roku 2017 a zatriedil tovar - pozinkované oceľové lano podľa jednotlivých rozmerov prierezu pozinkovaných oceľových lán tak, ako vyplýva z odôvodnenia na strane 5 až 8. Následne odôvodnenie rozhodnutia colného úradu uvádza reakcie colného úradu na vyjadrenie spoločnosti RCO - CSKD s.r.o. zo dňa 20.06.2019, zo dňa 16.08.2019, na vyjadrenie žalobcu ako príjemcu tovaru zo dňa 17.07.2019. V rámci vyjadrenia k tomuto vyjadreniu príjemcu tovaru
- žalobcu zo dňa 17.07.2019 colný úrad na strane 12 odôvodnenia svojho rozhodnutia poznamenal, že konateľ žalobcu žiadnym spôsobom nenamietal, že by v tomto prípade bol dovezený iný tovar ako pozinkované lano z ocele. Zápisnica o podaní vysvetlenia bola spísaná v priestoroch spoločnosti KONTAKT - SK, s.r.o. a pred jej spísaním prebiehala vyše hodinová diskusia s konateľom spoločnosti a s ekonomickým riaditeľom spoločnosti KONTAKT - SK, s.r.o. p. G., vrátane vysvetľovania pravidiel zatrieďovania tovaru - oceľové lano povrchovo potiahnutého zinkom. Colný úrad Žilina v tejto časti opätovne uviedol, že v priebehu diskusie konateľ žalobcu žiadnym spôsobom nenamietal tú skutočnosť, že vo všetkých prípadoch sa jedná o ten istý tovar - pozinkované oceľové lano, a ani po prečítaní otázok zistené skutočnosti žiadnym spôsobom nespochybnil. Colný úrad zásadne odmietol, že by šlo o vynútené odpovede alebo kapciózne otázky, nakoľko pred spísaním samotnej zápisnice prebiehal rozhovor o dôvodoch zatrieďovania dovážaného tovaru (oceľové lano pozinkované) do správnej položky
kombinovanej nomenklatúry TARIC namiesto ním deklarovanej. Konateľ spoločnosti sa stotožnil s názorom colného úradu, že 8-miestne číselné označenie dovážaného tovaru je správne, ale nesúhlasil s vysvetlením o nesprávnom zatriedení dovážaného tovaru pod 10-miestnym číselným označením a z toho dôvodu bola v zápisnici o podaní vysvetlenia formulovaná otázka č. 3 o správnej 8-miestnej položke 73121081, ku ktorej konateľ spoločnosti nemal žiadne námietky. Pri spisovaní zápisnice o podaní vysvetlenia colný úrad uviedol, že v priestoroch spoločnosti KONTAKT - SK, s.r.o. bolo toto spisovanie začaté o 09.00 hod. a ukončené o 11.00 hod. Na začiatku prebiehala diskusia a vysvetlenie zatrieďovania tovaru. Počas diskusie konateľovi spoločnosti bola zrejmá skutočnosť, že zatrieďoval ten istý tovar do dvoch položiek nomenklatúry TARIC a nijakým spôsobom nespochybňoval nesprávnosť zatrieďovania do položky nomenklatúry TARIC 7326 90 98 90, nakoľko túto skutočnosť zistil vnútorným auditom. Diskusia o správnom zatrieďovaní sa viedla v rozdielnom názore o zatriedení tovaru do položky nomenklatúry TARIC 7312 10 81 19, 7312 10 83 19 a do položky nomenklatúry TARIC 7312 10 81 90, 7312 10 83 90, ktorú príjemca tovaru deklaroval. Aj napriek tejto diskusii sa konateľ spoločnosti nestotožnil s názorom Colného úradu Žilina s kódom nomenklatúry TARIC, s jeho 10-miestnym číselným označením, súhlasil však, že prvé 8-miestne číselné označenie tovaru je správne. V tomto smere bola otázka aj položená konateľovi spoločnosti a bez nátlaku na jeho vôľu odpoveďou konateľa spoločnosti potvrdená. Ďalej odôvodnenie rozhodnutia colného úradu zachytáva reakciu colného úradu k tretiemu vyjadreniu žalobcu zo dňa 23.09.2019. V závere odôvodnenia rozhodnutia colný úrad vymedzuje nové údaje a určenie rozdielu colného dlhu v colnom konaní JCD 0606910709316 k položkám č. 1 až 3 a colný dlh celkom JCD evidenčné číslo 0606910709316 určuje sumou 20 319,87 eur. Po citácii aplikovanej právnej úpravy colný úrad konštatoval, že ako správny orgán príslušný na konanie v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom pri vydaní rozhodnutia vychádzal z podkladových materiálov získaných v rámci výkonu kontroly po prepustení a dospel k posúdeniu veci tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu ako i subjektu Rail Cargo Operator -CSKD s.r.o., so sídlom Praha 3 rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktoré rozhodnutím Číslo: 690489/2019 zo dňa 01.06.2020 potvrdilo rozhodnutie colného úradu. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že rozhodnutím zn. 578088/2019 zo dňa 18.10.2019 colný úrad oznámil právnickej osobe Rail Cargo Operator - CSKD s.r.o. a právnickej osobe KONTAKT - SK, s.r.o. dovoznú platbu v celkovej výške 20 319,87 eur tvorenú sumou antidumpingového cla vo výške 16 933,22 eur a sumou dane z pridanej hodnoty vo výške 3 386,65 eur. Predmetný colný dlh vznikol podľa článku 77 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 09.10.2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len Colný kódex Únie) prepustením tovaru, ktorý nie je tovarom Únie a ktorý podlieha dovoznému clu do colného režimu voľný obeh v spojení s § 21 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, to znamená, že nebol viazaný len návrhmi účastníkov konania, ktoré boli uvedené v odvolaní. Všetky dôkazné prostriedky boli podľa jeho záveru starostlivo vyhodnotené a dôkazy boli posudzované v súlade s ust. § 3, § 34 Správneho poriadku. Skonštatoval, že kontrola dokladov a tovaru v colnom konaní, ale aj kontrola po ukončení colného konania a po prepustení tovaru, ostáva zákonnou možnosťou, nie povinnosťou colných orgánov, ktoré majú navyše zákonnú možnosť určiť si rozsah a intenzitu takejto kontroly s prihliadnutím na potreby výkonu colného dohľadu. V tejto časti poukázal žalovaný na článok 101 ods. 2 Colného kódexu Únie, článok 48 Colného kódexu Únie a uviedol, že z tejto právnej úpravy, ktorá je pre colné orgány a teda aj pre deklaranta Rail Cargo Operator - CSKD s.r.o. záväzná, je zrejmé, že oprávnenie colných orgánov prijať údaje deklarované v colnom konaní deklarantom alebo jeho zástupcom bez toho, aby bolo dotknuté právo colných orgánov kedykoľvek v colnom konaní, ale aj po prepustení tovaru po ukončení colného konania tieto údaje z hľadiska ich správnosti, úplnosti a pravdivosti preverovať a podľa príslušných zistení následne konať vo veci dodatočného vymerania dovozných platieb. Uvedená právna úprava zároveň umožňuje výkon kontroly po prepustení tovaru aj v prípade, ak nie je možná fyzická obhliadka dovezeného tovaru, či odobratie vzorky. Žalovaný podrobne preskúmal posúdenie nomenklatúrneho zatriedenia deklarovaného tovaru správnym orgánom prvého stupňa a skonštatoval, že tento vychádzal z kompletného spisového materiálu, technickej špecifikácie dovezeného tovaru, z fotodokumentácie predloženej účastníkom konania a tiež zo všeobecných pravidiel na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry (len VIP), ktoré vychádzajú z
HS popisu a číselného označovania tovaru, zo znenia príslušných položiek, podpoložiek a poznámok k triedam a kapitolám Spoločného colného sadzobníka, ako aj z textov Vysvetliviek HS a KN v znení platnom ku dňu dovozu predmetného tovaru a tiež vychádzal z príslušných právnych predpisov, vrátane vykonávacích nariadení a rozsudkov, ktoré by mohli mať vplyv na zaujatie stanoviska v predmetnej veci. Uviedol, že v zmysle VIP1 majú názvy tried, kapitol a podkapitol len orientačný charakter. Nomenklatúra uvádza systematickou formou tovar, ktorý je predmetom medzinárodného obchodu, tento tovar je zoskupený do tried, kapitol a podkapitol s názvami, ktoré najvýstižnejšie charakterizujú kategórie alebo druhy tovaru v nich zatriedené. Vo väčšine prípadov je však rôznorodosť a množstvo patriaceho tovaru do triedy alebo kapitoly tak početná, že nie je možné v názve uviesť všetok, ani ho v názve špecifickejšie označiť. Z toho dôvodu nemajú tieto názvy žiaden právny význam, pri zatrieďovaní majú iba orientačný charakter. Druhá časť tohto pravidla stanovuje, že zatriedenie je určené znením položiek a príslušných poznámok k triedam a kapitolám. Podľa tohto ustanovenia sa zatrieďujú nové druhy tovaru v rámci nomenklatúry bez toho, aby bolo potrebné brať do úvahy ďalšie interpretačné pravidlá. Termín „ak tieto položky alebo poznámky nevyžadujú inak“ jasne stanovuje, že znenie položiek a zodpovedajúcich poznámok k triedam alebo kapitolám je kľúčové, t.j., že pri zatrieďovaní sa berú do úvahy ako prvé. Na základe predloženej dokumentácie, opisu tovaru, fotodokumentácie a technickej špecifikácie predloženej právnickou osobou KONTAKT - SK, s.r.o., zistení colného úradu pri vykonaní kontroly po prepustení, vrátane všetkých podporných podkladov a berúc do úvahy i príslušné znenie vysvetliviek HS a KN a tiež v súlade so znením VIP a ďalších uvedených skutočností a faktorov, žalovaný zastáva názor, že predmetný tovar, ktorý je bližšie opísaný v rozhodnutí colného úradu zn. 578088/2019 zo dňa 18.10.2019, má byť v zmysle Spoločného colného sadzobníka platného v čase dovozu správne zatriedený uplatnením VIP1 a 6 do PpHS 7312 10. Zatriedenie do PpKN a TARIC kódov žalovaný odôvodňuje vzatím do úvahy opisu tovaru, technickej dokumentácie, fotodokumentácie, účelu použitia, objektívne charakteristických vlastností predmetného tovaru, vrátane podkladov z účtovníctva (tovarová faktúra a dodací list), zisteniami colného úradu pri vykonaní kontroly pri prepustení a tiež vyjadrením právnickej osoby - deklaranta a právnickej osoby - príjemcu tovaru, na základe čoho bolo colným úradom preukázané, že ide o pozinkované oceľové lano, resp. oceľové lano pozinkované za tepla. Aby tovar bol ďalej zatriedený do príslušného TARIC kódu, musí byť jednoznačne zatriedený do konkrétnej PpKN, t.j. taký tovar už musel splniť určité konkrétne podmienky a parametre, ak bol zatriedený do príslušnej PpKN, pričom následným zatriedením tovaru do konkrétneho TARIC kódu musí ten istý tovar, okrem už splnených podmienok nomenklatúrneho zatriedenia do Spoločného colného sadzobníka, jednoznačne spĺňať ďalšie doplňujúce podmienky a parametre stanovené ďalším členením TARIC. Žalovaný v záujme riadneho zistenia skutkového stavu tiež doplnil dokazovanie a vykonal preverenie údajov uvedených v elektronickej databáze ZIN, ktorá slúži členským štátom EÚ, okrem iného i na kontrolu, preverovanie a uplatnenie jednotného interpretovania príslušných colných predpisov a pravidiel vo veci nomenklatúrneho zatriedenia konkrétneho druhu tovaru. Zo zistenia vyplývajúceho z takto doplneného dokazovania vyplýva, že iné colné orgány členských štátov EÚ vo veci nomenklatúrneho zatriedenia podrobného druhu tovaru postupovali a postupujú zhodne, pričom dospeli k totožnému nomenklatúrnemu zatriedeniu ako colné orgány SR. Odvolací orgán v tejto súvislosti tiež skonštatoval, že v systéme EBTI nebola príslušným orgánom vydávajúcim ZIN pre účastníka konania - právnickú osobu KONTAKT - SK, s.r.o. vydaná žiadna záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru. Z uvedeného teda vyplýva, že táto právnická osoba nevyužila svoje právo a nepožiadala colné orgány o vydanie bezplatnej ZIN na predmetný druh tovaru. Po vyhodnotení i ďalších odvolacích námietok Rail Cargo Operator - CSKD s.r.o. žalovaný skonštatoval, že neexistuje zákonný, ani skutkový dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia a na vrátenie veci colnému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, v prvom bode tento rieši otázku sugestívnych a kapcióznych otázok s poukazom na to, že takéto otázky pri zisťovaní skutkového stavu veci boli colným úradom položené. Podľa žalobcu dokazovanie v predmetnej veci bolo z uvedeného dôvodu v rozpore so zásadou zákonnosti a dôkaz získaný formou nátlaku na vôľu prostredníctvom kapcióznej alebo sugestívnej otázky je absolútne neúčinný, pričom takýto dôkaz nemožno v konaní ďalej využiť, ani sa naň odvolávať v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný preskúmaním napadnutého rozhodnutia nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by čo i len nasvedčovala, že colný úrad bral do úvahy ako súčasť objektívneho skutkového stavu veci akúkoľvek odpoveď akejkoľvek osoby na klamlivú, zavádzajúcu, či dokonca úskočnú otázku, čo žalobca zahrnul pod definíciu kapcióznych otázok, ktorým mala byť právnická osoba žalobcu vystavená. V tejto časti žalovaný skonštatoval, že prípadné presvedčenie žalobcu o tom, že kladené otázky boli sugestívne, nemá vplyv na objektívne merateľné technické a fyzikálne parametre tovaru, keďže
akákoľvek formulovaná otázka a následná odpoveď nemôže ovplyvniť alebo zmeniť objektívne zistenú skutočnosť, že určitý - skutočne prepustený tovar je pozinkované oceľové lano určitého prierezu. Pokiaľ žalobca poukazoval na úpravu podľa § 12 ods. 11, 13, 16 zákona č. 199/2004 Z.z. v spojení s § 3 ods. 1, 4 Správneho poriadku, žalovaný skonštatoval, že postupom colného úradu, ktorého zákonnosť bola v nadväznosti na túto právnu úpravu namietaná, nebol žalobca ukrátený na žiadnom svojom práve, naopak, mal možnosť vyjadriť sa skutočne ku všetkým informáciám, skutočnostiam a ich posúdeniu colnými orgánmi, ktoré tvorili podklad budúceho rozhodnutia colného úradu. K odbornej otázke nomenklatúrneho zatriedenia tovaru sa odvolací orgán podrobne vyjadril na strane 4 až 7 rozhodnutia o odvolaní, a to vrátane objasnenia postupu pri aplikácii príslušných ustanovením všeobecných právnych predpisov upravujúcich nomenklatúrne zatrieďovanie tovaru. Vysvetlenie postupu colného úradu pri skúmaní otázky správneho nomenklatúrneho zatriedenia tovaru a vymerania zodpovedajúceho antidumpingového cla, je obsiahnuté aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ktoré aj z toho dôvodu, že je veľmi rozsiahle - má 33 strán, žalovaný neopakoval. Pokiaľ ide o rozsudky Súdneho dvora EÚ, či NSS ČR označené žalobcom, žalovaný skonštatoval, že tieto žiadnym spôsobom nevylučujú správnosť postupu a rozhodnutia colného úradu v konkrétnej veci, o ktorej bolo rozhodnuté prvostupňovým rozhodnutím. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu týkajúcu sa nemožnosti zistiť miesto a okamih vzniku colného dlhu, táto nezodpovedá obsahu odvolaním napadnutého rozhodnutia. V tejto časti žalovaný poukázal priamo na výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, kde je na druhej strane uvedené miesto vzniku colného dlhu, ktoré bolo určené podľa článku 87 ods. 1 Colného kódexu Únie miestom, kde bolo podané colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh. Pokiaľ ide o konkretizáciu miesta vzniku colného dlhu určeného v súlade s článkom 102 ods. 1 Colného kódexu Únie, miesto aj okamih vzniku colného dlhu je uvedený v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, kde je na strane 32 uvedené, že colný dlh pri dovoze vznikol podľa článku 77 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie prepustením tovaru, ktorý nie je tovarom únie a ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu. Okamih vzniku colného dlhu bol určený podľa článku 77 ods. 2 Colného kódexu Únie prijatím colného vyhlásenia č. 0606910709316 dňa 01.03.2017 a miesto vzniku colného dlhu bolo podľa článku 87 ods. 1 určené na mieste, kde bolo podané colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh. V tejto časti poukázal žalovaný na úpravu podľa § 84 Zákona o DPH v jeho znení platnom a účinnom v čase od 01.10.2019 do 31.12.2019, ako aj v čase vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o otázku správnosti nomenklatúrneho zatriedenia tovaru a postupu colných orgánov pri jej riešení, vrátane dôvodov a úvah, ktoré k výsledku rozhodnutia v otázke nomenklatúrneho zatriedenia tovaru viedli, odvolací orgán konštatuje, že túto objasnil už na strane 4 až 7 svojho rozhodnutia. Prípadná technická alebo obrazová dokumentácia týkajúca sa presne určeného druhu tovaru sa nemusí vzťahovať na tento tovar z konkrétneho dovozu, alebo môže byť spätá s akýmikoľvek druhovo, technickými vlastnosťami a parametrami zhodným tovarom, ktorý však bol dovezený, resp. bol k dispozícii v inom čase, než tovar, prepustením ktorého predmetný colný dlh vznikol. Uvedený postup je osobitne odôvodnený v prípade, ak bol daný tovar v čase kontroly po prepustení už spotrebovaný, resp. nie je k dispozícii. V tejto súvislosti opätovne poukázal žalovaný na článok 48 Colného kódexu Únie. Pokiaľ ide o otázku zákonnosti pri spisovaní zápisnice o podaní vysvetlenia, námietky v tejto súvislosti vznesené žalobcom hodnotí žalovaný ako nedôvodné. Colný úrad rešpektoval všetky zákonné podmienky určené ustanovením § 12 ods. 4 zákona č. 199/2004 Z.z. ako osobitného zákona i podmienky určené ustanovením § 22 Správneho poriadku ako všeobecného právneho predpisu. Žiaden z týchto právnych predpisov neukladá ako zákonnú obsahovú náležitosť spísania zápisnice poučenie. Právo účastníka konania slobodne sa do zápisnice vyjadriť nebolo colným úradom spochybnené a právnická osoba KONTAKT - SK, s.r.o. mohla na položené otázky odpovedať ľubovoľným spôsobom. Podľa záveru žalovaného právne závery colného úradu v napadnutom rozhodnutí plne korešpondujú s vykonaným dokazovaním, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, aké konkrétne dôkazy, zistenia a informácie boli podkladom pre rozhodnutie vo veci. Obaja odvolatelia, ktorí mali v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového správneho rozhodnutia postavenie účastníkov konania, mali zabezpečené všetky zákonmi garantované procesné aj hmotné práva a tieto, ako je zrejmé z priebehu konania, aj využili.
3. Podaním zo dňa 30.07.2020 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobcu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného a tieto rozhodnutia zrušiť. V rámci stručného opísania priebehu administratívneho konania a skutočností, ktoré predchádzali vydaniu preskúmavaných rozhodnutí, žalobca poukázal na označenie tovaru v tovarovej faktúre od dodávateľa z Číny, kde bol tovar označený ako: Hot Dipped galvanized steel wire rope,
čo znamená, že išlo o označenie oceľové lano pozinkované za tepla. Poukázal na článok 18 ods. 1 Colného kódexu Únie (nariadenie EP a Rady EÚ č. 952/2013 zo dňa 09.10.2013). Žalobca bol v colnom konaní zastúpený colným zástupcom Rail Cargo Operator - CSKD s.r.o. Praha, ktorý tovar označil v odseku 31 colného vyhlásenia ako „ostatné predmety zo železa alebo ocele - kotviace lanové prvky“ a v odseku 33 uviedol TARIC-ový kód 7326909890, teda 10-miestny kód podľa nariadenia komisie EÚ 2016/1824 zo dňa 06.10.2016, ktorým sa mení nariadenie Rady EHS č. 2658/87 o colnej štatistickej nomenklatúre a spoločnom colnom sadzobníku. Na tovar prepustený do voľného obehu bol vymeraný colný dlh vo výške 6 997,24 eur, pozostávajúci z cla 792,39 eur a DPH 6 204,87 eur (strana 3 písomného vyhotovenia správnej žaloby). Podľa § 12 zákona č. 199/2004 Z.z. začala dňa 02.09.2020 kontrola po prepustení tovaru do režimu voľný obeh s následným rozšírením o ďalšie rozhodnutie v colnom konaní č. 060691823449 zo dňa 10.07.2018. Dňa 03.05.2019 bola spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia č. 253262/2019, ktorá bola spísaná v rámci kontroly po prepustení tovaru do voľného obehu. Žalobca poukázal na vyjadrenie učinené cestou jeho právneho zástupcu z 13.05.2019, v ktorom označil otázky colného úradu pri spisovaní zápisnice o podaní vysvetlenia za sugestívne a kapciózne a vyzval na bližšiu špecifikáciu dôvodov nesprávneho zatriedenia, na čo nedostal odpoveď a tým boli žalobcovi znemožnené práva v konaní o kontrole po prepustení podľa § 12 ods. 1 písm. d) Colného zákona. Colný úrad vyzval žalobcu na prerokovanie zistených nedostatkov výzvou z 31.05.2019, pričom jej prílohou boli „Nedostatky zistené kontrolou po prepustení“, na čo žalobca reagoval dňa 17.07.2019 písomným vyjadrením. Colný úrad mal po vyjadrení žalobcu postupovať podľa § 12 ods. 16 Colného zákona a vyhotoviť protokol o kontrole po prepustení, avšak colný úrad zaslal žalobcovi ďalšiu výzvu, na ktorú žalobca opätovne reagoval a namietal rozpor s úpravou podľa § 12 ods. 13, ods. 16 Colného zákona. Žalobca poukázal na úpravu podľa § 12 ods. 16, ods. 17 Colného zákona a skutočnosť, že colný úrad vyhotovil protokol o kontrole po prepustení z 15.10.2019 pod č. 571615/2019. Konkrétne žalobca v správnej žalobe sformuloval nasledovné žalobné body: · Nesprávne právne posúdenie, zistenie skutkového stavu nebolo dostatočné na riadne posúdenie veci. V rámci tohto žalobného bodu namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu o aplikovaní antidumpingových opatrení uvedených vo vykonávacom nariadení Rady (EÚ) č. 102/2012 z 27. februára 2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz oceľových lán a káblov zasielaných z Maroka, Moldavska a Kórejskej republiky, ktoré majú alebo nemajú deklaratórny pôvod v týchto krajinách, po preskúmaní pred uplynutím platnosti článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2019 (ďalej len antidumpingové nariadenie) a v tejto veci odkazuje na vysporiadanie sa s touto otázkou k odvolaniu colného zástupcu na strane 7 posledný odsek napadnutého rozhodnutia, kde však colný zástupca v jeho odvolaní len všeobecne načrtol problém aplikovania antidumpingového nariadenia na tovar žalobcu bez príslušnej opory v základnom antidumpingovom nariadení a príslušnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ a českého Najvyššieho správneho súdu. Žalovaný odkázal na stranu 20 a 23 prvostupňového rozhodnutia. V tejto časti žalobca v správnej žalobe v súvislosti s absenciou vymedzenia myšlienkových pochodov, ktoré predchádzali prijatiu rozhodnutia, odkázal na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 311/37 (strana 5 písomného vyhotovenia správnej žaloby), I.ÚS 269/05, III.ÚS 192/09 a IV.ÚS 14/07. Žalobca v nadväznosti na to namietal, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne, myšlienkové pochody colného úradu v jeho rozhodnutí sú nejasné, nie je zrejmé, kde končia citácie, kde už ide o vyjadrenie colného úradu a tiež v ňom absentuje hodnotenie dôkazov. Z vyjadrenia colného úradu, s ktorým sa žalovaný stotožnil, vyplýva, že aplikuje Všeobecné interpretačné pravidlá na zatriedenie tovaru do nomenklatúry podľa Prvej časti Oddiel I A. Všeobecné pravidlá na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry VIP, aby podriadil tovar pod antidumpingové nariadenie. Podľa colného úradu iné pravidlá ako VIP sa pri zatriedení tovaru do kombinovanej nomenklatúry nepoužívajú, avšak prihliada sa na rôzne vysvetlivky ku KN. Žalobca však tvrdí, že pravidlá VIP sa týkajú len legislatívy ohľadom tovaroznalectva a nie legislatívy ohľadom zaťaženia tovaru antidumpingovým clom. Žalobca tvrdí, že iba tovar špecifikovaný v antidumpingovom nariadení patriaci do určitej PpKN antidumpingovému clu, resp. antidumpingovým opatreniam podlieha, nie však všetok tovar, ktorý je možné zatriediť do predmetnej PpKN. Antidumpingovému clu nepodlieha tovar, ktorý je do určitej PpKN zatriedený cez použitie VIP. V preambule antidumpingového nariadenia sú definované aj konkrétne tovary, skupiny tovarov tak, aby nedošlo k zameniteľnosti tu definovaného tovaru. Antidumpingové nariadenia sa viažu len k oceľovým lanám a káblom, vrátane uzavretých lán a káblov z nehrdzavejúcej ocele, s maximálnym rozmerom prierezu viac ako 3 mm. V tejto časti poukázal žalobca na článok 14 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 08.06.2016, teda na tzv. Základné antidumpingové nariadenie. Taktiež v tejto časti poukázal na judikatúru SD EÚ sp.zn. C-382/09 zo 07.10.2010, C-595/11 tu bod 31., C-74/13, ako aj na rozhodnutia NSS ČR sp.zn. 1Afs 101/2010 a 2Afs 251/2015. Žalobca v tejto časti tvrdí, že antidumpingové nariadenie sa nevzťahuje na pozinkovaný tovar a iné komponenty, ktoré
v ňom nie sú uvedené. Zo znenia antidumpingového nariadenia nevyplýva, že by sa clo týkalo dovozu oceľových lán pozinkovaných za tepla, resp. pozinkovaných lán pre vystužené prefabrikované betónové prvky. Žalobca poukázal na to, že colný úrad a žalovaný nesprávne v dôsledku aplikácie VIP č. 1 a 6 Spoločného colného sadzobníka zatriedil tovar do TARIC kódov, teda medzi oceľové laná a kábla, vrátane uzavretých lán, s výnimkou lán a káblov z nehrdzavejúcej ocele, s maximálnym priemerom 3 mm, v dôsledku čoho bol tovar nesprávne subsumovaný pod antidumpingové nariadenie a nepostupovalo sa podľa článku 14 ods. 1 Základného antidumpingového nariadenia. Colný úrad i žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou materiálnej pravdy, kde žalobca poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku a takisto bolo postupované v rozpore s judikatúrou SD EÚ a NSS ČR, pričom zároveň správne orgány nezistili spoľahlivo skutkový stav. V tejto časti poukázal žalobca tiež na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 2Sžo 49/2013 zo dňa 17.12.2014. Žalobca tvrdí, že predmetný tovar je v súlade s článkom 1 ods. 1 antidumpingového nariadenia vylúčený spod aplikácie antidumpingového nariadenia. Podstatnou otázkou je, či VIP podľa Spoločného sadzobníka je aplikovateľné i na zatriedenie tovaru pod antidumpingové nariadenie. Žalobca v tejto súvislosti tvrdil nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. · Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov alebo nezrozumiteľnosť, skutkový stav ktorý vzal správny orgán za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu. V tejto časti žalobca poukázal za výrok rozhodnutia colného úradu a úpravu podľa článku 102 ods. 1, 3 Colného kódexu Únie. Uviedol, že táto právna úprava vymedzuje dva pododseky, pričom druhý pododsek sa člení na písmená a) až d), ktoré sa navzájom vylučujú a ustanovenie článku 102 ods. 3 Colného kódexu Únie obsahuje dva pododseky, ktoré každý riešia inú právnu problematiku. Zo znenia výroku rozhodnutia colného úradu nie je zrejmé, na akom mieste mu vznikol colný dlh. V tejto časti žalobca poukázal na úpravu podľa § 85 ods. 7 Colného zákona, ktorá vymedzuje obsahové náležitosti výroku rozhodnutia o vymeraní colného dlhu alebo dodatočnom vymeraní colného dlhu, vrátane vymedzenia okamihu vzniku colného dlhu. Poznanie miesta vzniku colného dlhu je predpokladom poznania, kde vznikla žalobcovi primárna povinnosť zakladajúca možnosť dovymerať colný dlh. Žalobca zdôraznil, že výrok rozhodnutia správneho orgánu je najdôležitejšou časťou rozhodnutia a v tejto časti poukázal na závery podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Sž 135/02. Neuvedenie niektorého hmotnoprávneho ustanovenia vo výroku rozhodnutia je vadou, v ktorej časti poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp.zn. II.ÚS 157/97. Možnosť porovnania iného tovaru (tovaru dovezeného o niekoľko rokov neskôr) je prípustná pri určovaní colnej hodnoty iným spôsobom ako prevodnou hodnotou podľa článku 70 a nasledujúceho Colného kódexu Únie. Avšak žalovaný a Colný úrad Žilina určovali colnú hodnotu na základe článku 70 a nasledujúce Colného kódexu Únie a nepoužili ďalších 5 druhov určovania colnej hodnoty. Z opisu tovaru v odseku 31. rozhodnutia v colnom konaní nevyplýva, že by bol deklarovaný hotový výrok (rozhodnutie v colnom konaní č. 0606910709316 zo dňa 01.03.2017) - kotviace lanové prvky, išlo o 79 navíjacích bubnov - predmetov zo železa a ocele, ktorý tovar bol zahrnutý do kapitoly 73 Spoločného colného sadzobníka, ktorá sa nazýva predmety zo železa alebo ocele. Uvedenie slovného spojenia „kotviace lanové prvky“ v odseku 31. rozhodnutia v colnom konaní neznamená, že išlo o dovoz hotových výrobkov, ale že sa tieto budú z tohto tovaru len vyrábať. To podporuje dodací list, faktúra, faktúra na prepravu, kde je uvedené za tepla pozinkované lano. Z toho vyplýva, že žalovaný svojvoľnou úvahou nesprávne posúdil opis tovaru v odseku 31. rozhodnutia v colnom konaní, vytrhol len tú časť, ktorá mu vyhovuje. Nie je zrejmý myšlienkový pochod colného úradu a žalovaného pri vyhotovení opisu tovaru v odseku 31. ako hotového výrobku. Žalobca uvádza, že dovoz tovaru sa uskutočnil 01.03.2017 a kontrola 03.05.2019, teda viac ako 2 roky na to a dovezený tovar bol dávno spotrebovaný a u žalobcu sa nenachádzal. Nie je zrejmé, aký tovar colný úrad fotil, čo má vplyv na zistenie skutkového stavu, ak fotil iný tovar, ide v danom prípade o nesprávne zistenie skutkového stavu, skutkový stav nie je zistený spoľahlivo, a to tiež v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, v ktorej časti poukázal žalobca jednak na úpravu podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ako aj na závery rozhodnutí NS SR sp.zn. 6Sž 75/2001 a 3Sžf 11/2019. · Rozpor s administratívnymi spismi a podstatné porušenie ustanovení o konaní. Žalobca poukázal na to, že z rozhodnutia colného úradu vyplýva skutočnosť, že pred spísaním zápisnice o podaní vysvetlenia bola vedená diskusia s konateľom žalobcu a ekonomickým riaditeľom žalobcu, a to v rozsahu jednej hodiny, kde im bolo vysvetlené, ako sa zaraďuje predmetný tovar, teda konkrétne oceľové lano povrchovo potiahnuté zinkom. V rámci tejto diskusie konateľ žalobcu nenamietal, že vo všetkých prípadoch išlo o dovezený tovar - pozinkované oceľové lano a uvedené nebolo konateľom spochybnené. Colný úrad odmietol, že by boli konateľovi žalobcu kladené sugestívne a kapciózne otázky. Pred spísaním zápisnice o podaní vysvetlenia colný úrad viedol s konateľom žalobcu rozhovor o dôvodoch zatrieďovania dovážaného tovaru (oceľového pozinkovaného lana) do správnej položky
kombinovanej nomenklatúry TARIC namiesto ním deklarovanej a konateľ žalobcu sa stotožnil s názorom colného úradu, že 8-miestna položka je správna, nemal k tomuto výhrady, ale nesúhlasil s vysvetlením o nesprávnom zatriedení dovážaného tovaru pod 10-miestnym číselným kódom, a preto bola formulovaná otázka 3 o správnej 8-miestnej položke, k čomu nemal konateľ žalobcu námietky. Žalobca uvádza, že nič z týchto skutočností vymedzených v odôvodnení rozhodnutia colného úradu nie je zaznamenané v zápisnici o podaní vysvetlenia a ani o tom nie je spísaný úradný záznam, avšak v odôvodnení rozhodnutia colného úradu sa tieto skutočnosti uvádzajú. Podľa žalobcu príprava pred spísaním zápisnice o podaní vysvetlenia a kladenie otázok colným úradom k bližšej špecifikácii správneho/ nesprávneho zatriedenia tovaru vyvíjalo na žalobcu tlak, cez kladenie kapcióznych otázok bol žalobca manipulovaný do odpovedí, ktoré chcel colný úrad počuť. Tri zo štyroch otázok sú kapciózne, a to konkrétne otázky č. 1, 3 a 4, pretože už predkladajú skutočnosť, že tovar je nesprávne zatriedený. V tejto časti žalobca poukázal na § 12 ods. 13 Colného zákona, ktorý sa aplikuje v prípade, ak skutočnosti len „nasvedčujú“, že colné predpisy boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, z čoho vyplýva, že uvedené ešte nebolo preukázané. Správnosť/nesprávnosť zatriedenia tovaru bude možné tvrdiť až po právoplatnom rozhodnutí o dovyrubení dovozných platieb. Colný úrad konal premyslene, tendenčne, vedel, čo potrebuje dosiahnuť a uvedené nazval žalobca v správnej žalobe ako ukážkový príklad zneužitia štátnej moci, kedy colný úrad vyvíjal na konateľa žalobcu tlak a nakoniec dosiahol, čo chcel. Tento záver konštatoval žalobca nezávisle na obsahu zápisnice o podaní vysvetlenia v časti o dobrovoľnom poskytnutí informácie bez nátlaku, ktorá je uvedená v závere zápisnice. Žalobca nebol pred kladením otázok poučený o procesných právach a o možnosti odmietnuť podanie vysvetlenia, v ktorej časti poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR III.ÚS 307/2012. Colný úrad nepostupoval podľa § 12 ods. 13 Colného zákona, už vopred vedel, ktoré zatriedenie je správne a ktoré nesprávne. V štádiu zisťovania okolností o používaní colných predpisov je neprijateľné, aby sa osobe, ktorá podáva vysvetlenie podľa § 12 ods. 4 Colného zákona predkladali za relevantné skutočnosti, ktoré sa ešte len zisťovali. Dôkaz získaný nátlakom je absolútne neúčinný, z čoho vyplýva, že odpovede žalobcu na otázky číslo 1, 3 a 4 nie je možné posudzovať ako dôkaz, pretože colný úrad konal v rozpore so zásadou zákonnosti podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku a zásadou súčinnosti podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku a neviedol dokazovanie podľa § 12 ods. 6 Colného zákona. Žalobca uviedol, že do spísania zápisnice o podaní vysvetlenia, teda do 03.05.2019, colný úrad neviedol žiadne dokazovanie, ale už vedel, ktoré zatriedenie je správne. V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 2Sžo/49/2019 zo dňa 17.12.2014. Spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia malo za cieľ nie zisťovať skutkový stav, ale žalobcu usvedčiť. Pri oznámení zastúpenia právnym zástupcom žalobca žiadal bližšie vysvetlenie dôvodov nesprávneho zatriedenia tovaru, avšak colný úrad na to nereagoval. V tejto časti poukazoval žalobca na článok 2 ods. 2 Ústavy SR, teda zásadu zákonnosti a uviedol, že colný úrad a žalovaný nemôžu prekročiť ústavné a zákonné hranice. Z § 12 Colného zákona nevyplýva možnosť colného úradu viesť s účastníkom kontroly diskusie alebo rozhovory. Do spísania zápisnice o podaní vysvetlenia nepodal žalobca žiadne vysvetlenie podľa § 12 ods. 4 Colného zákona, ani informáciu podľa § 12 ods. 4 písm. c) Colného zákona a ani vysvetlenie podľa § 12 ods. 5 Colného zákona, pretože o tom neexistujú dôkazy v administratívnom spise. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného sa vo výpočte dôkazov nenachádza diskusia alebo rozhovor so žalobcom, ani ústne vyjadrenie (G.), ako je to v rozhodnutí žalovaného na strane 11 a 12. V tejto časti odkázal žalobca na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 243/07.
4. Podaním zo dňa 15.04.2021 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia uviedol, že tovar bol presne identifikovaný opisom a nomenklatúrnym zatriedením, teda určením číselného znaku položky kombinovanej nomenklatúry. Nedošlo k použitiu nesúvisiacich, ani skutkovému stavu nezodpovedajúcich právnych predpisov. Podľa článku 15 ods. 2 Colného kódexu Únie, ako aj podľa § 12 Colného zákona osoba, ktorá podala colné vyhlásenie - deklarant, zodpovedá za presnosť, pravosť, platnosť a úplnosť informácií uvedených v colnom vyhlásení a v akomkoľvek sprievodnom doklade. Colný úrad prepustením tovaru do príslušného colného režimu nepotvrdzuje správnosť opisu tovaru v odseku 31 colného vyhlásenia a ani jeho nomenklatúrne zatriedenie podľa odseku 33 colného vyhlásenia. V tejto časti žalovaný poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp.zn. 2Sžf/110/2013. Článok 48 Colného kódexu Únie umožňuje kontrolu tovaru po prepustení, a to aj v prípade, ak tovar už nie je k dispozícii a aj v takom prípade môže byť dodatočne vymeraná dovozná platba. K námietke nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov žalovaný uviedol, že výrok rozhodnutia colného úradu č. 578088/2016 zo dňa 18.10.2019 spĺňa náležitosti § 85 ods. 7 Colného zákona. Rozhodnutie žalovaného už opätovne neobsahuje údaje uvedené vo výroku rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti. V rozhodnutí je potrebné vysporiadať sa s tými námietkami, ktoré majú význam pre rozhodnutie. V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. 2 M Cdo 16/2010. Z výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, a to konkrétne z jeho druhej strany, vyplýva miesto vzniku colného dlhu podľa článku 87 ods. 1 Colného kódexu Únie, teda tam, kde bolo podané colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh. To je konkretizáciou článku 102 ods. 1 Colného kódexu Únie. Colný dlh vznikol podľa článku 77 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie. Okamih vzniku colného dlhu bol určený podľa článku 77 ods. 2 Colného kódexu Únie, teda prijatím príslušného colného vyhlásenia. K námietke zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy, ktorý nebol dostačujúci pre riadne posúdenie veci, žalovaný uviedol, že zo sprievodných dokladov je zrejmá identifikácia tovaru, ktorý bol predmetom dovozu, hoci bol tento tovar neskôr spotrebovaný. Žalobca dovážal tovar opakovane a navrhol tento na prepustenie do colného režimu v rôznych časoch, pričom však údaje o tovare v sprievodných dokumentoch v rámci jednotlivých dovozov a návrhov na prepustenie do voľného obehu boli rovnaké. Údaje na základe jedného colného vyhlásenia umožňujú identifikovať zhodný tovar dovezený na základe iného colného vyhlásenia. V administratívnom spise sú aj doklady o technickej špecifikácii, opise, nomenklatúrnom zatriedení a fotodokumentácia tovaru, ktorý je zhodný s tovarom, ktorý bol žalobcovi prepustený do colného režimu a na ktorý malo byť vymerané antidampingové clo. Zatriedenie tovaru podľa jeho opisu, vlastností, charakteristík a zatriedenie do príslušnej PpKN je v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa komplexne odôvodnené a v tejto časti žalovaný poukázal i na stanovisko colného úradu. V podstatnej otázke, teda v otázke nomenklatúrneho zatriedenia tovaru, sa žalovaný aj colný úrad dostatočne v odôvodneniach svojich rozhodnutí vyjadrili a dostatočne sa tejto otázke venovali. Argumentácia žalobcu, že tovar nie je uvedený v antidumpingovom nariadení je snahou žalobcu spochybniť jasnú úpravu antidumpingového nariadenia, pre aplikáciu ktorého je podstatná presná a jednoznačná identifikácia tovaru prostredníctvom jeho zatriedenia do príslušnej PpKN. Zatriedenie tovaru do TARIC kódov predpokladá najskôr jeho jednoznačné zatriedenie do PpKN podľa Spoločného colného sadzobníka a až následné zatriedenie do TARIC kódov by muselo svedčiť tomu, že tovar je z iného materiálu ako z ocele, čo však v danom prípade nebolo preukázané. Nomenklatúrne zatriedenie tovaru v dovozných colných vyhláseniach do TARIC kódov učinené žalobcom nebolo správne. Pozinkovanie je otázkou povrchovej úpravy a nemá vplyv na zatriedenie do TARIC kódu. V tejto časti žalovaný poukázal na možnosť žalobcu predísť zlému zatriedeniu tovaru požiadaním o preverenie prípadnej existencie ZIN (údaje z databázy záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení tovaru) na podobný tovar v iných členských štátoch, ktorá by mu slúžila ako podporná informácia a bolo by to spôsobilé vylúčiť nesprávne zatriedenie tovaru. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení vyjadroval k námietke skutkového základu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia, avšak bol v rozpore s administratívnym spisom, v ktorej časti uviedol, že v odvolacom konaní nedošlo k doplneniu dokazovania, ktoré by na seba viazalo právo žalobcu na vyjadrenie sa k novým dôkazom. Stanovisko odborného útvaru žalovaného je súčasťou rozhodnutia žalovaného, išlo o postup odvolacieho orgánu pri vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu. Preverenie prípadnej existencie ZIN (záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení) na podobný tovar je podpornou informáciou, nie je to nový dôkaz. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie, žalovaný uviedol, že komunikácia colného so žalobcom smerovala ku zisteniu skutkového stavu, pričom colný úrad žalobcu nenútil ku konkrétnej výpovedi. To, že príslušníci colného úradu boli v uniforme, vyplýva z úpravy podľa § 93 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z.z. a nie je to neprimeraný nátlak alebo zastrašovanie. Colný úrad nebral do úvahy odpovede akejkoľvek osoby na klamlivú, zavádzajúcu alebo úskočnú otázku. Odpovede na takéto otázky nemôžu zmeniť alebo ovplyvniť objektívne zistenie skutočností, a to konkrétne, že prepustený tovar je pozinkované oceľové lano určitého prierezu. Opätovné zaslanie výzvy žalobcovi zo dňa 06.08.2019 je postupom, ktorý je v súlade s úpravou podľa § 12 ods. 13 zákona č. 199/2004 Z.z., pretože táto úprava priznáva právo na vyjadrenie sa účastníkovi konania len jedenkrát. Výzva zo dňa 06.08.2019 je len spresnením, resp. opravou a primeraným doplnením listu zo dňa 31.05.2019, teda výzvy colného úradu na prerokovanie nedostatkov zistených kontrolou po prepustení tovaru č. 307783/2019. Nejedná sa teda o nové alebo opätovné oznámenie začatia konania s výzvou na vyjadrenie. Vo vzťahu k inštitútu antidumpingového cla a nomenklatúrneho zatriedenia žalovaný v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že z bodu 2 Preambuly Vykonávacieho nariadenia komisie EÚ 2016/1759 vyplýva, že v nariadení EHS č. 2658/87 sa stanovili všeobecné pravidlá na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry a tiež sa uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre zakladá
alebo k nej pridáva ďalšie roztriedenie a je stanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných alebo iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom (strana 9 vyjadrenia sa žalovaného). Z toho vyplýva, že VIP sa nepoužívajú len v tovaroznalectve. Dôvodom vylúčenia zatriedenia tovaru do položky 8302 bol účel použitia, ktorý je daný vlastnosťami, objektívnymi charakteristikami výrobku, výrobok má vlastnosti skrutky - položky 7318. Vylúčenie zatriedenia nebolo odôvodnené tým, že výrobok obsahuje aj plastovú časť. Tovar patrí do výslovne uvedenej PpKN v antidumpingovom nariadení a spĺňa aj ďalšie kritériá pre dotknutý výrobok definovaný v Preambule antidumpingového nariadenia. Pôvodné nariadenie č. 362/1999 (nariadenie Komisie (ES)) zaviedlo dočasné antidumpingové clá na predmetné výrobky, v ktorej časti žalovaný poukázal na odsek 7 tohto nariadenia, ktorý obsahuje definíciu „dotyčného výrobku“, ktorým sú oceľové laná a káble, vrátane uzavretých lán, s výnimkou lán a káblov z korózievzdornej ocele, s maximálnym rozmerom prierezu presahujúcim 3 mm. V normatívnej časti nariadenia Komisie (ES) č. 362/1999 podľa článku 1 ods. 1 je uvedená definícia výrobku „skráteným opisom“, čo nie je vyčerpávajúci opis výrobku, ale zjednodušený opis a na presnejšiu identifikáciu tovarov spadajúcich pod konkrétny číselný znak EX PpKN sa zavádza členenie na úrovni TARIC kódov. Článok 1 zahŕňa aj oceľový drôt galvanizovaný - pozinkovaný, prípadne krytý plastom.
5. Žalovaný ku svojmu vyjadreniu pripojil aj vyjadrenie správneho orgánu prvého stupňa - Colného úradu v Žiline k správnej žalobe zo dňa 17.03.2021, v ktorom tento správny orgán prvého stupňa jednak zopakoval argumentáciu žalovaného v jeho vyjadrení a zároveň uviedol, že potvrdzuje, že zhodný tovar opakovane bol žalobcom dovážaný, avšak netvrdí, že ide o tovar dovážaný v roku 2017, 2018. Spochybnenie druhu tovaru žalobcom sa týka len tovaru podľa rozhodnutia v colnom konaní evidenčné číslo 0606910823449. Žalobca nenamietal v celom konaní, že by sa v priestoroch skladu žalobcu nachádzal iný tovar ako ten, čo sa dovážal v predošlých dovozoch. Žalobca v odseku 77. správnej žaloby uvádza, že predmetom dovozu bolo a je za tepla pozinkované oceľové lano. Žalobca nevznáša pochybnosti pokiaľ ide o to, z akého materiálu je lano vyrobené. Colný úrad považuje postup pri nomenklatúrnom zatriedení tovaru vo veci za správny. Na žalobcu nevyvíjal žiaden nátlak.
6. Podaním zo dňa 14.06.2021 učinil žalobca repliku. Uviedol, že predtým, ako prišlo k prepusteniu tovaru do voľného obehu podľa článku 201 Colného kódexu Únie, prebehlo jedno celé samostatné colné konanie, kde sa vykonali colné kontroly, kde došlo k stotožňovaniu tovaru a colný úrad na základe vykonaných kontrol rozhodol o ukončení osobitného colného režimu tranzit. V rámci toho bola teda vykonaná fyzická kontrola dovážaného tovaru a až na základe zisteného skutkového stavu mohlo vôbec začať ďalšie - nové colné konanie s návrhom na prepustenie tovaru do colného režimu podľa § 201 Colného kódexu Únie. Do colných vyhlásení boli teda uvedené výsledky vykonaných kontrol realizovaných na základe fyzického vnímania kontrolu vykonávajúcimi osobami. Colný deklarant bol povinný rešpektovať výsledky vykonaných kontrol. Colné kontroly nie sú náhodilé, závisia od analýzy rizika, v ktorej časti poukázal žalobca na článok 46 ods. 2 Colného kódexu Únie. Žalovaný nesprávne navodzuje, že colná kontrola a rozhodnutie o jej výsledku nemusí byť hospodárskymi subjektmi rešpektované, čo znamená, že stav právnej istoty predvídateľnosti práva neplatí a s tým žalobca nesúhlasí. Hospodárske subjekty sú povinné rešpektovať výsledky colných kontrol, ktoré sa vykonávajú počas colného dohľadu a v tejto časti žalobca poukázal na § 3 ods. 3 písm. b) Colného zákona. Pokiaľ deklarant po ukončení colného režimu tranzit ide poslať colné vyhlásenie s návrhom na prepustenie tovaru, nie je možné do colného vyhlásenia uviesť iný druh tovaru, aby bol kontrolovaný a vyznačený na predchádzajúcom tranzitnom vyhlásení. Vyznačením/vykonaním kontroly na tranzitných vyhláseniach bola osvedčená správnosť kontrolovaných údajov. Žalobca poukázal v tejto časti na závery podľa rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 163/02 z 09.11.2004. Pri kontrole po prepustení podľa § 12 Colného zákona môžu byť kontrole podrobené aj colné vyhlásenia z predchádzajúcich colných kontrol a ich výsledky by mali byť brané do úvahy, pretože inak by colné orgány spochybňovali sami seba. Postup colného úradu nebol objektívny a nestranný, bola ním porušená zásada riadnej správnej veci verejných, v ktorej časti poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutia SD EÚ sp.zn. C-308/07. Z obsahu zápisnice o podaní vysvetlenia č. 253262/2019 zo dňa 03.05.2021 a z prípravy žalobcu pred spísaním zápisnice o podaní vysvetlenia vyplýva, že postup colného úradu nebol objektívny a nestranný. Žalobcovi pred podaním vysvetlenia nebolo dané poučenie podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku a ani žiadne iné poučenie. Žalobca nevznášal námietky podľa § 12 ods. 9 písm. c) Colného zákona a § 9 Správneho poriadku, pretože si váži spoluprácu s colným úradom.
7. Podaním zo dňa 10.08.2021 učinil žalovaný dupliku. V jej obsahu uviedol, že žalobca nezohľadňuje vo svojich tvrdeniach podstatu veci a to, že tovar bol nesprávne opísaný a nesprávne nomenklatúrne zatriedený, čo bolo zistené následnou kontrolou. Žalovaný poukázal na článok 15 ods. 2 Colného kódexu Únie a uviedol, že presnosť a úplnosť údajov v colnom vyhlásení a v akomkoľvek sprievodnom doklade zodpovedá osoba, ktorá ich predkladá, teda deklarant. Prepustením tovaru do navrhovaného colného režimu colný úrad nepotvrdzuje a ani neosvedčuje správnosť údajov vo vyplnenom colnom vyhlásení, a teda ani opis tovaru v riadku 31 a správnosť nomenklatúrneho zatriedenia tovaru podľa odseku 33 colného vyhlásenia. Tým len dôjde k vyhoveniu návrhu na prepustenie tovaru do príslušného režimu, ak sú splnené podmienky tohto režimu. Podľa článku 15 ods. 2 Colného kódexu Únie majú colné orgány oprávnenie vykonať kontrolu po prepustení tovaru do režimu tovaru voľný obeh, v ktorej časti poukázal žalovaný na článok 48 Colného kódexu Únie a § 12 Colného zákona. Povinnosť zaplatiť dovoznú platbu vznikla prepustením tovaru do režimu voľný obeh, nie do režimu tranzit. Po ukončení režimu tranzit bol potvrdený výsledok kontroly „súhlasí“, čo sa týkalo druhu tovaru, teda, že ide o predmety zo železa a ocele, nie napríklad z textilu. Ani v prípade prepustenia tovaru do colného režimu tranzit colný orgán nepotvrdzuje správnosť nomenklatúrneho zatriedenia tovaru deklarantom. Ak by chcel deklarant overiť správnosť ním učineného nomenklatúrneho zatriedenia tovaru, mohol požiadať o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru. Túto možnosť žalobca nevyužil. Informácie z elektronickej databázy záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (ZIN) svedčia o tom, že colné orgány členských štátov EÚ postupujú v otázke nomenklatúrneho zatriedenia podobného druhu tovaru zhodne a zatrieďujú ako slovenské colné orgány v tejto veci. Nomenklatúrne zatriedenie tovaru je dané v závislosti od technickej špecifikácie tovaru a jeho vlastností, je to technická otázka. U tovaru „pozinkované oceľové lano“ s konkrétnou pevnosť a ZIN bude vždy jednoznačne určiteľný tovar bez možnosti subjektívneho alebo zaujatého vyhodnotenia. Pokiaľ ide o námietku o nepoučení účastníka konania podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, táto úprava má zabezpečiť, aby účastník konania pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu. Žalobca je právnickou osobou s tým, že má v predmete podnikania prepravu a obchod tovaru, je možné u neho predpokladať rozumnú mieru odbornej spôsobilosti pri výkone podnikania. Naviac bol zastúpený odborne spôsobilým zástupcom. Poučenie nie je náležitosťou zápisnice podľa § 12 ods. 15 zákona č. 199/2004 Z.z., ani podľa § 22 Správneho poriadku.
8. Podaním zo dňa 25.11.2021 učinil žalobca vyjadrenie, v obsahu ktorého uviedol, že pred rozhodnutím o prepustení tovaru do režimu voľný obeh podľa článku 201 Colného kódexu Únie prebehlo celé konanie, kde boli vykonané kontroly, tovar bol stotožnený a bolo rozhodnuté o ukončení osobitného colného režimu tranzit. Z toho vyplýva, že v inom colnom konaní colné orgány osvedčili relevantnosť dovážaného tovaru aj fyzickou kontrolou a na podklade toho pristúpili k začatiu ďalšieho nového colného konania s návrhom na prepustenie tovaru do colného režimu podľa článku 201 Colného kódexu Únie, teda na prepustenie do voľného pohybu. Žalobca nespochybňuje, že colný úrad prepustením tovaru do voľného obehu nepotvrdzuje správnosť údajov v colnom vyhlásení, ani deklarovaný opis tovaru, pretože to je vyriešené už i závermi rozsudku NS SR sp.zn. 2Sžf 110/2013, ale namieta, že nemohol v inom colnom konaní, ktoré nasledovalo a v ktorom inom colnom konaní bola vykonaná i fyzická kontrola dovážaného tovaru, v colnom vyhlásení uviesť iné skutočnosti, ako tie, čo boli zistené colnou kontrolou v predchádzajúcom colnom konaní. Nie je možné, aby správne orgány svojvoľne menili vlastné závery bez náležitého ozrejmenia dôvodu, ktorý viedol ku ich zmene. Ak žalovaný poukázal na informácie z databázy ZIN, nie je žalobcovi zrejmé, kedy tieto zabezpečil, v ktorom štádiu a teda, či to bolo v administratívnom konaní alebo už v súdnom konaní. Žalobca zdôraznil úpravu podľa § 119 SSP o uzavretosti skutkového stavu zisteného v administratívnom konaní. Je neprijateľnou komunikácia colného úradu so žalobcom, ktorý na neho vyvíjal neprimeraný nátlak. Správny orgán nemôže neoficiálne mimo zápisnice so subjektom svojho prieskumu komunikovať a vopred mu vysvetľovať, aké závery bude po ukončení colnej kontroly zastávať.
9. Podaním zo dňa 27.01.2022 sa k veci vyjadril žalovaný. Uviedol, že v odvolacom konaní nevykonal nové dôkazy, len reagoval na odvolacie námietky preverením údajov vo verejných registroch (a teda i v záväzných informáciách o nomenklatúrnom zatriedení tovaru), čo nie je vykonaním dôkazov. Dôkazy, z ktorých žalovaný vychádzal, už boli vykonané a známe pri vydaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
10. Na pojednávaní dňa 29.03.2023 žalobca cestou právneho zástupcu žalobcu zotrval na už uvedenej argumentácii, ktorú v podstatnom obsahu zopakoval, s primárnym namietaním nedostatočného
vysporiadania sa s otázkou aplikovania antidumpingového nariadenia a aplikovaním všeobecných interpretačných pravidiel. Žalovaný taktiež zotrval na svojej argumentácii s poukazom na možnosť zbavenia sa zodpovednosti deklaranta alebo žalobcu tým, že by požiadali o záväznú informáciu o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a tiež zdôraznil, že podstatným bolo, že išlo o tovar z ocele hoci povrchovo upravený - pozinkovaný.
11. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia colného úradu, vychádzajúc zo žalobných bodov včas podanej správnej žaloby podľa § 183 SSP. Správny súd skonštatoval naplnenie dôvodu pre zrušenie rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP, v nadväznosti na čo rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného a podľa § 191 ods. 3, písm. a), ods. 4 zákona č. 162/2016 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP, o vrátení veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
12. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zákon o správnom konaní (Správny poriadok) - ďalej ako Správny poriadok: Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku: Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 22 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Správneho poriadku: O ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania. Zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o hlasovaní všetci prítomní členovia správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku: Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku: Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
Podľa § 12 ods. 4 písm. c), ods. 6 zákona č. 199/2004 Z.z. colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len Colný zákon: Kontrolovaná osoba je povinná a) umožniť colnému úradu vykonať kontrolu po prepustení, b) umožniť colnému úradu vstup do svojho sídla a prevádzkových priestorov, c) poskytnúť colnému úradu všetky požadované doklady, údaje, informácie, vrátane dát uložených na dátových nosičoch, ich výpisy alebo zabezpečiť ich poskytnutie ňou
určenou osobou (ďalej len "určená osoba") aj mimo svojho sídla a prevádzkových priestorov, podávať k nim ústne alebo písomné vyjadrenia, na preukázanie svojich tvrdení predložiť dôkazy, ktoré má k dispozícii, a navrhnúť iné dôkazy, ktoré sú jej známe, a to v lehote určenej colným úradom.
Podľa § 85 ods. 1 Colného zákona: Na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť existencie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú konštatované v bode 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku, skutočnosť vypracovania zápisnice o podaní vysvetlenia č. 253262/2010 zo dňa 03.05.2019, úradného záznamu evidenčné číslo: 240509/2019 zo dňa 26.04.2019, ako aj úradného záznamu evidenčné číslo: 188020/2019 zo dňa 02.04.2019, oba spísané Colným úradom Žilina, vystavenie deklarácie - colnej deklarácie Colného úradu Žilina zo dňa 11.03.2017 pre príjemcu - žalobcu deklarantom Rail Cargo Operator - CSKD s.r.o., ktorá sa týka tovaru: ostatné predmety zo železa alebo ocele, kotviace lanové prvky 79 REELS, faktúra od dodávateľa NANTONG, China pre žalobcu - COMMERCIAL INVIOCE č. 17WF004 zo dňa 13.01.2017, pri vymedzení tovaru, ktorého sa týka: Hot Dipped galvanized steel wire rope.
14. Žalobca svojimi tvrdeniami vymedzil v žalobných bodoch námietky, ktoré majú procesnú i hmotnoprávnu povahu, pričom niektoré z procesných námietok vymedzujú rozpor samotného postupu správnych orgánov so zákonom. V nadväznosti na takéto rozčlenenie námietok žalobcu sa správny súd primárne zaoberal vyhodnotením procesných námietok a spomedzi nich ako prvú vyhodnocoval námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného.
15. Žalobca na viacerých miestach včas podanej správnej žaloby namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného. Tieto námietky správny súd hodnotí ako nedôvodné. K inštitútu nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu správny súd vo všeobecnej rovine uvádza, že o nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť je možné hovoriť v prípade, ak z rozhodnutia nie je vôbec možné zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve tak, ako bolo rozhodnuté. Ide teda o prípad nejasného a protirečivého rozhodnutia. O nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov je možné hovoriť, ak z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení vecí atď. Ide o nedostatok dôvodov skutkových, na ktorých boli založené rozhodovacie dôvody, nie o čiastkové nedostatky odôvodnenia. V tejto časti odôvodnenia je potrebné predostrieť, že pre vznik povinnosti správneho orgánu (ako i súdu) reagovať na vznesenú skutkovú a právnu argumentáciu účastníka, teda na vznesenú odvolaciu, resp. žalobnú námietku, je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nevyhnutné, aby išlo o argument, ktorý je a) relevantný, podstatný, významný a ktorý je zároveň b) konkrétny, teda formulovaný dostatočne jasným a presným spôsobom. Súčasne je potrebné dodať, že v rámci vyhodnotenia týchto kritérií sa neposudzuje, či je argument aj naozaj opodstatnený, teda vecne správny, čo správny súd v nadväznosti na uvedenú námietku nepreskúmateľnosti vnesenú žalobcom zdôrazňuje.
16. Žalobca konkrétne v bode 20. správnej žaloby namietal, že prvostupňové rozhodnutie colného úradu je skutočne rozsiahle tak, ako uvádza žalovaný, pretože má 33 strán, avšak tri štvrtiny prvostupňového rozhodnutia sú doslovne prepísané všetky vyjadrenia žalobcu a colného zástupcu. Myšlienkové pochody Colného úradu Žilina sú tým pádom nejasné a absentuje zrozumiteľný postup, ako sa so situáciou vysporiadal a navyše, z tohto rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, kde končia citácie a kde už je vyjadrenie Colného úradu Žilina. Vo svojom odôvodnení totiž len mechanicky tzv. copy plus paste uvádza všetky vyjadrenia, čo nielenže v tejto forme do rozhodnutia nepatrí, ale aj navyše správny orgán nevysvetľuje, akým spôsobom dané výpovede zhodnotil, ktorým prisúdil akú váhu a akým spôsobom dané dôkazy boli vyhodnotené, či jednotlivo, konfrontáciou alebo iným spôsobom a či boli získané zákonným spôsobom. K tejto námietke žalobcu poukazuje správny súd na obsah odôvodnenia rozhodnutia colného úradu na strane 3 až 8, v ktorej časti odôvodnenia colný úrad vymedzil určito a dostatočne východiská a závery svojho rozhodnutia. Správny súd v tejto časti osobitne k odôvodneniu rozhodnutia colného úradu poznamenáva, že koncipovanie odôvodnenia akéhokoľvek rozhodnutia orgánu verejnej správy citáciou rozsiahlych reakcií účastníka konania, bez stručného a výstižného vyselektovania ich podstaty nepovažuje za vhodné, nakoľko spôsobuje istú neprehľadnosť
a tiež nadbytočnú rozsiahlosť odôvodnenia takéhoto rozhodnutia, čo však v pomeroch prejednávanej veci nedosiahlo kvalitu nepreskúmateľnosti odôvodnenia colného úradu pre nezrozumiteľnosť a tým nenaplnilo dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Ďalej žalobca namietal neurčitosť a nekonkrétnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, keďže z neho nie je možné zistiť imanentné okolnosti vzniku colného dlhu, čo spôsobuje vadu napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie a rovnako aj výrok prvostupňového rozhodnutia je v rozpore s úpravou § 85 ods. 7 Colného zákona, čo spôsobuje, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (bod 86. odôvodnenia správnej žaloby. Ani v tejto časti nie je možné podľa názoru správneho súdu skonštatovať záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia colného úradu. Táto námietka žalobcu bola uplatnená i v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu colného úradu a žalovaný na ňu určito a dostatočne reagoval, keď na strane 10 odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že priamo vo výroku rozhodnutia zn. 578088/2019 zo dňa 18.10.2019 je na jeho druhej strane uvedené: „Miesto vzniku colného dlhu bolo podľa článku 87 ods. 1 Colného kódexu Únie určené na mieste, kde bolo podané colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh: PCÚ Žilina - NS - 6069“. Ide o konkretizáciu miesta vzniku colného dlhu určenú v súlade s článkom 102 ods. 1 Colného kódexu Únie. Miesto aj okamih vzniku colného dlhu je uvedený aj odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, kde je na strane 32 uvedené: „Colný dlh pri dovoze vznikol podľa článku 77 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie prepustením tovaru, ktorý nie je tovarom únie a ktorý podlieha dovoznému clu, do voľného obehu. Okamih vzniku colného dlhu bol určený podľa článku 77 ods. 2 Colného kódexu únie prijatím colného vyhlásenia č. 0606910709316 zo dňa 01.03.2017 a miesto vzniku colného dlhu bolo podľa článku 87 ods. 1 určené na mieste, kde bolo podané vyhlásenie na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh: PCÚ Žilina - Nácestné stredisko, 6069.“ Konkrétne teda v nadväznosti na obsah výroku a odôvodnenia rozhodnutia colného úradu, ako i citovaný obsah odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, kde sa žalovaný dostatočne a určito vysporiadal s predmetnou námietkou žalobcu o nemožnosti zistenia miesta a okamihu vzniku colného dlhu a s ktorým záverom žalovaného sa správny súd stotožňuje i po vecnej stránke a hodnotí ho ako súladný so zákonom, správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutia žalovaného a colného úradu je potrebné vnímať ako celok a zároveň zohľadniť i to, že samotné konanie orgánu správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tvoria jeden celok. Pri uvedenom nastavení východiska pri posudzovaní preskúmateľnosti rozhodnutia colného úradu a žalovaného, pokiaľ ide o vymedzenie miesta a okamihu vzniku colného dlhu, nie je možné uvedenú námietku hodnotiť ako dôvodnú. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť i tvrdením, že mu nie je zrejmý myšlienkový pochod žalovaného a colného úradu, na základe ktorého opisu tovaru v odseku 31. rozhodnutia v colnom konaní a všetkých dokladov tvoriacich sprievodné doklady v zmysle článku 63 Colného kódexu Únie, mohli uviesť, že ide o hotový výrobok. Myšlienkový pochod colného úradu je nejasný a absentuje v ňom zrozumiteľný postup, ako sa so situáciou vysporiadal (bod 87. odôvodnenia správnej žaloby). V tejto časti správny súd pri konštatovaní o nedôvodnosti námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov poukazuje na závery vyplývajúce zo zistení colného úradu podľa strany 4 a 9 odôvodnenia rozhodnutia colného úradu, a to konkrétne:
- na zistenie, že deklarant dovážaný tovar nesprávne opisuje v odseku 31 JCD (opis tovaru) ako ostatné predmety zo železa alebo ocele, kotviace lanové prvky 79 REELS a súčasne v odseku 33 JCD (kód tovaru) nesprávne deklaruje nomenklatúrne zatriedenie tovaru do kódu nomenklatúry TARIC 7326909890,
- spoločnosť RCO - CSKD s.r.o. (Rail Cargo Operator - CSKD s.r.o. - deklarant) takýmto opisom tovaru v odseku 31 JCD deklaruje, že ide už o hotové výrobky, kotviace lanové prvky aj napriek tomu, že ide o pozinkované oceľové laná navinuté na 79 navíjacích bubnoch, z ktorých sa takéto prvky (lanové závesy) budú len vyrábať,
- opis tovaru uvedený v tovarovej faktúre COMMERICIAL INVIOCE č. 17WF004 zo dňa 13.01.2017 od dodávateľa NANTONG SHENWEI STEEL WIRE ROPE CO., LTD, Čína spolu s priloženým dodacím listom PACIKNG LIST,
- záver colného úradu, podľa ktorého, nakoľko opis tovaru uvedený v tovarovej faktúre a opis tovaru uvedený na dodacom liste, ktoré boli vystavené spoločnosťou NANTONG STEEL, je zrejmý a jasne zrozumiteľný, bol skutočne dovážaným tovarom pozinkované oceľové lano rôzneho rozmeru a štruktúry, o pevnosti 1770N/mm 2, ktoré spĺňa normu DIN 3060 (stredne ohýbané oceľové laná (veľmi ohybné oceľové laná)). Dodávateľ a zároveň výrobca predmetného tovaru NANTONG STEEL ho opisuje ako Hot Dipped galvanized steel wire rope (oceľové lano pozinkované za tepla). Podľa záveru colného úradu je zrejmé, že v rozhodnutí o colnom konaní JCD evidenčné číslo 0606910709316 bol v odseku 31 JCD (opis tovaru) nesprávne opísaný dovážaný tovar ako hotový výrobok - kotviace
lanové prvky a zároveň v odseku 33 JCD (kód tovaru) nesprávne deklarovaný do kódu nomenklatúry TARIC 7326909890. Na strane 9 v reakcii na vyjadrenie sa žalobcu colný úrad uvádza, že údaje deklaranta sú na predmetných dokladoch uvedené, ale sú nesprávne, nakoľko dodávateľ tovaru a zároveň aj výrobca tovaru pozinkovaných oceľových lán tento tovar opisuje v úvodnej časti tovarovej faktúry aj v úvode PACKING LISTU ako hotový výrobok, ktorý sa má z dovážaného tovaru (oceľové lano pozinkované) ešte len vyrábať a podľa toho aj uvádza kód nomenklatúry TARIC 7326909890 vzťahujúci sa k hotovému výrobku. Dôkladnejšou kontrolou tovarovej faktúry colný úrad zistil, že v kolónke description of goods - opis tovaru, v ktorej je jasne a zrozumiteľne opísaný skutočne dovážaný tovar, je uvedené dipped galvanized steel wire rope (oceľové lano pozinkované za tepla). Z takejto špecifikácie opisu tovaru je zrejmé, že skutočne dovážaným tovarom bolo oceľové lano pozinkované za tepla a nie konštrukčné prvky zavesenia pre použitie v betónových konštrukciách, t.j. hotový výrobok, ktorý spoločnosť KONTAKT - SK, s.r.o. z dovážaného tovaru ešte len bude vyrábať. Skutočnosť, že dovážaným tovarom bolo pozinkované oceľové lano, bola potvrdená aj príjemcom tovaru. Správny súd konštatuje, že už len z uvedených častí rozhodnutia colného úradu vyplýva, že tento vymedzil zistenia a dôkazy, a to predovšetkým označenie tovaru v odseku 31 JCD ako ostatné predmety zo železa alebo ocele, kotviace lanové prvky 79 REELS, opis tovaru vo faktúre COMMERCIAL INVIOCE č. 17WF004 zo dňa 13.01.2017 a tiež z nich vyvodené závery, podľa ktorých je, v zmysle konštatovania colného úradu, z takejto špecifikácie a opisu tovaru zrejmé, že skutočne dovážaným tovarom bolo oceľové lano pozinkované za tepla a nie konštrukčné prvky zavesenia pre použitie v betónových konštrukciách, teda hotový výrobok. V tejto časti správny súd, hodnotiac výlučne námietku nepreskúmateľnosti vznesenú žalobcom v tejto súvislosti a nie vecnú správnosť uvedeného záveru colného úradu, konštatuje nedôvodnosť námietky nepreskúmateľnosti. Odôvodnenie rozhodnutia colného úradu uvádza určité, dostatočné a teda preskúmateľné dôvody prijatého záveru o tom, že skutočne dovážaným tovarom bolo oceľové lano pozinkované za tepla a nie tak, ako je už uvedené vyššie, konštrukčné prvky zavesenia pre použitie v betónových konštrukciách, teda akýkoľvek hotový výrobok, nakoľko tento sa bude z dovážaného tovaru ešte len vyrábať.
17. Po vyhodnotení námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia colného úradu a žalovaného ako nedôvodnej, pristúpil správny súd v nadväznosti na obsah žalobných bodov k hodnoteniu námietok žalobcu poukazujúcich na vymedzenie podkladov, ktoré slúžili ako základ pre skutkové závery rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného v tom smere, či tieto závery majú oporu v administratívnom spise. Z odôvodnenia rozhodnutia colného úradu v časti, kde colný úrad reaguje na druhé vyjadrenie žalobcu, vyplýva, že konateľ spoločnosti žiadnym spôsobom nenamieta, že by v tomto prípade bol dovezený iný tovar ako pozinkované lano z ocele. Zápisnica o podaní vysvetlenia bola spísaná v priestoroch spoločnosti KONTAKT - SK, s.r.o. a pred jej spísaním prebiehala vyše hodinová diskusia s konateľom spoločnosti a s ekonomickým riaditeľom spoločnosti KONTAKT - SK, s.r.o. p. G., vrátane vysvetľovania pravidiel zatrieďovania tovaru oceľové lano povrchovo potiahnuté zinkom. V priebehu diskusie konateľ spoločnosti žiadnym spôsobom nenamietal tú skutočnosť, že vo všetkých prípadoch sa jedná o ten istý tovar - pozinkované oceľové lano a ani po prečítaní otázok zistené skutočnosti žiadnym spôsobom nespochybnil. Konateľ spoločnosti sa stotožnil s názorom colného úradu, že 8-miestne číselné označenie dovážaného tovaru je správne, ale nesúhlasil s vysvetlením o nesprávnom zatriedení dovážaného tovaru pod 10-miestnym číselným označením a z tohto dôvodu bola v zápisnici o podaní vysvetlenia formulovaná otázka č. 3 o správnej 8-miestnej položke 73121081, ku ktorej konateľ spoločnosť nemal námietky (všetko strana 12 odôvodnenia rozhodnutia colného úradu). Z rozhodnutia colného úradu ďalej vyplýva, že colný úrad pri rozhodovaní vychádzal z podkladových materiálov z kontroly po prepustení, a to konkrétne:
- z údajov uvedených v predmetnom colnom vyhlásení a z opisu tovaru uvedeného na pripojených dokladoch,
- z účtovných dokladov súvisiacich s predmetným dovozom (tovarová faktúra, dodací list, objednávky na dovážaný tovar),
- z podaného vysvetlenia uvedeného v zápisnici o podaní vysvetlenia,
- z písomných vyjadrení príjemcu tovaru,
- z písomných vyjadrení deklaranta,
- z predloženej fotodokumentácie dovážaného tovaru,
- z fyzickej obhliadky výrobných a skladových priestorov spoločnosti KONTAKT - SK, s.r.o. (strana 3 odôvodnenia rozhodnutia colného úradu). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva existencia úradného záznamu colného úradu evidenčné číslo 188020/2019 zo dňa 02.04.2019 o začiatku kontroly po prepustení tovaru zameranej, okrem iného, na
deklarovanie správnych údajov vzťahujúcich sa i k colnému vyhláseniu JCD ev. 0606910709316, na základe ktorého bol žalobcovi prepustený tovar do režimu voľný obeh. Podľa obsahu tohto úradného záznamu bol telefonicky dohodnutý so splnomocnenou osobou žalobcu G. - ekonomický riaditeľ, termín stretnutia na deň 02.04.2019. Kontrolná skupina vykonala úvodný rozhovor so splnomocnenou osobou o zameraní kontroly po prepustení spolu s informáciou, že podľa § 12 ods. 3 Colného zákona, ak kontrolovaná osoba počas výkonu kontroly po prepustení žiada o opravu colných vyhlásení, ktoré sú predmetom kontroly, colný úrad opravu takýchto colných vyhlásení až do skončenia kontroly po prepustení nevykoná. Ďalej z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť existencie úradného záznamu Colného úradu Žilina evidenčné č. 240509/2019 - správa zo služobnej cesty zo dňa 05.04.2019, podľa obsahu ktorej splnomocnená osoba pán G. - ekonomický riaditeľ spoločnosti uviedol, že k výrobným procesom sa vôbec nevie vyjadriť, z toho dôvodu bol ku kontrolnej skupine prizvaný pán U. - výkonný riaditeľ, ktorý na položenú otázku v znení „Sú to oceľové laná?“, odpovedal: „Áno“. Zároveň kontrolnú skupinu oboznámil s výrobným procesom s lanami a aké výrobky sa z nich vyhotovujú. Splnomocnená osoba - p. G.., MBA sa dňa 26.04.2019 telefonicky pýtal vedúceho kontrolnej skupiny, či sú dovážané laná správne deklarované, nakoľko je na ceste dovoz ďalších lán. Nakoniec z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť vyhotovenia zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 03.05.2019 evidenčné č. 253262/2019, ktoré podanie vysvetlenia sa uskutočnilo v priestoroch žalobcu a na podanie vysvetlenia bol vyzvaný pán R. (konateľ žalobcu - poznámka správneho súdu), A. XXXX, XXX XX A.. V texte zápisnice sú sformulované otázky č. 1, 2, 3 a 4 položené colným úradom osobe pána R. Q. a zachytené jeho odpovede. V závere je vyhlásenie osoby, ktorá informácie poskytla, že po prečítaní zápisnice svojím podpisom potvrdzuje, že zápisnica doslovne súhlasí s informáciami, ktoré osoba poskytla na základe výzvy, nežiada jej zmenu, opravu, ani doplnenie a vyhlasuje, že informácie poskytla dobrovoľne a nebol na ňu vyvíjaný žiaden nátlak. Podané vysvetlenie je pravdivé a úplné. Z označených častí administratívneho spisu a ani z ostatného kompletného obsahu administratívneho spisu nevyplýva skutočnosť realizácie jednu hodinu trvajúcej diskusie colného úradu a jej konkrétny obsah s osobou konateľa žalobcu, a teda colným úradom v odôvodnení jeho rozhodnutia uvádzané nenamietanie, že by v predmetnom prípade bol dovezený iný tovar, ako pozinkované lano z ocele a že by sa konateľ spoločnosti stotožnil s názorom colného úradu, že 8-miestne číselné označenie dovážaného tovaru je správne, ale vyjadril by nesúhlas s vysvetlením o nesprávnom zatriedení dovážaného tovaru pod 10-miestnym číselným označením. Správny súd poukazuje na úpravu podľa § 12 ods. 6 Colného zákona, podľa ktorej colný úrad v záujme zaistenia skutočného stavu vykonáva pri kontrole po prepustení dokazovanie. Colný úrad na dokazovanie použije všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Colný úrad hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, ďalej na úpravu podľa § 12 ods. 4 písm. c) Colného zákona, podľa ktorého kontrolovaná osoba je povinná poskytnúť colnému úradu všetky požadované doklady, údaje, informácie, vrátane dát uložených na dátových nosičoch, ich výpisy alebo zabezpečiť ich poskytnutie ňou určenou osobou (ďalej len určená osoba) aj mimo svojho sídla a prevádzkových priestorov, podávať k nim ústne alebo písomné vyjadrenia, na preukázanie svojich tvrdení predložiť dôkazy, ktoré má k dispozícii a navrhnúť iné dôkazy, ktoré sú jej známe, a to v lehote určenej colným úradom. V spojení s citovanou právnou úpravou poukazuje správny súd na úpravu podľa § 85 ods. 1 Colného zákona, podľa ktorého na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. V spojení s úpravou § 85 ods. 1 poukazuje správny súd na vyššie citovanú úpravu podľa Správneho poriadku, a to konkrétne § 32 ods. 2, § 33 ods. 2, § 22 ods. 1, 2, 3 všetko Správneho poriadku. Vychádzajúc z označenej právnej úpravy podľa Colného zákona a Správneho poriadku, ako aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu, správny súd konštatuje, že colný úrad poukázal ako na podklad svojho rozhodnutia, okrem iných podkladov i na vyjadrenie sa štatutárneho zástupcu žalobcu učinené v rámci diskusie vedenej medzi ním a colným úradom, ako aj medzi splnomocnenou osobou žalobcu p. G. a colným úradom. Z tejto diskusie mali vyplynúť správnym orgánom prvého stupňa, konkrétne v odôvodnení jeho rozhodnutia uvedené vyjadrenia konateľa žalobcu tak, ako sú konkretizované vyššie. Z obsahu administratívneho spisu však samotná realizácia takéhoto postupu so zachytením presného obsahu vyjadrení zúčastnených subjektov takejto diskusie nevyplýva, a teda skutkové závery uvedené správnym orgánom prvého stupňa ako vyjadrenia konateľa žalobcu v rámci tejto jednu hodinu trvajúcej diskusie s colným úradom, založené colným úradom i žalovaným na takto vymedzenom podklade rozhodnutia, nemajú oporu v administratívnom spise. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že nespochybňuje zákonné oprávnenie colného úradu požadovať od kontrolovaného
subjektu ústne alebo písomné vyjadrenie. Pokiaľ však, ako tomu bolo i v prejednávanej veci, správny orgán prvého stupňa tento spôsob zisťovania skutkového stavu použije a na výsledkoch tohto postupu ako na skonštatovaných zisteniach, a teda ako na podkladoch svojho rozhodnutia v zmysle úpravy § 12 ods. 6 v spojení s § 85 ods. 1 Colného zákona a § 32 ods. 2 Správneho poriadku, tiež založí svoje závery, je nevyhnutné, aby tento postup a jeho výsledky boli obsiahnuté prostredníctvom príslušnej formy ich zadokumentovania (ako zápisnica alebo úradný záznam) i v administratívnom spise, čo v predmetnom prípade naplnené nebolo. Táto skutočnosť vo vzťahu k rozhodnutiu colného úradu a následne i vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného napĺňa v nadväznosti na námietky žalobcu dôvod zrušenia týchto rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, teda z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia v tejto časti správny súd dodáva, že námietku žalobcu o absencii poučenia osoby podávajúcej vysvetlenie podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku pri spisovaní zápisnice, hodnotí správny súd ako nedôvodnú. Z právnej úpravy Colného zákona a ani z právnej úpravy Správneho poriadku nevyplýva, že by poučenie podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku bolo formálnou náležitosťou zápisnice o podaní vysvetlenia (§ 22 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 85 ods. 1 Colného zákona), a to napriek demonštratívnej úprave náležitostí inštitútu zápisnice podľa § 22 ods. 2 Správneho poriadku. Poučenie podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku je potrebné rozlišovať v tom smere, že sa môže týkať hmotného práva alebo procesnoprávnej úpravy. Podľa Správneho poriadku správne orgány nemajú povinnosť poskytovať účastníkom konania a iným osobám (klasické) hmotnoprávne poučenie. Nemajú teda povinnosť poučovať fyzické osoby a právnické osoby o tom, podľa akého predpisu majú začať správne konanie, či sa určitý právny predpis bude na ne vzťahovať alebo nie, či majú nejaké hmotnoprávne práva a povinnosti a podobne. Pokiaľ ide o procesnoprávne poučenie, tu je potrebné zdôrazniť, že Správny poriadok je procesným právnym predpisom a od tejto skutočnosti sa odvíja aj poučovacia povinnosť správnych orgánov. Tieto totiž majú primárne poučovať príslušné subjekty o ich procesných právach a upozorňovať ich na prípadné následky nedodržania, resp. nesplnenia zákonných alebo správnym orgánom určených predpokladov a povinností. Procesnoprávne poučenie sa samozrejme v niektorých prípadoch týka subjektívnych práv účastníkov a iných osôb. Existuje ešte hybridné poučenie, ktorým je také poučenie procesnoprávneho charakteru, ktoré má procesné vyjadrenie, ale hmotnoprávnu konotáciu. Príkladom takého poučenia je poučenie o tom, či je rozhodnutie správneho orgánu preskúmateľné súdom. V rozhodnutí vydanom v správnom konaní (procesnoprávny rozmer) sa teda účastník konania poučuje o tom, či nejaké jeho právo existuje alebo nie (hmotnoprávna konotácia), (Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D., Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C.H. Beck 2019 s. 30 s. 31). Z námietky žalobcu o absencii poučenia podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v zápisnici o podaní vysvetlenia nevyplýva jej konkretizácia, teda označenie porušenia, ktorej konkrétnej procesnoprávnej povinnosti správneho orgánu s dopadom na práva žalobcu sa táto námietka týka. V nadväznosti primárne pre absenciu konkrétnosti tejto námietky nie je správnym súdom hodnotená ako dôvodná. Naviac, pokiaľ ide o komunikáciu - diskusiu vedenú colným úradom s konateľom žalobcu, táto nie je, pokiaľ ide o jej obsah, preukázaná - nevyplýva z pripojeného administratívneho spisu tak, ako je skonštatované vyššie.
18. K argumentácii žalobcu ohľadom hodnotenia otázok č. 1 až 2, ktoré boli položené konateľovi žalobcu pánovi Q. pri spisovaní zápisnice o podaní vysvetlenia dňa 03.05.2019, nemá správny súd dostatočný priestor na zaujatie konkrétneho záveru. Vzhľadom na absenciu preukázania kontextu celej situácie, ktorá predchádzala položeniu týchto otázok a následne viedla k ich formulácii tak, ako to vyplýva zo zápisnice o podaní vysvetlenia, predstavovaného diskusiou s konateľom a ekonomickým riaditeľom žalobcu, v trvaní jednej hodiny, v rámci ktorej diskusie mal konateľ žalobcu učiniť konkrétne vyjadrenia tak, ako sú identifikované vyššie, by podľa zhodnotenia správneho súdu uvedené mohlo mať vplyv na vyhodnotenie otázok, ktoré mu následne boli položené z hľadiska námietky žalobcu o tom, že sa jedná o otázky sugestívne a kapciózne. Obdobné závery o naplnení dôvodu pre zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP konštatuje správny súd i vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento v záujme riadneho zistenia skutkového stavu veci tiež doplnil dokazovanie a vykonal preverenie údajov uvedených v elektronickej databáze ZIN. Elektronická databáza vydaných ZIN slúži členským štátom EÚ, okrem iného, i na kontrolu, preverovanie a uplatnenie jednotného interpretovania príslušných colných predpisov a pravidiel vo veci nomenklatúrneho zatriedenia konkrétneho druhu tovaru. Následne odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poukazuje na článok 33 a 34 Colného kódexu Únie a konkretizuje zistenia získané preverením údajov v elektronickej databáze ZIN. V závere tejto
časti žalovaný konštatuje, že z uvedeného vyplýva, že colné orgány členských štátov EÚ vo veci nomenklatúrneho zatriedenia podobného druhu tovaru postupovali a postupujú zhodne, pričom dospeli k totožnému nomenklatúrnemu zatriedeniu ako colné orgány Slovenskej republiky. Zároveň žalovaný skonštatoval, že v systéme EBTI nebola príslušným orgánom vydávajúcim ZIN pre účastníka konania
- právnickú osobu KONTAKT - SK, s.r.o., vydaná žiadna záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru. Z uvedeného teda vyplýva, že táto právnická osoba využila svoje právo a nepožiadala colné orgány o vydanie bezplatnej ZIN na predmetný druh tovaru. Z označeného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný sám bez návrhu účastníka konania postupom, ktorý má procesnoprávny základ v úprave podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 85 ods. 1 Colného zákona doplnil dokazovanie spôsobom a s výsledkom, ako vyplýva z vyššie uvedenej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného tiež vyplýva, že skutkové zistenia, ktoré boli výsledkom takéhoto doplnenia dokazovania, boli taktiež vzaté žalovaným ako podklad rozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobcu, nakoľko žalovaný z nich vyvodzoval svoje závery podporujúce argumentáciu uvádzanú žalovaným v súvislosti s prijatým rozhodnutím. Z hľadiska oprávnenia žalovaného takto postupovať, teda pri vyhodnotení otázky, či žalovaný mohol uvedeným spôsobom doplniť dokazovanie bez návrhu účastníka konania v odvolacom konaní a v odvolacom konaní doplniť dokazovanie v uvedenom smere, je potrebné skonštatovať, že takéto oprávnenie žalovaný ako odvolací orgán mal, a to na základe úpravy podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu však vôbec nevyplýva jednak samotná realizácia a výsledok tohto postupu v podobe konkrétnych, v odôvodnení rozhodnutia žalovaného vymedzených zistení, zachytených formou, či už úradného záznamu alebo zápisnice v administratívnom spise, všetko nezávisle na povahe zdroja takýchto zistení (napr. z databázy správnych orgánov a podobne). Z obsahu písomného vyhotovenia rozhodnutia žalovaného je zrejmý podrobný opis zistení žalovaného v rámci takéhoto doplnenia dokazovania v odvolacom konaní, z čoho vyplýva, že tieto zistenia tak, ako už bolo skonštatované vyššie, boli žalovaným použité ako podklad jeho rozhodnutia v súlade s úpravou § 12 ods. 6 Colného zákona, § 85 ods. 1 Colného zákona v spojení s § 32 ods. 2 Správneho poriadku, a to napriek tomu, že neboli a nie sú v administratívnom spise obsiahnuté. V nadväznosti na to nebolo žalobcovi umožnené ani uplatniť jeho procesné práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 85 ods. 1 Colného zákona, teda vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia ako i ku spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd uvádza, že je potrebné si uvedomiť, že žalovaný neumožnil sa s výsledkom dokazovania v odvolacom konaní jednak žalobcovi oboznámiť a jednak sa k nemu vyjadriť a tým došlo ku porušeniu práva žalobcu ako odvolateľa na spravodlivý proces. Toto právo úzko súvisí so základnými princípmi právneho štátu, ktoré musia byť nevyhnutne zachované v postupoch a pri rozhodovaní správnych orgánov. V nadväznosti na to správny súd nevzhliadol ako prekážku pri vyslovení vyššie uvedených záverov o absencii reflexie doplnenia dokazovania v odvolacom konaní v administratívnom spise a tiež súvisiace porušenie procesných práv žalobcu - jeho práva na spravodlivý proces ako prekážku, že tieto nedostatky žalobca vo včas podanej správnej žalobe výslovne nenamietal. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a colného úradu podľa § 191 ods. 1 písm. f), ods. 3 písm. a) SSP a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
19. Vzhľadom na ustálený dôvod zrušenia rozhodnutia colného úradu a žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP nemal správny súd vytvorený dostatočný priestor pre zaujatie konkrétnych a podrobných záverov k námietkam žalobcu, ktoré mali hmotnoprávny základ, a to predovšetkým k námietke týkajúcej sa správnosti/nesprávnosti zatriedenia predmetného tovaru pre potreby záveru, či naň dopadá právna úprava ukladajúca jeho zaťaženie sumou dovozného cla, či je predmetom antidumpingového cla a DPH, ako aj k otázke určujúceho alebo len podporného - doplnkového a upresňujúceho charakteru úpravy Všeobecných pravidiel na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry (VIP) v nadväznosti na úpravu spoločného colného sadzobníka podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9.10.2013 v relevantnom znení. Správny súd poukazuje na vymedzenie podkladových materiálov rozhodnutia colného úradu, ich sumarizáciou podľa odôvodnenia jeho rozhodnutia. Tu sú okrem údajov uvedených v predmetnom colnom vyhlásení a opisu tovaru uvedeného v pripojených dokladoch, účtovných dokladoch súvisiacich s predmetným tovarom (tovarovej faktúry, dodacieho listu, objednávky na dovážaný tovar), uvedené aj vysvetlenia v zápisnici o podaní vysvetlenia, písomné vyjadrenia príjemcu tovaru, písomné vyjadrenia deklaranta, predložená fotodokumentácia dovážaného tovaru a fyzická obhliadka výrobných a skladových priestorov žalobcu na strane 3, ale i v ostatnom obsahu odôvodnenia rozhodnutia colného
úradu, a to napríklad na strane 12, kde sú uvedené vyjadrenia konateľa žalobcu, ktoré mal tento učiniť v priebehu hodinu trvajúcej diskusie pred spísaním zápisnice o podaní vysvetlenia, pre absenciu obsiahnutia ktorých vyjadrení konateľa žalobcu v obsahu pripojeného administratívneho spisu bolo rozhodnutie colného úradu podľa § 191 ods. 1 písm. f) zrušené. Táto skutočnosť potom vylučuje, aby správny súd mohol vychádzať z celistvého a dostatočne zisteného skutkového stavu pri hodnotení predovšetkým uvedených, ale aj všetkých ostatných hmotnoprávnych námietok žalobcu vyplývajúcich zo správnej žaloby. Správny súd vo všeobecnej rovine však už v tomto rozhodnutí môže nad rámec vyššie skonštatovaných záverov uviesť, že colný úrad je podľa článku 48 Colného kódexu Únie oprávnený vykonať kontrolu tovaru po prepustení. Uvedenému korešponduje i vnútroštátna úprava podľa § 12 Colného zákona. Na postup a rozhodnutie colného úradu pri prepustení tovaru do colného režimu voľný obeh nemá predchádzajúce konanie colného úradu o prepustení tovaru do colného režimu tranzit žiaden vplyv v tom smere, že by rozhodnutím o prepustení tovaru do colného režimu tranzit bola príslušným správnym orgánom potvrdená správnosť, prípadne záväznosť údajov ohľadom nomenklatúrneho zatriedenia tovaru v tranzitnom colnom vyhlásení pre ďalšie colné konania po ňom nasledujúce.
20. Úlohou správnych orgánov bude postupovať pri vydaní svojich rozhodnutí na základe dostatočne zisteného skutkového stavu pre riadne posúdenie veci, ktorý bude mať oporu v administratívnom spise a bude s ním v súlade, všetko v nadväznosti na záväzné právne názory správneho súdu podľa odôvodnenia tohto rozsudku.
21. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
22. Žalobe bolo vyhovené, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalobca, ktorému súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal plnú náhradu dôvodne uplatnených trov konania.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.