Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-128-2023.pdf
PDF · 150.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/128/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov AD Lux Podhájska 942, so sídlom Podhájska 942, 941 48 Podhájska, IČO: 52 211 975, právne zastúpený: Mgr. Silvia Moravčíková, advokátka, Mikulášska 29, 811 01 Bratislava, IČO: 52 012 824, proti žalovanému: Občianske bytové družstvo, so sídlom MDŽ č. 1, 942 01 Šurany, IČO: 34 122 729, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., Hlavná 949/53, 924 01 Galanta, IČO: 47 252 987, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Cb/58/2020-250 zo dňa 07.02.2023 o odovzdanie písomností a účtovných dokladov týkajúcich sa správy domu, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Cb/58/2020-250 zo dňa 07.02.2023 v napadnutom výroku I. a v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .
II. V súvislosti s čiastočným zastavením konania žalovanému voči žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Cb/58/2020-250 zo dňa 07.02.2023 v napadnutom výroku IV. a v napadnutom výroku V. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len ako „súd prvej inštancie“ alebo aj ako „súd“) rozhodol rozsudkom č. k. 5Cb/58/2020-250 zo dňa 07.02.2023 (ďalej aj ako „rozsudok súdu prvej inštancie“ alebo aj ako „napadnutý rozsudok“) v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov AD Lux Podhájska 942, so sídlom Podhájska 942, 941 48 Podhájska, IČO: 52 211 975 (ďalej len ako „žalobca“), proti žalovanému: Občianske bytové družstvo, so sídlom MDŽ č. 1, 942 01 Šurany, IČO: 34 122 729 ďalej len ako „žalovaný“), tak, že súd zastavil konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáha vydať všetky zmluvy o dielo a obstaranie služieb a tovarov, ktoré žalovaný uzatvoril v období od 01.07.2017 do 30.06.2018 na vykonanie opráv, údržby, rekonštrukčných prác, servisu, či odborných kontrol (revízii) spoločných častí a spoločných zariadení apartmánového domu Podhájska 942,všetky revízne správy apartmánového domu Podhájska 942 (požiarna, bleskozvody, elektrické a plynové zariadenia) za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018, pokladničné knihy vedené žalovaným za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018, pasporty apartmánového domu Podhájska 942 a jeho bytov (výrok I.) V súvislosti s čiastočným zastavením konania súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% (výrok II.). Žalovaného zaviazal odovzdať žalobcovi nasledovné písomnosti a doklady, týkajúce sa správy apartmánového domu nachádzajúceho sa v Podhájskej so súp.č. XXX, stojacom na parcele CKN č. XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX, okres: H. T., obec: S., katastrálne územie: K., a to: zmluvu uzavretú so spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. na dodávku elektrickej
energie pre apartmánovým dom Podhájska súp.č. XXX v období od 01.07.2017 do 30.06.2018, 6 kusov faktúr vystavených spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s., ktorými bola fakturovaná dodávka elektrickej energie pre apartmánový dom Podhájska súp.č. 942 v období od januára 2018 do júna 2018,prehľad o hospodárení s fondom prevádzky, údržby, a opráv apartmánového domu Podhájska súp.č. 942 za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018 a prehľad úhrad za služby spojené s užívaním bytov apartmánového domu v Podhájskej súp. č. 942 za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Vo zvyšku súd žalobu zamietol (výrok IV.). V súvislosti s konaním o tej časti žaloby, v ktorej bolo žalobcovi vyhovené, a aj tej, v ktorej bola žaloba zamietnutá, súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania (výrok V.).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému vydania dokumentácie týkajúcej sa správy apartmánového domu č. 942 v obci Podhájska (ďalej aj ako „dokumentácia súvisiaca so správou bytového domu“) a ktorú upresnil na základe výzvy súdu v uznesení č. k. 5Cb/58/2020-54 zo dňa 10.11.2020 podaním doručeným súdu dňa 20.11.2020.
Žalobca navrhoval, aby súd zaviazal žalovaného na vydanie nasledovných listín:
- všetky dodávateľsko-odberateľské zmluvy, ktoré žalovaný uzatvoril v období od 01.07.2017 do 30.06.2018 na dodávku médií pre apartmánový dom Podhájska 942,
- všetky zmluvy o dielo a obstaraní služieb a tovarov, ktoré žalovaný uzatvoril v období od 01.07.2017 do 30.06.2018 na vykonanie opráv, údržby, rekonštrukčných prác, servisu či odborných kontrol (revízií) spoločných častí a spoločných zariadení apartmánového domu Podhájska 942,
- všetky revízne správy apartmánového domu Podhájska 942 ( požiarna, bleskozvody, elektrické a plynové zariadenia ) za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- výpisy z bankového účtu apartmánového domu Podhájska 942 za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- prehľad o hospodárení s fondom prevádzky, údržby, a opráv apartmánového domu Podhájska 942 za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- dodávateľské a odberateľské faktúry, ktoré boli žalovanému doručené alebo ktoré vystavil za obdobie od 01.07.2017 do 3006.2018,
- knihu dodávateľských a odberateľských faktúr za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- prehľad úhrad za služby spojené s užívaním bytov apartmánového domu Podhájska 942 za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- prehľad plnení za služby a práce realizované za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- peňažný denník vedený žalovaným za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- knihu pohľadávok vedenú žalovaným za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- knihu záväzkov vedenú žalovaným za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- pokladničné knihy vedené žalovaným za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- pasporty apartmánového domu Podhájska a jeho bytov,
- evidenciu príjmov a výdavkov za jednotlivé byty a celý apartmánový dom Podhájska 942,
- doklady týkajúce sa uplatnenia a vymáhania nedoplatkov na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv voči vlastníkom bytov apartmánového domu Podhájska 942.
Súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 07.02.2023 v zmysle § 142 CSP pripustil žalobcom navrhnutú zmenu petitu žaloby v nasledovnom znení:
,, Žalovaný je povinný odovzdať žalobcovi všetky písomnosti a účtovné doklady týkajúce sa správy apartmánového domu nachádzajúceho sa v Podhájskej, so súpisným číslom XXX, stojacom na parcele CKN č. XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX, okres: H. T., obec: S., katastrálne územie: K., v období od 01.07.2017 do 30.06.2018, a to:
- Zmluvu uzavretú so Západoslovenská energetika, a.s. na dodávku elektrickej energie pre apartmánový dom Podhájska 942 v období od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- Faktúry so Západoslovenská energetika, a.s. doručené žalovanému v období od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- Faktúry od správcu bytového domu, susediaceho s apartmánovým domom Podhájska 942, za dodávku studenej vody, doručené žalovanému v období od 01.07.2017 do 30.06.2018, - Výpisy z bankového účtu apartmánového domu Podhájska 942 za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- Prehľad o hospodárení s fondom prevádzky, údržby a opráv apartmánového domu Podhájska 942 za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- Knihu dodávateľských a odberateľských faktúr za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- Prehľad úhrad za služby spojené s užívaním bytov apartmánového domu Podhájska 942 za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- Prehľad plnení za služby a práce, realizované za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- Hlavnú knihu a denník, vedené žalovaným za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- Knihu pohľadávok, vedenú žalovaným za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- Knihu záväzkov, vedenú žalovaným za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- Evidenciu príjmov a výdavkov za jednotlivé byty a celý apartmánový dom Podhájska 942,
- Doklady týkajúce sa vymáhania nedoplatkov na preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv voči vlastníkom bytov apartmánového domu Podhájska 942, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že žalobcovi súd prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.“
Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na pojednávaní dňa 07.02.2023, ktorým upresnil petit žaloby, sčasti ako čiastočné späťvzatie žaloby a o ktorom rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP vo I. výroku tak, že konanie uznesením na pojednávaní dňa 07.02.2023 zastavil v časti v ktorej sa žalobca pôvodne domáhal vydať a to všetkých zmlúv o dielo a obstaranie služieb a tovarov, ktoré žalovaný uzatvoril v období od 01.07.2017 do 30.06.2018 na vykonanie opráv, údržby, rekonštrukčných prác, servisu, či odborných kontrol (revízii) spoločných častí a spoločných zariadení apartmánového domu Podhájska 942, všetkých revíznych správ apartmánového domu Podhájska 942 (požiarna, bleskozvody, elektrické a plynové zariadenia) za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018, pokladničných kníh vedených žalovaným za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018 a pasportov apartmánového domu Podhájska 942 a jeho bytov. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil a preto mu súd prvej inštancie priznal voči žalobcovi v tejto súvislosti nárok na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP a to v rozsahu 100 % (výrok II.), z dôvodu, že žalobca spôsobil čiastočné zastavenie konania, keď nepreukázal, že aj v tejto časti bola žaloba podaná dôvodne.
Ďalej súd prvej inštancie vyhodnotil návrh na pojednávaní dňa 07.02.2023 sčasti ako zmenu žaloby a ktorou sa žalobca ako súčasný správca bytového domu domáhal od žalovaného ako bývalého správcu vydania dokumentácie súvisiacej so správou bytového domu.
Ďalej žalobca dôvodil, že od 01.02.2019 vykonáva správu apartmánového domu nachádzajúceho sa v Podhájskej, so súpisným číslom XXX, stojacom na parcele č. XXXX/XX, okres: H. T., obec: S., katastrálne územie: K. a zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej aj ako „apartmánový dom“ alebo aj ako „bytový dom“) a túto skutočnosť preukázal zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov zo dňa 17.11.2018 ( č. l. 132 s. sp.) ktorou si v zmysle jej čl. I. a II. vlastníci bytov a nebytových priestorov tohto bytového domu založili spoločenstvo s názvom: Spoločenstvo vlastníkov bytov AD Lux Podhájska 942 a sídlom 941 48 Podhájska 942 (ďalej aj ako „spoločenstvo vlastníkov“), a to za účelom zabezpečenia správy tohto bytového domu. Z výpisu z príslušného registra združení mal súd prvej inštancie preukázané, že uvedené spoločenstvo vzniklo dňa 01.02.2019 a jeho predsedom (štatutárnym orgánom) je P.. R. C. a podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ako „ zákon č. 182/1993 Z. z.“) je právnickou osobou.
Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný vykonával pre vlastníkov bytov predmetného apartmánového domu správu domu na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 01.02.2017 až do dňa 30.6.2018 (ďalej aj ako „zmluva o výkone správy zo dňa 01.02.2017“) a ktorá zanikla v zmysle § 32e ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. z dôvodu, že žalovaný ani po uplynutí prechodného obdobia si nesplnil podmienky podľa citovaného zákona. Poukázal na to, že žalovaný bol zapísaný do zoznamu správcov bytových domov až dňa 31.07.2018 a mal za to, že bol povinný po zákonnom zániku zmluvy o výkone správy, odovzdať novému správcovi celú dokumentáciu týkajúcu sa správy predmetného bytového domu. Žalovaný si však túto povinnosť napriek mnohým výzvam nesplnil a dňa 14.08.2018 mu odovzdal len technickú dokumentáciu domu a aj to v neúplnom stave. Žalobca poukázal na § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. podľa ktorého, ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu, vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Súčasne poukázal na to, že neoprávnené a bezdôvodné zadržiavanie písomností a účtovných
dokladov mu značne sťažuje činnosť a obmedzuje ho v plnení jeho zákonných i zmluvných povinností voči vlastníkom.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v konaní relevantne nespochybnil a teda nepoprel tvrdenie žalobcu, že správu pre vlastníkov bytového domu vykonával na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 01.02.2017 a nepoprel ani to, že k ukončeniu/zániku tejto správy došlo v zmysle § 32e ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.. Z vykonaného dokazovania, či už z výsluchu štatutára žalovaného P.. Z. Z., tak aj z predložených listinných dôkazov a to zmluvy o výkone správy zo dňa 01.02.2017 mal súd za preukázané, že žalovaný túto správu vykonával v čase od 01.02.2017 do 30.06.2018, t.j. do vtedy, kedy zmluva o výkone správy zanikla, nakoľko žalovaný ani po uplynutí prechodného obdobia podľa § 32e ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. (novelizovaného zákonom č. 246/2015 Z. z.) a z ktorého vyplýva, že „ zmluvy o výkone správy bytového domu účinné pred 1. januárom 2018 uzatvorené s fyzickou osobou alebo právnickou osobou vykonávajúcou správu bytových domov, ktorá k 31. decembru 2017 nespĺňa podmienky podľa osobitného predpisu, zanikajú najneskôr k 30. júnu 2018; o tomto je fyzická osoba alebo právnická osoba povinná písomne informovať vlastníkov najneskôr 60 dní pred zánikom zmlúv, pričom na vzťah tejto osoby a vlastníkov po 31. decembri 2017 sa uplatní postup podľa § 8a ods. 9 a 10. Žalovaný túto skutočnosť relevantným spôsobom nespochybnil a v konaní tvrdil, že to čo podľa zákona mal odovzdať tak to odovzdal a namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, resp. svoju pasívnu legitimáciu v tejto veci. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný argumentoval, že po tom, ako došlo k zániku výkonu správy z jeho strany, sa novým správcom predmetného bytového domu stalo Novozámocké bytové družstvo, družstvo, Nábrežná 22, Nové Zámky a tvrdil, že tento správca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o vydanie predmetných dokumentov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. voči nemu ako predchádzajúcemu správcovi, resp. že žalobca mohol žiadať vydanie žalovaných dokladov a listín len od Novozámockého bytového družstva, ako bezprostredne predchádzajúceho správcu.
Súd prvej inštancie dôvodil, že v konaní nebolo medzi stranami sporné, že po tom, ako správu apartmánového domu prestal vykonávať žalovaný, že vlastníci bytov následne uzatvorili zmluvu o výkone správy s Novozámockým bytovým družstvom a ktorá trvala len do augusta 2018. s tým že uvedené vyplýva aj z potvrdenia Novozámockého bytového družstva zo dňa 21.03.2022 (č. l. 121 s. sp.) a to, že v čase, keď spravovalo predmetný bytový dom, mu od predchádzajúceho správcu - žalovaného neboli odovzdané žiadne doklady a dokumentácia súvisiaca s bytovým domom, okrem technickej dokumentácie, ktorú pri ukončení správy odovzdali žalobcovi. Súčasne v tomto potvrdení uviedlo Novozámocké bytové družstvo, že žalovaného viackrát vyzývali k odovzdaniu kompletnej dokumentácie, ako to vyplýva zo zákona, avšak bezúspešne.
V konaní nebolo medzi stranami sporné, že vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu si založili spoločenstvo vlastníkov.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca sa domáhal voči žalovanému vydania príslušnej dokumentácie súvisiacej so správou bytového domu, ktorú na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 01.02.2017 vykonával žalovaný až do dňa 30.6.2018, kedy zanikla podľa § 32e ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.. Žalobca argumentoval, že žalovaný si voči nemu nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. a neodovzdal mu po skončení výkonu správy požadované dokumenty. Žalovaný bol preto podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. povinný odovzdať vlastníkom bytov a nebytových priestorov správu o svojej činnosti týkajúcej sa správy domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré so správou domu súvisia. S námietkou žalovaného, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, resp. on nie je pasívne legitimovaný vo vzťahu k žalobcovi, sa súd prvej inštancie nestotožnil a mal za to, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný a to s poukazom na § 9 odsek 8 zákona č. 182/1993 Z. z..
Ohľadom tej časti žaloby o ktorej v zmysle pripustenej zmeny žaloby konal a kde bol žalobca čiastočne úspešný, súd prvej inštancie poukázal na to, že v civilnom sporovom konaní bolo povinnosťou žalobcu svoj nárok preukázať, nakoľko dôkazné bremeno spočíva na žalujúcej strane, ktorá mala v spore jednak bremeno tvrdenia a súčasne aj dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní tvrdených skutočností. Mal za to, že v tomto konaní žalobca uniesol bremeno tvrdenia a aj dôkazné bremeno len vo vzťahu k dokumentácii uvedenej v III. výroku rozsudku v zmysle ktorého, bola žalovanému uložená povinnosť vydať žalobcovi zmluvu uzatvorenú so ZSE, a. s. na dodávku elektrickej energie pre apartmánový dom v období od 01.07.2017 do 30.06.2018, ďalej 6 ks faktúr vystavených ZSE, a.s., ktorými bola fakturovaná
dodávka elektriny pre apartmánový dom od januára 2018 do júna 2018, ďalej prehľad o hospodárení s fondom prevádzky, údržby a opráv za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018 a tiež prehľad úhrad za služby spojené s užívaním bytov predmetného domu za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018 s tým, že je povinný ju vydať žalobcovi podľa § 8a odsek 2 zákona č. 182/1993 Z. z., nakoľko v konaní bolo dostatočne preukázané, a to najmä výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného P.. Z. Z., že touto dokumentáciou žalovaný disponuje a že táto dokumentácia existuje a týka sa bytového domu, ktorého správu v súčasnosti vykonáva žalobca.
Súd prvej inštancie vo zvyšku (v časti výrokov IV. a V.) žalobu žalobcu zamietol, pretože v konaní nepreukázal, že žalovaný disponuje požadovanou žalobcom dokumentáciu súvisiacu so správou bytového domu a v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že ohľadom požadovaných výpisov z bankového účtu o tieto mohol žalobca ako súčasný správca banku požiadať sám s tým, že ich žalobca nešpecifikoval tak, aby pri prípadnom výkone rozhodnutia bolo dostatočne zrejmé, aké konkrétne výpisy z akej banky má žalovaný žalobcovi odovzdať. Ohľadom knihy dodávateľských a odberateľských faktúr, žalovaný potvrdil, že ju vedie, ale len jednu pre všetky bytové domy, ktoré má v správe. Z uvedeného dôvodu súd v tejto časti žalobe nevyhovel, pretože žalobca nie je aktívne legitimovaný požadovať knihu v rozsahu tak, ako ju žiadal, keďže ako bolo uvedené žalobca ju viedol pre viac subjektov, nielen pre žalovaného. To isté platí aj pre peňažný denník, ktorý žalovaný vedie tiež len jeden, ale pre viaceré subjekty. Ďalej čo sa týka prehľadu plnení za služby a práce realizované v období od júla 2017 do júna 2018, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že nejakým takýmto konkrétnym prehľadom žalovaný disponuje, resp. žalobca ani dodatočne nešpecifikoval aké služby a práce mal na mysli, aby pri prípadnom výkone rozhodnutia bolo dostatočne zrejmé, čo má exekútor vymáhať. K tvrdeniu žalovaného ohľadom knihy pohľadávok a dokladov týkajúcich sa vymáhania nedoplatkov a to, že eviduje len tri svoje pohľadávky z vyúčtovania voči trom vlastníkom, súd prvej inštancie uzavrel, že sa jednalo o pohľadávky žalovaného voči vlastníkom, pritom žalobca nepreukázal, že žalovanému podľa zákona č. 182/1993 Z. z. vznikla povinnosť vydať túto evidenciu a doklady týkajúce sa pohľadávok žalovanému. Taktiež k požadovanej knihe záväzkov žalovaný uviedol, že záväzky neboli žiadne a k evidencii príjmov a výdavkov za jednotlivé byty žalovaný uviedol, že takúto neviedli, preto súd prvej inštancie k vydaniu týchto dokumentov žalobcu nezaviazal.
Súd prvej inštancie vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania a to, že žalobca podal žalobu na vydanie predmetných dokumentov po uplynutí lehoty na uplatnenie práva, ako nedôvodnú, nakoľko žalobca sa vydania dokumentácie domáhal v trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka a ktorá začala plynúť ukončením/zánikom vykonávania správy žalovaným t. j. od 30.6.2018. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že lehota na uplatnenie práva žalobcom do podania žaloby t. j. do 28.07.2020 neuplynula a teda žalobca si voči žalovanému uplatnil svoj nárok včas v zákonom stanovenej 3- ročnej lehote.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca riadne a včas odvolanie zo dňa 11.04.2023 a to z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP a ktorým napadol výroky v časti I. II., IV. a V. rozsudku súdu prvej inštancie a zároveň navrhol, aby odvolací súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 396 ods. 2 CSP.
Žalobca mal za to, že spresnenie jeho žaloby nemožno považovať za jej zmenu, nakoľko z jeho strany nešlo ani o kvalitatívnu, ani o kvantitatívnu zmenu. Žalobca nepožadoval viac, ani niečo iné, ako v jeho pôvodnej žalobe. Rovnako nie je správne považovať žalobcovo spresnenie žaloby za čiastočné späťvzatie. Hoci žalobca upustil od vymáhania niektorých písomností, stále sa domáhal uloženia tej istej povinnosti odovzdať písomnosti, ktoré súviseli so správou domu, vykonávanou žalovaným v období od 01.07.2017 do 30.06.2018. Ďalej žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci aj vo vzťahu priznania nároku žalovanému na náhradu trov konania v súvislosti s čiastočným zastavením konania. Mal za to, že napadnutý rozsudok je nevykonateľný. Písomnosti, voči ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil, nemožno predsa oceniť a na základe čoho by bol žalovaný oprávnený vyčísliť svoju náhradu trov konania, pričom vykonanou úpravou žalobcu nedošlo ani k rozšíreniu, ani k zúženiu ceny predmetu poplatkového úkonu v zmysle zákona o súdnych poplatkoch.
Zároveň namietal, že priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému by bolo podľa názoru žalobcu nesprávne aj v prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca vykonal čiastočné späťvzatie, v dôsledku čoho bolo čiastočné zastavenie konania správne. Dôvodil, že povinnosť náhrady trov konania má v daných prípadoch tá strana, ktorá zastavenie konania procesne zavinila. V prejednávanom prípade však nemožno čiastočné zastavenie konania dávať žalobcovi procesne za vinu. Súd prvej inštancie absolútne neprihliadol na to, z akého dôvodu k upresneniu žaloby žalobcom došlo. Pri svojom rozhodovaní nezohľadnil, že žalovaný sa k žalobe žalobcu vôbec písomne nevyjadril a pojednávania sa prostredníctvom svojho konateľa zúčastnil až dňa 22.11.2022. Zdôraznil, že pri uplatňovaní svojho oprávneného nároku nemal žiadnu vedomosť akými konkrétnymi písomnosťami žalovaný disponuje. Z tohto dôvodu mohol písomnosti a doklady súvisiace so správou domu špecifikovať len časovým vymedzením. Taktiež žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď zvyšok žaloby zamietol a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nemal jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázané, že žalovaný disponuje žalobcom požadovanou dokumentáciou, resp. či je žalobca oprávnený ju požadovať. Zastával názor, že súd prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania nepostupoval správne, neposudzoval ich jednotlivo ani v ich vzájomných súvislostiach, keď dospel k záveru, že žalobca čiastočne neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, v dôsledku čoho žalobe vyhovel len čiastočne. Poukázal na to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadal na výsluch žalovaného na pojednávaní dňa 22.11.2022, avšak pri svojom rozhodovaní však neprihliadol na skutočnosti, ktoré z tohto výsluchu vyplynuli a svedčili v jeho prospech., nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu vo vzťahu k faktúram za dodávku studenej vody od správcu susedného apartmánového domu s odôvodnením, že nepreukázal, že týmito faktúrami žalovaný skutočne disponuje. V skutočnosti však žalovaný na pojednávaní dňa 22.11.2022 výslovne uviedol, že apartmánový dom bol ohľadom dodávky studenej vody napojený na vedľajší apartmánový bytový dom, v ktorom bol umiestnený podružný merač, na základe čoho mu správca toho domu fakturoval odber studenej vody a teda faktúrami za odber studenej vody žalovaný disponoval. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výpoveď žalovaného aj vo vzťahu k prehľadu plnení za služby a práce s tým, že v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný takýmto konkrétnym prehľadom disponuje, pričom žalovaný na pojednávaní dňa 22.11.2022 netvrdil, že tento prehľad nemá. Rovnako súd prvej inštancie nesprávne posúdil vyjadrenie žalovaného vo vzťahu k evidencii príjmov a výdavkov za jednotlivé byty a celý apartmánový dom. Z výpovede žalovaného nevyplynula skutočnosť, že takúto evidenciu neviedol. Žalovaný len uviedol, že ju neviedli v písomnej forme, pripustil však, že v počítači mal v tejto súvislosti nejaké informácie. Žalobcovi nebolo ani jasné, z akého dôvodu súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi len „6 kusov“ faktúr za dodávku elektrickej energie v období od januára 2018 do júna 2018. Súd prvej inštancie absolútne nezdôvodnil, prečo nároku žalobcu na vydanie faktúr aj za obdobie od júla 2017 do decembra 2017 nevyhovel. Pritom v spore mal jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalovaný uzatvoril zmluvu so ZSE, a.s. v období od 01.07.2017 do 30.06.2018. Mal za to, že súd prvej inštancie vo vzťahu k zvyšným žalobcom nárokovaných písomností vec nesprávne právne posúdil. Vôbec nevzal do úvahy, že dokumentácia domu, vrátane účtu zriadeného správcom v banke, je výhradne majetkom vlastníkov. Nepatrí žalovanému, ako správcovi domu, ktorého zmluva zanikla. Z tohto dôvodu bol žalovaný povinný vydať žalobcovi všetko, čo súviselo so správou domu, ktorú vykonával, a to bez ohľadu na to, či si tieto doklady môžu vlastníci bytov zabezpečiť sami alebo nie. Na strane žalovaného neexistuje žiadny právny titul, na základe ktorého by si mohol niektoré písomnosti, vrátane výpisov z účtu, ale aj ďalších účtovných dokladov, ponechať. Taktiež namietal, že nemôže obstáť ani argument, že žalovaný viedol niektoré účtovné doklady spoločne pre všetky bytové domy, ktoré mal v správe. Zákon č. 182/1993 Z. z.. správcovi domu výslovne ukladá povinnosť viesť samostatné účtovníctvo týkajúce sa domu, samostatnú agendu a evidenciu súvisiacu s domom. Najmä peňažný denník je základným pilierom účtovníctva, hlavnou účtovnou knihou, keďže sa do neho zapisujú všetky finančné pohyby súvisiace s výkonom správy a ako taký patrí jednoznačne vlastníkom. Žalobca poukázal na to, že porušovanie zákonných povinností žalovaného napokon vyvodila aj Slovenská obchodná inšpekcia v rámci Inšpekčného záznamu zo dňa 20.12.2018, ktorý, paradoxne, do spisu založil žalovaný.
Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd opätovne prihliadol na všetky uvedené skutočnosti, a to jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe jeho zistení, aby vyhovel jeho odvolaniu. O trovách konania žiadal žalobca rozhodnúť v zmysle § 396 ods. 2 CSP. 4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dna 12.04.2023 a uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné a navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v každom z jeho výrokov. 5. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie napadnutého odvolaním žalobcu vo výrokoch I., II. IV. a V. v medziach daných rozsahom odvolania žalobcu v zmysle § 379 a § 380 CSP, po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné v časti I. a II. výrokov napadnutého rozsudku a v časti IV. a V. výrokov napadnutého rozsudku je odvolanie žalobcu dôvodné.
6. Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. 7. Podľa Čl. 6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
11. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
12. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
13. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalobcu a vyjadrením žalovaného k odvolaniu žalobcu, odvolací súd uvádza, že vo výrokoch I. a II. napadnutého rozsudku v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne namietané procesné vady žalobcom v napadnutom rozsudku. Preto odvolacie námietky žalobcu voči napadnutému rozsudku v časti napadnutých výrokoch I. a II. považuje za nedôvodné. Za dôvodné však považuje odvolacie námietky žalobcu voči napadnutému rozsudku v časti napadnutých výrokov IV. a V., pretože súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s namietaným skutkovými tvrdeniami žalobcu v konaní a z akého dôvodu neprihliadal na jeho argumenty, keď mu žalovaný nepredložil požadované dokumenty a žalobu bez relevantného odôvodnenia vo zvyšku zamietol.
14. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci.
15. K odvolacej námietke žalobcu, že spresnenie jeho žaloby nemožno považovať za jej zmenu, nakoľko z jeho strany nešlo ani o kvalitatívnu, ani o kvantitatívnu zmenu, pretože nepožadoval viac a ani niečo iné ako v jeho pôvodnej žalobe a aj keď upustil od vymáhania niektorých písomností, stále sa domáhal uloženia tej istej povinnosti odovzdať písomnosti, ktoré súviseli so správou domu vykonávanou žalovaným v období od 01.07.2017 do 30.06.2018, odvolací súd uvádza, že v danom prípade súd prvej inštancie uznesením na pojednávaní dňa 07.02.2023 na základe návrhu žalobcu (č.l. 245 - 246 s. sp.), rozhodol o pripustení zmeny žaloby v znení špecifikovanom v predmetnom návrhu (viď č.l. 247- 248 s. sp.). Súd prvej inštancie na základe vyjadreného dispozičného prejavu vôle žalobcu (§ 139 CSP), jeho návrh správne právne posúdil ako zmenu žaloby. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že právny zástupca žalobcu bol prítomný na pojednávaní dňa 07.02.2023 t. j. keď súd prvej inštancie na tomto pojednávaní vyhlásil uznesenie o pripustení zmeny žaloby, avšak zo zápisnice z pojednávania nevyplýva, že by namietal, že sa nejedná o zmenu žaloby. Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.
16. K odvolacej námietke žalobcu, že nie je správne považovať žalobcovo spresnenie žaloby za čiastočné späťvzatie žaloby, odvolací súd uvádza, že predmetné upresnenie žaloby súd prvej inštancie správne právne posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie v predmetnej časti (výrok I.), nakoľko žalobca v konaní svojim jednostranným úkonom (ako dominus litis) prejavil vôľu nepokračovať ďalej v konaní v navrhovanej časti. V danom prípade bol súd prvej inštancie povinný rešpektovať dispozičný prejav vôle žalobcu a konal v súlade s ustanoveniami CSP a to tak, že po preskúmaní splnenia procesných podmienok na základe čiastočného späťvzatia časti žaloby žalobcom, súd konanie v príslušnej časti zastavil v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP. K uvedenému odvolací súd dodáva, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 07.02.2023 (č. l. 246 s. sp.) vyplýva, že právny zástupca žalovaného súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby a uplatnil si náhradu trov konania voči žalobcovi. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní dňa 07.02.2023 k uvedenému nevyjadril a ani nenamietal, že sa nejedná o čiastočné späťvzatie žaloby. Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.
17. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci aj vo vzťahu priznania nároku žalovanému na náhradu trov konania v súvislosti s čiastočným zastavením konania a že napadnutý rozsudok je nevykonateľný, nakoľko písomnosti, voči ktorým súd prvej inštancie konanie čiastočne zastavil, nemožno predsa oceniť a na základe čoho by bol žalovaný oprávnený vyčísliť svoju náhradu trov konania, pričom vykonanou úpravou žalobcu nedošlo ani k rozšíreniu, ani k zúženiu ceny predmetu poplatkového úkonu v zmysle zákona o súdnych poplatkoch, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie konanie v súvislosti s čiastočným zastavením konania rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania (výrok II.) a žalovanému voči žalobcovi priznal podľa § 256 ods. 1 CSP náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to z dôvodu, že nepreukázal, že aj v tejto časti bola žaloba podaná dôvodne a teda procesne zavinil zastavenie konania v navrhovanej časti. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že na posúdenie procesného zavinenia zastavenia konania v časti uplatneného nároku žalobcom a to na základe jeho čiastočného späťvzatia žaloby, nemožno vziať do úvahy tvrdenú argumentáciu žalobcu, že pri uplatňovaní svojho oprávneného nároku nemal žiadnu vedomosť akými konkrétnymi písomnosťami žalovaný disponuje a z tohto dôvodu mohol písomnosti a doklady súvisiace so správou domu špecifikovať len časovým vymedzením. Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.
18. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď zvyšok žaloby zamietol a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nemal jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázané, že žalovaný disponuje žalobcom požadovanou dokumentáciou, resp. či je žalobca oprávnený ju požadovať a že pri hodnotení výsledkov dokazovania nepostupoval správne, neposudzoval ich jednotlivo ani v ich vzájomných súvislostiach, keď dospel k záveru, že žalobca čiastočne neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno a v dôsledku čoho žalobe vyhovel len čiastočne, odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva na základe akých skutkových tvrdení dospel k záveru v napadnutom rozsudku (výrok IV.). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie neuviedol z akého dôvodu uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi len „6 kusov“ faktúr za dodávku elektrickej energie za obdobie od januára 2018 do júna 2018. Ďalej súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil, prečo nároku žalobcu na vydanie faktúr aj za obdobie od júla 2017 do decembra 2017 nevyhovel a to s ohľadom na uzatvorenú zmluvu žalovaným so ZSE, a.s. v období od 01.07.2017 do 30.06.2018. Taktiež sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku
s tvrdením žalobcu v konaní, že dokumentácia domu, vrátane účtu zriadeného správcom v banke, je výhradne majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov a to, ako dospel ohľadom týchto skutočností k svojmu záveru uvedeného v napadnutom rozsudku. Taktiež v odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal argumentom žalobcu, že žalovaný síce v konaní tvrdil, že viedol niektoré účtovné doklady spoločne pre všetky bytové domy, ktoré mal v správe a v tomto smere vôbec nevyhodnotil dôkazy a to aj s ohľadom na ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z., ktorý správcovi domu ukladá povinnosť viesť samostatné účtovníctvo týkajúce sa bytového domu, samostatnú agendu a evidenciu súvisiacu s domom, najmä viesť peňažný denník, hlavnú účtovnú knihu, keďže sa do neho zapisujú všetky finančné pohyby súvisiace s výkonom správy a ktorý patrí jednoznačne vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Odvolací súd zastáva názor, že závery súdu prvej inštancie nezodpovedajú skutkovým zisteniam v konaní ako aj vykonaným dôkazom a preto považuje výsledok hodnotenia dôkazov za rozporný s § 191 CSP, a to aj vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov ani z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo a opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
Odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazy sa hodnotia z hľadiska ich pravdivosti, teda či obsah vykonaného dôkazu jednotlivo aj v súhrne s ostatnými dôkazmi je pravdivý. Pri hodnotení z hľadiska závažnosti sa vylučujú dôkazy nepodstatné, teda také, z ktorých nie je možné odvodiť poznatky a informácie o predmete dokazovania. Hodnotenie vierohodnosti a pravdivosti dôkazov predstavuje vlastnú syntetickú časť hodnotenia. Na základe analýzy poznatkov o prameni dôkazu, o závažnosti skutočností vyplývajúcich z dôkazov, o ich súvislosti a nadväznosti na iné skutočnosti a dôkazy, o ich súlade s poznatkami praxe a vedy sa získava obraz o skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je tvorená na vnútornom presvedčení súdu, ktoré sa utvára prísne a logicky na základe zákonov a iných právnych predpisov, pričom sa opiera o právne vedomosti, o všestranné, hlboké a logické zhodnotenie dôkazov a ich vzájomných súvislostí, s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu. Pri hodnotení dôkazov sa v praxi často používajú predovšetkým analytické a syntetické metódy, a to často v určitom spojení s dedukciou a indukciou.
Na základe uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne nevysporiadal so žalobnými dôvodmi žalobcu a svoju pozornosť nezameral na dokazovanie a zistenie relevantných skutočností, ktoré sú rozhodné pre právne posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu v tomto konaní, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v časti výroku IV. z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia rozhodnutia.
V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky R sp.zn. III. ÚS 36/2010, v ktorom sa uvádza, že: ,,Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil.“.
Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za dôvodnú.
19. S ostatnými odvolacími námietkami žalobcu sa odvolací súd nezaoberal vzhľadom na to, že vyššie uvedeným procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k naplneniu zrušovacieho dôvodu napadnutého rozsudku v časti výroku IV. a v súvisiacom výroku V. podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v zmysle ktorého, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd konštatuje, že nedostatky v procesnom postupe súdu prvej inštancie nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a to s poukazom na zachovanie dvojinštančnosti konania. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám sporu odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je rovnako súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uplatňovať procesné právo na riadne odôvodnenie rozsudku, keď mu uprel právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom a tým aj možnosť v odvolacom konaní náležite skutkovo a právne argumentovať proti jeho záverom z hľadiska dôvodov, pre ktoré návrhu vyhovel. Nezahrnutie otázky, na ktorú bolo potrebné odpovedať, ako aj nedostatočná odpoveď, predstavujú odklon od ideálneho odôvodnenia a znižujú presvedčivosť súdneho rozhodnutia ako takého. Ak však v rozhodnutí absentuje odôvodnenie skutočností, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie, tento nedostatok dosahuje značnú intenzitu a predstavuje tak porušenie práva na spravodlivý proces v podobe nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
20. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd <aspi:// module='ASPI'&link='209/1992%20Zb.%2523%25C8l.6'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, výstižne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takémuto uplatňovanému nároku. Rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci, nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strán sporu, avšak vo všetkých svojich častiach musí zodpovedať zákonným požiadavkám, ktoré vymedzujú obligatórne náležitosti odôvodnenia rozsudku, významné z hľadiska kontroly správnosti rozhodnutia a postupu súdu pri jeho vydávaní, resp. z hľadiska preskúmateľnosti zákonnosti, opodstatnenosti a spravodlivosti jeho výroku.
21. Povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať z hľadiska zákonom stanovených obligatórnych náležitostí je tak súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie strán sporu, že súd sa ich vecou dostatočne náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností. Dodržanie zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že z neho bude vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a že sa v ňom súd adekvátne, čo do myšlienkových postupov racionálne logickým spôsobom vysporiada so všetkými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré inak v konaní vyšli najavo a tiež aj s argumentačnými tvrdeniami strán sporu, na ktorých spočívajú ich námietky a je založená ich obrana, pokiaľ majú vzťah k prejednávanej veci. Porušenie práva strany sporu na riadne odôvodnenie rozsudku znamená upretie jej práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, a súčasne sa jej odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti nemu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne nevyplýva, teda nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý podklad pre jeho výrok, odvolací súd bez ďalšieho takéto rozhodnutie zruší, hoci by sa aj výrok ukázal správny pri náležitom odôvodnení. Odvolaciemu súdu neprináleží rozhodnutím nahrádzať odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku (výrok I. a súvisiaci výrok II.), odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi žalobcu v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie je vo výroku I. a vo výroku II. vecne správne a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku I. a v súvisiacom výroku II. ako vecne správny potvrdil.
23. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesprávne procesne postupoval, keď sa v konaní riadne nevysporiadal so všetkými dôkazmi jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku vo výroku IV. a v súvisiacom výroku V. spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd preto považoval odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP za dôvodný, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h). Preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil vo výroku IV. a v súvisiacom výroku V. a podľa § 391 ods. 1 CSP rozhodol o vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
24. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadne zistiť skutkový stav ohľadom oprávnenosti nároku žalobcu voči žalovanému, pretože z doterajšieho vykonaného dokazovania nevyplývajú postačujúce skutkové zistenia súdu prvej inštancie preukazujúce jeho záver premietnutý vo výroku IV. a v súvisiacom výroku V. napadnutého rozsudku. Následne súd prvej inštancie vo veci riadne meritórne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby jeho závery o každej rozhodujúcej otázke boli preskúmateľné s tým, že právny názor odvolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí je podľa § 391 ods. 2 CSP pre súd prvej inštancie záväzný.
25. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020, zdroj: ustavnysud.sk a v ktorom sa uvádza: „I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. II. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“ 26. V opravnom konaní odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).