Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-3-2022.pdf
PDF · 136.28 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Hrašnovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu UP SPED, s.r.o. v likvidácii, Stará Vajnorská 3338/17, Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 44 690 614, zastúpeného spoločnosťou Weis & Partners, s.r.o., Priemyselná 1/A, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 47 234 776, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102179955/2021 zo dňa 08.11.2021 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa 08.11.2021, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101237035/2021 zo dňa 15.07.2021 o vyrubení rozdielu dane v sume 5.351,67 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2019 vychádzajúce zo záveru, že daňový subjekt nepredložil faktúry dodávateľa služieb (ESKALA s.r.o.) s obsahom zodpovedajúcim požiadavkám ustanovenia § 74 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.
2.
Žalobca namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
3.
Podľa žalobcu bola špecifikácia poskytnutých služieb, tak ako bola uvedená na faktúrach, dostatočná. Sporné faktúry obsahovali dátum dodania a na účely daňovej kontroly postačujúco špecifikovaný predmet fakturácie.
4.
Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádzal, že na sporných faktúrach nebola konkretizácia prác a miesta, kde mali byť vykonané, žalobca poukazoval na skutočnosť, že podľa znenia § 74 ods. 1 písm. f) DPH faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, ale nie miesta, kde boli vykonané.
5.
Podľa žalobcu zákon nešpecifikuje, ako má byť rozsah a druh poskytnutej služby na faktúre uvedený, pričom na predložených faktúrach bol druh služieb špecifikovaný a rozsah uvedený ako 1 ks, čo zákon nevylučuje.
6.
Ani metodický pokyn Ministerstva financií SR k fakturácii podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (účinný k 01.01.2018) zverejnený na portáli Finančnej správy SR vo štvrtom oddiele týkajúcom sa obsahu faktúry neurčuje, ako má byť rozsah a druh poskytnutých služieb na faktúre špecifikovaný.
7.
V tejto súvislosti žalobca poukazoval na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 zo dňa 31.08.2017 konštatoval, že „Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách.“ Podľa neho správca dane a žalovaný mali vziať do úvahy reálne plnenie a nie sa len striktne a formalisticky pridržiavať popisov fakturovaných položiek, ako to vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozhodnutí sp. zn. 3 Sžfk/22/2018.
8.
Žalobca namietal, že žalovaný ako ani prvostupňový orgán neskúmali reálnosť poskytnutých služieb, nevykonali žalobcom navrhované dokazovanie a tým nezistili skutkový stav veci. Vzhľadom na skutočnosť, že nikto nerozporoval poskytnutie služieb, ktoré boli predmetom fakturácie zo strany spoločnosti ESKALA s.r.o., konateľka žalobcu nemala dôvod riešiť detailne kto služby vykonal. V prípade námietok, resp. výhrad k poskytnutým službám by prostredníctvom konateľky ESKALA s.r.o. bolo zisťované kto predmetnú službu vykonal. Pri bezproblémovom priebehu spolupráce takéto informácie nie sú pre podnikateľov nevyhnutné. Pokiaľ sú dodávky služieb realizované prostredníctvom subdodávateľov s analogickým využitím § 538 Obchodného zákonníka podľa ktorého „Zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.“ zodpovednosť voči objednávateľovi (v tomto prípade voči žalobcovi) má len jeho dodávateľ (v tomto prípade ESKALA s.r.o.), ktorý zodpovedá za dodanie služieb v požadovanom množstve a kvalite. Informácie o dodávateľových subdodávateľoch nie sú pre objednávateľa relevantné, keďže tento je v priamom právnom vzťahu len so svojim dodávateľom.
9.
Žalobca navrhol vypočutie svedkov A. B., C. D., A. D., ako aj vykonanie miestneho zisťovania, ktorého predmet mal byť odlišný od miestneho zisťovania vykonaného v roku 2019, pričom pri všetkých návrhoch na výsluch svedkov uviedol v rámci svojich vyjadrení ich kontaktné/identifikačné údaje, prípadne uviedol, kde a ako by správca dane tieto údaje mohol a mal získať (vo výpise z obchodného registra, dopytom na obchodných partnerov žalobcu a pod.) tak, aby týchto svedkov mohol správca dane predvolať na výsluch za účelom vypočutia týchto osôb zahraničným správcom dane. Návrh na využitie medzinárodnej výmeny informácii bol predložený len za účelom uľahčenia dosiahnutia sledovaného cieľa, ktorým bolo získanie svedeckých výpovedí od týchto osôb.
10.
Žalobca v súvislosti s tvrdenou nedostatočnosťou zistenia skutkového stavu veci poukazoval na právny názor Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 1 Vs/1/2020, ako aj na právny názor tunajšieho krajského súdu vyslovený v rozsudku sp. zn. 14 S/17/2016 a Ústavného súdu SR vyslovený v Náleze sp. zn. I. ÚS 314/2015.
11.
Má za to, že ním navrhnuté dôkazy mohli objasniť skutkový stav veci a mohli privodiť pre daňový subjekt priaznivejšiu dôkaznú situáciu. Avšak tým, že správca dane navrhované dôkazy nevykonal a žalovaný neuskutočnil nápravu vo forme zrušenia prvostupňového rozhodnutia, porušil nasledovné ustanovenia daňového poriadku:
- podľa § 3 ods. 1 má správca dane povinnosť dbať na práva a právom chránené záujmy daňových subjektov,
- podľa § 3 ods. 2 je správca dane povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane,
- podľa § 3 ods. 3 má správca dane povinnosť prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo,
- podľa § 24 ods. 2 má správca dane povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
12.
V súvislosti s námietkou podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy žalobca poukazoval na to, že už v odvolaní namietol nedostatočné oboznámenie so zisteniami správcu dane. Advokátska kancelária Weis & Partners s.r.o. ako právny zástupca daňového subjektu UP SPED, spol. s r.o., bola telefonicky dňa 17.02.2021 kontaktovaná daňovým kontrolórom Daňového úradu Dunajská Streda, D. E. vo veci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2019, pričom D. E. takouto formou (telefonicky) stručne informoval zamestnanca Advokátskej kancelárie Weis & Partners, s.r.o. (vtedajšieho advokátskeho koncipienta F. G. H.) o zisteniach v predmetnej daňovej kontrole. Daňový kontrolór zároveň požiadal o vyjadrenie k predmetným zisteniam. Rozhovor pritom neprebehol s advokátom a konateľom Advokátskej kancelárie Weis & Partners, s.r.o., JUDr. Petrom Weisom, ktorý by odovzdal telefón zamestnancovi, ktorého by ad hoc poveril prevzatím informácii – oboznámením so zisteniami v rámci daňovej kontroly, ale so zamestnancom, ktorý práve zodvihol telefón a ktorý nie je v napadnutom rozhodnutí ani bližšie špecifikovaný.
13.
Podľa žalobcu neobstojí argument uvedený v prvostupňovom rozhodnutí, že sa jedná o identické zistenia správcu dane aké boli pri kontrolách dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017 až december 2017, január 2019 a marec 2019. V zdaňovacích obdobiach jún 2017 až december 2017 boli „problematickými“ faktúry od spoločnosti VORITO, s.r.o., IČO: 50 437 755, Sedmokráskova 6, 821 01 Bratislava a nie od spoločnosti ESKALA, s.r.o. Nemohlo teda ísť o identické zistenia ako sa nesprávne uvádza v napadnutom rozhodnutí na strane 10.
14.
Poukazujúc na ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku žalobca uvádzal, že keďže Daňový úrad Dunajská Streda pochybnosti o dokladoch zjavne mal, mal tieto pochybnosti oznámiť písomne a vyzvať UP SPED, spol. s r.o., aby sa k nim vyjadril. Má teda za to, že sa tak malo stať štandardne, t.j. v písomnej forme, nie telefonicky. Pokiaľ podrobná špecifikácia pochybností nebola uvedená v písomnej forme, odníma sa spoločnosti UP SPED, spol. s r.o. možnosť konať a relevantne argumentovať už v priebehu daňovej kontroly. Takýto postup sťažuje obranu spoločnosti UP SPED, spol. s r.o. proti zisteniam správcu dane, pretože mu je odňatá možnosť poukázať na nesprávnosť konkrétnych zistení správcu dane. Zároveň takýto postup porušuje právo spoločnosti UP SPED, spol. s r.o. v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, t. j. právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam ako aj právo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené vyjadrenia spoločnosti UP SPED, spol. s r.o. k takýmto zisteniam. Substitučný zástupca, ktorého splnomocnila Advokátska kancelária Weis & Partners, s.r.o. na účasť na prerokovaní týchto zistení tak nemal k dispozícii obsah týchto zistení, keďže neboli doručené v písomnej forme.
15.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
16.
Uvádzal, že daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca si v zdaňovacom období apríl 2019 uplatnil odpočítanie dane vo výške 5.351,67 eur z faktúr (ďalej len „sporné faktúry“) vystavených deklarovaným dodávateľom ESKALA s.r.o., IČO 50437151, DIČ 2120341938, Račianska 88B, Bratislava, ktoré sú podrobne uvedené v žalovanom rozhodnutí.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania prvostupňový orgán skonštatoval, že sporné faktúry vystavené deklarovaným dodávateľom ESKALA s.r.o. za zdaňovacie obdobie apríl 2019 predložené žalobcom neobsahujú náležitosti uvedené v § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH v znení účinnom ku dňu dodania služieb, podľa ktorého faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Nárok na odpočítanie dane je podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH viazaný na formálnu existenciu faktúry platiteľa, ktorá má mať náležitosti podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. Samotné nedostatky vo formálnom vyhotovení faktúry neumožňujú uplatniť právo na odpočítanie dane aj keby bola materiálna podstata plnenia preukázaná. Svoje argumenty prvostupňový orgán oprel o rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 8 Sžf/9/2014 zo dňa 21.05.2015. Žalovaný sa s názorom prvostupňového orgánu stotožnil, pretože žalobca okrem sporných faktúr žiadne iné doklady, z ktorých by bol jasný rozsah dodaných služieb a ktorými by osvedčil svoje tvrdenia nepredložil. Žalobca ani neposkytol žiadne dodatočné informácie, ktoré by prvostupňový orgán mohol zohľadniť.
17.
Žalovaný odmieta ako neodôvodnené všetky žalobné body, ktoré žalobca vzniesol v žalobe a konštatuje, že odôvodnenie žaloby v podstate obsahovo zodpovedá odvolacím námietkam, ktoré tvorili obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, s ktorými sa žalovaný vyčerpávajúco vysporiadal v odôvodnení žalovaného rozhodnutia, a preto z toho dôvodu žalovaný v súvislosti so žalobnými dôvodmi odkazuje na obsah odôvodnenia žalovaného rozhodnutia. Žalovaný v danej súvislosti zdôrazňuje, že prvostupňový orgán vo veci riadne a spoľahlivo zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku, prihliadal na práva žalobcu ako účastníka konania predovšetkým tým, že mu vytvoril dostatočný časový priestor na predkladanie dôkazov a vyjadrení a rešpektoval jeho procesné oprávnenia, a na zistený skutkový stav správne aplikoval právne predpisy. V súvislosti s náležitosťami faktúr žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že v kontexte s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-516/14 Barlis, v ktorom Súdny dvor EÚ judikoval, že článok 226 ods. 6 smernice č. 2006/112 (ktorá bola transponovaná zákonom o DPH) vyžaduje, aby faktúra obsahovala aj údaj o rozsahu a druhu poskytovaných služieb, pričom ale neuvádza, že je nevyhnutné vyčerpávajúco opísať poskytnuté služby, uvádza, že je vytrhnuté z kontextu predmetného rozsudku, pretože v ňom Súdny dvor EÚ prišiel zároveň k záveru, že faktúry, ktoré obsahujú iba údaje „právne služby poskytnuté od – určitého dátumu do dnešného dňa“, a faktúry, ktoré obsahujú iba údaje „právne služby poskytnuté do dnešného dňa“, nie sú a priori v súlade s požiadavkami, kladenými na obsah faktúr a takýto pojem dostatočne podrobne neoznačuje druh dotknutých služieb a nie je v súlade so smernicou 2006/112. Žalovaný okrem Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžfk/22/2018 zo dňa 21.11.2018, o ktorý svoje argumenty oprel prvostupňový orgán, poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-516/14 Barlis najmä v tom zmysle, že daňové orgány by nemali odmietnuť právo na odpočítanie dane iba z dôvodu, že zdaniteľná osoba má faktúru, ktorá nespĺňa podmienky, pokiaľ ide o obsah údajov na faktúre, hoci príslušné orgány majú k dispozícii všetky informácie nevyhnutné na overenie, že sú vecné podmienky týkajúce sa vykonania tohto práva splnené, avšak z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca okrem sporných faktúr žiadne iné doklady, z ktorých by bol jasný rozsah dodaných služieb a ktorými by osvedčil svoje tvrdenia nepredložil. Je povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu, na ktorom leží dôkazné bremeno, predkladať správcovi dane záznamy, evidencie, dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o dodávke služby, o okolnostiach uskutočnenia dodávky, ale žalobca neposkytol ani žiadne dodatočné informácie, ktoré by prvostupňový orgán mohol zohľadniť. Rozsah poskytnutých služieb uvedený na sporných faktúrach nespĺňa požiadavky ustanovenia § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH a následne nespĺňa ani podmienku pre odpočítanie dane vyplývajúcu z § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V kontexte s uvedeným nie je preto možné považovať sporné faktúry za vyhotovené v súlade so zákonom o DPH, resp. smernicou 2006/112. V kontexte uvedeného žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že postupoval príliš formalisticky a nezákonne.
18.
V súvislosti s namietaným nedostatočne zisteným skutkovým stavom, nevykonaním žalobcom navrhovaného dokazovania a nedostatočným oboznámením žalovaný uvádzal, že hoci prišlo k procesnému pochybeniu prvostupňového orgánu, vzhľadom na výsledky vykonaných daňových kontrol dane z pridanej hodnoty u žalobcu, v ktorých boli zistené rovnaké porušenia zákona o DPH a rozdiel bol len v zdaňovacích obdobiach (za zdaňovacie obdobia jún 2017 až december 2017, január 2019
a marec 2019) a v deklarovanom dodávateľovi, ktorým boli vystavené sporné faktúry (ESKALA s.r.o.; VORITO s.r.o.) pre žalobcu, ich odstránenie by nemalo žiaden vplyv na vyslovený záver správcu dane a nepriniesol by žalobcovi lepšie postavenie. Odvolací orgán odkazuje v tejto súvislosti aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 8Sžf/16/2014 zo dňa 17.09.2015, v ktorom odvolací súd poukázal na to, že pri daňovom konaní platí tiež zásada, že rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú pre to, aby sa formálne zopakoval procesný postup, hoci to nemôže priniesť účastníkovi priaznivejší výsledok, ktorý by vyplynul z tvrdení predložených žalobcom. V rámci vykonaných daňových kontrol, vyrubovacích a odvolacích konaní, v ktorých boli predmetom preverovania faktúry vystavené dodávateľom ESKALA s.r.o. (január 2019, marec 2019), sa žalobca vyjadril len v tom zmysle, že dodávateľom ESKALA s.r.o. bol vyslaný spolupracovník, ktorý v kancelárii daňového subjektu poskytoval deklarované služby, alebo totožne uviedol, že mu nie je známe, aké konkrétne osoby, ani aký počet osôb participoval na týchto administratívnych službách, ale vzhľadom na množstvo dokumentácie, rozsiahlosť a náročnosť požadovaných administratívnych prác predpokladá, že išlo o viacero osôb, ktoré navrhuje stotožniť výsluchom p. A. B. C. D. a taktiež navrhoval výsluchom p. A. B. C. D. zistiť totožnosť jemu neznámej osoby/osôb, prostredníctvom ktorých mu boli poskytnuté IT služby. Žalobca neobjasnil ani organizačné práce v logistike vnútroštátnej prepravy, ani čistiace a upratovacie práce. K všetkým sporným faktúram sa vyjadril len v tom zmysle, že služby mu boli poskytnuté alebo, že ich poskytol svojmu odberateľovi za asistencie spolupracovníka vyslaného dodávateľom. Nie je preto pravdivé tvrdenie, že žalovaný a prvostupňový orgán neskúmali materiálne plnenie, resp., že ho odmietli skúmať a to aj nevykonaním navrhnutých dôkazov. V danom prípade nie je možné ani akceptovať tvrdenie žalobcu, že v prípade námietok, resp. výhrad k poskytnutý službám, by prostredníctvom konateľky deklarovaného dodávateľa zisťoval, kto predmetné služby vykonal. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, aj napriek vedomosti žalobcu o pochybnostiach správcu dane, nekonal tak ako tvrdí, t.j. nezisťoval kto predmetné služby vykonal. Medzi povinnosti žalobcu ako daňového subjektu okrem iného patrí aj povinnosť predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Z oznámenia o daňovej kontrole jasne vyplýva, aké zdaňovacie obdobie a aký druh dane bude správca dane kontrolovať. Žalobca mal preto dostatok času na zhromaždenie dokladov súvisiacich s predmetnou daňovou kontrolou, aby preukázal oprávnenosť uplatneného odpočítania dane. Dôležité, okrem predloženia faktúr, je aj predloženie skompletizovanej podpornej dokumentácie, napr. v podobe e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a dodávateľom, objednávky, rôzne analýzy a podklady týkajúce sa aj rozsahu poskytnutých služieb. Rovnako tak spárovanie vstupných a výstupných plnení. Vierohodnosť a kompletnosť predložených dokladov preukazuje žalobca
- daňový subjekt. Nie je povinnosťou daňových orgánov prevziať za žalobcu jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní požadovaných skutočností a vyhľadávať za neho dôkazy preukazujúce jeho oprávnenie na odpočítanie dane. Žalobca predložil len sporné faktúry, iné dôkazy nepredložil, iným spôsobom nepreukázal na materiálnej báze poskytnutie služieb. Aj v prípade, že by faktúra obsahovala po formálnej stránke všetky predpísané náležitosti, pre daňové účely musia byť skutočnosti na nej deklarované aj preukázateľné inými dôkazmi, čo v danom prípade absentovalo. Žalovaný tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca ani k odvolaniu nepredložil žiaden nový dôkaz, ktorým by závery prvostupňového orgánu vyvrátil. Naopak, opakovane za účelom zistenia rozsahu poskytnutých služieb navrhuje, aby rozsah poskytnutých služieb a osoby, ktoré ich vykonali, zistil a stotožnil vypočutím konateľky deklarovaného dodávateľa, prostredníctvom ktorej mali byť poskytnuté, a ktorá by prvostupňovému orgánu poskytla údaje o týchto osobách, alebo aby rozsah poskytnutých služieb zistil pri miestnom zisťovaní u žalobcu z jeho dokumentácie týkajúcej sa jeho odberateľov. V súvislosti s preverovanými administratívnymi službami žalobca na dotvorenie obrazu uvádza, že tieto služby sa poskytovali aj takým spôsobom, že p. A. D. (dcéra p. A. B. C. D. – konateľky deklarovaného dodávateľa ESKALA s.r.o.) mnohokrát fyzicky odniesla dokumenty klientov žalobcu so sebou mimo kancelárie žalobcu, následne deklarovaný dodávateľ vykonal požadované administratívne práce na predmetných dokumentoch a tieto dokumenty vrátil späť žalobcovi, pričom mu nie je známe, aké konkrétne osoby ani aký počet osôb participoval na týchto administratívnych službách, ale vzhľadom na množstvo dokumentácie, rozsiahlosť a náročnosť požadovaných administratívnych prác predpokladá, že išlo o viacero osôb. Z uvedeného vyjadrenia samotného žalobcu jednoznačne vyplýva, že ani sám žalobca nepozná a nevie určiť nielen rozsah poskytnutých služieb, ale ani miesto, kde mali dodané ani osoby, ktoré tieto služby vykonali.
19.
V následnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe.
20.
Podľa zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok) § 2 (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
§ 6 ods. 1
(1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
§ 134 ods. 1
(1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (o DPH) (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (o DPH) (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH (1) Na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.
Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH (1) Faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
Podľa § 24 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní ( daňový poriadok) (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
(5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.
(6) Na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú najmä ústne pojednávanie, výsluch svedkov, výsluch znalcov a oboznamovanie sa s dôkazmi, vykonávať aj spoločne.
Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
21.
Za splnenia procesných podmienok (§ 107 SSP) súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
22.
Podľa obsahu spisového materiálu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 15.07.2021 o vyrubení rozdielu dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vo výške 5.351,67 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2019 majúce základ v neuznaní práva na odpočítanie dane na základe 11 faktúr neobsahujúcich náležitosti uvedené v § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH vystavených žalobcovi spoločnosťou ESKALA s.r.o. za dodávky služieb: čistiace a upratovacie služby v dohodnutej cene, administratívne služby, počítačové služby v dohodnutej cene, organizačno-technické služby v logistike, informačno-technologické služby, administratívne služby v dohodnutej cene, personálny koučing v dohodnutej cene, informačno-technologické služby v dohodnutej cene, každej v množstve merných jednotiek 1 ks.
23.
Podľa záverov správcu dane takéto označenie neumožňuje určiť rozsah poskytnutej služby, pričom rozsah služby nie je možné určiť ani na základe iných dokladov nakoľko faktúry neobsahujú prílohy, ktoré by rozsah služieb preukazovali, faktúry neobsahujú náležitosti uvedené v § 74 ods. 1 písm. f)zákona o DPH, podľa ktorého faktúra musí obsahovať rozsah a druh dodanej služby, pričom nárok na odpočítanie dane podľa § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH je viazaný na formálnu existenciu faktúry platiteľa, ktorá má zákonné náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia správca dane, okrem iného, konštatoval, že o zistených skutočnostiach a spôsobom ich zistenia bol splnomocnený zástupca daňového subjektu oboznámený telefonicky dňa 17.02.2021, o čom bol spísaný úradný záznam č. 100277835/2021. K uvedenému spôsobu informovania správca dane pristúpil z dôvodu, že sa jedná o identické zistenia správcu dané, aké boli pri kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017 až december 2017 (protokol č. 100038080/2021), január 2019 (protokol č. 101556005/2020), marec 2019 (protokol č. 101903198/2020), pri kontrolách za zdaňovacie obdobie január 2019, marec 2019 a apríl 2019 sa jedná aj o toho istého dodávateľa. Bolo dohodnuté, že daňový subjekt sa k zisteniam vyjadrí v lehote 8 dní. Dňa 25.02.2021 podal daňový subjekt prostredníctvom splnomocneného zástupcu podanie evidované pod č. 88511/2021 označené ako Žiadosť o oboznámenie so zisteniami z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie apríl 2019 v písomnej forme. K uvedenej požiadavke daňového subjektu o podrobnú špecifikáciu pochybností správca dane uvádza, že daňový poriadok neurčuje správcovi dane spôsob, akým má informovať daňový subjekt o kontrolných zisteniach, ďalej správca dane uvádza, že jednoznačne definoval, že ide o porušenie § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a že sa jedná o identické porušenie, aké správca dane riešil s daňovým subjektom počas výkonu daňových kontrol za zdaňovacie obdobia január 2019 a marec 2019.
24.
Správca dane následne vydal protokol č. 100416349/2021 zo dňa 11.03.2021, ku ktorému daňový subjekt podal dňa 14.04.2021 vyjadrenie evidované pod č. 167239/2021. Správca dane listom č. 100743790/2021 zo dňa 04.05.2021 oznámil daňovému subjektu, že dňa 28.05.2021 v rámci ústneho pojednávania prejedná podané vyjadrenie. Pripomienky daňového subjektu boli prejednané 28.05.2021, o čom bola spísaná zápisnica č. 100926941/2011.
25.
Podľa záveru správcu dane samotné nedostatky vo vyhotovení faktúry neumožňujú uplatniť právo na odpočítanie dane, aj keby bola materiálna podstata plnenia preukázaná, ako to v rozsudku sp. zn. 8 Sžf/9/2014 potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky.
26.
Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia v súvislosti s námietkami daňového subjektu týkajúcimi sa nedostatočného oboznámenia so zisteniami správcu dane (oboznámenia telefonického v hovore so zamestnancom splnomocneného zástupcu) uviedol, že hoci prišlo k procesnému pochybeniu správcu dane, vzhľadom na výsledky vykonaným daňových kontrol dane z pridanej hodnoty u daňového subjektu, v ktorých boli zistené rovnaké porušenia zákona o DPH a rozdiel bol len v zdaňovacích obdobiach (za zdaňovacie obdobia jún 2017 až december 2017 a január 2019 a marec 2019) a v deklarovanom dodávateľovi, ktorým boli vystavené faktúry (ESKALA, s.r.o.; VORITO s.r.o.) pre daňový subjekt, ich odstránenie by nemalo žiaden vplyv na vyslovený záver správcu dane a nepriniesol by daňovému subjektu lepšie postavenie. Odvolací orgán odkazuje v tejto súvislosti aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 8 Sžf/16/2014 zo dňa 17.09.2015, v ktorom odvolací súd poukázal na to, že pri daňovom konaní platí tiež zásada, že rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú pre to, aby sa formálne zopakoval procesný postup, hoci to nemôže priniesť účastníkovi priaznivejší výsledok, ktorý by vyplynul z tvrdení predložených žalobcom. V rámci vykonaných daňových kontrol, vyrubovacích a odvolacích konaní, v ktorých boli predmetom preverovania faktúry vystavené dodávateľom ESKALA s.r.o. (január 2019, marec 2019), sa daňový subjekt vyjadril len v tom zmysle, že dodávateľom ESKALA s.r.o. bol vyslaný spolupracovník, ktorý v kancelárii daňového subjektu poskytoval deklarované služby, alebo totožne uviedol, že mu nie je známe, aké konkrétne osoby, ani aký počet osôb participoval na týchto administratívnych službách, ale vzhľadom na množstvo dokumentácie, rozsiahlosť a náročnosť požadovaných administratívnych prác predpokladá, že išlo o viacero osôb, ktoré navrhuje správcovi dane stotožniť výsluchom p. A. B. C. D. a taktiež správcovi dane navrhoval výsluchom p. A. B. C. D., zistiť totožnosť jemu neznámej osoby/ osôb, prostredníctvom ktorých mu boli poskytnuté IT služby. Daňový subjekt neobjasnil ani organizačné práce v logistike vnútroštátnej prepravy, ani čistiace a upratovacie práce. Daňový subjekt sa ku všetkým sporným faktúram vyjadril len v tom zmysle, že služby mu boli poskytnuté alebo, že ich poskytol svojmu odberateľovi za asistencie spolupracovníka vyslaného dodávateľom.
27.
V súvislosti s náležitosťami faktúr odvolací orgán poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-516/14 Barlis, v ktorom Súdny dvor EÚ judikoval, že článok 226 ods. 6 smernice č. 2006/112 (ktorá bola transponovaná zákonom o DPH) vyžaduje, aby faktúra obsahovala údaj o rozsahu a druhu poskytnutých služieb. Znenie tohto ustanovenia tak naznačuje, že je nevyhnutné spresniť rozsah a druh poskytnutých služieb, pričom ale neuvádza, že je nevyhnutné vyčerpávajúco opísať poskytnuté služby. Avšak cieľom údajov uvedených na faktúre je umožniť daňovým správam skontrolovať zaplatenie splatnej dane a taktiež skontrolovať existenciu práva na odpočítanie dane. Preto treba vo svetle tohto cieľa analyzovať, či sú faktúry v súlade s predmetným ustanovením. V prípade spoločnosti Barlis faktúra obsahovala len všeobecné pomenovanie dodaných služieb – právne služby, a to bez bližšej špecifikácie konkrétnych právnych služieb, ktoré boli poskytnuté. Faktúry, ktoré obsahujú iba údaje „právne služby poskytnuté od
– určitého dátumu do dnešného dňa“ , a faktúry, ktoré obsahujú iba údaje „právne služby poskytnuté do dnešného dňa“ , nie sú a priori v súlade s požiadavkami, kladenými na obsah faktúr. Súdny dvor EÚ prišiel k záveru, že takýto pojem dostatočne podrobne neoznačuje druh dotknutých služieb a nie je v súlade so smernicou 2006/112.
28.
Pokiaľ ide o materiálne podmienky požadované na vznik práva na odpočítanie DPH, z článku 168 písm. a) smernice o DPH vyplýva, že uvedené tovary alebo služby zakladajúce toto právo musia byť využité zdaniteľnou osobou na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení a že na vstupe musia byť tieto tovary alebo služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Pokiaľ ide o formálne podmienky týkajúce sa vykonania tohto práva, z článku 178 písm. a) smernice o DPH vyplýva, že vykonanie tohto práva je podmienené vlastnením faktúry vystavenej v súlade s článkom 226 smernice o DPH. Na druhej strane daňové orgány by nemali odmietnuť právo na odpočítanie dane iba z dôvodu, že zdaniteľná osoba má faktúru, ktorá nespĺňa podmienky, pokiaľ ide o obsah údajov na faktúre, hoci príslušné orgány majú k dispozícii všetky informácie nevyhnutné na overenie, že sú vecné podmienky týkajúce sa vykonania tohto práva splnené. Z predloženého administratívneho spisu však vyplýva, že daňový subjekt okrem sporných faktúr žiadne iné doklady, z ktorých by bol jasný rozsah dodaných služieb a ktorými by osvedčil svoje tvrdenia nepredložil. Daňový subjekt ani neposkytol žiadne dodatočné informácie, ktoré by správca dane mohol zohľadniť. Rozsah poskytnutých služieb uvedený na sporných faktúrach nespĺňa požiadavky ustanovenia § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH a následne nespĺňa ani podmienku pre odpočítanie dane vyplývajúcu z § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
29.
V súlade s tvrdením žalobcu, ktorý sám nevysvetlil, ako je možné z údajov obsiahnutých na faktúrach stanoviť rozsah dodaných služieb, môže súd konštatovať, že zákon o DPH ani iný právny predpis nekonkretizuje, ako má byť rozsah poskytnutej služby vo faktúre uvedený. Na strane druhej je však nepochybné, že pokiaľ požiadavkou zákona je určenie rozsahu služby, ide o požiadavku na určenie zrozumiteľné, zodpovedajúce reálnemu rozsahu služby a umožňujúce daňovým orgánom vykonať kontrolné zistenia vo vzťahu k daňovej povinnosti daňového subjektu, teda určenie spôsobom logickým, zaužívaným, či stanoveným právnymi alebo technickými normami, pokiaľ v osobitých prípadoch plnenia právny predpis alebo technická norma charakteristiku plnenia z hľadiska jeho rozsahu (množstva) stanovuje.
30.
Uvedenie počtu merných jednotiek 1 kus, ako to urobil deklarovaný dodávateľ žalobcu ESKALA s.r.o. na sporných faktúrach, vzťahujúcich sa (merných jednotiek) logicky na množstvo dodaného tovaru (pri ktorom do úvahy neprichádzajú merné jednotky váhové, objemové alebo iné), pri dodávke služby neposkytuje žiadnu predstavu o jej reálnom rozsahu a preto má rovnaký následok, ako neuvedenie žiadneho údaju, a v súvislosti s tým aj nesplnenie požiadavky zákona na obsahové náležitosti faktúry. (Pre informáciu žalobcu – do úvahy by tu prichádzalo určenie rozsahu služby napr. uvedením počtu osôb, ktoré služby realizovali, a počtu nimi odpracovaných hodín).
31.
Požiadavka na zrozumiteľný údaj o rozsahu dodanej služby vyplývajúca z rozhodnutí daňových orgánov pritom nie je prejavom ich formalistického postupu vo veci, ako to namietal žalobca, ale legitímnym zotrvaním na naplnení jednej zo základných požiadaviek zákona, ktorej nesplnenie nemôže pre žalobcu privodiť iný následok, ako neuznanie uplatneného odpočítania dane.
32.
V súvislosti s dôvodom neuznania odpočítania dane opodstatnenie nemá žalobcom navrhované doplnenie dokazovania výsluchom štatutárneho zástupcu dodávateľskej spoločnosti či iných osôb, ktorého vykonanie (dokazovania) nie je spôsobilé privodiť pre žalobcu výhodnejšie posudzovanie obsahových náležitostí faktúr, pre záver o obsahovom nedostatku ktorých boli zistenia skutkového stavu veci nepochybne postačujúce.
Je nesporné, právnou teóriou i rozhodovacou praxou súdov ustálené, že daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím a že dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu (overenie) skutočností a dokladov tvrdených a predkladaných daňovým subjektom, ktorý je primárne zaťažený dôkazným bremenom vo vzťahu ku skutočnostiam majúcim vplyv na správne určenie dane. Preto pokiaľ daňový subjekt rozsah poskytnutých plnení hodnoverne nedokladoval ani zrozumiteľne nevysvetlil, nebolo povinnosťou daňových orgánov v tomto smere vykonať navrhované dokazovanie so zámerom nahradiť výsluchom svedkov nedostatok dokladov predkladaných žalobcom.
33.
V neposlednom rade, v súvislosti s tvrdením o porušení práva daňového subjektu telefonickým oznámením o pochybnostiach správcu dane, žalobca neozrejmil, aký vplyv toto tvrdené porušenie práva malo na výsledok daňového konania, či ním prípadne bol vylúčený z nejakého jemu patriaceho úkonu a s akým vzťahom k zákonnosti rozhodnutia, keď (odhliadnuc už od skutočnosti, že ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku formu informovania daňového subjektu a jeho výzvy na vyjadrenie striktne neupravuje) z obsahu spisového materiálu, vrátane vyjadrení samotného žalobcu, je zrejmé, že s pochybnosťami správcu dane oboznámený touto, podľa žalobcu neštandardnou formou, oboznámený bol a mal tak možnosť sa k pochybnostiam vyjadriť a nejasnosti vysvetliť, pričom k výhradám správcu dane a k dôvodom neuznania odpočítania dane v ich písomnej forme sa vyjadril aj v samotnom vyjadrení k protokolu a následne v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu.
34.
S prihliadnutím na tieto skutočnosti – potvrdené informovanie zástupcu žalobcu, resp. zamestnanca zastupujúcej advokátskej kancelárie, o pochybnostiach správcu dane s výzvou na vyjadrenie k nim, účasť žalobcu na prerokovaní pripomienok k protokolu z daňovej kontroly a jeho predchádzajúce i následné podania s vyjadrením k dôvodom neuznania odpočítania dane súd v postupe správcu dane také zásadné porušenie procesných ustanovení, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ako to pre možnosť zrušenia rozhodnutia súdom predpokladá ustanovenie § 191 ods. 1 písm. g) SSP, nezistil.
35.
Nezistil tak ani dôvodnosť žalobných námietok, ktorými bol v tomto konaní viazaný, a žalobu preto súd podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
36.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému správnemu orgánu žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli.
37.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.