Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/147/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: J. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom K., Y. M.. Č XXX/XX, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie 516 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. -11 dňa 23. januára 2013, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „súd prvého stupňa) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , o rozhodcovskom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“), a , , a o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších právnych predpisov, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ""), a , ods. 1 a , v znení účinnom od 1.1.2008 (ďalej len „“), čl. 1 písm. q/ smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj príslušnou judikatúrou Európskeho súdneho dvora.

Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že súdny exekútor (dňa 15.7.2010) podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, pod č. k. SR 00450/11 zo dňa 16.3.2011. Stály rozhodcovský súd zaviazal rozsudkom povinnú osobu na zaplatenie zaplatiť sumu 526 Eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 20.8.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 182,71 Eur. Z návrhu vyplýva, že povinný z priznanej čiastky zaplatil sumu 10 Eur, pričom oprávnený sa domáhal vymoženia zvyšku priznanej čiastky.

Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 2311214 uzatvorenej dňa 23.9.2009, z ktorej vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 600,00 Eur. Povinný sa zaviazal úver vrátiť zvýšený o poplatok 576 eur v 12 mesačných splátkach po 98 eur, spolu 1.176 eur. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v zmluve vyčíslená nie je. V zmluvnom formuláre (s predtlačenými údajmi vyžadujúcimi doplnenie) je v prvej časti (tabuľke) formulára označený povinný ako dlžník osobnými údajmi - rodné číslo a adresa trvalého pobytu, v druhej časti sú vyplnené údaje o výške poskytnutého úveru a podmienkach jeho splácania a ďalej nasleduje formulácia „dlžník

prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon: ...“ a štyri možnosti označenia krížikom - v danom prípade bola označená kolónka „zamestnania“ (pričom nie je uvedený ani len údaj o tom, či je povinná zamestnaná) s miestom vyhradeným pre podpis dlžníka. Povinný zabezpečil návratnosť úveru vystavením blankozmenky oprávnenému.

Na základe uvedeného tak súd prvého stupňa posúdil predmetný právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle , keďže veriteľom je právnická osoba, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľom - povinným ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V súvislosti s predmetným ustanovením Všeobecných podmienok o aplikácii , či s charakterom úveru ako absolútneho obchodu súd prvého stupňa dospel k záveru, že tieto nemajú za následok skutočnosť, že sa na predmetný právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, vychádzajúc zo zásady subsidiarity .

Súd prvého stupňa na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka, ktorá je dohodnutá v rámci Zmluvy o úvere ako v štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluve, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to v zmysle eurokonformného výkladu , a preto je v zmysle neplatná.

Neplatná rozhodcovská doložka, v tomto prípade dokonca i absentujúca rozhodcovská doložka, nemôže podľa názoru súd prvého stupňa založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Tým je daný rozpor exekučného titulu so zákonom, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva/doložka.

V súlade s vyššie uvedeným, súd prvého stupňa rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zmietol.

Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd v zmysle napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril a v jeho nadväznosti potom Zákon o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých jeho formálnych náležitostí tak, ako to vyžaduje Zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky potom zisťuje exekučný súd, či splnené hmotnoprávne podklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Uvedené znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa teda jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález ÚS SR 5/2000. Postupom prvostupňového súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách na zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Ako ďalšiu vadu napadnutého uznesenia odvolateľ s poukazom na označil inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konkrétne nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Podľa odvolateľa súd sa v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že predmetný vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby náležite odôvodnil splnenie podmienok. V odôvodnení rozhodnutia podľa odvolateľa absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, nezaoberal sa splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu. Podľa odvolateľa na daný prípad nie je možné aplikovať . Súd musí mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je v skutočnosti

spotrebiteľom. Súd ale v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonal. Navyše súd mal postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplývajúcu zásadu vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (, ) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.

Odvolací ďalej zistil, že v predmetnej veci si oprávnený s povinným dňa 23.9.2009 uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá má spotrebiteľský charakter . Je to zrejmé z obsahu zmluvy, keď oprávnený sa zaviazal poskytnúť povinnej osobe finančné prostriedky a povinná osoba sa zaviazala tieto vrátiť spôsobom a v lehote dohodnutej. Okrem toho v osobe povinnej ide o dlžníka fyzickú osobu - občana, ktorý zmluvu uzavrel pre svoje súkromné potreby. Ak by boli pochybnosti o obsahu tejto zmluvy, tak platí zákonné ustanovenie , že v prípade pochybnosti platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa, teda povinnú osobu priaznivejší. Priaznivejším výkladom pre povinného ako spotrebiteľa je to, že bude platiť výklad podľa zákonného ustanovenia v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Na platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nutné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala obsah všeobecných náležitostí aj ďalšie náležitosti uvedené v ust. , Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak chýbajú náležitosti, a to ročná percentuálna miera nákladov podľa ust. cit. zákona považuje sa spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Znamená to, že úver musí povinná osoba vrátiť len vo výške poskytnutého úveru bez úrokov a bez poplatkov, i keď ich výška je v zmluve uvedená.

Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

V zmysle v znení účinnom od 1. 1. 2008 teda v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (nakoľko zmluva bola podpísaná 23.9.2009) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa („ďalej len neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia za individuálne dojednané zmluvné podmienky sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V ods. 4 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva

ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú neprijateľnými podmienkami. Výpočet táto novelizácia doplnila o písm. r) v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu cieľom úpravy je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje právo. Z cit. ust. vyplýva, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán zo spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľná. Neprijateľnou sa stáva vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu podľa až 5 v znení účinnom od 1.1.2008.

Súd prvého stupňa zistil, že zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka tak ako je formulovaná vo Všeobecných obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy o úvere podpísanej dňa 29.4.2012, spotrebiteľovi fakticky odopierajú možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Spotrebiteľovi je tak fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde, nakoľko porušenie povinností zo strany oprávneného je vo väčšine prípadných sporov vylúčené. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Ustanovenie o rozhodcovskej doložke je v rozpore so znením písmeno r) čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka je tak neurčitá a nezrozumiteľná, že podľa úvahy súdu ani nespĺňa náležitosti rozhodcovskej doložky ako takej podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Predmetnú formuláciu ani nemožno posúdiť ako výslovný a určitý prejav vôle smerujúci k takým právnym účinkom, ktoré zakladajú príslušnosť konkrétneho rozhodcovského súdu.

Článok 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 účinnej od 21. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“. Smernica ako právny akt orgánov Európskej únie na rozdiel od Nariadenia pritom nemá priamu právnu záväznosť, ale všeobecne sa vyžaduje, aby výklad vnútroštátneho práva bol eurokomformný, teda aby súd vykladal vnútroštátne normy vo svetle európskych smerníc a to i v tom období, keď ich zásady neboli ešte do vnútroštátnych noriem inkorporované.

ESĽP v rozsudku z 27.6.2000 vo veci navrhovateľa Océano Grupo Editorial SA nariadil, že národný súd je povinný počas použitia ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica (93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu smernice. Požiadavka o výklad v zhode so smernicou žiada národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú na základe neprimeranej, nečestnej podmienky.

Súdny dvor Európskej únie vo veci „C40/08 Asturcom Telecomunicationes SL proti Cristina Rodrigeuez Nougueira“ označil za neprijateľnú zmluvnú podmienku tiež neprijateľné (vzdialené) miesto rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv.

Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd nezaznamenal ani v judikatúre pomenovanie týchto inštitútov súkromného práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. (uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, č. k. -19).

V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí z 24. 2. 2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. a nasl. za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.

Vo svetle vyššie uvedenej argumentácie odvolací súd je toho názoru, že zmluvná podmienka dojednaná účastníkmi v podobe rozhodcovskej doložky podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná rozhodcovský súd, čím núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred štátnym súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný.

Je zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v zmluve o úvere je v priamom rozpore s cit. ust. v aktuálnom znení. Zároveň predmetná doložka je v rozpore so Smernicou Smernice Rady 93/13/ o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj so závermi Súdneho dvora EÚ i Ústavného súdu SR.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu a zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Na základe uvedeného aj odvolací súd dospel k názoru, že sú naplnené podmienky pre posúdenie predmetnej zmluvy ako spotrebiteľskej a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Zmluvy a Všeobecných podmienok aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán, ako aj normy európskeho práva zamerané na ochranu spotrebiteľa.

Nakoľko predmetná rozhodcovská doložka, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v zmysle je neplatná a keďže potom medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle a nasledujúcich , nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne

neúčinný nulitný, neschopný vyvolať právne následky a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust.§ 41 Exekučného poriadku a výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný (Pozri rozhodnutie NS SR pod sp.zn. ).

Odvolací súd zároveň poznamenáva, že v danej veci k odňatiu možnosti oprávneného konať pred exekučným súdom nedošlo ani tým, že exekučný súd nevytýčil vo veci pojednávanie, pretože v čase rozhodovania tohto súdu, mal exekučný súd len možnosť, nie povinnosť nariadiť pojednávanie, a to len vtedy, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. Pokiaľ jediným dôkazom pre posúdenie spôsobilosti rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom z hľadiska platnosti či neplatnosti rozhodcovskej doložky bola listina obsahujúca túto doložku (úverová zmluva a jej všeobecné podmienky), nebolo potrebné na vykonanie tohto dôkazu nariadiť pojednávanie. Tento záver možno vyvodiť zo samotnej povahy exekučného konania, ktoré nie je v zásade konaním sporovým, a tiež zo skutočnosti, že posúdenie platnosti písomnej rozhodcovskej doložky bolo právnou otázkou. Nariadenie pojednávania len z dôvodu, aby mohol byť vykonaný dôkaz listinou jej prečítaním alebo oznámením obsahu by za týchto okolností, ako aj s prihliadnutím na možnosť odvolacieho konania, bolo zbytočné a odporovalo zásade hospodárnosti konania.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach ústavných sťažností oprávneného, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , v ktorých Ústavný súd opakovane konštatoval, že "pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesení postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovaných prípadoch v konaní na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byť uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu v zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu, bez reálnej možnosti konvalidovať prípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciach princíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv zaručených , čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty dodržaný, čím k porušeniu označených práv dôjsť nemohlo."

S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne, s použitím ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie a naopak nedostatok rozhodnutia súdu prvého stupňa (o trovách konania či exekúcie) bol spojený s povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania ( a ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.