Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-24-2014.pdf
PDF · 206.29 KB
Case nature
Subarea
14Cob/24/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Družstvo podielnikov Povina, družstvo, so sídlom 023 33 Povina 155, IČO: 45 849 838, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Branislavom Samcom, advokátom, so sídlom R. R. X, XXX XX B., proti žalovanému v 1/ rade: Pozemkové združenie POVINA s.r.o., so sídlom 023 33 Povina 155, IČO: 46 168 621, v 2/ rade: Pozemkové združenie POVINA, so sídlom 023 33 Povina 155, IČO: 42 216 427, v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 03.12.2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/249/2013-228 zo dňa 18.12.2013, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/249/2013-228 zo dňa 18.12.2013 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 03.12.2013 v celom rozsahu zamietol.
V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 03.12.2013 sa žalobca domáhal, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým nariadi žalovaným v rade 1/ a 2/ zdržať sa vykonávania činnosti obhospodarovateľa lesa, najmä vykonávať pestovnú činnosť, vykonávať úmyselnú ťažbu dreva, a to tak výchovnú ako aj obnovnú ťažbu, mimoriadnu ťažbu, náhodnú ťažbu ako aj ostatnú ťažbu a zdržať sa akéhokoľvek konania proti žalobcovi, ktorým by rušivo zasiahol do jeho práv obhospodarovateľa lesa a akýmkoľvek svojim konaním, konaním svojich zamestnancov, zmluvných partnerov alebo ktorýchkoľvek tretích osôb mu bránil v hospodárení v jednotkách priestorového rozdelenia lesa (dielcoch) Lesného hospodárskeho celku Krásno - západ nachádzajúceho sa v k.ú. J., ktoré dielce sú graficky a číselne špecifikované v písomnom vyhotovení návrhu, a to až do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia. Žalobca pri ďalšom opise skutkového stavu vychádzal z priestorového rozdelenia lesa na dielce podľa zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch") a toto členenie prevzal aj okresný súd do textu svojho rozhodnutia. Za účelom porozumenia obsahu odôvodnenia okresný súd objasnil, že dielec predstavuje minimálnu jednotku priestorového rozdelenia lesa a môže byť tvorený viacerými parcelami. V prípade, že sa dielec nachádza na lesnom pozemku v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, považoval sa za spoločnú vec v zmysle § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto pokiaľ sa žalobca domáhal ochrany práva k lesným pozemkom, musí požadovanú ochranu vzťahovať nielen na konkrétne parcely lesa, ktoré má v prenájme, ale na celý dielec, a to aj v prípade, ak súčasť dielca tvoria aj parcely, ktorých nájomcom je iný subjekt.
Aktívnu legitimáciu na podanie návrhu odvodil žalobca od svojho postavenia nájomcu viacerých dielcov lesných pozemkov v k.ú. J., ktoré tvoria časť lesného hospodárneho celku Krásno - západ. Na základe uzavretých Zmlúv o nájme lesných a poľnohospodárskych pozemkov (tvoria súčasť spisového materiálu na CD nosiči) vykonáva žalobca na dotknutých lesných pozemkoch funkciu
obhospodarovateľa lesa v súlade s § 21 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nájme lesných pozemkov"). Dielce tvoriace lesný hospodársky celok Krásno - západ pozostávajú z viacerých parciel nachádzajúcich sa v podielovom spoluvlastníctve aj ďalších spoluvlastníkov, ktorí svoje pozemky neprenajali žalobcovi, ale vytvorili za účelom ich obhospodarovania pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity s názvom Pozemkové spoločenstvo súkromných vlastníkov lesov Povina, ktoré bolo neskôr pretransformované na občianske združenie s názvom Pozemkové združenie Povina - žalovaný v rade 2/. Združenie ďalej založilo spoločnosť s ručením obmedzeným s obchodným menom Pozemkové združenie POVINA, s.r.o. (žalovaný v rade 1/), so 100 % účasťou občianskeho združenia ako zakladateľa. Žalovaný v rade 2/ následne požiadal v tom čase príslušný Obvodný lesný úrad v Kysuckom Novom Meste o vykonanie zmeny v zozname obhospodarovateľov lesa a to tak, aby ako právny nástupca Pozemkového spoločenstva súkromných vlastníkov lesov Povina bol zapísaný žalovaný v rade 1/. Obvodný lesný úrad v Kysuckom Novom Meste zapísal žalovaného v rade 1/ ako obhospodarovateľa lesa avšak v tých istých dielcoch lesného hospodárskeho celku Krásno - západ ako zapísal aj žalobcu. Žalobca považoval zaradenie žalovaného v rade 1/ do evidencie obhospodarovateľov lesného hospodárskeho celku Krásno
- západ za neoprávnené, pričom poukazuje na viaceré správno-právne a administratívne pochybenia tak žalovaného v rade 1/ a v rade 2/ ako aj Obvodného lesného úradu v Kysuckom Novom Meste v súvislosti so samotným vznikom a následnou transformáciou právnej subjektivity žalovaných. Podrobne sa žalobca k histórii vzniku žalovaných vyjadril v čl. III. návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
V dielcoch tvoriacich lesný hospodársky celok Krásno - západ sa nachádzajú taktiež pozemky patriace neznámym vlastníkom, vlastníkom, ktorí si svoje práva o vydanie lesa neuplatnili a pozemky vo vlastníctve štátu. Správu všetkých týchto pozemkov zabezpečuje subjekt LESY SR, š.p., ktorý uzatvoril so žalovaným v rade 2/ (v čase jeho existencie ako Pozemkové spoločenstvo súkromných vlastníkov lesov Povina - pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity) Zmluvu o spoločnom obhospodarovaní lesného pôdneho fondu a Zmluvu o nájme lesných pozemkov. Žalovaný v rade 2/ potom postúpil svoje práva a povinnosti obhospodarovateľa zo zmlúv uzavretých s LESY SR, š.p. na žalovaného v rade 1/ Rámcovou nájomnou zmluvou zo dňa 18.04.2011. Žalobca v článku IV. návrhu namietal platné uzatvorenie Rámcovej nájomnej zmluvy ako aj zmlúv uzatvorených medzi žalovaným v rade 1/ a LESY SR, š.p. s poukazom na skutočnosť, že žalovaný v rade 2/ v čase ich uzavretia nemal právnu subjektivitu, ako aj z dôvodu neurčitosti zmlúv v časti vymedzenia predmetu, chýbajúci súhlas Ministerstva pôdohospodárstva SR, absenciu splnomocnení od členov pozemkového združenia.
Keďže žalobca sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, vyjadril sa aj k predmetu nároku, ktorého sa mieni domáhať žalobou v základnom konaní (článok V. návrhu). Podľa žalobcu, účastníci konania nedisponujú rovnocenným vecným právom k lesným pozemkom tvoriacim predmet konania. Svoje právo detencie odvodené od uzavretých nájomných zmlúv so spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností považuje žalobca za lepšie než právo svedčiace žalovaným v rade 1/ a 2/, preto sa negatórnou žalobou vo veci samej mieni domáhať ochrany výkonu svojho práva ako oprávneného detentora proti neoprávneným zásahom, a to v súlade s § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako subjekt oprávnený mať vec u seba. Nižšiu kvalitu vecného práva žalovaných k lesným pozemkom, ktoré rovnako ako žalobca obhospodarujú na základe zápisu do zoznamu obhospodarovateľov, odvodil od viacerých skutočností „načrtnutých v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia týkajúcich sa samotného protiprávneho vzniku odporcov v rade 1/ a 2/, neplatného uzatvorenia nájomných zmlúv s vlastníkmi lesných pozemkov ako aj s LESY SR, š.p. a nesprávneho úradného postupu správneho orgánu."
Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca si v meritórnom konaní mieni uplatniť právo na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Pre prípad, že by žalovaní preukázali oprávnenie užívať predmetné lesné pozemky, zvažoval žalobca riešiť vzájomné nezhody medzi podielovými spoluvlastníkmi na základe § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda podať na súd v mene podielových spoluvlastníkov návrh na rozhodnutie o hospodárení so spoločnou vecou. Napokon žalobca „zmienil" aj možnosť podať žalobu o určenie, že je jediným obhospodarovateľom oprávneným vykonávať hospodárenie v lesnom hospodárskom celku Krásno - západ.
Vo vzťahu k opodstatnenosti podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca v článku VI. návrhu uvádzal, že žalovaný v rade 1/ už vyťažil podstatnú časť drevnej hmoty v lesnom hospodárskom celku Krásno - západ podľa lesného hospodárskeho plánu, čím znemožňuje v budúcnosti na týchto pozemkoch ťažiť žalobcovi. Tým, že žalovaní nemajú uzatvorené nájomné zmluvy s dotknutými vlastníkmi pozemkov a zmluva s LESY SR, š.p. je podľa žalobcu neplatná, je žalobcovi spôsobovaná značná škoda, a to jednak realizáciou neoprávnenej ťažby drevenej hmoty ako aj devastáciou lesných pozemkov, nakoľko žalovaný v rade 1/ vykonáva ťažbu v rozpore s lesným hospodárskym plánom. Žalobca naznačil, že žalovaný v rade 1/ za obdobie dvoch rokov po sebe neuložil do zbierky listín účtovné závierky, preto sa obáva, že do skončenia konania o náhradu škody by mohlo dôjsť k strate likvidity žalovaných v rade 1/ a 2/, prípadne k začatiu konkurzného konania alebo rôznym prevodom majetku, v dôsledku čoho by žalobca nemusel byť uspokojený v celom rozsahu. Poukázal na bezvýslednú snahu „odstrániť vzniknutý protiprávny stav intervenciou voči Obvodnému lesnému úradu Kysucké Nové Mesto, LESY SR, š.p. a Okresnej prokuratúre Žilina." Podal niekoľko trestných oznámení a na miesto neoprávnenej ťažby bola privolaná aj polícia za účelom dokumentácie, ale keďže žalovaný v rade 1/ je schopný preukázať sa rozhodnutím príslušného úradu, v ktorom je rovnako ako žalobca označený za obhospodarovateľa dielcov lesného hospodárskeho celku Krásno - západ, „polícia nie je schopná posúdiť oprávnenosť alebo protiprávnosť vykonávanej ťažby." Situáciu zhoršuje aj skutočnosť, že takmer všetky dielce predmetných lesných pozemkov tvoria parcely registra KN-E, teda nie sú v teréne zamerané geometrickým plánom. Žalovaní využívajú vzniknutý bezprávny stav a žalobca nepredpokladá, že by bez zásahu oprávneného orgánu od svojej činnosti upustili. Žiadal preto, aby okresný súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu činnosti obhospodarovateľa lesa, „na ktorú nemajú kvalifikované oprávnenie, čím sa zabráni vzniku ďalšej škody, ktorej náhrada od odporcov je do značnej miery neistá."
Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenie sa oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobcom „spolu s návrhom na začatie konania a návrhom na nariadenie predbežného opatrenia."
Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je poskytnutím dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Súd pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností.
Vzhľadom na čiastočné prelomenie zásady rovnosti účastníkov a jednostrannosť predložených dôkazov, čo je však odôvodnené osobitou povahou a účelom predbežného opatrenia, musí súd starostlivo zisťovať splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov potrebných na vydanie predbežného opatrenia. V súlade s § 74 ods. 1 OSP v štádiu pred začatím konania možno nariadiť predbežné opatrenie jednak v prípade potreby dočasne upraviť pomery účastníkov, ako aj z dôvodu obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. Žalobca nevymedzil účel sledovaný navrhovaným predbežným opatrením úplne jednoznačne, resp. dôvody uvedené v návrhu sa čiastočne prelínajú, preto okresný súd „považoval za potrebné oboznámiť s podmienkami nariadenia predbežného opatrenia v oboch uvedených prípadoch." Základným predpokladom spoločným pre všetky druhy predbežných opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi účastníkmi konania a z neho vyplývajúceho nároku alebo práva navrhovateľa, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. V prípade predbežného opatrenia, ktorým sa majú dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, skúma súd existenciu reálneho rizika ohrozenia alebo porušenia právnych vzťahov medzi účastníkmi konania vyvolávajúceho opodstatnenú potrebu dočasnej úpravy týchto vzťahov. Pri predbežných opatreniach zabezpečujúcich výkon súdneho rozhodnutia musí byť osvedčená existencia exekučného titulu, prípadne prebiehajúceho konania, v ktorom sa jeho vydanie predpokladá a osvedčenie obavy
z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Ďalšou všeobecnou podmienkou je požiadavka, aby sa nariadením predbežného opatrenia medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav, a to pre prípad, že by poskytnutá dočasná ochrana nemala oporu v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V neposlednom rade, obmedzenie účastníka, proti ktorému predbežné opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu, „teda účinky predbežného opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov účastníkov."
Skôr než okresný súd pristúpil ku skúmaniu „vyššie uvedených podmienok", považoval za nevyhnutné objasniť vzťah navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu budúceho konania vo veci samej. Súvislosť medzi konaním o nariadenie predbežného opatrenia a základným konaním je podmienkou, ktorá musí byť osobitne preukázaná v prípade, ak sa nariadenie predbežného opatrenia navrhuje v procesnom štádiu pred začatím konania. Nemožno totiž vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v prípade, ak nie je aspoň v rovine pravdepodobnosti osvedčený nárok, ktorého sa mieni žalobca domáhať vo veci samej. Bez väzby na predmet konania vo veci samej nemožno posúdiť, či je naozaj potrebné upraviť právne vzťahy medzi účastníkmi formou predbežného opatrenia, či bol vhodne zvolený druh predbežného opatrenia a efektívne naformulovaný jeho obsah, ani celkovú opodstatnenosť jeho nariadenia. Potreba vyjadriť v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia jasnú predstavu o nároku, ktorý chce žalobca uplatniť vo veci samej možno vyvodiť aj z požiadavky na dočasnosť rozhodnutia súdu v § 76 ods. 3 veta prvá OSP, podľa ktorého súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. V nadväznosti na takto vymedzenú potrebu väzby predbežného opatrenia na predmet meritórneho konania okresný súd konštatoval, že z predloženého návrhu tento pomer nevyplýval. Podstatným nedostatkom podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bola podľa okresného súdu absencia jasne a určito vymedzeného nároku, ktorý chce navrhovateľ uplatniť v návrhu na začatie konania vo veci samej. Žalobca naznačil viacero smerov, ktorými by sa základné konanie malo uberať. Počnúc právom na ochranu užívania lesných pozemkov ako oprávnený detentor cestou negatórnej žaloby, cez nárok na náhradu škody alebo bezdôvodného obohatenia, až po žalobu o určenie sporného užívacieho práva, prípadne určenie spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou. Bolo zrejmé, že nejde o totožný nárok, ktorého právna kvalifikácia by bola vecou okresného súdu. Jednalo sa o rôznorodé nároky, z ktorých každý jeden vyžadoval preukázanie osobitných a značne sa odlišujúcich skutkových okolností za účelom dosiahnutia úspechu v konaní. Medzi kľúčové predpoklady úspešného nároku na náhradu škody patrí protiprávny úkon žalovaného, vznik ujmy v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti ako príčiny a škodou ako následkom a vzhľadom na obchodnoprávnych charakter vzťahu medzi účastníkmi konania aj predvídateľnosť vzniku škody. Dôkazné bremeno preukázania týchto predpokladov znáša žalobca. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody ako prípadnému predmetu konania vo veci samej žalobca uviedol, že mu škoda vzniká realizáciou neoprávnenej ťažby dreva a devastáciou lesných pozemkov protiprávnou činnosťou žalovaného v rade 1/ v súčinnosti so žalovaným v rade 2/, ktorí neoprávnene užívajú výnosy z lesných pozemkov. Zároveň však poukázal na skutočnosť, že žalovaný v rade 1/ je vedený ako oprávnený obhospodarovateľ v evidencii príslušného správneho orgánu v súlade s § 4 zákona o lesoch, pretože Obvodný lesný úrad v Kysuckom Novom Meste nesprávnym úradným postupom vykonal neoprávnený zápis a nesplnil si povinnosť preveriť dokumenty oprávňujúce žalovaného v rade 1/ na hospodárenie v lesnom hospodárskom celku Krásno - západ. Z tvrdení žalobcu tak nebolo zrejmé, či zodpovednosť za škodu pripisuje žalovanému v rade 1/ alebo žalovanému v rade 2/ a aká je vôbec účasť žalovaného v rade 2/ na protiprávnej činnosti, alebo či ako zodpovedný subjekt mieni označiť správny orgán, ktorý vykonal zrejme mylný zápis dvoch rozdielnych subjektov do evidencie obhospodarovateľov rovnakých častí lesa. Za účelom kvantifikácie vzniknutej škody žalobca iba okrajovo uvádzal, že žalovaný v rade 1/ v roku 2011 vyťažil 2637 m3 a v roku 2012 6.052 m3 drevnej hmoty. Bez úmyslu prejudikovať meritórne rozhodnutie okresný súd konštatoval, že takto vymedzený nárok na náhradu škody v konaní pred súdom „neobstojí, nakoľko navrhovateľ riadne nevymedzil a relevantným spôsobom nepreukázal predpoklady spojené s úspešným návrhom na náhradu škody." Všeobecným predpokladom vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že sa niekto obohatil na úkor iného a že toto obohatenie je bezdôvodné. V prípade uplatnenia nároku z takéhoto záväzku na súde treba preukázať niektorú zo skutkových podstát zakladajúcich bezdôvodné obohatenie, a to získanie majetkového prospechu plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne získanie majetkového prospechu z nepoctivých zdrojov.
Dôkazné bremeno opäť zaťažuje žalobcu, ktorý sa však ku skutočnostiam odôvodňujúcim prípadný návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia vo veci samej v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vôbec nevyjadril. Vo vzťahu k zmienke žalobcu o prípadnom návrhu na rozhodnutie súdu o hospodárení so spoločnou vecou ako spôsobu vyriešenia sporov medzi spoluvlastníkmi okresný súd poznamenal, že dielec síce je v zmysle § 39 ods. 6 zákona o lesoch spoločnou vecou, avšak žalobca si pravdepodobne nesprávne vyložil § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že aktívne vecne legitimovaným na podanie takéhoto návrhu je jedine subjekt, ktorému svedčí vlastnícke právo k spoločnej veci (dielcu). Nakoľko žalobca je nájomcom lesných dielcov, nie je oprávnený podať takýto návrh. Pre úspešnosť žaloby o určenie, že žalobca bude ako jediný obhospodarovateľ vykonávať hospodárenie v lesnom hospodárskom celku Krásno - západ je nevyhnutné preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Z tvrdení žalobcu vyplývalo, že žalovaný v rade 1/ vznikol zápisom do obchodného registra dňa 03.05.2011, žalovaný v rade 2/ vznikol registráciou na Ministerstve vnútra dňa 13.04.2011 a samotný zápis žalovaného v rade 1/ do evidencie obhospodarovateľov lesa sa uskutočnil dňa 23.03.2012. Rovnaký právny stav teda pretrváva už pomerne dlhšie časové obdobie, v dôsledku čoho sa žalobcov právny záujem na takomto určení relativizuje.
Okresný súd v odôvodení napadnutého uznesenia uviedol, že najkomplexnejšie žalobca objasnil budúci predmet konania vo veci samej v podobe žaloby o poskytnutie ochrany vlastníckeho práva, resp. práva detencie podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Právna teória definuje päť základných podmienok úspešnosti negatórnej žaloby: 1) preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, resp. oprávnenia mať vec u seba, 2) konkretizovať jednotlivé druhy zásahov, ktoré má súd zakázať, 3) preukázanie toho, že zásahy, ktorých zákaz sa sleduje sú neoprávnené, 4) neoprávnený zásah, ktorý bol vykonaný trvá alebo sa opakuje alebo hrozí jeho opakovanie, 5) žaloba znie na zákaz určitého konkrétneho správania, ktorým je vlastník rušený vo svojich právach. Právo podať negatórnu žalobu žalobcovi svedčí na základe § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako osobe oprávnenej mať predmet vlastníckeho práva u seba. Dôvodnosť žaloby na ochranu práva nerušene užívať predmet detencie odvodzuje od skutočnosti, že účastníkom konania nesvedčí rovnocenné vecné právo k tej istej veci. V tejto súvislosti okresný súd upresnil, že oprávnenie užívať vec ako detentor, vzniká na základe obligačného (záväzkového) práva a nemožno ho zaradiť medzi vecné práva. Obsahuje však aj tzv. absolútnu stránku, vyjadrenú tým, že každý je povinný zdržať sa zásahov do výkonu oprávnenia nerušene užívať predmet detencie. Rovnako okresný súd upozornil „na nepresnosť v časti návrhu, kde je oprávnenie navrhovateľa užívať cudziu vec na základe nájomnej zmluvy označené ako držba." Žalobca fakticky ovláda cudziu vec, ale bez úmyslu nakladať s ňou ako s vlastnou, preto mu nesvedčí právo držby, ale právo detencie. Z návrhu je však dostatočne zrejmé, čo mienil žalobca zvoleným označením vyjadriť a súčasne označenie nemá vplyv na rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, preto sa okresný súd v ďalšom odôvodnení chybným pomenovaním nezaoberal.
Rôznu hodnotu práv účastníkov užívať lesné pozemky žalobca odôvodnil tým, že zatiaľ čo žalobca disponuje obligačným právom vo vzťahu k vymedzeným dielcom lesného hospodárskeho celku Krásno
- západ, ktoré mu plynie z právoplatne uzavretých nájomných zmlúv s vlastníkmi týchto dielcov, žalovaní v rade 1/ a 2/ nie sú oprávnenými detentormi lesných pozemkov, nakoľko nemajú platne uzatvorené nájomné zmluvy s vlastníkmi pozemkov a obhospodarovanie lesa vykonávajú iba na základe zápisu Obvodným lesným úradom v Kysuckom Novom Meste do evidencie obhospodarovateľov. Takýto zápis však nemá povahu konštitutívneho rozhodnutia, ktoré by zakladalo ich právo hospodáriť v lese a má iba evidenčný význam. Vydaním oznámenia Obvodného lesného úradu (v súčasnosti pozemkového a lesného odboru okresného úradu) si príslušný správny orgán iba plní povinnosť viesť evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov (§ 4 zákona o lesoch). Zákon o lesoch mu nezveruje právomoc udeľovať oprávnenie na výkon funkcie obhospodarovateľa lesa, ani jej výkon žiadnym spôsobom neviaže na rozhodnutie orgánu.
Podľa žalobcu, žalovaní nepreukázali ani nemôžu preukázať skutočnosti, na ktorých existenciu sa viaže vznik ich lepšieho práva k veci, než aké svedčí žalobcovi. Preto sa návrhom vo veci samej bude domáhať ochrany nerušeného výkonu vlastníckeho práva, resp. práva nerušene užívať vec ako
oprávnený detentor. Nárok na ochranu práva plynúceho z oprávnenej detencie okresný súd považoval za jediný komplexne vymedzený predmet konania vo veci samej a vo väzbe naň bude aj skúmať splnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. Záverom tejto časti okresný súd opätovne zdôraznil, že nebolo úmyslom predchádzajúcej analýzy predurčiť výsledok konania vo veci samej. Okresný súd sa však aj pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia musí aspoň v základnej rovine oboznámiť so smerovaním základného konania, osobitne v prípade návrhu, ktorý je podaný pred jeho začatím.
Okresný súd sa ďalej v odôvodnení napadnutého uznesenia zaoberal šetrením miery naplnenia jednotlivých predpokladov vychádzajúc z predložených listinných dôkazov a tvrdení žalobcu obsiahnutých v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v nadväznosti na predpoklad, že predmetom konania vo veci samej bude ochrana nerušeného užívania veci ako oprávnený detentor podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Existencia vzájomného právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ dostatočne vyplývala z opisu skutkového stavu naznačujúceho, že došlo k stretu ich zákonného oprávnenia hospodáriť na tej istej časti lesných pozemkov. Okresnému súdu však nebolo zrejmé, z čoho žalobca odvodzoval právnymi normami regulovaný vzťah k žalovanému v rade 2/. Žalobca okrajovo niekoľkokrát v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvádzal, že „žalovaný v rade 1/ vykonáva neoprávnenú hospodársku činnosť v lesnom hospodárskom celku Krásno - západ v súčinnosti s odporcom v rade 2/. Bližšie sa však k forme súčinnosti odporcu v rade 2/ nevyjadruje." Z informatívneho výpisu zo zoznamu obhospodarovateľov zverejneného na internete okresný súd zistil, že Pozemkové združenie POVINA (IČO: 42 216 427) sa v zozname nenachádza. Žalobca v bode 3.6 návrhu uvádza, že Pozemkové združenie POVINA (IČO: 42 214 427) listom zo dňa 23.03.2012 požiadalo Obvodný lesný úrad v Kysuckom Novom Meste o vykonanie zmeny v zozname obhospodarovateľov lesa a to tak, aby bol ako právny nástupca Pozemkového združenia „SVL Povina" (pôvodne združenie bez právnej subjektivity dodatočne pretransformované na občianske združenie - žalovaný v rade 2/) zapísaný žalovaný v rade 1/. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný v rade 2/ nevykonáva funkciu obhospodarovateľa lesa, nakoľko toto oprávnenie postúpil na žalovaného v rade 1/ ako svojho právneho nástupcu. Žalobca spochybňuje možnosť vôbec uskutočniť transformáciu pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity na občianske združenie podľa zák. č. 81/1990 Zb. ako aj oprávnenie žalovaného v rade 2/ poskytnúť lesné pozemky do ďalšieho užívania žalovanému v rade 1/, to však nič nemení na skutočnosti, že žalovaný v rade 2/ reálne nehospodári na predmetných lesných pozemkoch v lesnom hospodárskom celku Krásno - západ. Okresný súd preto konštatoval, že pre nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému v rade 2/ nie je dostatočne osvedčený právny záujem, nakoľko uložením navrhovanej povinnosti zdržať sa určitej činnosti subjektu, ktorý túto činnosť v skutočnosti nerealizuje, sa nemôže dosiahnuť požadovaný účel ochrany ohrozeného práva. S poukazom na uvedený záver okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ zamietol.
Následne okresný súd upriamil pozornosť na otázku primeranosti požadovaného zásahu vo vzťahu k žalovanému v rade 1/. Podstata zásady primeranosti spočíva v požiadavke, aby predbežné opatrenie nad mieru primeranú veci neobťažovalo účastníka konania, proti ktorému smeruje. Zásah do práv dotknutého účastníka a eventuálna ujma, ktorú mu predbežné opatrenie spôsobí, musia byť primerané osvedčenému porušeniu práv žalobcu. Z tvrdení žalobcu vyplynulo, že založenie obchodnej spoločnosti Pozemkové združenie Povina, s.r.o. (žalovaný v rade 1/) bolo iniciované potrebou vykonávať funkciu obhospodarovateľa lesných pozemkov, čo potvrdzuje aj výpis z obchodného registra žalovaného v rade 1/, v ktorom sa ako predmet činnosti uvádzalo poľnohospodárstvo a lesníctvo včítane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja. Záveru, že hlavným predmetom činnosti žalovaného v rade 1/ je práve hospodárenie s lesnými pozemkami v lesnom hospodárskom celku Krásno - západ svedčila aj skutočnosť, že jeho zakladateľom a jediným spoločníkom je Pozemkové združenie POVINA (žalovaný v rade 2/). Nariadením predbežného opatrenia v navrhovanom rozsahu by došlo k výraznému obmedzeniu podnikateľskej činnosti žalovaného v rade 1/. Súdna prax potvrdzuje, že by sa „odporcovi" iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch mala predbežným opatrením nariaďovať povinnosť zdržať sa podnikateľskej činnosti, na ktorú ho oprávňuje živnostenský list, a ktorá je ako predmet podnikania zapísaná v príslušnom obchodnom registri. „Odporcovi" by sa tak znemožnilo reálne uplatnenie ústavného práva slobodne podnikať a vykonávať inú zárobkovú činnosť podľa článku 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Primeranosť takéhoto zásahu do práv „odporcu" okresný súd posudzoval vo väzbe na odôvodnenie návrhu vo veci samej, ktorého základom je tvrdenie, že žalobcovi patrí lepšie právo užívať
lesné pozemky ako „odporcovi". Podstatou žaloby z lepšieho práva je porovnanie dvoch oprávnení s rovnakým obsahom za účelom určenia, ktoré z nich možno z právneho hľadiska označiť za lepšie. Tento druh žaloby nie je založený na protiprávnom konaní protistrany spôsobujúcom porušovanie práv žalobcu. Sám žalobca vo svojich tvrdeniach pripúšťa možnosť, že „odporca" osvedčí svoje právo užívať predmetné lesné pozemky a pre tento prípad poukazuje na vyššiu hodnotu svojho oprávnenia. „Ak ale pripúšťame, že odporca iba realizuje výkon svojho práva, aj keď nie rovnocenného navrhovateľovmu právu, nemožno jeho činnosť označiť za protiprávnu." Z tohto dôvodu okresný súd vyhodnotil, vo väzbe na charakter žaloby z lepšieho práva, že konanie „odporcu" nenapĺňa znaky protiprávneho konania a neodôvodňuje obmedzenie jeho práv v navrhovanom rozsahu. Uvedený záver potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobcom opísaný skutkový stav pretrváva už od roku 2011, čo nekorešponduje s účelom predbežného opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku, ktorým je poskytnúť v naliehavom prípade bezodkladnú ochranu ohrozenému právu. „So zreteľom na uvedené skutočnosti, najmä neisté vymedzenie predmetu konania vo veci samej a pochybnosť ohľadom protiprávnosti odporcovej činnosti, súd nepovažuje požadovaný zásah do ústavných práv odporcu za primeraný, preto rozhodol o zamietnutí predbežného opatrenia aj vo vzťahu k odporcovi v rade 1/." O trovách predbežného opatrenia okresný súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa úspechu účastníkov v konaní v súlade s ust. § 145 OSP.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie. Návrhom doručeným okresnému súdu dňa 03.12.2013 sa žalobca domáhal, aby okresný súd nariadil predbežným opatrením žalovaným v rade 1/ a 2/ zdržať sa vykonávania činnosti obhospodarovateľa lesa, najmä vykonávať pestovnú činnosť, vykonávať úmyselnú ťažbu dreva, a to tak výchovnú ako aj obnovnú ťažbu, mimoriadnu ťažbu, náhodnú ťažbu ako aj ostatnú ťažbu a zdržať sa akéhokoľvek konania proti žalobcovi, ktorým by rušivo zasiahol do jeho práv obhospodarovateľa lesa a akýmkoľvek svojim konaním, konaním svojich zamestnancov, zmluvných partnerov alebo ktorýchkoľvek tretích osôb mu bránil v hospodárení v „jednotkách priestorového rozdelenia lesa (dielcoch) Lesného hospodárskeho celku Krásno - západ nachádzajúceho sa v k.ú. J.: 2004a; 2004b; 2007a; 2007b; 2007c; 2015al; 2015a2; 2015b; 2015c; 2015dl; 2015d2;2015d3; 2046al; 2046a2; 2046a3; 2046bl; 2046b2; 2047a; 2047b; 2047cl; 2047c2; 2047d; 2048a; 2048b; 2048c; 2048d; 2048e; 2050 1; 2050 2; 2051 1; 20512; 2052 1; 2052 2; 2053al; 2053a2; 2053b; 2055; 2057b; 2057cl; 2057c2; 2134 1; 2134 2; 2134 3; 2135 1; 2135 2; 2138 1; 2138 2; 2139 1; 2139 2; 2139 3; 2140 a; 2140b; 2142al; 2142a2; 2142b; 2142c; 2143; 2144al; 2144a2; 2144bl; 2144b2; 2145al; 2145a2; 2145bl; 2145b2; 2146al; 2146a2; 2146b; 2146cl; 2146c2; 2149a; 2149bl; 2149b2; 2151; 2154a; 2154b; 2154c; 2154d; 2157; 2158al; 2158a2; 2158b; 2158c; 2158d; 2158e; 2159; 2160al; 2160a2; 2160b; 2161al; 2161a2; 2161a3; 2161bl; 2161 b2, a to až do právoplatného rozhodnutia v merite veci."
Nevyhnutnosť nariadenia predbežného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že osvedčil skutočnosť, že ak by aj bola žalobcovi priznaná náhrada škody za predchádzajúce obdobie, ako aj za obdobie trvania súdneho sporu, pokračovaním v protiprávnej činnosti žalovaných by došlo k zníženiu alebo k strate ich likvidity, k začatiu konkurzného konania, k prevodu majetku, t.j. k ohrozeniu samotného výkonu rozhodnutia. Žalobcovi podľa jeho tvrdení hrozí škoda závažná alebo neodstrániteľná. Žalobca tvrdil, že osvedčil, že žalovaný v rade 1/ aj v súčasnosti vykonáva ťažobnú činnosť na lesných dielcoch, ktoré sú v spoluvlastníctve a v užívaní žalobcu a zároveň vo vzťahu k budúcemu konaniu o náhradu škody osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania nariadením predbežného opatrenia, ako aj to, že nebezpečenstvo škody je reálne a že škoda bezprostredne hrozí. Žalobca sa mienil domáhať návrhom vo veci samej toho, aby súd zakázal „odporcovi" vykonávať ťažbu na predmetných lesných dielcoch, ako aj uplatňovať náhradu škody. Žalovaný v rade 1/ neustále realizuje ťažbu na dotknutých lesných pozemkoch a nepredpokladá sa, že by sám, bez zásahu oprávneného orgánu, ťažobnú činnosť na týchto pozemkoch ukončil. Ak mu v tejto činnosti nezabráni právoplatné rozhodnutie súdu, bude v ťažbe pokračovať a drevnú hmotu v uvedených lesných pozemkoch do skončenia konania vo veci samej, ktoré môže trvať aj niekoľko rokov, podstatne vyťaží. Žalobca v odvolaní poukázal na § 74 ods. 1 OSP, § 75 ods. 2 OSP, § 79 ods. l OSP, § 42 ods. 3 OSP a konštatoval, že predbežné opatrenie je možnosť zákonom ustanoveným postupom domáhať sa ochrany práv vtedy, ak je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov alebo ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený. Je namieste použiť ho tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Predbežné opatrenia sa v súlade s účelom občianskeho súdneho konania podieľajú na realizácii ústavou zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 36 Listiny základných práv a
slobôd, čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu by totiž nemohlo byť úplné, keby absentovala možnosť domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, keď je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti, ktorá vylučuje jeho ochranu iným spôsobom než predbežným zásahom súdu, bez uskutočnenia regulárneho (klasického) procesu. Podstatu predbežného opatrenia vyjadruje aj neúplnosť procesnej ochrany, ktorá sa poskytuje jeho obsahom. Účastník nenadobúda na jeho základe práva, o ktorých sa má ešte len rozhodnúť. Má sa však zabrániť, aby sa postavenie účastníka ďalej zhoršovalo. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že predbežné opatrenie nemožno chápať ako riešenie prejudiciálnej otázky, ale ako opatrenie dočasné, ktoré nijako nepredurčuje rozhodnutie vo veci samej. Obsah predbežného opatrenia by mal byť zásadne odlišný od obsahu rozhodnutia vo veci samej. „Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležité zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.09.2010, sp.zn. 6Cdo 171/2010). Predbežné opatrenie je procesný inštitút, ktorého účelom je ochrana osvedčeného práva v presne vymedzených prípadoch. Chráni sa právo, ktoré je ohrozované v súvislosti s hmotnoprávnymi úkonmi alebo nekonaním jedného z účastníkov, tak, aby nedochádzalo k zhoršovaniu postavenia druhého účastníka. „Navrhovateľ" musí aj uviesť skutočnosti, ktoré odôvodňujú, že bez okamžitej, hoci len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo bezprostredne ohrozené. Z návrhu na vydanie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, že predbežné opatrenie má vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe. V tejto súvislosti „navrhovateľ" musí v návrhu uviesť, čoho sa bude domáhať alebo sa domáha vo veci samej.
V odvolaní žalobca uviedol, že vo veci „podstatného nedostatku podaného návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorú súd vidí v absencii jasne a určito vymedzeného nároku, ktorý chce navrhovateľ uplatniť v návrhu na začatie konania vo veci samej", pre účely predbežného opatrenia dostatočným spôsobom vymedzil viacero nárokov, ktorých uplatnenie prichádza do úvahy a ktorých sa aj v skutočnosti mieni domáhať. Okresný súd v rámci svojich kompetencií pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia, nie je oprávnený ako nedostatok návrhu kvalifikovať samotné vymedzenie viacerých nárokov pripadajúcich na uplatnenie zo strany žalobcu vo veci samej (a žiadať exaktné vymedzenie len jedného z nich), nakoľko predbežným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi, obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Navyše by sa tým obmedzila dispozičná voľnosť žalobcu pri uplatnení jedného alebo viacerých konkrétnych nárokov vo veci samej. „V súčasnosti navrhovateľovi ide predovšetkým ide o poskytnutie ochrany vlastníckeho práva, ktorý je ako nájomca oprávneným užívateľom (detentorom) lesných pozemkov - teda vykonáva hospodárenie na nich, pričom má vo všetkých dielcoch (rovnako aj v parcelách), nachádzajúcich sa v LHC Krásno - západ zastúpenie buď ako väčšinový spoluvlastník s dosiahnutou väčšinou viac ako 50 % spoluvlastníckeho podielu, alebo ako menšinový spoluvlastník, teda v každom jednom dielci (okrem dielca č. 2054) má spoluvlastnícke zastúpenie (viď dôkaz v ods. 1.7.)" V prípade aktívnej solidarity ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov - bez ohľadu na veľkosť svojho spoluvlastníckeho podielu - môže požadovať od tretích osôb celé plnenie týkajúcej sa spoločnej veci, ako aj uplatňovať súdnu ochranu vlastníckeho práva proti narušiteľovi. Žalovaný v rade 1/ v súčinnosti so žalovaným v rade 2/ sa na základe vlastnej vôle a bez relevantného právneho titulu snaží užívať lesné pozemky nachádzajúce sa v LHC Krásno - západ obmedzuje žalobcu vo výkone jeho vlastníckeho práva k lesným pozemkom, ktoré má v detencii v rámci výkonu nájomného práva. „Rovnako má odporca rade 1./ v súčinnosti s odporcom v rade 1./ na základe neplatnej Zmluvy o nájme lesných pozemkov č. 99/Np/2009 zo dňa 6.7.2009 v neoprávnenej držbe pozemky vo vlastníctve štátu, ako aj lesný pôdny fond s nezisteným vlastníctvom, ktorého vlastníctvo nie je evidované a ku ktorému vlastníci svoje práva neuplatnili a to na základe neplatnej Zmluvy o spoločnom obhospodarovaní lesného pôdneho fondu č. 99/Np/2009 zo dňa 6.7.2009."
Žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že aj uvedené lesné pozemky, ktorých správu vykonávajú LESY SR š.p.- OZ Čadca sú súčasťou LHC Krásno - západ, pre ktorý je vytvorený jeden lesný hospodársky plán, a teda sú súčasťou jednotlivých dielcov týkajúcich sa tejto veci, v dôsledku čoho sú aj LESY SR š.p. - OZ Čadca povinné rešpektovať princíp majority pri rozhodovaní spoluvlastníkov
o spoločnom hospodárení s dotknutým lesnými pozemkami. V kontexte uvedeného budú aj LESY SR š.p. povinné uzavrieť zmluvu o spoločnom obhospodarovaní lesa so žalobcom, resp. sa mu podriadiť pri rozhodovaní o hospodárení v dielcoch tvoriacich LHC Krásno - západ na základe § 139 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 39 ods. 6 zákona o lesoch, a to buď dobrovoľne, alebo cestou súdu, ktorý bude musieť rozhodnúť v zmysle § 139 ods. 2 OZ. Žalovaný v rade 1/ v súčinnosti so žalovaným v rade 2/ neoprávnene zasahuje do výkonu vlastníckeho práva žalobcu, „nakoľko bez právneho dôvodu užíva výnosy z lesných pozemkov tým, že vykonáva na nich ťažbu bez hmotnoprávneho titulu na nakladanie s týmto vlastníctvom, pričom len sama skutočnosť, že odporca 1./ bol zapísaný do zoznamu obhospodarovateľov lesa Obvodným lesným úradom v KNM (nesprávnym úradným postupom) ho neoprávňuje vykonávať práva vlastníka, t.j. s vecou nakladať, požívať a brať znej plody a úžitky." Registrovanie obhospodarovateľa lesa lesnými úradmi je administratívna záležitosť verejnoprávneho charakteru vo vzťahu výkonu štátneho dohľadu nad hospodárením v lesoch, avšak táto „nezakladá právo akýmkoľvek spôsobom komukoľvek zasahovať do výkonu vlastníckeho práva oprávnených osôb, aj keď bola takáto registrácia vykonaná v dôsledku nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu, a už vôbec nie zasahovať do vlastníckeho práva vlastníkovi." Vlastnícke žaloby sa týkajú subjektov, ktorých neviaže rovnocenné vecné právo k tej istej veci. Celkom nepochybne žalovaní v rade 1/ a 2/ však nie sú vlastníkmi a ani oprávnenými držiteľmi, resp. detentormi spoluvlastníckych podielov lesných pozemkov, ktorých vlastníci sú známi, t.j. tých, ktorí sa údajne združili v Pozemkovom združení SVL Povina bez právnej subjektivity založeného 13.03.2010, „a preto sa bude navrhovateľ vo veci samej domáhať ochrany vlastníckou žalobou -actio negatoria ako aj práva na náhradu škody a vydania bezdôvodného obohatenia". Každý zo spoluvlastníkov sa môže domáhať ochrany pred neoprávneným zásahom zo strany tretích osôb do spoločnej veci na súde, čo znamená, že aktívnu vecnú legitimáciu má ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (R 58/1957), môže podať žalobu proti inej osobe aj len jeden zo spoluvlastníkov veci, o ochranu ktorej ide. Teda aj jeden s viacerých spoluvlastníkov sa môže domáhať ochrany spoluvlastníckeho práva negatórnou alebo vindikačnou žalobou voči tomu, kto túto vec neoprávnene zadržiava „(Ro NS SR, sp.zn. 1 Cdo 69/2006)". Žalobcovi nepochybne prislúcha právna ochrana, pokiaľ ide o spoluvlastnícke podiely, ktoré má v detencii, čo znamená, že bude uplatňovať nároky na ochranu práv vyplývajúcich z ich podielu, a to najmä vydania úžitkov veci a zákazu zásahov do užívania veci. „Každý zo spoluvlastníkov je oprávnený podať žalobu podľa § 126 OZ a domáhať sa voči tretej osobe vypratania celej nehnuteľnosti" „(Ro NS SR, sp.zn. 2 Cdo 80/2002)". V záujme právnej istoty, ak by aj žalovaní v rade 1/ a 2/ eventuálne preukázali oprávnenosť držby k predmetným lesným pozemkom, má žalobca právo in eventum riešiť vzájomné nezhody medzi podielovými spoluvlastníkmi na základe ust. § 139 ods. 2 OZ, čo však nevylučuje, aby žalobca vykonávajúc práva podielového spoluvlastníka podal v mene ostatných spoluvlastníkov vlastnícku žalobu podľa § 126 OZ. Žalobca má teda o.i. možnosť podať žalobu o určenie, že bude ako jediný obhospodarovateľ lesa vykonávať hospodárenie v LHC - Krásno západ v zmysle lesného hospodárskeho plánu, t.j. správu dielcov ako spoločnej veci. Takýto prístup akcentovala judikatúra aj odborná literatúra pred r. 1950 (Rouček, F., Sedláček, J.: kometář k Československému obecnému zákonníku občanskému a občanské právo platné na Slovenku a podkarpatské Rusi. Praha 1936, tretí diel, s. 624 a nasl). Uvedené závery sú použiteľné aj za súčasnej právnej úpravy, pretože určenie obhospodarovateľa lesných pozemkov ako súčasti spoločnej veci možno zahrnúť pod súčasný § 139 ods. 2 OZ.
Na základe zapieracej žaloby sa chce teda žalobca v konaní vo veci samej dožadovať, aby súd vyslovil, že žalovaní v rade 1/ a 2/ nie sú oprávnení obmedzovať výkon vlastníckeho práva žalobcu, t.j., aby im uložil povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov a odstrániť prekážky, ktoré bránia žalobcovi vo výkone jeho vlastníckeho práva v označených lesných dielcoch v LHC Krásno - západ. Takýto neoprávnený zásah spočíva v tom, že si žalovaní v rade 1/ a 2/ osobujú nakladanie s lesnými pozemkami, prisvojujúc si právo ich ako vec užívať bez platného právneho titulu, teda neoprávnene užívajú pozemky, ktoré sú v spoluvlastníctve a tvoria jednotlivé dielce v LHC Krásno - západ. Žalobca poukázal na skutočnosť, „že vo veci vlastníckych žalôb a rovnako tak o nariadení predbežného opatrenia môže súd prejudiciálne posúdiť otázku platnosti zmlúv, aj keď účastníkmi konania nie sú všetky osoby, ktoré zmluvu uzavreli, v tomto prípade tak LESY SR š.p.- OZ Čadca, ako aj údajní členovia Pozemkového združenia SVL Povina(bez právnej subjektivity) ako Pozemkového združenia POVINA (IČO: 42 216 42) (viď rozhodnutie RC 53/1999)." Negatórna žaloba (rovnako aj vindikačná) je žalobou z lepšieho práva a žalobcovi stačí preukázať oprávnenú držbu alebo oprávnenú detenciu veci. Z doteraz uvedených skutkových okolností považoval za preukázané, že žalovaní v rade v rade 1/ a 2/ „do dnešného dňa"
objektívne nepreukázali a ani nevedia preukázať skutočnosti, na ktorých existenciu sa viaže vznik ich lepšieho práva k veci, než aké svedčí žalobcovi. Žalobca mal za to, že dostatočne preukázal, že navrhované predbežné opatrenie má vzťah k právnemu vzťahu, ktorý bude predmetom súdneho konania o žalobe. V tejto súvislosti žalobca v návrhu uviedol, čoho sa bude domáhať vo veci samej, pričom „ani zákon, ani dostupná judikatúra nevylučuje, aby navrhovateľ v súvislosti s uplatnení návrhu na vydanie požadovaného predbežného opatrenia, nemohol následne uplatniť viacero samostatných nárokov vo veci samej, ktoré vyplývajú z príslušného právneho vzťahu".
V naznačenej nepresnosti uvádzanej okresným súdom, pokiaľ ide o kvalifikáciu vzťahu „navrhovateľa" k užívaniu cudzej veci ako držby žalobca uviedol v odvolaní, že tento vzťah kvalifikuje ako „detenciu", a to napr. v bode 5.5. „navrhovateľovi nepochybne prislúcha právna ochrana, pokiaľ ide o spoluvlastnícke podiely, ktoré má v detencii, čo znamená, že bude uplatňovať nároky na ochranu práv vyplývajúcich z ich podielu, a to najmä vydania úžitkov veci a zákazu zásahov do užívania veci" a mal za to, že svoj vzťah k užívaniu pozemkov dostatočne jasne vymedzil.
V odvolaní žalobca poukázal aj na to, že skutočnosti „dostatočného osvedčenia právneho záujmu na vydaní predbežného opatrenia voči odporcovi v rade 2/, nakoľko uložením navrhovanej povinnosti zdržať sa určitej činnosti subjektu, ktorý túto činnosť v skutočnosti nerealizuje, sa nemôže dosiahnuť požadovaný účel ochrany ohrozeného práva" musí súd posudzovať v nadväznosti na avizované uplatnenie nárokov navrhovateľa (nie výlučne jediného nároku) vo veci samej. Žalovaný v rade 2/ mal vzniknúť podľa Zmluvy o združení zo dňa 13.03.2010, žalovaný v rade 1/ vznikol zápisom do obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 03.05.2011, pričom Rámcová nájomná zmluva a Zmluva o postúpení práv a povinností zo spoločného obhospodarovania pozemkového (lesného) pôdneho fondu bola medzi žalovanými v rade 1/ a 2/ uzavretá dňa 28.04.2011. Minimálne v prípade uplatnenia nároku žalobcu na náhradu škody, príp. nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo veci samej je zrejmé, že pasívne legitimovaným subjektom vo vzťahu k obdobiu medzi založením žalovaným v rade 2/ a vznikom žalovaným v rade 1/, resp. uzavretím Rámcovej nájomnej zmluvy a Zmluvy o postúpení práv a povinností zo spoločného obhospodarovania pozemkového (lesného) pôdneho fondu zo dňa 28.04.2011, na základe ktorej mali byť následne protiprávne prevedené pozemky do užívania žalovaného v rade 1/, by bol taktiež aj žalovaný v rade 2/. Podľa § 90 OSP, účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Ide o určenie účastníkov konania v návrhovom konaní, kde v spore proti sebe vystupujú dve strany. Žalobcom je ten, kto podal na súd návrh a žalovaným ten, koho žalobca v návrhu označil ako žalovaného. Nie je dôležité, či žalovaný označený žalobcom je nositeľom hmotnoprávneho vzťahu tvrdeného v návrhu, t.j. či je vecne legitimovaný. V tomto prípade však žalobca tvrdí, že žalovaný v rade 2/ v presne určenom časovom období vykonával na predmetných pozemkoch protiprávne činnosť, v dôsledku ktorej mu voči nemu vzniklo viacero nárokov spôsobilých na uplatnenie v konaní vo veci samej.
Okresný súd podľa žalobcu reštriktívne zhodnotil možnosť uplatnenia nárokov žalobcu vo veci samej voči žalovanému v rade 2/ len na „uloženie navrhovanej povinnosti zdržať sa určitej povinnosti subjektu, ktorý túto činnosť nerealizuje", pričom nevzal do úvahy možnosť uplatnenia ďalších nárokov na náhradu škody, príp. vydanie bezdôvodného obohatenia vo veci samej. Navyše nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný v rade 1/ vykonáva protiprávnu činnosť na predmetných pozemkoch v súčinnosti so žalovaným v rade 2/, ktorý mu mal lesné pozemky zmluvne prenechať do nájmu.
Vo veci „výrazného obmedzenia podnikateľskej činnosti odporcu v rade 1/, a pochybností súdu o protiprávnej činnosti odporcu v rade 2", je potrebné podľa žalobcu predovšetkým konštatovať, že žalobca je ako nájomca obhospodarovateľom lesných pozemkov v k.ú. J. na základe „Zmlúv o nájme lesných a poľnohospodárskych pozemkov uzavretých s vlastníkmi lesných pozemkov, a to lesných pozemkov, ktoré sú súčasťou: „Lesného hospodárskeho celku: Krásno - západ". Pre uvedený Lesný hospodársky celok Krásno - západ bol vyhotovený a rozhodnutím Krajského lesného úradu v Žiline pod č. 2010/00730-03/SCH dňa 24.09.2010 schválený „Program starostlivosti o lesy (PSOL)", tzv. lesný hospodársky plán. Nájomné zmluvy sú v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch nespochybniteľným dokladom preukazujúcim oprávnenie žalobcu hospodáriť v lesoch prenajímateľov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca je subjektom, ktorý je oprávnený hospodáriť na predmetných lesných pozemkoch. Žalovaný v rade 2/ nemá právo užívať predmetné pozemky bez
platnej nájomnej zmluvy, a tak ich nemohol odovzdať do ďalšieho užívania obchodnej spoločnosti, ktorú za účelom hospodárenia v lesoch sám za veľmi zvláštnych okolností založil, v tomto prípade žalovaného v rade 1/ - Pozemkovému združeniu POVINA. s.r.o. V návrhu na vydanie predbežného opatrenia žalobca konštatoval, že nezákonným postupom sa žalovaní v rade 1/ a 2/ snažili legitimovať uzavretím Rámcovej nájomnej zmluvy a Zmluvy o postúpení práv a povinností zo spoločného obhospodarovania pozemkového (lesného) pôdneho fondu zo dňa 28.04.2011, kde v zmysle jej článku II. ods. 3 Pozemkové združenie POVINA (IČO: 42 216 427) v zastúpení svojich členov prenajíma „odporcovi U -Pozemkovému združeniu POVINA, s.r.o." nehnuteľnosti, ktorých súpis mal tvoriť prílohu č. 1. V danom prípade sa však jednalo o právnu nemožnosť plnenia, ktorá je daná vtedy, ak v okamihu uskutočnenia právneho úkonu existuje právna prekážka, ktorá mu bráni v tom, aby sa právny úkon stal platným, pričom tu ide o počiatočnú právnu vadu právneho úkonu, nakoľko bola porušená jedna zo základných zásad súkromného práva, podľa ktorej nikto nesmie previesť na iného viac práv, než má sám „(nemo plus iuristransferrepotestquamipsehabet)" teda právny úkon v rozpore s uvedenou zásadou je neplatný pre nemožnosť plnenia podľa § 37 ods. 2 OZ.
Žalobca v odvolaní uviedol, že Obvodný lesný úrad v „KNM" postupoval v zmysle zákona, keď listom zo dňa 20.07.2011 oznámil žalovanému v rade 2/, že v jeho dokladoch sa nenachádzajú nájomné zmluvy, ktoré by ho oprávňovali obhospodarovať lesné pozemky. Pozemkové združenie POVINA (IČO: 42 216 42) malo povinnosť predložiť nájomné zmluvy k dotknutým pozemkom, inak nemohlo a ani nemôže na nich hospodáriť, ani ich nemohlo odovzdať do užívania žalovanému v rade 1/. Žalobca pritom viackrát žiadal Obvodný lesný úrad v „KNM" o sprístupnenie kompletnej dokumentácie preukazujúcej oprávnenie žalovaných v rade 1/ a 2/ hospodáriť v lese, „avšak tieto dokumenty sa na úrade nenachádzajú, t.j. nikdy neboli odporcom 1./ a 2./ predložené". Uvedené skutočnosti výslovne potvrdil Obvodný lesný úrad v „KNM" v odpovedi zo dňa 20.06.2012, keď uviedol, že od žalovaných v rade 1/ a 2/ neboli predložené žiadne doklady zodpovedajúce požiadavke žalobcu, t.j. nájomné zmluvy. Rovnaké stanovisko potvrdil lesný úrad aj v odpovedi zo dňa 25.06.2013, kde uviedol, že nearchivuje nájomné zmluvy preukazujúce vzťah medzi žalovaným v rade 1/ a vlastníkmi pozemkov. Rovnako aj na základe žiadosti žalobcu zo dňa 09.07.2013 o sprístupnenie informácií - dokladov preukazujúcich oprávnenie žalovaného v rade 1/ hospodáriť v lese a na základe ktorých bol zapísaný do registra ako obhospodarovateľ lesa, pričom Obvodný lesný úrad v „KNM" nezaslal nájomné zmluvy, ale len iné doklady, ktoré „nepreukazujú oprávnenosť odporcu 1./ hospodáriť v lese." Nie je preto vôbec podľa žalobcu „zrejmé, z akých skutočností vychádzajú pochybnosti súdu o protiprávnej činnosti odporcu v rade 1/, keď navrhovateľ vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil a preukázal samotnú protiprávnosť konania tohto odporcu v podanom návrhu (neoprávnené užívanie pozemkov odporcom v rade 1/ za súčinnosti odporcu v rade 2/)". Mal za to, že „súd nemôže poskytovať ochranu preukázateľne sporným právam subjektom, ktoré flagrantne porušujú verejnoprávne i súkromnoprávne normy, a to na úkor práv iného subjektu, ktorý preukázal svoje oprávnenie hospodáriť na predmetných pozemkoch". Žiadal, aby Krajský súd v Žiline napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí okresného súdu. V zásade odvolací súd sa môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, preskúmaval napadnuté uznesenie okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 13.01.2014.
Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu, krajský súd poukazuje na to, že žalobca v odvolaní namietal aj, že okresný súd „pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia nie je oprávnený ako nedostatok návrhu kvalifikovať samotné vymedzenie viacerých nárokov, pripadajúcich na uplatnenie zo strany navrhovateľa vo veci samej (a žiadať exaktné vymedzenie len jedného z nich), nakoľko predbežným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi", „navyše by sa tým obmedzila dispozičná voľnosť navrhovateľa pri uplatnení jedného alebo viacerých konkrétnych nárokov vo veci samej". S uvedenou argumentáciou žalobcu vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v skutkovej ako aj právnej rovine sa krajský súd stotožniť nemohol a v limitoch tohto záveru považuje za podstatné poukázať na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, s ktorým sa stotožnil v zmysle § 219 ods. 2 OSP. V súvislosti so svojimi závermi však považuje krajský súd za podstatné poukázať na nasledovnú právnu úpravu:
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami; písm. f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Za aplikácie citovaných zákonných ustanovení a podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci podľa obsahu spisového materiálu nezistil opodstatnenosť odvolania žalobcu. Okresným súdom uvádzané dôvody napadnutého rozhodnutia tak v skutkovej ako i právnej rovine tvorili dostatočné východiská pre vyslovenie zamietavého výroku vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia.
Odvolací súd považuje za podstatné poukázať na ust. v § 75 ods. 2 prvá veta OSP, z ktorého vyplývajú dve základné kumulatívne podmienky, len za súčasného splnenia, resp. osvedčenia ktorých, je možné vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Krajský súd konštatuje, že prvou podmienkou je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a druhou základnou podmienkou je odôvodnenie, resp. osvedčenie dôvodnosti nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Krajský súd dospel k záveru, že z tvrdení žalobcu a z doložených listinných dôkazov, nebol dostatočne osvedčený nárok, ktorému sa má v zmysle podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia poskytnúť predbežná ochrana pre dané štádium konania. Vzhľadom na predbežný charakter rozhodovania o nariadení predbežného opatrenia, by bolo dostačujúce osvedčenie, nie preukázanie, tých tvrdení žalobcu, o ktoré oprel dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ktoré by potom v spojení s doloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčovali nárok žalobcu v rovine existencie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná súdna ochrana. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.
Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.09.2010, sp.zn. 6 Cdo 171/2010).
V súvislosti s námietkou žalobcu v odvolaní, ktorá smerovala do záverov okresného súdu, v zmysle ktorých „podstatným nedostatkom podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bola absencia jasne a určito vymedzeného nároku, ktorý chce žalobca uplatniť v návrhu na začatie konania vo veci samej", krajský súd považuje za podstatné poukázať na to, že z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia majú vyplývať aj skutočnosti, na základe ktorých možno konštatovať, čoho sa žalobca mieni domáhať v konaní vo veci samej. Uvedené je v súlade i s právnymi závermi uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra 1995, sp.zn. 4Obo 239/1995, v zmysle ktorého „....Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania má byť zrejmé, čoho sa žalobca mieni domáhať, aký vzťah má navrhované predbežné opatrenie k predmetu budúceho konania vo veci samej, ktorý sa bude riešiť rozhodnutím súdu na základe žaloby." Ak teda žalobca v samotnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale ani v podanom odvolaní jasne konkrétne nešpecifikoval konanie, a tak ako okresný súd vyhodnotil, že len načrtol nároky, ktorých sa mieni vo veci samej domáhať a ktoré okresný súd i v rozsahu žalobcom poskytnutej argumentácie potom vyhodnocoval, tak krajský súd mal za to, že postup okresného súdu v tejto rovine bol vecne správny. Krajský súd sa napriek námietkam žalobcu v zmysle § 219 ods. 2 OSP tiež stotožnil s konštatovaniami okresného súdu, že nemožno vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v prípade, ak nie je aspoň v rovine pravdepodobnosti osvedčený nárok, ktorého sa mieni žalobca domáhať vo veci samej. Je potrebné akcentovať vzhľadom na štádium konania, v ktorom sa má rozhodovať o (ne)nariadení predbežného opatrenia, že bez väzby na predmet konania vo veci samej nemožno posúdiť, či je naozaj potrebné upraviť právne vzťahy medzi účastníkmi formou predbežného opatrenia, či bol vhodne zvolený druh predbežného opatrenia a efektívne naformulovaný jeho obsah, ale v konečnom dôsledku ani celkovú opodstatnenosť jeho nariadenia. Potreba vyjadriť v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia jasnú predstavu o nároku, ktorý chce žalobca uplatniť vo veci samej, možno vyvodiť aj z požiadavky na dočasnosť rozhodnutia súdu v § 76 ods. 3 veta prvá OSP, podľa ktorého súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania.
Žalobca v odvolaní uvádzal, že „v súčasnosti navrhovateľovi ide predovšetkým o poskytnutie ochrany vlastníckeho práva, ktorý je ako nájomca oprávneným užívateľom detentorom lesných pozemkov, vykonáva hospodárenie na nich", pričom má vo všetkých dielcoch (rovnako aj v parcelách nachádzajúcich sa LHC Krásno - západ) zastúpenie buď ako väčšinový spoluvlastník s dosiahnutou väčšinou viac ako 50 % spoluvlastníckeho podielu, alebo ako menšinový vlastník, teda v každom jednom dielci (okrem dielca č. 2054) spoluvlastnícke zastúpenie. Žalobca tiež v odvolaní tvrdil, že v prípade aktívnej solidarity ktorýchkoľvek zo spoluvlastníkov bez ohľadu na veľkosť svojho spoluvlastníckeho podielu - môže požadovať od tretích osôb celé plnenie týkajúcej sa spoločnej veci, ako aj uplatňovať súdnu ochranu vlastníckeho práva proti narušiteľovi. V rovine tejto právnej argumentácie žalobcu považuje krajský súd za podstatné zvýrazniť, že napriek žalobcom deklarovanému postaveniu vlastníka (vnímajúc i argumentáciu žalobcu v odvolaní na č.l. 243 spisu, že žalobca tento vzťah kvalifikuje ako „detenciu", k čomu sa však podľa krajského súdu žiada dodať, že práve táto kvalifikácia žalobcu nie celkom nezodpovedala jeho ďalšej argumentácií a ani terminologickému označeniu tak v návrhu ako aj v odvolaní) na predmetných lesných pozemkoch, na ktorých vykonáva hospodárenie, že práve žalobcom deklarované postavenie je nepochybne determinované rozsahom oprávneného užívateľa (detentora) lesných pozemkov. I pri tomto závere, ktorý vyslovil krajský súd, mal krajský súd na zreteli ust. § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorého sa žalobca dovolával, avšak je potrebné zdôrazniť, že postavenie žalobcu v tejto rovine zostáva len v rozsahu oprávneného detentora, a teda nemôže sa domáhať rozsahu oprávnení v celej šírke tak, akoby bol vlastníkom parciel nachádzajúcich sa v predmetných dielcov, a to i napriek tomu, že podľa jeho tvrdení má vo všetkých dielcoch aj parcelách zastúpenie, sa nemožno stotožniť s ním aplikovaným označením „väčšinový spoluvlastník", keďže spoluvlastníctvo zo žiadneho listinného dôkazu, ale ani z tvrdení samotného žalobcu nevyplynulo.
Ak potom žalobca v odvolaní tvrdil, že žalovaný v rade 1/ v súčinnosti so žalovaným v rade 2/ „obmedzuje navrhovateľa vo výkone jeho vlastníckeho práva k lesným pozemkom", ktoré má v detencii v rámci výkonu nájomného práva", tak krajský súd práve v tejto rovine poukazuje a tiež v súvislosti s tvrdením žalobcu, že žalovaný v rade 1/ so žalovaným v rade 2/ na základe vlastnej vôle a bez relevantného
právneho titulu sa snaží užívať lesné pozemky, nachádzajúce sa v LHC Krásno - západ, na skutočnosti vyplývajúce z tvrdení samotného žalobcu, a to už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré tvrdenia korešpondujú s listinným dôkazom, ktorý bol predložený žalobcom k podanému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a to listinný dôkaz na č.l. 137 spisu, ktorým Obvodný lesný úrad v Kysuckom Novom Meste, oznámil zápis do evidencie obhospodarovateľa lesa k dátumu 23.03.2012, pričom uvedené oznámenie bolo adresované Pozemkovému združeniu Povina, s.r.o., 023 33 Povina, sa touto argumentáciou žalobcu bez ďalšieho nemohol stotožniť. V štádiu konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a s poukazom nielen na tvrdenia žalobcu v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ním predložené listinné dôkazy, nebolo možné vyvodiť potom záver o osvedčení skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorej sa dožadoval žalobca.
Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na to, že žalovaný v rade 1/ v súčinnosti so žalovaným v rade 2/ majú predmetné pozemky v neoprávnenej držbe na základe neplatnej zmluvy o nájme lesných pozemkov č. 99/NP/2009 zo dňa 06.07.2009, tak práve v rovine existencie dôkazu, ktorý bol predložený zo strany žalobcu k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ide o Oznámenie o zapísaní do evidencie obhospodarovateľa lesa zo dňa 23.03.2012 (č.l. 137 spisu) a vo väzbe na ďalšie ostatné listinné dôkazy, ktoré boli predložené samotným žalobcom, s dôrazom na štádium konania - o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, nebol vytvorený podľa krajského súdu priestor na to, aby krajský súd v tejto rovine vyslovoval závery, a to v rovine žalobcom tvrdenej neoprávnenej držby žalovanými, a to i pozemkov vo vlastníctve štátu, ako aj lesného pôdneho fondu s nezisteným vlastníctvom, v ktorého vlastníctve nie je tento evidovaný a ku ktorému vlastníci svoje práva neuplatnili. Ak potom žalobca i v odvolaní poukazoval na princíp majority pri rozhodovaní spoluvlastníkov o spoločnom hospodárení na dotknutých lesných pozemkoch, tak v danom prípade je potrebné akcentovať, že ani sám žalobca nie je v postavení spoluvlastníka, ale len v postavení nájomcu, teda oprávneného držiteľa predmetných lesných pozemkov, z ktorých dôvodov ani táto odvolacia námietka nebola námietkou, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia okresného súdu konštatovanú krajským súdom.
Žalobca v odvolaní namietal, že žalovaný v rade 1/ v súčinnosti so žalovaným v rade 2/ neoprávnene zasahuje do výkonu vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko bez právneho dôvodu užíva výnosy z lesných pozemkov, vykonáva na nich ťažbu bez hmotno-právneho titulu na nakladanie s týmto vlastníctvom, pričom len sama skutočnosť, že žalovaný 1/ bol zapísaný do zoznamu obhospodarovateľov, podľa žalobcu ho neoprávňuje vykonávať práva vlastníka, t.j. s vecou nakladať, používať a brať z nej plody a úžitky. V tejto súvislosti sa žiada podľa krajského súdu opätovne uviesť, že pokiaľ žalobca poukazuje na postavenie žalovaných, tak ani samotný žalobca nie je v postavení vlastníka parciel v predmetných lesných dielcoch, tak v samotnom konaní o nariadenie predbežného opatrenia, pokiaľ sa domáha ochrany vlastníckeho práva oprávnených osôb, neosvedčil oprávnenie konať za vlastníkov v rozsahu, ktorý by sa celou svojou šírkou vyrovnal vlastníckemu právu, ktorý záver vyslovil krajský súd i za pozorného vnímania § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Práve v rovine týchto záverov považuje krajský súd za podstatné i v súvislosti s ďalšou odvolacou námietkou žalobcu, kde konštatoval, že vlastnícke žaloby sa týkajú subjektov, u ktorých sa neviaže rovnocenné vecné právo k tej istej veci a zároveň zdôraznil, že nepochybne žalovaní 1/ a 2/ nie sú vlastníkmi ani oprávnenými držiteľmi k samotným spoluvlastníckym podielom lesných pozemkov, ktorých vlastníci sú známi, t.j. tých, ktorí sa údajne združili v Pozemkovom združení Povina, bez právnej subjektivity, že uvedené skutočnosti zostali len v rovine tvrdení, bez náležitého ich osvedčenia, berúc do úvahy štádium daného konania, kedy nie je potrebné preukázanie, ale stačí osvedčenie skutočností tvrdených žalobcom. Na tomto mieste považuje krajský súd za nevyhnutné opakovane pripomenúť, že postavenie žalobcu v danom prípade napriek jeho označeniam ako vlastníka a argumentácie spoluvlastníckymi právami zostáva stále len v rovine oprávneného držiteľa. V tomto štádiu konania a výslovne pre účely predbežného opatrenia nie je možné podľa krajského súdu napriek argumentácii žalobcu konštatovať zo skutočností ním uvádzaných, že držba žalovaných, resp. žalovaného v rade 1/ v rozsahu uvádzanom žalobcom, by bola neoprávnená. Ak v danom prípade žalobca v odvolaní argumentoval, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú oprávnení obmedzovať výkon vlastníckeho práva žalobcu, tak v tejto rovine je potrebné opätovne poukázať na to, že rozsah oprávnení samotného žalobcu je potrebné odvíjať od jeho postavenia oprávneného držiteľa, a teda v rozsahu, ktorý nie je možné stotožňovať s celým rozsahom oprávnení vyplývajúcich z vlastníckeho práva. Potom bližšia argumentácia žalobcu, ktorý sám seba označoval za vlastníka (za vnímania i argumentácie o oprávnenom držiteľovi), uvádzal možné uplatnenie vlastníckej žaloby, bez ďalšieho nebolo možné vyhodnotiť ako relevantné skutočnosti, ktoré by bez ďalšieho vytvorili dostatočný priestor
pre tak závažný zásah do práv žalovaných, akým nepochybne nariadenie predbežného opatrenia je. V súvislosti s týmito závermi sa krajský súd stotožňuje so záverom okresného súdu, ktorý uviedol, že žalobcovi nepochybne prislúcha právna ochrana, vzhľadom na podiely, ktoré má v detencii, čo znamená, že bude uplatňovať nároky na ochranu práv vyplývajúcich z ich podielu, a to najmä vydania úžitkov veci a zákazu zásahu do užívania veci, avšak stále ide o limitovanie práve detenciou k predmetným podielom.
Žalobca v odvolaní namietal v súvislosti s rozhodnutím okresného súdu v časti nároku na nariadenie predbežného opatrenia, smerujúceho voči žalovanému v rade 2/, pričom uviedol, že „v presne určenom časovom období vykonával na predmetných pozemkoch protiprávnu činnosť, v dôsledku ktorej mu voči nemu vzniklo viacero nárokov spôsobilých na uplatnenie v konaní vo veci samej". Je potrebné podľa odvolacieho súdu poukázať na napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorý ustálil pre potreby predbežného opatrenia, že nie je dostatočne osvedčený právny záujem žalobcu v tomto smere, nakoľko uložením navrhovanej povinnosti zdržať sa určitej činnosti subjektu, ktorý túto činnosť v skutočnosti nerealizuje, sa nemôže dosiahnuť požadovaný účel ochrany ohrozeného práva, s ktorým záverom sa krajský súd stotožnil. Z obsahu spisového materiálu nevyplývajú žiadne konkrétne činnosti, jasne žalobcom označené a špecifikované, ktoré by boli posudzované v rovine činnosti žalovaného v rade 2/, ktorými by bola naplnená potreba vyplývajúca z navrhovanej dočasnej úpravy pomerov účastníkov tak, aby bolo nariadené predbežné opatrenie v tomto smere. Ak žalobca tvrdil, že žalovaný v rade 2/ v presne určenom časovom období vykonával protiprávnu činnosť, v dôsledku ktorej mu voči nemu vzniklo viacero samostatných nárokov, uvedené skutočnosti z obsahu spisového materiálu nevyplývajú, žalobca ich nekonkretizoval, nešpecifikoval, a to i za zdôraznenia skutočnosti, ktorej si je krajský súd vedomý, že pre rozhodnutie o nariadenie predbežného opatrenia sa nevyžaduje preukázanie, ale postačí len osvedčenie skutočností tvrdených, čo však nezbavuje „navrhovateľa" predbežného opatrenia poskytnúť tvrdenia v rovine konkrétnej špecifikácie rozhodných skutočností, o ktoré svoj návrh opiera.
Pre toto štádium konania, a to výlučne pre potreby rozhodnutia o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa krajský súd nemohol stotožniť ani s argumentáciou žalobcu, ktorý v odvolaní zdôraznil, že žalovaný v rade 2/ nemá právo užívať predmetné pozemky bez platnej nájomnej zmluvy, a tak ich nemohol odovzdať do ďalšieho užívania obchodnej spoločnosti. V tomto smere je potrebné poukázať na listinné dôkazy, ktoré boli okresnému súdu predložené, tento ich vyhodnocoval, pričom išlo aj o Oznámenie Obvodného lesného úradu v Kysuckom Novom Meste zo dňa 23.03.2012, kde bol zapísaný žalovaný v rade 1/ do evidencie obhospodarovateľa lesa dňa 23.03.2012. Nemohlo zostať krajským súdom výhradne pre účely rozhodovania o predbežnom opatrení nepovšimnutým, že Oznámenie o zapísaní do evidencie obhospodarovateľa lesa, a to žalovaného v rade 1/ Pozemkové združenie Povina s.r.o., bolo uskutočnené s dátumom 23.03.2012 (č.l. 137 spisu), ktoré sa týkalo jednotiek priestorového rozdelenia lesa „2004 a, 2004 b, 2007 a, 2007 b, 2007 c, 2015 a, 2015 b, 2015 c, 2015 d, 2046 a, 2046 b, 2047 a, 2047 b, 2047 c, 2047 d, 2048 a, 2048 b, 2048 c, 2048 d, 2048 e, 2050, 2051, 2052, 2053 a, 2053 b, 2055, 2057 a, 2057 b, 2057 c, 2134, 2135, 2138, 2139, 2140 a, 2140 b, 2142 a, 2142 b, 2142 c, 2143, 2144 a, 2144 b, 2145 a, 2145 b, 2146 a, 2146 b, 2146 c, 2149 a, 2149 b, 2150 b, 2150 c, 2151, 2154 a, 2154 b, 2154 c, 2154 d, 2158 a, 2158 b, 2158 c, 2158 d, 2158 e, 2159, 2160 a, 2160 b, 2161 a, 2161." Pokiaľ išlo o oznámenie, ktorým bolo Obvodným lesným úradom v Kysuckom Novom Meste oznámené zaevidovanie obhospodarovateľa lesa - žalobcu na jednotkách priestorového rozdelenia lesa, tak k uvedenému oznámeniu došlo dňa 10.05.2012. Vzhľadom na časové súvislosti uvádzané v týchto oznámeniach a vo väzbe na skutočnosti tvrdené v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nevyvstal žiaden z dôvodov, pre ktoré by práve z časového hľadiska bola nevyhnutná úprava dočasných pomerov účastníkov, ak uvedené skutočnosti o pridelení o zapísaní do evidencie obhospodarovateľa lesa, boli tak žalobcovi ako aj žalovanému v rade 1/ oznámené v roku 2012 a k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia došlo až dňa 03.12.2013. Z predmetných dátumov potom nevyvstáva podľa krajského súdu potreba, pre ktorú by bolo potrebné nariaďovať predbežné opatrenie a ani dôvod, pre ktorý by žalobcom tvrdená potreba ochrany nevyčkala na riadny postup a bez okamžitej ingerencie súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia.
Pre úplnosť krajský súd vo väzbe na argumentáciu žalobcu považuje za podstatné poukázať i na ďalšiu skutočnosť, a to, že žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v časti petitu uvádzal i dielce lesného hospodárskeho celku, nachádzajúce sa v kat. území Povina, ktoré však podľa Oznámenia o zapísaní do evidencie obhospodarovateľa lesa zo dňa 10.05.2012 (č.l. 58 spisu) sa týkalo Družstva podielnikov Povina, družstvo, 023 33 Povina 155, nie sú totožné s petitom navrhovaného predbežného opatrenia, označeným žalobcom ako I. Žalobca v tomto smere v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia pri porovnaní s Oznámením o zapísaní do evidencie obhospodarovateľa lesa zo dňa 10.05.2012 (č.l. 58 spisu) nezdôvodnil ani neuviedol skutočnosti, ktorými by ozrejmil, resp. zdôvodnil krajským súdom konštatovanú čiastočnú rozdielnosť petitu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúcu v uvedení lesných dielcov vo väzbe na listinný dôkaz na č.l. 58 spisu, na ktorý sa žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odvolával.
Krajský súd považuje na tomto mieste za podstatné poukázať i na skutočnosť, že z tvrdení žalobcu tak, ako boli uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale i v ďalšom konaní nevyplývala, tak ako už krajský súd konštatoval vo svojom rozhodnutí vo vzťahu k žalovanému v rade 2/, dôsledne konkretizovaná, resp. špecifikovaná činnosť (druh činnosti, miesto výkonu) žalovaných, ktorou by malo dôjsť k ohrozeniu záujmov a oprávnení samotného žalobcu, navyše ak z listinných dôkazov produkovaných žalobcom vyplýva, že žalovaný v rade 1/ bol zapísaný do evidencie obhospodarovateľov lesa, čo v konečnom dôsledku konštatuje i samotný žalobca vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pričom nemožno opomenúť ani skutočnosť, že i sám pripúšťa v zmysle tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, že by mohlo vyvstať, že i oprávnenie žalovaného v rade 1/ v rovine detencie nebolo a nie je nesúladné so zákonom.
Krajský súd sa stotožnil napriek skutočnostiam uvádzaným žalobcom v odvolaní i so závermi okresného súdu, ktorý posudzoval primeranosť zásahu do práv „odporcu" vo väzbe na odôvodnenie návrhu vo veci samej, ktorého základom bolo tvrdenie, že žalobcovi patrí lepšie právo užívať lesné pozemky ako „odporcovi". Okresný súd v tejto rovine poukázal na to, že podstatou žaloby z lepšieho práva je porovnanie dvoch oprávnení s rovnakým obsahom za účelom určenia, ktoré z nich možno z právneho hľadiska označiť za lepšie. Tento druh žaloby nie je založený na protiprávnom konaní protistrany spôsobujúcom porušovanie práv žalobcu. Sám žalobca vo svojich tvrdeniach pripustil možnosť, že žalovaný v rade 1/ osvedčí svoje právo užívať predmetné lesné pozemky a pre tento prípad poukázal na vyššiu hodnotu svojho oprávnenia. Okresný súd pri vyhodnocovaní charakteru žaloby z lepšieho práva vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu dospel k záveru, že konanie žalovaného rade 1/ nenapĺňa znaky protiprávneho konania a neodôvodnilo by obmedzenie jeho práv v žalobcom navrhovanom rozsahu, s ktorým záverom sa krajský súd stotožnil. Navyše sa krajský súd stotožnil i so záverom okresného súdu, ktorý konštatoval, že žalobcom opísaný skutkový stav pretrváva už od roku 2011, čo nekorešponduje s účelom predbežného opatrenia, ako zabezpečovacieho prostriedku v naliehavom prípade.
V súvislosti s posúdením návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemohlo zostať krajským súdom nepovšimnutým, že petit návrhu predbežného opatrenia, ktorým má byť žalovanému v rade 1/ uložené, „zdržať sa vykonávania činnosti obhospodarovateľa lesa, vykonávať pestovnú činnosť, vykonávať úmyselnú ťažbu dreva a to tak výchovnú ako aj obnovnú ťažbu, mimoriadnu ťažbu, náhodnú ťažbu ako aj ostatnú ťažbu a zdržať sa akéhokoľvek konania proti navrhovateľovi, ktorým by rušivo zasiahol do jeho práv obhospodarovateľa lesa a akýmkoľvek svojim konaním, konaním svojich zamestnancov, zmluvných partnerov alebo ktorýchkoľvek tretích osôb mu bránil v hospodárení, a to všetko v týchto jednotkách priestorového rozdelenia lesa (dielcoch) Lesného hospodárskeho celku Krásno - západ nachádzajúceho sa v k.ú. J.", je koncipovaný v tak širokom rozsahu, ktorý z pohľadu krajského súdu nebolo možné akceptovať, vzhľadom na ústavné limity nariadenia predbežného opatrenia, s dôrazom na preukázanie skutočností, že podstatná časť uvedených činností je stotožnená s podnikateľskou činnosťou samotného žalovaného v rade 1/, tak ako vyplýva z výpisu z obchodného registra a v neposlednom rade potom i s dôrazom na skutočnosť, že z listinných dôkazov pripojených v spise vyplývalo, že Obvodným lesným úradom v Kysuckom Novom Meste bol práve žalovaný v rade 1/ zapísaný do evidencie obhospodarovateľa lesa, pričom pre štádium nariadenia predbežného opatrenia nebola preukázaná skutočnosť svedčiaca o zániku takéhoto oprávnenia. Len pre úplnosť krajský súd uvádza, že z listinných dôkazov na č.l. 137 spisu vyplýva, že k Oznámeniu o zapísaní do evidencie obhospodarovateľa lesa zo dňa 23.03.2012 došlo „v uvedených jednotkách priestorového rozdelenia lesa. Pozemkové združenie Povina s.r.o. predložilo doklady preukazujúce oprávnenie hospodáriť v lese". V rovine týchto záverov je potrebné poukázať i na Zápisnicu o prešetrení sťažnosti zo dňa 19.12.2011 (č.l. 144 spisu), z ktorej vyplýva, že Krajský lesný úrad v Žiline ustálil, že „z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že právne postavenie obhospodarovateľa lesných pozemkov vo vlastníctve fyzických osôb, ktoré sú členmi Pozemkového združenia Povina je pozemkové združenie Povina s.r.o. a predmetné oznámenie malo byť adresované tejto spoločnosti s ručením obmedzeným".
Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd, v zhode s okresným súdom, dospel k záveru, že žalobca dostatočne neosvedčil, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo porušené alebo
ohrozené a bolo by potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov. „Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) tiež vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne nedostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia" (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2012, sp.zn. 5 Obo 48/2012). Krajský súd mal za to, že okresný súd dal vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ktoré majú pre vec podstatný význam.
Vzhľadom k uvedenému preto okresný súd správne rozhodol, ak návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovel a zamietol ho a krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.
Pre úplnosť krajský súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
O trovách tohto odvolacieho konania s poukazom na § 224 ods. 1 OSP vo väzbe na § 145 OSP nebolo rozhodované s tým, že v uznesení, ktorým súd nariaďuje predbežné opatrenie (nezáleží na tom, či ho nariaďuje pred začatím konania, alebo až počas konania), nerozhoduje o náhrade trov konania. Takéto trovy sa zaraďujú medzi trovy, o náhrade ktorých rozhodne súd v rámci rozhodovania o náhrade trov celého konania vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.