Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoE-49-2014.pdf
PDF · 86.9 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/49/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti povinnému: P. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., U. XX/XX, o vymoženie 259,82 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 09. 07. 2013 č. k. 10Er/1522/2012-27, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu, so sídlom Exekútorského úradu v Trnave, Andreja Hlinku 3858/1, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 259,82 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. 07. 2012 sp. zn. SR110/2012, vydaný rozhodcom JUDr. Jánom Hudecom. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust § 35, § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1-4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v bode IV. zmluvy je neprijateľnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Naviac spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Podpis na úverovej zmluve nepovažoval za prejav súhlasu spotrebiteľa s rozhodcovskou doložkou, pričom na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Uzavrel, že takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011 a zo dňa 18. 01. 2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011. V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní preto žiadosť súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, keď sa zaoberal rozhodcovskou doložkou pri skúmaní žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia. Predmetom skúmania môže byť totiž len plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku a nie okolnosti, ktoré predchádzajú vydaniu tohto exekučného titulu. Namietal, že rozhodcovská doložka je plne v súlade so zákonom, s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a najmä znením textu Smernice Rady 93/13/EHS, pričom umožňuje povinnému uplatňovať práva voči oprávnenému buď v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným
súdom. Spotrebiteľ má právo voľby, pričom nie je obmedzený možnosťou uplatňovania svojho práva výlučne v rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka nebola s povinným dojednaná už pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte s možnosťou čerpania peňažných prostriedkov formou povoleného prečerpania, ktorú nie je možné označiť za zmluvu spotrebiteľskú, ale až po vzniku sporu, po splatnosti pohľadávky oprávneného, teda až v čase, kedy povinný porušil svoje zmluvné povinnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo 1201/2009. Porovnávaním slovenskej a anglickej verzie ust. písm. q) prílohy 1 Smernice Rady 93/13/EHS mal za to, že cieľom smernice nie je zakázať rozhodcovské doložky uzavreté so spotrebiteľom, pričom za neprípustné považuje len tie ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľa domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi. Dojednaná rozhodcovská doložka v žiadnom prípade nenúti povinného na uplatňovanie práv výlučne v rozhodcovskom konaní, ktoré je riadne upravené zákonom č. 244/2002 Z. z. a Rokovacím poriadkom príslušného rozhodcovského súdu. Uviedol, že exekučný súd vo svojom neodôvodnenom a nepresvedčivom rozhodnutí kategorizoval akúkoľvek rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú podmienku pre prípad, že žalujúcou stranou bude dodávateľ. Uzavrel, že dojednaná rozhodcovská doložka je plne súladná s vnútroštátnymi predpismi, ako i s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS, a preto nemôže byť považovaná za dojednanie obchádzajúce zákon. Slovenský právny poriadok neobsahuje žiadne konkrétne a výslovné hmotnoprávne ustanovenie, ktoré by zakazovalo zjednanie rozhodcovskej doložky s osobou, ktorú možno označiť za spotrebiteľa. Záverom uviedol, že exekučný súd svojim nesprávnym rozhodnutím spôsobil výrazný zásah do práva veriteľa, ktorý sa nemôže domôcť svojho zákonne priznaného práva.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu, so sídlom Exekútorského úradu v Trnave, Andreja Hlinku 3858/1, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 08. 10. 2012. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 259,82 eura spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 259,82 eura od 02. 07. 2008 do zaplatenia, trov konania vo výške 35,16 eura, trov právneho zastúpenia v súdnom konaní vo výške 70,10 eura, súdneho poplatku za vydanie poverenia súdnemu exekútorovi vo výške 16,50 eura, trov právneho zastúpenia vo výške 52,18 eura a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. 07. 2012 sp. zn. SR110/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 08. 2012 a vykonateľnosť dňa 24. 08. 2012. Súčasťou spisu je i zmluva o bežnom účte, uzatvorená právnym predchodcom oprávneného- Tatra bankou, a.s. a povinným dňa 26. 08. 2002, uznanie záväzku a dohoda o splatení záväzku, uzatvorená účastníkmi konania dňa 29. 07. 2010 a všeobecné obchodné podmienky.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK). Takýto postup je nielen v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania a logikou veci, ale je plne súladný i s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera. V tejto veci Súdny dvor zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o bežnom účte, uzatvorená účastníkmi konania dňa 26. 08. 2002. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.
Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z
ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012). Taktiež odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 10. 2012 sp. zn. 6 Cdo 179/2011, v ktorom najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.
Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 26. 08. 2002 uzatvorili zmluvu o bežnom účte, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i všeobecné obchodné podmienky. Súčasťou spisu je i uznanie záväzku a dohoda o splatení záväzku zo dňa 29. 07. 2010. Podľa bodu IV. tejto dohody sa účastníci dohodli, že všetky spory, vzniknuté z právnych vzťahov ktoré vyplývajú z tejto dohody, alebo ktoré súvisia s touto dohodou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov ako aj právnych vzťahov, ktoré súvisia so zmluvami ktorých sa týka táto dohoda, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto dohody alebo tejto rozhodcovskej doložky, môžu byť predložené na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s.r.o. alebo pred jediným rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Arbitrium iustitia s.r.o. I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Významnou je i skutočnosť, že podmienka bola paušálnym spôsobom v zmluve zakotvená ešte pred vznikom samotnej zmluvy i napriek tomu, že má zásadný dopad na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Je notorietou, že v spotrebiteľských veciach zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšiu stranu v konaní, pričom i ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých polôh môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.