Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/33/2010

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Y. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom P. XX/X, XXX XX X., zastúpený: Mgr. Peter Lupták, advokát so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: neb. O. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX J., zomrelý dňa XX.XX.XXXX, zastúpený: MV Legal s.r.o., Kapicova 5, 851 01 Bratislava, IČO 36 857 947, o zaplatenie 69.439,58 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Na tunajšom súde prebieha konanie na základe návrhu navrhovateľa podaného na súd dňa 14.04.2010. V návrhu relevantne skutkovo nárok vymedzil tak, že voči spoločnosti GIUB Gesellschaft für internationale Unternehmensberatung - SLOWAKEI, spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 31 606 474 (ďalej len GIUB s.r.o.) mal peňažnú pohľadávku, išlo o pohľadávku z titulu spoluvlastníctva k strojom, resp. z dôvodu, že nájomné za používanie uvedených strojov poberal len GlUB, hoci nebol ich výlučným vlastníkom. Keďže odporca František Sopko, ako konateľ GlUB-u uvedenú pohľadávku neuznával, bol nútený dlhovanú čiastku vymáhať cestou súdu. Predmetné konanie sa viedlo pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom pod sp. zn. . Okresný súd v Žiari nad Hronom uvedenej žalobe vyhovel a rozsudkom zo dňa 29.5.2006 uložil spoločnosti GIUB povinnosť zaplatiť mu sumu 912.600,- Sk (30.292,77 eura). Odporca, O. sa ako konateľ spoločnosti GIUB v priebehu uvedeného konania všemožne snažil právo spochybniť, a tiež za každú cenu oddialiť konečné rozhodnutie súdu. Ešte v priebehu konania vedeného pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom sp.zn. , spoločnosť GIUB vstúpila dňom 07.01.2008 do likvidácie, a do funkcie likvidátora bol ustanovený O. (bol konateľom aj spoločníkom spoločnosti GIUB). Keďže spoločnosť GIUB, resp. GIUB v likvidácii, zastúpená odporcom O. dobrovoľne neplnila, čo jej ukladalo právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie - rozsudok, vykonateľný dňom 9.5.2008, dňa 22.5.2008 navrhovateľ podal na exekútorský úrad JUDr. Petra Kohúta, súdneho exekútora, so sídlom Mičinská cesta 35 , Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 5.8.2009 sa súdny exekútor dostavil v rámci výkonu exekúcie do sídla spoločnosti GIUB v likvidácii. Pri tomto bol spolupracovníčkou O. informovaný, že spoločnosť GIUB v likvidácii bola vymazaná z obchodného registra, že už neexistuje, nemá žiadny majetok, a teda že už nie je čo exekvovať. Navrhovateľ ďalej uviedol, že spoločnosť môže byť vo všeobecnosti z obchodného registra vymazaná vtedy, keď likvidátor korektným spôsobom uskutoční a skončí proces likvidácie, a keď podá na súd návrh na výmaz. Bolo povinnosťou odporcu ako likvidátora zostaviť ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie, čo v prípade spoločnosti GIUB znamená ku dňu 7.1.2008, likvidačnú účtovnú súvahu. Zmyslom likvidácie spoločnosti je - za štandardných okolností - to, aby boli usporiadané majetkové pomery spoločnosti, teda uspokojené záväzky, ktoré má spoločnosť voči všetkým veriteľom a v prípade, ak zostane po skončení likvidácie majetkový zostatok (likvidačný zostatok), aby tento bol rozdelený medzi spoločníkov. Povinnosťou likvidátora, v rámci procesu likvidácie

je to, aby tento plnil záväzky spoločnosti, uplatňoval jej pohľadávky a prijímal plnenia, aby zastupoval spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzatváral zmiery a dohody o zmene zániku práv a záväzkov (/ ). Odporca O. Sopko, ako konateľ spoločnosti GIUB a neskôr aj ako likvidátor spoločnosti GIUB v likvidácii veľmi dobre vedel, že spoločnosť GIUB, resp. GIUB V likvidácii má voči navrhovateľovi záväzok na základe právoplatného súdneho rozhodnutia. Taktiež vedel, že spoločnosť GIUB s. r. o. v likvidácii je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k textilným strojom, a že vlastníkom takého istého spoluvlastníckeho podielu je aj navrhovateľ. Zrejmé je to, že O. R. pohľadávku ako likvidátor neuspokojil. Odporca, O. R. nepostupoval v procese likvidácie s odbornou starostlivosťou, ale naopak, že postupoval tak, že možnosť uspokojiť moju právoplatne priznanú pohľadávku svojim konaním úmyselne zmaril. Týmto spôsobil škodu vo výške zodpovedajúcej právoplatne priznanej pohľadávku vo výške 912.600.- Sk (30.292,77 eura) spolu s 15,5% ročným úrokom z omeškania od 25.8.2003 do zaplatenia, ako aj trovy prvostupňového konania vo výške 316.750,60 Sk (10.514,19 eura) a trovy odvolacieho konania vo výške 48.359,- Sk (1.605,22 eura). Ku dňu výmazu spoločnosti GlUB v likvidácii z obchodného registra (26.5.2009) tak pohľadávka zodpovedala čiastke 69.439,58 eura (istina 30.292,77 eura + vyčíslený úrok z omeškania 15,5% od 25.8.2003 do 26.5.2009 = 27.027,40 eura + prvostupňové trovy 10.514 19 eura + druhostupňové trovy 1.605,22 eura). Keďže GIUB v likvidácii bol z obchodného registra vymazaný, vymáhať pohľadávku od tejto spoločnosti už nie je a nebude možné. V závere navrhovateľ uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže odporca nepostupoval ako likvidátor spoločnosti GlUB v likvidácii v súlade so zákonom, ale naopak, úmyselne zmaril uspokojenie jeho pohľadávky z majetku spoločnosti GlUB v likvidácii, navrhol, aby súd po vykonaní navrhovaného dokazovania rozhodol o jeho nároku.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 06.07.2010 uviedol, že tvrdenia navrhovateľa uvedené v podaní v zásadných veciach nezodpovedajú skutočnosti. Podanie obsahuje množstvo špekulatívnych, fiktívnych, nepodložených alebo s predmetom konania nesúvisiacich údajov. Odporca ako likvidátor spoločnosti GIUB postupoval v zmysle zákona a s odbornou starostlivosťou, pričom výsledkom likvidácie bolo uspokojenie oprávnených veriteľov a výmaz spoločnosti z obchodného registra.

Na prvom pojednávaní, konanom dňa 13. 09. 2010 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v celom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu a dôvodov v ňom uvedených. Touto žalobou sa navrhovateľ domáha voči odporcovi náhrady škody, ktorú mu spôsobil odporca ako likvidátor spoločnosti GIUB s.r.o. tým, že pri likvidácii tejto spoločnosti postupoval v rozpore so zákonom a tým zmaril uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, ktorú mal voči spoločnosti GIUB s.r.o.“, na základe právoplatných vykonateľných rozhodnutí.

Dňa 07.02.2014 právny zástupca odporcu súdu doručil elektronicky podanie, ktorého obsahom bol aj úmrtný list odporcu s tým, že odporca dňa 08.01.2014 zomrel.

Z výpisu obchodného registra zaniknutej obchodnej spoločnosti GIUB Gesellschaft für internationale Unternehmensberatung - SLOWAKEI, spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 31 606 474 (ďalej len GIUB s.r.o., alebo GIUB), zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra v oddiele S.r.o., vložka č. 19212/N vyplýva, že odporca bol v minulosti konateľom, spoločníkom a neskôr aj likvidátorom uvedenej spoločnosti.

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa prvá veta ,ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa , ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Podľa , konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením konania o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo.

Podľa , konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Keďže v priebehu konania odporca stratil procesnú subjektivitu (dňa 08.01.2014), súd musel vyhodnotiť podmienky pre ďalšie konanie. Zákon počíta s nasledujúcimi modalitami počíta s ako s dôvodom obligatórneho zastavenia konania - v prípade, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením konania o rozvod, o neplatnosť manželstva, o určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je, pokiaľ zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo, obligatórneho prerušenia konania - v prípadoch, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní sa pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku konania o dedičstve prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, len čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr, obligatórneho zastavenia konania - ak zanikne právnická osoba a niet právneho nástupcu (napr. zánik obchodnej spoločnosti s likvidáciou), obligatórneho pokračovania v konaní - ak po začatí konania zanikla právnická osoba a existuje jej právny nástupca alebo fakultatívnej možnosti podľa povahy veci konanie zastaviť, prerušiť alebo pokračovať s právnym nástupcom.

V poslednej uvedenej modalite si zákonodarca umožnil súdu vybrať procesný postup v závislosti od povahy veci, a tým sám dosah univerzálnej sukcesie na občianske súdne konanie relativizoval, pričom zastavenie konania prichádza do úvahy najmä tam kde predmet konania je hmotnoprávne viazaný na osobu účastníka konania a neprechádza na nástupcu (napr. nárok na výživné, bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a pod.), tam kde je skutková podstata podmienená existenciou konkrétneho účastníka konania (napr. v konaní o spôsobilosti na právne úkony zomrel subjekt, ktorého spôsobilosť na právne úkony bola predmetom konania, tiež kde ex lége dochádza k zániku právneho vzťahu tvoriaceho predmet konania súčasne so smrťou, zánikom účastníka konania, alebo kde niet právneho nástupcu účastníka, na ktorého by prešli, prípadne by prevzal pravá a povinnosti tvoriace predmet konania - napr. zánik právnickej osoby po vykonaní likvidácie a pod.

Súd uvádza, že predmetom posúdenia splnenia podmienok pre zastavenie, prerušenie alebo pokračovanie v konaní bolo rozhodujúce, vzhľadom na tento prípad posúdiť, či ide o majetkové právo navrhovateľa a tomu zodpovedajúca povinnosť odporcu a ak áno, či toto majetkové právo (povinnosť) je viazané výlučne na osobu odporcu.

Podľa , konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa , pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia a nasl.

Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa , konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s .

Podľa , dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10% výšky základného imania.

Podľa , nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

Podľa , za výkon svojej pôsobnosti zodpovedajú likvidátori tým istým spôsobom ako členovia štatutárnych orgánov.

Podľa názoru súdu, skutkové opísanie pravdivých a rozhodujúcich skutočností navrhovateľom v návrhu na začatie konania a výsledky doterajšieho dokazovania poukazujú na to, že navrhovateľ uplatňuje nárok vyplývajúci zo zodpovednostného vzťahu odporcu vo vzťahu k navrhovateľovmu dlžníkovi (obchodná spoločnosť GIUB s.r.o.). Navrhovateľ, ako veriteľ takto uplatňuje priamo vo svojom mene a na vlastný účet náhradu škody od odporcu, ktorú mal spôsobiť navrhovateľovmu dlžníkovi (spoločnosti GIUB s.r.o.), pretože nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z jeho majetku.

Predmetom tohto konania je peňažné plnenie, ktoré uplatňuje navrhovateľ, proti odporcovi, ako osobe so špecifickým postavením, postavením likvidátora (resp. konateľa ). Z pohľadu charakteru v najširšom zmysle slova možno uviesť, že plnenie, ktoré navrhovateľ žiada, a na ktorého plnenie v prípade úspechu navrhovateľa, by bol odporca povinný, je majetkovým právom, resp. povinnosťou (ďalej len majetkové právo). Uvedené majetkové právo je podľa názoru súdu ale hmotnoprávne viazané k osobe konateľa, resp. likvidátora, vo vzťahu ku ktorému si vo vlastnom mene a na vlastný účet veriteľ dlžníka, v ktorom bol odporca likvidátorom (resp. konateľom), uplatňuje za spoločnosť GIUB s.r.o. náhradu škody, ktorú nemôže uspokojiť od dlžníka.

Pokiaľ ide o osobnú viazanosť majetkovým právom, podľa názoru súdu, v tomto prípade smrťou odporcu zanikol špecifický subjekt- odporca, ktorý bol zákonom označený ako konkrétny subjekt (konateľ podľa , resp. likvidátor podľa ). Predmetná povinnosť, pokiaľ nebola právoplatne súdnym rozhodnutím doposiaľ priznaná, podľa názoru súdu, nemôže byť predmetom dedičskej postupnosti pri prechode dlhov. Uvedený názor súd opiera o nižšie uvedené.

Porušením právnych povinností (ust. ) zo strany konateľa vzniká obchodnoprávna zodpovednosť, vrátane sankcie v podobe náhrady škody, ktorá tým spoločnosti vznikla a nastupuje ako nepriaznivý dôsledok vzniku sekundárnej povinnosti. Zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú spoločnosti je zodpovednosťou obchodno-právnou, ktorá sa podrobuje ustanoveniam a nasl. . Táto zodpovednosť je zodpovednosťou objektívnou, pre vznik ktorej sa nevyžaduje zavinenie, spoločnosť je však povinná preukazovať konateľovi porušenie konkrétnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti. Aj v prípade, ak spoločnosť konateľovi porušenie jeho povinností preukáže, konateľ sa zodpovednosti za škodu zbaví, ak napr. preukáže liberačné dôvody v zmysle , liberačné dôvody v zmysle .

Ustanovenie § 135a ods. 5 umožňuje uplatňovať nároky veriteľov proti spoločnosti ako dlžníkovi, voči jej konateľom vo svojom mene a na vlastný účet, ak nemôže svoju pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti, pričom tieto nároky veriteľov spoločnosti dlžníka voči jej konateľom nezanikajú, ani v prípade, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty. Základným predpokladom pre uplatnenie nároku spoločnosti na náhradu škody voči jej konateľom zo strany veriteľa spoločnosti je, že nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenie vymedzuje základné povinnosti konateľov voči spoločností tak, že konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivost o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu, alebo ohroziť jej záujmy, alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov, alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Právna úprava náhrady škody nerozlišuje, či ide o porušenie povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu, alebo o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, pretože vychádza z koncepcie tzv. generálneho deliktu. keď každé protiprávne konanie môže byť pri splnení ďalších predpokladov deliktom (uznesenie NS SR, sp.zn. zo dňa 27.2.2009).

Podľa , konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

Žalovaný konateľ sa môže zbaviť povinnosti na náhradu škody, ak preukáže, že k porušeniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť ( ), alebo, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti ( ).

Konateľ sa zodpovednosti za škodu zbaví, len, keď preukáže vyššie uvedené liberačné dôvody a dôkazné bremeno, že za škodu spôsobenú spoločnosti nezodpovedá prislúcha konateľovi (uznesenie NS SR, sp.zn. zo dňa 27.2.2009).

Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky ( SR). Uvedené je okrem iného výrazom (pokiaľ ide o súdy a sporové konania) nielen možnosti navrhovateľa domáhať sa súdnej ochrany uvedeným spôsobom, ale je aj výrazom možnosti tým istým spôsobom (teda zákonom stanoveným spôsobom) domáhať sa súdnej ochrany obranou alebo námietkou proti žalobe iného, tým, voči ktorému žaloba smeruje. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že subjektu

domáhajúcemu sa súdnej ochrany musí byť umožnené, aby mohol uplatňovať a tiež aby mu bolo umožnené sa brániť v súdnom konaní účinne a rovnocenne.

Konateľ nebude zodpovedať za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou, nakoľko v takomto prípade nedôjde k porušeniu povinnosti, a teda naplneniu predpokladu vzniku povinnosti k náhrade škody. V prípade, že neunesie dôkazné bremeno o tom, že konal s odbornou starostlivosťou, zákon zavádza osobitný liberačný dôvod, a to subjektívnej povahy. Týmto dôvodom je dobrá viera konateľa, že koná v záujme spoločnosti. Takýmto spôsobom je záujem spoločnosti vždy preferovaný pred záujmom spoločníkov. Týmto mechanizmom právnej úpravy zákonodarca ponecháva konateľom tzv. právo na omyl pri rozhodovaní (uznesenie NS SR, sp. zn. zo dňa 19.02.2009).

Súd uvádza, že dobrá viera (vo všeobecnosti) nie je zákonom definovaná, avšak možno povedať, že ide o psychickú kategóriu vyjadrujúcu vzťah subjektu k okolnostiam, za ktorých právne významne koná. Zjednodušene možno povedať, že ide o odôvodnené vnútorné presvedčenie subjektu o tom, že postupuje v súlade so s predmetom ochrany. Predmetom ochrany, v tomto prípade, je samotný „záujem obchodnej spoločnosti“. Dobrá viera uvedená v , nie je na tieto účely porovnateľná s napr. s „dobromyseľnosťou so zreteľom na všetky okolnosti“ ako je tomu podľa , pretože dobrá viera v tomto význame (podľa ) nie je zákonodarcom vyjadrená spôsobom, ktorý ju legálnym znením zákona objektivizuje a teda nie je zákonom vyžadovaná ako dobrá viera so zreteľom na všetky (pozn.: objektívne) okolnosti. Navyše, iba sám subjekt (konateľ, likvidátor) je schopný a spôsobilý účinne predkladať a navrhovať dôkazné prostriedky ( SR), ktoré preukážu jeho vlastný jedinečný a nenahraditeľný vnútorný subjektívny vzťah k záujmu obchodnej spoločnosti a dodržanie dobrej viery ( ) aj keby sa malo preukazovanie dobrej viery v konaní objektivizovať. Právni nástupcovia (dedičia) nebudú spôsobilí kvalifikovane obhajovať dobrú vieru (kategóriu subjektívnej povahy) inej osoby. Aj z tohto dôvodu ma súd za to, že smrťou konateľa zanikol aj zodpovednostný vzťah k spoločnosti, ktorej bol konateľom, resp. likvidátorom, a tento nemôže nahradiť jeho dedič.

Pokiaľ teda zákon ( ) stanovuje, že konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže (pozn.: najpravidelnejšie v súdnom konaní), že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, potom je potrebné poukázať na fakt, že predmetom dokazovania v konaní pred súdom a obsahom dôkazného bremena (konateľa, resp. likvidátora) nie je len objektívne hľadisko dodržania, alebo naplnenia výkonu funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou, ale predmetom je aj subjektívna kategória- dobrá viera, že konal v záujme spoločnosti. Obrana, v podobe unesenia dôkazného bremena, že konateľ (odporca) konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti znamená zbavenie sa zodpovednosti, ktorá mu je alebo bola v konaní preukazovaná.

Z uvedeného, podľa názoru súdu možno vyvodiť, že povinnosť (zodpovednosť), na ktorú je v tomto konaní odporca volaný, nemôže byť predmetom dedičskej postupnosti, pretože je viazaná na jeho jedinečné postavenie konateľa, resp. likvidátora, preto má za to, že konanie je potrebné pre smrť odporcu a zánik jeho procesnej subjektivity zastaviť, pretože nemožno pokračovať v konaní, a tiež nemožno prerušiť konanie a následne pokračovať s dedičmi odporcu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , tak, že žiadnemu z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne je možné podať návrh na exekúciu.