Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoE/106/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o. IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843 proti povinnej P. P., bytom XXX XX D. X, o vymoženie 370,19 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -21 zo dňa 21. novembra 2013 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že ako exekučný titul bol predložený rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2012-966 zo dňa 10.9.2012, ktorým bola povinnej uložená povinnosť na základe zmluvy o bežnom účte č. 2065408858 zo dňa 17.10.2005 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a povinnou, ktorá odkazuje na všeobecné obchodné podmienky obsahujúce priamo rozhodcovskú doložku. Súd prvého stupňa takúto rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z dôvodu, že vyvoláva až hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany vo vzťahu založenom štandardnou spotrebiteľskou zmluvou, spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal, splynula s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo prijať so všetkými podmienkami, rozhodcovský súd je paušálne zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej zmluvy. Svoje závery oprel o a nasl. , Smernicu Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, poukázal na rozsudok Súdneho dvora (ES) C-240/98 ohľadom nezáväznosti nekalých podmienok pre spotrebiteľa, C-168/05 ohľadom ex offo skúmania nekalej podmienky súdom, tiež C-243/08. Takáto nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie, pretože vo svojom dôsledku vedie k tomu, že spotrebiteľovi je odopretá ochrana zaručená a nasl. a Smernicou. NA základe uvedeného zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru oprávneného prvostupňový súd prekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadkom. Pri tom poukázal na ust. a 45 o rozhodcovskom konaní (ZoRK) a , v zmysle ktorých je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok spôsobilým podkladom pre výkon exekúcie rovnako ako rozsudok všeobecného súdu. Podľa jeho názoru súd môže nanajvýš zastaviť exekúciu, nie neudeliť poverenie. Nemôže preskúmať rozhodcovský rozsudok z pohľadu jeho súladu s hmotným právom, pretože ide o zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu. Súd môže skúmať len povahu plnenia, nie rozhodnutie samotné. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-40/08, bod 37, 47 v súvislosti so stabilitou práva a napadnuteľnosťou konečných rozhodnutí súdov a nemožnosťou úplne nahrádzať celkovú pasivitu spotrebiteľa. Poukázal aj na dôvodovú správu k ust. zákona č.

(ďalej len „“) ohľadom platnosti - neplatnosti celej rozhodcovskej doložky, ak by aj niektoré z jej ustanovení bolo neprijateľným. Mal za to, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom) nie je možné práva a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. až . Záverom poukázal na skutočnosť, že právny predchodca oprávneného preložením rozhodcovskej zmluvy plnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z o bankách a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „“) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne aj bez návrhu prioritne riešil otázku platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci , , uznesenia Ústavného súdu vo veciach , a nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci .

Tieto závery sa prirodzene vzťahujú aj na situáciu, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky.

Rozhodcovská doložka v predmetnej exekučnej veci tak ako vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok upravuje riešenie sporov prostredníctvom rozhodcovského súdu.

Oprávnený v odvolaní nespochybňuje, že rozhodcovská doložka bola zapracovaná len do obsahu Všeobecných obchodných podmienok. Nešlo teda o individuálne vyjednanie rozhodcovskej doložky. Preto možno súhlasiť so súdom prvého stupňa, ak takúto podmienku v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú, neplatnú, a tak nezakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci.

Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“

Ustanovenia bolo upravené v až od 1.1.2008 a teda nie je aplikovateľné na predmetnú vec. Spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v októbri 2005 to však nič nemení, pretože

súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre rozpor s dobrými mravmi ( ). Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi (, ).

Navyše vzhľadom k tomu, že s účinnosťou od 1. mája 2004 pristúpila Slovenská republika k Európskej únii, sa súdy v Slovenskej republiky chápu ako vnútroštátne súdy členského štátu Európskej únie, ako súčasť súdneho systému Európskej únie. Zmluva o pristúpení výslovne zakotvila záväznosť úniového práva pre pristupujúce štáty.

Počnúc od 21. apríla 1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).

Podľa čl. 3 ods. /EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná je považovaná za neprimeranú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3. ods. 2 vety prvej podmienka je vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred, a spotrebiteľ preto nemohol mať žiadny vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou bežnou zmluvou. Podľa čl. 3 ods. 3 príloha Smernice obsahuje informatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za neprimerané. V prílohe Smernice „Podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3“ sa pod písmenom q/ ako príklad neprimeranej podmienky uvádza: „zbavenie spotrebiteľa práva podať žalobu alebo použiť iný opravný prostriedok, najmä požadovať na spotrebiteľovi, aby predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov, alebo bránenie uplatnenia tohto práva, neprimerané obmedzovanie dôkazov, ktoré má spotrebiteľ k dispozícii alebo ukladanie dôkazného bremena, ktoré by podľa použiteľných právnych predpisov malo prislúchať k druhej zmluvnej strane, spotrebiteľovi“.

Smernicu ES nemožno aplikovať priamo, lebo Smernica ako prameň komunitárneho práva nemá horizontálny (teda v zásade súkromnoprávny) priamy účinok. Avšak existuje komunitárna povinnosť vykladať vnútroštátne právo spôsobom zlučiteľným so Smernicou, ako to vyložil Európsky Súdny dvor vo veci C-17/83 von Colson & Comman (tzv. nepriamy účinok smernice). Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora C-106/89 vo veci Marleasing S.A. proti La Comercial Internationale de Alimentation S.A. národnú úpravu neuskutočňujúcu alebo špatne uskutočňujúcu Smernicu je nutné v čo najväčšom rozsahu interpretovať vo svetle a znení Smernice, aby bol dosiahnutý výsledok uvedený v Smernici.

Pritom právo Európskej únie, a teda aj Smernicu o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj vykonávajúcu národnú úpravu treba vykladať iba v kontexte Európskej únie a nie práva národného.

Vo svetle uvedených záverov správne prvostupňový súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Ani argumentáciu oprávneného ohľadom plnenia si zákonnej povinnosti zo strany právneho predchodcu oprávneného odvolací súd neprijal. Právny predchodca si predložením rozhodcovskej zmluvy mal splniť svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. o bankách, podľa ktorého banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy 88j)o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ ] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Odvolací súd súhlasí, že uvedené ustanovenie ukladá povinnosť ponúknuť klientovi - spotrebiteľovi neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, plnenie tejto povinnosti však musí logicky rešpektovať ďalšie zákonné požiadavky kladené na rozhodcovskú zmluvu a na postup pri uzatváraní

tejto zmluvy - doložky so spotrebiteľom, ktorým majú byť prirodzene dodržané aj všetky normy na ochranu práv spotrebiteľa. Evidentná je potom požiadavka na individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa. Túto podmienku nespĺňa postup dodávateľa, keď sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii.

Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/08 -C-241/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom ).

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa

O trovách odvolacieho konania v zmysle ust. v spojení s ust. , rozhodne súd prvého stupňa pri zastavení exekučného konania podľa Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.