Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoCsp/22/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: J. Y. G., G., so sídlom C.. XXX XX H., V.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1. I. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, XXX XX G., 2. K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Lukášom Holodňákom - advokátom, so sídlom Kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, IČO: 53 024 940, o zaplatenie 1.935,27 eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. -307 zo dňa 24.11.2021, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, ci.:

„I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 935,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 215,03 eur od 21.06.2016 až do zaplatenia, zo sumy 215,03 eur od 21.07.2016 až do zaplatenia, zo sumy 215,03 eur od 21.08.2016 až do zaplatenia, zo sumy 215,03 eur od 21.09.2016 až do zaplatenia, zo sumy 215,03 eur od 21.10.2016 až do zaplatenia, zo sumy 215,03 eur od 21.11.2016 až do zaplatenia, zo sumy 215,03 eur od 21.12.2016 až do zaplatenia, zo sumy 215,03 eur od 21.01.2017 až do zaplatenia, zo sumy 215,03 eur od 21.02.2017 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. a nasl. , o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“).

3. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom podaným na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal vydania platobného rozkazu v upomínacom konaní. V návrhu uviedol, že podľa F. o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX naňho postúpil pôvodný veriteľ G. G.. pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovaným peňažné prostriedky v súlade so zmluvou a VOP. Pôvodný veriteľ poskytol žalovaným úver vo výške 15.933,08 eur, ktorý mali žalovaní splácať v pravidelných mesačných splátkach 215,03 eur k 20. dňu v mesiaci počnúc 20.03.2007, s konečnou splatnosťou 20.02.2017. Žalobca si žalobou uplatnil splátky úvery splatné od 20.06.2016 do 20.02.2017 v počte 9 a v sume spolu vo výške 1.935,27 eur. Rovnako si žalobca uplatnil úrok z omeškania podľa . Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 24.06.2019, v ktorom zaviazal žalovaných zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom a trovami konania. Proti tomuto platobnému rozkazu podal odpor žalovaný v 1. rade. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 19.02.2020 tak, že žalobe vyhovel. Po podaní odvolania zo strany žalovanej v 2. rade Krajský súd v Prešove svojím uznesením zo dňa 16.06.2021 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Vyslovil právny názor, že v prípade žalovanej v 2. rade došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces z dôvodu, že nebolo preukázané riadne doručenie žalovanej, pričom nebola riadne predvolaná ako strana konania. Súd po opätovnom posúdení veci súd zistil, že právny predchodca žalobcu G. ako veriteľ poskytol žalovaným, vtedy ešte manželom, spoločne a nerozdielne úver podľa zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 26.02.2007 vo výške 480.000 Sk, t. j. 15.933,08 eur. Žalovaní jednorazovo čerpali tento úver 26.02.2007, teda v deň uzavretia tejto zmluvy. Z výpisu z účtov mal súd za preukázané, že žalovaní zaplatili na tento úver sumu 27.054,96 eur, pričom na istinu bola započítaná suma vo výške 14.253,21 eur, na poplatky suma vo výške 2.545,01 eur, na riadny úrok suma vo výške 10.170,67 eur a na úrok z omeškania suma vo výške 86,07 eur. Istina tak predstavuje čerpanie úveru mínus úhrady žalovaného započítané na istinu, t. j. úver 15.933,08 eur mínus 14.253,21 eur, teda dlh predstavuje suma vo výške 1.679,87 eur na istine. Strany nerozporovali uzavretie tejto zmluvy, ani výšku poskytnutého úveru, ani výšku vráteného úveru zo strany žalovaných. Žalovaná v 2.rade namietala poplatky uvedené v obchodných podmienkach a v sadzobníku, ako neprijateľné zmluvné podmienky. Súd po preskúmaní uvedenú zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu G.. a žalovanými v 1. a 2. rade ako spoludlžníkmi zistil, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a rovnako neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa a nasledujúce . Súd uviedol, že žiaden iný súd Slovenskej republiky nevyslovil neprijateľnosť zmluvných podmienok takýchto zmlúv alebo žeby uvedená zmluva neobsahovala náležitosti podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu má žalobca nárok na žalovanú sumu, tak ju špecifikoval a uviedol v žalobe, vyplýva to aj z listinných dôkazov doložených do súdneho spisu. Žalovaní pred uzatváraním zmluvu a pri uzatváraní zmluvy vedeli nie len o výške úveru, výške dohodnutého úroku - odplaty za úver ale aj o bankových poplatkoch, ktoré boli bežné v uvedenom období u všetkých bánk. Žalovaných nikto nenútil uzatvoriť uvedenú F. o úvere. Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.06.2016 do 20.02.2017 v počte 9, v celkovej výške 1 935.27 eur (9x215.03 eur). Žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania na ktorý má v súlade s nárok a v súlade s vykonávacím nariadením vlády. V čase podpísania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli žalovaní v 1. a 2. rade manželmi, ide teda o solidárny záväzok, za ktorý zodpovedajú spoločne a nerozdielne. Keďže v zmysle ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, odpor proti platobnému rozkazu podaný žalovaným v 1. rade sa považuje za podaný oboma žalovanými. Súd mal žalobcom uplatnené nároky za preukázané, preto žalobe vyhovel.

4. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným.

5. Proti tomu rozsudku podal žalovaný v 1. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že z predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že táto bola uzatvorená podľa a ž . Postup pri omeškaní splátky bol v zmysle ust. taký, že platby boli najprv započítané na príslušenstvo a až potom na istinu. Ak došlo k omeškaniu so splátkou, bol vyúčtovaný poplatok za upomienku, ktorý sa odpočítal zo splátky určenej na istinu, a tak došlo ku generovaniu ďalšej a ďalšej upomienky napriek skutočnosti, že dlžník nebol v omeškaní s ostatnými splátkami. Každá splátka predstavuje samostatné plnenie, preto aj poplatky odvíjajúce sa od tejto splátky mali byť predmetom samostatného uplatnenia práva v lehote troch rokov odo dňa vzniku. Omeškanie jednej splátky nemôže oprávňovať veriteľa k cyklickému generovaniu upomienok, resp.

zmluvných pokút. Jednostranné započítavanie poplatkov je v rozpore s , pričom ho považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pôvodný veriteľ G. G.i účtoval poplatok za 59 vystavených upomienok a 27 zmluvných pokút v celkovej výške 2.069,08 eur, napriek tomu, že jednotlivé splátky boli uhrádzané včas. Vystavenie upomienky, resp. zmluvnej pokuty má spĺňať formálne náležitosti, z ktorých by pre adresáta bolo zrejmé, akým spôsobom došlo k porušeniu zmluvy, za aké obdobie atď. V spise sa však nenachádza ani jedna vystavená upomienka a ani jedna zmluvná pokuta, ktorá by preukazovala porušenie zmluvnej povinnosti. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, pričom nepreukázal, že by došlo k porušeniu zmluvných povinností. Žalovaný v 1. rade má za to, že zaplatil nad rámec predmetného úveru 693,90 eur. Sám žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 05.02.2020 potvrdil, že žalovaný zaplatil na úver sumu v celkovej výške 27.054,96 eur. Poukázal na o ochrane spotrebiteľa a , smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a , v zmysle ktorého sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa. V zmysle uest. v spojení s ust. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle ust. sa pri čiastočnom plnení peňažného dlhu plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Súd bez ďalšieho prevzal konštatovanie žalobcu, že sumu 2.545,01 eur zaúčtoval bez toho, aby sa vysporiadal so žalovaným namietanými skutočnosťami. Všeobecné zmluvné podmienky nie sú pre žalovaného záväzné, nakoľko sa s nimi nikdy nemal možnosť oboznámiť, ani ich nepodpísal. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, resp. zmenil tak, že žalobu zamieta.

6. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná v 2. rade odvolanie. Namietala nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Uviedla, že zo strany žalovaných v 1. a 2. rade boli v prospech právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa poukázané finančné prostriedky v celkovej výške 27.054,96 eur s tým, že celková čiastka, ktorá mala byť dlžníkmi uhradená, predstavovala sumu 26.361,28 eur. Poplatky, na ktoré poukazuje žalobca, nevyplývajú zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 26.02.2007. Všeobecné obchodné podmienky mali tvoriť prílohu predmetnej zmluvy o splátkovom úvere, pričom však žalovaná nevedela ovplyvniť ich obsah a ich akceptovanie bolo vykonané formálne, prehlásením o ich akceptácii v zmluve. Akékoľvek poplatky, ktoré neboli obsiahnuté priamo v zmluve, predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko sú obsiahnuté vo formulárových podmienkach zmluvy. Nesúhlasila s konštatovaním súdu prvej inštancie o tom, že predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľmi a dodávateľom. V prípade, ak by odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, žiadala, aby súd uložil žalovanej v 2. rade povinnosť zaplatiť dlh v splátkach neprevyšujúcich sumu 50 eur mesačne. Zároveň žiadala, aby v zmysle ust. súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 2. rade vzhľadom na jej nepriaznivú finančnú situáciu. V prípade priznania nároku náhrady trov konania žalobcovi voči žalovanej by bola spolu so svojimi deťmi vystavená existenčným problémom, pričom žalobca je väčšou obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa vymáhaním peňažných pohľadávok, teda nepriznanie náhrady trova konania by nijako žalobcu existenčne neohrozilo. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamieta, resp. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedla, že sa stotožňuje s obsahom tohto odvolania a zotrváva na skutočnostiach uvedených vo svojom odvolaní.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožňuje a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Zároveň uviedol, že konanie sa správe viedlo len voči žalovanému v 1. rade, preto navrhol, aby súd konanie voči žalovanej v 2. rade zastavil, nakoľko na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 24.06.2019, ktorý voči žalovanej v 2. rade nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.07.2019 a na základe tohto prebieha exekučné konanie.

9. Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že u žalovaných v 1. a 2. rade ide o solidárny záväzok, ktorý odôvodňuje existenciu nerozlučného procesného spoločenstva, preto v prípade, ak žalovaný v 1. rade podal riadne a včas odpor, platobný rozkaz mal byť zrušený v

celom rozsahu aj voči žalovanej v 2. rade. V tejto súvislosti poukázala na ust. o upomínacom konaní, podľa ktorého ak čo len jeden zo žalovaných podal včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje vo vzťahu ku všetkým žalovaným, to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo. Právny názor žalobcu, ktorý vo svojej argumentácii poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, považuje za nesprávny, pričom uvedené rozhodnutie nie je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax. Zároveň je v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v zrušujúcom uznesení č.k. -231 zo dňa 16.06.2021, ktorým prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, a ktorého právny názor je záväzný.

10. Žalobca vo svojej replike k argumentácii týkajúcej sa právoplatnosti platobného rozkazu voči žalovanej v 2. rade poukázal na rozhodnutia krajských súdov, ako aj na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, najmä na rozhodnutie ÚS SR č.k. -8 zo dňa 16.05.2017, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2016 sp. zn. a rozhodnutie sp. zn. .

11. Žalovaná v 2. rade v duplike uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na skutočnostiach obsiahnutých v písomnom odvolaní. Opätovne poukázala na ust. o upomínacom konaní, ako aj na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci. Vo vzťahu k vedenému exekučnému konaniu uviedla, že návrhom zo dňa 05.11.2021 navrhla zastavenie exekučného konania s tým, že o návrhu nebolo doposiaľ exekučným súdom rozhodnuté.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( (ďalej len „“)) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade je dôvodné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

15. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné

úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Odvolací súd dospel k záveru, že došlo k naplneniu tejto odvolacej námietky, keďže súd prvej inštancie na predmetný prípad síce aplikoval správny právny predpis, ale tento nesprávne interpretoval.

17. Odvolací súd sa v žiadnom prípade nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého predmetná zmluva o splátkovom úvere neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienka, pričom obsahuje všetky o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. 26.02.2007 (ďalej len „ZoSÚ“).

18. Primárne pokiaľ ide o Článok I. bod 1 zmluvy „Základné podmienky“, tak v uvedenom ustanovení je vymedzený ako predmet zmluvy poskytnutie úveru vo výške 480.000 Sk, za ktorý v deň uzatvorenia zmluvy mali žalovaní ako spoludlžníci z prostriedkov úveru zaplatiť tzv. spracovateľský poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 9.600 Sk, k naplneniu čoho aj reálne došlo, keď vychádzajúc z výpisu z úveru (č.l. 75) vedenom na meno žalovaného v 1. rade, tento bol po uzatvorení zmluvy a ešte pred poskytnutím (pripísaním prostriedkov úveru) zaťažený debetnou položkou vo výške spracovateľského poplatku a na úverový účet s možnosťou ich reálneho čerpania tak boli pripísané len peňažné prostriedky vo výške rozdielu medzi deklarovanou výškou úveru a spracovateľským poplatkom, teda o jeho výšku boli ponížené. Skutočná výška úveru tak korešponduje reálne poskytnutej čiastke úveru bez poplatku za uzavretie zmluvy, teda v sume 470.400 Sk.

19. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme ( § 2 písm. a/ ZoSÚ ). Najvšeobecnejšie možno úver definovať ako odloženú platbu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Veriteľ má prebytočné finančné prostriedky a za zhodnotenie ich poskytne niekomu, kto ich potrebuje. Ak ide o obchodovanie s úverovými prostriedkami s osobami na nepodnikateľský účel, ide o spotrebiteľský úverový právny vzťah.

20. Vo svetle vyššie uvedeného, tak je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. Reálne v danej veci teda žalobca poskytol žalovaným úver nižší ako je uvedený v zmluve, a to o sumu rovnajúcu sa spracovateľskému poplatku. Takéto úverovanie odporuje spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške, nehovoriac o tom, že úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov. Zahrnutie takéhoto nákladu do celkovej ceny úveru je neprípustné, pretože nezodpovedá dikcii § 2 písm. a) ZoSÚ, ktorý názor korešponduje s názorom vyšších súdnych autorít (porovnaj rozhodnutie NS SR zo dňa 25.5.2015 pod sp.zn. ). Odvolací súd bez pochybností túto podmienku posúdil ako neprijateľnú, odporujúcu ratio legis inštitútu úveru. Súd prvej inštancie však uzavrel, že vady esenciálnych podmienok úveru nezistil. Výška úveru ako jedna z najpodstatnejších náležitostí ovplyvňuje nepochybne ďalšie podstatné parametre úveru, ako napr. výška RPMN, ktorej nesprávne uvedenie znamená v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

21. Odvolací súd po preskúmaní predmetnej zmluvy dospel k záveru, že v predmetnej zmluve je nesprávne uvedená RPMN z dôvodu, že žalobca do výpočtu RPMN v údaji o celkovej výške úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 9.600 Sk, a preto má za to, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z

21.04.2016, C-377/14, podľa ktorého do celkovej výšky úveru nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru.

22. Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané, ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a pod. Ročná percentuálna miera nákladov je tak dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysle uvedeného zákon, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške. Nesprávne uvedenie RPMN má rovnaký následok ako jej neuvedenie, a teda má sa za to, že zmluva ročnú percentuálnu mieru nákladov neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo informovať spotrebiteľa o podmienkach úverovej zmluvy.

24. Do celkovej výšky úveru nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru. V opačnom prípade by vypočítaná suma RPMN neobsahovala objektívny údaj vo vzťahu ku skutočným nákladom úveru pre spotrebiteľa. Uvedené vyplýva nielen z rozsudku Súdneho dvora EÚ z 21.04.2016, C-377/14, ale aj z článku 3 písm. i) a článku 10 ods. , ktoré sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom, a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Na účely výpočtu RPMN je ako údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru, relevantný údaj o výške úveru, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi. V predmetnom prípade tak odvolací súd ustálil ako relevantný údaj pre výpočet RPMN výšku úveru 470.400 Sk.

25. Nakoľko v predmetnej zmluve nebola výška RPMN uvedená správne v súlade so o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, predmetný spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

26. Vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru, ako aj na skutočnosť, že žalovaní zaplatili na úver vo výške 470.400 Sk (15.933,08 eur) sumu spolu vo výške 27.054,96 eur, teda vyššiu ako suma reálne poskytnutého úveru, odvolací súd považuje žalobu, ktorou sa žalobca domáha zaplatenia sumy vo výške 1.935,27 eur za nedôvodnú.

27. K žalovanými namietaným poplatkom za upomienky, napriek záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pre úplnosť dodáva, že Všeobecné obchodné podmienky, ktoré obsahujú ustanovenia o rôznych poplatkoch za upomienky, vedenie úverového účtu, prípadne zmluvné pokuty, neboli žalovanými podpísané a určite neboli individuálne dojednané, teda žalovaní nemali možnosť pred podpisom zmluvy sa s týmito oboznámiť a ovplyvniť ich. V prípade, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, a teda sú neplatné. Podľa názoru odvolacieho súdu len samotné prehlásenie v úverovej zmluve v časti I., že dlžník sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, nemôže znamenať, že žalovaní sa skutočne s ich obsahom, ich významom a dôsledkami pre neho aj skutočne oboznámili a porozumeli im.

28. Žalobca aj v odvolacom konaní zotrval na svojej argumentácii týkajúcej sa zrušenia platobného rozkazu vzhľadom na podaný odpor žalovaným v 1. rade, pričom má za to, že vo vzťahu k žalovanej v

2. rade je platobný rozkaz právoplatný a vykonateľný. Tu odvolací súd poukazuje na znenie ust. , ako aj rozhodnutie R 16/88, ktorým bol vyslovený záver, že podaním odporu proti platobnému rozkazu jedným z bývalých manželov sa ruší celý platobný rozkaz.

29. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že žalobu zamietol.

30. O trovách prvoinštančného a aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s tak, že úspešným žalovaným priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).