Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/295/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: MANDS International s.r.o., so sídlom K Pasekám 2897, 760 01 Zlín, Česká republika, IČO: 255 86 769, zastúpeného zástupcom KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti žalovanému: CL CONSULTING, s.r.o., so sídlom Komenského 1427/7, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 406 657, zastúpenému právnym zástupcom, hosťujúcim euroadvokátom Mgr. Matejom Dvořákom, so sídlom N. XX, XXX XX S. X, Česká republika, v konaní o zaplatenie 161.872,- Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -83 zo dňa 8.4.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -83 zo dňa 8.4.2013 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 161.872,- Kč spolu s úrokmi z omeškania 7,75% ročne zo sumy 281.872,-Kč od 12.4.2011 do 2.6.2011 a zo sumy 161.872,- Kč od 3.6.2011 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšnej časti úroku z omeškania 1,5% ročne zo sumy 281.872,- Kč od 12.4.2011 do 2.6.2011 a zo sumy 161.872,- Kč od 3.6.2011 do zaplatenia žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol výrokom III. tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania na zaplatenom súdnom poplatku za návrh 390,50 Eur a trovách právneho zastúpenia 1.325,25 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na Článok 1, 4, 11, 23, 18, 30, 31, 53, 59, 60, 78 Oznámenia č. (Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ďalej len „Viedenský dohovor"), Článok 1, 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej iba „Rím I."), Článok 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I.), ust. Českej republiky v znení neskorších predpisov, Nariadenia vlády Českej republiky č. 163/2005 Sb.. Konštatoval, že účastníci konania sú podnikatelia - právnické osoby. Žalobca so sídlom v Českej republike a žalovaný so sídlom v Slovenskej republike. Predmetom konania je zaplatenie kúpnej ceny za tovar s príslušenstvom, ktorými sú úroky z omeškania. Žalobca je v postavení predávajúceho a žalovaný je v postavení kupujúceho. Žalobca so sídlom v Českej republike žaloval žalovaného so sídlom v Slovenskej republike na súde v Slovenskej republike, ktorý je všeobecným súdom žalovaného. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že nedošlo k voľbe rozhodného práva a pri absencii voľby rozhodného práva sa zmluva o predaji tovaru spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu, teda právnym poriadkom Českej republiky, podľa sídla žalobcu, v právnom postavení predajcu.

V konaní bolo preukázané, že žalovaný ako kupujúci si objednal u žalobcu ako predávajúceho elektronickou objednávkou zo dňa 30.11.2010 (č.l. 62) 4 ks pneumatík zn. Techking 26,5 R 25, dezén ETSM L5S za cenu 336.320,- Kč vrátane dopravy na miesto, so zálohovou faktúrou 15% z ceny a zvyšok na faktúru so splatnosťou 60 dní od dodania pneumatík, vystavenou konateľom žalovaného a žalovaný bol v objednávke označený sídlom na Komenského 1427/7, Liptovský Mikuláš 031 01. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že predávajúci (žalobca) žalovanému (kupujúci) objednané pneumatiky neprepravil. Keďže žalobca prepravu nevykonal a ani nezabezpečil, poskytol žalovanému (kupujúcemu) zľavu z ceny pneumatík na každú zo štyroch kusov po 1.000,- Kč. Výška kúpnej ceny tovaru 332.320,- Kč nebola medzi účastníkmi sporná. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný zaplatil na účet žalobcu vopred časť kúpnej ceny (zálohu) vo výške 50.448,- Kč dňa 10.2.2011 (č.l. 61).

Žalobca tvrdil a preukazoval najmä výpoveďami svedkov a dodacím listom č. 11020007 (č.l. 6, 67), že dňa 11.2.2011 si žalovaný prevzal v skladových priestoroch žalobcu objednaný tovar s tým, že na dodacom liste bol tovar špecifikovaný výrobným číslom a zamestnanec žalobcu zapísal do dodacieho listu poznámku „odvezeno na Slovensko". Konateľ žalovaného popieral svoj podpis na dodacom liste, ale žalobca nikdy netvrdil, že tovar osobne preberal žalovaný, na prebratie tovaru mohol žalovaný poveriť aj inú osobu. Žalobca ako predávajúci vystavil žalovanému ako kupujúcemu faktúru

- daňový doklad č. 11020007 zo dňa 11.2.2011 splatnú 11.4.2011 na sumu 281.872,- Kč so zohľadnením už zaplatenej časti kúpnej ceny pred dodaním tovaru (332.320 - 50.448) = 281.872,- Kč. Žalobca si dal potvrdiť prijatie vystavenej faktúry elektronicky, čo preukazoval výpoveďou svedkyne A. Z. a výtlačkom elektronickej komunikácie (č.l. 63 až 64) z 23.2.2011 od žalovaného žalobcovi s predmetom správy: potvrdená faktúra, ktorá obsahuje aj pečiatku žalovaného (č.l. 64). Následne dňa 2.6.2011 žalovaný na účet žalobcu zaplatil 120.000,- Kč (č.l. 20), čo považoval žalobca za zaplatenie časti kúpnej ceny, z ktorej ostalo neuhradených 161.872,- Kč (281.872,- Kč - 120.000,- Kč = 161.872,- Kč). Žalovaný neobjasnil, z akého dôvodu po zaplatení zálohy 50.448,- Kč dňa 10.2.2011 zaplatil dňa 2.6.2011 ďalších 120.000,- Kč, napriek tomu, že mu tovar, ktorý objednal ešte v roku 2010, nebol dodaný. Jedinou obranou bolo jeho tvrdenie o množstve iných obchodov v roku 2011. Žalobca žalovaného opakovane vyzýval pred začatím súdneho konania na zaplatenie dlžnej sumy (8.9.2011, 12.7.2012 a 10.8.2012), ktorá posledná výzva bola preukázateľne doručená konateľovi žalovaného (č.l. 13-15) dňa 14.8.2012, ale na žiadnu z výziev preukázateľne nereagoval, prvýkrát až v odpore proti platobnému rozkazu použil obranu, že tovar mu nebol nikdy dodaný (dňa 1.11.2012) a súčasne si uplatnil svoju pohľadávku titulom vrátenia záloh s príslušenstvom spolu 161.872,- Kč, ktorá suma neprevyšovala sumu žalovanú (, ), preto okresný súd podania žalovaného (č.l. 28, 71) posúdil ako obranu. Žalobca predložil okresnému súdu ďalšie dôkazy preukazujúce, že do dispozičnej sféry žalovaného sa dostal tovar, ktorý bol predmetom ústnej kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania, a to nielen výpoveďami svedkov (zamestnancov žalobcu), ale aj predložením fotokópie objednávky obchodnej spoločnosti SPL Recycling a.s., Záhradní 445/45, Liberec 460 01, IČ: 267 19 398, v ktorej si táto spoločnosť objednala u žalovaného dňa 3.11.2010 4 kusy pneumatík zn. Techking, rozmer 26,5 R25, dezén ETSM, L5S za cenu 360.000,- Kč bez DPH, vrátane dopravy. Následne mal žalovaný vystaviť tejto spoločnosti zálohovú faktúru č. Z10 - .... dňa 21.12.2010 so splatnosťou 4.1.2011 na sumu 2.850,58 Eur, t.j. 7.200,- Kč, ktorá fotokópia zálohovej faktúry obsahuje pečiatku žalovaného, uvedenie, že faktúru vystavovala G. C., ktoré listiny žalobca získal od obchodnej spoločnosti SPL Recycling a.s.. Naviac, žalobca predložil okresnému súdu fotodokumentáciu pneumatík využívaných spoločnosťou SPL Recycling a.s., na ktorých sú identické výrobné čísla s výrobnými číslami uvedenými na dodacom liste D0310A2001, D100311A2001, D100312A2001, D100313A2001 (č.l. 6, 67, 68-69), konkrétne D100311A2001, D100310A2001.

Okresný súd v logickom hodnotení dôkazov, najmä so zohľadnením správania sa účastníkov konania, dospel k záveru, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo, ako aj k dodaniu tovaru, iba na rozdiel od objednávky nebol tovar dodávaný do Slovenskej republiky, ale jeho prebratie si kupujúci zabezpečil u predávajúceho v Českej republike. Žalovaný už dňa 10.2.2011 zaplatil zálohu 50.448,- Kč, ktorý tovar bol odovzdaný žalovanému alebo ním poverenej osobe (osobám) dňa 11.2.2011 a po vystavení faktúry, ktorej prevzatie potvrdil dňa 23.2.2011, zaplatil ďalšiu časť kúpnej ceny dňa 2.6.2011 vo výške 120.000,- Kč. Prvostupňový súd uviedol, že obchodno-záväzkové vzťahy sa vyznačujú neformálnosťou, zvlášť kúpna zmluva. Na podporu svojich tvrdení predložil žalobca doklady preukazujúce následné odpredanie pneumatík žalovaným inej spoločnosti v Českej republike, ktorý tovar sa typom a označením

zhoduje s tovarom dodávaným žalobcom žalovanému. Žalovaný sa nebránil upomienkam žalobcu, v ktorých ho vyzýval na zaplatenie kúpnej ceny, prvýkrát tak urobil až v odpore proti platobnému rozkazu, kedy začal popierať dodanie tovaru žalobcom. Okresný súd považoval za nelogické a v rozpore so správaním účastníkov konania, aby žalovaný platil v priebehu roku 2011 zálohy za tovar, ktorý si objednal ešte v roku 2010, hoci by ho neobdržal. Z vyššie uvedených dôvodov preto žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť titulom kúpnej ceny istinu 161.872,- Kč. Dňom nasledujúcim po splatnosti (11.4.2011) od 12.4.2011 bol žalovaný v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny vo výške 281.872,- Kč až do 2.6.2011 a po čiastočnej úhrade bol v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny vo výške 161.872,- Kč od 3.6.2011 až do zaplatenia. Okresný súd uviedol, že viedenský dohovor oprávňuje žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania, ale neupravuje výšku úrokov z omeškania, preto sa v tejto otázke aplikuje rozhodné hmotné právo, ktorým je hmotné právo Českej republiky (článok 4 ods. 1 písm. a) Rím I.), podľa ktorého sú zákonné úroky z omeškania vo výške repo sadzby Českej národnej banky platné pre prvý deň omeškania zvýšené o 7 percentuálnych bodov, ktorá výška repo sadzby Českej národnej banky k 12.4.2011 bola 0,75 zvýšená o 7 percentuálnych bodov, t.j. 7,75% ročne. Okresný súd preto vo zvyšnej časti úrokov z omeškania 1,5% ročne zo sumy 281.872,- Kč od 12.4.2011 do 2.6.2011 a zo sumy 161.872,- Kč od 3.6.2011 až do zaplatenia žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania, lebo mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, čo nemalo žiadny vplyv na výšku trov konania. Žalobcovi vznikli trovy konania na zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania vo výške 390,50 Eur a trovách právneho zastúpenia, ktoré boli priznané v sume 1.325,25 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu, a to proti výroku I. a III., ako výrokov vzťahujúcich sa k povinnosti zaplatiť dlžnú sumu s úrokovým príslušenstvom a výroku o trovách konania. Žalovaný mal za to, že okresný súd pochybil tak po procesnej stránke vedenia súdneho sporu, ako i v stránke hmotného práva. Pokiaľ išlo o procesnú stránku, mal za to, že okresný súd nesprávne postupoval so svedkami, presnejšie povedané s účastníkmi konania, a to pánom A. F. a pani A. Z.. Hoci sú tieto dve osoby v zápisnici z pojednávania aj v rozsudku označené za svedkov, v takomto postavení na súdnom pojednávaní neboli. Neboli zo strany žalobcu navrhnutí na preukázanie tvrdených skutočností a ani okresný súd ich prítomnosť nenavrhol a dokonca ani nevyžiadal. Tieto osoby sa na pojednávanie dostavili na základe splnomocnenia žalobcu, teda v postavení zástupcov žalobcu. Toto postavenie a hlavne záujem na predmetnej veci postavil tieto osoby a priory do pozície zástupcu účastníka konania, a teda do úlohy, ktorá je nezlučiteľná s úlohou svedka. V občianskom súdnom procese sa tieto úlohy osôb zúčastnených sa súdneho pojednávania nemôžu a nesmú zamieňať, a to s ohľadom na rôzne povinnosti týchto osôb v rámci pojednávania. Sudkyňa si bola tohto problému vedomá a riešila problém dvoch zástupcom žalobcu na civilnom pojednávaní, a to postavením týchto osôb do pozície svedkov, aj keď tieto osoby sa dostavili k súdnemu konaniu s mandátom zastupovať žalobcu. Týmto spôsobom bolo neadekvátne zasiahnuté zo strany okresného súdu do civilného procesu, jednoznačne v neprospech žalovaného, čo poskytlo výhodu žalobcovi. Sporové civilné pojednávanie je celkom jasne vedené zásadou dispozície, a teda je na žalobcovi, aby tvrdil a svoje tvrdenia preukázal dôkazom. Žalobca predmetný dôkaz výsluchom svedkov nenavrhol a nenavrhol ho ani súd sám. Okresný súd konštatoval, že sa na pojednávanie dostavili pán A. F. a pani A. Z., ktorí sa preukázali súdu plnou mocou na zastupovanie žalobcu. Bolo evidentné, že žalobca poveril svojim zastúpením ďalšie osoby (2 fyzické osoby), a to v prípade, keď to neumožňuje ( ). V tejto súvislosti poukázal žalovaný na postupné splnomocňovanie osôb konajúcich za žalobcu a mal za to, že udelením nového plnomocenstva zaniká plnomocenstvo skôr udelené, a preto aj muselo zaniknúť plnomocenstvo žalobcom udelené advokátskej kancelárií KUBINEC & PARTNERS. Podľa názoru žalovaného nie je možné vypovedanie, odvolanie plnej moci zástupcom do súdneho protokolu v neprítomnosti žalobcu, lebo plná moc môže byť vypovedaná, alebo ukončená až v momente, keď je výpoveď, odvolanie doručené druhej zmluvnej strane, čo zápis do zápisnice istotne nie je. Namietal preto procesné postavenie pána A. F. a pani A. Z., ktoré osoby sa mohli súdneho konania zúčastniť iba v pozícii verejnosti.

K veci samej žalovaný uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nebola uzatvorená písomná zmluva. Je pravdou a žalovaný to i potvrdil, že si u žalobcu objednal tovar - pneumatiky. Žalobca a žalovaný sa rozchádzajú v tom, či bol tovar žalovanému dodaný, alebo nebol. Podľa tvrdenia žalobcu mal byť tovar zaslaný na Slovensko, na adresu sídla žalovaného, ktoré tvrdenie bolo zo strany žalobcu podporené dôkazom - dodacím listom, ktorý mal byť podpísaný zo strany žalovaného. Žalovaný tento

dôkaz spochybnil tým, že predmetný dokument nikdy nepodpísal, tovar nikdy neprevzal a ani na uvedenej adrese prevziať fakticky nemohol. Jediným dôkazom o prevzatí tovaru zo strany žalovaného je žalobcom predložený dodací list. Pokiaľ však došlo zo strany žalovaného k popretiu podpisu na dodacom liste, nesie dôkazné bremeno pravosti podpisu žalobca a v jeho záujme a dispozícii je, aby svoje tvrdenie o prevzatí tovaru zo strany žalovaného preukázal. Ak takýto dôkazný návrh neuskutočnil, nemôže byť táto skutočnosť k tiaži žalovaného. Čo sa týka ďalších dôkazných prostriedkov, ktoré boli zo strany žalobcu okresnému súdu predložené, išlo o e-mailovú korešpondenciu, kde je sporné, kto takúto korešpondenciu viedol. Predmetné dôkazné prostriedky sa nestotožňujú so žalobným tvrdením. Žalobca tvrdil, že žalovaný si tovar prevzal v sídle žalovaného, teda na Slovensku, o čom mala svedčiť poznámka v dodacom liste, čo dôkaznými prostriedkami nebolo potvrdené, keď vypočuté osoby vypovedali, že žalovaný si mal pre tovar osobne prísť. K ďalším doplňujúcim dôkazom, žalovaný namietol ich pravosť, lebo sa jednalo o e-mailovú komunikáciu a objednávky, ktoré možno vytvoriť bez účasti žalovaného a prejavu jeho vôle. Mal za to, že zo strany okresného súdu došlo k značným procesným pochybeniam a nedostatkom, jednak v otázke zastúpenia žalobcu v rámci súdneho pojednávania, pojatia vypočutých svedkov do pozície osôb, hodnotenia dôkazov, ktoré boli súdu predložené a v neposlednom rade značného porušenia princípu dispozitívnosti procesu súdneho pojednávania. Čo sa týka meritórneho posúdenia, nesporným zostalo, že zo strany žalovaného bola žalobcovi uhradená značná záloha za dodanie tovaru, ktorý žalobcom žalovanému nebol riadne dodaný. Žalobca neposkytol žiaden dôkaz, že by tomu bolo inak. Pokiaľ nedošlo k dodaniu zo strany žalobcu, muselo v zásade dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške uhradenej zálohy zo strany žalovaného. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v plnom rozsahu zmenil, žalobu zamietol s priznaním náhrady trov konania.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní a mal za to, že nárok žalobcu je plne oprávnený a zákonný. K tvrdeniu žalovaného o zániku plnomocenstva právneho zástupcu žalobcu KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., z dôvodu splnomocnenia ďalších osôb nemá oporu v s odkazom na ust. . V tomto konkrétnom prípade nedošlo zo strany žalobcu, ani zo strany právneho zástupcu žalobcu k odvolaniu alebo výpovedi plnomocenstva, a teda mal za to, že advokátska kancelária naďalej zastupuje žalobcu a okresnému súdu neboli predložené žiadne písomnosti preukazujúce túto skutočnosť. Na druhej strane zamestnanci žalobcu plnú moc na zastupovanie odvolali, a to ústne do zápisnice na pojednávaní. výslovne neupravuje spôsoby a formu zániku plnomocenstva. Podľa výpoveď plnomocenstva je voči súdu účinná, len čo mu ju účastníci oznámili. Žalobca bol toho názoru, že zamestnanci žalobcu na pojednávaní zrozumiteľne a zreteľne prejavili svoju vôľu vypovedať plnú moc a následne tento ich prejav vôle bol zaznamenaný do zápisnice z pojednávania. Výpoveď plnomocenstva ústne do zápisnice je jedným z možných a dovolených spôsobov zániku plnej moci a spĺňa podmienku platného zániku plnomocenstva. Ďalej mal žalobca za to, že postup okresného súdu pri hodnotení dôkazov bol správny. Žalobca v priebehu konania dostatočne preukázal, tak priamymi, ako i nepriamymi dôkazmi oprávnenosť svojho nároku na zaplatenie zvyšnej sumy za dodaný tovar. Vypočuté osoby vo svojich výpovediach podrobne opísali a vysvetlili dôvod poznámky uvedenej v dodacom liste „odvezené na Slovensko". Okrem tohto vysvetlenia poskytli viaceré nepriame dôkazy svedčiace o dodaní tovaru žalovanému, ktorý následne tento tovar, ku ktorému žalobca podotkol, že nie je bežne dostupný na trhu a je ho potrebné objednávať, predal ďalšiemu odberateľovi. Z dodacieho listu k faktúre č. 2011-033 zo dňa 31.01.2013 získaného od konečného odberateľa spoločnosti SPL Recycling a.s. je zrejmé, že žalovaný v postavení dodávateľa fakturoval odberateľovi za dodanie 4 ks pneumatík zn. Techking, rozmer 26.5 R25, vz. ETSM, L5S. Na dodacom liste k faktúre č. 2011-003 je uvedený dátum prevzatia dňa 16.2.2011. V dodacom liste k faktúre č. 11020007 zo dňa 11.02.2011, ktorý vystavil žalobca, bol uvedený tovar totožný s tovarom, ktorý dodal žalovaný spoločnosti SPL Recycling a.s. päť dní po jeho dodaní žalobcom. Ďalším nepriamym dôkazom sú fotografie získané od konečného odberateľa tovaru, na ktorých sú zreteľne viditeľné výrobné čísla pneumatík, totožné s tými, ktoré sa uvádzajú na dodacom liste žalobcu k faktúre č. 11020007. Taktiež žalovaným namietaná pravosť podpisu na dodacom liste sa javí irelevantnou. I keď žalovaný tvrdí, že nemá zamestnancov a s objednávkami mu občas pomáhal otec, táto skutočnosť nevylučuje možnosť prevzatia pneumatík treťou osobou, ktorú poveril žalovaný. Napokon obchod a dodanie pneumatík sprostredkovala tretia osoba, a preto je dôvodné predpokladať, že prevzatie tovaru bolo zabezpečované práve touto osobou. Ako tendenčné sa javilo žalobcovi popieranie e-mailovej komunikácie zo strany žalovaného so žalobcom, vzhľadom na predmet komunikácie vzťahujúcej sa na dodanie tovaru. Žalovaný okrem zálohy vo výške 50.448,- Kč, zaplatil

dňa 02.06.2011 sumu vo výške 4.891,37 Eur, čo je značný finančný obnos a argumentácia právneho zástupcu žalovaného, že zo strany žalovaného sa jednalo sa o zaplatenie ďalšej zálohy, sa nám javí nelogickou vzhľadom k výške úhrady. Žalovaný od zaplatenia prvej zálohy až do zaplatenia uvedenej sumy dňa 02.06.2011 neupozornil písomne alebo formou e-mailovej komunikácie na nedodanie tovaru, ďalej o akýchkoľvek vadách dodania tovaru ani neupozornil na nedodanie tovaru, a to ani bezprostredne po splatnosti faktúry. Žalobca správanie žalovaného považuje za odporujúce akémukoľvek logickému postupu. Naopak, z konania žalovaného jasne vyplýva, že čiastočné plnenie je uznaním jeho záväzku, ktorý nijakým spôsobom nenamietal a nespochybnil, a to v súlade s ust. v spojitosti s ust. . Mal za to, že žalobcov nárok je plne oprávnený, dôvodný a navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia vrátane trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa a za rešpektovania ust. , verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 161.872,- Kč spolu s príslušenstvom spolu so závislým výrokom III. o trovách prvostupňového konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa , sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -111 zo dňa 04.02.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.02.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

Podľa ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 161.872,- Kč spolu s príslušenstvom a v závislom výroku o trovách prvostupňového konania posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 20.5.2013 (č.l. 92-95 spisu).

Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach na odôvodnenie prvostupňového rozsudku odkazuje. K zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré boli obsiahnuté v písomnom podaní zo dňa 20.5.2013, bolo nevyhnutné sa zaoberať námietkami tak procesného, ako aj hmotno-právneho charakteru.

V procesno-právnej rovine k žalovaným v podanom odvolaní namietanej vade konania spočívajúcej v tom, že okresný súd nesprávne postupoval so zástupcom žalobcu, keď sa na pojednávanie dostavili pán A. F. a pani A. Z., ktorí sa preukázali súdu plnou mocou, a teda udelením nového plnomocenstva zaniklo plnomocenstvo KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., odvolací súd poukazuje na rozhodné ustanovenia , ktoré považoval za potrebné zacitovať.

Podľa ust. 21 ods. 1 za právnickú osobu koná

a) štatutárny orgán; ak štatutárny orgán tvorí viacero fyzických osôb, koná za právnickú osobu jeho predseda, prípadne jeho člen, ktorým tým bol poverený,

b) zamestanec, ktorý tým bol poverený štatutárnym orgánom,

c) vedúci odštepného závodu alebo vedúci organizačnej zložky, o ktorých zákon ustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra, ak ide o veci týkajúce sa tohto závodu alebo tejto zložky, alebo

d) prokurista, ak podľa udelenej prokúry môže samostatne konať.

Podľa ust. každý, kto koná za právnickú osobu, štátny orgán alebo štát, musí svoje oprávnenie preukázať, ak takéto oprávnenie nevyplýva ý obchodného registra alebo iného verejného registra, alebo, ak takéto oprávnenie nie je známe súdu z jeho činnosti.

Podľa ust. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktoré si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa ust. O.s.p, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa ust. .

Podľa ust. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.

Podľa ust. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.

Podľa ust. plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník.

Podľa ust. odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné, len čo im ich oznámil súd.

Prejednaním veci bolo zistené, že žalobca dňa 10.08.2012 udelil plnomocenstvo na zastupovanie spoločnosti KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, okrem iného najmä na zastupovanie pri uplatňovaní nárokov splnomocniteľa proti dlžníkovi CL CONSULTING, s.r.o., so sídlom Komenského 1427/7, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 406 657, o zaplatenie 161.872,- Kč s prísl. a na všetky s tým súvisiace úkony (č.l. 5 spisu). Z obsahu tohto plnomocenstva bolo zrejmé, že splnomocniteľ udelil plnomocenstvo advokátskej kancelárii na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch vo vzťahu k predmetnej sporovej veci, t.j. išlo o udelenie plnomocenstva, na ktoré sa vzťahuje úprava zastúpenia na základe plnej moci v zmysle ust. , .

Z obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 8.4.2013 (č.l. 70-76 spisu) vyplývalo, že na nariadené pojednávanie sa dostavili za žalobcu pán A. F. a pani A. Z., ktorí predložili plné moci zo dňa 5.4.2013 (č.l. 58, 59 spisu) na zastupovanie žalobcu k určitému úkonu, a to v znení ... „k zastupování společnosti MANDS International s.r.o. na soudním jednání dne 8.4.2013 u Okresního soudu v Liptovském Mikuláši ve věci žaloby proti společnosti CL CONSULING, s.r.o."..., vo vzťahu ku ktorým zhodne uviedli, že sú zamestnancami žalobcu, t.j. v pracovnom pomere so žalobcom. Poukazuje krajský súd, že je potrebné odlišovať konanie za právnickú osobu podľa ust. a konanie podľa ust. a nasl. . V konaní pred súdom za právnickú osobu konajú konkrétne fyzické osoby. Okruh týchto osôb je stanovený samostatne a relatívne nezávisle na hmotno-právnej úprave, aj keď hmotné právo vytvára základ pre reguláciu obsiahnutú v . Pre procesné konanie je rozhodujúca úprava obsiahnutá v ust. . Za právnickú osobu v občianskom súdnom konaní predovšetkým koná jej štatutárny orgán, pričom v mene právnickej osoby môže ďalej vykonávať procesné úkony jej zamestnanec alebo člen, ktoré tým štatutárny orgán poveril. Poverenie nie je plnou mocou a nemôže byť s ňou stotožňované. Poverený zamestnanec alebo člen právnickej osoby nie je jej zástupcom a na

jeho konanie sa preto ani nevzťahuje úprava zastúpenia na základe plnej moci, čo však nebráni, aby sa právnická osoba nechala zastúpiť na základe dohody o plnej moci podľa ust. . Osoba oprávnená konať menom právnickej osoby nemôže vystupovať v občianskom súdnom konaní ako advokát tejto právnickej osoby (NS ČR ). V konaní pred prvostupňovým súdom vyvstala spornosť ohľadne plných mocí žalobcom udelených pánovi A. F. a pani A. Z. (zamestnanci žalobcu) a právnemu zástupcovi žalobcu, z ktorého dôvodu p. F. a p. Z. do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 8.4.2013 vypovedali plnú moc. V tejto súvislosti uvádza odvolací súd, že účastník (splnomocniteľ) môže plnú moc udelenú splnomocnencovi odvolať alebo splnomocnenec ju môže vypovedať. Týmito úkonmi zastúpenie zaniká. Ustanovenie upravuje dôsledky odvolania alebo vypovedania plnej moci vo vzťahu k súdu tak, že voči súdu sú uvedené úkony účastníka a zástupcu účinné vtedy, keď sa o nich dozvedel, alebo vtedy, keď mu ho účastník alebo zástupca oznámil, a to buď písomne alebo vyhlásením do zápisnice (ust. veta prvá ). V danom prípade došlo k vypovedaniu plnej moci p. F. a p. Z. do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 8.4.2013, t.j. zániku zastúpenia žalobcu týmito osobami, ktorý úkon bol okresným súdom zaprotokolovaný za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalovaného, a ktorým momentom sa predmetný úkon stal tak voči súdu, žalobcovi zastúpenému právnym zástupcom, ako i žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu účinným, a preto námietka nesprávneho procesného postupu prvostupňového súdu, ktorý s p. F. a p. Z. nepostupoval ako s verejnosťou, ale svedkami, bola zhodnotená ako nedôvodná. Len pre zvýraznenie dodáva odvolací súd, že pri hodnotení námietky predloženia ďalšieho plnomocenstva postupoval v zmysle platnej úpravy , ktorá je odlišná od úpravy v Občanském soudním řádu, a to konkrétne ust. O.s.ř., ktorá úprava rieši zánik plnej moci v prípade predloženia ďalšej plnej moci v priebehu konania.

K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že zo strany žalobcu a ani okresného súdu nebol vykonaný návrh na vypočutie p. F. a p. Z. ako svedkov, poukazuje krajský súd stranu 2 Zápisnice o pojednávaní zo dňa 8.4.2013 (č.l. 71 spisu), v rámci ktorej poverená koncipientka splnomocneného zástupcu žalobcu uviedla: ...„Navrhujem, aby A. Z. a A. F. vystupovali v tomto konaní ako svedkovia, keďže sa môžu vyjadrovať k veci", teda zo strany žalobcu bol uskutočnený návrh podľa ust. , ktorému bolo okresným súdom vyhovené, z ktorého zistenia bola predmetná námietka zhodnotená so záverom nedôvodnosti.

Odvolací súd vzhľadom k skutkovým tvrdeniam, ktoré uviedol žalobca v podanej žalobe zo dňa 01.08.2012 za aplikácie ust. a doložených dôkazov, zistil, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 161.872,- Kč s príslušenstvom na skutkovom tvrdení zmluvného plnenia, ktoré žalobca v zmysle Objednávky žalovaného č. CZO1000161 zo dňa 30.11.2010 (č.l. 62 spisu) dodal žalovanému tovar v celkovej sume 336.320,- Kč, čo potvrdzuje dodací list k faktúre č. 11020007 znejúcej na sumu 281.872,- Kč so splatnosťou 11.04.2011, v rámci ktorej bola žalobcom zohľadnená zaplatená záloha žalovaným v sume 50.448,- Kč, na základe ktorej faktúry žalovaný dňa 02.06.2011 zaplatil sumu 120.000,- Kč.

Základnou obranou žalovaného vo veci samej bola námietka o neuzatvorení písomnej zmluvy, nedodaní tovaru žalobcom, nezhode tvrdení žalobcu a prevedených dôkazných prostriedkov.

V súvislosti s uplatnenou pohľadávkou zo strany žalobcu a obranou žalovaného krajský súd uvádza, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá je v ust. vyjadrená tak, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ust. veta prvá následne stanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník

konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v ust. a v ust. veta prvá alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.09.2010).

Vzhľadom k uvedenému preto žalobca bol nositeľom tak povinnosti tvrdenia, ako i povinnosti dôkaznej vo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti uplatneného nároku a na druhej strane žalovaný bol nositeľom tak povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti v rovine svojej argumentácie, že žalobca tovar nedodal, čím mu nevznikol nárok na zaplatenie ceny tohto tovaru, naopak došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu vo výške uhradenej zálohy zo strany žalovaného.

Žalobca odvodzoval svoj zmluvný vzťah so žalovaným na základe Objednávky č. CZO1000161 na č.l. 62 spisu, existenciu a obsah ktorej žalovaný nespochybnil. Poskytnuté plnenie, t.j. dodanie tovaru, z titulu ktorého uplatnil svoju pohľadávku, preukazoval dodacím listom k faktúre č. 11020007 zo dňa 11.02.2011 na č.l. 6 spisu v spojení s výpoveďami svedkov, ktorých žalobca do Zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým súdom zo dňa 8.4.2013, konkrétne na č.l. 75 spisu navrhol vypočuť, a to pani A. Z. a A. F., výpisom z účtu o čiastočnej platbe žalovaným v sume 120.000,- Kč, ktorý sa nachádza na č.l. 60 spisu, objednávkou a faktúrou spoločnosti SPL Recycling, a.s., vo väzbe na fotodokumentáciu pneumatík využívaných touto spoločnosťou (č.l. 65 - 69 spisu) na porovnanie s tovarom určeným žalovaným v objednávke a uvedeným v dodacom liste. Okolnosť uvedenú v žalobe žalobcom k obsahu dodaciemu listu, že z neho vyplýva, že tovar bol dovezený na Slovensko, čo žalovaný spochybňoval, vysvetlil svedok p. F., ktorý uviedol ... „záznam odvezeno na Slovensko" vypĺňal náš skladník, že to opustilo republiku" a ďalej ...„napísal to tam na základe informácie, že si po to prišli zo Slovenska a dovezú to na Slovensko" (č.l. 73 spisu), a potvrdila svedkyňa Z., ktorá uviedla: ...„Poznámka „odvezeno na Slovensko" je tam uvedená skladníkom, a to preto, že predpokladal, keď si tovar objednávala firma zo Slovenska, že si ho dovezie na Slovensko". Čo sa týka podpisu na dodacom liste, o ktorom žalovaný tvrdil, že tovar osobne neprevzal a podpis nie je jeho, k tomuto vyššie vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že neboli pri vydávaní tovaru a nevedeli, kto podpisoval dodací list. Teda priamy dôkaz o podpise a prevzatí tovaru osobne žalovaným síce v konaní predložený nebol, avšak tvrdeniu žalobcu o jeho prevzatí a daní do dispozície žalovanému, resp. osobou poverenou žalovaným svedčila výpoveď svedkov, p. F. a p. Z., ktorí opísali kreovanie zmluvného vzťahu na základe objednávky žalovaného, spôsob objednania tohto tovaru žalobcom od svojho dodávateľa, informovanie žalovaného o tom, že ním objednaný tovar sa nachádza na sklade žalobcu s výzvou na zaplatenie zálohy, prevzatie tovaru zo skladu, a následné vystavovanie dokladov a komunikácia so žalovaným, ako i žalovaným podpísaná faktúra s uvedením pečiatky žalovaného a nečitateľného podpisu v spojení s e-mailovou komunikáciou s označením predmetu „potvrdenie faktúry", následne jeho správanie, a to vykonaná čiastočná platba žalovaného na účet žalobcu dňa 02.06.2011 v sume 120.000,- Kč, t.j. dátumovo po vystavení dodacieho listu zo dňa 11.02.2011 a faktúry splatnej dňa 11.04.2011. K pravdivosti tvrdenia žalobcu o dodaní tovaru pristúpili i nepriame dôkazy, a to objednávka spoločnosti SPL Recycling, a.s. zo dňa 3. listopadu 2010 a zálohová faktúra žalovaného vystavená spoločnosti SPL Recycling, a.s. s obsahovo totožným predmetom, t.j. množstvo a druh tovaru ako je uvedené v dodacom liste k faktúre č. 11020007 zo dňa 11.02.2011 na č.l. 6 spisu v spojení s pripojenou fotodokumentáciou pneumatík využívaných touto spoločnosťou so zvýrazneným číselným označením druhu tohto tovaru (č.l. 65-69 spisu). Pokiaľ žalovaný v rámci obrany len tvrdil, že predmetný tovar neprevzal v zhode s okresným súdom, i odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie potom postráda logickú vecnú a časovú súvislosť so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, a to práve faktúrou a dodacím listom spoločnosti SPL Recycling, a.s.. Pokiaľ k týmto listinným dôkazom právny zástupca žalovaného len uviedol, ...„to, že je tovar v užívaní tretej osoby samo o sebe nedokazuje, že to bol odporca, ktorý tovar tejto osobe predal. Mohol to urobiť aj navrhovateľ. Jediným dôkazom je objednávka, a tu nie je problém kedykoľvek, kýmkoľvek ju vyrobiť..., tak toto tvrdenie však odporuje zneniu textu týchto listín, keď objednávka spoločnosti SPL Recycling a.s. je adresovaná žalovanému s predmetom ...„Objednáváme u Vás 4 ks pneumatík značky Techking, rozměr 26,5R25 a desénu ETSM. L5S v celkové ceně 360 000,-Kč bez DPH, která je včetně dopravy na místo naší provozovny. Zálohovou fakturu vystavte na adresu sídla a pošlete na adresu provozovny SPL Recycling

a.s, P.O.BOX 46, 418 01 Bílina, čomu korešpondovalo vystavenie zálohovej faktúry žalovaným na č.l. 66 spisu spoločnosti SPL Recycling a.s., v ktorej sa pod textom ...„Účtujeme Vám zálohu na dodávku 4ks pneumatík zn. Techking. rozmer 26,5R25, vz. ETSM. L5S, vystavil: G. C.", nachádza pečiatka žalovaného a nečitateľný podpis. Teda i obsahom týchto listín bolo dokázané, primárne zo zálohovej faktúry opatrenej pečiatkou žalovaného a nečitateľným podpisom, že práve žalovaný vystupoval ako predávajúci, t.j. dodávateľ tovaru s identifikačnými údajmi zhodnými s údajmi nachádzajúcimi sa v dodacom liste žalobcu, ktorým preukazoval poskytnuté plnenie, čo dotvrdili i doložené fotografie so zvýrazneným číselným údajom preukazujúce, že tovar dodaný žalobcom žalovanému bol následne žalovaným dodaný/predaný tretiemu subjektu. V danom prípade preto priame dôkazy, a to výpovede svedkov a vykonaná čiastočná úhrada žalovaným časovo nasledujúca po vystavení dodacieho listu a faktúry žalobcom žalovanému, ako i nepriame dôkazy preukázali, že tovar, ktorý sa na základe uzatvoreného zmluvného vzťahu žalobca ako predávajúci zaviazal dodať, sa dostal do dispozičnej sféry žalovaného ako kupujúceho, ktorý následne s týmto tovarom ako vlastník ďalej nakladal. Z uvedeného zistenia preto námietka pravosti listiny, a to dodacieho listu bola zhodnotená ako irelevantná. Výsledky dokazovania preukázali uzatvorenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorého žalobca plnil a žalovaný plnenie prevzal do svojej dispozície, keďže následne s týmto tovarom ako vlastník disponoval a tento odpredal tretej osobe. Je potrebné uviesť, že žalobca ako nositeľ dôkazného bremena toto uniesol, naopak žalovaný tvrdenia uvedené v rámci obrany nedokázal.

Vo vzťahu k namietanému spôsobu vykonávania dokazovania krajský súd nezistil žiadne nedostatky a z tohto dôvodu v odvolacom konaní bolo vychádzané zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého stupňa za aplikácie ust. , keď nebola preukázaná žiadna z výnimiek v odsekoch 2 až 7 ust. za procesného stavu vykonania poučovacej povinnosti okresným súdom v zmysle ust. (súčasť predvolania na nariadené pojednávanie - č.l. 46 spisu).

Zároveň krajský súd poukazuje na to, že zákon v ust. vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov ( SR). To znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu. Právna úprava neurčuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane, z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, až potom môže súd pristúpiť k posudzovaniu, resp. k hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Pod hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia. Prostredníctvom hodnotenia dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy informujú, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti informácie podanej prostredníctvom dôkazu vzhľadom na druh dôkazného prostriedku a spôsob, akým sa podľa zákona vykonáva. Pri dôkaze výpovede svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci. Celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.

Krajský súd k záveru o správnosti postupu prvostupňového súdu pri dokazovaní, vyhodnotení dôkazov, poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , podľa ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama o sebe nezakladá prípustnosť dovolania podľa . Do obsahu základného práva podľa a práva na

spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ()." Aj v zmysle uvedeného rozhodnutia je potrebné zo strany krajského súdu dodať, že hodnotenie dôkazov v zmysle ust. je na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Okresný súd podľa ust. postupoval. V hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný. Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú hodnotu, resp. silu má priznať tomu-ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch svedka, účastníka alebo dôkazy listinou. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. . Okresný súd takýmto spôsobom postupoval, jeho postupom nedošlo k porušeniu princípu dispozitívnosti procesu súdneho pojednávania, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je presvedčivé.

Odvolací súd v zhode so záverom okresného súdu konštatuje, že žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno, pretože z predložených listín, vykonaných dôkazov, ktoré boli hodnotené prvostupňovým súdom tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti za aplikácie ust. , preukázal splnenie povinnosti zo zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a to dodanie tovaru, a tým vznik nároku na zaplatenie ceny tohto tovaru v zostávajúcej časti.

Krajský súd uvádza, že žiaden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný, preto bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 161.872,- Kč s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania potvrdený ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie, keďže záverom okresného súdu predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania. Odvolací súd nezistil dôvody pre odchýlenie sa od týchto logických a racionálnych záverov okresného súdu, nezistil vadu týkajúcu sa porušenia procesného postupu prvostupňového súdu, a tým neboli dané dôvody ani na zmenu, ani na zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, v dôsledku čoho bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , spolu i so závislým výrokom o trovách prvostupňového konania.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. , , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý si uplatnil návrhom v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 02.07.2013 trovy odvolacieho konania a trovy právneho zastúpenia. K vyčísleniu trov nedošlo v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, o termíne vyhlásenia ktorého bol žalobca upovedomený prostredníctvom zástupcu v zmysle doručenky na č.l. 110 spisu ( ), pričom okrem trov právneho zastúpenia iné trovy odvolacieho konania nevyplývali, preto podľa ust. žalobcovi v písomnom vyhotovení rozsudku náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná a v takomto prípade krajský súd nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov odvolacieho konania žalobcovi pri vyhlásení rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.