Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/239/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Mgr. M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, C., zastúpeného advokátskou kanceláriou VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, Prešov, IČO : 36 868 434, proti žalovanej Mgr. G. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X, C., zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 05. 09. 2013 č.k -199, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal hnuteľné veci :

a/ bytové zariadenie nachádzajúce sa v detskej izbe pozostávajúce z nábytku, písacieho stola, rozkladacieho kresla, stolíka pod počítač, koberca, lustra, lampy,

b/ bytové zariadenie nachádzajúce sa v spálni pozostávajúce zo skrine, koberca, lampy, svietidla,

c/ bytové zariadenie nachádzajúce sa v spoločných priestoroch bytu pozostávajúce z dlažby, skrine, d/ bytové zariadenie nachádzajúce sa v kuchyni pozostávajúce z lustra, koberca, elektrického sporáka, skrinky v kuchyni, mikrovlnnej rúry, kuchynského robota, mrazničky, bytové doplnky,

e/ stojatá lampa, videoprehrávač, DVD prehrávač.

Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal členský podiel v Bytovom družstve C., evidovaný pod č. XXXX k trojizbovému bytu č.X, na prvom poschodí s príslušenstvom, nachádzajúcom sa na ulici D. X, C.. Zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi titulom úplného finančného vyrovnania sumu 12 975 Eur v lehote do 30. 12. 2014 a vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že rozsudkom Okresného súdu Prešov z 12. 10. 2007 č. k. - 82 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do výlučnej starostlivosti žalovanej s povinnosťou žalobcu prispievať na výživu mal. I. sumou 3500 Sk, na mal. I. sumou 2500 Sk mesačne. Rozsudok nadobudol platnosť 08. 12. 2007. Rozsudkom

tamojšieho súdu zo dňa 20. 01. 2009 č.k. súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k 3-izbovému družstevnému bytu č.X, nachádzajúceho sa na X.poschodí bytového domu na ulici D. X, C., určil žalovanú za výlučnú nájomkyňu bytu a členku bytového družstva bez práva žalobcu na zabezpečenie bytovej náhrady. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20. 02. 2009.V predmetnom konaní žalobca sa pôvodne domáhal vyporiadania členského podielu v bytovom družstve predstavujúcu majetkovú hodnotu, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

- účastníkov konania. Podaním zo dňa 03. 03. 2010 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu a v konaní okrem členského podielu vyporiadal aj veci hnuteľné nadobudnuté účastníkmi konania za trvanie manželstva tak, ako ich označil pod č. 1 až 25. Prvostupňový súd uznesením z 20. 07. 2010 č.k. -70 pripustil zmenu návrhu v intenciách žiadaných žalobcom, a to postupom podľa , Podaním zo dňa 29. 04. 2011 žalobca oznámil súdu, že na základe telefonickej dohody s právnou zástupkyňou žalovanej účastníci konania zostatkovú hodnotu hnuteľných vecí patriacich do BSM vzájomne odsúhlasili tak, že tieto majú nulovú zostatkovú hodnotu. Žalobca žiadal, aby hnuteľné veci boli prikázané do vlastníctva žalovanej. Predmetom vyporiadania preto zostal len členský podiel v bytovom družstve predstavujúci majetkovú hodnotu, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - účastníkov konania. Účastníci konania sa zhodli v tom, že hodnota členského podielu v bytovom družstve predstavuje 51 900 Eur.

Obrana žalovanej v konaní spočívala v tom, že vyporiadanie členského podielu medzi účastníkmi konania neprichádza do úvahy, lebo členstvo v družstve a právo nájmu k 3-izbovému družstevnému bytu č.X, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na ulici D. X v C., žalovaná získala darom od svojich rodičov. Z predloženej dohody o prevode členských práv a povinnosti, ktorá bola uzavretá podľa súd zistil, že prevádzajúci členovia bytového družstva N. a I. N. (rodičia žalovanej) previedli dňa 31. 03. 2006 na účastníkov konania členský podiel k 3-izbovému družstevnému bytu nachádzajúcom sa na X. poschodí v C., ulica D. č. X. Okrem toho žalovaná v rámci konania predložila súdu darovaciu zmluvu uzatvorenú podľa zo dňa 19. 11. 2005, podľa ktorej darcovia N. a I. N. darovali žalovanej členský podiel pod č. XXXX k družstevnému bytu nachádzajúcemu sa na 1. poschodí bytového domu v C., na ulici D. X.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie ,-5 a uzavrel, že pokiaľ ide o hnuteľné veci tvoriace bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, súd ich prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, pričom vychádzal zo zhodného tvrdenia účastníkov konania, že zostatková hodnota hnuteľných vecí je nulová a žalobca súhlasil s tým, aby všetky hnuteľné veci, ktoré sú predmetom BSM boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak ostal len členský podiel k družstevnému bytu nachádzajúceho sa na ulici D. X v C.. Prvostupňový súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že členský podiel k bytu nie je predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo ak v konaní sp. zn. rozhodol súd o zrušení spoločného nájmu účastníkov konania a určil žalovanú za výlučnú členku a nájomkyňu tohto bytu bez práva žalobcu na zabezpečenie bytovej náhrady, týmto rozhodnutím je súd v predmetnej veci viazaný. Aj s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. a sp. zn. prvostupňový súd uzavrel, že členský podiel je predmetom vyporiadania zaniknutého BSM manželov. V súlade s ustálenou judikatúrou súdov, keďže výlučnou členkou a nájomkyňou predmetného bytu sa stala žalovaná, súd jej preto prikázal do výlučného vlastníctva členský podiel. S odkazom na ustanovenie druhá veta zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi jednu štvrtinu z hodnoty členského podielu v bytovom družstve, t. j. vo výške 12 975 Eur v lehote do 30. 12. 2014. Pri rozhodovaní o znížení podielu mal súd za preukázané, že žalobca sa výrazne v menšom rozsahu podieľal na hospodárení domácnosti a finančnom zabezpečovaní rodiny. Miera pričinenia na získaní a udržaní majetku - BSM bola u účastníkov konania podstatne odlišná. Boli to rodičia žalovanej, ktorí účastníkom konania počas trvania ich manželstva výrazne finančne vypomáhali (uvedenú skutočnosť potvrdil i žalobca). Po uzavretí manželstva im rodičia žalovanej kúpili byt z dôvodu, aby nebývali na internáte (v tom čase obidvaja študovali na VŠ), a tým vyriešili ich bytovú otázku. Družstevný byt rodičia žalovanej bezodplatne previedli za trvania manželstva na účastníkov konania s úmyslom pomôcť svojej dcére, ako aj vnúčatám, len aby sa mali dobre a aby mali všetko, čo potrebujú. Rovnako rodičia žalovanej poskytli účastníkom konania aj finančné prostriedky na výmenu okien v byte a na rekonštrukciu vstupnej chodby byte. Tiež rodičia žalovanej platili nájomné za družstevný byt počas 10 rokov trvania manželstva účastníkov konania a nájomné prestali platiť až po tom, keď žalovaná po

druhej materskej dovolenke nastúpila do zamestnania. Z tohto dôvodu súd znížil vyporiadavací členský podiel v bytovom družstve žalobcu.

S poukazom na ust. prvá veta súd uložil žalovanej dlhšiu lehotu na vyplatenie finančnej náhrady vo výške 12 975 Eur žalobcovi v termíne do 31. 12. 2014. Vychádzal pri tom z toho, že žalobkyňa s mesačným príjmom cca 500 až 600 Eur, má do starostlivosti zverené deti pochádzajúce z manželstva, na ktoré žalobca nad rámec určeného výživného súdom inak neprispieva. Príjem žalovanej zo zamestnania je nízky a tento žalovaná používa na úhradu nevyhnutných mesačných životných potrieb pre seba a deti, ako aj zaplatenia školného, stravného, nevyhnutných hygienických vecí, školských pomôcok a nájomného. Žalobca, ktorého príjem je oproti žalovanej podstatne vyšší, od B., kde pracuje dostal auto, ktoré požíva na podnikanie, druhé auto má vo vlastníctve. Z týchto dôvodov súd prihliadol na slabšiu majetkovú a sociálnu situáciu žalovanej a určil jej dlhšiu lehotu na zaplatenie sumy 12 975 Eur, predstavujúcej 1-inu zo všeobecnej hodnoty členského podielu, ktorú účastníci konania zhodne ustálili sumou 51 900 Eur.

S prihliadnutím na to, že v predmetnom konaní ide o majetkové vyporiadanie bývalých manželov, súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žalovaná.

Žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil tretí výrok rozsudku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom úplného finančného vyrovnania sumu 25 950 Eur v lehote do 30. 12. 2014 a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania, alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca má za to, že v prejednávanej veci neprichádza do úvahy, aby žalovaná zaplatila žalobcovi len 1 hodnoty členského podielu. Rozpad manželstva účastníkov zavinila žalovaná (mimomanželský vzťah), čím porušila základný princíp sľubu vernosti, ktorý predstavuje jeden z nosných pilierov harmonického manželského vzťahu. Napriek tomu žalobca nepožadoval od žalovanej zaplatenie polovice zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí a súhlasil, aby tieto boli prikázané do jej výlučného vlastníctva s tým, že majú nulovú hodnotu. Žalovaná bez akýchkoľvek výhrad s tým súhlasila. Týmto gestom žalobca dal evidentne najavo, že nechce strpčovať život svojich detí, žeby tieto mali prísť o bytové zariadenie. Žalovaná nepravdivo zavádzala súd keď tvrdila, že žalobca nemá záujem o svoje deti, že len platí výživné. Pravdou je že žalovaná bráni žalobcovi v styku s deťmi, bráni mu tráviť s nimi voľný čas. Keďže žalobca nechcel ešte viac vyhrocovať zlé vzťahy so žalovanou, tak vo vzťahu k svojmu nároku na styk s deťmi, rezignoval. Zdôraznil, že počas trvania manželstva bol vždy zamestnaný a riadne sa staral o spoločnú domácnosť, a preto nemôže súhlasiť z názorom súdu, že vo väčšej miere sa o domácnosť starala žalovaná. Súd aj napriek dôslednému dokazovaniu opomenul tú skutočnosť, že žalovaná za cenu „podvodu“ sa snažila rozhodovanie o vyporiadaní členského podielu družstevného bytu vylúčiť s neplatnou argumentáciou, že byt vrátane členského podielu mala nadobudnúť výlučne ona na základe darovacej zmluvy od svojich rodičov. Podľa žalobcu i tento postoj žalovanej potvrdzuje, že naďalej pokračuje vo svojom protiprávnom a nemorálnom postoji k žalobcovi, k jeho právam, čo nie je v súlade s ustanovením . V predmetnej veci je dovolené vyporiadanie len v súlade s princípmi spravodlivosti, morálnosti a zákonnosti podľa pravidiel určených v ust. . Žalobca nesúhlasí s nepriznaním náhrady trov konania, pretože len z dôvodov na strane žalovanej bol nútený podať žalobu, lebo žalovaná sa mimosúdne odmietla dohodnúť a všetky návrhy žalobcu odmietala. Tým, že žalobkyňa zavinila súdne konanie je povinná znášať aj náhradu trov konania ktoré žalobcovi vznikli.

Žalovaná v odvolaní navrhla, aby odvolací súd zmenil druhý výrok rozsudku tak, že žalovaná nie je povinná zaplatiť žalobcovi titulom úplného finančného vyrovnania finančnú náhradu, alternatívne navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdi prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa odvolateľky v konaní bolo nepochybne preukázané, že účastníci konania žiadne finančné prostriedky prevodcom, teda rodičom žalovanej z titulu prevodu členských práv k bytu neuhradili. Uvedené potvrdil aj žalobca, a preto niet dôvodu, aby súd členský podiel vyporiadaval v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nemožno opomenúť právny úkon, ktorý vznikol medzi rodičmi a žalovanou, ktorým bol urobený súhlas v súlade s ustanoveniami o darovaní a prihliadať len na to, že vzniklo účastníkom spoločné členstvo v bytovom družstve, lebo iná možnosť nadobudnutia členských práv a povinnosti k družstevnému bytu za existencie trvania manželstva neprichádza do úvahy. Namieta aj správnosť určenia výšky finančnej náhrady. Ak aj súd dospel k záveru, že do zaniknutého BSM patrí zostatková

hodnota členského podielu, na ktorom nadobudnutí sa účastníci konania žiadnym spôsobom nepodieľali, mal správne prihliadnuť a prikázať členský podiel do výlučného vlastníctva žalovanej bez povinnosti akejkoľvek finančnej náhrady, čo by pri dodržiavaní princípu spravodlivosti bolo objektívne. Pokiaľ žalovaná žila so žalobcom v spoločnej domácnosti, potom čo účastníkom vzniklo spoločné členstvo v družstve, išlo len o veľmi krátku dobu troch mesiacov, za ktoré obdobie zo spoločných finančných prostriedkov znášali aj náklady nájomného, v ktorom bola zahrnutá aj anuita a jej splácanie. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s princípom spravodlivosti, ak by súd zaviazal zaplatiť finančnú náhradu členského podielu žalovanú, keď žalobca sa o nadobudnutie predmetného bytu ničím nepričinil, nepodieľal sa na jeho údržbe za celé obdobie trvania spoločného nájmu. Účastníci konania zo spoločných finančných prostriedkov zaplatili len trojmesačný nájom a žalovaný sa o byt nijako nestaral, nezveľaďoval ho. „Všetky hnuteľné veci, ktoré tvoria predmet zaniknutého BSM žalobca žalovanej“ veľkodušne ponechal, lebo ide o veci, ktoré neboli zakúpené zo spoločných finančných prostriedkov, väčšina vecí už ani neexistuje a v čase v zániku BSM tieto veci mali nulovú hodnotu.

Odvolací súd prejednal rozsudok v jeho napadnutej časti v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia (ďalej len ) bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a zistil, že odvolania žalobcu a žalovanej nie sú dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a tiež aj k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej, na ktoré poukazuje. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením , a . Nad rámec rozsahu a dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nemôžu privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podstatným pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci bolo vyriešenie otázky, či členský podiel v bytovom družstve k 3 - izbovému bytu nachádzajúcom sa na ulici D. číslo X v C. (ďalej len predmetnému bytu) predstavuje majetkovú hodnotu, ktorá patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - účastníkov konania.

Podľa , ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o najme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve, z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

V prejednávanej veci v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25. 03. 2010 sp. zn. , ktoré zdôraznilo, že riešenie otázky, či účastníkom nadobudnutím členského podielu v bytovom družstve vzniklo spoločné členstvo zakladajúce právo na vyporiadanie tohto podielu v rámci konania o vyporiadaní spoločného majetku manželov, zásadným spôsobom závisí na rozhodnutí súdu, ktoré bolo skôr urobené v spore účastníkov o zrušení spoločného nájmu družstevného bytu a určenia ďalšieho nájomcu a výlučného členstva družstva podľa ustanovenia veta druhá .

Podľa , ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov zaniklo rozvodom a že po rozvode manželstva súd právoplatným rozsudkom zrušil účastníkom právo spoločného nájmu družstevného bytu s tým, že za výlučného nájomcu a zároveň člena družstva určil žalovanú. Rozhodnutím súdu, ktorým bolo mimo iného určené, ktorý z účastníkov, bývalých manželov sa stáva výlučným členom družstva, a teda aj tým, kto nadobúda členské práva a povinnosti, členský podiel (ktorý rozsudok skôr už nadobudol právoplatnosť), týmto rozhodnutím sú viazaní nielen účastníci konania, ale rovnako aj súd rozhodujúci o vyporiadaní hodnoty sporného členského podielu, ako je to v prejednávanej veci. Keďže právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 20. 01. 2009 č. k. - 59 (viď č. l. 1 spisu) za výlučnú členku a nájomkyňu družstevného bytu bola určená žalovaná, správne postupoval súd prvého stupňa, ak členský podiel k družstevnému bytu tvoriaci spoločné majetkové právo bývalých manželov prikázal do vlastníctva žalovanej.

Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých deti, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež na zreteľ starostlivosť o deti a na obstarávania spoločnej domácnosti.

Základnou zásadou pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Výšku podielov je však možné upraviť podľa hľadísk vytýčených v zákone. Vo výnimočných prípadoch môže dôjsť k porušeniu zásady o rovnosti podielov. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a tak disparita môže byť vyjadrená nielen percentom, či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov s tým, že pokiaľ ide o túto vec je druhý manžel zaviazaný na finančné vyrovnanie. Pri zisťovaní ceny veci, ktorá tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktorú mala vec v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa ustálenej súdnej praxe sa členský podiel aj v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadava vo všeobecnej hodnote bytu. Keďže k vyporiadaniu členského podielu v danom prípade dochádza v súvislosti so zrušením práva spoločného nájmu družstevného bytu, treba vychádzať z hodnoty bytu v čase rozhodovania o zrušení práva spoločného nájmu bytu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že všeobecná hodnota členského podielu bytu predstavuje sumu 51 900 Eur.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že o nadobudnutie členského podielu k družstevnému bytu sa v prevažnej miere zaslúžila žalovaná. Po uzavretí manželstva účastníkov konania (dňa 28. 08. 1993), keďže títo boli študentmi vysokej školy, za účelom vyriešenia ich bytovej otázky, rodičia žalovanej sa rozhodli „zakúpiť“ družstevný byt. Tak rodičia žalovanej nadobudli členské práva a povinnosti k predmetnému bytu na základe dohody zo dňa 21. 11. 1994 (č. listu 103 - 104 spisu). Od doby získania družstevného bytu rodičia žalovanej ako spoloční nájomcovia a členovia družstva uhrádzali všetky náklady súvisiace s bytom , aj keď v byte nebývali, bývali tam účastníci konania s maloletými deťmi. Tieto náklady uhrádzali až do roku 2003, kedy ich dcéra - žalovaná, po skončení vysokoškolského štúdia a po ukončení druhej materskej dovolenky nastúpila do zamestnania. Rodičia žalovanej ako spoloční nájomcovia a členovia družstva na základe dohody o prevode členských práv a povinností uzavretej v zmysle dňa 31.marca 2006 previedli bezodplatne členské práva a povinnosti na účastníkov konania (č. listu 105 - 106 spisu). Ako vyplýva z rozvodového rozsudku (rozsudok Okresného súdu Prešov z 12. 10. 2007 č.k. -82) žalobca opustil spoločnú domácnosť dňa 01. 06. 2006, t. j. tri mesiace po nadobudnutí spoločného nájmu k družstevnému bytu a členstva v družstve. Po odchode žalobcu zo spoločnej domácnosti (01. 06. 2006) všetky náklady súvisiace s užívaním bytu uhrádzala výlučne žalovaná, žalobca sa následne o byt nestaral, nezveľaďoval ho, nezaujímalo ho ako znáša úhradu všetkých nákladov súvisiacich s bytom žalovaná, ktorá mala podstatne nižší príjem ako žalobca (súkromný podnikateľ). Žalobca po rozvode manželstva okrem súdom určeného výživného neprispieva na deti inak, ani sa o ne nezaujíma tvrdiac, že mu žalovaná bráni v styku, ktorú skutočnosť mohol žalobca napraviť podaním návrhu na úpravu styku s deťmi, čo však neučinil.

Za 15 rokov trvania manželstva od nasťahovania sa účastníkov do predmetného bytu (21. 11. 1994), všetky náklady súvisiace s užívaním bytu uhrádzali od začiatku výlučne rodičia žalovanej až do roku

2003, následne do 01. 06. 2006 (odchod žalobcu zo spoločnej domácnosti) účastníci konania uhrádzali náklady za byt spoločne, po odchode žalobcu všetky náklady súvisiace s bývaním uhrádzala žalovaná.

Z uvedeného je dôvodné prijať záver, že bola to nesporne žalovaná, ktorá sa výrazne pričinila vo väčšej miere o získanie členského podielu k družstevného bytu (za pomoci svojich rodičov), a preto správne postupoval prvostupňový súd, keď žalovanej priznal väčší podiel pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Keďže v konaní nebolo možné zistiť presnú alebo aspoň približnú výšku tzv. vnosu žalovanej do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov (výrazná pomoc rodičov žalovanej), určenie výšky tzv. vnosu bolo úvahou súdu. Uvedené ale neznamená, žeby žalobca nemal dostať z bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov žiadnu náhradu v zmysle druhá veta , pričom táto skutočnosť bola správne zohľadnená prvostupňovým súdom určením nerovných podielov účastníkov konania na ich bezpodielovom spoluvlastníctve. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa o výnimočnom priznaní väčšieho podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej, ktorú súd prvého stupňa určil zlomkom tak, že znížil vyporiadaný členský v bytovom družstve predstavuje majetkovú hodnotu 51 900 Eur na 1 a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi titulom úplného finančného vyrovnania sumu 12 975 Eur.

K odvolacej námietke žalobcu, že prvostupňový súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva neprihliadal na príčiny rozvratu manželstva účastníkov konania, odvolací súd poukazuje na ustanovenie veta tretia a štvrtá . Podľa citovanej právnej úpravy totiž platí že pri vyporiadaní sa prihliadne „ predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti“. Zákon teda súdu neukladá ako z úradnej povinnosti modifikovať výšku podielov manželov podľa miery účasti na rozvrate manželstva (napokon aj podľa zákona o rodine práve takýto postup bol možný len na návrh) a ani konštantná judikatúra, aj keď tento problém neriešila výslovne, na zavinenie rozvratu manželstva neprihliada. Platné právo totiž už neumožňuje vysloviť „vinu“ manžela na rozvode, aj keď ukladá súdu prihliadnuť na príčiny rozvratu. Neraz ide o ťažko postihnuteľné príčiny, ktoré majú pôvod v intímnej sfére a aj zdanlivo jasné príčiny rozvratu (v danom prípade nadviazanie mimomanželského vzťahu) majú svoje príčiny. Preto vyporiadací podiel jedného z manželov na zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nemožno znížiť len preto, že zjavnou príčinou rozvratu manželstva bol mimomanželský vzťah.

Za takéhoto stavu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa vo veci samej potvrdil. V podrobnostiach je potrebné odkázať na skutkové i právne závery uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa.

Odvolaním žalobcu bol napadnutý aj výrok rozsudku o náhrade trov konania, ktorý prvostupňový súd odôvodnil ustanovením .

Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnému účastníkovi konania alebo účastníkovi, ktorému to zákon priznáva náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Zákon upravuje aj odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania a to v podobe ustanovenia

Zákon explicitne nevypočítavá, ktoré okolností sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúcu na aplikáciu len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porovnaj R 34/1982, R23/1989).

Predpokladom použitia ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, posudzované ako na strane toho komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na strane účastníka, ktorý by bol inak povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých účastníkov, okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovanie práva účastníka, postoje účastníkov

v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinného, tak aj na oprávneného účastníka z titulu práva na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa sa s aplikáciou výnimočného ustanovenia § 150 O. s .p. nijako nevysporiadal.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného správne mal prvostupňový súd o trovách konania rozhodnúť podľa podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V prejednávanej veci žalobca bol úspešným účastníkom konania v pomerne napatrnej časti. Keďže žalovaná nežiadala priznať náhradu trov konania, nakoniec ani odvolaním nenapadla výrok o náhrade trov konania, za takéhoto stavu je rozhodnutie súdu prvého stupňa „náhradu trov konania účastníkom nepriznáva“ vecne správne v súlade z ustanovením . Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd preto potvrdil rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správny ( ). O trovách odvolacieho konania súd rozhodol postupom podľa v spojení s ustanovením . V odvolacom konaní žalobca i žalovaná mali úspech len čiastočný a preto odvolací súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.