Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_22CoE-6-2014.pdf
PDF · 82.52 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoE/6/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej T. C., bytom sídl. D. XXX/XX, Q. A., o vymoženie 199,16 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3Er/640/2006-24 zo dňa 11. februára 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a vyslovil, že o trovách exekučného konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekúcia je vedená na základe poverenia udeleného dňa 25.7.2006 a exekučným titulom je notárska zápisnica N 566/2006, Nz 7306/2006 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 6.2.2006, v ktorej za povinnú na základe splnomocnenia povinnou Mgr. Tomáš Kušnír uznal jej záväzok voči oprávnenému a dal súhlas s exekúciou. Súd mal zistené, že záväzok pochádzal zo zmluvy o úvere č. 8210915 zo dňa 20.5.2005 medzi oprávneným a povinnou, pričom súčasťou predtlače tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, na uznanie záväzku v mene povinnej. Súd s odkazom predovšetkým na §§ 22, 37, 39 Občianskeho zákonníka a § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku dospel k záveru, že predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože Mgr. Kušnír konal v rozpore so záujmami povinnej ako svojej klientky. Povinná si nemohla dobrovoľne vybrať právneho zástupcu, pretože ten bol určený už v predtlači zmluvy o úvere, teda bol vybraný oprávneným, a takto bol prejav vôle povinnej obmedzený. Navyše konaním takto určeného zástupcu došlo k uznaniu záväzku, ktorého výšku ešte nebolo možné predpokladať, čím sa povinná vopred vzdala svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok. Takéto splnomocnenie osoby konajúcej v rozpore so záujmami povinnej bez slobodnej vôle povinnej je absolútne neplatné, preto aj notárska zápisnica je neúčinná a nemôže byť exekučným titulom.
V súvislosti s trovami súd uviedol, že o nich rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.
Oprávnený podal odvolanie proti tomuto uzneseniu a navrhol zrušiť uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že uznesením došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, odňala sa mu možnosť konať pred súdom, súd mal podľa § 57 ods. 5 Exekučného poriadku nariadiť pojednávanie. Ďalšími primárnymi skutočnosťami, ktoré namietal, bola otázka nesprávneho
komplexného opätovného preskúmavania exekučného titulu (notárskej zápisnice) exekučným súdom napriek skoršiemu vlastnému postupu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a napriek tomu, že ide o úkon notára, ktorý je z takejto kontroly a z akéhokoľvek zásahu exekučného súdu do jeho obsahu absolútne vylúčený, v čom navyše vidí oprávnený porušenie princípov rovnosti zbraní, aj práva na kontradiktórne konanie, keďže nemal možnosť sa k tomuto postupu exekučného súdu vyjadrovať. Opísal zákonnú podstatu notárskej zápisnice ako exekučného titulu a zákonné možnosti zásahov do jej obsahu a v nadväznosti na to poukázal, že s notárskou zápisnicou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Ďalej namietol postup exekučného súdu pri hodnotení udeleného plnomocenstva, ktoré súd nesprávne právne posúdil ako neplatné, pričom oprávnený nesprávne vychádza zo záveru, že súd hodnotil plnomocenstvo ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podľa jeho názoru plnomocenstvo bolo udelené v súlade so zákonom. Predmetnú notársku zápisnicu považuje za platný a vykonateľný exekučný titul. Súčasne oprávnený navrhol, aby súd v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil na posúdenie prejudiciálne otázky : 1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy ? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?
Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej lej „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.
V danom prípade totiž pred a pri vzniku exekučného titulu došlo k rozporu právneho úkonu so zákonom.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé zdôvodnenie prvostupňovým súdom, na ktoré poukazuje a len v súvislosti s odvolacími námietkami k veci dopĺňa nasledovné dôvody.
Notárska zápisnica N 566/2006, NZ 7306/2006 z 26.2.2006 bola právnym dôvodom, pre ktorý exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinnej) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti.
Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“
Pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice, uznaní záväzku a udelení súhlasu s jej vykonateľnosťou došlo k nespornému porušeniu zákona, pretože za povinnú konala osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpenej povinnej. Toto vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinnej. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného.
Keďže ide o neplatné splnomocnenie, takéto plnomocenstvo povinná ani nemohla kedykoľvek odvolať, ako na to poukázal oprávnený. Neplatný právny úkon nie je možné odvolať.
Prvostupňový súd správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu, lebo na splnenie podmienok exekúcie treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené.
Na potvrdenie správnosti tohto záveru dáva odvolací súd do pozornosti konštatovanie Ústavného súdu Slovenského republiky sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010:
„Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.).“
Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd sa so zreteľom na uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
Prvostupňový súd rozhodol správne, a preto odvolací súd uznesenie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
V súvislosti s návrhom na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).
Navyše vo veci nešlo o hodnotenie zmluvných podmienok ako neprijateľných, ale rozpor právnych úkonov so zákonom.
S poukázaním na vyššie uvedené odvolací súd nepovažuje za potrebné vyhovieť návrhu oprávneného a prerušiť konanie vo veci, preto jeho návrh zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.