Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/923/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci navrhovateľky 1/: X. Č., R. X, XXX XX F.Á., zast.: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279 a navrhovateľky 2/: E. M., Q. XXX, XXX XX F., zast.: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Sartorisova 10, 821 08 Bratislava, IČO: 47 232 765 proti odporcovi 1/: K.. E.. R. V., H. Z. XXXX/XXA, XXX XX F., zast.: AK MS, s.r.o., Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 47 237 767 a proti odporcovi 2/: L. C. - A. L. T. S., F. XX, XXX XX F., K.: XX XXX XXX o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zo dňa 28.1.2008 zamieta.

II. Navrhovateľka 1/ a 2/ sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 1/ na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 12.328,17 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Navrhovateľka 1/ a 2/ sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov konania vo výške 7.101,60 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 28.1.2008 sa pôvodní navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že R. Č., W.. H. XX.X.XXXX, A. H. XX.XX.XXXX a manželka E. Č., C.. M., W.. H. XX.X.XXXX, A. H. XX.XX.XXXX boli ku dňu svojej smrti podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1 k pozemku parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: orná pôda, o celkovej výmere 5.187 m2, kat. územie F., obec: F., okres: L., tak ako je vyznačený v geometrickom pláne č. XX/XXXX (stav podľa registra C KN), vypracovanom dňa 28.9.2007, Y. U. a úradne overeným dňa 29.10.2007 Správou katastra L.. Súčasne si voči odporcom uplatnili náhradu trov konania.

Na zdôvodnenie svojho návrhu navrhovatelia uviedli, že pôvodným vlastníkom všetkých pozemkov zapísaných v PKV č. XXXX, kat. úz. F. bol do roku 1945 Karol Eszterházy. Na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. sa V. X. konfiškoval všetok jeho majetok nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky. Zo zápisu v PKV č. XXXX zo dňa 16.1.1956, kat. územie F. je zrejmé, že vlastníkom všetkých v nej zapísaných nehnuteľností sa stal Československý štát, a to pre účely pozemkovej reformy.

Navrhovatelia ďalej uviedli, že v roku 1947 Miestna roľnícka komisia v Čeklísi vypracovala prídelový plán, ktorý bol potvrdený Okresnou roľníckou komisiou v Bratislave a schválený Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 22.12. 1947 pod č. F.-XXXXX/XX-K..

Následne výmerom o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR č. F.-XXXXX/XX-K. zo dňa 23.12.1947 boli právnym predchodcom navrhovateľov pridelený do vlastníctva pozemok - časť pozemku parc. č. XXXX, roľa o výmere 10.000 m2 - E., kat. územie F.. V bode IV. výmeru o vlastníctve pôdy je uvedené nasledovné: „Tento výmer o vlastníctve pôdy je podľa ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihový súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia".

Zápisy prídelov do pozemkovej knihy nemali konštitutívny charakter, ale iba deklaratórny, nakoľko vlastníctvo k prideleným nehnuteľnostiam sa nadobúdalo dňom vydania výmeru o vlastníctve pôdy.

Navrhovatelia súčasne uviedli, že konečný prídelový plán v katastrálnom území F. bol schválený Okresným národným výborom a Krajským národným výborom v Bratislave v roku 1955. V konečnom prídelovom pláne pod poradovým číslom XX sú ako prídelcovia časti pozemku parc. č. XXXX roľa o výmere 10.000 m2 uvedení R. Č. a jeho manželka E., C.. M.Á..

Z registra členov Jednotného roľníckeho družstva v Bernolákove vyplýva, že R. Č. sa stal členom JRD v Bernolákove v roku 1959. R. Č. vniesol pridelené pozemky na spoločné hospodárenia do JRD v Bernolákove. Od vnesenia pozemkov na spoločné hospodárenie predmetný pozemok užívalo JRD v Bernolákove (v roku 1992 pod názvom JRD Pokrok), pričom uvedená skutočnosť nemala za následok zánik vlastníckeho práva R. Č. a jeho manželky.

Prídelca R. Č. zomrel dňa 17.11.1978 a jeho manželka E. Č., rod. M. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Dedičmi R. Č. boli jeho dve deti (pôvodní navrhovateľ 1/ a navrhovateľka 2/). Jediným dedičom manželky E. Č. bol jej manžel R. Č.. Predmetný pozemok nebol prejednaný v rámci dedičských konaní po poručiteľoch.

Navrhovatelia ďalej poukázali na skutočnosť, že Notárskymi zápisnicami č. N 43/98 NZ 41/98 zo dňa 29.1.1998 a N 773/98 Nz 755/98 zo dňa 13.10.1998, ktoré boli spísané na notárskom úrade R.. K. Y. (ďalej len „notárske zápisnice"), nadobudol odporca v II. rade vlastnícke právo vydržaním, okrem iného aj k pozemku parc. č.|XXXX orná pôda o výmere 10.000 m2, ktorý je predmetom tohto konania. Vyššie spomenuté notárske zápisnice boli podkladom na zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, na Slovenskú republiku v správe odporcu 2/.

Dňa 4.11.1998 uzavrel odporca 1/ rade dohodu o rozsahu a spôsobe reštitučnej náhrady za nehnuteľnosti, na základe ktorej mala byť reštituentom poskytnutá náhrada vo forme bezodplatného prevodu vlastníctva k pozemkom v kat. území Bernolákovo vytvorených geometrickým plánom č. XXXXXXXX -X/XX zo dňa 28.10.1998, vypracovaným K.. R. G. a overeným Okresným úradom Senec odbor katastrálny pod č. XXXX/XX dňa 9.11.1998.

Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 5.11.1998 reštituentky postúpili nároky vyplývajúce z dohody o reštitučnej náhrade na obchodnú spoločnosť HUMA '90 s.r.o.

Odporca 2/ a obchodná spoločnosť HUMA '90 s.r.o. v zastúpení jej konateľa a jediného spoločníka K.. E.. R. V. uzavreli dňa 11.11.1998 Zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom spomínaným v dohode o reštitučnej náhrade.

Následne obchodná spoločnosť HUMA '90 s.r.o. bola zapísaná v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník týchto pozemkov. Obchodná spoločnosť HUMA '90 s.r.o., IČO: 00 602 183 k dnešnému dňu už neexistuje, nakoľko bola vymazaná dňa 30.6.2006 z obchodného registra.

Následne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.5.2004 pozemok prac. č. XXXX/X, druh pozemku - orná pôda, o výmere 59.323 m2 nadobudol do výlučného vlastníctva odporca 1/.

Podaním zo dňa 5.5.2010 navrhovatelia požiadali súd o zmenu petitu v takom znení, aby súd určil, že nehnuteľnosť v katastrálnom území Bernolákovo, kataster nehnuteľností vedený Správou katastra L., a to parcela č. XXXX/X, orná pôda o celkovej výmere 5.187 m2 tak ako je vyznačená v geometrickom pláne č. XX/XXXX, nový stav vyhotovenom dňa 28.9.2007 Y. U. a úradne overenom dňa 29.10.2007

Správou katastra Senec pod č. XXXX/XX patrí v podiele 1 do dedičstva po poručiteľovi R. Č., nar. dňa 10.2.1908, zomrelom dňa 17.11.1978, naposledy bytom Bernolákovo a v podiele 1 do dedičstva po poručiteľovi E. Č., C.. M., nar. XX.X.XXXX, zomrelej H. XX.XX.XXXX naposledy bytom Bernolákovo.

Predmetnú zmenu petitu súd pripustil uznesením zo dňa 30.5.2012, č.k. -249.

V priebehu konania zomrel pôvodný navrhovateľ 1/ - R. Č., pričom ako dedička univerzálnou sukcesiou do uvedeného konania vstúpila manželka poručiteľa - X. Č..

Odporca 1/ v písomnom vyjadrení zo dňa 27.5.2009 uviedol, že navrhovatelia si nesplnili svoje povinnosti podľa a súdu nedoručili žiaden relevantný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, pričom aj samotný žalobný návrh je zmätočný a právne nesprávny. Žiadal, aby súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku právomoci súdu, obchádzania reštitučných predpisov, neexistencie naliehavého právneho záujmu, neexistencie právneho titulu nadobudnutia vlastníctva sporných pozemkov, ako aj z dôvodu zániku vlastníctva k sporným pozemkom. Odporca 1/ má za to, že v žalobnom návrhu navrhovatelia ako dôkaz navrhli konečný prídelový plán, avšak takúto listinu súdu nedoručili. V súdnom spise sa nachádza len nijako neoznačená tabuľka, ktorej obsahom sú na písacom stroji i rukou vpísané údaje, ale z ktorej nijako nevyplýva, že ide o konečný prídelový plán, schválený a vydaný v súlade s právnymi predpismi platnými v čase jeho schválenia a vydania, s uvedením dátumu jeho prijatia a opatrený ďalšími formálnymi náležitosťami a označený ako „konečný prídelový plán" ako ucelený dokument vrátane jeho grafickej časti zhotovenej v súlade s technickými predpismi platnými v čase jeho zhotovenia. Tvrdenia navrhovateľov o pridelení pozemkov podľa konečného prídelového plánu nie sú teda nijako podložené. Odporca 1/ má za to, že dôkazná sila navrhovateľmi predloženého geometrického plánu č. XX/XXXX vypracovaného Y. U. je spochybnená obsahom poznámky č.2 výkazu výmer uvedeného geometrického plánu, podľa ktorej: "Vlastnícke práva k pozemkom parc.č. XXXX/X,X,X sú evidované v registri CKN ako parc. č. XXXX/X na LV XXXX a zároveň ako časť pozemkovoknižnej vložky č. XXXX na parc. č. XXXX-E., E., E.". Pozemkovoknižná vložka č. XXXX neuvádza parcelu č. XXXX rozdelenú na parc. č. E., E., E., ale iba parcelu XXXX ako celok. Takto právne vadný geometrický plán č. XX/XXXX nemôže byť dostatočným dôkazným prostriedkom na určenie právnych nárokov navrhovateľov, nakoľko odporuje aj navrhovateľmi predloženej pozemkovoknižnej vložke č. XXXX. Navyše, výmera parc. č. XXXX podľa pozemkovoknižnej vložky č. XXXX je 2 kj. 1.559 štvorcových siah, čo je podľa prepočtov do plošnej sústavy metrov štvorcových 17.117 m2. Navrhovatelia 1/ a 2/ si v tomto konaní uplatňujú výmeru 5.187m2, avšak v iných súdnych konaniach na Okresnom súde Pezinok si navrhovatelia na rovnakom právnom základe uplatňujú z uvedenej pozemkovoknižnej parcely č. XXXX svoje diely, ktorých súčet je 59.323 m2, čo ďaleko presahuje výmeru parcely č. XXXX zapísaný v PKV č. XXXX. Odporca 1/ má taktiež za to, že nie je daná právomoc súdu konať a rozhodovať v tejto veci, nakoľko v danej veci je daná právomoc príslušného pozemkového úradu rozhodnúť o nároku navrhovateľov. Odporca 1/ navrhol, aby súd v tejto súvislosti preskúmal, či navrhovateľmi tvrdené vnesenie sporných pozemkov do JRD v Bernolákove a neskoršie konanie štátnych orgánov nezaložilo niektorý z reštitučných dôvodov. Pri existencii niektorého z reštitučných dôvodov by bol na mieste postup podľa príslušného právneho predpisu a navrhovateľom by mali byť vydané náhradné pozemky (napr. podľa alebo písm. r) prípadne písm. s) reštitučného , prípadne podľa alebo písm. s) alebo písm. t) respektíve transformačného alebo iných ustanovení). Podľa názoru odporcu 1/ navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu k pozemku, tak ako tvrdia vo svojom žalobnom návrhu, nakoľko svoje práva si môžu uplatňovať v zmysle reštitučných zákonov. Odporca 2/ v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 31.3.2009 navrhol, aby súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcu 2/. Poukázal na to, že v zmysle právnej teórie „ účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu vecnú legitimáciu." V tomto konaní jej vlastníkom navrhovateľmi požadovaných pozemkov, teda časti parc. č. XXXX/X, druh pozemku - orná pôda, o výmere 59.323 m2, k.ú. F., výlučne odporca 1/ a rozhodnutie súdu v tejto veci (bez ohľadu na jeho obsah) nemôže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik akéhokoľvek právneho vzťahu medzi odporcom 2/ a ktorýmkoľvek z navrhovateľov. Odporca 2/ taktiež poukázal na to, že existencia platného prídelu sporných pozemkov v prospech právneho predchodcu navrhovateľov je spochybnená zápismi vo vtedajšej evidencii nehnuteľností. Podľa zápisu v PK vložke č. XXXX, kat. územie F. zo 16. januára 1956, čd. XXX, pod radovým číslom X

v spojení s radovým číslom XX, v časti F. (Vlastníctvo) sa „vkladá" vlastnícke právo okrem iného aj parc. č. XXXX (z ktorej sporné pozemky vznikli) „Československému štátu - pre účely pozemkovej reformy v celosti". Podľa zápisu z 29. októbra 1957, čd. XXXX, pod radovým číslom XX („ad 1, 11" znamená, že sa tento zápis vzťahuje na zápisy pod radovými číslami X a XX) v časti F. (Vlastníctvo) „vkladá sa vlastnícke právo, následkom konfiškácie pre: Československý štát - ONV odbor poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva Bratislava - okolie v celosti". Oba hore uvedené zápisy časovo nasledujú po vydaní výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXXX/XX-K. z 23. decembra 1947.

Vo Výmere o vlastníctve sa v časti III., bod 5 uvádza, že „podrobné podmienky prídelu budú uvedené v prídelovej listine, ktorú vydá Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy." Z uvedeného podľa názoru odporcu 2/ vyplýva, že na preukázanie vlastníckeho práva právnych predchodcov navrhovateľov nestačí predložiť iba výmer o vlastníctve pôdy vydaný podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR alebo iba prídelovú listinu vzťahujúcu sa na takýto výmer, ale musia predložiť oba dokumenty spoločne a musia preukázať, že ich právni predchodcovia splnili všetky podmienky určené v uvedených listinách na platné nadobudnutie vlastníckeho práva.

Poukázal na skutočnosť, že v návrhu na určenie vlastníckeho práva navrhovatelia uvádzajú, že ich právni predchodcovia vniesli sporné pozemky na spoločné hospodárenie do JRD v Bernolákove. Ak by táto skutočnosť bola pravdivá, mohli navrhovatelia po roku 1989 požiadať o ich navrátenie a zároveň si nárokovať aj prislúchajúci podiel na majetku družstva podľa o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách. Skutočnosť, že tak neurobili nasvedčuje tomu, že si boli vedomí, že sporné pozemky neboli ich právnymi predchodcami vnesené do družstva. Odporca 2/ sa vyjadril tiež k otázke vydržania, pričom má za to, že inštitút vydržania poskytuje dobromyseľnému držiteľovi zákonnú možnosť transformácie dlhotrvajúceho vzťahu oprávnenej držby na vlastnícke právo. Účelom tohto inštitútu je podľa nášho názoru najmä odstraňovať možný rozpor medzi právnym stavom vlastníckych práv (napr. nenadobudnutie vlastníctva z dôvodu formálnych nedostatkov nadobúdacieho titulu) a skutočným stavom držby a jej vnímania spoločnosťou, kedy už samotným splnením všetkých zákonom predpísaných predpokladov vydržania dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva k veci. Žiaden právny predpis výslovne nezakazuje štátu vydržať vlastníckeho právo. Vlastnícke právo štátu požíva v zmysle článku 20 rovnakú ochranu ako vlastnícke právo ktorejkoľvek inej fyzickej alebo právnickej osoby. Štát tiež vystupuje a koná v občianskoprávnych vzťahoch (vrátane situácie, v ktorej vystupuje ako vlastník) rovnako, ako iné právnické osoby. Ustanovenie (Vydržanie) nijako nevylučuje štát z možnosti nadobudnúť vlastnícke právo uvedeným originálnym spôsobom. Oprávnenie dobromyseľného držiteľa domáhať sa v zmysle o notároch a notárskej činnosti, v znení neskorších predpisov spísania osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti je potom iba jedným z prejavov práva vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva a na plnú realizáciu svojho vlastníckeho práva. Bez spísania takéhoto osvedčenia totiž vlastník nedocieli vklad svojho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nebude môcť ním vlastnenú vec previesť na iného (ius disponendí), bude mať sťaženú právnu ochranu proti zásahom do svojej držby (ius possidendí) a ťažšie tiež bude voči tretej osobe preukazovať napríklad právo vec jej prenajať (ius utendi etfruendi). Konanie Slovenského pozemkového fondu, ktorým uskutočnil vyhlásenie o vydržaní bolo teda len realizáciou práva štátu na ochranu a plné využitie svojho vlastníckeho práva (nadobudnutého už uplynutím vydržacej doby) a nie konaním, ktorým by štát vlastnícke právo nadobudol. Povinnosť iniciovať spísanie Notárskej zápisnice vyplývala Slovenskému pozemkovému fondu priamo z citovaných právnych predpisov, kedy slovesá „spravovať" a „nakladať" treba vykladať tak, že zahŕňajú aj úkony smerujúce k zabezpečeniu riadnej evidencie štátom vlastnených nehnuteľností v katastri nehnuteľností, čo bolo v danom prípade možné dosiahnuť len spísaním Notárskej zápisnice. Žiadnemu orgánu verejnej moci či inej právnickej osobe žiaden zákon výslovne nezveruje právomoc takýmto spôsobom (teda uskutočňovaním úkonov smerujúcich k osvedčeniu vydržania) zabezpečovať ochranu vlastníckeho práva štátu k poľnohospodárskej pôde a teda ak by sa táto pôsobnosť nepriznala Slovenskému pozemkovému fondu, štát by bol pripravený o dôležitý nástroj ochrany svojho vlastníckeho práva.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má odporca 2/ za to, že návrh na začatie konania nie je dôvodný a navrhuje, aby súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi - výpisom z LV č. XXXX, PK vložkou č. XXXX, upovedomením Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. XXXXX/XX-K. zo dňa 31.5.1945, upovedomením Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. XXXX/XX-K. zo dňa 26.4.1946, Výmerom o vlastníctve pôdy č. F. - XXXXX/XX-K., ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Z upovedomenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. XXXXX/XX-K. zo dňa 31.05.1945 súd zistil, že Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy upovedomuje, že Predsedníctvo slovenskej národnej rady, svojom zasadnutí dňa 18.04.1945 rozhodlo na návrh Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy po dohode s Povereníctvom vnútra, že V. X., nar. XX.XX.XXXX, v Č., obyvateľa t.j. neznámeho, treba považovať podľa písm. d) ods. 1 §1 nar. č. 104/1945 Sb. Sb.n.SNR za zradcu alebo nepriateľa slovenského národa. Na základe tohto rozhodnutia považuje sa pôdohospodársky majetok v rozsahu § 2 citovaného nariadenia pariaci vlastníckym právom V. X. za konfiškovaný ku dňu 1.3.1945 a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na celom území Slovenska sa tento majetok nachádza.

Z upovedomenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. XXXX/XX-K. zo dňa 26.4.1946 súd zistil, že Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy upovedomuje, že Predsedníctvo slovenskej národnej rady na svojom zasadnutí dňa 7.8.1945 uznieslo sa podľa ods. 6 § 1 nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR na súhlasný návrh povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a povereníctva vnútra, že R. X. a spol. považuje za osobu národnosti maďarskej, za zradcu a nepriateľa slovenského národa, v dôsledku čoho podľa odst. 1/d § 1 citovaného nariadenia konfiškuje sa s okamžitou platnosťou a bez náhrady pre účely pozemkovej reformy všetok na území Slovenska sa nachádzajúci pôdohospodársky majetok menovaných a je pod dočasnou národnou správou.

Z výmeru o vlastníctve pôdy č. F. - XXXXX/XX-K. vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR, zo dňa 23.12.1947 súd zistil, že R. Č. a manželke E. rod. M. boli podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n.SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa pridelené do vlastníctva v ideálnej časti 1 a 1 nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území Č. (v súčasnosti F.) o celkovej výmere 1.0000 ha, ktoré sú v prídelovom pláne označené takto: vložka č. XXXX, časť parcely č. XXXX, označenie E., roľa o výmere 1,0000 ha.

Z notárskej zápisnice č. N 43/98, Nz 41/98 zo dňa 29.1.1998 spísanej na W. Ú. W. T. G. Č.. X, v Bratislave, pred notárom R.. K. Y. súd zistil, že pred notára sa dostavil Slovenský pozemkový fond a po prehlásení, že je plne spôsobilý na právne úkony požiadal, aby podľa 63 Notárskeho poriadku osvedčil právne významnú skutočnosť o vyhlásení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, špecifikované v bode 1 predmetnej notárskej zápisnice. Medzi nehnuteľnosťami špecifikovanými v bode 1 predmetnej notárskej zápisnice sa nachádza aj nehnuteľnosť sa nachádza aj parc. č. XXXX, druh pozemku - orná pôda o výmere 10.000 m2.

Z predmetnej notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že podľa výpisu z pozemkovej knihy pre katastrálne územie F., vložka č. XXXX, sú pozemky zapísané pod bodom F. na Československý štát ONV odbor poľno a lesného hospodárstva Bratislava - okolie, titulom zápisu zo dňa 29.10.1957.

Účastník v konaní pred notárom prehlásil, že mal v dobrej viere pozemky aj so započítaním lehôt jeho právnych predchodcov v držbe najmenej od roku 1957 a v súčasnosti sú pozemky sú pozemky v jeho držbe.

Z PK vložky č. XXXX pre katastrálne územie F. súd zistil, že vlastnícke právo k parc. č. XXXX, o výmere 2kj 1.559, zapísanej ako roľa v hone bolo dňa 29.10.1957 pod poradovým číslom XX na základe upovedomenia Povereníctva a pozemkovej reformy zo dňa 26.4.1946, číslo 2286/46-I/56 o konfiškácii vložené následkom konfiškácie pre Československý štát - ONV odbor poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva Bratislava - okolie v celosti.

Z geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného Y. U. súd zistil, že v rámci predmetného geometrického plánu je konštatované, že parcely a to konkrétne: parc. č. XXXX-E., druh pozemku - orná pôda, o výmere 4 ha 7.799 m2, parc. č. XXXX-E., druh pozemku - orná pôda, o výmere 1 ha a parc. č.

XXXX-E., druh pozemku - orná pôda, o výmere 1 ha, boli pôvodne evidované v PK vložke č. XXXX. Ich výmera bola spolu 6ha 7.799m2. Z predmetnej parc. č. XXXX, druh pozemku - orná pôda, o výmere 5ha 9.323m2, boli týmto geometrickým plánom vytvorené tri parcely, a to parc. č. XXXX/X, druh pozemku - orná pôda, o výmere 4 ha 6.201m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku - orná pôda, o výmere 7.935 m2, a parc. č. XXXX/X, druh pozemku - orná pôda, o výmere 5.187 m2.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že medzi inými odporca 1/ je výlučným vlastníkom okrem iných aj parc.č. XXXX/X, druh pozemku - orná pôda, o výmere 59.323 m2.

V priebehu konania, dňa 18.12.2009 zomrel pôvodný navrhovateľ 1/ R. Č., W.. XX.X.XXXX. Z osvedčenia o dedičstve č. , súd zistil, že jediným dedičom po poručiteľovi je jeho manželka X. Č., W.. XX.X.XXXX.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, a to konkrétne z upovedomenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 22022/45-I/B zo dňa 31.05.1945, že Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy upovedomilo, že Predsedníctvo slovenskej národnej rady, svojom zasadnutí dňa 18.04.1945 rozhodlo na návrh Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy po dohode s Povereníctvom vnútra, že V. X., nar. XX.XX.XXXX, v Č., obyvateľa t.č. neznámeho, treba považovať podľa písm. d) ods. 1 §1 nar. č. 104/1945 Sb. Sb.n.SNR za zradcu alebo nepriateľa slovenského národa. Na základe tohto rozhodnutia považuje sa pôdohospodársky majetok v rozsahu § 2 citovaného nariadenia pariaci vlastníckym právom V. X. za konfiškovaný ku dňu 1.3.1945, a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na celom území Slovenska sa tento majetok nachádza.

Z upovedomenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 2286/46-I/B zo dňa 26.4.1946 súd zistil, že Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy upovedomuje, že Predsedníctvo slovenskej národnej rady na svojom zasadnutí dňa 7.8.1945 uznieslo sa podľa ods. 6 § 1 nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR na súhlasný návrh povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a povereníctva vnútra, že R. X.A. a spol. považuje za osobu národnosti maďarskej, za zradcu a nepriateľa slovenského národa, v dôsledku čoho podľa odst. 1/d § 1 citovaného nariadenia konfiškuje sa s okamžitou platnosťou a bez náhrady pre účely pozemkovej reformy všetok na území Slovenska sa nachádzajúci pôdohospodársky majetok menovaných a je pod dočasnou národnou správou.

Súd mal vykonaným dokazovaním taktiež za preukázané, že uvedená konfiškácia týkajúca sa predmetných nehnuteľností bola vyznačená na vtedajšej PKV vložke č. XXXX až na základe zápisu zo dňa 29.10.1957.

Zo zisteného skutkového stavu mal súd ďalej za preukázané, že Výmerom o vlastníctve pôdy č. B

- 65619/47-III vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR, zo dňa 23.12.1947 boli R. Č. a manželke E., rod. M. podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n.SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti v podiele 1 a 1 nachádzajúce sa v kat. území Č. (v súčasnosti F.) o celkovej výmere 1,0000 ha, ktoré sú v prídelovom pláne označené takto: vložka č. XXXX, časť parcely č. XXXX, označenie E., roľa o výmere 1,0000 ha.

Vykonaným dokazovaní mal súd ďalej za preukázané, že R. Č. - pôvodný navrhovateľ 1/ a navrhovateľka 2/ si uplatnil na Obvodnom pozemkovom úrade v Senci reštitučný nárok podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadania vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania.

Súd mal vykonaným dokazovaním taktiež za preukázané, že uvedené konanie na Obvodnom pozemkovom úrade v Senci bolo rozhodnutím č.j. 1176-623/2008 zo dňa 6.8.2008 prerušené z dôvodu prebiehajúcich súdnych sporov.

Z listinných dôkazov taktiež vyplýva, že Obvodný pozemkový úrad v Senci svojím rozhodnutím č.j. 878/2011-Lu zo dňa 19.8.2011 podľa § 57 ods. 1 zák.č. 71/1067 Zb. o správnom konaní v znení

neskorších predpisov na základe protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Pezinok zrušil okrem iných aj rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Senci č.j. 1176-623/2008 zo dňa 6.8.2008, ktorým bolo prerušené konanie vo veci práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom uplatneného R. Č. a E. M. v zmysle o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadania vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

Na základe uvedeného súd zistil, že predmetné konanie o navrátenie vlastníctva sa vedie k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania a súčasne aj konania vedeného na Obvodnom pozemkovom úrade s Senci, pričom toto nie je právoplatne skončené.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ). Navrhovatelia vo svojom návrhu boli povinní v zmysle pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolávajú a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle Odporcom bolo uložené sa k veci písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázania svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvolávajú.

Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa článku 17 ods. 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, každý má právo vlastniť majetok tak sám, ako aj spolu s inými. Nikto nesmie byť svojvoľne pozbavený svojho majetku.

Podľa § 1 nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa S okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve:

a) osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, b) osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, c) zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti, d) účastinných a iných spoločností a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnili alebo mali v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti akejkoľvek štátnej príslušnosti, pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, alebo osoby, ktoré spadajú pod ustanovenia ods. 6, e) účastinných alebo iných spoločností a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým účelom. Výnimky z tohto ustanovenia povoľuje Sbor povereníkov.

Podľa § 2 citovaného nariadenia konfiškácii podliehajú aj podiely na pôdohospodárskom majetku (§ 2), ktorých vlastníkmi sú osoby uvedené v ods. 1.

Podľa § 7 citovaného nariadenia o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti (ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky (ods. 6), či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod ustanovenia ods. 1 písm. d) alebo e), či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo 4, ako i o tom, či sú dané podmienky a či bola zachovaná zásada slušnosti podľa ods. 3a, rozhoduje najneskôr do 30. júna 1948 konfiškačná komisia (v ďalšom texte: Komisia).

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1946 Sb.n.SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sn.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n.SNR (ďalej len nariadenie) povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže ešte pred zaplatením prídelovej ceny (§ 19 nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR)

vydávať prídelcom (§§ 6 až 11 nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR) výmery o vlastníctve pôdy pridelenej im podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR.

Podľa § 2 citovaného nariadenia Výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou a pasívnou legitimáciou účastníkov konania.

Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku navrhovateľa poučiť v zmysle Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať ( ), lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa a bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom.

Súdna prax v rámci vlastníckych žalôb pripúšťa žalobu, ktorou sa dedič domáha vyslovenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. Keďže predmet dedičstva (jeho aktíva) tvoria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré v okamihu smrti patria poručiteľovi, v spore o tom, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi je určitá vec, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v deň svojej smrti vlastníkom veci. Navrhované určenie sa tu viaže ku dňu smrti poručiteľa a teda sa posudzuje podľa stavu, aký tu bol v okamihu jeho smrti. Okolnosti, ktoré nastali neskôr, sú pre toto určenie bezvýznamné (viď Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2010 sp. zn. uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 32/2011). K tomu treba dodať, že rozsudok súdu, ktorým sa vyhovie takejto žalobe, má deklaratórnu povahu, čo znamená, že sa ním len potvrdzuje právny stav, ktorý tu bol v čase smrti poručiteľa. Týmto rozhodnutím sa nezakladajú navrhovateľovi voči odporcovi žiadne práva. Nie je ním deklarované, že by navrhovateľ ako právny nástupca poručiteľa bol vlastníkom veci a ani to, že by odporca vlastníkom veci nebol.

V predmetnom spore sa navrhovatelia v zmysle zmeny petitu domáhajú určenia, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych predchodcov. Preto je nevyhnutné, aby v konaní preukázali, že sú právnymi nástupcami po poručiteľovi R. Č. a E. Č..

Ohľadom preukázania tejto skutočnosti navrhovatelia predložili súdu úmrtný list R. Č. (č.l. 20) a E. Č. (č.l. 19). Súd preto na pojednávaní konanom dňa 8.11.2013 vyzval právneho zástupcu navrhovateľky 1/ na

predloženie právoplatného osvedčenia o dedičstve po právnych predchodcoch. K uvedenému právny zástupca zaslal písomné vyjadrenie zo dňa 9.12.2013 (č.l. 354), v ktorom uviedol, že navrhovateľka 1/ preukázala svoju aktívnu legitimáciu rodným listom a úmrtnými listami právnych predchodcov a ak má súd za to, že je potrebné doložiť osvedčenie o dedičstve, požiadal, aby si tieto rozhodnutia vyžiadal súd v rámci edičnej právomoci podľa

K tomuto súd uvádza, že rodný list navrhovateľky 1/ ani navrhovateľky 2/ v konaní predložený nebol, pričom súčasne poznamenáva, že ak by aj bol predložený, takýto dôkaz by neosvedčoval právne nástupníctvo navrhovateliek po svojich právnych predchodcoch. Súd má za to, že iba na základe osvedčenia o dedičstve možno ustáliť, kto je dedičom po poručiteľovi a súčasne z neho možno zistiť záver o počte prípadných dedičov.

Údaj o počte dedičov je podľa názoru súdu smerodajný v tom zmysle, že v prípade tohto druhu žaloby (o určenie, že vec patrí do dedičstva) vystupujú všetci dedičia ako nerozluční spoločníci.

predpokladá, že vo vzťahu k sporným aktívam a pasívam sa dedičia svojich práv budú domáhať žalobou mimo konania o dedičstve (či už pred skončením konania o dedičstve, alebo po jeho skončení). Pokiaľ sa v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi, procesným nástrojom na jeho odstránenie je žaloba na určenie, že tá-ktorá vec (právo) patrí do dedičstva po poručiteľovi. O takejto žalobe rozhodne súd v sporovom konaní, účastníkmi ktorého (buď ako navrhovatelia alebo odporcovia) sú všetci dedičia. Žaloba na určenie predmetu dedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva (obdobný právny názor zaujal už Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v uznesení z 28. septembra 2006 sp.zn. ). Pritom pre takéto sporové občianske súdne konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa (pozri. tiež R 49/82 alebo R 65/2003).

Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaný za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia (totožne rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010, sp. zn. ).

Právny zástupca v písomnom vyjadrení zo dňa 9.12.2013 uviedol argumenty, pre ktoré podľa jeho názoru nemožno aplikovať Žiadny z uvádzaných argumentov však nevyvrátil ani nespochybnil závery v rozhodnutiach citovaných vyššie a keďže súd nevidel dôvod na odklon od ustálenej judikatúry, námietky týkajúce sa nerozlučného spoločenstva dedičov považoval za nedôvodné.

Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní neboli predložené osvedčenia o dedičstve po právnych predchodcoch navrhovateľov, nebolo možné nespochybniteľným spôsobom ustáliť, kto je právnym nástupcom a koľko bolo dedičov. Na základe uvedeného možno konštatovať, že navrhovatelia v konaní nepreukázali súdu ich právne nástupníctvo po E. Č. a R. Č., a teda nepreukázali svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby.

Súd nevyhovel návrhu právneho zástupcu navrhovateľky 1/, aby si súd vyžiadal osvedčenia o dedičstve v rámci edičnej právomoci podľa Súd poukazuje na skutočnosť, že osvedčenie o dedičstve je verejnou listinou, ktorou by mali disponovať navrhovatelia, ak tvrdia, že sú dedičmi po poručiteľoch, a preto si súd uvedené listiny vyžiadal od navrhovateľov. Podľa názoru súdu nemá oporu v zákone taký postup, aký žiadali navrhovatelia, že vzhľadom na skutočnosť, že oni takýmito listinami nedisponujú, aby si ich vyžiadal súd od príslušného orgánu.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že navrhovateľka 2/ podaním zo dňa 6.2.2014 zobrala návrh na začatie konania v celom rozsahu späť z dôvodu uzavretia dohody o urovnaní s odporcami 1/ a 2/. Keďže súd zastáva názor, že navrhovatelia vystupujú v konaní ako nerozluční spoločníci, vyzval navrhovateľku 1/ na pojednávaní konanom dňa 21.2.2014 na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím návrhu, pričom jej právny zástupca uviedol, že so späťvzatím návrhu navrhovateľkou 2/ nesúhlasí, nakoľko by tým došlo k poškodeniu práv navrhovateľky 1/. Vzhľadom na danú procesnú situáciu súd považoval späťvzatie

návrhu navrhovateľkou 2/ za neúčinné, uznesením rozhodol, že späťvzatie návrhu nepripúšťa a v konaní pokračoval aj s navrhovateľkou 2/.

Súd taktiež považuje za potrebné uviesť, že pasívne vecne legitimovaným v danom spore bol iba odporca 1/, a to ako súčasný vlastník sporných nehnuteľností.

V danom prípade je zrejmé, že odporca 2/ Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom nie je v predmetnej veci pasívne vecne legitimovaná, nakoľko právne postavenie navrhovateľa by sa v danej veci v prípade úspechu nezmenilo, a to z dôvodu, že odporca 2/ bol síce dočasne ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaný v príslušnom katastri nehnuteľností, avšak tento predmetné nehnuteľnosti previedol zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva v prospech spoločnosti , spol. s r.o., ktorá uvedený nárok na bezodplatný prevod vlastníckeho práva nadobudla zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 5.11.1998 od pôvodných reštituentiek.

V uvedenom prípade navrhovatelia tvrdili, že Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom nemohla predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť vydržaním a to konkrétne Notárskou zápisnicou č. N 43/98, Nz 41/98 zo dňa 29.1.1998 spísanej na W. Ú. W. T. G. Č.. X, U. F., pred notárom R.. K. Y., z ktorej vyplýva, že notár osvedčil právne významnú skutočnosť o vyhlásení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, špecifikovaných v bode 1 predmetnej notárskej zápisnice. Medzi nehnuteľnosťami špecifikovanými v bode 1 predmetnej notárskej zápisnice sa nachádza aj nehnuteľnosť sa nachádza aj parc. č. XXXX, druh pozemku - orná pôda, o výmere 10.000 m2.

Z predmetnej notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že podľa výpisu z pozemkovej knihy pre katastrálne územie Bernolákovo, vložka č. XXXX, sú pozemky zapísané pod bodom F. na Československý štát ONV odbor poľného a lesného hospodárstva F. - okolie, titulom zápisu zo dňa 29.10.1957.

Skutočnosti tvrdené v rámci predmetnej notárskej zápisnice ako aj samotné vydržanie štátu mal súd povinnosť skúmať, avšak iba ako otázku prejudiciálnu vo vzťahu k nároku na určenie vlastníckeho práva. V danej veci však súd ustálil, že navrhovatelia môžu svoj nárok uplatňovať iba v rámci reštitučných predpisov a nie prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva respektíve na uvedenom určení pri obchádzaní reštitučných prepisov nie je daný naliehavý právny záujem. Na základe uvedeného samotný štát - Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom nie je v danom spore pasívne vecne legitimovaná, a preto súd nárok vo vzťahu k nej z nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zamietol. Na základe vyššie uvedeného sa súd nemal za povinnosť vysporiadať zo všetkými námietkami vznesenými zo strany odporcov, nakoľko pri uvedenom ustálenom právnom názore sa javilo byť ďalšie dokazovanie v predmetnej veci na nadbytočné.

Súd sa v ďalšom zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva v zmysle psím. c)

V tejto súvislosti bolo nevyhnutné zodpovedať otázku, či predmetná nehnuteľnosť - pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku - orná pôda, o výmere 59.323 m2, kat. územie F., okres L., zapísaná na LV č. XXXX, predtým v PKV vložke č. XXXX ako parc. č. XXXX o výmere 2kj 1.559 št. siah, zapísaná ako roľa v hone bola riadne konfiškovaná. Súd má v uvedenom prípade za to, že ku konfiškácii dochádza priamo zo zákona, t.j. dňom účinnosti Dekrétu prezidenta republiky t.j. ku dňu 1.3.1945. Súd má za to, že podľa § 1 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa s okamžitou platnosťou a bez náhrady sa konfiškoval pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý bol vo vlastníctve: a) osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, b) osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, c) zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti, d) účastinných a iných spoločností a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnili alebo mali v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti akejkoľvek štátnej príslušnosti, pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, alebo osoby, ktoré spadajú pod ustanovenia ods. 6, e) účastinných alebo iných spoločností a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým účelom. K zavŕšeniu konfiškačného procesu bolo potrebné vydať individuálne správne rozhodnutie o tom, že sú splnené podmienky konfiškácie.

Z uvedeného ustanovenia § 1 vyplýva, že konfiškovaný majetok bol vymedzený práve osobou vlastníka, ktorý spĺňal podmienky uvedené v § 1 konfiškačného dekrétu. Bez príslušného správneho rozhodnutia by bolo pojmovo vylúčené označenie majetku, ktorý konfiškácii podliehal. Správne rozhodnutie vydané v takomto konaní podliehalo inštančnému preskúmaniu a nadobúdalo právoplatnosť. Toto rozhodnutie nebolo samotným rozhodnutím o konfiškácii ale len deklarovalo, že podmienky pre konfiškáciu majetku určitej konkrétnej osoby sú splnené, teda že majetok tejto osoby je dňom účinnosti dekrétu, t.j. dňom 1.3.1945 konfiškovaný. Správne rozhodnutie (právoplatné a vykonateľné) bolo zásadnou podmienkou konfiškácie, bez splnenia ktorej o konfiškovaný majetok nešlo. Z uvedeného vyplýva, že záver o konfiškácii nepriateľského majetku, ku ktorému dochádzalo ex lege, treba vždy vykladať tak, že ku konfiškácii môže dôjsť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, medzi ktoré patrilo aj právne účinné (právoplatné a vykonateľné) správne rozhodnutie o tom, či konkrétna osoba bola zradcom alebo nepriateľom českého a slovenského národa. V takomto prípade má súd za to, že je potrebné rozlišovať účinky konštitutívneho a deklaratórneho rozhodnutia. Deklaratórne rozhodnutie iba deklaruje stav, ktorý vznikol na základe inej právnej skutočnosti, to znamená nespôsobuje samotný vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Súd má za to, že podľa stavu platného do 1.1.1951 bolo treba k prevodu vlastníctva nehnuteľných vecí vklad do verejných kníh - intabulácia. V tomto prípade má súd za to, že nemožno pochybovať o tom, že sporná nehnuteľnosť skutočne na štát v rámci konfiškácie prešla, nakoľko konfiškačný proces bol riadne dovŕšený. O uvedenom svedčí aj zápis v prospech Československého štátu na príslušnú PK vložku č. XXXX, pre katastrálne územie F., z ktorej vyplýva, že parc.č. XXXX, o výmere , zapísaná ako roľa v hone bola dňa 29.10.1957 pod poradovým číslom XX zapísaná v prospech vlastníka Československý štát - ONV odbor poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva Bratislava na základe upovedomenia Povereníctva a pozemkovej reformy zo dňa 26.4.1946, číslo 2286/46-I/56 o konfiškácii, t.j. následkom konfiškácie.

Podľa názoru súdu prvého stupňa je podstatná skutočnosť, že uvedený zápis na príslušnú PK vložku č. XXXX bol vykonaný až dňa 29.10.1957, t.j. až po vydaní Výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 23.12.1947, č. F. - XXXXX/XX-K..

Súd má v uvedenom prípade za to, že po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia vlády č. 104/1945 Sb.n.SNR a nariadenia vlády č. 104/1946 Sb.n.SNR výmery o vlastníctve pôdy. Bývalé okresné národné výbory vydávali podľa zák. č. 142/1947 Sb. a zákona č. 46/1948 Sb. prídelové listiny, ktoré mali rovnaké právne účinky. Tieto výmery a prídelové listiny (verejné listiny) boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Aby boli vkladuschopné, museli byť a musia byť tieto listiny právne perfektné. Súd v uvedenom prípade poukazuje na konštantnú judikatúru, konkrétne Rozsudok NS SR sp. zn. , podľa ktorého „výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli a aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu; môže ho preskúmať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti, až do doby zrušenia jeho účinkov (zrušením alebo zmenou). Súd je viazaný rozhodnutím správneho orgánu o prídele nehnuteľnosti potiaľ, že je povinný vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa prejavujú v tom, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je rozhodnutie o ich prídele.“

Súd má v uvedenom prípade a na základe vyššie uvedeného za to, že výmer o vlastníctve pôdy č. F. - XXXXX/XX-K. je verejnou listinou preukazujúcou vlastnícke právo prídelcu k prideleným nehnuteľnostiam, jeho súlad s vtedy platnými predpismi nie je možné v súčasnosti preskúmavať a takýto správny akt treba považovať za právny akt bezchybný, z ktorého musí súd v zmysle vychádzať. Ani v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto rozhodnutie označiť za nulitný (neexistujúci) akt. Za nulitný akt totiž možno považovať len taký akt, ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu. Pokiaľ bolo rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať len procesným postupom v rámci správneho súdnictva; nepodlieha však preskúmaniu všeobecným súdom.

Súd poukazuje v uvedenom smere na to, že pri žalobe o určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi je daný, nakoľko súd má za to, že iba takéto rozhodnutie môže byť podkladom v nesporovom konaní o dedičstve a následné rozhodnutie o dedičstve by bolo podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv k nehnuteľnosti.

V tomto smere však súd musí poukázať aj na skutočnosť, že v praxi je aktuálna konkurencia vlastníckych žalôb, respektíve žalôb na určenie vlastníctva so žalobami reštitučnými. Základné východisko k posudzovaniu takýchto sporov naznačil Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze sp. zn. ...“ jedným zo základných pilierov právneho štátu je práva istota. Pod týmto zorným uhlom musia byť posudzované spory o vlastníctvo spravidla tam, kde dôvody k jeho spochybneniu sa nenachádzajú v súčasnosti, ale v udalostiach, ktoré sa stali pred desiatkami rokov“.... Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky vyslovil: „Oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť prevzal štát v rozhodnom období t.j. od 25.2.1948 do 1.1.1990 bez právneho dôvodu, sa nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov spravidla podľa , a to ani formou určenia vlastníckeho práva podľa “

V danom prípade musí súd skonštatovať, že podstatným momentom v danom súdnom spore bola skutočnosť, zápis predmetnej nehnuteľnosti na príslušnú PK vložku č. XXXX, v prospech Československého štátu bol vykonaný až dňa 29.10.1957, t.j. až po vydaní Výmeru o vlastníctve pôdy, ktorý je dokladom o vlastníctve pôdy a verejnou listinou. Uvedené konanie možno podľa názoru súdu podradiť pod pojem prevzatie veci štátom bez právneho dôvodu. Pokiaľ teda vlastnícke právo na štát v rozhodnom období, t.j. v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 prešlo, je daný nárok podľa reštitučných predpisov, a teda vlastnícka žaloba je vylúčená.

Súd v danej veci poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. , z ktorého vyplýva, že „ ...Žaloba o určenie práva (a takou je aj žaloba o určenie vlastníckeho práva podľa Obč. zákonníka v spojení s ) bola a je nástrojom ochrany subjektívneho práva pred neoprávnenými zásahmi. Ide o žalobu svojou povahou preventívnu, ktorej účelom je predísť stavu neistoty ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický - nastoliť istotu v ohrozených právnych vzťahoch, pričom je treba viac ako u žalôb na plnenie dbať, aby nedošlo k jej zneužitiu. Vyžaduje sa istá kvalita tejto žaloby spočívajúca v tom, že musí byť daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ak totiž už bolo právo porušené, nemá preventívna ochrana postavenia žalobcu žiaden zmysel, lebo jej prostredníctvom už v zásade nemožno spory, ktoré by mohli v budúcnosti vzniknúť alebo ktorých vznik už bezprostredne hrozí, odvrátiť. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u žalobcu o právny vzťah (právo) už existujúce alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, nie je daný tam, kde sa možno domáhať plnenia. Aj keď v prípadoch žalôb o určenie vlastníckeho práva sa naliehavý právny záujem spravidla odôvodňuje potrebou získať rozhodnutie súdu ako podklad pre zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností, nemožno (vzhľadom na účel určovacej žaloby) bez ďalšieho len z tohto faktu vyvodzovať naliehavý právny záujem žalobcu. To platí práve tam, kde právne vzťahy žalobcu k veci boli s istými následkami dotknuté dávno v minulosti a nie dnes, a nestali sa neistými teraz, ale práve prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva je uvádzané do neistoty právo súčasného vlastníka veci. Určovacia žaloba tu nie je nástrojom prevencie a nemieri k nastoleniu právnej istoty na strane žalobcu, ale k jej narušeniu na strane terajšieho vlastníka veci. Je preto potrebné rozlišovať medzi ochranou vlastníckeho práva v situáciách jeho bezprostredného a aktuálneho ohrozenia pred uvedením do neistoty v existujúcich a spravidla aj vykonávaných vlastníckych vzťahoch a zneužitím procesného prostriedku určeného k takejto ochrane na to, aby bolo dosiahnuté obnovenie vlastníckeho práva už zaniknutého spochybnením skutočností, za ktorých k zániku došlo. Ďalej to platí i tam, kde ochranu práva bolo možné dosiahnuť postupom podľa reštitučných predpisov. Existencia špeciálnej úpravy v reštitučných predpisoch vylučuje naliehavý právny záujem na určení vlastníctva tam, kde podľa týchto predpisov bolo možné uplatniť nárok na vrátenie veci a nárok uplatnený nebol alebo z nejakých dôvodov takejto požiadavke nebolo vyhovené. Naliehavosť právneho záujmu na určovacom výroku je totiž daná až vtedy, ak je v spore o určenie vlastníckeho práva toto právo preukázané. Reštitučné predpisy vychádzali z domnienky, že vec prešla v rozhodnom období na štát a to aj v prípadoch jej prevzatia

bez právneho dôvodu, pričom oprávnené osoby, ktoré si uplatnili nárok podľa týchto predpisov, sa stali vlastníkmi veci až jej vydaním. Bez ohľadu na to, akým spôsobom prešla vec na štát, len v prípadoch, ktoré sú v reštitučných predpisoch výslovne stanovené a za splnenia aj ďalších v nich uvedených podmienok, bol daný dôvod na vrátenie veci. Tým bola súčasne vylúčená možnosť uplatniť toto právo inak, teda podľa všeobecných predpisov, lebo ako už bolo uvedené reštitučná úprava je vo vzťahu k všeobecným predpisom úpravou špeciálnou. V prípadoch prevzatia veci štátom v rozhodnom období bez právneho dôvodu neuplatnenie ochrany podľa reštitučných predpisov malo za následok stratu možnosti domáhať sa tejto hmotnoprávnej i procesnoprávnej ochrany podľa všeobecných predpisov, teda aj ochrany prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva. Aj keď ani (teraz platný Obč. zákonník) okupáciu, t.j. prevzatie veci štátom bez právneho dôvodu ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva štátom nepoznali, nepochybne k faktickej okupácii za účinnosti oboch menovaných noriem dochádzalo. Štát v takýchto prípadoch právny titul k prevzatiu veci ani nepredstieral. Prostredníctvom prijatia reštitučných predpisov však zákonodarca akceptoval, že k takýmto situáciám skutočne, a nie výnimočne, dochádzalo. Na základe jeho vôle vyjadrenej v reštitučných predpisoch sa potom z okupácie (prevzatia veci štátom bez právneho dôvodu) stal formálne právny titul nie pre nadobudnutie veci zo strany štátu, ale pre vznik nároku na vydanie veci a teda obnovu formálneho vlastníckeho práva, pričom nevyužitím možnosti domáhať sa takéhoto nároku v zákonnej lehote došlo k nezvratnému zániku (preklúzii) práva, a tým aj k nemožnosti dosiahnuť revíziu krokov štátu urobených v rozhodnom období....“

V predmetnej veci má súd za to, že uvedený zápis v prospech Československého štátu ktorý bol vykonaný až dňa 29.10.1957, bolo potrebné preskúmať tak z hľadiska, či došlo takpovediac k administratívnemu pochybeniu zo strany príslušnej správy katastra alebo skutočne nehnuteľnosť prešla na Československý štát bez právneho dôvodu, pričom súd ďalej skúmal, ako sa štát ako taký po vykonaní predmetného zápisu na príslušnej správe katastra v jeho prospech „správal“.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že nehnuteľnosť bola vnesená do bývalého JRD F., pričom poľnohospodárske družstvo užívalo parc. č. XXXX, vedenú v PK vložke č. XXXX ako štátnu pôdu. Po transformácii družstva uhrádzalo družstvo nájomné Slovenskému pozemkovému fondu, a to až do roku 1998.

Z uvedeného mal súd za preukázané, že od roku 1957 sa Československý štát správal ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, respektíve za vlastníka ho považovalo aj Poľnohospodárske družstvo, ktoré v danom období danú nehnuteľnosť užívalo ako poľnohospodársku pôdu a súčasne možno skonštatovať, že právni predchodcovia navrhovateľov sa ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti nesprávali (t.j. neobrábali pôdu, nehospodárili, nedomáhali sa svojich vlastníckych práv, a to ani po transformácii predmetného družstva), nakoľko túto obrábalo družstvo, ktoré malo za to, že ide o štátnu pôdu.

Na základe uvedeného súd ustálil, že zápis do PK vložky č. XXXX uskutočnený dňa 29.10.1957 v prospech Československého štátu, nebol vykonaný iba ako „administratívna chyba“, ale skutočne došlo k prechodu nehnuteľnosti na štát bez právneho dôvodu, ktoré je z hľadiska vzťahu reštitučnej žaloby podraditeľné pod pojem prevzatie veci bez právneho dôvodu. Významné pre posúdenie danej veci je práve to, že uvedený zápis v prospech vlastníka - Československého štátu bol vykonaný po vydaní výmeru o vlastníctve pôdy, čo v podstate inak povedané znamená, že aj keď právnym predchodcom navrhovateľov boli uvedené nehnuteľnosti riadne pridelené do vlastníctva, a to výmerom o vlastníctve pôdy zo dňa 23.12.1947, bolo im ich vlastníctvo následne odňaté zo strany štátu, a to zápisom v prospech Československého štátu na PK vložku č. XXXX dňa 29.10.1957. Oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť prevzal štát v rozhodnej dobe bez právneho dôvodu, sa však nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, a to ani formou určenia vlastníckeho práva pokiaľ môže žiadať vydanie veci podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

Súd má za to, že navrhovatelia 1/ a 2/ si teda boli povinní uplatniť svoj reštitučný nárok podľa ustanovení o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, na príslušnom pozemkom úrade v Senci.

Zo súdneho spisu ako aj z výsluchu navrhovateľov súd zistil, že svoje reštitučné nároky si navrhovatelia aj uplatnili, a to včas a riadne na príslušnom Obvodnom pozemkom úrade v Senci. Obvodný pozemkový úrad v Senci vydal dňa 18.6.2009 rozhodnutie č. 703-136/2009-Lu (č.l. 320), na základe ktorého bolo oprávnených osobám E. M. a R. Č. navrátené vlastníctvo k pozemkom v k.ú. F., konkrétne k parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 523 m2 a k parc. č. XXXX/XX lesná pôda o výmere 1.534 m2. V predmetnom rozhodnutí je uvedené, že oprávnené osoby spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona za pozemok, ktorý bol prevzatý bez právneho dôvodu zrušením výmeru o vlastníctve pôdy č. F. XXXXX/XX-K. zo dňa 23.12.1947 rozhodnutím ONV Bratislava - vidiek č. pôd. XXXXX/XXXX zo dňa 5.11.1958.

Súd má za to, že žalobou na určenie vlastníckeho práva nie je možné obchádzať zmysel a účel reštitučného zákonodarstva, nakoľko reštitučné predpisy sú k všeobecným predpisom vo vzťahu špeciality. Tento vzťah sa rieši podľa zásady lex specialis derogat legi generali, to znamená, že všade tam, kde existuje špeciálna úprava, nemožno použiť všeobecnú. Ak sa možno domáhať ochrany práva postupom podľa reštitučného predpisu ako špeciálneho, teda ak je daný reštitučný nárok, nie je možné uplatniť nárok na ochranu vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov. Oprávnená osoba, prípadne je právny nástupca, sa preto nemôže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, najmä podľa a to ani formou určenia vlastníckeho práva či už svojho alebo svojho predchodcu ku dňu jeho smrti podľa , ak mohla žiadať o vydanie veci podľa reštitučného predpisu. V uvedenom prípade totiž absentuje naliehavý právny záujem na určení, nakoľko o tento môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u navrhovateľa o právny vzťah už existujúci, alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne už v existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Existencia špeciálnej úpravy v reštitučných predpisoch vylučuje naliehavý právny záujem na učení vlastníctva tam, kde podľa týchto prepisov bolo možné uplatniť nárok na vrátenie veci a nárok uplatnený nebol alebo z nejakých dôvodov tejto požiadavke nebolo vyhovené.

V predmetnej veci má súd za to, že navrhovatelia si reštitučný nárok na vydanie veci postupom podľa reštitučných predpisov riadne uplatnili, a preto s ohľadom na vyššie uvedené je vylúčená možnosť domáhať sa ochrany vlastníckeho práva, a to prostredníctvom určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia a úspešným odporcom priznal náhradu trov konania nasledovne:

Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti - parcely č. XXXX/X o výmere 59.323 m2, nachádzajúcej sa v k.ú. F., evidovanej na LV č. XXXX, ktorej všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom č. 47/2010 vypracovaným K.. U. G. predstavuje 2.356.902,79 eur. Navrhovatelia geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 28.9.2007 odčlenili z parc. č. XXXX/X časť - parc. č. XXXX/X o výmere 5.187 m2, ktorá je predmetom súdneho konania. Pomerná všeobecná hodnota uplatňovanej nehnuteľnosti v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX predstavuje sumu vo výške 206.396,12 eur.

Súd postupoval pri vyčíslení trov konania podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to v súlade s nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. .

Tarifná odmena za jeden úkon právnej služby tak predstavuje sumu 838,21 eur.

Odporca 1/:

1. príprava a prevzatie veci vrátane prvej konzultácie s klientom (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a) 838,21 eur 2. písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 27.5.2009 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a) 838,21 eur

3. písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 5.6.2009 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a) 838,21 eur 4. písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 29.7.2009 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a) 838,21 eur 5. písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 11.8.2009 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a) 838,21 eur 6. písomné podanie na súd vo veci samej - doloženie dokumentov zo dňa 24.5.2010 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. c) 838,21 eur 7. konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 6.5.2010 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. d) 838,21 eur 8. konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 12.8.2010 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. d) 838,21 eur 9. konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 6.7.2012 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. d) 838,21 eur 10. konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 12.3.2013 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. d) 838,21 eur 11. konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 8.11.2013 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. d) 838,21 eur 12. konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 21.2.2014 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. d) 838,21 eur

Režijné výdavky

Odporca 1/:

Za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 režijné výdavky (v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky) - 5x 6,95 eur 34,75 eur Za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 režijné výdavky (v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky) - 4x 7,21 eur 28,84 eur Za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 režijné výdavky (v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky) - 1x 7,63 eur 7,63 eur Za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 režijné výdavky (v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky) - 2x 7,81 eur 15,62 eur Za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 režijné výdavky (v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky) - 1x 8,04 eur 8,04 eur

Advokátovi patrí aj náhrada preukázaných cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní podľa ods 3 vyhlášky v spojení so o cestovných náhradách, a to za cestu Bratislava

- Pezinok a späť.

Odporca 1/:

1. cesta 6.5.2010 - Bratislava - Pezinok a späť = 50 km spotreba paliva 12 l/100 km základná náhrada za 1 km - 0,183 eur cena pohonných hmôt 1,17 eur/l 16,17 eur

2. cesta 20.7.2010 - Bratislava - Pezinok a späť = 50 km spotreba paliva 12 l/100 km základná náhrada za 1 km - 0,183 eur cena pohonných hmôt 1,25 eur/l 16,65 eur

3. cesta 12.8.2010 - Bratislava - Pezinok a späť = 50 km spotreba paliva 12 l/100 km základná náhrada za 1 km - 0,183 eur cena pohonných hmôt 1,25 eur/l 16,65 eur

4. cesta 6.7.2010 - Bratislava - Pezinok a späť = 50 km spotreba paliva 12 l/100 km základná náhrada za 1 km - 0,183 eur

cena pohonných hmôt 1,52 eur/l 18,27 eur

5. cesta 12.3.2013 - Bratislava - Pezinok a späť = 50 km spotreba paliva 12 l/100 km základná náhrada za 1 km - 0,183 eur cena pohonných hmôt 1,45 eur/l 17,85 eur

6. cesta 8.11.2013 - Bratislava - Pezinok a späť = 50 km spotreba paliva 12 l/100 km základná náhrada za 1 km - 0,183 eur cena pohonných hmôt 1,45 eur/l 17,85 eur

7. cesta 21.2.2014 - Bratislava - Pezinok a späť = 50 km spotreba paliva 12 l/100 km základná náhrada za 1 km - 0,183 eur cena pohonných hmôt 1,44 eur/l 17,79 eur

Trovy odporcu 1/:

Tarifná odmena 10.058,52 eur + 20% DPH.................................................... 12.070,22 eur Režijný paušál za úkony do 31.5.2009........................................................... 6,95 eur Režijný paušál za úkony od 1.6.2009 do 2014 - 87,93 eur + 20% DPH........... 105,52 eur Náhrada cestovných nákladov - 121,23 eur + 20% DPH................................. 145,48 eur --------------------------------- Spolu: 12.328,17 eur

Súd nepriznal odporcovi 1/ náhradu trov konania za úkon - sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 18.4.2012, nakoľko tento úkon sa netýkal veci samej. Odporcovi 1/ nepriznal tiež náhradu za úkon právnej služby - porada s klientom pred nahliadnutím do spisu a mimosúdnymi rokovaniami dňa 10.11.2013 a nahliadnutie do spise dňa 20.11.2013, pretože tento úkon vyhodnotil ako neúčelný. Súd nepriznal odporcovi 1/ náhradu trov konania za úkon účasť na pojednávaní dňa 20.7.2010, nakoľko na tento deň nebolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie.

Súd uložil navrhovateľom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi odporcu 1/ s poukazom na , podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Odporca 2/:

1. príprava a prevzatie veci vrátane prvej konzultácie s klientom (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a) 838,21 eur 2. písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 31.3.2009 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a) 838,21 eur 3. písomné podanie na súd vo veci samej zo dňa 16.9.2009 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a) 838,21 eur 4. konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 6.5.2010 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. d) 838,21 eur 5. konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 12.8.2010 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. d) 838,21 eur 6. konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 6.7.2012 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. d) 838,21 eur 7. konanie na súde - účasť na pojednávaní dňa 28.11.2012 (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. d) 838,21 eur

Celková tarifná odmena odporcu 2/ predstavuje súčet odmeny za poskytnutie právnych služieb vo výške 5.918 eur + 20% DPH, t.j. 7.101,60 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).