Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-106-2013.pdf
PDF · 87.74 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/106/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Mariána Jarábka a JUDr. Ivana Ilavského, v trestnej veci proti obžalovanému U. P. stíhaného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie alebo obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Senici pod sp.zn. 2T/146/2012 zo dňa 9.9.2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. februára 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu v Senici pod sp.zn. 2T/146/2012 zo dňa 9.9.2013 tento (okresný súd) obžalovaného U. P. podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby Okresného prokurátora v Senici pod sp.zn. Pv 546/12 pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie alebo obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že
najmenej od presne nezisteného dňa mesiaca apríl 2012 v Trnave a Šelpiciach od doteraz neustálenej osoby nakupoval nezistené množstvá pervitínu, ktoré dovážal do F. a následne ich rozdelené do papierových skladačiek na rôznych miestach v F. predával U. U., X. K., Z. G. a ďalším neustáleným osobám až do 6.8.2012, kedy o 16.25 h v F. na ulici E. pred rodinným domom č. XXX vydal polícií 3 kusy zatavených plastových injekčných striekačiek so zrezanými modrými piestami a znaleckým posudkom kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava bolo zistené, že zatavené plastové striekačky obsahovali metamfetamín o celkovej hmotnosti 2278 mg a o priemernej koncentrácií 78,8 % hmotnostného, čo predstavuje 45 až 180 obvykle jednorazových dávok drogy a metamfetamín je v zmysle zák. NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok.
Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku okresného súdu tento dospel k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku riadiac sa právnymi úvahami tunajšieho odvolacieho súdu vyslovené v uznesení pod sp.zn. 6To/64/2013 zo dňa 18.7.2013.
V tomto (uznesení odvolacieho súdu) došlo k zrušeniu predchádzajúceho (odsudzujúceho rozhodnutia okresného súdu), a to v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/, b/, d/ Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku bola vec vrátená súd I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Právne úvahy priamo reflektujúce príslušné skutočnosti sú obsahom rozhodnutia (rozsudku) Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 4Tz 9/2006 (publikovaný v časopise zo súdnej praxe pod č. 5/2006).
V zmysle tohto (publikovaného rozhodnutia), ktoré napokon doložil k argumentácii aj samotný obžalovaný, dôkaz získaný v rozpore so zákonom prenáša svoju nezákonnosť a procesnú nepoužiteľnosť aj na ďalší dôkaz, ktorý vychádza z obsahu nezákonne získaného dôkazu.
Skutočnosti v tomto rozhodnutí naznačené v kontexte posudzovaného prípadu jednoznačne indikujú záver, že poznatky získané práve z príslušného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu nebolo možné vo veci zohľadňovať ako procesné dôkazy. Napokon v tejto súvislosti sa vo viacerých rozhodnutiach vyjadril aj tunajší odvolací súd, pričom samotné rozhodnutia konkretizoval v podanom odvolaní aj samotný obžalovaný (v tomto smere pozri uznesenia KS Trnava pod sp.zn. 6To/9/2011 a 6To/79/2012).
Obdobne neopodstatnenou, z pohľadu odvolacieho súdu, sa javila argumentácia obžalovaného smerujúca k zákonnosti postupu príslušníkov policajného zboru (L. I. a Y. M.) vykonávajúcich prvotné úkony aj v smere sledovania podozrivého motorového vozidla zn. B.. Z výpovede týchto (príslušníkov kriminálnej polície) je zrejmé, že bezprostredne pred vykonaním služobného zákroku proti podozrivému, neskôr obvinenému U. P. disponovali informáciami, že tento chodí nakupovať drogy a následne tieto predáva. Keďže takúto informáciu mali aj v čase vykonávania služobného zákroku, rozhodli sa, že príslušné motorové vozidlo, na ktorom sa mal pohybovať podozrivý, neskôr (obvinený) budú monitorovať. Po čase (monitorovania) v okamihu, keď motorové vozidlo striebornej farby zn. B. okolo nich prechádzalo, začali toto (motorové vozidlo) sledovať, a to až do doby, pokiaľ nezastavilo asi 4 ulice
- na E. ulici. V týchto miestach po vystúpení spolujazdca skonštatovali, že sa jedná o podozrivú osobu s tým, že následne privolali na miesto vyšetrovateľa, ktorý sa aj dostavil a u menovaného (podozrivého U. P.) vykonal úkon v podobe vyzvania na vydanie omamnej, resp. psychotropnej látky, čo tento (U. P.) aj dobrovoľne urobil.
V kontexte tohto (prvotného úkonu) vykonávaného príslušníkmi PZ poukázal tunajší odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 2Tdo/37/2011, 3Toš/7/2008, 2Tdo/28/2012, ako aj na obsah uznesení tunajšieho krajského súdu v iných veciach pod sp. zn. 5To/135/2011 a 6To/37/2012, ktoré (rozhodnutia) podporujú argumentáciu obhajoby v tom, že v prípade realizovaného úkonu príslušníkmi kriminálnej polície (L. I. a Y. M., malo byť postupované v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku (§ 113 Trestného poriadku).
Je nepochybné, že pred samotným zákrokom, resp. vykonaním úkonov týchto príslušníkov policajného zboru, títo disponovali informáciou o osobe podozrivej z páchania drogovej trestnej činnosti. Rovnako tak je zrejmé, že v čase vykonávania zákroku tento bol realizovaný v smere zabezpečenia dôkazu pre trestné konanie. Bolo treba tak, ako je uvedené a naznačené v citovaných rozhodnutiach postupovať v súlade s Trestným poriadkom, a teda na sledovanie motorového vozidla, v ktorom sa nachádzala aj osoba obvineného, aj keď v čase samotného sledovania nemalo byť isté, či sa v tomto vozidle nachádza, potrebné v každom prípade zabezpečiť súhlas príslušného prokurátora vydaný, čo aj dodatočne v zmysle § 113 odsek 7 Trestného poriadku. K uvedenej situácii však nedošlo, čím je potrebné takto realizovaný úkon rovnako, ako v prípade nedoručenia uznesenia o pribratí znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu obvinenému a obhajcovi považovať za dôkaz procesne nepoužiteľný.
V zmysle týchto okresným súdom osvojených si právnych úvah tento napokon vo veci vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, keďže skonštatoval aj napriek skutočnosti, že sám obžalovaný sa k trestnej činnosti priznal, neexistenciu zákonného dôkazu o tom, že išlo o drogu; v zmysle zákona NR SR č. 139/98 Z.z.
Z uznesenia tunajšieho odvolacieho súdu (pod sp.zn. 6To/64/2013 vydaného dňa 18.7.2013), súčasne je zrejmé, že akceptoval v tomto len obhajobu obžalovaného, naopak sa nestotožnil s odvolacími dôvodmi okresného prokurátora pôvodne smerujúcimi, čo do výroku o treste uloženého predchádzajúcim (odsudzujúcim rozsudkom okresného súdu).
Proti rozsudku (oslobodzujúcemu) súdu I. stupňa podal opätovne odvolanie okresný prokurátor, ktoré aj písomne odôvodnil v zákonnej lehote. V písomných dôvodoch odvolania sa nestotožňuje s vyhlásením oslobodzujúceho rozsudku vo veci s argumentáciou naznačenou už v predchádzajúcom (zrušujúcom uznesení odvolacieho krajského súdu).
Má za to, že v spise nachádzajúcimi sa dôkazmi bola trestná činnosť obžalovaného U. P. preukázaná v plnom rozsahu, a to jednak na základe jeho samotného priznania, ako aj na základe dôkazov, ktorých procesnú spôsobilosť spochybnil sám odvolací súd.
Samotní svedkovia (M. a I.), ako ďalej dôvodí v odvolaní okresný prokurátor, pri spozorovaní strieborného taxíka zn. B. ani pri následnej jazde za ním, v úseku od čerpacej stanice na ulicu E., nemali vedomosť o tom, že práve toto vozidlo je vozidlom, ktorým obžalovaný bol nakupovať drogy a nevedeli ani, či sa v tomto vozidle skutočne nachádza osoba obžalovaného.
Vzhľadom k tomu nemožno ich postup, ktorým len preverovali operatívnu informáciu o vození drog obžalovaným v striebornom taxíku hodnotiť ako sledovanie podľa § 113 Trestného poriadku. Z uvedeného dôvodu zastáva odvolateľ (okresný prokurátor) v tomto smere názor, že práve kvôli týmto okolnostiam, jednoznačne a bez pochybností preukázaným, nebolo na mieste ani dodatočné vydanie príkazu prokurátora podľa § 113 Trestného poriadku.
Pokiaľ súd I. stupňa, resp. odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení poukázal pri svojom odôvodnení na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (pod sp.zn. 2Tdo/37/2011, 3Tož/7/2008 a 2Tdo/28/2012) zastáva názor, že v týchto išlo o prípady, v ktorých zasahujúce orgány disponovali informáciami o odhaľovanej trestnej činnosti, pričom tieto informácie boli vopred individualizované v miere zodpovedajúcej identifikácii príslušnej osoby, resp. vozidla. V trestnej veci samotného obžalovaného U. P. však polícia informáciami takejto kvality nedisponovala, a preto podľa názoru okresného prokurátora nemožno na uvedenú trestnú vec aplikovať závery v týchto rozhodnutiach uvedené.
Rovnako sa nestotožňuje so záverom I. stupňového súdu osvojujúcim si právne úvahy odvolacieho súdu o nepoužiteľnosti dôkazu spočívajúceho výsluchu znalca Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava mjr. Ing. U. M., ktorý potvrdil závery znaleckého posudku vypracovaného uvedeným ústavom pod PPZ-KEU-BA-EXP-2012/11098. Keďže samotné uznesenie o pribratí znaleckého ústavu nemalo byť doručované osobe obvineného, resp. jeho obhajcovi. V tomto smere poukázal na ustanovenie § 199 odsek 5 Trestného poriadku, podľa ktorého policajt je oprávnený po začatí trestného stíhania vykonávať všetky úkony podľa tohto zákona, je oprávnený i vydať uznesenie o pribratí znalca, ktoré doručuje osobám, ktorých okruh je daný Trestným poriadkom a s prihliadnutím na štádium trestného konania, v ktorom sa znalec priberá. Samotné uznesenie o pribratí KEU PZ Bratislava do konania na vyhodnotenie drog vydaných U. P. bolo vyšetrovateľom OKP Senica vydané v čase, keď U. P. ešte nemal postavenie obvineného, preto doručovanie predmetného uznesenia po začatí trestného stíhania, ale pred vznesením obvinenia jeho osobe, resp. obhajcovi nemá žiadnu oporu v Trestnom poriadku.
Nemožno preto ani odôvodňovať záver o porušení práva obvineného na obhajobu a spôsobovať nezákonnosť dôkazu získaného na jeho základe.
Poukázal v tomto smere aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 2Tdo/25/2011, v ktorom sa konštatuje, že k porušeniu práv obhajoby nedošlo nemožnosťou podať sťažnosť proti uzneseniu o pribratí znalca, ktoré bolo vydané ešte pred vznesením obvinenia.
V konečnom dôsledku navrhol tento (okresný prokurátor), aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Senica pod sp.zn. 2T/146/2012 zo dňa 9.9.2013 a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na podklade v zákonnej lehote podanom a súčasne odôvodnenom opravnom prostriedku (odvolaní okresného prokurátora) odvolací súd postupoval podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako správnosť postupu konania, pokiaľ bol tento (postup konania) odvolaním napádaný, pričom dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je potrebné ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa názoru odvolacieho súdu I. stupňový súd rozhodujúc vo veci oslobodzujúcim rozsudkom na základe právnych úvah vyslovených v predchádzajúcom (zrušujúcom uznesení krajského súdu) pod sp.zn. 6To/64/2013 zo dňa 18. júla 2013 postupoval vo veci zákonne súladným spôsobom.
Odvolací súd na margo opätovného preskúmania veci realizovaného na základe odvolania okresného prokurátora proti oslobodzujúcemu rozsudku okresného súdu primárne pripomína už právne úvahy naznačené v predchádzajúcom (zrušujúcom uznesení), podľa ktorého (zdôvodnenia) zásada práva na obhajobu vyjadrená v ustanovení § 2 odsek 9 Trestného poriadku je zásadou ústavnou (čl. 50 odsek 3 Ústavy SR ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 6 odsek 3 písmeno b/ a c/) a vzťahujúce sa na celé trestné konanie.
V tomto kontexte bolo potrebné preto posudzovať aj aktivity orgánov prípravného konania od jeho prvopočiatku. V súvislosti s vecou preskúmavanou, odvolací súd zotrváva na stanovisku vyjadreného a argumentačne prezentovaného v predchádzajúcom (zrušujúcom) uznesení, že práve zabezpečenie príslušného práva na obhajobu je nielen vo veci šetrenej, ale vo všeobecnosti zabezpečené adekvátnym spôsobom len cez príslušné ustanovenia trestného práva procesného, resp. hmotného.
Vo väzbe na aktivity príslušníkov policajného zboru prvotne zabezpečujúcich dôkazy v predmetnej trestnej veci (išlo o aktivity Y. M. a L. I.) s ohľadom na už prezentované skutočnosti, ako aj vzhľadom na v tomto smere už konštantnú judikačnú činnosť Najvyššieho súdu SR, sa javilo byť potrebným zabezpečenie príslušného (zákonného súhlasu) realizovaného hoc aj dodatočne, a to v zmysle ustanovenia § 113 odsek 7 Trestného poriadku. Len takýto (procesný postup) je možné chápať v zmysle naznačenej judikačnej činnosti za adekvátny na zabezpečenie garancie ochrany základných práv a slobôd, v prípade ošetrenia takýchto (úkonov), pri ktorých dochádza k obmedzeniu, resp. narušeniu týchto (základných práv a slobôd). Obdobné (závery) je potrebné vysloviť aj v smere konštatácie nezákonného postupu orgánov prípravného konania v podobe nedoručenia uznesenia obvinenému (o pribratí do konania znaleckého ústavu Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ) pre nedodržanie základného práva osoby obvinenej, resp. obžalovanej na obhajobu.
Nad rámec úvah naznačených v predchádzajúcom (zrušujúcom uznesení tunajšieho súdu), odvolací súd považuje za potrebné dodať aj na margo poslednej argumentácie nachádzajúcej sa v odvolaní okresného prokurátora nasledovné:
Podľa § 142 odsek 3 Trestného poriadku o pribratí znalca sa rozhodne uznesením. Proti uzneseniu možno podať sťažnosť pre vecné dôvody alebo pre osobu znalca.
Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že osoba oprávnená napadnúť príslušné (uznesenie o pribratí znalca) môže namietať jednak vecné dôvody podávaného (znaleckého posudku), resp. samotnú osobu znalca.
Za predpokladu (osvojenia si) argumentácie nachádzajúcej sa v odvolaní okresného prokurátora je treba konštatovať, že samotná osoba (obvineného, resp. neskôr obžalovaného) za situácie, že uznesenie o pribratí znalca do konania je vydané pred samotným vznesením obvinenia, nemá šancu akýmkoľvek spôsobom namietať samotné vecné dôvody podávaného znaleckého posudku, resp. samotnú osobu znalca. Nemôže k tomu dôjsť ani v prípade neskoršieho vypočutia znalca v rámci prípravného konania hoc aj po vznesení obvinenia príslušnej osobe, resp. v čase dokazovania na súde I. stupňa).
Samotný odvolateľ (okresný prokurátor) v dôvodoch odvolania konštatuje, že v samotnom Trestnom poriadku nemá oporu ani taký postup, aby bolo samotné uznesenie o pribratí znalca do konania dodatočne doručované tomuto (obvinenému, prípadne jeho obhajcovi).
Pri akceptovaní takejto (právnej úvahy) by zrejme bolo potrebné skonštatovať, že osoba obvineného nemá akékoľvek právne nástroje umožňujúce namietať samotný posudok, resp. osobu znalca za predpokladu, že by samotný znalec vo veci napríklad nevzniesol vlastnú námietku zaujatosti.
S takýmto (zjavne reštriktívnym výkladom) zrejme nie je možné sa stotožniť, a to hlavne v prípadoch, v ktorých dochádza k pribratiu znalca do konania v časovom horizonte bezprostredne predchádzajúcom vzneseniu obvinenia osobe. Práve k takejto situácii malo dôjsť aj v posudzovanom prípade, keď k pribratiu znalca do konania došlo jeden deň pred vznesením obvinenia U. P., po tom ako boli do konania zabezpečené predbežné výsledky znaleckého skúmania.
Odvolací súd zastáva v tomto smere jednoznačné stanovisko, keďže samotné vznesenie obvinenia bezprostredne nadväzovalo na uznesenie o pribratí znalca do konania (v priebehu jedného dňa), zabezpečiť na riadny výkon obhajobných práv tohto (obvineného), a to v súlade s ustanovením § 142 odsek 3 Trestného poriadku postup smerujúci k doručeniu uznesenia o pribratí znalca samotnému obvinenému. Len takýmto (postupom) bolo možné v konečnom dôsledku zabezpečiť realizáciu zásady práva na obhajobu vyjadrenú už vo vyššie citovanom ustanovení § 2 odsek 9 Trestného poriadku.
Odkazujúc na právne úvahy vyslovené už v uznesení pod sp.zn. 6To/64/2013 zo dňa 18.7.2013 súčasne doplnené aktuálne prezentovanými, dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné v konečnom dôsledku odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.