Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/25/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka, v trestnej

veci obvineného P. P. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1

Tr. zák. na verejnom zasadnutí 16. augusta 2011 v Bratislave o dovolaní obvineného proti

uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 26. novembra 2009, sp. zn. , podľa § 386

ods. 1, ods. 2 a , takto

rozhodol:

Uznesením Krajského súdu v Trnave z 26. novembra 2009, sp. zn. ,

a konaním, ktoré mu predchádzalo bol z dôvodu uvedeného v

porušený zákon v ustanoveniach a

v neprospech

obvineného P. P..

Napadnuté uznesenie, ako aj chybné konanie, ktoré mu predchádzalo, sa zrušuje.

Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajskému súdu v Trnave sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

2

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) zamietol

odvolanie obţalovaného P. P. proti rozsudku Okresného súdu Galanta (ďalej len okresný súd)

zo 4. augusta 2009, sp. zn. . Týmto rozsudkom okresného súdu bol P. P. uznaný

za vinného, ţe od začiatku roka 2002 do septembra roka 2005 v S., na ul. A. v byte a následne

od septembra roku 2005 do 28. apríla 2008 v S., na ul. M. v rodinnom dome fyzicky napádal

svoju manţelku D. P., nar. X., takým spôsobom, ţe ju udrel dlaňou do tváre, alebo ju sotil,

v roku 2002 asi trikrát a v nasledujúcich rokoch 2-3-krát za mesiac a dňa 28.04.2008 v čase

o 23.00 hod. ju viackrát udrel päsťou a následne kopal do tela, čím jej spôsobil zranenia: otras

mozgu, natiahnutie krčnej chrbtice, pohmoţdenie horného viečka ľavého oka, pravej strany

vlasatej časti hlavy a chrbta ľavej nohy s dobou liečenia: a práceneschopnosti v trvaní 35 dní

a počas daného obdobia jej takmer kaţdý deň vulgárne nadával.

Za to mu bol podľa ods. l s pouţitím ,

uloţený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa a , mu bol výkon trestu

podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom

nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa mu bola tieţ uloţená povinnosť

spočívajúca v príkaze nepribliţovať sa k poškodenej D. P., nar. X., na vzdialenosť menšiu ako

5 metrov a nezdrţiavať sa v blízkosti jej obydlia.

Podľa ods. l bol tieţ obţalovaný zaviazaný titulom náhrady

škody zaplatiť poškodenej D. P., nar. X., bytom G., Š., na bolestnom sumu 1203,70 eur,

náhradu ušlej mzdy vo výške 167,54 eur, ako aj i trovy jej právneho zastúpenia vo výške

956,63 Eur a pre V. a.s. krajská pobočka T., H., T., sumu vo výške 817,57 eur.

Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený P. písomným podaním

obhajcu z 27. decembra 2010, doručeným okresnému súdu 28. decembra 2010.

3

Ako dovolací dôvod je v dovolaní označený dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/

a písm. g/

Čo sa týka vytýkaných chýb ( ), namietané je konanie

predchádzajúce napadnutému rozhodnutiu, a to v štyroch smeroch, resp. okolnostiach.

Nevykonanie dôkazov, na ktorých je rozhodnutie zaloţené v súlade so zákonom,

konkrétne výsluchov, resp. výpovedí poškodenej a ďalších svedkov, ktoré odôvodňuje

dovolateľ (z hľadiska podstaty tejto námietky) nasledovne:

„Po začatí trestného stíhania bola poškodená ako svedkyňa, vypočutá dňa 09.06.2008,

avšak ešte pred vznesením obvinenia, ku ktorému došlo aţ 13.08.2008. V záujme zachovania

práva na obhajobu bola poškodená opätovne vypočutá 20.08.2008, ale pred samotným

výsluchom jej bola vyšetrovateľkou prečítaná jej skoršia, nezákonná výpoveď z 09.06.2008.

Poškodená sa tejto nezákonnej výpovede pridrţala a následne vypovedala

len o skutočnostiach, ktoré neboli predmetom trestného stíhania, resp. o udalostiach

po 28.04.2008, t.j. po trestnom oznámení.

Vyššie uvedeným postupom vyšetrovateľky zo dňa 20.08.2008 tak došlo

k nezákonnému výsluchu poškodenej v procesnom postavení svedka a teda k vyhotoveniu

nezákonného dôkazu, nakoľko prečítaním jej skoršej výpovede, ktorá bola pre trestné konanie

nedostačujúca a nulitná z procesnoprávneho hľadiska, pretoţe svedkyňa v nej odkázala

iba na svoju skoršiu, nezákonnú výpoveď. Akákoľvek skutočnosť (informácia), ktorá nie je

získaná v súlade so zákonom, nemôţe byť povaţovaná za dôkaz v trestnom práve. Porušenie

zákonných pravidiel pri obstarávaní dôkazov má mať za následok nepouţiteľnosť dôkazu ako

podkladu pre rozhodnutie súdu. Tým, ţe vyšetrovateľka pri opakovaní výsluchu svedka -

poškodenej pouţila nezákonný dôkaz, tento úkon sa jej absolútne nepodarilo konvalidovať

a zakomponovanie skoršej nezákonnej výpovede do nového výsluchu malo za následok,

ţe aj tento výsluch sa stal nezákonným dôkazom. Preto sa rovnakého pochybenia dopustil

aj prvostupňový súd, keď na hlavnom pojednávaní dňa 26.05.2009 konštatoval, ţe poškodená

vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní a pri konfrontácii dňa 09.06.2008 a postupoval

preto v rozpore so zákonom, nakoľko išlo o právne neúčinný dôkaz.

4

Z rovnakých dôvodov za nezákonne vykonané dôkazy je teda potrebné povaţovať

aj výpovede svedkov E. P., H. V., A. Š., J. H., J. Š., J. H. a Z. G., ktorých podrobné výpovede

v prípravnom konaní boli uskutočnené taktieţ ešte pred vznesením obvinenia,

čím bolo zabránené obvinenému účinne sa obhajovať. Pri opätovných výsluchoch týchto

svedkov v prípravnom konaní po vznesení obvinenia boli vyšetrovateľkou ich skôr vykonané

a nezákonné výpovede prečítané, následne sa jednotliví svedkovia vo svojej ďalšej výpovedi

s týmito svojimi nezákonnými: výpoveďami stotoţnili, odvolali sa na ne, čím sa nezákonný

prvok preniesol aj do novo vykonávaného dôkazu, čo malo za následok, ţe tieto výsluchy,

vykonané za účelom nápravy pochybenia procesného postupu vyšetrovateľkou, boli znovu

uskutočnené v rozpore so zákonom. Aj v tomto prípade ide teda o nezákonne dôkazy, ktoré

súd nemôţe pouţiť ako podklad pre rozhodnutie. Okresný súd na hlavnom pojednávaní

svojím zápisničným konštatovaním, ţe svedkovia vypovedali zhodne ako pri výsluchoch

v prípravnom konaní, sa dopustil rovnakého pochybenia tým, ţe prevzal nezákonne vykonané

dôkazy z prípravného konania.

Odvolací súd, napriek námietkam obvineného v tomto smere, ako aj námietkam

ohľadne nepreskúmateľnosti prvostupňového rozsudku sa síce čiastočne snaţil napraviť

nedostatky v odôvodnení prvostupňového rozsudku a poukázal na usvedčujúce výpovede

poškodenej a vyššie uvedených svedkov, ktoré však neboli vykonané zákonným spôsobom,

a preto postupom podľa porušil zákon, keď odvolanie obvineného

zamietol..“

Druhú námietku, týkajúcu sa výsluchu poškodenej, dovolateľ prezentuje nasledovne:

„Súd prvého stupňa navyše aj pri výsluchu poškodenej postupoval nesprávne,

keď ju ako bývalú manţelku obvineného a matku ich spoločných detí síce poučil aj podľa

ods. l, ods. 2, ods. l , avšak vôbec nezisťoval a zároveň

zápisnične nepodchytil, aké bolo jej vyjadrenie, t.j. či vyuţíva svoje právo a odmieta

vypovedať, alebo či tohto svojho práva sa výslovne vzdáva vzhľadom k tomu, ţe išlo o osobu,

ktorá mala právo odmietnuť vypovedať.“

Dovolaním sú ďalej (rovnako ako predtým v odvolaní) napádané okolnosti, týkajúce

sa znaleckého dokazovania, a to s nasledujúcou (podstatnou) špecifikáciou:

5

„Vzhľadom k tomu, ţe vina obvineného bola uznaná aj na základe znaleckého

posudku znalca MUDr. E. C., ktorý bol pribratý do konania ešte pred vznesením obvinenia,

pričom aj znalecký posudok bol vypracovaný dňa 23.06.2008, t.j. pred vznesením obvinenia,

obvinenému bolo zásadným spôsobom znemoţnené podať proti tomuto uzneseniu sťaţnosť

jednak pre vecné dôvody, ktoré obvinený namietal v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj

v odvolacom konaní, rovnako tak aj pre námietky voči osobe znalca vzhľadom na

príbuzenský pomer k jednej z ošetrujúcich lekárok poškodenej – MUDr. C..

Odvolací súd sa týmito námietkami obvineného taktieţ dostatočným spôsobom

nevysporiadal, keď iba poukázal na to, ţe predmetom dokazovania k tejto čiastkovej otázke

nebolo, či poškodená pri tomto incidente utrpela zranenie majúce povahu intenzity

a charakteru ublíţenia na zdraví, ale len z hľadiska dokazovania, či poškodená kritického dňa

bola obvineným napadnutá, alebo nie. Odvolací súd konštatoval, ţe poškodená obvineným

napadnutá bola, nakoľko lekárske správy, vrátane traumatologického odborného vyšetrenia

túto skutočnosť potvrdzujú a rozhodne odmietol zmanipulovanie dokumentácie o zranení

poškodenej lekármi, resp. znalcom MUDr. E. C.. Zo skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku

je však zrejmé, ţe závery menovaného znalca o spôsobe spáchania skutku boh podkladom pre

uznanie viny obvineného, pričom súdmi bol tento dôkaz vyhodnotený ako zákonne vykonaný,

napriek námietkam obvineného o jeho nezákonnosti, ako v prvostupňovom, tak aj

v odvolacom konaní.“

Poslednou chybou vytýkanou konaniu a v nadväznosti na to aj rozhodnutiu súdu

prvého stupňa aj druhého stupňa je nevysporiadanie sa s návrhom obhajoby na doplnenie

dokazovania Námietka je odôvodnená nasledovne:

„Na hlavnom pojednávaní dňa 26. a 27.05.2009 obhajca obvineného ako dôkazy

preukazujúce nevinu obvineného, zaloţil do spisu okrem 22 ks fotografií aj 3 ks DVD a 3 ks

DHS kaziet, zobrazujúce manţelský ţivot obvineného s poškodenou. Prvostupňový súd

sa však s týmito dôkazmi ţiadnym spôsobom nevysporiadal.

Právo na obhajobu spočíva aj v navrhovaní dôkazov v zmysle § 34 ods.l, § 44 ods.2

a zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu

zaoberať sa kaţdým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto

6

návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, ţe sa ďalšie dôkazy vykonávať

nebudú (NS SR ).

V odvolaní obvinený tento nedostatok prvostupňového konania namietal, avšak

druhostupňový súd vo svojom zamietajúcom uznesení sa s touto námietkou obvineného

ţiadnym spôsobom nevysporiadal, čim bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného

na obhajobu.“

Celkovo potom dovolateľ navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

rozhodol tak, ţe:

uznesením Krajského súdu v Tmavé sp. zn. z 26.11.2009 a konaním,

ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 9 , § 2 ods. 12 a § 319

;

- zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 26.11.2009;

- zrušil aj rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. zo 4.08.2009;

- zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu u ktorej došlo zrušením, stratili podklad; a

- prikázal Okresnému súdu Galanta, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

Okresný prokurátor Galanta s k dovolaniu, resp. jeho dôvodom vyjadril nasledovne:

„K vyššie uvedeným dôvodom dovolania odsúdeného P. P. je nevyhnutné upozorniť

na to, ţe zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona je závaţný trestný čin, pričom jeho odhalenie je väčšinou dôkazne náročné a spočíva

najmä na výpovedi poškodenej osoby, ako i na mnoţstve ďalších osobných dôkazov. V rámci

vyšetrovania všeobecne pri odhaľovaní domáceho násilia je nutné vykonať mnoţstvo

výsluchov. Z tohto dôvodu je obtiaţne (ak nie dokonca nemoţné) bezodkladne vzniesť

obvinenie a následne vykonávať všetky vyšetrovacie úkony.

Vznesenie obvinenia je váţny zásah do práv kaţdého občana, preto tento postup

je potrebné uskutočniť aţ po dôkladnejšom zistení skutkového stavu veci a zadováţení

potrebných dôkazov. Vyšetrovateľka postupovala v súlade s ustanoveniami Trestného

7

poriadku, keď vykonávala vyšetrovacie úkony po vydaní uznesenia o začatí trestného stíhania

podľa a následne, keď uţ mala dostatok dôkazov

na vznesenie obvinenia, vydala uznesenie podľa . Výsluchy,

ktoré vykonala po vydaní uznesenia podľa sú v súlade

so zákonom, ţiadnym spôsobom mu neodporujú, ani ho neobchádzajú. Ţiadnym spôsobom

neboli porušené práva obvineného P. P. na obhajobu. Obvinený, ako aj jeho obhajca sa so

všetkými vykonanými úkonmi oboznámili.

Takisto súdne konanie po podaní obţaloby bolo vedené v súlade s príslušnými

ustanoveniami . Obţalovaný aj jeho obhajca sa na hlavnom pojednávaní

zúčastnili, vypočúvali svedkov a navrhovali dôkazy. Nijakým spôsobom neboli krátení

na svojich právach, naopak, v plnom rozsahu ich uplatnili. Súd rozhodol na základe

vykonaného rozsiahleho dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov. Mám za to, ţe toto

rozhodnutie je zákonné a spravodlivé.

Z vyššieuvedených dôvodov mám za to, ţe prvostupňový, ako i odvolací súd rozhodol

správne a plne v súlade s vykonanými dôkazmi, ako i v súlade so zákonom, keď uznal P. P.

za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa

. Rovnako za zákonný a spravodlivý povaţujem

aj trest uloţený ods. P. P..

Vzhľadom ku všetkým uvedeným skutočnostiam navrhujem Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky podľa písmeno c) odmietnuť

dovolanie odsúdeného P. P., nakoľko je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania podľa §

371 .“

Poškodená vo vyjadrení k dovolaniu vyjadruje názor, ţe súd prvého stupňa odstránil

nedostatky prípravného konania vykonaním výsluchov všetkých potrebných svedkov, a to pri

úplnom zachovaní práv obhajoby.

Dodáva, ţe nie je procesnou chybou pribratie znalca uţ po začatí trestného stíhania

a pred vznesením obvinenia a ţe nevykonanie dokazovania prehratím obrazových záznamov

(zrejme dovoleniek a rodinných osláv) by na podobe zisteného skutku nič nezmenilo.

8

Zdôrazňuje degradujúce postavenie poškodenej počas manţelského spoluţitia s obvineným

a hodnotí efektívnosť uloţeného trestu.

Záverom navrhuje, aby dovolací súd dovolanie podľa zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd podľa

nezistil dôvod na rozhodovanie o dovolaní na neverejnom zasadnutí podľa

, preto prerokoval vec na verejnom zasadnutí v rozsahu a spôsobom uvedeným

v § a ods. 1 a dospel k nasledujúcim zisteniam a záverom:

Pokiaľ ide o výpovede svedkov, označených v dovolaní, vrátane poškodenej,

skutočne platí (okrem sv. G.), ţe na hlavnom pojednávaní boli protokolované ich výpovede

odkazom na výpovede v prípravnom konaní, a to učinené ako pred, tak aj po vznesení

obvinenia, a následne sú v zápisnici o hlavnom pojednávaní doslovne uvedené okolnosti,

ktoré svedkovia „k tomu“ dodávajú (aj keď sa tieto okolnosti niekedy prekrývajú

s predmetom výsluchov v prípravnom konaní).

Pri výsluchoch dotknutých svedkov po vznesení obvinenia v prípravnom konaní

za účasti obhajcu je zase pouţitá formulácia, ţe svedok po prečítaní predchádzajúceho

výsluchu (z obdobia pred vznesením obvinenia) sa ho pridrţiava a následne na základe otázok

alebo aj bez nich dodáva doslovne protokolované okolnosti. Tento (naposledy popísaný)

postup nie je z hľadiska účelu opakovania výsluchov procesne správny.

Ak bol svedok v prípravnom konaní vypočutý pred vznesením obvinenia

a po vznesení obvinenia dochádza k jeho opätovnému výsluchu pri splnení podmienok podľa

aţ ods. 3 , nie je prípustné, aby sa v rámci naposledy uvedenej výpovede

len odvolal na svoju predchádzajúcu výpoveď. Výsluch je v takom prípade vykonaný

spôsobom zodpovedajúcim zákonu, ak svedok o okolnostiach, ktoré sú predmetom jeho

výsluchu v celom rozsahu výslovne vypovedá, a takto má byť jeho výpoveď aj

protokolovaná.

Procesne konformnou je v prejednávanej veci teda (len) tá časť výpovedí svedkov

učinených po vznesení obvinenia, v ktorej sú protokolované ich výslovné vyjadrenia.

9

Z hľadiska posúdenia dôvodnosti dovolacej námietky potom platí nasledovné:

Pokiaľ ide o výpovede svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní, protokolované

odkazom na ich predchádzajúcu výpoveď z prípravného konania, pričom odkaz pokrýva ako

výpoveď pred, tak aj po vznesení obvinenia, nemoţno pri takomto postupe a vyššie

uvedených okolnostiach priebehu konania konštatovať protiprávnosť, zakladajúcu porušenie

práv obhajoby, a teda dovolací dôvod podľa , resp. jeho splnenie.

Je predovšetkým zrejmé a z hľadiska rozhodovania o vine súdom podstatné,

ţe svedkovia uvedení v dovolaní boli na hlavnom pojednávaní osobne a za účasti strán

(kontradiktórne) vypočutí. Protokolácia ich výpovedí nebola obhajobou namietaná z hľadiska

neprípustnosti odkazu na predchádzajúce výpovede v prípravnom konaní, ani z vecného

hľadiska, teda pre rozpor obsahu výpovede na hlavnom pojednávaní oproti obsahu záznamu

výpovede v príslušnej zápisnici.

Bez ohľadu na absenciu uvedených námietok platí, ţe podmienkou skrátenej

protokolácie v zmysle veta druhá a tretia je predchádzajúci výsluch

zodpovedajúci .

Po začatí trestného stíhania spôsobom podľa alebo 4 je policajt

oprávnený vykonávať všetky úkony podľa , ako to explicitne ustanovuje

Je potom otázkou záveru o dostatku podkladov pre vznesenie obvinenia konkrétnej

osobe v zmysle , kedy k tomuto rozhodnutiu dôjde. Samozrejme platí,

ţe získavanie dôkazných podkladov pre vznesenie obvinenia nesmie slúţiť na eliminovanie

práv obhajoby. Nemoţno však primárne konštatovať nesúlad s ustanoveniami Trestného

poriadku, ak boli po začatí trestného stíhania vykonávané výsluchy svedkov na overenie

a špecifikáciu rozsiahleho skutku, zodpovedajúceho uzneseniu o začatí trestného stíhania

na základe samotného trestného oznámenia. Výsluchy a iné dôkazy nemuseli totiţ podozrenie

voči P. P. v rozsahu, zodpovedajúcom dlhodobému týraniu poškodenej potvrdiť, čo by potom

minimálne ovplyvnilo podobu skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie a jeho právnu

kvalifikáciu.

10

Po vznesení obvinenia boli potom výsluchy opakované, aj keď, ako uţ bolo uvedené,

procesne nekonformne vo vzťahu k údajom, obsiahnutým v odkaze (v tomto prípade však

samotného svedka, nie vyslúchajúceho v protokolácii) na predchádzajúci výsluch.

Vo zvyšnom rozsahu ide pri vykonaní dotknutých úkonov o súlad so zákonom.

Vyššie uvedené teda znamená, ţe nemoţno konštatovať nezákonnosť vzneseniu

obvinenia predchádzajúcich výsluchov, ani nezákonnosť konkrétne formulovaných častí

výpovedí svedkov pri výsluchoch konaných po vznesení obvinenia.

Okolnosť neupovedomenia obvineného alebo obhajcu o výsluchu v prípravnom

konaní je ďalšou poţiadavkou (popri primárnej zákonnosti), kumulatívne ustanovenou

v (v nadväznosti na návetie tohto ustanovenia), ktorej

nesplnenie (na základe jej aj ďalšej zákonnej špecifikácie) vyvolá nemoţnosť prečítať

zápisnicu o výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní a takto nahradiť jeho osobnú výpoveď.

Výpoveď teda môţe byť pri dokazovaní v prípravnom konaní, a to aj pri výsluchu

vykonanom pred vznesením obvinenia, učinená v súlade so zákonom, avšak zároveň môţe

byť na hlavnom pojednávaní „nečitateľná“ z dôvodu okolností, týkajúcich sa upovedomenia

obvineného, resp. obhajcu o výsluchu. Tieto výpovede (v situácii popísanej v § 263 ods. 3

písm. a/ časť vety za bodkočiarkou) sú potom „rizikové“ z hľadiska unesenia

dôkazného bremena prokurátorom, ak výsluch svedka nebude môcť byť na hlavnom

pojednávaní vykonaný z dôvodov, taktieţ uvedených v naposledy označenom ustanovení

(napr. smrť svedka). Zásadne sú však tieto výpovede vykonané spôsobom zodpovedajúcim

, čo umoţňuje pouţiť ich na účel zjednodušenej protokolácie podľa

– samozrejme s moţnosťou strán namietať, ţe takáto protokolácia

obsahovo nezodpovedá slovnej výpovedi.

Navyše, v prípade výpovedí uvedených v dovolaní nebol daný dôvodný predpoklad

nemoţnosti vypočuť svedka na hlavnom pojednávaní, ako to má na mysli ustanovenie § 263

ods. 3 písm. a/ (vyššie označená ďalšia zákonná špecifikácia kumulatívne ustanovenej

podmienky nahradenia osobnej výpovede svedka).

Je teda potrebné uzavrieť, ţe v tomto bode nie je dovolacia námietka dôvodná ani ako

porušenie práv obhajoby ( ), ani ako vykonanie dôkazov

v nesúlade so zákonom ( ).

11

Moţno dodať, ţe v konaní predchádzajúcom dovolaniu bola dotknutá námietka

obvineným uplatňovaná vo vzťahu k postupu v prípravnom konaní (vykonanie výsluchov

svedkov pred vznesením obvinenia), nie vo vzťahu k protokolácii osobných výpovedí týchto

svedkov na hlavnom pojednávaní, čo však dovolací súd z hľadiska podmienky uvedenej

v (v znení účinnom v čase rozhodovania) obsahovo integroval.

Pokiaľ ide o okolnosť absencie vyjadrenia svedkyne – poškodenej pri výsluchu

na hlavnom pojednávaní, či vyuţíva alebo nevyuţíva právo odoprieť výpoveď po príslušnom

zákonom poučení, tu by tieţ prichádzal do úvahy dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/

Z hľadiska jeho uplatniteľnosti vo väzbe na podmienku podľa

je však nutné konštatovať, ţe uvedená okolnosť bola obvinenému z dôvodu jeho účasti

na hlavnom pojednávaní známa a nenamietol ju skôr, ani v konaní pred odvolacím súdom.

Keďţe je však vec z iných dôvodov prikázaná krajskému súdu na jej opätovné

prerokovanie, najvyšší súd upozorňuje na potrebu vysporiadať sa s príslušnou okolnosťou

(a to v jej podstate, a z tohto hľadiska potom i v kontexte protokolačného odkazu,

a to osobitne pokiaľ ide o jednotlivé výpovede svedkyne v prípravnom konaní). Primárne

(teda bez ohľadu na pri súčasnom rozhodovaní dovolacieho súdu aktuálnu podmienku

uvedenú v ) totiţ môţe ísť o chybu spôsobilú vyvolať splnenie

dovolacieho dôvodu, na takéto okolnosti je teda potrebné v opätovne vyvolanom odvolacom

konaní prihliadať, a to aj ex offo v zmysle veta druhá

Pokiaľ ide o znalecký posudok MUDr. C., dovolacie námietky smerujúce v konečnom

dôsledku vecne voči jeho záverom a v nadväznosti na to voči skutkovým zisteniam okresného

súdu (odobrených krajským súdom), tieto námietky nie sú v dovolacom konaní uplatniteľné

v dôsledku nemoţnosti skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku (§ 371 ods. 1

písm. i/ ).

Čo sa týka osoby znalca, resp. okolnosti, ţe je synom ošetrujúcej lekárky poškodenej,

MUDr. C. (námietka bola uplatnená v uţ v odvolaní), tu platí nasledovné:

V prvom rade, k porušeniu práv obhajoby ( ),

ani k nezákonnému dôkaznému postupu ( ) nedošlo nemoţnosťou

podať sťaţnosť proti uzneseniu o pribratí znalca, ktoré bolo vydané ešte pred vznesením

obvinenia. Takýto postup je súladný so zákonom a (ako uţ bolo uvedené), po začatí trestného

12

stíhania „vo veci“ ( a ) je policajt oprávnený vykonávať všetky úkony

podľa ( ). Práva obhajoby sú vo vzťahu k znaleckému

dokazovaniu zabezpečené zákonným postupom po vznesení obvinenia, vrátane

(a v konečnom dôsledku) postupom v súdnom konaní, ktorý umoţňuje účasť obvineného

na vykonaní dotknutého dôkazu v potrebnej miere.

Pokiaľ ide o vylúčenie znalca (čo nebolo moţné uplatniť v sťaţnosti proti uzneseniu

o jeho pribratí), tu platí nasledovné:

Právna úprava vylúčenia znalca obsiahnutá v

o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon

o znalcoch) ustanovuje pravidlo, podľa ktorého je znalec vylúčený, ak moţno mať

pochybnosť o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe,

ktorej sa úkon týka.

Medzi podkladmi znaleckého posudku patrili záznamy rehabilitačného lekára

zo 4. a 16. júna 2008, podľa ktorých MUDr. C. sa zúčastňovala na liečení poškodenej, ktoré

spočívalo v elektroliečbe a masáţi a 16. júna 2008 bola rehabilitácia úspešne ukončená.

V súvislosti s poskytnutím lekárskej prvej pomoci poškodenej 28. apríla 2008

a následným vyšetrením a liečením bolo podľa dokladov, ktoré boli tieţ podkladom

znaleckého posudku činných niekoľko ďalších lekárov. MUDr. C. poškodenej neposkytovala

prvotné ošetrenie a nevydávala tomu zodpovedajúcu lekársku správu, taktieţ neviedla jej

práceneschopnosť.

Za týchto okolností skutočnosť (potvrdená znalcom pri jeho výsluchu na hlavnom

pojednávaní), ţe menovaná rehabilitačná lekárka je jeho matkou, vecne (a v nadväznosti

na to ani právne) nevyvoláva vylúčenie MUDr. C. ako znalca v konaní (inak by tomu bolo

napr. vtedy, ak by mal posudzovať postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

ošetrujúcou lekárkou ako odborný podklad pre posúdenie jej právnej zodpovednosti).

Preto nebolo potrebné, aby znalec oznamoval skutočnosť, pre ktorú je vylúčený

zadávateľovi (§ 11 ods. 2 zákona o znalcoch) a nebolo potrebné, aby sa v konaní rozhodlo

(a to aj ex offo po zistení príslušnej skutočnosti) o vylúčení znalca podľa tohto ustanovenia,

13

resp. nebolo v nadväznosti na to potrebné pribrať iného znalca postupom podľa Trestného

poriadku.

Nedošlo teda k porušeniu práva na obhajobu ani k vykonaniu dôkazu spôsobom

nezodpovedajúcom zákonu v zmysle uplatnených, resp. podľa zákona do úvahy

prichádzajúcich dovolacích dôvodov.

Inak je tomu pokiaľ ide o (uţ taktieţ v odvolaní namietané) nevysporiadanie

sa s návrhom na doplnenie dokazovania.

Námietka je dôvodná vo vzťahu k 3 ks DVD a 3 ks VHS kaziet, ktoré majú

zobrazovať manţelský ţivot obţalovaného s poškodenou.

Tieto nosiče 27. mája 2009 na hlavnom pojednávaní obhajkyňa „zaloţila do trestného

spisu“ (č.l. 263) spolu s 22 ks fotografií, čím došlo v tomto rozsahu k návrhu na vykonanie

dôkazu, resp. doplnenie dokazovania (ktorý nie je pokrytý záverečným návrhom obhajkyne

na doplnenie dokazovania na hlavnom pojednávaní 4. augusta 2009, ktorý sa týkal

len výsluchu svedkov, a ktorý bol len s touto výslovnou špecifikáciou pred vyhlásením

dokazovania za skončené súdom odmietnutý).

Súčasťou vykonávania dôkazov sa stali predloţené fotografie (č.l. 272), nie však

predloţené kazety, a o ich neprehratí ako obrazového a zvukového záznamu nebolo ako

o odmietnutí dôkazného návrhu rozhodnuté. Na tomu zodpovedajúcu odvolaciu námietku

krajský súd na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní ani v napadnutom rozhodnutí (jeho

odôvodnení) výslovne nereagoval.

Dovolací súd do dôsledkov neposudzoval, do akej miery môţe vykonanie navrhnutého

dôkazu ovplyvniť zistenie skutkového stavu, nakoľko, ako uţ bolo uvedené, tento stav

(zistený skutok) nemôţe z hľadiska hodnotenia dôkazov skúmať a meniť, je však zrejmé,

ţe nejde o vopred vylúčenú dôkaznú relevanciu pri rozhodovaní o vine. Správna je potom

právna argumentácia písomného dovolania o neprípustnosti nezaoberania sa dôkazným

návrhom, resp. naopak o právnej (procesnej) povinnosti súdu návrhu buď vyhovieť, alebo ho

zamietnuť najneskôr v závere hlavného pojednávania, a to v reakcii na uplatnené obhajobné

právo navrhovať dôkazy podľa , (s poukazom na rozhodnutie

14

najvyššieho súdu , publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky). Ak má súd prvého stupňa za to, ţe je daný niektorý

z dôvodov (uvedených v ) na odmietnutie vykonania dôkazu navrhnutého

stranou (v tomto prípade obvineným prostredníctvom obhajcu), musí toto stanovisko súdu

k uplatnenému návrhu nájsť odraz v príslušnom procesnom rozhodnutí, zaznamenanom

v zápisnici o hlavnom pojednávaní, najneskôr v rozhodnutí učinenom v závere hlavného

pojednávania podľa Ak ku tomu nedôjde, k náprave musí dôjsť

postupom v odvolacom konaní, a to aj keď by obvinený túto chybu v odvolaní nevytkol

( veta druhá ).

Uvedené obhajobné právo navrhovať dôkazy bolo nereagovaním súdu

na uplatnený návrh (a to buď vyhovením mu alebo negatívnym rozhodnutím o návrhu)

zásadným spôsobom porušené, a to v konečnom dôsledku v odvolacom konaní,

čím je splnený dôvod podľa

Na tomto právnom podklade najvyšší súd pri vyuţití procesných ustanovení

uvedených vo výroku tohto rozsudku vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného

( vo vzťahu k ustanoveniu vo vzťahu ku konaniu súdu prvého stupňa

a v konečnom dôsledku porušenie , podľa ktorého odvolací súd odvolanie

obţalovaného zamietol napriek v príslušnom smere uplatnenej odvolacej námietke (pričom

tento postup, ako uţ bolo uvedené vyššie, je chybný aj bez ohľadu na ňu, a to vzhľadom

na ex offo vymedzenú časť rozsahu revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 veta druhá

).

V nadväznosti na to bolo zrušené napadnuté rozhodnutie, chybné konanie, ktoré mu

predchádzalo, a v zmysle zákonného mechanizmu aj na zrušené rozhodnutie obsahovo

nadväzujúce rozhodnutia, ak vzhľadom na dotknutú zmenu stratili podklad.

Zároveň bolo krajskému súdu prikázané vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať

a rozhodnúť, k čomu vzhľadom na charakter ďalej poţadovaného postupu a nedostatok

eventuálnej prekáţky podľa (aj v dôsledku aplikácie a

ods. 3 veta druhá ), môţe dôjsť aj postupom podľa (naposledy

uvedené však nie je pokynom podľa , krajský súd teda pokračuje

v odvolacom konaní na podklade pôvodného odvolania).

15

V ďalšom konaní bude potrebné zistenú chybu odstrániť, čo znamená uplatneným

dôkazným návrhom sa zaoberať a vyhovieť mu, alebo ho procesne relevantným spôsobom

odmietnuť (pri rešpektovaní povinností uvedených v v ďalšom konaní

a pri opätovnom meritórnom rozhodovaní).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 16. augusta 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková