Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/19/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobkyne MUDr. W. C. nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, C. nad T., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dobšinského 12, IČO: 47 238 232, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 13.09.2017, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

rozhodol:

I. Žalobu za m i e t a .

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

III. Náhradu trov kasačného konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 13.09.2017 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“) o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 20.04.2017 číslo: XXXXX-X/XXXX-VT (rozhodnutie pobočky) vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tak, že odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie pobočky potvrdila.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala , a uviedla že Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou ako prvostupňový orgán vydala rozhodnutie zo dňa 20.04.2017, ktorým podľa prvý bod rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. Renáte Šimkovej - žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. septembra 2007 nezaniklo, ale zaniklo dňa 30. júna 2009.

3. Proti rozhodnutiu pobočky podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom poukázala na skutočnosť, že Licencia L1A je vydávaná Slovenskou lekárskou komorou a je dokladom o odbornej spôsobilosti na výkon samostatne zdravotníckej praxe v povolaní lekár, avšak nie je povolením na základe ktorého je možné dosahovať zdaniteľný príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO). Argumentovala, že na základe Licencie L1A nie je možné požiadať o pridelenie IČO a samotná licencia neobsahuje údaje, s ktorými legislatíva spája povolenie na výkon samostatnej zárobkovej činnosti. V súvislosti so

zrušením rozhodnutia Krajského úradu v Prešove na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vykonala všetky úkony - zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO, čo nasvedčuje tomu, že nemala ďalej záujem vykonávať činnosť SZČO. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti prevádzkuje ako zamestnanec spoločnosti EVIKA spol. s r.o. Vranov nad Topľou. Zároveň namietala premlčanosť faktov, ktoré nastali v roku 2007. Na základe týchto skutočností žiadala rozhodnutie zrušiť a konanie zastaviť.

4. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie pobočky v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so .

5. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. XXXX/XXXX/ODDZ-ORU zo dňa 06.05.2005 bolo žalobkyni vydané povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zriadenia - ambulancie v odbore pediatria.

6. Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím č.: XXXX/XXXX/ODDZ-CIZ dňa 04.09.2007 zrušil vyššie uvedené povolenie PSK č. XXXX/XXXX/ODDZ-ORU ku dňu 30.09.2007.

7. Žalobkyňa dňa 26.09.2007 predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, s dňom zániku týchto poistení 30.09.2007.

8. Z predloženého spisového materiálu ďalej vyplýva, že žalobkyni bola Slovenskou lekárskou komorou dňa 07.04.2005 vydaná licencia č. Q ktorá bola Slovenskou lekárskou komorou zrušená až dňa 14.12.2015.

9. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia argumentovala, že námietky žalobkyne uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou nezakladajú dôvod na zmenu resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia. Dôvodila, že podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne, ústredie v prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je ustanovená hranica samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi, povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje.

10. Konštatovala, že podľa bod prvý do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Keďže registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 30.09.2007, ktorú žalobkyňa predložila pobočke, bola považovaná za spornú, bolo po preukázaní všetkých skutočností súvisiacich s predmetnou vecou vydané napadnuté rozhodnutie. neustanovuje lehotu, do kedy má byť rozhodnutie v zmysle bod prvý vydané. Pobočka nemala v čase, keď žalobkyňa podala registračný list fyzickej osoby - odhlášku vedomosť o spornosti deklarovaného dátumu zániku poistenia (30.09.2007), keďže žalobkyňa licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe Sociálnej poisťovni v tom čase nepredložila. Informáciu, že žalobkyňa bola v období od 23.04.2005 do 14.12.2015 držiteľkou uvedenej licencie Sociálnej poisťovni poskytla Slovenská lekárska komora na základe dohody o poskytovaní údajov z registra SLK, ktorá nadobudla účinnosť od 21.02.2015. Dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je držiteľ ak už predtým nemal právne postavenie SZČO na základe iného oprávnenia na podnikanie, napr. povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia pre fyzickú osobu, nadobúda status podnikateľa - SZČO. Toto sa týka aj lekárov - zamestnancov, ktorý sú držiteľmi licencie L1A, aj keď tento druh licencie nevyužívajú.

11. Žalovaná s poukazom na účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010 uviedla, že príjem žalobkyne ako SZČO za roky 2006 a 2007 odôvodňoval pokračovanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia aj v období od 01.10.2007 do 30.06.2009. Za rok 2008 žalobkyňa nepreukázala príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý by presiahol ustanovenú sumu v zmysle , a preto povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO dňom 30.06.2009 žalobkyni zaniklo.

12. Žalovaná v závere odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia poukázala, že v upravuje podmienky premlčania poisteného. Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného

dôchodkového poistenia SZČO nastáva priamo zo naplnením ustanovených podmienok a nemôže byť predmetom premlčania.

II.

Argumenty žalobkyne v žalobe

13. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej, žiadala ho zrušiť vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania a nežiadala nariadiť pojednávanie.

14. Namietala, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Citovala ustanovenie účinného do 31.12.2010, ktorý uvádza, kedy je fyzická osoba samostatne zárobkovo činnou osobou podľa tohto . Zároveň poukázala na účinného do 31.12.2010, ktorý uvádza podmienky zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Žalobkyňa má za to, že k 30.09.2007 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo postavenie SZČO. Zároveň požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane, oznámila Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie.

15. Dôvodila, že predmetnú licenciu nikdy nevyužívala, a to ani pred 30.09.2007, ani potom a na predmetnú licenciu nemala nikdy žiaden príjem. Ukončila prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.10.2010 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť EVIKA spol. s r.o., Sadová 1098/68, ktorej bola zamestnancom a od 01.10.2007 riadne a včas odvádzala odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti.

16. Argumentovala, že postup žalovanej, ktorá aplikuje mechanicky bez toho, aby skúmala, či žalobkyňa skutočne vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť, a či aplikácia nemôže priniesť pre žalobkyňu absurdné dôsledky, považuje za nesprávny. Následne predpísanie dlžného poistného a penále považuje za príliš prísne a nespravodlivé, osobitne za situácie, keď nemala žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnila odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára už ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom a vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO - zrušenie registrácie pre daň z príjmu a zrušenie IČO. Poukázala aj na rozsudky Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Trenčíne, týkajúce sa obdobných skutkových vecí.

17. Poukázala na , v zmysle ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Uviedla, že vo výroku rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis, pričom v zmysle teórie správneho práva každý výrok musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa vo veci rozhodlo, ktorá je predmetom správneho konania. Súčasťou výroku je uvedenie právneho predpisu, na podklade ktorého sa rozhodlo, a to s uvedením konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, čísla, pod ktorým bol predpis uverejnený a názov predpisu. Ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočka Vranov nad Topľou zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka (viď a ).

18. Uviedla, že podľa nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Ďalej, že v zmysle konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Argumentovala, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a v zmysle rezolúcie č.(77)31 Výboru ministrov rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje. Na základe tejto skutočnosti žalobkyňa poukázala na povinnosť správnych orgánov podľa Správneho poriadku postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, dať im príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, a

najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, a že správne orgány musia poskytovať pomoc a poučenie účastníkom konania, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Žalobkyňa teda namietala, že ju pobočka neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania, neposkytla príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu a znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

III.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

19. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá zotrvala na skutkových a právnych argumentoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a podľa žiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.

IV.

20. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“).

21. Podľa , sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

22. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto .

23. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.

24. Podľa veta druhá správnu žalobu fyzickej osoby (v sociálnych veciach) správny súd posudzuje neformálne.

25. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby (v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

26. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

27. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

28. Správny súd skorším rozsudkom sp.zn. -52 zo dňa 7. júna 2018 podľa a zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 13.septembra 2017 číslo:XXXXX-X/XXXX-BA a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

29. Proti rozsudku správneho súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Navrhovala, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu č. k. XSa/XX/XXXX-52 zo dňa 7. júna 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

30. Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd rozsudkom sp.zn. zo dňa 24.mája 2022 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -52 zo dňa 07.06.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd zistil, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2007 alebo 31.12.2005.

31. Kasačný súd argumentoval, že otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. zo dňa

24. novembra 2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č.k. -22 zo dňa 30.11.2021.

32. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. zo dňa 24. novembra 2020 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 citujúc v znení platnom do 31.12.2010, , , , , , , konštatoval: .....„Zákonodarca už v ustanovení rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [ písm. c)].

Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [ ] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [], teda s tzv. licenciou LlC.

Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [ ] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [ ].

Pojem „povolenie“, uvedený v . a je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením tohto , teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [ ] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [ ]

Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa (ďalej aj „“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.

Veľký senát sa stotožnil s názorom, že oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti) bude zdravotnú starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené , medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár-držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.Veľký senát sa

stotožňuje s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle v znení platnom do 31.12.2010 je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolania udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [ bod. 1 ], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie v znení platnom do 31.12.2010

- takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie).Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa , je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa a

Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby nebola oprávnením podľa , by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle

Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. . Na prvú otázku, teda „či vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v “, uvádza nasledovnú odpoveď: Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle o sociálnom poistení v znení , na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu o sociálnom poistení v znení “

33. Veľký senát Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenské poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu

oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc , ,, , , ,,,, , konštatoval: ....... „Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia. V tejto súvislosti považuje Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa , či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba -držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v , , až f) . Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie až 4 Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie Podľa v znení , účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2008, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v .Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie , časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa a a v spojení s a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v , teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t.j. samostatnú zdravotnícku prax).Keďže výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa , za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi spôsobmi: -podľa dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v tohto , alebo -podľa , časti vety pred písmenom „a“ v znení platnom od 01.08. 2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo -odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s a v spojení s , časti vety za písmenom „a“ tohto ) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v tohto .“

34. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. -22 zo dňa 30.112021, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 24. novembra 2020, konštatoval: ... „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v , resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Z

ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný.

Ústavný súd opätovne pripomína, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto postupe vidieť porušenie , resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže zaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m. ). Tu je potrebné osobitne zdôrazniť, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu pozri body 17, 19, 21 a 23 tohto odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať a, naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v zmysle úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi najvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov. Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.“

V.

Skutkové zistenia a právne závery správneho súdu

35. S poukazom na vyššie citované rozhodnutie Ústavného súdu SR ako aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, ktoré sú pre súdy záväzné; riadiac sa právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR vyslovenom v rozsudku sp.zn. zo dňa 24.05.2022, správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup žalovanej sú v súlade so .

36. Podľa vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie, oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 23.03.2023 do 04.04.2023. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 04.04.2023 po dobu 14 dní ( ).

37. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovanej o zamietnutí odvolania žalobkyne a potvrdení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, ktorá rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.09.2007, ale zaniklo dňa 30. 06. 2009.

38. Podľa druhý bod v znení účinnom do 31.decembra 2010, zárobková činnosť podľa tohto je činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

39. Podľa účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

40. Podľa účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v .

41. Podľa účinného od 1.januára 2008 do 31. decembra 2010, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

42. Podľa účinnom od 01. januára 2008 do 31. decembra 2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu ale výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , ak tento neustanovuje inak.

43. Podľa účinného od 01. augusta 2006 do 31. decembra 2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a dňom zániku týchto oprávnení a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v .

44. Podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „) v znení účinného od 01. septembra 2005 zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

45. V zmysle o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti účinného od 1. novembra 2004 do 31. decembra 2007, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

46. Podľa účinného od 1. septembra 2005 do 30. júna 2007, samostatná zdravotnícka prax je podľa odseku 1 poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

47. Podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa

o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér.

48. Z obsahu citovanej žaloby je zrejmé, že žalobnými námietkami je nesprávne právne posúdenie veci, postup správneho orgánu, keď žalobkyni nebolo oznámené začatie konania, nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej pre nedostatok dôvodov a neurčitosť výroku, resp. chýbajúce zákonné náležitosti výroku preskúmavaného rozhodnutia žalovanej aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

49. Kasačný súd v rozsudku sp.zn. skonštatoval, že v danom prípade k zániku povinného poistenia žalobkyne došlo najskôr až dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v o sociálnom poistení, keď tomuto dňu nepredchádzal zánik (vtedy stále platnej) licencie L1A, a ani vyhlásenie žalobkyne, že od vzniku pracovného pomeru už nevykonáva samostatne zárobkovú činnosť.

50. Správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu konštatuje, že žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle o sociálnom poistení. Zároveň bola naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Tvrdenie žalobkyne, že licenciu L1A nevyužívala, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby nebola oprávnením podľa o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.

51. Správny súd argumentuje, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v o sociálnom poistení. Toto ustanovenie o sociálnom poistení presne vymedzuje podmienky, na základe ktorých sa fyzická osoba považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Do 31. decembra 2010 je skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 nevymedzuje žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda táto fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010, status samostatne zárobkovo činnej osoby.

52. Za osobitný predpis sa v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia považuje aj o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami.

53. Podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania, pričom zdravotnícke povolanie možno v zmysle vykonávať:

a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.

54. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia po splnení všetkých ustanovených podmienok vydáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky alebo v rámci preneseného výkonu štátnej správy samosprávny kraj, pričom uvedené orgány príslušné na vydanie povolenia môžu toto povolenie za určitých podmienok zrušiť. Povolenie má formu rozhodnutia. Podľa orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie fyzickej osobe, ak:

a) má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania [, tzv. licencia L1B] b) má vo vlastníctve alebo nájme priestory, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať c) priestory podľa písmena b) spĺňajú požiadavky z hľadiska ochrany zdravia. V zmysle je podmienkou na vydanie povolenia okrem uvedeného aj dôveryhodnosť. Žiadne iné podmienky na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia fyzickej osobe neuvádza.

55. Zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva licencie Slovenská lekárska komora, pričom v rozoznáva štyri typy licencií, a to licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [, tzv. ], licencia na výkon zdravotníckeho povolania [, tzv. licencia L1B], licencia na výkon činnosti odborného zástupcu [, tzv. licencia L1C], licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti [, tzv. licencia L1D]. Slovenská lekárska komora vydá licenciu rozhodnutím, ak žiadateľ o licenciu preukázal splnenie podmienok na vydanie licencie.

56. V zmysle o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie (L1A) vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa .

Zmena formy poskytovania zdravotnej starostlivosti nemá za následok zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ak k zániku tohto oprávnenia nedošlo spôsobom, ktorý ustanovuje .

57. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. XXXX/XXXX/ODDZ-ORU zo dňa 06.05.2005 bolo žalobkyni vydané povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zriadenia - ambulancie v odbore pediatria.

Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím č.: XXXX/XXXX/ODDZ-CIZ dňa 04.09.2007 zrušil vyššie uvedené povolenie PSK č. XXXX/XXXX/ODDZ-ORU k.u dňu 30.09.2007.

58. Správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že žalobkyňa v čase, kedy jej bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bola držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa č. Q vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 07.04.2005, a ktorá bola Slovenskou lekárskou komorou zrušená až dňa 14.12.2015. zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia.

59. Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, označovanej ako , môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícky pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ. Tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Vyslovený právny názor prezentovala aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (www.lekom.sk), kde v časti „Pre lekárov - Licencie“ zverejnila v časti „Povinnosti držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ článok s názvom „Upozornenie k licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe H, v ktorom okrem iného uvádza, že dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - samostatne zárobkovo činnej osoby. Slovenská lekárska

komora na svojej internetovej stránke (stará verzia webu - www.old.lekom.sk) zverejnila tiež článok „Problémy licencií L1A a rokovanie SLK“, v ktorom podrobne vysvetľuje členom komory postup Sociálnej poisťovne vo vzťahu k tým členom komory, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe . Zároveň uvádza celý rad krokov, ktoré vykonala, aby upozornila na povinnosti vyplývajúce z vlastníctva tejto licencie, ako napr. články uverejnené v časopisoch Konzílium, Medikom, stanovisko, ktoré bolo zaslané každému členovi komory prostredníctvom e-mailovej pošty a zverejnené aj na internetovej stránke komory, stanovisko právneho poradcu komory JUDr. Ondreja Škodlera zverejnené na internetovej stránke komory dňa 15. apríla 2008. Je teda zrejmé, že žalobkyňa bola zo strany Slovenskej lekárskej komory viackrát informovaná, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zakladá jej držiteľovi na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A) nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere a taktiež táto licencia nie je potrebná na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa Na uvedené je potrebná licencia na výkon zdravotníckeho povolania, označovaná ako licencia L1B.

60. Správny súd však zdôrazňuje skutočnosť, že samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, automaticky nezakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a o dani z príjmov (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného o sociálnom poistení vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ( o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp. zaniká jej povinné poistenie. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Rozhodujúca je len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa osobitného predpisu, t.j. podľa a v znení neskorších predpisov, pričom v o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Vychádzajúc z uvedeného, ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa a v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou.

61. Žalovaná s poukazom na účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010 v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zdôrazňovala, že príjem žalobkyne ako SZČO za roky 2006 a 2007 odôvodňoval pokračovanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia aj v období od 01.07.2007 do 30.06.2008, aj v období od 01.07.2008 do 30.06.2009 . Za rok 2008 žalobkyňa nepreukázala príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý by presiahol ustanovenú sumu v zmysle , a preto povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO dňom 30.06.2009 žalobkyni zaniklo. S uvedeným záverom žalovanej sa správny súd stotožnil.

62. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že nemala vedomosť o tom, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, tzv. , zakladá jej držiteľovi status samostatne zárobkovo

činnej osoby. Avšak táto nevedomosť žalobkyne nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. V Slovenskej republike platí nevyvrátiteľná právna domnienka o znalosti právnych predpisov, upravená v ustanovení o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej sa predpokladá, že žalobkyňa/účastníčka konania pozná povinnosti povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby upravené o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

63. Tvrdenie žalobkyne, že predmetnú licenciu L1A nikdy nevyužívala, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A/PO/0135/05) nemala nikdy žiaden príjem, je právne irelevantné. o sociálnom postení v znení neskorších predpisov presne vymedzuje ktorá fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobúda právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a kedy takejto samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V danom prípade je smerodajné, že žalobkyňa bola v spornom období držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (t. j. licencie L1A/PO/0135/05) a zároveň, že v rozhodujúcom období dosiahla o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa dosiahla príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba.

64. Správny súd zdôrazňuje, že v znení neskorších predpisov nevylučuje súbeh poistení, a preto nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. V ustanovení v znení neskorších predpisov súčasne upravuje poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí podliehajú viacerým sociálnym poisteniam.

65. o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb ako „jedno poistenie" a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, relevantných na vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je rozhodujúce, či samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem podľa ods. l a 2 v znení neskorších predpisov (tzn. nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobca dosiahol príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba).

66. Správny súd konštatuje, že podľa bod prvý do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Keďže registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 30.09.2007, ktorú žalobkyňa predložila pobočke, bola považovaná za spornú, bolo po preukázaní všetkých skutočností súvisiacich s predmetnou vecou vydané napadnuté rozhodnutie. neustanovuje lehotu, do kedy má byť rozhodnutie v zmysle bod prvý vydané. Pobočka nemala v čase, keď žalobkyňa podala registračný list fyzickej osoby - odhlášku vedomosť o spornosti deklarovaného dátumu zániku poistenia (30.09.2007), keďže žalobkyňa licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe Sociálnej poisťovni v tom čase nepredložila. Informáciu, že žalobkyňa bola v období od 07.04.2005 do 14.12.2015 držiteľkou uvedenej licencie Sociálnej poisťovni poskytla Slovenská lekárska komora na základe dohody o poskytovaní údajov z registra SLK, ktorá nadobudla účinnosť od 21.02.2015. Dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je držiteľ ak už predtým nemal právne postavenie SZČO na základe iného oprávnenia na podnikanie, napr. povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia pre fyzickú osobu, nadobúda status podnikateľa - SZČO. Toto sa týka aj lekárov - zamestnancov, ktorý sú držiteľmi licencie L1A, aj keď tento druh licencie nevyužívajú.

67. Konanie vo veciach sociálneho poistenia je osobitné konanie upravené v a nasl. o sociálnom poistení. Konanie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných

prípadoch je nedávkové konanie, ktoré vzhľadom na ustanovenie o sociálnom poistení môže začať aj z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

68. Podľa ustanovenia o sociálnom poistení, konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , zo dňa 24. februára 2011, na ktorý sa odvolal aj odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí, a v ktorom najvyšší súd konštatoval, že... „ o sociálnom poistení však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto je možné za prvý úkon považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá o správnom konaní (Správny poriadok). Taktiež o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie“. o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t.j. v znení neskorších predpisov (Správny poriadok).

69. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať aj z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (ustanovenie o sociálnom poistení). Z uvedeného vypláva, že je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy, resp. či je potrebné obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.

70. Za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci o sociálnom poistení v ustanovení upravuje podklady pre rozhodnutie, pričom tieto podklady uvádza len príkladmi. Je potrebné uviesť, že vo väčšine nedávkových konaní je reálna dôkazná iniciatíva na strane organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, pretože Sociálna poisťovňa má možnosť overiť si všetky údaje skutočného stavu veci z výkonu vlastnej činnosti, najmä vo svojich databázach a registroch poistencov. Sociálna poisťovňa začatím nedávkového konania realizuje svoje práva vyplývajúce zo sociálnopoisťovacích právnych vzťahov, ktorým na druhej strane zodpovedajú povinnosti subjektov sociálneho poistenia. Týmto konaním sa v plnej miere realizuje zásada oficiality na strane príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Podklady, ktorými Sociálna poisťovňa disponovala v čase vydania rozhodnutia preukazovali, že skutkový stav veci bol dostatočne preukázaný a riadne právne posúdený. Z uvedeného dôvodu odvolací orgán napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

71. Správny súd k námietke žalobcu o neurčitosti výroku, resp. chýbajúcich zákonných náležitostiach výroku preskúmavaného rozhodnutia žalovanej aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu poukazuje, že ustanovenie bod prvý , na základe ktorého je pobočka Sociálnej poisťovne vecne príslušná na rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, je uvedené aj vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Súčasne Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, vo výrokovej časti rozhodnutia zaviedla legislatívnu skratku o sociálnom poistení v podobe „zákon“, ktorú v časti odôvodnenie rozhodnutia aj ďalej používala.

72. Vychádzajúc z ustanovenia o sociálnom poistení, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, ako aj napadnuté rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu spolu s odôvodnením rozhodnutia odvolacieho orgánu obsahujú všetky zistené skutočnosti, ktoré výrok rozhodnutia odôvodňujú, s poukazom na príslušnú právnu úpravu. Sociálna poisťovňa, ústredie, v napadnutom rozhodnutí zaujala stanovisko a vysporiadala sa so všetkými námietkami žalobkyne (účastníčky konania), ktoré uviedla vo svojom odvolaní, a zdôvodnila skutkový aj právny stav predmetnej veci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplýva, na základe akých právnych skutočností sa žalobkyňa považovala v spornom období za samostatne zárobkovo činnú osobu

a taktiež sú tam uvedené aj právne skutočnosti, ktoré oprávňovali Sociálnu poisťovňu rozhodnúť o zániku sociálneho poistenia žalobkyne ako o spornom prípade.

73. Žalobkyňa považuje postup Sociálnej poisťovne pri vydaní jednak prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia za postup, ktorý sa prieči idei spravodlivosti. Správny súd k uvedenému tvrdeniu žalobkyne argumentuje, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva, pričom platí, že normy verejného práva sú kogentného charakteru, t. j. sú prikazujúce a zakazujúce, čo znamená, že od príslušnej právnej normy sa nemožno odchýliť, ak to zákonná úprava neumožňuje. Sociálna poisťovňa je povinná striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a nemôže hľadať také riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi.

74. Správny súd zdôrazňuje, že so všeobecným princípom spravodlivosti nie je možné stotožňovať úspech v spore. Medzi predpoklady právneho štátu patrí právna istota, princíp legality, čiže viazanosti štátnej moci právom, či rovnosť účastníkov. Princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podmienkami pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO je jednak status SZČO, ktorý žalobkyňa naplnila a výška príjmu, ktorá nebola žalobkyňou spochybňovaná. Keďže žalobkyňa splnila všetky predpoklady pre vznik povinného sociálneho poistenia, bolo by práve porušením princípov právnej istoty a legality, ak by žalobkyni uvedené povinné poistenie a tým aj povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie nevznikla. V právnom štáte a v duchu všeobecného princípu spravodlivosti nie je možné očakávať zvýhodnenie vo forme nevzniku povinnosti na základe, či už neznalosti práva (žalobkyňa tvrdila, že nevedela o tom, že vydaním licencie mu vzniká status SZČO), alebo akéhokoľvek iného opomenutia.

75. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 11. októbra 2007 poukázal na oprávnenie správnych súdov odstraňovať nedostatky zákonnej úpravy, teda vypĺňať tzv. pravé či nepravé medzery v práve. Aby mohlo byť využité toto oprávnenie, musí však existovať medzera v práve, ktorú treba výkladom vyplniť. Súd nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a vnútorne nerozporné ustanovenie . Vzhľadom na uvedené správny súd považoval aj túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

76. V závere správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. , zo dňa 27. júna 2017, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že... „Z citovaných ustanovení o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase vyplýva, že vznik a aj zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je naviazaný na predpokladané skutočnosti a to na existenciu oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti a na prekročenie stanovenej hranice príjmu z podnikania za predchádzajúci kalendárny rok. Vznikom oprávnenia na podnikanie nadobúda fyzická osoba status samostatne zárobkovo činnej osoby a súčasne s tým aj povinnosti vyplývajúce z povinného sociálneho poistenia, pričom toto poistenie zaniká zo dňom zániku oprávnenia na podnikanie. Vznik a trvanie povinného poistenia je totiž spojené s existenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou“.

77. V súvislosti s riadnym odôvodnením správny súd považuje za potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. XXXXX/XX, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 12.05.2004, zo dňa 23.06.2004, sp. zn. zo dňa 15.03.2006, sp. zn. zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu; súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.

78. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

79. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa 167 ods. 1 v spojení s . Žalobkyňa v konaní úspešná nebola a vo vzťahu k žalovanej správny súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobkyne náhradu trov konania pre žalovanú. O náhrade trov kasačného konania správny súd rozhodol podľa v spojení s . Správny súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobkyne náhradu trov kasačného konania pre žalovanú. Preto náhradu trov konania ani náhradu trov kasačného konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).