Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sa/23/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobkyne K.. W. C., trvale bytom C. R. T., I. XXXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dobšinského 12, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 13. septembra 2017 číslo: 42485-3/2017-BA, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

rozhodol:

Zrušuje rozhodnutie žalovanej zo dňa 13. septembra 2017 číslo: 42485-3/2017-BA a vracia vec žalovanej na ďalšie konanie.

Priznáva žalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 13.09.2017 číslo: 42485-3/2017-BA rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 20.04.2017 číslo: 15187-3/2017-VT (rozhodnutie pobočky) vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tak, že odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie pobočky potvrdila.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 218 ods. 1, 2 zákona a uviedla že Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou ako prvostupňový orgán vydala rozhodnutie zo dňa 20.04.2017, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a/ prvý bod zákona rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe K.. W. C. - žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. septembra 2007 nezaniklo, ale zaniklo dňa 30. júna 2009.

3. Proti rozhodnutiu pobočky podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom poukázala na skutočnosť, že Licencia L1A je vydávaná Slovenskou lekárskou komorou a je dokladom o odbornej spôsobilosti na výkon samostatne zdravotníckej praxe v povolaní lekár, avšak nie je povolením na základe ktorého je možné dosahovať zdaniteľný príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO). Argumentovala, že na základe Licencie L1A nie je možné požiadať o pridelenie IČO a samotná licencia neobsahuje údaje, s ktorými legislatíva spája povolenie na výkon samostatnej zárobkovej činnosti. V súvislosti so zrušením rozhodnutia Krajského úradu v Prešove na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vykonala všetky úkony - zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO, čo nasvedčuje tomu, že nemala ďalej záujem vykonávať činnosť SZČO. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti prevádzkuje ako zamestnanec spoločnosti E.. Zároveň namietala premlčanosť faktov, ktoré nastali v roku 2007. Na základe týchto skutočností žiadala rozhodnutie zrušiť a konanie zastaviť.

4. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie pobočky v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom.

5. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 4523/2005/ODDZ-ORU zo dňa 06.05.2005 bolo žalobkyni vydané povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zriadenia - ambulancie v odbore pediatria.

6. Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím č.: 4598/2007/ODDZ-CIZ dňa 04.09.2007 zrušil vyššie uvedené povolenie PSK č. 4523/2005/ODDZ-ORU ku dňu 30.09.2007.

7. Žalobkyňa dňa 26.09.2007 predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, s dňom zániku týchto poistení 30.09.2007.

8. Z predloženého spisového materiálu ďalej vyplýva, že žalobkyni bola Slovenskou lekárskou komorou dňa 07.04.2005 vydaná licencia č. L1A/PO/0135/05, ktorá bola Slovenskou lekárskou komorou zrušená až dňa 14.12.2015.

9. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia argumentovala, že námietky žalobkyne uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou nezakladajú dôvod na zmenu resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia. Dôvodila, že podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne, ústredie v prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom ustanovená hranica samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi, povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje.

10. Konštatovala, že podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Keďže registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 30.09.2007, ktorú žalobkyňa predložila pobočke, bola považovaná za spornú, bolo po preukázaní všetkých skutočností súvisiacich s predmetnou vecou vydané napadnuté rozhodnutie. Zákon neustanovuje lehotu, do kedy má byť rozhodnutie v zmysle § 178 ods. 1 bod prvý zákona vydané. Pobočka nemala v čase, keď žalobkyňa podala registračný list fyzickej osoby - odhlášku vedomosť o spornosti deklarovaného dátumu zániku poistenia (30.09.2007), keďže žalobkyňa licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe Sociálnej poisťovni v tom čase nepredložila. Informáciu, že žalobkyňa bola v období od 23.04.2005 do 14.12.2015 držiteľkou uvedenej licencie Sociálnej poisťovni poskytla Slovenská lekárska komora na základe dohody o poskytovaní údajov z registra SLK, ktorá nadobudla účinnosť od 21.02.2015. Dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je držiteľ ak už predtým nemal právne postavenie SZČO na základe iného oprávnenia na podnikanie, napr. povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia pre fyzickú osobu, nadobúda status podnikateľa - SZČO. Toto sa týka aj lekárov - zamestnancov, ktorý sú držiteľmi licencie L1A, aj keď tento druh licencie nevyužívajú.

11. Žalovaná s poukazom na § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010 uviedla, že príjem žalobkyne ako SZČO za roky 2006 a 2007 odôvodňoval pokračovanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia aj v období od 01.10.2007 do 30.06.2009. Za rok 2008 žalobkyňa nepreukázala príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý by presiahol zákonom ustanovenú sumu v zmysle § 21 ods. 1 zákona, a preto povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO dňom 30.06.2009 žalobkyni zaniklo.

12. Žalovaná v závere odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia poukázala, že zákon v § 147 upravuje podmienky premlčania poisteného. Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO nastáva priamo zo zákona naplnením zákonom ustanovených podmienok a nemôže byť predmetom premlčania.

13. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej, žiadala ho zrušiť vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania a nežiadala nariadiť pojednávanie.

14. Namietala, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Citovala ustanovenie § 5 zákona účinného do 31.12.2010, ktorý uvádza, kedy je fyzická osoba samostatne zárobkovo činnou osobou podľa tohto zákona. Zároveň poukázala na § 21 ods. 4 zákona účinného do 31.12.2010, ktorý uvádza podmienky zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Žalobkyňa má za to, že k 30.09.2007 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo postavenie SZČO. Zároveň požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane, oznámila Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie.

15. Dôvodila, že predmetnú licenciu nikdy nevyužívala, a to ani pred 30.09.2007, ani potom a na predmetnú licenciu nemala nikdy žiaden príjem. Ukončila prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01.10.2010 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť E.., I. 10XX/XX, ktorej bola zamestnancom a od 01.10.2007 riadne a včas odvádzala odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti.

16. Argumentovala, že postup žalovanej, ktorá aplikuje zákon č. 461/2003 Z.z. mechanicky bez toho, aby skúmala, či žalobkyňa skutočne vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť, a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre žalobkyňu absurdné dôsledky, považuje za nesprávny. Následne predpísanie dlžného poistného a penále považuje za príliš prísne a nespravodlivé, osobitne za situácie, keď nemala žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnila odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára už ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom a vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO - zrušenie registrácie pre daň z príjmu a zrušenie IČO. Poukázala aj na rozsudky Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Trenčíne, týkajúce sa obdobných skutkových vecí.

17. Poukázala na § 209 ods. 1 zákona, v zmysle ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Uviedla, že vo výroku rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis, pričom v zmysle teórie správneho práva každý výrok musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa vo veci rozhodlo, ktorá je predmetom správneho konania. Súčasťou výroku je uvedenie právneho predpisu, na podklade ktorého sa rozhodlo, a to s uvedením konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, čísla, pod ktorým bol predpis uverejnený a názov predpisu. Ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočka Vranov nad Topľou zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka (viď § 222 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z.).

18. Uviedla, že podľa § 184 ods. 8 zákona nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Ďalej, že v zmysle § 185 ods. 4 zákona konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Argumentovala, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a v zmysle rezolúcie č.(77)31 Výboru ministrov rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa nevzťahuje. Na základe tejto skutočnosti žalobkyňa poukázala na povinnosť správnych orgánov podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, dať im príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, a najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, a že správne orgány musia poskytovať pomoc a poučenie účastníkom konania, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Žalobkyňa teda namietala, že ju pobočka neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania, neposkytla príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu a znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

19. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá zotrvala na skutkových a právnych argumentoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a podľa § 105 ods. 2 písm. a/ Správneho súdneho poriadku žiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.

20. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

21. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

22. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.

24. Podľa § 202 ods. 2 veta druhá SSP správnu žalobu fyzickej osoby (v sociálnych veciach) správny súd posudzuje neformálne.

25. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby (v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

26. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

27. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

28. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

29. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a s poukazom na ust. § 137 ods. 3 SSP rozsudok vyhlásil vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.

30. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovanej o zamietnutí odvolania žalobkyne a potvrdení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, ktorá rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.09.2007, ale zaniklo dňa 30. 06. 2009.

31. Podľa § 3 písm. a) druhý bod zákona v znení účinnom do 31.decembra 2010, zárobková činnosť podľa tohto zákona je činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

32. Podľa § 5 písm. c) zákona v znení zákona č. 310/2006 Z.z. účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá

má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

33. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10.

34. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. účinného od 1.januára 2008 do 31. decembra 2010, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

35. Podľa § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z. účinnom od 01. januára 2008 do 31. decembra 2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu ale výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. účinného od 01. augusta 2006 do 31. decembra 2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/.

37. Z obsahu citovanej žaloby je zrejmé, že žalobnými námietkami je nesprávne právne posúdenie veci, postup správneho orgánu, keď žalobkyni nebolo oznámené začatie konania, nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej pre nedostatok dôvodov a neurčitosť výroku, resp. chýbajúce zákonné náležitosti výroku preskúmavaného rozhodnutia žalovanej aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

38. Žalovaná sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom nevysporiadala s odvolacou námietkou žalobkyne proti rozhodnutiu pobočky Vranov nad Topľou, v ktorom žalobkyňa poukázala, že licencia L1A je dokladom o odbornej spôsobilosti, nie povolením, na základe ktorého je možné dosahovať zdaniteľný príjem ako SZČO. Licencia L1A neobsahuje údaje, z ktorými legislatíva spája povolenie na výkon SZČO, pretože neobsahuje také údaje, ako je obchodné meno, identifikačné číslo, miesto podnikania a pod.. Dohoda o poskytovaní údajov z registra Slovenskej lekárskej komory uzatvorená medzi Sociálnou poisťovňou a Slovenskou lekárskou komorou je dohoda uzatvorená podľa § 51 Občianskeho zákonníka ako nepomenovaná zmluva a ide o zmluvu súkromného charakteru, nie verejného charakteru. Podľa názoru správneho súdu samotná existencia licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore pediatria, je len podkladom pre výkon odbornej činnosti.

39. Správny súd má za to, že žalovaná nedostatočným spôsobom odôvodnila skutočnosť, že žalobkyňa je podľa jej názoru v zmysle § 5 písm. c/ zákona považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu v období od 30.09.2007 do 30.06.2009 s poukazom, že rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja zo dňa 04.09.2007 č. 4598/2007/ODDZ-CIZ bolo žalobkyni k 30.09.2007 zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore pediatria s miestom výkonu činnosti J. XXX, C. R. T.. 4523/2005/ODDZ-ORU zo dňa 06.07.2005 vydané Prešovským samosprávnym krajom.

40. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobkyne, že na zaradenie fyzickej osoby do pozície SZČO na účely povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nepostačuje iba prekročenie, resp. neprekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu, ale je nevyhnutné, aby boli súčasne splnené aj ďalšie podmienky, a to najmä podmienka, že v rozhodnom čase musí existovať aj

samotné oprávnenie na dosahovanie príjmu z podnikania, alebo príjmu z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov a zároveň subjekt musí byť registrovaný aj na príslušnom daňovom úrade na dosahovanie takýchto príjmov. Žalobkyňa v období od 30.09.2007 do 30.06.2009 nedisponovala samostatným oprávnením na dosahovanie príjmu z podnikania, alebo z príjmu z inej samostatne zárobkovej činnosti, nebola ani registrovaná na príslušnom daňovom úrade. Pozícia žalobkyne ako SZČO vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou bola ukončená ku dňu 30.09.2007 odhláškou z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO spolu s doložením príslušných dokladov preukazujúcich ukončenie podnikania a rovnako aj zrušením rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja o povolení poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení ku dňu 30.09.2007 aj s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa od 01.10.2007 riadne a včas odvádzala odvody ako zamestnanec obchodnej spoločnosti E..

41. K námietke žalobkyne, že pobočka ako prvostupňový správny orgán neoznámila žalobkyni začatie nedávkového konania, správny súd dáva do pozornosti, že síce žiadne ustanovenie zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni takýto procesný úkon vykonať, avšak podľa názoru súdu v zmysle § 195 ods. 1 zákona tak pobočka môže konať iba za predpokladu, že má dostatok podkladov na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Správny súd je toho názoru, že oznámenie úmyslu začať nedávkové konanie z vlastného podnetu pobočky by na rýchlosť a efektívnosť jej konania nemal vplyv. Práve naopak, pobočka by sa v rámci konania mohla vyrovnať s námietkami účastníka administratívneho konania, čím by sa v mnohých prípadoch predišlo odvolaciemu konaniu. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je rekapitulácia vyjadrení účastníka konania a zaoberania sa všetkými dôkazmi, či už v jeho prospech alebo v neprospech účastníka konania, čo v tomto prípade spôsobuje nezákonnosť tohto rozhodnutia.

42. Podľa § 209 ods. 1 zákona, rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne sa vydáva písomne ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

43. Podľa § 209 ods. 2 zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

44. Podľa § 209 ods. 3 zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

45. Podľa § 209 ods. 4 zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

46. Podľa názoru správneho súdu je zrejmé, že rozhodnutie pobočky žalovanej nezodpovedá citovanému ustanoveniu § 209 ods. 3 zákona, pretože v ňom absentuje uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Pobočka v úvodnej časti rozhodnutia uviedla ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona, ktorý však upravuje vecnú príslušnosť pobočky. Vo výroku rozhodnutia malo podľa názoru správneho súdu byť uvedené ustanovenie príslušného právneho predpisu, podľa ktorého pobočka dospela k záveru, že žalobkyňa spĺňa status samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalovaná ako odvolací orgán toto pochybenie týkajúce sa neurčitosti výroku pobočky prehliadla, dôsledne sa nezaoberala odvolacími námietkami uvedenými žalobkyňou v odvolaní proti rozhodnutiu pobočky, ktoré sú identické so žalobnými námietkami.

47. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.10Sžso/31/2014, podľa ktorého ... „keďže rozhodnutie správneho orgánu vydaného v správnom konaní predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, podmienkou je súlad s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydávané. Obdobne rozhodnutie musí byť v súlade s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Najdôležitejšou súčasťou rozhodnutia je výrok, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí

byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho aktu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne stavy. Výrok však musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval.“

48. Ani z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej nemožno zistiť, na základe ktorých ustanovení zákona o sociálnom poistení v spojení s ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov žalovaná dospela k záveru, že žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2009 ako samostatne zárobkovo činnej osobe.

49. V tejto súvislosti správny súd poukazuje, že je neprípustné, aby žalovaná dopĺňala chýbajúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vyjadrení k žalobe, nakoľko žalobca s poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy SR má právo na doručenie takého rozhodnutia, ktoré bude jasne, presvedčivo odôvodnené tak, aby bolo zrozumiteľné jemu ako účastníkovi konania.

50. Podľa § 191 ods. 6 SSP veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

51. Žalovaná je povinná v ďalšom konaní vydať rozhodnutie v súlade s § 209 zákona, v odôvodnení nového rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodovala.

52. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé.

53. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Nestačí len citácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby správny orgán vyložil aj obsah právnej normy tak, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.

54. Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí, preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c./d./ SSP preskúmavané rozhodnutie žalovanej zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

55. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP, tak, že úspešnej žalobkyni bola voči žalovanej priznaná ich úplná náhrada. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).