Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/24/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Neviďanskou, v právnej veci žalobcu: O. C., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Kosova, bez dokladu totožnosti, aktuálne Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Komárno, so sídlom Župná 14, 945 01 Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, so sídlom Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia zo dňa 20.03.2023, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-6-015/2023-AV zo dňa 16.01.2023, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 20.03.2023 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej aj ako „správny súd“ alebo ,,krajský súd“) doručená žaloba zo dňa 20.03.2023, ktorou sa žalobca postupom podľa v spojení s (ďalej len „“) domáhal svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia, a to z dôvodov podľa . Zároveň žalobca navrhol, aby súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 153,26 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Napadnutým rozhodnutím bol žalobca podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) zaistený dňom 16.01.2023 na čas nevyhnutne potrebný na účel výkonu administratívneho vyhostenia, najdlhšie do 16.04.2023 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“). Podľa bol žalobca umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov.

2. V odôvodnení žaloby žalobca namietal, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len stroho uviedol, že zistenie je potrebné v súvislosti s realizovaním administratívneho vyhostenia. Nedostatočne však odôvodnil potrebu použitia zaistenia ako inštitútu, ktorý výrazným spôsobom zasahuje do ľudských práv a slobôd. Žalovaný rozhodnutí o zaistení uvádza, že existuje riziko úteku žalobcu. Toto žalobca považuje za zavádzajúce a nepravdivé tvrdenie, nakoľko má na území Slovenskej republiky rodinu, zdržiava sa tu už 30 rokov, má vybudované zázemie. Mal záujem požiadať o azyl, avšak o tejto možnosti nebol poučený.

II. Vyjadrenie žalovaného k žalobe

3. Podaním zo dňa 26.03.2023 sa žalovaný vyjadril k žalobe. Žalovaný skonštatoval, že dňa 16.01.2023 bolo Oddelením cudzineckej polície PZ Bratislava vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu č. PPZ-HCP-BA6-6-010/2023-AV, ktorým bol žalobcovi uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských krajín na dobu jedného roka. Vzhľadom k tomu bolo potrebné zabezpečiť výkon predmetného rozhodnutia o administratívnom vyhostení, a preto bol žalobca zaistený podľa .

4. Počas konania o administratívnom vyhostení žalobcu bolo zistené, že účastník konania sa na území schengenského priestoru a na území Slovenskej republiky zdržiava bez dokladu totožnosti, bez víza alebo bez povolenia na pobyt, teda od roku 2015 vedome neoprávnene zotrváva na území Slovenskej republiky. Na základe uvedeného bolo jednoznačne preukázané, že žalobca naplnil definíciu neoprávneného pobytu podľa a zároveň naplnil dôvod na administratívne vyhostenie podľa . Vzhľadom na uvedené bolo podľa vydané účastníkovi konania rozhodnutie o administratívnom vyhostení a následne rozhodnutie o zaistení podľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia.

5. Žalovaný má za to, že samotné zaistenie je efektívne, účelné a nevyhnutné nakoľko žalobca nespĺňal žiadnu z podmienok pre uloženie alternatívy zaistenia ako hlásenie pobytu alebo zloženie peňažnej zábezpeky, ako ani uloženie lehoty na vycestovanie. Z uvedeného je nepochybné, že žalovaný nemohol uložiť alternatívu zaistenia. Sám žalobca nie je schopný opustiť územie Slovenskej republiky nakoľko nedisponuje platným cestovným dokladom, nemá finančné prostriedky na vycestovanie, nemá na území Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie a je značné riziko jeho úteku. Taktiež je neprijateľné, aby sa osoby bez platného pobytu alebo víza beztrestne a voľne pohybovali po jednotlivých krajinách schengenského priestoru nakoľko nespĺňajú podmienky oprávneného pobytu.

6. Žalovaný namietol tvrdenie žalobcu, že mu nebolo umožnené požiadať o azyl. Uvedené tvrdenie žalobcu považuje za zavádzajúce s poukazom na jeho vyjadrenie v zápisnici o podaní vyjadrenia pod č. PPZ-HCP-BA6-6-014/2023-PC, kde žalobca na otázku, či žiada o azyl na území Slovenskej republiky odpovedal, že o azyl nežiada.

7. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu ohľadom rodinných pomerov, teda že má na Slovensku rodinu. V zápisnici o podaní vyjadrenia pod č. PPZ-HCP-BA6-6-007/2023-PC žalobca uviedol, že má dcéru, ktorú nevidel 20 rokov a žije niekde v Anglicku. Toto tvrdenie považoval žalovaný za dôkaz, že žalobca nemá na Slovensku rodinné zázemie, nakoľko tu jeho dcéra nežije a trvalo nie sú v kontakte.

8. Žalovaný má za to, že splnil zásadu zákonnosti a riadne odôvodnil dĺžku zaistenia žalobcu. Dĺžka doby zaistenia bola určená na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 16.04.2023. Uvedená doba zaistenia je nevyhnutná počas ktorej žalovaný vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Pričom doba zaistenia nie je fixovaná k uvedenému dňu 16.04.2023, ale ide o maximálnu lehotu, do ktorej môže byť žalobca najdlhšie zaistený, pričom doba zaistenia sa môže skrátiť a nie je presne možné určiť dokedy bude zaistenie trvať nakoľko túto skutočnosť ovplyvňuje viac faktorov, ktoré neovplyvní samotný žalovaný. Žalovaný po celý čas zaistenia žalobcu v spolupráci s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov vykonáva a bude vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Uvedená doba zaistenia je nevyhnutná, počas ktorej správny orgán vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Podľa dĺžky návratovej procedúry, ak cudzí štátny príslušník tretej krajiny nedisponuje platným cestovným dokladom, Útvar policajného zaistenia pre cudzincov po preštudovaní spisového materiálu pristupuje k lustráciám a následnému zisťovaniu totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny prostredníctvom Interpolu. Následne zasiela žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu na príslušný zastupiteľský úrad prostredníctvom konzulárneho oddelenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti Slovenskej republiky. Potvrdenie totožnosti, vystavenie náhradného cestovného dokladu a samotný proces realizácie výkonu vyhostenia, ako zabezpečenie leteniek je v tomto prípade zdĺhavejší proces. Žalobcovi už bol jedenkrát vystavený náhradný cestovný doklad, ktorého platnosť však vypršala dňa 06.03.2023 z dôvodu, že žalobca požiadal o azyl a nebol možné zrealizovať výkon jeho vyhostenia. Následne všetky zistené a

zaslané podklady je potrebné spracovať, preložiť, vyhodnotiť a v prípade, že nenastanú komplikácie alebo prekážky, až následne je možné pristúpiť k samotnému výkonu a zrealizovaniu zabezpečenia úkonov k výkonu vyhostenia. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá presne určiť nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. Správny orgán v spolupráci s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov vykonáva všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky pričom sa bude zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie ako aj zabezpečovanie cestovného dokladu nutnému k reálnemu vyhosteniu žalobcu. Ďalej sa bude zabezpečovať materiálne ako aj personálne zabezpečenie prepravy žalobcu. Doba zaistenia je z pohľadu správneho orgánu priamo úmerná dobe potrebnej k vybaveniu všetkých potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu žalobcu do bezpečnej krajiny, ktorá ho prijme. Každý z úkonov si vyžaduje svoj čas a hlavne v prípadoch dožiadaní nie je možné postupy nijako urýchliť. Žalovaný po celý čas konania postupoval v zmysle zásady zákonnosti a individuálnosti, pričom bral do úvahy všetky skutočnosti zistené riadnym dokazovaním.

9. Žalovaný na záver uviedol, že žalobca požiadal dňa 09.02.2023 o azyl. Na základe tejto skutočnosti bude v termíne do 09.04.2023 (v tento deň uplynie 60-dňová zákonná lehota, počas ktorej policajný útvar čaká, či sa nerozhodne o žiadosti o azyl a v prípade, že sa nerozhodne, tak po jej uplynutí je povinný policajný útvar zaistiť osobu podľa ) potrebné ukončiť pôvodné zaistenie žalobcu podľa , teda zaistenie proti ktorému je smerovaná žaloba a následne bude potrebné žalobcu zaistiť podľa ako žiadateľa o udelenie azylu. Vzhľadom na aktuálne skutočnosti má žalovaný za to, že žaloba proti zaisteniu podľa je nedôvodná.

10. S poukazom na vyššie uvedené navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

III. Pojednávanie

11. Krajský súd v Bratislave ako vecne, miestne a kauzálne príslušný ( a ) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy tretej časti v spojení s a , pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a preto ju v zmysle zamietol. Správny súd rozhodol o správnej žalobe v súlade s veta prvá na pojednávaní do siedmich pracovných dní od jej predloženia podľa rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil za prítomnosti zástupcu žalovaného a v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu v zmysle . Účastníci konania boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca a jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci na pojednávaní bez ich prítomnosti.

IV. Relevantné právne predpisy

12. Podľa žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

13. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

14. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.

15. Podľa druhá veta v rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť.

16. Podľa policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

17. Podľa policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 a odseku 2 písm. b/ až i/ na jeden rok až päť rokov.

18. Podľa policajný útvar neurčí v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie, ak možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo bude iným spôsobom mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, najmä ak nemožno jeho totožnosť zistiť.

19. Podľa policajný útvar neurčí v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie, ak možno štátneho príslušníka tretej krajiny zaistiť podľa .

20. Podľa policajný útvar neurčí v rozhodnutí o administratívnom vyhostení lehotu na vycestovanie, ak štátny príslušník tretej krajiny ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie alebo práva a slobody iných.

21. Podľa policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie.

22. Podľa policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak štátny príslušník tretej krajiny nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie.

23. Podľa . policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa , ak existuje riziko jeho úteku.

24. Podľa policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

25. Podľa rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

26. Podľa štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

27. Podľa policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku.

28. Podľa veta prvá policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa ; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl.

29. Podľa policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

30. Podľa priestupku na úseku pobytu sa dopustí štátny príslušník tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

V. Priebeh administratívneho konania

31. Dňa 16.01.2023 v čase o 10:30 hod. sa žalobca dostavil na stránkové pracovisko Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava za účelom podania žiadosti o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky. Následne bola u žalobcu vykonaná kontrola oprávnenosti pobytu podľa a , pričom bol vyzvaný k preukázaniu totožnosti a oprávnenosti pobytu na území Slovenskej republiky. Žalobca nevedel žiadny hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť, uviedol, že sa na území Slovenskej republiky zdržiava 30 rokov, pričom následne predložil vodičský preukaz vydaný dňa 16.04.1996. Následným šetrením bolo zistené, že žalobca mal na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na zlúčenie rodiny, ako aj tolerovaný pobyt. V roku 2015 bolo voči žalobcovi začaté konanie o administratívnom vyhostení. Z uvedených skutočnosti vzniklo podozrenie, že sa žalobca na území Slovenskej republiky zdržiava v rozpore s článkom 6 Kódexu schengenských hraníc, pričom je preukázané, že naplnil definíciu neoprávneného pobytu podľa . Žalobca do zápisnice č. PPZ-HCP-BA6-6-007/2023-AV zo dňa 16.01.2023 na otázku žalovaného aké sú jeho rodinné pomery uviedol, že v Anglicku má dcéru G. C., nar. XX.XX.XXXX, ale nevideli sa 20 rokov a nekomunikujú spolu. Na otázku žalovaného, či žiada na území Slovenskej republiky o azyl uviedol, že nežiada. Ďalej žalobca uviedol, že administratívne vyhostenie z územia Slovenskej republiky sa nedotkne jeho súkromného ani rodinného života. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia ďalej vyplynulo, že žalobca na území Slovenskej republiky pracoval ,,na čierno“ na stavbách, nemal stály príjem, býval na Varšavskej ulici 22 v Bratislave a momentálne disponuje hotovosťou 50 eur.

32. Žalobcovi bolo dňa 16.01.2023 podľa vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA6-6-010/2023-AV z dôvodu, že žalobca má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt pričom v predmetnom rozhodnutí mu nebola určená lehota na vycestovanie z dôvodu, že možno predpokladať, že žalobca ujde alebo bude iným spôsobom mariť alebo sťažovať výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení a žalobcu možno zaistiť podľa . Žalovaný zároveň žalobcovi uložil podľa zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu jedného roku. Zo zápisnice žalovaného o podaní vyjadrenia žalobcu č. PPZ-HCP-BA6-6-014/2023-AV zo dňa 16.01.2023 vyplýva, že žalobca už nemá na území Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie a o azyl nežiada.

33. Dňa 16.01.2023 bolo žalobcovi vydané rozhodnutie o zaistení č. PPZ-HCP-BA6-6-015/2023- AV, ktorým bol podľa zaistený na účel výkonu administratívneho vyhostenia a umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Doba zaistenia bola stanovená na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 16.04.2023.

34. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že vykonanou lustráciou v informačných systémoch policajného zboru bolo zistené, že žalobca sa na území schengenského priestoru a na území Slovenskej republiky zdržiava bez dokladu totožnosti, bez víza alebo bez povolenia na pobyt. Z uvedených skutočností vzniklo podozrenie, že žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiava v rozpore s článkom 6 Kódexu schengenských hraníc, pričom je preukázané, že žalobca naplnil definíciu neoprávneného pobytu podľa a zároveň naplnil dôvod na administratívne vyhostenie podľa psím. b/ .

35. Nakoľko sa žalobca zdržiava na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru bez oprávnenia a bez cestovného dokladu, čo je v rozpore s článkom 6 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 399/2016 zo dňa 09.03.2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (ďalej len „Kódex schengenských hraníc“), vydal správny orgán dňa 16.01.2023

podľa rozhodnutie o administratívnom vyhostení vedené pod č. PPZ- HCP-BA6-6-010/2023-AV, pričom v predmetnom rozhodnutí nebola žalobcovi určená lehota na vycestovanie.

36. Dňa 16.01.2023 bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia v zmysle Z.z o správnom konaní (ďalej len „“) vedená pod č. PPZ-1-1CP- BA6-6-014/2023-AV, v ktorej žalobca okrem iného uviedol, že nedisponuje finančnými prostriedkami, nemá na Slovensku zabezpečené žiadne ubytovanie a nežiada na území Slovenskej republiky o azyl. Žalobcovi bola daná v predmetnej zápisnici možnosť podľa pred vydaním rozhodnutia o zaistení, aby sa vyjadril k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhol doplnenie. Žalobca sa už viac nechcel vyjadriť.

37. Podľa stanovil žalovaný správny orgán dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do dňa 16.04.2023. Uvedená doba zaistenia je podľa žalovaného nevyhnutná, počas ktorej správny orgán vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu účastníka konania z územia Slovenskej republiky. Podľa dĺžky návratovej procedúry štátnych príslušníkov Kosova v prípade, ak štátny príslušník Kosova nedisponuje platným cestovným dokladom, Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov po preštudovaní spisového materiálu pristupuje k lustráciám a následnému zisťovaniu totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny prostredníctvom Interpolu. Následne zasiela žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu na príslušný zastupiteľský úrad prostredníctvom konzulárneho oddelenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti Slovenskej republiky. Potvrdenie totožnosti, vystavenie náhradného cestovného dokladu a samotný proces realizácie výkonu vyhostenia, ako zabezpečenie leteniek je v tomto prípade zdĺhavejší proces. Následne všetky zistené a zaslané podklady je potrebné spracovať, preložiť, vyhodnotiť a v prípade, že nenastanú komplikácie alebo prekážky, až následne je možné pristúpiť k samotnému výkonu a zrealizovaniu zabezpečenia úkonov k výkonu trestu vyhostenia. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá presne určiť nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov. Žalovaný v spolupráci s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov bude vykonávať všetky potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky pričom sa bude zabezpečovať pokrytie nákladov na samotné vyhostenie ako aj zabezpečovanie cestovného dokladu nutnému k reálnemu vyhosteniu žalobcu. Ďalej sa bude zabezpečovať materiálne ako aj personálne zabezpečenie prepravy žalobcu. Doba zaistenia je z pohľadu žalovaného priamo úmerná dobe potrebnej k vybaveniu všetkých potrebných náležitostí k reálnemu fyzickému vyhosteniu žalobcu do bezpečnej krajiny, ktorá ho prijme. Každý z úkonov si vyžaduje svoj čas a hlavne v prípadoch dožiadaní nie je možné postupy nijako urýchliť, resp. naliehať na autority dožiadanej krajiny.

38. Rovnako žalovaný skonštatoval, že v prípade žalobcu existuje riziko jeho úteku v zmysle , keďže žalobca nemá udelený pobyt podľa , zdržiava sa na území Slovenskej republiky ako i na území schengenského priestoru nelegálne.

39. V prípade, ak by správny orgán nepostupoval tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, žalobcovi by bola daná možnosť zdržiavať sa na neznámom mieste a tým by správny orgán mal minimálnu šancu na vykonanie opatrení za účelom zabezpečenia dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky a členských štátov zo strany žalobcu. Žalobcovi by bola daná možnosť ďalej páchať protispoločenskú činnosť, ktorou je zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky a členských štátov bez potrebného oprávnenia. V tomto prípade mal žalovaný za to, že záujem spoločnosti je potrebné jednoznačne uprednostňovať pred záujmom jednotlivca, teda žalobcu.

40. Žalovaný sa taktiež zaoberal aj bezpečnostnou situáciou v Kosove, pričom nezistil prekážky administratívneho vyhostenia žalobcu do krajiny pôvodu, nakoľko Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky neupozorňuje na žiadnu zlú bezpečnostnú situáciu na tomto území. Žalobca taktiež v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 16.01.2023 pod č. PPZ-HCP- BA6-6-007/2023-AV uviedol, že v domovskej krajine nebol 30 rokov, tak nevie či mu tam niečo hrozí.

41. Počas konania o zaistení sa žalovaný zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života žalobcu v zmysle v čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných

slobodách uverejneného v Zbierke a č. . Žalovaný zdôraznil, že práva žalobcu vyplývajúce z č. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,r“) neupiera a plne ich rešpektuje. Avšak v zmysle čl. 8 ods. 2 tohto do práv chránených týmto článkom možno zasahovať, ak je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, verejného poriadku, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, predchádzaniu porušovania zákonov Slovenskej republiky, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv, majetku a slobôd iných. Počas rozhodovania žalovaný napriek uvedenému bral do úvahy skutočnosti, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadne záväzky, nevedie žiadny rodinný a súkromný život, ktorý by mohol tvoriť prekážky vyhostenia do krajiny pôvodu. Žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiava bez cestovného dokladu, bez finančných prostriedkov a zabezpečeného ubytovania a preto bolo potrebné pokračovať v konaní o zaistení.

42. Uvedená doba zaistenia je nevyhnutná, počas ktorej zariadenie vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky. Predpokladanými úkonmi nutnými na reálne vykonanie administratívneho vyhostenia žalobcu je potvrdenie jeho totožnosti, komunikácia so zastupiteľským úradom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, zabezpečenie náhradného cestovného dokladu a úkony k samotnej realizácii administratívneho vyhostenia. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá konkrétne určiť nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov, hlavne závisí od spolupráce samotného žalobcu pri vybavovaní cestovného dokladu potrebného k reálnemu vyhosteniu. Počas celej doby zaistenia žalovaný postupuje v zmysle ustanovenia , teda skúma či trvá účel zaistenia.

43. Podľa a policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku. Žalovaný sa dôkladne zaoberal aj touto tzv. alternatívou zaistenia v zmysle a , pričom vychádzal z vyjadrení žalobcu v zápisnici vedenej pod č. PPZ-HCP-BA6-6-014/2023-AV, z ktorej je zrejmé, že žalobca nemá zabezpečené žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky a nedisponuje finančnými prostriedkami. Žalobca nespĺňa podmienku finančného zabezpečenia pobytu na území Slovenskej republiky ako ani podmienku preukázania ubytovania počas plynutia tejto povinnosti. Z uvedeného je nespochybniteľné preukázané, že žalobca by tieto stanovené podmienky nevedel splniť a z tohto dôvodu žalovaný nemohol takúto povinnosť uložiť, ako alternatívu voči jeho zaisteniu na výkon administratívneho vyhostenia. Zaistenie žalobcu je nutné s poukazom na prebiehajúce konanie o administratívnom vyhostení, a vzhľadom na to, že nie je možné, aby sám vycestoval z územia Slovenskej republiky do krajiny pôvodu alebo do krajiny, ktorá ho prijme.

44. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca požiadal dňa 09.02.2023 o azyl. Na pojednávaní konanom dňa 05.04.2023 zástupca žalovaného uviedol, že žalobcovi bola právoplatne zamietnutá žiadosť o azyl a pokračujú úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

45. Krajský súd v Bratislave po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, nariadil podľa <aspi:// module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523107'&ucin-k-dni='30.12.9999'> na prejednenie veci pojednávanie na deň 05.04.2023 a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

46. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bol žalobca podľa zaistený dňom 16.01.2023 na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však do 16.04.2023 z dôvodu, že je to potrebné na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Správnu žalobu vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia správny súd posudzuje neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi ( ). Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné

pre nedostatok dôvodov ( ). Správny súd na základe zákonom uloženej povinnosti preskúmal existenciu tohto zrušujúceho dôvodu, avšak takýto zrušujúci dôvod po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v predmetnom prípade preukázaný nemal.

47. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o zaistení svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenia zaisteného alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.

48. Žalobca v žalobe namietal strohé konštatovanie potreby zaistenia v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s realizovaním administratívneho vyhostenia.

49. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č.k. -81 zo dňa 19.10.2010 konštatuje, že zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou.

50. Inštitút zaistenia cudzinca je zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo zaručená. Podľa policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Presnú dobu zaistenia účastníka konania nie je možné predbežne presne určiť. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí zdravotný stav účastníka konania, jeho spolupráca, ako aj komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých sa nútený návrat účastníka konania týka, ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí nevyhnutných na riadne dodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú dotknuté krajiny signatármi.

51. Ohľadne účelnosti zaistenia správny súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej: ,,Logickým predpokladom zaistenia cudzinca je, že jeho účel bude môcť byť naplnený. Preto je potrebné pri rozhodovaní o zaistení cudzinca zvážiť, či je výkon správneho vyhostenia aspoň potenciálne možný.“ (rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 27.04.2011).

52. Správny súd mal uvedené zohľadnenie preukázané aj v postupe žalovaného. Žalovaný správny orgán rozhodujúci o zaistení žalobcu zobral do úvahy individuálne okolnosti týkajúce sa daného prípadu a podľa doposiaľ zistených dôkazov a okolností dospel k záveru, že skutočne môže dôjsť k naplneniu účelu, ktorému má administratívne zaistenie slúžiť, teda dôvodu podľa ustanovenia . Žalovaný v napadnutom rozhodnutí okrem iného uviedol, že žalobca nemá platný cestovný doklad a preto nie je možné zabezpečiť výkon administratívneho vyhostenia bez obmedzenia osobnej slobody inštitútom zaistenia.

53. Žalovaný mal za to, že pri hodnotení účelnosti zaistenia počas doby zaistenia v spolupráci so zariadením s poukázaním na ich praktické skúsenosti existuje reálny predpoklad, že bude možné realizovať výkon jeho vyhostenia v rámci stanovenej doby zaistenia, a to z pohľadu možnosti získania náhradného cestovného dokladu.

54. Nakoľko žalobca nemá na území Slovenskej republiky udelený žiadny druh pobytu, možnosť ubytovania, fakticky je bez finančných prostriedkov (hotovosť 50 eur) a nemá na území Slovenskej

republiky príbuzných, nebolo možné uložiť žalobcovi alternatívu zaistenia, teda hlásenie pobytu alebo zloženie peňažnej záruky.

55. Efektívnosť zaistenia spočíva hlavne v bezproblémovom riadnom a fyzickom odovzdaní štátneho príslušníka tretej krajiny v konkrétnom čase za prítomnosti orgánu Policajného zboru a zabezpečení jeho odchodu z územia Slovenskej republiky, kde sa nachádza neoprávnene. Administratívnym vyhostením, ktorému slúži inštitút zaistenia, sa zabezpečuje ochrana záujmov Slovenskej republiky vo vzťahu k nelegálnym pobytom štátnych príslušníkov tretích krajín, a to bezpečnosť osôb, majetku alebo iného verejného záujmu pred osobou, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky alebo občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola poskytnutá doplnková ochrana tak, že sa zabezpečí jej neprítomnosť na území Slovenskej republiky po dobu uloženú správnym orgánom. Podľa názoru správneho súdu žalovaný sa v konaní dostatočne zaoberal otázkou reálneho predpokladu realizácie, teda výkonu administratívneho vyhostenia žalobcu. Posudzoval túto otázku s ohľadom na konkrétnu osobu žalobcu, teda že mu už bol jedenkrát vystavený náhradný cestovný, ktorého platnosť však vypršala dňa 06.03.2023 a ním uvádzanú štátnu príslušnosť, teda domovskú krajinu. Žalovaný nezistil prekážky administratívneho vyhostenia účastníka konania do krajiny pôvodu, nakoľko Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky neupozorňuje na žiadnu zlú bezpečnostnú situáciu na území Kosova. Preverovaním bolo zistené, že vyhostenie žalobcu je reálne. V uvedenom žalovaný opodstatnene zohľadnil informácie získané prostredníctvom Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ktorý je príslušný na realizáciu výkonu administratívneho vyhostenia. Na základe značných skúseností súvisiacich s vykonávaním potrebných opatrení a úkonov na výkon vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny bez platného cestovného dokladu v súvislosti s dĺžkou návratovej procedúry žalovanému odporučil zaistiť žalobcu na dobu troch mesiacov. Žalovaný následne v napadnutom rozhodnutí zaistil žalobcu dňom 16.01.2023 na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 16.04.2023, teda na odporučené tri mesiace. Lehotu zaistenia je potrebné určiť presne a výstižne. Podľa názoru správneho súdu táto lehota zaistenia bola správnym orgánom určená vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením veta prvá na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 16.04.2023, a to do doby zrealizovania výkonu administratívneho vyhostenia. Žalovaný k stanoveniu uvedenej dĺžky zaistenia vychádzal z registratúrneho záznamu Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ktorý plní úlohy vo veci vybavovania náhradných cestovných dokladov s celoslovenskou pôsobnosťou, č. PPZ-HCP-ME-2023/008099-018 zo dňa 16.01.2023, podľa ktorého tento útvar odporučil správnemu orgánu stanoviť dĺžku doby zaistenia na tri mesiace. Uvedená doba zaistenia je nevyhnutná, počas ktorej zariadenie vykoná všetky dostupné úkony smerujúce k vyhosteniu účastníka konania z územia Slovenskej republiky. Predpokladanými úkonmi nutnými na reálne vykonanie administratívneho vyhostenia žalobcu je zistenie totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, komunikácia so zastupiteľským úradom štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, zabezpečenie náhradného cestovného dokladu a úkony k samotnej realizácii administratívneho vyhostenia. Doba zaistenia sa môže skrátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá konkrétne určiť, nakoľko závisí od viacerých neovplyvniteľných faktorov, hlavne závisí od spolupráce samotného žalobcu pri vybavovaní cestovného dokladu potrebného k reálnemu vyhosteniu. Počas celej doby zaistenia je zároveň žalovaný povinný skúmať, či trvá účel zaistenia. Správny súd má za to, že v danom prípade žalovaný dostatočne podrobne a zrozumiteľne odôvodnil potrebu zaistenia žalobcu, ako aj stanovenú dĺžku doby zaistenia.

56. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je pre správny súd rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia, či teda sú dané dôvody zaistenia, vrátane jeho dĺžky ( a ). Z obsahu administratívneho spisu i z napadnutého rozhodnutia žalovaného je preukázané, že žalovaný postupoval v súlade s ust. , vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má byť na základe jeho rozhodnutia z územia Slovenskej republiky administratívne vyhostený. Vyhostenie by sa v tomto prípade nemohlo realizovať bez zaistenia žalobcu z dôvodu, že nemá platný cestovný doklad, dostatočné finančné prostriedky, ani zabezpečené ubytovanie. Z uvedeného vyplýva minimálna šanca na vykonanie potrebných opatrení k zabezpečeniu a realizácii administratívneho vyhostenia bez zaistenia žalobcu a zabezpečenie dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území členských štátov schengenského priestoru. Správny súd poukazuje najmä na právoplatné rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-BA6-6-010/2023-AV, s uloženým zákazom

vstupu na územie Slovenskej republiky a členských štátov únie na dobu jedného roku a inštitút priamo výkonu slúžiaci, ktorým je zaistenie. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného v tom, že ak by nebol žalobca zaistený, zotrval by neoprávnene, bez platného cestovného dokladu, bez víz, či povolenia na pobyt, bez udelenia medzinárodnej ochrany, bez finančných prostriedkov, ktorými by si vedel zabezpečiť svoju existenciu a pobyt na území Slovenskej republiky, bez zabezpečeného ubytovania, pričom existuje reálne riziko, že sa bude naďalej nelegálne pohybovať, a preto do uvedenej doby je potrebné jeho zaistenie. Tu treba zdôrazniť, že presná doba zaistenia sa určiť nedá, nakoľko je závislá od množstva ďalších faktorov, spolupráce žalobcu a ďalších zložiek na veci participujúcich a najmä od získania potrebných informácií a následného udelenia náhradného cestovného dokladu príslušným zastupiteľským úradom, rýchlosť a spôsob činnosti ktorého je mimo vplyvu žalovaného.

57. Žalobca namietal, že žalovaný v rozhodnutí o zaistení uvádza, že existuje riziko úteku žalobcu. Toto žalobca považuje za zavádzajúce a nepravdivé tvrdenie, nakoľko má na území Slovenskej republiky rodinu, zdržiava sa tu už 30 rokov, má vybudované zázemie. Mal záujem požiadať o azyl, avšak o tejto možnosti nebol poučený.

58. Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie, ak existuje riziko jeho úteku. Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie podľa stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky. Žalovaný v danom prípade vychádzal najmä z absencie cestovného dokladu, existencie rozhodnutia o administratívnom vyhostení, neoprávnenosti jeho pobytu na území Slovenskej republiky, vyjadrení žalobcu v zápisnici o podaní vyjadrenia a absencie finančných prostriedkov. Žalobca nemá udelený pobyt podľa , čiže jeho pobyt na území Slovenskej republiky je od jeho vstupu do krajiny neoprávnený. Za jeho konanie, teda za neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky mu hrozilo uloženie zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na jeden rok až päť rokov, čiže viac ako predpokladá legálna definícia pojmu riziko úteku (až na tri roky).

59. Námietku žalobcu ohľadom rodinných pomerov žalobcu správny súd vyhodnotil taktiež ako nedôvodnú poukazujúc na napadnuté rozhodnutie žalovaného (str. č. 5) a zápisnicu žalovaného o podaní vyjadrenia žalobcu. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA6-6-007/2023-AV zo dňa 16.01.2023 ohľadom rodinných pomerov žalobcu a jeho zázemia na území Slovenskej republiky vyplýva, že žalobca má v Anglicku dcéru G. C.T., nar. XX.XX.XXXX, ale nevideli sa 20 rokov a nekomunikujú spolu. Žalobca ďalej uviedol, že administratívne vyhostenie z územia Slovenskej republiky sa nedotkne jeho súkromného a rodinného života. Na otázku žalovaného, či žiada na území Slovenskej republiky o azyl žalobca uviedol, že nežiada. Žalobca býval na Varšavskej ulici 22 v Bratislave a zo zápisnice žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-6-014/2023-AV zo dňa 16.01.2023 vyplýva, že žalobca už nemá zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky. Zároveň zotrval na tom, že nežiada o azyl. Ohľadom finančného zabezpečenia uviedol, že disponuje hotovosťou 50 eur.

60. V preskúmavanej veci možno uzavrieť, že závery správneho orgánu korešpondujú plne s obsahom administratívneho spisu a správny súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo sú v súlade so , ako aj správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutočný stav veci v súlade s ust. správneho poriadku a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti podľa správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

61. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a nevykazuje znaky svojvôle (arbitrárnosti), preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa zamietol.

62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko u úspešného žalovaného nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať a žalobca bol v konaní neúspešný.

63. Žalobcu pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov ( a o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov) na ich úhradu nezaviazal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmych dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, a to na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( a ). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ).

Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( ).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia ( ).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak: a/ sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v ; b/ sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol; c/ smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu ( ).

Podľa :

(1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (ďalej len ,,sťažnostný návrh“). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).