Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_23CoE-75-2013.pdf
PDF · 77.04 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/75/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EXPRESS FINANCE, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocká 30, IČO: 35 775 165, právne zastúpeného Mgr. Ing. Tomášom Vítekom, usadeným euroadvokátom, so sídlom v Bratislave, Škultétyho 1, proti povinnej G. N., bytom v W., J. L. XXXX/XX, o vymoženie sumy 1.389,17 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 3Er/50/2008-17 zo dňa 20.6.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie vylúčil na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Peltznerom, Exekútorský úrad Bratislava, EX 44/2008, domáhal vymoženia sumy 1.389,17 EUR s prísl. voči povinnej na základe exekučného titulu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, s.r.o. sp. zn. 12 Rk 125/2006 zo dňa 26.4.2007. S odkazom na § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, §23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, preskúmal exekučný súd opakovane predložený exekučný titul a dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky ako súčasti všeobecných obchodných podmienok formulárovej zmluvy o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení smernice Rady č. 93/13/EHS. Rozhodcovský súd, ktorý založil svoju právomoc na neplatne uzavretej rozhodcovskej doložke, nebol oprávnený vo veci konať a ním vydaný rozhodcovský rozsudok nie je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Oprávnenému tak ostáva možnosť domáhať sa uplatnenia svojich práv inými právnymi prostriedkami, napr. žalobou na plnenie.
Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vykonanie exekúcie v zmysle podaného návrhu pripustiť. Namietal, že zmluva medzi oprávneným a povinnou bola uzatvorená výlučne podľa ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, a teda právna úprava poskytnutia účelovo viazaného úveru je vyňatá spod režimu spotrebiteľských úverov. Zmluva o úvere upravená podľa ustanovení Obchodného zákonníka tak nie je spotrebiteľskou zmluvou a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa na ňu nevzťahujú. Rozhodcovská doložka bola dojednaná platne a na základe konsenzu zmluvných strán. Povinnú navrhol zaviazať k úhrade trov odvolacieho konania.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011).
Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že výlučná rozhodcovská doložka pod bodom 8a. zmluvy o úvere č. 3160063007 zo dňa 12.10.2006 uzavretej medzi oprávneným a povinnou nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu.
Ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma uzavretej zmluvy o úvere ako aj rozhodcovskej doložky; typová zmluva s výlučnou rozhodcovskou doložkou ako neoddeliteľnou súčasťou zmluvných podmienok, s ktorými netransparentne splynula a jej predloženie povinnej v pozícii spotrebiteľa bez možnosti zmeny jej obsahu či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.
Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne vyjednané, ktoré však výrazným spôsobom zasahuje do postavenia spotrebiteľa v rámci zmluvného vzťahu, je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe, t.j. ako výhradná rozhodcovská doložka bez možnosti danej účastníkovi podať žalobu na všeobecný súd, je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).
Rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných obchodných podmienok formulárovej zmluvy, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 pre rozpor s § 53 ods. 4 (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy).
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.
Podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil následne aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia § 53 ods. 4 pod písm. r/ Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 novelou, zákonom č. 568/2007 Z.z. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnej podmienke. Jedná sa o zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.
Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa posúdenia, či základný právny vzťah bol spotrebiteľským úverom, odvolací súd poukazuje na to, že konštatovanie, že ide o spotrebiteľský vzťah sa opiera o definíciu ustanovenú v § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa a tiež o znenie § 2, 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. V priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, aby povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predformulovaná zmluva predložená povinnej ako dlžníkovi, v ktorej je netransparentne zahrnutá výlučná rozhodcovská doložka je zrejmým obchádzaním ustanovení upravujúcich ochranu spotrebiteľa, čomu súd nemôže poskytnúť ochranu.
Je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae, vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej, nie sú dotknuté.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď opätovne preskúmal predložený exekučný titul a následne v súlade s postupom podľa § 57 ods. 2 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v samostatnom rozhodnutí v súlade s postupom podľa § 224 ods. 4 v spojení s § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.