Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/256/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jarmily Badíkovej v právnej veci žalobcu: Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s. r. o., Lermontovova 14, 811 01 Bratislava, IČO: 36 860 018 proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica 4 o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. POZ 5476-2011/II/50-2013 zo dňa 28. júna 2013 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného sp. zn. POZ 5476-2011/II/50-2013 zo dňa 28. júna 2013, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie sp. zn. POZ 5476-2011/Z-388-2012 zo dňa 7. septembra 2012. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím žalobcova prihláška ochrannej známky N. s názvom O. z 28. júla 2011 zamietnutá.

Podľa žaloby bolo napadnuté rozhodnutie tak ako aj prvostupňové rozhodnutie arbitrárne, svojvoľné a založené na nesprávnych skutkových a odborných zisteniach, čím bola narušená právna istota žalobcu a druhostupňové rozhodnutie bolo aj nepredvídateľné a zároveň ním bola porušená zásada dvojinštantnosti správneho konania. Podľa žalobcu žalovaný konal v rozpore so zásadou uvedenou v o správnom konaní (ďalej len „“), ktorá považuje za základný princíp rozhodovania orgánov verejnej správy, aby v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalobca prihlásil označenie ako kombinovanú ochrannú známku pozostávajúcu z orámovaného bieleho štvoruholníka tvoriaceho podklad pre slovný prvok O. a prvostupňový správny orgán rozhodnutie o zamietnutí prihlášky odôvodnil tým, že označenie O. nemá dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť na úrovni ochrannej známky, pretože slovo O. je výrazom z anglického jazyka, ktoré v slovenskom jazyku doslovne znamená slovo O. a anglický termín O. je fonetický zhodný so slovenským slovom O. a žalovaný toto rozhodnutie potvrdil s tým, že žalobca nepreukázal dlhodobo intenzívne používanie označenia a že už existujúce ochranné známky boli zapísané za zjavne odlišného skutkového stavu, ktorý predseda žalovaného bližšie neobjasnil a preklad slova advocati do niektorého zo svetových jazykov je podľa druhostupňového orgánu irelevantný. Porušenie zásady uvedenej v správneho poriadku žalobca videl v tom, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie bolo založené na tom, že označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť, napriek skutočnosti, že v minulosti ako ochranné známky boli zapísané označenia, ktorých prihlásenie sa zakladalo na rovnakom skutkovom základe. Patrí k nim kombinovaná ochranná

známka O., ktorá je doslovným prekladom z francúzskeho jazyka O., legálny, poradiť sa, právny, potom kombinovaná ochranná známka AVOCAT CONSULTING & SERVICES, ktoré je kombináciou francúzštiny a angličtiny, pričom jeden z prekladov znamená poskytovanie služieb O., t.j. poskytovanie právnych služieb, ďalej kombinovaná ochranná známka INLAW ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA LAW OFFICE, čo je kombinácie angličtiny a slovenčiny, ale najmä slovná ochranná známka ALIANCIA ADVOKÁTOV a kombinovaná ochranná známka PRÁVNY DOM O. a pod.. Podľa žalobcu v prípade ochrannej známky advokátskej kancelárie je nevyhnutné, aby označovala jej poslanie, a preto jej zapísanie nesmie byť brané výhradne formalisticky, ale vzhľadom na jej účel a podstatu. Aj keď zapísanie predchádzajúcich ochranných známok nezakladá právo na zapísanie žalobcom prihláseného označenia, aj tak tvrdil, že v zmysle zásady rovnakého zaobchádzania má právo na zachovanie rovnakého postupu, ako bol zachovaný pri predchádzajúcich ochranných známkach, ktoré takisto vlastnia advokátske kancelárie a na rozdiel od žalobcom prihláseného označenia buď v slovenskom, anglickom alebo francúzskom jazyku priamo označujú poskytovateľov právnych služieb a základným výrazom a výrazným grafickým prvkom týchto ochranných známok, ktoré sú kombinované, je práve tak ako v prípade ním prihláseného označenia slovný prvok. Ďalej v žalobe vyjadril nesúhlas s odôvodnením prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia a to, že v oblasti známkového práva nie je prípustná analógia s tým, že v prípade prihláseného označenia ide o zjavne odlišný skutkový stav, ako pri prihlasovaní už zapísaných vyššie uvedených ochranných známok. Trval na tom, že skutkový stav nebol odlišný. Ďalej vyvodil z postupu žalovaného, že pokiaľ bol tento postup v súlade so zákonom, tak všetky predchádzajúce zápisy ochranných známok pre advokátske kancelárie s ním v súlade neboli, a teda ochranné známky vo vlastníctve advokátskych kancelárií a O. by defacto boli označené za protiprávne. Žalobca vyjadril presvedčenie, že v jeho prípade žalovaný neodôvodnene zmenil svoj úradný postup a svoju argumentáciu a ničím neodôvodnil názor, že v tomto prípade išlo o zjavne odlišnú situáciu, ako v predchádzajúcich prípadoch.

Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v súdnych konaniach č. a a na časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a druhostupňového rozhodnutia s tým, že žalovaný základný argument obsiahnutý v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa označil za irelevantný, pričom toto rozhodnutie potvrdil na základe odlišných dôvodov, ktoré sa do vydania druhostupňového rozhodnutia nejavili ako významné. Žalovaný ale neposkytol žalobcovi ako účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k tejto jeho právnej úvahe, čím mu bola odňatá možnosť konať pred druhostupňovým správnym orgánom. Prvostupňové rozhodnutie bolo založené na tom, že slovo O. je doslovným prekladom slovenského termínu O.. Preto sa žalobca vo svojom opravnom prostriedku sústredil na vyvrátenie takéhoto nepravdivého záveru úradu. Ďalej namietal aj to, že žalovaný dospel k záveru, že žalobca nepredložil dostatočné doklady, ktoré by boli spôsobilé preukázať nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti v zmysle o ochranných známkach. Podľa žalobcu predložil všetky doklady, ktoré predložiť mohol, napr. hlavičkový papier, faktúru za grafické vypracovanie označenia vizitky, atď.. V prípade, ak by žalovaný požadoval predloženie konkrétnych podaní, či korešpondencie žalobcu, došlo by k porušeniu zákona o advokácii a základných princípov advokácie, keďže medzi ne patrí mlčanlivosť advokáta. V prípade, že by z týchto dokladov boli vymazaní klienti, tak by stratili akúkoľvek vypovedaciu schopnosť. Žalobcovi teda nebolo zrejmé, akými ďalšími dokladmi mohol preukazovať bez toho, aby odhalil osobné údaje klientov skutočnosť, že označenie nadobudlo používaním rozlišovaciu spôsobilosť. Tým, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na iných argumentoch, ako je založené prvostupňové rozhodnutie, bola porušená zásada dvojinštančnosti konania, ktorá inak v sebe obsahuje aj zásadu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nesprávne zisteného skutkového stavu a z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok relevantných dôvodov a z dôvodu porušenia dvojinštančnosti správneho konania podľa , , a zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. K žalobe uplatneným dôvodom uviedol, že súhlasí so žalobcovým výkladom § 3 správneho poriadku, avšak nesúhlasí s tým, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutým rozhodnutiam, bolo postupované v rozpore so zákonnými zásadami správneho konania. Poukázal na obsah odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia, ktoré obsahuje skutočnosti a dôvody, pre ktoré je potrebné odlišovať medzi prihláseným označením a ochrannými známkami, na ktoré sa žalobca odvolal. Poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie nehovorí o tom, že v známkovom práve nie je prípustná analógia,

ale o tom, že v známkovom práve nie je prípustná analógia vzhľadom na odlišnosti vo veciach ochranných známok. Druhostupňové rozhodnutie pritom nespochybňuje odôvodnenie prvostupňového orgánu, ale len konkrétne poukazuje na to, v čom je potrebné vidieť odlišnosti v skutkovom stave medzi preskúmavaným prípadom a ochrannými známkami, na ktoré sa žalobca odvolal. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný v rámci druhostupňového konania zmenil svoj úradný postup a najmä svoju argumentáciu, je účelové a neopodstatnené. Ďalej poukázal na to, že zápisnú spôsobilosť nemožno odvodzovať od predchádzajúcich zápisov, ale je ju potrebné skúmať vždy osobitne, pričom rozhodné sú vždy príslušné zákonné ustanovenia. Prieskum v registri úradu, na základe ktorého si žalobca vybral niekoľko ochranných známok, ktorými potom argumentoval v konaní pred úradom a argumentuje aj pred súdom, nemôže nič vypovedať o okolnostiach zápisu týchto ochranných známok. Aj ochranné známky advokátskych kancelárií musia mať rozlišovaciu spôsobilosť, a teda byť také originálne čo do formy a obsahu, že ich osobitné znaky majú schopnosť individualizovať tovary a služby, ktoré nimi majú byť označované. V prípade žalobcu táto podmienka nebola naplnená, pretože ochranná známka pozostávala len zo slovného prvku bez rozlišovacej spôsobilosti a obrazového prvku, ktorý toto slovné označenie neposúva do inej roviny. Žalobca svoje tvrdenie o porušení dvojinštančnosti konania postavil na ním vybratých vetách z odôvodnení prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Žalovaný zdôraznil, že porušenie zásad správneho konania nemožno založiť na takto účelovo vybratých argumentoch z rozhodnutí žalovaného. Druhostupňové rozhodnutie nijakým spôsobom nerozširovalo dôvody, pre ktoré bola žalobcova prihláška ochrannej známky zamietnutá v prvostupňovom konaní, ako to tvrdí žalobca. Druhostupňové rozhodnutie odôvodnenie prvostupňového orgánu len podrobnejšie rozviedlo. Argumentácia prvostupňového a druhostupňového odôvodnenia si vzájomne neodporuje a druhostupňové rozhodnutie nebolo založené na iných skutočnostiach, ako prvostupňové, a teda nemožno dospieť k záveru, že argumentácia žalovaného bola nečakaná. Poukaz na rozhodnutia súdov v súdnych konaniach je podľa žalobcu irelevantný. Pokiaľ žalobca namietal aj to, že nevie, aké ďalšie doklady by mal predložiť na preukázanie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti používaním predmetného označenia, uviedol, že žalovaný nemá povinnosť vyzývať žalobcu na predloženie dôkazov. Je plne v dispozícii žalobcu, využiť možnosť prekonania zápisnej výluky v zmysle zákona. Poznamenal, že žalobca v správnom konaní predložil len kópiu jedného listu, vizitku a 3 faktúry. Tieto doklady nijako neozrejmovali, akým spôsobom a v akom rozsahu sa relevantná verejnosť s prihláseným označením stretla. Uzavrel, že dôvody uvedené v žalobe nie sú takými, ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie napadnutých rozhodnutí. Porovnanie s inými ochrannými známkami nijako nespochybňuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca v žalobe neuvádza, v čom bolo rozhodnutie vo vzťahu k posúdeniu nedostatku rozlišovacej spôsobilosti nesprávne a nepravdivo uvádza, že žalovaný založil druhostupňové rozhodnutie na odlišných argumentoch, ako prvostupňové.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa a (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Predmetom súdneho prieskumu bolo konanie pred žalovaným ako aj pred prvostupňovým orgánom o žalobcovej žiadosti o zápis ochrannej známky do registra spisová značka POZ 5476-2011 a rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí prihlášky ochrannej známky.

Súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalobca požiadal o zápis ochrannej známky do registra žiadosťou podanou 28. júla 2011, pričom ako ochrannú známku prihlásil kombinované označenie pozostávajúce so slovného prvku O. a z orámovaného bieleho štvoruholníka tvoriaceho podklad pre tento slovný prvok napísaný sivým písmom. Ochranná známka bola prihlásená pre triedu 45 poskytovanie právnych služieb. Prvostupňový správny orgán vykonal prieskum a výsledok prieskumu zápisnej spôsobilosti oznámil žalobcovi listom zo 6. 9. 2011 a následne listom zo dňa 20. 2. 2012. Žalobca využil svoje právo a vyjadril sa k výsledkom prieskumu.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím POZ 5476-2011/Z-388-2012 zo dňa 7. septembra 2012 zamietol žalobcovu prihlášku ochrannej známky podľa o ochranných známkach v nadväznosti na , tohto zákona. Rozhodnutie

odôvodnil tým, že žalobcovi bol oznámený výsledok prieskumnej spôsobilosti, podľa ktorého prihláška ochrannej známky nespĺňa podmienky na zápis ochrannej známky do registra podľa o ochranných známkach, pretože podľa , za ochrannú známku nemožno uznať označenie, ktoré nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Prvostupňový správny orgán ďalej v odôvodnení rozhodnutia opísal priebeh konania a zistenia, ku ktorým dospel na základe prieskumu zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia a to, že vo vzťahu k prihlasovaným službám ide označenie opisné, bez rozlišovacej spôsobilosti, ktoré priamo poukazuje na charakter, účel, zameranie poskytovaných služieb. Toto konštatoval na základe významu slovného prvku O. v slovenskom preklade O., ktorý označuje právnicky vzdelané osoby, ktoré sa zaoberajú poskytovaných právnych služieb iným fyzickým alebo právnickým osobám a to spravidla za úhradu. Ďalej, že grafická úprava pozostávajúca z orámovaného bieleho štvoruholníka tvoriaceho podklad pre slovný prvok O. napísaný sivým písmom nebol dostatočný na to, aby označeniu O. ako celku bola zabezpečená dostatočná rozlišovacia spôsobilosť. Ide o označenie bez dištinktívnych prvkov, a preto nie je spôsobilé rozlíšiť služby prihlasovateľa od rovnakých služieb iných osôb. Rozlišovacia spôsobilosť označenia je jednou zo základných podmienok vyplývajúcich z funkcie ochrannej známky. Táto je podmienená originalitou označenia v miere umožňujúcej individualizáciu tovarov alebo služieb pochádzajúcich od rôznych osôb. Ďalej v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že pri posudzovaní zápisnej spôsobilosti cudzojazyčných označení (najmä v mutáciách svetových jazykov, akými sú anglický, nemecký, francúzsky, španielsky či taliansky) postupuje jednoznačne, striktne s ohľadom na stále sa zvyšujúcu jazykovú vybavenosť z obyvateľov SR, súvisiacu zo stále viac prehlbujúcimi vzťahmi so zahraničím (vstup Slovenska do EÚ, rozširujúci sa medzinárodný trh s tovarmi), ako keby sa jednalo o označenie v slovenskom jazyku. V tomto konkrétnom prípade sa nejedná o také slovné spojenie, ktorému by priemerný spotrebiteľ nerozumel, pretože sa jedná o slovo z anglického jazyka, ktoré je frekventované a slovenskému spotrebiteľovi dostatočne známe. Navyše, u označenia O., je rozdiel medzi anglickým výrazom a jeho slovenským prekladom O. taký minimálny (foneticky sú takmer zhodné), že priemerný spotrebiteľ si aj bez prekladania uvedeného výrazu do slovenského jazyka bude s týmto označením spájať konkrétny druh poskytovania právnych služieb. K porovnaniu s inými platnými ochrannými známkami, na ktoré prihlasovateľ poukázal, prvostupňový správny orgán uviedol, že v oblasti známkového práva nie je analógia prípustná vzhľadom na odlišnosti konaní vo veciach ochranných známok a ktoré sú dané hlavne charaktermi, druhmi označení a prihlasovanými tovarmi a službami, tzn. iným skutkovým stavom. Existujúce zápisy ochranných známok nevedú ani samy o sebe, ani v spojení so zásadou rovnosti zaobchádzania k nároku na zápis. Ďalej v odôvodnení uviedol, že žalobca nepredložil úradu doklady, ktoré by boli spôsobilé preukázať nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti v zmysle . Ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že trvá na tom, že prihlasované označenie O. je výrazom v anglickom jazyku so slovenským prekladom O. a pridal k tomu konštatovanie, že priemerný slovenský spotrebiteľ bude označenie O. vnímať vo význame O. aj bez akejkoľvek znalosti anglického jazyka, pretože ide o výrazy foneticky takmer zhodné a priemerný spotrebiteľ si aj bez prekladania označenie O. do slovenského jazyka bude s týmto označením spájať konkrétny druh poskytovaných právnych služieb. Preto toto označenie nie je spôsobilé zápisu do registra ochranných známok.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol rozklad a prvostupňové rozhodnutie potvrdil podľa o správnom konaní v spojení s , o ochranných známkach. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ak prvostupňový orgán aplikoval vo vzťahu k prihlásenému označeniu zápisnú výluku podľa , , bol vo svojom skutkovom hodnotení vedený právnym vymedzením hmotnoprávnej podmienky uvedenej v tomto ustanovení, pričom obsah ustanovenia vytvára rámec skutkového hodnotenia. Ak zistí splnenie tejto hmotnoprávnej podmienky, potom podľa prihlášku ochrannej známky po predchádzajúcom umožnení prihlasovateľovi vyjadriť sa k zisteným dôvodom, zamietne. Pri posudzovaní existencie hmotnoprávnej výluky v zmysle , úrad v prieskume zápisnej spôsobilosti ex offo posudzuje skutočnosť, či prihlásené označenie má rozlišovaciu spôsobilosť. V predmetnom prípade bolo prihlásené kombinované označenie pozostávajúce zo slova advocati, ktoré je umiestnené na bielom štvorcovom podklade, ktoré okraj tvorí šedý rám. Žalovaný v odôvodnení ďalej uviedol, že sa stotožnil s konštatovaním prvostupňového orgánu, že prihlásené označenie je vo vzťahu k právnym službám bez rozlišovacej spôsobilosti a to preto, že uvedený slovný prvok priamo poukazuje na profesijnú skupinu osôb zaoberajúcu sa poskytovaných právnych služieb a to advokátov. V tomto prípade nie je rozhodujúce

to, či pôvod prihláseného označenia je v latinskom alebo anglickom jazyku, či označenie O. má alebo nemá v slovenskom alebo inom bežne používanom svetovom jazyku význam. Taktiež nie sú rozhodujúce argumenty prihlasovateľa o neakceptovateľnosti webového portálu Wikipédia, a ani stanovisko prekladateľa Dalibora Nicza k prekladu slova O. do anglického jazyka. V konečnom dôsledku nie je rozhodujúce ani odvolanie sa prvostupňového orgánu na internetový preklad, aj keď už skutočnosť, že vo viacerých internetových prekladačoch sa objavuje preklad O. rovná sa O., nasvedčuje tomu, že verejnosť v menšom alebo väčšom počte už mala možnosť sa stretnúť s uvedeným spojením. V tomto prípade je podstatné to, ako relevantná verejnosť je schopná vnímať toto označenie, pričom zváženie a posúdenie všetkých možností vnímania je úlohou úradu. Je možné konštatovať, že advokátske služby využíva široká verejnosť (viac vzdelaní ale aj menej vzdelaní spotrebitelia), preto takúto širokú verejnosť je nutné v danom prípade považovať za relevantnú. Taktiež je možné vysloviť dôvodný predpoklad, že spotrebitelia si budú v prípade prihláseného označenia vytvárať asociáciu so slovným prvkom, ktorý v slovenskom jazyku je najviac podobný prihlásenú označeniu. Za takýto podobný slovný prvok je možné bez pochyby považovať slovo O.. Na základe uvedeného uviedol, že o originalite prihláseného označenia v miere dostatočnej na zápis do registra nie je možné hovoriť, pretože prihlásené označenie pozostáva len zo slovného prvku bez rozlišovacej spôsobilosti a obrazového prvku, ktorý predmetné označenie neposúva do inej roviny. Ďalej svoje rozhodnutie odôvodnil aj tým, že žalobca na preukázanie rozlišovacej spôsobilosti získanej častým používaním nepredložil doklady, ktoré by svedčili o takom intenzívnom a dlhodobom používaní prihláseného označenia, na základe ktorého by bolo možné konštatovať nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti v zmysle . Konštatoval, že žalobca predložil len kópiu listu zaslanie loga/grafické vyobrazenie z 2. marca 2009 a tri kópie faktúr z rokov 2009, 2010 a 2011. Kópia listu poukazuje na to, že prihlasovateľ si dal vyhotoviť grafickú podobu prihláseného označenia a kópie faktúr poukazujú na skutočnosť, že žalobca si registroval doménu O..sk. K námietke žalobcu, že boli zapísané ochranné známky PRÁVNY DOM, BBH advokátni kancelář, v.o.s., AVOCAT, AVOCAT CONSULTING & SERVICES, INLAW ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA LAW OFFICE, Aliancia advokátov, PRÁVNY DOM ADVOKÁTI, DT LEGAL ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA uviedol, že v prípade ochranných známok AVOCAT, AVOCAT CONSULTING & SERVICES, INLAW ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA LAW OFFICE, PRÁVNY DOM ADVOKÁTI, DT LEGAL ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ide o kombinované ochranné známky s úplne odlišnou grafickou úpravou v porovnaní s prihláseným označením. V prípade ochrannej známky D. O. J., v.o.s. ide o slovnú ochrannú známku, ktorá už na prvý pohľad vykazuje odlišnosti voči prihlásenému označeniu a ide o slovné spojenie s rozlišujúcim prvkom D.. Ďalej uviedol, že prihláška ochrannej známky N. A. bola zamietnutá a čo sa týka ochrannej známky O. O., tak zo strany prihlasovateľa boli doložené doklady preukazujúce nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti predmetného označenia. Konštatoval ďalej, že skutkový stav medzi prihláseným označením a ochrannými známkami, na ktoré poukázal prihlasovateľ, je zjavne odlišný a prihlasovateľ sa nemôže s úspechom odvolávať na zápisy uvedených ochranných známok, resp. zápisy týchto ochranných známok nemôžu svedčiť v prospech jeho tvrdení o dostatku rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vecne správne, keď bola prihláška žalobcu zamietnutá.

Podľa označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby.

Podľa , do registra sa nezapíše označenie, ak nemá rozlišovaciu spôsobilosť.

Podľa § 5 ods. 2 tohto zákona označenie uvedené v odseku 1 písm. b) až d) sa zapíše do registra, ak prihlasovateľ preukáže, že označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky, na základe jeho používania na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky, rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom alebo službám, pre ktoré je prihlásené.

Podľa § 28 ods. 3 tohto zákona ak označenie nie je spôsobilé na zápis podľa § 5 alebo 6, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky úrad musí umožniť prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť.

Podľa §40 ods. 2 tohto zákona pri rozhodovaní o rozklade je úrad viazaný jeho rozsahom; to neplatí

a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie z vlastného podnetu,

b) vo veciach spoločných práv alebo povinností týkajúcich sa viacerých účastníkov konania na jednej strane.

Podľa § 51 ods. 5 tohto zákona na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní 27) s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29, 32 až 34, 39, 49, 50, § 59 ods. 1 a § 60.

Rozhodnutie o tom, či prihlásené označenie je označením, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, nie je rozhodnutím, ktoré je výsledkom voľnej úvahy zverenej správnemu orgánu zákonom. Sú prípady, kedy zákon zveruje správnemu orgánu oprávnenie, aby rozhodol na základe voľného uváženia, a pre takéto uváženie stanovuje len medze, v rámci ktorých správny orgán rozhoduje, posudzujúc vždy konkrétne podmienky daného prípadu. V takýchto veciach, keď rozhodnutie správneho orgánu je výsledkom voľnej úvahy, bude porušením správneho poriadku vždy to, keď správny orgán rozhodne za rovnakých podmienok v rôznych prípadoch rôzne, aj keď v zákonom daných medziach. V preskúmavanej veci však nedáva na voľnú úvahu správneho orgánu, či prihlásené označenie zapíše ako ochrannú známku alebo nie. Naopak, vymedzuje, aké má byť označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku a striktne vypočítava dôvody, zamietnutia zápisu označenia do registra ochranných známok. Podmienky na zápis ochrannej známky do registra ochranných známok sú stanovené jednoznačne. Nie je výsledkom voľného uváženia posúdenie, či označenie má alebo nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Takéto posúdenie je výsledkom správnej úvahy, ktorá obsahuje odborné posúdenie v danom konaní zistených konkrétnych skutočností. Podmienky na zápis buď splnené sú, alebo splnené nie sú. Podmienky na zápis nestanovuje správny orgán svojím uvážením, či rozhodnutím, ale ich stanovil . Z tohto dôvodu nemohlo byť napadnuté rozhodnutie nezákonné preto, že v iných tomuto konaniu predchádzajúcich konaniach boli iné označenia zapísané ako kombinované ochranné známky. Navyše, žalobca v žalobe tvrdil, že išlo o skutkovo obdobné prípady, avšak poukázal len na podobnosť vo vzťahu k slovným prvkom už zapísaných kombinovaných ochranných známok a úplne opomenul ich grafické prvky. Okrem toho, aj v prípade, že by išlo o rozhodnutie vydané na základe voľného uváženia správneho orgánu, pokiaľ žalobca zároveň netvrdí, že ním prihlásené označenie spĺňa podmienky na zápis, nemôže sa úspešne dovolávať nezákonnosti spočívajúcej v nezachovaní predchádzajúceho postupu v prípade, ktorý je skutkovo obdobný s jeho prípadom. Žalobca ale v žalobe netvrdí, že ním prihlásené označenie spĺňa podmienky zápisu do registra ochranných známok, t. j. že napadnuté rozhodnutie je výsledkom neprávneho právneho posúdenia. Inak povedané, ak prihlásené označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť, nemožno dospieť k záveru, že rozhodnutie o zamietnutí prihlášky z tohto zákonom stanoveného dôvodu pre jej zamietnutie, je nezákonné len preto, že v minulosti boli zapísané označenia, o ktorých sa žalobca domnieva, že majú len takú rozlišovaciu spôsobilosť ako ním prihlásené označenie.

Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnili tým, že žalobcom prihlásené označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť pre poskytovanie právnych služieb, pre ktoré bolo prihlásené. Tak, ako je bližšie uvedené na čl. 6 tohto rozhodnutia aj prvostupňový správny orgán odôvodnil zamietavý výrok aj tým, že „rozdiel medzi prihláseným označením O. a slovenským výrazom O. je taký minimálny (foneticky sú takmer zhodné), že priemerný spotrebiteľ bude s týmto označením spájať konkrétny druh poskytovaných právnych služieb. Teda nezakladal svoje rozhodnutie len na tom, že je ide o anglické slovo v preklade znamenajúce O., i keď možno súhlasiť so žalobcom, že nejde o anglické slovo, nakoľko tým je len slovo „O.“. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zotrval na uvedenom dôvode zápisnej výluky a to chýbajúcej rozlišovacej spôsobilosti slova O.. Žalovaný vychádzal z rovnakých podkladov a dôvodov ako prvostupňový správny orgán a žiadny nový nepridal, ako to tvrdí žalobca. Zotrval na

tom, že podstatné pre rozhodnutie o zamietnutí prihlášky je to, ako relevantná verejnosť je schopná vnímať označenie O., pričom vyslovil, že je dôvodný predpoklad, že spotrebitelia si budú v prípade prihláseného označenia vytvárať asociáciu so slovným prvkom, ktorý je v slovenskom jazyku najviac podobný prihlásenému označeniu, pričom týmto bezpochyby je slovo O.. Z uvedeného je zrejmé, že nejde o nové skutočnosti ani o novú argumentáciu a už vôbec nie o nové právne hodnotenie zistených skutočností. Na rozdiel od žalobcom citovaných rozhodnutí súdov, súd v tomto prípade nezistil žiadne porušenie procesného predpisu. Žalobca sa mal možnosť vyjadriť k podkladom rozhodnutia ako aj dôvodom zamietnutia prihlášky. Napokon žalobca v žalobe poukázal tiež na to, že mu nie je jasné, aké ďalšie doklady by bez odhalenia osobných údajov klientov mal predložiť, avšak zároveň netvrdil, že predloženými dokladmi preukázal príznačnosť prihláseného označenia pre ním poskytované právne služby.

Na základe vyššie uvedeného súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj predchádzajúceho rozhodnutia a konania dospel k záveru, že z dôvodov uvedených v žalobe je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom, a preto podľa žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, práve z dôvodu tohto neúspechu, náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.