Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/2/2014

Uznesenie

Krajský súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. februára 2014 prejednal odvolanie obžalovaného

H. U.,

nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., F. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn. zo dňa 20. novembra 2013 a takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske, sp.zn. zo dňa 16.11.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. zo dňa 16.02.2011, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Partizánske, sp.zn. zo dňa 03.05.2011 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. zo dňa 26.06.2011 bol H. U. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Tr.zák., pretože od 20.09.2009 od 20.09.2009, kedy prevzal predvolanie na verejné zasadnutie v trestnej veci vednej na Okresnom súdu Partizánske pod sp.zn. , v ktorej bol obvinený za pokračovaní zločin sexuálneho zneužívania podľa , , v spojení s , Tr. v znení neskorších predpisov a iné, do 02.11.2009 sa v byte č. X na F. ulici č. XXX/XX v H. opakovane vyhrážal svojej vtedajšej manželke E. U., že jej urobí „ruskú kravatu“ teda , že jej podreže celý krk a vytiahne jej jazyk cez krk von a že jej podreže gágor, ak pôjde vypovedať ako svedkyňa na súd v uvedenej trestnej veci alebo ak bude vypovedať v jeho neprospech a svojej maloletej dcére R. U., nar. XX.XX.XXXX sa takisto opakovanie vyhrážal, že jej podreže gágor, ak pôjde vypovedať ako svedkyňa na súd v uvedenej trestnej veci alebo ak bude vypovedať v jeho neprospech.

Bol za to odsúdený (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. zo dňa 26.09.2011) podľa § 201 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 41 ods. 2, 42 ods. 1, 37 písm. h/, m/, 39 ods. 1 Tr.zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 7 rokov, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 02.12.2009, č.k. -179, právoplatný dňa 18.12.2009, ktorým bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Právoplatným uznesením Okresného súdu Partizánske, sp.zn. zo dňa 16.10.2013 súd podľa povolil obnovu konania vo vyššie uvedenej trestnej veci a zároveň zrušil výrok o uloženom treste odňatia slobody, ako aj výrok o zrušení výroku o treste v skoršom rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn. zo dňa 02.12.2009.

Následne rozsudkom súdu prvého stupňa bolo rozhodnuté o treste tak, že sa obžalovaný H. U. odsudzuje podľa § 201 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 41 ods. 2, 42 ods. 1, 38 ods. 4, 37 písm. h/, m/, 39 ods. 1 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 7 rokov, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 4 Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 02.12.2009, sp.zn. , právoplatným dňa 18.12.2009, ktorým bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný odvolanie podrobne písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca uviedol, že obnova konania bola povolená v prospech obžalovaného, pričom v pôvodnom rozsudku ustanovenie § 38 ods. 4 Tr.zák. použité nebolo. Obhajca namietal tiež použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr.zák., pretože v prípade použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr.zák. o zvýšení trestnej sadzby sa vylučuje použitie priťažujúcej okolnosti v podobe spáchania viac trestných činov. Taktiež obhajca nesúhlasil s použitím priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr.zák., pretože na predchádzajúce odsúdenia (konkrétne uvedené v odvolaní) nemusel súd prihliadať, pričom poukázal aj na čl. II Amnestie prezidenta republiky z 02.01.2013 z toho pohľadu, či sa na tieto predchádzajúce odsúdenia amnestia nevzťahuje. Obhajca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v tejto veci pod sp.zn. zo dňa 06.11.2012, ktorým bolo odmietnuté dovolanie obvineného, kde Najvyšší súd SR v dôvodoch výslovne uviedol: „Krajský súd teda v rozhodujúcej miere zohľadnil aj okolnosť, že predchádzajúci trest odňatia slobody, ku ktorému bol ukladaný teraz súhrnný trest, bol uložený s použitím zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. na správnosť takto uloženého trestu preto nemá vplyv ani inak správne tvrdenie obvineného, že krajský súd vo svojom výroku chybne uviedol, že pri uložení trestu vychádzal aj z § 37 písm. h/, m/ Tr.zák., ktoré inak pri ukladaní trestu za použitia asperačnej zásady neprichádzajú do úvahy.“ Napokon obhajca namietal, že zatiaľ čo v pôvodnom konaní došlo podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. k zníženiu dolnej (zvýšenej) trestnej sadzby odňatia slobody o 4 roky a 6 mesiacov, v novom konaní tento rozdiel použitý nebol Obhajca vyslovil názor, že aj pri aplikácii asperačnej zásady môže byť uložený trest odňatia slobody aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Obžalovaný bol v doterajšom výkone trestu odňatia slobody už 5-krát disciplinárne odmenený, pričom dosiahol aj preradenie do ústavu na výkon trestu s miernejším stupňom stráženia. Obhajca navrhol zrušiť napadnutý rozsudok s tým, aby krajský súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody na 4 roky.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd podľa preskúmal zákonnosť o odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Pre potreby odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je potrebné nad rámec vyššie uvedených rozhodnutí súdov uviesť, že súhrnný trest bol obžalovanému v tomto konaní ukladaný voči skoršiemu právoplatnému rozsudku Okresného súdu Partizánke, sp.zn. zo dňa 02.12.2009, ktorým bol obžalovaný H. U. uznaný vinným: z pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201

ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák., z pokračovacieho prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. a pokračovacieho prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. Bol za to odsúdený podľa § 201 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 41 ods. 1, 39 ods. 1, 38 ods. 4, 37 písm. h/, m/ Tr.zák k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 rokov so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. (V dobe konania verejného zasadnutia o odvolaní obžalovaného, tento vykonával vyššie uvedený trest odňatia slobody.)

Ako vyplýva z vyššie uvedených rozhodnutí obžalovanému bol rozsudkom, ktorý bol napadnutý odvolaním obžalovaného, ukladaný trest pre trestný čin najprísnejší, ktorým je trestný čin podľa Tr.zák., so sadzbou odňatia slobody uvedenou v Osobitnej časti od 7 rokov až do 12 rokov. Je teda potrebné uviesť, že ako v pôvodnom konaní, tak aj v konaní po povolení obnovy konania bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby. Obžalovanému bol pritom takto ukladaný súhrnný trest spolu za 4 trestné činy (dva zločiny a dva prečiny spáchané dvomi skutkami). Už z týchto okolností by bolo možné uzavrieť, že uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nemôže byť považovaný za neprimerane prísny tak, ako to má na mysli ustanovenie

Ďalej je potrebné uviesť, že konajúce súdy, ako pri skoršom rozsudku, sp.zn. , tak aj v preskúmavanom rozsudku použili zmierňovacie ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu. Urobili tak z dôvodu, že zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti, či už z dôvodu použitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr.zák. v znení účinnom pred Nálezom Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp.zn. vyhláseného v Zbierke zákonov SR pod číslom 428/2012 21. decembra 2012, tak aj v súčasnosti zvýšenie z dôvodu podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. považovali u obžalovaného za neprimerane prísne.

K tomu je naviac potrebné uviesť, že v tejto veci právoplatne povolená obnova konania v prospech obžalovaného, týkajúca sa výroku o treste, z dôvodu len vyššie uvedeného Nálezu Ústavného súdu SR ani nemala byť povolená. Podľa Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2013, č. Tpj 44/2013 - právna veta III., ak bolo použité ustanovenie , až c/ Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa Tr.zák. v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie v spojitosti s vyššie uvedeným Nálezom Ústavného súdu SR sa nepoužije. Odvolací súd však musel v tomto prípade rešpektovať, že k obnove konania a k zrušeniu výroku o treste v tejto veci právoplatne došlo.

Ďalej k jednotlivým vytýkaným chybám v odvolaní obžalovaného uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Je síce faktom, že v pôvodnom odsudzujúcom výroku o treste ustanovenie § 38 ods. 4 Tr.zák. o zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby použité nebolo (pozri rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. zo dňa 26.09.2011), avšak len z toho dôvodu, že dolná hranica trestnej sadzby mala byť zvýšená podľa Tr.zák. (asperačná zásada v znení pred nálezom Ústavného súdu SR). Tu vychádzal pôvodne konajúci súd z ustanovenia o možnosti nekumulovať dve ustanovenia o zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby. V teraz napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa však v napadnutom výroku o treste bolo použité ustanovenie Tr.zák. v znení po Náleze Ústavného súdu SR, v ktorom už zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby uvedené nie je. Bolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa, aby pri rozhodovaní o treste použil aj ustanovenie Tr.zák. o zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby v dôsledku prevahy pomeru priťažujúcich okolností. Súčasne však súd prvého stupňa použil ustanovenie Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu, nedošlo teda v konečnom dôsledku k porušeniu ustanovenia , podľa ktorého nesmie byť novým rozsudkom uložený obžalovanému prísnejší trest, než akým mu bol uložený v pôvodnom rozsudku, ak bola obnova konania povolená len v prospech obžalovaného.

Z už vyššie uvedeného taktiež vyplýva, že aj použitie ustanovenia o priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr.zák. - spáchanie viac trestných činov, je zákonné. Obžalovanému bol ukladaný trest spolu za 4 trestné činy, pričom obhajcom uvádzaná námietka o dvojitom pričítaní tej istej okolnosti v neprospech obžalovaného, by prichádzala do úvahy len v prípade, že by bol odsudzovaný len za dva trestné činy (z toho jeden zločin), spáchané dvomi skutkami, čo by bolo pokryté už ustanovením § 41 ods. 2 Tr.zák.

Taktiež použitie ustanovenia o priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. - predchádzajúce odsúdenie za trestný čin, je zákonné, pričom odvolací súd ani v rámci skúmania predbežnej otázky nezistil, že by predchádzajúce odsúdenia obžalovaného uvedené v dôvodoch rozsudku súdu prvého stupňa mali podliehať Amnestii prezidenta republiky z 02.01.2013. Podľa článku II. amnestie sa toto ustanovenie vzťahovalo na nevykonané tresty odňatia slobody právoplatne uložené pred dňom 02.01.2013 len vtedy, ak bol odsúdený zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany, sp.zn. zo dňa 05.06.2007 bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody síce na 8 mesiacov, avšak do prísnejšej nápravno-výchovnej skupiny (bol použitý ). Odvolací súd sa nestotožnil ani s vytýkanou chybou, pri ktorej sa obhajca odvolával na dôvody konkrétneho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v tejto veci. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by pri ukladaní trestu za použitia asperačnej zásady, hoci aj v znení platnom pred vyššie uvedeným Nálezom Ústavného súdu SR, nemali byť zisťované a pri rozhodovaní aj použité priťažujúce okolnosti s výnimkou, ak by išlo o dvojité pričítanie v neprospech obžalovaného, k čomu v danom prípade nedošlo (pozri vyššie). Podľa Tr.zák. súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí prihliadnuť nielen na pomer, ale aj mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a to aj za situácie, keď nepoužije ustanovenie Tr.zák. o zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby pri prevahe pomeru priťažujúcich okolností. Pre úplnosť k tomu je potrebné uviesť, že z ustanovenia dokonca ani nevyplýva absolútny zákaz súčasného použitia ustanovení Tr.zák. a až 6 Tr.zák. o zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby. Správne zistenie a použitie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je pritom nevyhnutým predpokladom pre správnu individualizáciu trestu, ako základnej podmienky pre jeho spravodlivosť.

Napokon senát odvolacieho súdu uvádza, že nebolo povinnosťou súdu, aby pri ukladaní trestu pri použití ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení, znížil dolnú hranici zvýšenej trestnej sadby podľa § 38 ods. 4 Tr.zák. v rovnakom rozsahu, ako to urobil súd pred povolením obnovy konania v pôvodnom rozsudku. Pôvodným výrokom o treste bol aktuálne konajúci súd viazaný len do tej miery, aby nebol obžalovanému uložený trest prísnejší. Obžalovanému pritom, vzhľadom na zaradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, bol uložený trest odňatia slobody miernejší.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného zamietol, pretože nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.