Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
92f/386614.527191.pdf
PDF · 99.59 KB
No categories available
2Tdo/60/2012
Najvyšší súd 2 Tdo 60/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora v Duľu a JUDr. Antona Jakubíka v trestnej veci proti
obvinenému P. H. pre pokračovací zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b)
Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 6. novembra 2012 v Bratislave o dovolaní obvineného proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 26. septembra 2011, sp. zn. 23 To 75/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného P. H. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo 16. novembra 2010, sp. zn. 2 T 48 /2010,
bol obvinený P. H. uznaný za vinného v bode 1/ zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 ods. 2
písm. b) Tr. zák. v spojení s § 139 ods. 1 písm. c) a § 127 ods. 4 Tr. zák., v bode 2/
zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 ods. 2 písm. a), písm. b)
Tr. zák. v spojení s § 138 písm. j), § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) a § 124 ods. 4 Tr. zák.,
a v bode 3/ z pokračovacieho zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b)
Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je aj uvedené v citovanom rozsudku.
Za to mu okresný súd uložil podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41
ods. 2, § 42 ods. 1, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
139 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu zaradil
do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste, ktorým mu bol uložený
rozsudkom tohto istého súdu z 2. decembra 2009, sp. zn. 1T 100/2009.
Na podklade odvolania obžalovaného Krajský súd v Trenčíne uznesením
zo 16. februára 2011, sp. zn. 23 To 3/2011, podľa § 321 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 Tr. por.
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine bodoch 1 a 2 ako aj celý výrok o treste a podľa
§ 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
Okresný súd rozsudkom z 3. mája 2011, sp. zn. 2 T 48/2010, vo veci znova rozhodol
tak, že skutok v bode 1/ postúpil na prejednanie orgánu príslušného na prejednanie
predmetného skutku ako priestupku a v bode 2/ obvineného P. H. spod skutku obžaloby podľa
§ 285 písm. a) Tr. por. oslobodil.
Za zostávajúcu trestnú činnosť mu podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2,
§ 42 ods. 1, § 37 písm. h), písm. m) a § 39 ods. 1 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 6 rokov a pre jeho výkon ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu
so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. okresný súd zároveň zrušil výrok o treste, ktorý mu bol
uložený rozsudkom toho istého súdu z 2. decembra 2009, č. k. 1 T 100/2009.
Proti citovanému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obvinený P. H.
a prokurátor.
Na podklade odvolania podaného okresným prokurátorom Krajský súd v Trenčíne
uznesením z 26. novembra 2011, sp. zn. 23 To 75/2011, podľa § 321 ods. 1 písm. b), e),
ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok, a to v bode 1 o postúpení veci na prejednanie
orgánom príslušným na prejednanie tohto skutku ako priestupku a taktiež vo výroku
o uloženom treste.
Krajský súd vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. potom rozhodol sám rozsudkom tak,
že podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného oslobodil spod tohto skutku a obžalovanému
za zostávajúcu trestnú činnosť podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2, § 42 ods. 1,
§ 37 písm. h), m), § 39 ods. 1 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov
a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.
Krajský súd zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste, ktorý mu bol
uložený už citovaným rozsudkom Okresného súdu Partizánske z 2. decembra 2009, č. k.
1 T 100/2009-179.
Rozhodnutie o oslobodení obvineného spod obžaloby v bode 2/ rozsudku okresného
súdu týmto zostalo nedotknuté. Odvolanie obžalovaného krajský súd podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.
Proti citovanému rozsudku krajského súdu podal obvinený P. H. dovolanie
prostredníctvom svojho obhajcu. Tento mimoriadny opravný prostriedok oprel o dovolacie
dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. i) a h) Tr. por. t. j., že rozhodnutie je založené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia, a že trest bol uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej
sadzby.
Dovolateľ namietal pokiaľ ide o dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i)
Trestného poriadku, že súd urobil záver o jeho vine na základe výpovede jeho bývalej
manželky a dcér, ktoré sú voči nemu zaujaté. Hodnotenie skutkového stavu krajským
aj okresným súdom ohľadne viny je preto v rozpore so základnou zásadou uvedenou
v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., teda náležitého zistenia skutkového stavu bez pochybností,
pretože súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami rozhodujúcimi o jeho vine.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. uviedol, že konajúci súd
skutočnosť, že spáchal jednak viac trestných činov, a že bol už teda za trestný čin odsúdený,
zohľadnil jednak ako dôvod na zvýšenie trestnej sadzby v rámci asperačnej zásady, ale aj ako
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) a m) Tr. zák. Uvedený trest tak ako mu uložil
krajský súd považuje preto za neprimerane prísny.
Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v prípade, že by došiel k záveru,
že konajúce súdy nepochybili pri uznaní viny, zrušil výrok o treste a po zohľadnení
skutočnosti, že doposiaľ sa riadne staral o rodinu a že jeho konanie nezanechalo
u poškodených žiadne traumatické následky, upustil podľa § 44 Tr. zák. od uloženia
súhrnného trestu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v predmetnej trestnej veci zistil,
že dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, a v zákonnej lehote (§ 377, § 369
ods. 2 písm. b) a § 370 ods. 1 Tr. por.). Súčasne však zistil aj to, že podané dovolanie
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por.
Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré
sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne
zodpovedať zákonnému vymedzeniu takéhoto dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por.
Pokiaľ tomu tak nie a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie
upravujúce dôvody dovolania, pritom, ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo
uplatneného dovolacieho dôvodu ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382
písm. c) Tr. por.
Ako vyplýva z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dôvodom dovolania nemôže
byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie, lebo takýto dôvod tu uvedený nie je. Dovolanie
ako mimoriadny opravný prostriedok je určený k náprave výslovne uvedených procesných
a hmotnoprávnych chýb, ale nie k revízii skutkových zistení ktoré urobili súdy prvého
a druhého stupňa.
Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedené
v § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením
a teda aj vyhodnotením dôkazov, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, t. j.
ako sa aj v tomto prípade vysporiadali s výpoveďami bývalej manželky obvineného a jeho
dcér.
V posudzovanej veci to potom znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové
zistenie podľa, ktorého obvinený P. H. spáchal skutok tak, ako je tento vymedzený
v skutkovej vete rozsudku Okresného súdu Partizánske, pretože odvolací súd v rozsudku
napadnutom dovolaním obvineného tieto skutkové zistenia žiadnym spôsobom
nemodifikoval.
V rozsudku okresného súdu popísanému skutkovému stavu zodpovedá aj právny záver
vyjadrený v posúdení skutku ako trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1
písm. b) Tr. zák.
Z uvedeného preto vyplýva, že rozhodnutie napadnuté dovolaním obvineného
nespočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku ani na inom nesprávnom
hmotnoprávnom posúdení, a preto ním uvádzaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i)
Tr. por. nemôže byť daný.
Rovnako nie je daný ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného
poriadku t. j., že trest uložený mu rozsudkom krajského súdu je uložený mimo trestnej
sadzby. Krajský súd ukladal obvinenému trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.,
to znamená, za použitia asperačnej zásady pričom mu uložil trest na samej spodnej hranici
trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona. Krajský súd teda v rozhodujúcej
miere zohľadnil aj okolnosť, že predchádzajúci trest odňatia slobody, ku ktorému bol
ukladaný teraz súhrnný trest, bol uložený s použitím zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1
Tr. zák. Na správnosť takto uloženého trestu preto nemá žiadny vplyv ani inak správne
tvrdenie obvineného, že krajský súd vo svojom výroku chybne uviedol, že pri uložení trestu
vychádzal aj z § 37 písm. h) a m) Tr. zák., ktoré inak pri ukladaní trestu za použitia asperačnej
zásady neprichádzajú do úvahy. Námietka neprimeraného trestu (či už prísneho alebo
mierneho) predstavuje odvolací a nie dovolací dôvod, a preto na ňu Najvyšší súd Slovenskej
republiky prihliadať nemohol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preto pre evidentné nesplnenie
podmienok dovolania podľa § 371 Tr. por. dovolanie obvineného P. H. odmietol
na neverejnom zasadnutí bez meritórneho preskúmania veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. novembra 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková