Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cpr/6/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: H. A., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXXX/X, F., právne zastúpený Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom Hruštiny 602, Žilina, proti odporcovi: Štefan Kuchár - ROCK FAUN, IČO: 32 889 798, so sídlom Národná 16, Žilina, právne zastúpený Mgr. Richardom Karkóom, advokátom so sídlom Sad na Studničkách č. 32, Žilina, o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru, takto

rozhodol:

Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru odporcom s navrhovateľom okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa listom zo dňa 3.9.2013, j e n e p l a t n é .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške, 246,80 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu vo výške 99,50 eur na účet Okresného súdu v Žiline do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 30.10.2014 doručeným súdu dňa 4.11.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru odporcu s navrhovateľom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa listom zo dňa 3.9.2013. Navrhovateľ uviedol, že bol zamestnaný u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.09.2007 a pracovný pomer mu vznikol dňom 01.10.2007 pre dohodnutý druh práce - predavač. Dňa 05.09.2013 mu odporca doručil písomnosť označenú ako Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa zo dňa 3.9. 2013. Tento úkon považuje za neplatný a trvá na ďalšom zamestnávaní, pretože nebol daný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pre to, že sa v dňoch 5.8. 2013 až 16.8. 2013 svojvoľne nedostavil na pracovisko bez súhlasu zamestnávateľa s tým, že si mailom žiadal na uvedené dni čerpanie dovolenky, ktorú mu však nebolo možné z prevádzkových dôvodov poskytnúť a preto mala byť moja žiadosť zamietnutá, pretože odporca na elektronickú žiadosť o čerpanie dovolenky odpovedal tak, že čerpanie dovolenky necháva na jeho rozhodnutí, čo nemožno vykladať tak, že so žiadosťou o dovolenku zamestnávateľ nesúhlasí. Poukázal na to, že na pracovisku posledné tri roky pracoval sám, bez iného zamestnanca. Bolo pravidlom, že o dovolenku žiadal odporcu vždy elektronicky. K dátumu, kedy žiadal o poskytnutie dovolenky mal ešte nevyčerpanú dovolenku za rok 2012. Vzhľadom k tomu, že mu zamestnávateľ do 30.6. neurčil jej čerpanie, mohol som ju čerpať v tomto období. Podľa pracovnej zmluvy bol pri čerpaní dovolenky obmedzovaný tým, že mohol čerpať dovolenku len od polovice januára do konca novembra.

O čerpanie dovolenky požiadal v dostatočnom časovom predstihu t.j. v mesiaci júl 2013. V predajni plnil aj funkciu vedúceho predajne. Tiež uviedol, že v minulosti bolo u zamestnávateľa bežnou praxou, že keď čerpal dovolenku alebo bol PN, predajňu na toto obdobie zatvoril. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru nemohla byť ani tá skutočnosť, že by pravidelne prichádzal do objektu po začiatku otváracích hodín pobočky, čoho dôkazom má byť výpis príchodov za zabezpečovacieho zariadenia umiestneného v pobočke Nitra v období od 1.6. 2013 do 28.8. 2013, pretože odporca ako zamestnávateľ ho nikdy neupozornil na to, že by chodil do práce neskoro alebo neodpracoval riadne určený pracovný čas. Zároveň si viedol sám denník o dochádzke. Ďalej uviedol, že po ukončení dovolenky, dňa 17.8. 2013 zistil, že predajňa je celá prázdna, vysťahovaná. Kontaktoval odporcu, ktorý mu oznámil, aby najbližší pracovný deň t.j. 19.8. 2013 prišiel za ním do Žiliny s tým, že sa dohodneme ako bude ďalej pokračovať jeho pracovný pomer. Dňa 19.8. 2013 mu odporca uviedol, že môže pracovať v Bratislave za nižšiu mzdu s tým, avšak zavretie predajne nevysvetlil. Dňa 21.8. 2013 sa dostavil do Žiliny, aby mu oznámil, že nemôže každý deň cestovať do Bratislavy alebo do Žiliny, čo by ťažko zvládal a z dôvodu zrušenia prevádzky žiadal vyplatiť odstupné. Odporca zjavne zrušil prevádzku a účelovo, využil vykonštruované a nepravdivé dôvody na skončenie pracovného pomeru, aby mu nemusel vyplatiť odstupné, nevyplatil mu mzdu a náhradu mzdy za mesiac august a časť mesiaca september, odhlásil ho zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne k 31.7. 2013, hoci pracovný pomer trval minimálne do 5.9. 2013, pričom zo Sociálnej poisťovne ma odhlásil až k 30.9. XXXX.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že zotrváva na dôvodoch pre rozviazanie pracovného pomeru, pretože navrhovateľ sa nedostavil na pracovisko bez súhlasu zamestnávateľa. Navrhovateľ si naplánoval dovolenku dopredu, bez súhlasu svojho zamestnávateľa, s čím zamestnávateľ nesúhlasil, pretože sa jedná o dobu kedy je v predajni najviac zákazníkov, a nemá ho kým nahradiť. Navrhovateľ však aj napriek tomu vo svojej odpovedi zamestnávateľovi len skonštatoval, že sa nedá nič robiť, ale on už svoje plány zmeniť nevie. Subjektívny a navyše účelový výklad obsahu e-mailovej komunikácie a žalobcom uvádzané dôvody absencie súkromného charakteru nemožno považovať za právne relevantné odôvodnenie a ospravedlnenie jeho konania. Nakoľko odporca nemohol navrhovateľa donútiť, aby do práce prišiel a preto ponechal na žalobcovi aby „spravil čo považuje za správne". Odporca ako zamestnávateľ nikdy nebránil žalobcovi v čerpaní dovolenky bezdôvodne, v tomto prípade však išlo o hraničnú situáciu v ktorej žalovaný nemal žalobcu kým nahradiť. Dovolenku si nemohol schváliť sám navrhovateľ ani ako vedúci predajne. Poukázal aj na to, že v zmysle bodu 10 pracovnej zmluvy zo dňa 25.09.2007 uzatvorenej medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom bol začiatok pracovnej doby dohodnutý na 08:55 hod. Žalobca sa však v rozpore s takto dohodnutými pracovnými podmienkami v období od 01.06.2013 do 28.08.2013 opakovane (37x) dostavoval na pracovisko až po začatí pracovnej doby, čím porušil jednu zo základných povinností zamestnanca stanovenú mu aj , a to povinnosť byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. O takomto konaní žalobcu nemal žalovaný vedomosť až do dňa 28.08.2013, kedy mu bol poskytnutý výpis zo zabezpečovacieho zariadenia. Na tento výpis žalovaný poukázal tiež v liste zo dňa 03.09.2013, čím v súlade so zákonom skutkovo vymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, teda nemožno teda súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že vymedzenie tohto dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné alebo neplatné. Pokiaľ ide o evidenciu dochádzky vedenú v prevádzke žalovaného samotným žalobcom, túto samozrejme nemožno považovať za relevantný dôkaz o tom. že žalobca chodil do práce včas. Bolo by predsa úplne nelogické a v rozpore so záujmami žalobcu, aby pravdivo evidoval svoje neskoré príchody na pracovisko.

Navrhovateľ na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na podanom návrhu. Zdôraznil, že odpoveď zamestnávateľa zaslaná elektronickou komunikáciou pod bodom 5 dňa 2.8.2013 o 3:16 h, „urobte čo považujete za správne“, si vysvetlil, ako súhlas s čerpaním dovolenky. Výpis aktivácie a deaktivácie zabezpečovacieho zariadenia nie je a nemôže slúžiť ako evidencia dochádzky zamestnanca podľa , ktorú je zamestnávateľ povinný viesť a ktorú viedol v písomnej forme. V dňoch 19.8. a 21.8. ponúkol zamestnávateľ navrhovateľovi, aby vykonával prácu v Bratislave, čo odmietol, pretože to pre neho nebolo finančne a časovo možné, pretože má malé dieťa. Zamestnávateľ zanedbával všetky povinnosti, neviedla sa riadna evidencia o dovolenke, neboli stanovené formálne podmienky alebo pravidlá hry, ktoré by bolo potrebné rešpektovať. Navrhovateľ ako zamestnanec nikdy nebol ani v minulosti písomne upozornený, ani žiaden nedostatok mu nebol vyčítaný.

Odporca zotrval na svojich vyjadreniach. Uviedol, že celé správanie navrhovateľa je v rozpore so záujmami a filozofiou firmy. Navrhovateľa ako zamestnanca vysoko hodnotil, mal záujem mu ponúknuť celé vedenie pobočky. Navrhovateľ mal jeho dôveru, nikdy ho nekontroloval, nepreveroval pravdivosť údajov o príchodoch a odchodoch a to aj preto, že kontrolovať ho mohol len telefonicky. Keď sa v pondelok po komunikácii o dovolenke dostavil na predajňu, táto bola zatvorená a preto musel presunúť tovar na iné predajne. Takáto spolupráca na predajni v Nitre, kde bol navrhovateľ sám, bola nevyhovujúca a preto ponúkol navrhovateľovi ako expertovi prácu na predajni v Bratislave, kde by bolo možné vzájomné zastupovanie. Predajňu v Nitre chcel budovať ako rodinný podnik pre navrhovateľa, ktorý tým mal vyššie príjmy. Z dôvodu straty dôvery a porušovania firemnej politiky musel predajňu v Nitre zatvoriť napriek tomu, že predajňa dosahovala mesačne zisk cez 1500 eur, čo je viac ako prípadné odstupné. O dovolenke sa vždy dohodli, zamestnávateľ ju nikdy direktívne nenariaďoval. Navrhovateľa zastupovali z iných prevádzok, prípadne jeho deti. Aby bola predajňa zatvorená, to bolo výnimočne. Uviedol, že o neskorej dochádzke sa dozvedel zo záznamov bezpečnostnej služby, pretože dochádzku osobitne nekontroloval, túto si viedol sám navrhovateľ bez inej osoby, kontroloval len celkový počet odpracovaných hodín pri výplate mzdy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením listinných dôkazov a súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej zo dňa 25.9.2007 medzi odporcom ako zamestnávateľom a navrhovateľom ako zamestnancom, bol navrhovateľ zamestnaný u odporcu s nástupom do zamestnania 1.10.2007 na dobu neurčitú. Podľa opisu pracovnej činnosti navrhovateľ mal vykonávať práce predavač, špecialista pre textil camping, obuv, horolezectvo, skialpinizmus a turistiku, a ďalšie doplnkové práce uchovávanie, urovnanie vyloženého tovaru, etiketovanie, oceňovanie, upozornenie na chýbajúci a nepredaný tovar a pod. s miestom výkonu práce F.. Dĺžka pracovného času bol 40 hodín týždenne, dovolenka dohodnutá v rozsahu základného výmeru a nárokom na dovolenku piatich týždňov od konca kal. roka v ktorom dovŕši 15 rokov pracovného pomeru po 18 veku s dohodnutým čerpaním od polovice januára do konca novembra, pričom z prevádzky môže byť iba jeden pracovník na dovolenke a plánovať musí dovolenku najneskôr 30 dní vopred, ak nie je 30 dní nikto naplánovaný, určí ďalších 30 dní dovolenku vedúci predajne. Listom zo dňa 3.9.2013 označeným ako okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa , zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer s navrhovateľom z dôvodu, že navrhovateľ sa v dňoch 5.8.2013 a 16.8.2013 svojvoľne nedostavil na pracovisko bez súhlasu zamestnávateľa, pričom dovolenka o ktorú na toto obdobie žiadal mu nebola udelená a z dôvodu výpisu príchodov zo zabezpečovacieho zariadenia poskytnutých bezpečnostnou službou objektu s evidovaním príchodov po začiatku otváracích hodín. Podľa potvrdenia VšZP o trvaní poistného vzťahu zo dňa 14.10.2013 bol odporca poistený v období od 1,10,1009 do 31.7.2013 ako zamestnanec odporcu. Podľa potvrdenia Soc. poisťovne bol navrhovateľ registrovaný ako zamestnanec odporcu do 5.9.2013. Elektronickou komunikáciou navrhovateľ žiadal v dobe od 31.7.2013 do 2.8.2013 poskytnutie dovolenky od 3.8.2013 do 17.8.2013 z dôvodu účasti na svadbe a absolvovaní túr pri letnom stretnutí NIHOS, pričom nedokáže zabezpečiť si náhradu. V správe zo dňa 2.8.2013 navrhovateľ uviedol, že je lojálny voči zamestnávateľovi, avšak nemôžu zrušiť účasť svedka na svadbe ani stornovať pobyt na chate. Odporca v odpovedi uviedol, že podľa dohody mal ísť na dovolenku v čase slabších mesiacov, nie je možné zatvorenie predajne s odkazom, že navrhovateľ „má urobiť čo považuje za správne“. Súd oboznámil a výpis udalostí z objektu 2139 alfa šport mamut s udalosťami odpojenia a pripojenia zabezpečovacieho zariadenia do prevádzky. Úkon, ktorým mal skončiť pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom bol datovaný dňom 3.9.2013. Nakoľko bol list zasielaný, k doručeniu mohlo dôjsť najskôr 4.9.2013, najskôr týmto dňom sa mohol pracovný pomer skončiť, teda návrh bol podaný v čas, v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote podľa . Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Súd sa preto ďalej zaoberal skutočnosťami, či zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu pracovnej disciplíny a či takéto prípadné porušenie povinností zakladalo dôvod okamžitého zrušenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Podľa zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia a .

Súd nezistil skutočnosti, že by bol navrhovateľ považovaný za zamestnanca podľa , s ktorým nemožno skončiť pracovný pomer okamžitým zrušením.

Dôvody skončenia pracovného pomer vymedzil odporca ako zamestnávateľ podľa ust. tým, že navrhovateľ nebol prítomný v dňoch 5.8.2013 až 16.8.2013 na pracovisku a hoci žiadal o čerpanie dovolenky, jej čerpanie mu nebolo určené a neskorými príchodmi na pracovisko po začiatku pracovného času.

Podľa čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

Podľa ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.

V konaní súd nemal preukázané, že by navrhovateľovi bolo určené čerpanie dovolenky na dni 5.8.2013 až 16.8.2013 zo strany zamestnávateľa alebo že by bol daný minimálne súhlas zamestnávateľa na čerpanie dovolenky v stanovenom čase. Hoci si aj zamestnanec, teda navrhovateľ plánoval čerpanie dovolenky vopred, objednal si pobyt v plánované dni čerpania dovolenky, ak čerpanie dovolenky neurčil zamestnávateľ, minimálne tým, že dal k jej čerpaniu súhlas, svojvoľným čerpaním dovolenky porušil navrhovateľ svoje povinnosti, teda porušil pracovnú disciplínu. priamo nedefinuje a nešpecifikuje, čo sa rozumie pod pojmom porušenie pracovnej disciplíny. Pracovná disciplína predstavuje súhrn povinností zamestnanca, ktoré mu vyplývajú z právnych, pracovnoprávnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej zmluvy a riadiacich interných aktov. pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. ani neustanovuje, ako treba postupovať pri posudzovaní, či sa jedná o menej závažné alebo závažné porušenie pracovnej disciplíny, a z čoho pri tom vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, funkcia ktorú zastáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. ( Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. ) Porušenie pracovnej disciplíny podstatným spôsobom je také zavinené porušenie povinností zamestnanca, ktoré mu vyplývajú z pracovnoprávnych predpisov, pracovnoprávnych noriem, interných pokynov a predpisov zamestnávateľa, kolektívnej zmluvy, organizačného či pracovného poriadku či iných interných noriem, pri ktorom hľadiska závažnosti nemožno akceptovať jeho vznik a možnosť prípadného opakovania sa. Dokonca zavinená absencia zamestnanca v práci sa považuje za podstatné porušenie pracovnej disciplíny rovnako ako krádež vecí zamestnávateľa, požitie alkoholických nápojov na pracovisku, nerešpektovanie oprávnených príkazov a požiadaviek.

Podľa judikatúry zavinená absencia zamestnanca môže byť pre zamestnávateľa nepochybne dôvodom na skončenie pracovného pomeru výpoveďou pre porušenie pracovnej disciplíny podľa <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=120880-120880> (z.č. ). Skutočnosti, ktoré sú potom podstatou tohto výpovedného dôvodu (t. j. zavinená absencia), nenastávajú spravidla v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca, niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej lehote. Vo všetkých týchto prípadoch neplynie dvojmesačná lehota, v priebehu ktorej môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď skôr, než sa zamestnávateľ dozvie, že ide, prípadne, že išlo o zavinenú absenciu. Či už ide o krátkodobé absencie alebo dlhodobú absenciu, neskončí sa plynutie dvojmesačnej lehoty skôr než po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa nasledujúceho po poslednej zavinenej absencii; ak by však zamestnávateľ neskôr zistil, že išlo o zavinenú absenciu, plynie táto lehota odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa zamestnávateľ dozvedel, že išlo o zavinenú absenciu (R 51/1970). Podľa judikatúry za závažné porušenie pracovnej disciplíny súdy považujú neospravedlnenú absenciu zamestnancov, výkon práce pre seba a iné osoby v pracovnom čase, nepovolené používanie dopravných prostriedkov zamestnávateľa na súkromné cesty, opilstvo, majetkové a morálne delikty na pracovisku, ublíženie na zdraví, nerešpektovanie príkazov nadriadených, urážky a podobne ( R 18/1974).

V súdenej veci vzhľadom na nesúhlas odporcu - zamestnávateľa s čerpaním dovolenky, neúčasť navrhovateľa v práci za obdobie od 5.8.2013 do 16.8.2013, je potrebné považovať za neospravedlnenú neúčasť v práci - absenciu.

Súd však musel prihliadať aj na okolnosti tohto prípadu. V danej veci však súd zistil aj porušovanie povinností zo strany zamestnávateľa - odporcu. Súd zistil, že odporca nevyhotovoval plán dovoleniek, neplánoval dovolenky pre zamestnancov a možnosť čerpania ponechával na ich vôli a možnosti zástupu iným zamestnancom. Neplnenie povinností zamestnávateľa vyhotoviť plán dovoleniek, určiť nástup na dovolenku spolu s osobitnou úpravou čerpania dovolenky v pracovnej zmluve, znemožňovalo navrhovateľovi si plánovať dovolenku na zotavenie a stým spojené prípadné pobyty, rekreácie a pod.. Prihliadnuť je potrebné aj na skutočnosť, že navrhovateľ, keďže na pobočke s daným miestom výkonu práce pracoval sám, nemal možnosť prikázať inému zamestnancovi aby ho zastupoval, pretože zamestnanec je povinný vykonávať prácu iba v dohodnutom mieste výkonu práce a teda dohoda ustanovená v pracovnej zmluve bola nerealizovateľná zo strany zamestnanca. Prakticky iné miesto výkonu práce znamená iné pracovisko, prípadne aj organizačnú zložku a tým nemožnosť určovať prípadný výkon práce v inom mieste bez nariadenia zamestnávateľa. Navrhovateľ teda po predchádzajúcej emailovej komunikácii sa mohol domnievať, že zamestnávateľ je ochotný, aj keď z donútenia, akceptovať „jeho nástup na dovolenku“ a teda či sa rozhodne zotrvať v predajni alebo čerpať dovolenku a zatvoriť predajňu ponechal na jeho vôli. Ak zamestnávateľ nesúhlasil s čerpaním dovolenky, ktorú prakticky nikdy neurčoval a ani v tomto prípade ju zamestnávateľ neurčil na iný termín, mal úplne a zrozumiteľne vyjadriť svoj nesúhlas a nie sa spoliehať na to, že navrhovateľ pochopí jeho predstavy. Súd taktiež nezistil, že by neprítomnosť navrhovateľa bola vedená ako absencia, že by takúto skutočnosť hlásil poisťovniam a pod.. Súd je preto názoru, že hoci aj navrhovateľ nenastúpil do práce, nejednalo sa s prihliadnutím na okolnosti a dôvody porušenia pracovnej disciplíny o tak závažné konanie, ktoré by bolo možné sankcionovať výnimočným ukončením pracovného pomeru, okamžitým skončením pracovného pomeru, teda rozviazanie pracovného pomeru takým spôsobom, ktorý zvolil navrhovateľ. Pokiaľ sa jedná o druhý výpovedný dôvod, a to neskoré príchody na pracovisko, prípadne skoršie odchody, súd je názoru, že aj v tomto prípade sa dopustil navrhovateľ porušenia pracovnej disciplíny, avšak menšej intenzity ako obzvlášť závažným spôsobom. Súd nezistil, že by bol navrhovateľ niekedy upozorňovaný odporcom na neuspokojivé výsledky, menej závažné porušenie povinností a pod., teda že by bol upozornený na porušenie povinností byť na začiatku pracovného času na pracovisku. Aj podľa vyjadrenia odporcu, činnosť navrhovateľa ako zamestnanca a jeho plnenie pracovných úloh bolo hodnotené kladne. Neskoré príchody pri naplnení určeného fondu pracovného času nemožno považovať za absenciu, pričom z prehľadu udalostí objektu strážnej služby vyplýva nie len neskorší príchod aj skoršie príchody v iných dňoch, nie sú uvádzané odchody a pod.. Neskoré príchody sú dané meškaniami 5 - 10, niekedy 20 minút, avšak zo žiadneho dôkazu nevyplýva skutočnosť, že sa jedná o vedomé - zavinené porušovanie povinností. Pritom ak doposiaľ odporca dochádzku nekontroloval, nemal vôbec vedomosť o nejakých porušeniach, nemal výhrady k fungovaniu prevádzky, závažnosť takéhoto konania teda nemohla mať taký dopad, ako opakované porušovanie povinností, ktoré by ako zamestnávateľ

kontroloval a vyžadoval ich dodržiavanie. Preto podľa názoru súdu nebol ani v tomto prípade naplnený predpoklad pre rozviazanie pracovného pomeru okamžitým zrušením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Pokiaľ namietal navrhovateľ dôkaznú výpoveď výpisu udalostí poskytnutých bezpečnostnou službou, súd takýto výpis považuje za oveľa dôveryhodnejší ako evidenciu dochádzky vedenú priamo navrhovateľom len zápisom do písanky bez akejkoľvek verifikácie. Súd však návrh na vykonanie dôkazu pripojením evidencie dochádzky zamietol, pretože ani iné prípadné zistenia by nemali význam pre súd a nemohli by privodiť iný výsledok rozhodnutia.

Nakoľko zamestnávateľ môže rozviazať pracovný pomer so zamestnancom okamžitým zrušením pracovného pomeru skutočne výnimočne, pri takej intenzite porušenia pracovnej disciplíny, keď už nemožno žiadať po zamestnávateľovi, aby rozviazal so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou, resp. nemožno po zamestnávateľovi žiadať, aby poskytoval zamestnancovi prácu počas výpovednej doby a trpel jeho prítomnosť na pracovisku, v súdenom prípade k takejto intenzite nedošlo, ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa okamžitým zrušením bolo neplatné. Súd preto žalobe vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyhovel.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Navrhovateľ si uplatnil v zákonom stanovenej lehote podľa vo výške 246, eur. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania za tri právne úkony a to

- podľa vyhl. č. prípravu a prevzatie veci dňa 17.10.2013

- podľa vyhl. č. písomné podanie na súd 4.11.2013

- podľa vyhl. č. zastupovanie - účasť na pojednávaní dňa 13.2.2013. - Súd priznal náhradu úkonu podľa vyhl. č. za úkony prípravy a prevzatia veci a písomné podanie na súd vo výške 60,07 eur + paušálne náhrady podľa vyhl. vo výške 7,81 eur a za úkon účasti na pojednávaní vo výške 61,87 eur + 8,04 eur paušálna náhrada, spolu 205,67 eur bez DPH. Nakoľko je právny zástupca navrhovateľa platca DPH, súd priznal navrhovateľovi podľa vyhl. č. aj náhradu DPH spolu vo výške 246,80 eur.

Nakoľko podľa je od platenia súdneho poplatku oslobodený len navrhovateľ, súd uložil neúspešnému odporcovi aj povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok z podaného návrhu vo výške 99,50 eur podľa položky I. písm. b/ prílohy .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).