Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/14/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekárenská 10, Bratislava, IČO: 35 925, proti povinnému I. O., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX B. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Exekútorský úrad Košice, Jantárová 30, 040 01 Košice, pod. sp. zn. EX 1036/08, na vymoženie pohľadávky vo výške 1.197,16 s prísl. Eur s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. -32 zo dňa 25. septembra 2013 takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. č.k. -32 zo dňa 25. septembra 2013 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň zaviazal oprávneného, aby súdnemu exekútorovi nahradil trovy exekúcie vo výške 53,27 Eur. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu Mgr. Erika Končoka, so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, sp. zn. UD-208/07-EK zo dňa 14.05.2007 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Dohody o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom (ďalej len „Dohoda“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Zmluvné ustanovenia („Všeobecné obchodné podmienky“ alebo „VOP“). Tieto v bode 9 ustanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené alternatívne pred vyššie uvedeným rozhodcovským súdom jedným z troch konkrétnych rozhodcov, alebo pred všeobecným súdom v zmysle , v závislosti od toho, kde žalujúca strana podá návrh na začatie konania. Okresný súd ďalej uviedol, že oprávnený uzatváral Dohodu v rámci svoje podnikateľskej činnosti, naopak povinný pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda bol v postavení spotrebiteľa, preto s poukazom na ust. 52 treba na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenia je potrebné vykladať eurokonformne, teda v zmysle znenia a cieľov Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej len „Smernica“). Okresný súd aplikoval ustanovenia , pretože výpočet neprijateľných podmienok v ňom uvedených je len demonštratívny a za neprijateľnú môže súd posúdiť každú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa. Túto nerovnováhu spôsobila rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej keď už oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd, povinná bola povinná podrobiť sa tomu konaniu, v čom okresný súd videl značnú nerovnováhu. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, teda aj podmienkam o rozhodcovskom konaní, ak

ho vyvolal dodávateľ. Svoj záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vyvodil okresný súd z faktu, že rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. V súvislosti s aplikáciou Smernice okresný súd poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach ASTURCOM, ktorý judikoval, že Smernica musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Okresný súd ďalej uviedol, že bol povinný skúmať podmienky exekúcie pred vydaním poverenia exekútorovi, zmluvu označil za spotrebiteľskú, dojednanie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú podmienku, čo má za následok jej neplatnosť. Na základe skutočnosti, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, ide o nulitný právny akt, ktorý je nevykonateľný, a teda nie je splnená podmienka materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, preto okresný súd podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s ust. § 58ods. 1 zákona č. 2333/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok“) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. S poukazom na ust. a 203 ods. 1 Exekučného poriadku a vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30.04.2008, priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 53,27 Eur namiesto uplatnených trov vo výške 63,62 Eur.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietol porušenie práva na súdnu ochranu postupom okresného súdu a jeho konaním mu bolo odňaté oprávnenie konať pred súdom. Uviedol, že okresný súd v prejednávanej veci prekročil rozsah svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Podľa jeho názoru tento rozsah je vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možnému, právom dovolenému alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Konštatoval, že postupom okresného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Poukazuje na to, že posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na nachádzacie konanie ako také, čo je dané ust. , ust. k ust. 159 ods. 3 (z ktorého vyplýva prekážka res iudicata, ktorú ust. ZRK nepopiera), ust. a oddelením nachádzacieho konania a konania exekučného. Odvolateľ namieta argumentáciu okresného súdu na závere neplatnosti rozhodcovskej doložky a poukazuje body 37, 40 a 47 rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom, ktoré sa ako jediné týka otázky výkonu rozhodcovského rozsudku. Ďalej uviedol, že okresný súd svojim postupom ex offo nahrádza opomenutie resp. zmeškanie lehoty, ktorú musí žalobca dodržať pre podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského súdu a hoci ho ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní a ani ustanovenia Exekučného poriadku neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v ust. . Odvolateľ vyjadril nesúhlas aj s agumentáciou okresného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky, pretože v napadnutom uznesení absentuje dostatočné právne posúdenie veci [ v spojení s ust. (ďalej len „“)]. Nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zároveň predstavuje porušenie práva oprávneného podľa . Okresný súd svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu (oprávneného) na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok, čím založil prekážku veci právoplatne rozhodnutej. S ohľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním podľa (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania podľa a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa , potvrdil.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 25.03.2008 domáhal vykonania exekúcie voči povinnému. Dňa 02.04.2008 bola okresnému súdu

doručená žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému, a to na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému 1.257,73 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Dohody o uznaní dlhu zo dňa 19.07.2006, súčasťou ktorej sú aj Zmluvné ustanovenia. Tieto v bode 9 obsahujú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej si založil právomoc rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že dlh, ktorý je predmetom Dohody, vznikol na základe zmluvy o prenájme zo dňa 12.04.2002, ktorú uzavrel s povinným, ako nájomcom, so spoločnosťou Tatracredit, a.s. (jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) ako prenajímateľom, ktorý túto pohľadávku postúpil na oprávneného. Okresný súd posúdil zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným, ako spotrebiteľský a rozhodcovskú doložku označil za neprijateľnú podmienku, pretože nebola individuálne dojednaná, preto vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g ) Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

Okresný súd sa primárne zaoberal posúdením zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným. Okresný súd správne posúdil právny vzťah, ako spotrebiteľský podľa príslušných ustanovení . Odvolací súd poukazuje na to, že výraznú ochranu pre spotrebiteľa poskytuje inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, vrátene služieb na finančnom trhu, upravený v ustanovení a nasl. (v spojení s ustanovením o ochrane spotrebiteľa). Je tak zjavné, že aj na právny vzťah medzi oprávneným, resp. jeho právnym predchodcom a povinným, založený zmluvou, od ktorej sa uplatnený nárok oprávneného v danej exekučnej veci odvíja, je nutné aplikovať príslušné ustanovenia zaoberajúce sa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa.

Súčasťou Zmluvy sú aj VOP, ktoré v bode 9 obsahujú rozhodcovskú doložku v tom znení, že akékoľvek spory medzi zmluvnými stranami budú riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom určeným v rozhodcovskej doložke. Predmetná Dohoda bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu o neprijateľnej zmluvnej podmienke zakotvenej do všeobecných obchodných podmienok zmluvy. Preto sa odvolací súd primárne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy, spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( ods. l ). V prípade rozhodcovskej doložky ako takej a rozhodcovského konania, odvolací súd poukazuje na niekoľko nedostatkov, súhrnom ktorých dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý, resp. protizákonný exekučný titul, a to z nasledovných dôvodov:

1/ Rozhodcovská doložka v zmluve nebola v Zmluve dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Rozhodcovskú doložku, resp. podmienku, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené uvedeným rozhodcovským súdom, určil oprávnený. Povinná nemohla ovplyvniť jej obsah, ani si zvoliť iný rozhodcovský súd. Tento vopred určil oprávnený. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy Smernice v tom zmysle, že aj keď rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom- podmienkou. Povinnosť obsiahnutá v rozhodcovskom rozsudku, smeruje výlučne voči povinnému. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj z povahy samotnej zmluvy o úvere (viď aj ust. v súčasnom znení) je zrejmé, že miera práv oprávneného (veriteľ), voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností povinného (dlžník), zabezpečuje takmer úplnú dominanciu oprávneného v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka- povinného. Oprávnený koncipovaním rozhodcovskej doložky sledoval pravdepodobne to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho zaťaženia spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv.

2/ V predtlačenej rozhodcovskej doložke oprávnený obmedzil voľbu rozhodcu na tri osoby- advokátov, z ktorých si žalobca zvolí jedného, ktorý bude oprávnený rozhodovať vo veci. V zmysle ust. zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Vzhľadom na to, že ani ustanovenie o výbere rozhodcov nebolo dohodnuté individuálne, predtlačenie mien rozhodcov, ktorí budú oprávnení rozhodovať o spore vyplývajúcom alebo súvisiacom so zmluvou, je nielen výrazným obmedzením až porušením ústavných práv účastníka konania, ale aj porušením ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Obsah rozhodcovskej doložky bol veriteľom vopred pripravený ešte pred uzavretím samotnej zmluvy a rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak fakticky nerovného stavu medzi poskytovateľom úveru - oprávneným a spotrebiteľom - povinným.

3/ Rozhodcovský súd v prípade posudzovania právneho nároku žalobcu (oprávneného) v súlade s jednotlivými ustanoveniami o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) sa mal zaoberať nielen samotnou platnosťou rozhodcovskej doložky, teda či má pôsobnosť na rozhodovanie v danom konaní, čo v tomto prípade nemá vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ale v súlade s ust. bol povinný zaoberať sa aj otázkou, či uplatnený nárok nie je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle citovaného ustanovenia nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Touto otázkou sa však rozhodcovský súd vôbec nezaoberal. Odvolateľ v tejto súvislosti namietol, že pri zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, skúma súd vlastnosti predložených dokumentov a pri zastavení exekúcie exekučný súd skúma len vlastnosti uloženej povinnosti. Nie je oprávnený materiálne preskúmavať vec, o ktorej už rozhodol rozhodcovský súd. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. z 10.decembra 2010, v ktorom konštatoval, že „...exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu ( Exekučného poriadku). Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 27.januára 2007 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998) a na novšie rozhodnutie sp. zn. , v odôvodnení ktorého NS SR rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt.

Odvolací súd považuje za podstatné aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , z ktorého je zrejmé, že okresný súd postupoval správne a zákonne, keď posudzoval charakter zmluvy a dospel k záveru, že predmetná zmluva je typická adhézna zmluva. Pre tento záver bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či povinný pri jej uzatváraní vzniesol nejaké pripomienky proti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávneným, ako dodávateľom, ktorej text vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je nečitateľný a neprehľadný, ťažko čitateľný je aj text pripojených úverových zmluvných podmienok. Rozhodcovská doložka sa nijak neodlišuje od ostatného textu všeobecných podmienok a podpis spotrebiteľa sa nenachádza za všeobecnými podmienkami vrátane rozhodcovskej doložky, ale na prvej strane úverovej zmluvy. Oprávnený bezdôvodne vytýka okresnému súdu nesprávne skutkové zistenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nevyváženého. Zastáva názor, že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu, alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej

rozhodcovskej zmluvy (, , , ZRK), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom štádiu exekučného konania zamietne návrh na vydanie poverenia, preto okresný súd postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože v zmysle výkladu Smernice, ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle , tak bola ako taká už od počiatku neplatná podľa . Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu. Odvolací súd tiež poukazuje na ust. v tej súvislosti, že právny úkon, obsahom ktorého je ustanovenie, ktoré vedie k tomu, aby zákon dodržaný nebol, je obchádzaním zákona. Ide o vylúčenie záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, resp. inštitútu, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, ale jeho cieľom je dosiahnutie z hľadiska pozitívneho práva nespochybniteľného stavu. Právny úkon obchádzajúci zákon je spravidla urobený v súlade so zákonom tak, aby bol ním dosiahnutý výsledok právnou normou zakázaný, alebo nežiadúci. V tomto prípade rozhodcovský súd neskúmal rozhodcovskú doložku, ani zmluvu z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa, ale plnenia z predmetnej úverovej zmluvy priznal oprávnenému v súlade s jeho žalobou. Takto sa využitie inštitútu dojednania rozhodcovskej doložky, ktorý je vo všeobecnosti inštitútom právom dovoleným a predvídaným, navonok javí v súlade s pozitívnym právom. V tomto prípade však bola povinnému odopretá ochrana poskytovaná príslušnými ustanoveniami Smernice, ako aj o spotrebiteľských zmluvách, keď rozhodcovský súd nerešpektoval príslušné kogentné európske a vnútroštátne normy o ochrane spotrebiteľa. Takto prostredníctvom využitia zákonom dovoleného inštitútu, došlo v predmetnej veci k dosiahnutiu výsledku právom zakázaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva názor, že dojednanie rozhodcovskej doložky je právny úkon obchádzajúci zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa ustanovenia , potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.