Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/169/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany, proti odporcovi: K. C., N.. XX.XX.XXXX, N. N. Y. XXX, M., o zaplatenie 86/13 eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu 77,50 eur, úrok z omeškania vo výške 0,023 % denne z čiastky 77,50 eur odo dňa 26.06.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 10,40 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 26 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Čo do zaplatenia zmluvných pokút 3,39 eur a 5,24 eur návrh z a m i e t a .

Určuje, že zmluvná podmienka upravená v úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a. s. platných k 01.03.2007 v § 3 Hlavy 14 a to: „V prípade omeškania úhrady splátky, splátky RÚ I. či RÚ II. alebo ich častí alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy 7. § 6 týchto ÚP je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania, najmenej však 100 Sk. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚI. či RÚ II., alebo ich častí dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, z ktorej úhradou je v omeškaní“, je n e p r i j a t e ľ n o u zmluvnou podmienkou.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 28.02.2012 v spojení s opravným uznesením zo dňa 18.06.2012 rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 350,13 eur, úrok z omeškania vo výške 0,023 % denne zo sumy 350,13 eur odo dňa 26.06.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania 15,60 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Svoje rozhodnutie po aplikácii ust. , ods. 2, ods. 1 O.Z. a ust. o spotrebiteľských úveroch odôvodnil tým, že odporca spotrebiteľský úver nesplácal, odo dňa 26.06.2007 je v omeškaní so splnením tohto peňažného záväzku a navrhovateľovi ako veriteľovi vzniklo právo na ročný úrok z omeškania v zmysle . Zo splátkového kalendára predloženého navrhovateľom súd zistil, že navrhovateľ voči odporcovi eviduje pohľadávku vo výške 600,74 eur. Táto pohľadávka pozostáva z 3 splátok po 32,90 eur, zmluvnej pokuty 3,39 eur, pokuty za predčasnú splatnosť úveru 77,50 eur, zo splatnenej istiny 415,92 eur, ďalšej zmluvnej pokuty 5,24 eur. V rubrike zaplatené sa udáva celková suma platieb odporcom vo výške 164,48 eur. Rozdiel medzi položkami 600,74 eur a 164,48 eur predstavuje 436,27 eur. Z tejto sumy však súd odrátal zmluvné pokuty, to znamená položku 3,39 eur, 5,24 eur ako i pokutu za predčasnú splatnosť úveru 77,50 eur, teda spolu 86,13 eur. 436,27 eur

- 86,13 eur predstavuje sumu 350,13 eur, teda sumu, ktorú odporca navrhovateľovi dlhuje. Súd pokiaľ ide o právny stav čo do zmluvnej pokuty dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute úverové zmluva neobsahuje. To nemôžu zhojiť ani dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v úverových zmluvných podmienkach, ktoré nie sú odporcom podpísané. Nie je tak splnená písomná forma ako to má na mysli úst. . V tejto časti je preto návrh navrhovateľa nedôvodný, súd mu nemohol poskytnúť právnu ochranu, v dôsledku čoho bol návrh v časti zmluvnej pokuty zamietnutý. Vo veci mal navrhovateľ úspech, kedy percento úspešnosti predstavuje 60%. 60% zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 26 eur predstavuje 15,60 eur. Preto mu priznal v zmysle túto náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia podal odvolanie navrhovateľ. Dojednanie o zmluvnej pokute M je právne relevantným dojednaním v rámci existujúceho záväzkového vzťahu, pretože ide o dojednanie v úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, to znamená, že platným a rovnocenným dojednaním s ostatnými zmluvnými dojednaniami. Dohodu o zmluvnej pokute možno uzavrieť buď samostatne, alebo ako súčasť záväzkového právneho vzťahu, ktorého sa zmluvná pokuta týka. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne, pričom nezáleží na tom, akú formu má zmluva zabezpečená zmluvnou pokutou. To, že dojednanie zmluvnej pokuty je upravené len v úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, v nadväznosti na zákonnú úpravu zmluvnej pokuty preukazuje, že bolo urobené písomne a formou, ktoré predpokladá zákonná predajcom rozsahu platná a nespochybniteľné. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi násadu cez zmluvné pokuty za omeškanie so splácaním dohodnutých splátok vo výške 3,39 euro a 5,24 euro spolu 8,63 eura. Ušlý úrok, respektíve pokuta predčasného splatenia je podľa úverových podmienok hlava 7 . Suma 77,50 euro uvedená ako pokuta (predčasná splatnosť úveru), ktorá bola uvedená v prehľade odčerpania splácaným úveru, ktorú navrhovateľ predložil pri podaní návrhu, nie je možné stotožňovať s inštitútom zmluvnej pokuty tak ako ho pozná . Sumu 77,50 splátkovom kalendári uvedenú ako pokuta vznikla z toho dôvodu, že odporca nesplácal úver v pravidelných mesačných splátkach a celý dlh sa stal zročný. Pokutu predčasného splatenia úveru nie je možné považovať za inštitút zmluvnej pokuty podľa ani podľa , pretože ide o vyčíslenie ušlého úroku, ktorý by bol pri riadnom splácaní započítaný v mesačných splátkach

- hlava 7 a úverových zmluvných podmienok. Preto navrhovateľ so záverom súdu o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty nesúhlasí, nakoľko v zmysle ust. bola zmluvná pokuta urobená vo forme, ktorú vyžaduje zákon tzn. písomne dojednania, ktoré sú vedené v úverových zmluvných podmienkach sú platnými a rovnocennými dojednaniami s ostatnými zmluvnými dojednaniami, nie možné odlišne posudzovať jednotlivé dojednané ustanovenia, pretože aj keď súprave zmluvné podmienky takzvanými typovými, ich platnosť a právnou vymožiteľnosť prejudikujú právne predpisy upravujúce danú oblasť záväzkových zmluvných vzťahov. Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listine z poznateľná sa obsahu právneho úkonu, a tak spolu náležitosť jednotlivých listine nesporná. Žiadny právny predpis neustanovuje, kde má byť na listine zachycujú svet písomný prejav umiestnený podpis. Súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj tie listiny, ktoré sú označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané. Preto navrhol zmeniť rozhodnutie súdu 1. stupňa tak, že v celom rozsahu návrhu navrhovateľa vyhovie.

Vyjadrenie k odvolaniu odporkyňa nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

V zmysle ust. , v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. i uznesenia, (použitých s odkazom na ), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu obsah práva na súdnu ochranu uvedený v nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa a čl. 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. .

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil.

Súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení rozhodnutia v zamietajúcej časti uvádzal, že pokiaľ ide o právny stav čo do zmluvnej pokuty dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute úverové zmluva neobsahuje. To nemôžu zhojiť ani dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v úverových zmluvných podmienkach, ktoré nie sú odporcom podpísané. Nie je tak splnená písomná forma ako to má na mysli úst. . V tejto časti je preto návrh navrhovateľa nedôvodný, súd mu nemohol poskytnúť právnu ochranu, v dôsledku čoho bol návrh v časti zmluvnej pokuty zamietnutý.

Predmetná zmluvná pokuta vo výške ušlého úroku bola dohodnutá č Hlave 7 § 6 a zmluvná pokuta v prípade omeškania s úhradou splátky úveru v Hlave 14 Záverečné ustanovenia, § 3, pričom tieto tvoria neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy 1. 3. 2007, aj zmluvná pokuta za omeškanie platby súhlasil odporca, že zaplatí navrhovateľovi ktorý bude oprávnený pripísať sumu akýchkoľvek nákladov na ťarchu jeho účtu, ktoré vzniknú navrhovateľovi pri vymáhaní sumy úveru (vyplýva z toho, že výška zmluvnej pokuty za omeškanie platby je v obchodných podmienkach jednoznačne určená). Podpisom zmluvy o úvere tak odporca prehlásil, že si obchodné podmienky vzťahujúce sa k zmluve prečítal porozumel im a pokladá ich ustanovenia za záväzné.

Tieto obchodné podmienky však súd vôbec nehodnotil

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, s použitím ust. , keďže sa ním účastníkom odňala možnosť konať pred súdom, zrušil, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa nasledovne :

- v o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový , ktorý v ostatnom znení má v zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. č. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. rozdielne v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou od 01.01.2008 v spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Predmetný právny vzťah založený predmetnou zmluvou medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom v zmysle a nasl. a ako podnikom v zmysle cit. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle a nasl. a podľa cit. účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou a treba naň aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). Ust. ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi.

Podľa ust. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa ust. , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Prvostupňový súd ak zamietne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z toho dôvodu, že ustanovenia o zmluvnej pokute ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy sú neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, mal v zmysle ust. výslovne uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia aj bez návrhu, ukladá mu to priamo ustanovenie zákona, pretože vyslovuje, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná a nepriznal takto plnenie z dôvodu takejto podmienky dodávateľovi, tzn. navrhovateľovi, v tejto časti návrh zamietol. Povinnosťou súdu je teda okrem zamietnutia žaloby vo výroku, výslovne uviesť zmluvnú podmienku, ktorú určil za neprijateľnú. ( )

Ak sa preto zdôvodňuje zamietnutie v časti zmluvnej pokuty ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech odporcu, musí ju okrem iného súd vo výroku určiť ako neprijateľnú a odcitovať jej znenie vo výroku v zmysle ust. Týmto sa súd vôbec nezaoberal.

Rozsudok súdu prvého stupňa bol, preto v zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušený s použitím ust. , keďže sa tým účastníkom odňala možnosť konať pred súdom a podľa ods. 2 vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa preto bude v ďalšom konaním správne posúdiť zmluvu a ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, a to v častiach čo sa týka zmluvnej pokuty i úroku z omeškania. Prihliadne pritom tiež na aplikáciu ustanovenia a Vykonané dôkazy vyhodnotí jednotlivo i v ich súhrne podľa ustanovenia a rozhodnutie vyhotoví zmysle ustanovenia s. 2 , aby mohol byť preskúmateľný to znamená že jasne, výstižne, stručne uvedie, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, ako vec právne posúdil.

V zmysle ustanovenia zároveň rozhodne prvostupňový súd aj o trovách tohto odvolacieho konania, nielen o všetkých trovách konania pred súdom prvého stupňa.

Právnym názorom odvolacieho súdu je prvostupňový súd viazaný. Rozsudok zo dňa 28.02.2012 je čo do povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 350,13 eur s príslušenstvom právoplatný. Predmetom konania ostala zmluvná pokuta 3,39 eur, 5,24 eur a 77,50 eur, čo je podľa navrhovateľa pokuta za predčasnú splatnosť úveru.

Navrhovateľ si teda v tomto konaní uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 86,13 eur. Dojednania o zmluvnej pokute obsahujú obchodné podmienky. Tie tvoria súčasť zmluvy (str.4 uznesenia odvolacieho súdu). Dojednanie o zmluvnej pokute je preto platné.

Najmenej v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 24.04.2012 sp. zn. nebolo plnenie zmluvnej pokuty priznané a bola vyslovená neprijateľná zmluvná podmienka. Je teda zrejmé, že obsahovo totožná zmluvná podmienka, z ktorej sa uplatňuje nárok v tomto konaní, už bola vyhlásená za neprijateľnú resp. z nej nebolo priznané plnenie (avšak navrhovateľ „presúva“ dojednanie o zmluvnej pokute z hlavy 10 § 2 do hlavy 15 § 3 alebo do hlavy 14 § 3 úverových zmluvných podmienok).

Podľa ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.".

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/S., bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.

Ustanovenie zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú alebo na základe, ktorej nebolo poskytnuté požadované plnenie. Takáto zmluvná podmienka je neplatná ( ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval ( ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie ( ; ,,z neplatného právneho úkonu"). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi ( ) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti ( ).

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C ).

Vzhľadom na ustanovenie procesný súd teda ani nemusel (nemohol) pristúpiť k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať. Preto návrh čo do zmluvnej pokuty vo výške 3,39 eur a 5,24 eur zamietol.

Iný je však právny vzťah čo do zmluvnej pokuty vo výške 77,50 eur. V zmysle Hlavy 7. § 6 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. platných ku dňu 01.03.2007, kedy účastníci uzavreli úverovú zmluvu, v prípade predčasnej splatnosti úveru je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého zisku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Predmetom činnosti navrhovateľa je i poskytovanie úverov a pôžičok nebankovým spôsobom. Úrok z takýchto úverov je pridanou hodnotou podieľajúcou sa na zisku nebankového subjektu. Je nesporné, že poskytnutý úver riadne splácaný nebol, o čom svedčí aj právoplatné uznesenie súdu zo dňa 28.02.2012, ktorým bol odporca na vyplatenie nesplateného úveru vo výške 350,13 eur zaviazaný za podmienok zosplatnenia úveru zo dňa 25.06.2007. V opačnom prípade by navrhovateľovi prirastali úroky z úveru. Ak bolo poskytnutých 14.391,-Sk s konečnou výškou úveru 17.838,-Sk, splácaných 18-timi splátkami po 991,-Sk, je cena úveru 3.447,-Sk. Cena úveru je pri jednej splátke 191,50 eur čo zo splátky 991 eur predstavuje 19%, teda nie je to úžera a niet dôvod na prípadné zníženie (moderovanie) zmluvnej pokuty vo výške 77,50 eur (vonkoncom ani odporcom nenamietanej). V tejto časti je nárok navrhovateľa opodstatnený, vrátane úroku z omeškania ( ).

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle 142 ods. 3 , keďže navrhovateľ mal vo veci neúspech v nepatrnej časti. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh 16,50 eur a zo súdneho poplatku za odvolanie 26 eur. Rozsudkom zo dňa 28.02.2012 bola navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania 15,60 eur, rozdiel je 10,40 eur

Poučenie:

Poučenie : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( / ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( / ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( / ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného

konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( ).