Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-63-2022.pdf
PDF · 97.83 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/63/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnej: M. P., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX/XX, K. D., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.636 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 25. októbra 2022 pod č.k. 4Er/378/2010-42, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením vyhlásil exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp.zn. 4Er/378/2010 (EX 2237/2010) za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1, § 343 d ods. 2 Exekučného poriadku. 1.1. Uviedol, že oprávnená sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 11.03.2010 u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. domáhala vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnej vo výške 1.636 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, sp.zn. SR 20529/09 zo dňa 01.12.2009. Dňa 29.04.2010 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 29.03.2016 postúpil súdny exekútor súdu podanie oprávnenej označené ako "Oznámenie k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti." 1.2. Súd prvej inštancie zisťoval, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Preskúmal zmluvu o úvere ako aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 18. je obsiahnutá rozhodcovská doložka. Zmluvu o úvere, ktorá založila záväzkový právny vzťah medzi oprávnenou a povinnou považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Považoval za nepochybné, že povinná je a aj v čase uzatvorenia zmluvy bola spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje označenie povinnej aj ako podnikateľa, túto skutočnosť nepovažoval za relevantnú pre určenie, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver, pretože povinná je označená aj ako fyzická osoba-nepodnikateľ. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 243/07). 1.3. Z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Dostatočným preukázaním by nebol ani všeobecný údaj o poskytnutí úveru "na výkon podnikania". Takýto údaj neposkytuje odpoveď na otázku akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinnej vôbec uzavretie zmluvy o úvere má, nie je dostatočným preukázaním, že úver si povinná vzala na podnikanie, že finančné prostriedky použila na výkon živnostenského oprávnenia. 1.4. Formuláciu rozhodcovskej doložky nepovažoval za platnú. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď je oprávnenou podaná žaloba na rozhodcovský súd. Rozhodcovskú doložku si osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. V zmluve o úvere boli zmluvné podmienky vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, preto je podľa Občianskeho zákonníka neplatná. Nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinná, teda spotrebiteľka, bola zvlášť upozornená, ktoré by bolo zvlášť dojednané, a ona by bola s týmto ustanovením zmluvy súhlasila a prejavila by svoj súhlas podpisom. Podpis na zmluve o úvere nemožno považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinná sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdala vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 1.5. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Keďže súdny exekútor oznámil, že si náhradu trov exekúcie neuplatňuje, súd prvej inštancie mu náhradu trov exekúcie nepriznal.
2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená, ktorá navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podané odvolanie odôvodnila s odkazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedla, že povinná zmluvu o úvere uzatvorila pod obchodným menom Katarína Pirosková ako fyzickou osobou - podnikateľom označenej identifikačným číslom 44 526 555, pritom konala v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania. Skutočnosť, na čo konkrétne povinná využila poskytnutý úver oprávnený neskúma. V prípade postavenia oprávnenej treba akceptovať jej dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupovala. Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Dlžník podpisom zmluvy prejavil vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Rozhodcovská doložka dojednaná v bode 18 bola písaná čitateľným písmom, a už na prvý pohľad z nej vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov. Časová verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nevylučovala použitie rozhodcovskej doložky. Tá je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozhodnutie Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 02.03.2011 sp. zn. 12 Cmo 13/2010, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.10.2009 sp.zn. 33 Cdo 2675/2007, rozsudok Krajského súdu v B. M. zo dňa 01.03.2011, sp.zn. 19Co/481/2010 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.06.2010 sp.zn. 23 Cdo 1201/2009. Mala za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s platnými právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a preto nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.
3. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b, c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom
6. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že na návrh oprávnenej spísaný pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 11.03.2010 sa začalo exekučné konanie. Dňa 27.04.2010 došla súdu prvej inštancie žiadosť i udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. 20529/09 zo dňa 01.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.01.2010 a vykonateľnosť dňa 07.01.2010. Dňa 29.04.2010 súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie. Súdny exekútor dňa 29.03.2016 doručil súdu prvej inštancie oznámenie oprávnenej k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Po doložení zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru na výzvu súdu následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
10. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil právny vzťah medzi oprávnenou a povinnou ako vzťah spotrebiteľský, vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a zmluvu o úvere tiež považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej oprávnená ako dodávateľ poskytla finančné prostriedky povinnej ako spotrebiteľovi. Takýto vzťah používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa a preto je naň nutné aplikovať spotrebiteľské právo. Na spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej zmluvy o úvere nič nemení skutočnosť, že v zmluve bol predtlačený text prehlásenia dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Vzhľadom na to, že povinná je v zmluve označená ako fyzická osoba - podnikateľ (obchodné meno, IČO, miesto podnikania) a zároveň aj ako fyzická osoba (meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo), nemožno zo zmluvy jednoznačne určiť, či zmluvu uzavrel ako fyzická osoba podnikateľ alebo len ako fyzická osoba. Zároveň treba dodať, že povinná ani nemala možnosť odmietnuť prehlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania, pretože to bolo v texte zmluvy vopred predtlačené. Skutočnosť, že povinná podniká, sama o sebe neznamená, že jej musia byť poskytované finančné prostriedky vždy len za účelom podnikania. Keďže oprávnená v tomto ohľade neuniesla dôkazné bremeno, pretože nepreukázala, že povinná pri uzatváraní úveru konala ako podnikateľ a úver si brala na podnikanie, súd prvej inštancie na predmetný právny vzťah správne aplikoval spotrebiteľské právne normy, pretože v prípade pochybností o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
14. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizácii Exekučného poriadku, okrem iného doplnením ustanovení § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f, ktorý predstavuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia vyššie citovanej novely. V zmysle citovaných ustanovení bola oprávnenej uložená povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti zákona (vyššie citovanej novely) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Citované ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku touto povinnosťou teda zaťažuje oprávnenú v tých konaniach, ktoré sú vykonávané na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou osobou.
15. Zzákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015. Účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23.12.2015. Oprávnená bola povinná doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do 22.01.2016. V predmetnej veci takéto doplnenie návrhu bolo exekučnému súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora až dňa 29.03.2016. 15.1. V tomto smere odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 08.11.2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (napr. aj II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016)]. 15.2. Je vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej oprávnenej, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnila a doručila v zákonnej lehote príslušnému exekučnému súdu. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie, ku ktorým dospeli.
16. Súd prvej inštancie, hoci dospel k správnemu záveru, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, pri svojom rozhodovaní o zastavení exekúcie nesprávne vec právne posúdil, pretože vôbec neprihliadal
na doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Súd neposúdil predmetné doplnenie v zmysle ustanovení § 243f Exekučného poriadku, ale zaoberal sa posudzovaním neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Súd prvej inštancie sa v predmetnom konaní vôbec nezaoberal tým, či boli splnené predpoklady pre postup podľa § 243f Exekučného poriadku, a teda či predmetná exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnej, ktorá je fyzickou osobou, hoci táto skutočnosť vyplynula z predloženého rozhodcovského rozsudku, v ktorom rozhodcovský súd uviedol, že zmluvné strany zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 23.01.2009. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v ustanoveniach § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku je exekučný súd povinný ex offo prihliadať na to, či bola v konaní pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom poskytnutá taká primeraná ochrana, aká spotrebiteľovi podľa predpisov spotrebiteľského práva patrí. S poukazom na uvedené mal súd prvej inštancie v prvom rade posúdiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, teda či bol doplnený v zákonnej lehote a či oprávnená v podanom doplnení uviedla všetky zákonom vyžadované skutočnosti pre dostatočné posúdenie vlastného vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Súd prvej inštancie neuviedol, ako sa vysporiadal so skutočnosťami uvádzanými v doplnení návrhu, či návrh na vykonanie exekúcie považuje za riadne a včas doplnený alebo naopak, či oprávnená riadne a včas návrh nedoplnila.
17. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s podaným doplnením návrhu na vykonanie exekúcie, neposudzoval uvedené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie ani to, či ho považuje za doplnené včas, teda do 22.01.2016 doručené exekučnému súdu a či je dostatočné. Týmto nedostatočným odôvodnením súčasne založil nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia. V prípade, ak súd ustáli, že oprávnená riadne a včas návrh na vykonanie exekúcie nedoplnila, má z uvedeného dôvodu exekúciu zastaviť, alebo v prípade ak súd vzhliadne doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie za dostačujúce, preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. Súd prvej inštancie však takto nepostupoval, avšak bez akéhokoľvek posúdenia doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie sa zaoberal posudzovaním prípustnosti rozhodcovského rozsudku a jeho spôsobilosťou byť exekučným titulom. 17.1. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že súčasťou spisu súdu prvej inštancie ani nebola zmenka (blankozmenka, vystavená dňa 23.01.2009), hoci exekučný titul - rozhodcovský rozsudok na ňu sám poukazuje.
18. Vzhľadom k uvedenému bude preto úlohou súdu prvej inštancie opätovne preskúmať vec s poukazom na uvedený právny názor vyslovený odvolacím súdom, znova si vyžiadať od oprávnenej vystavenú zmenku a následne posúdiť, či možno považovať podanie oprávnenej, ktorým doplnila svoj návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa 29.03.2016, ako doplnený včas.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa vecou zaoberať najmä v tom smere, že sa vysporiada s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f Exekučného poriadku. V prípade, že dospeje k záveru, že oprávnená návrh nedoplnila včas, exekúciu zastaví podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, resp. ak bude mať za to, že doplnenie bolo urobené včas, preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Svoje nové rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).