Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoKR/4/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci začatého konkurzného konania na majetok dlžníka VAV Development s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 184, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 038 148, v konaní zast. Hronček & Partners, s. r. o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327 na návrh navrhovateľa - veriteľa Cod SPV 3, s.r.o., so sídlom Za Humnami 3666/44, 949 01 Nitra, IČO: 52 021 611, v konaní zast. AKMB, s.r.o., so sídlom Štefánikova 9, 949 01 Nitra, IČO: 52 360 458 o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina č. k. -223 zo dňa 30. septembra 2022, takto

rozhodol:

Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. -223 zo dňa 30. septembra 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete zastavil konkurzné konanie z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka. V druhej výrokovej vete rozhodol, že dlžník má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným dňa 29.06.2022 sa navrhovateľ ako veriteľ domáhal vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. V návrhu uviedol, že spoločnosť Waldviertler Sparkasse Bank AG, Zwettl, Rakúska republika, číslo zápisu spoločnosti: FN 36924a (ďalej aj len „pôvodný veriteľ“) eviduje proti dlžníkovi splatnú úverovú pohľadávku na základe Zmluvy o úvere č. 002184-001 v znení jej dodatkov č. 1 až č. 5 (ďalej aj len „Zmluva o úvere“), uzavretej medzi dlžníkom a spoločnosťou Waldviertler Sparkasse von 1842 AG, Rakúska republika, číslo zápisu spoločnosti: FN 279850w, ako veriteľom, ktorej univerzálnym právnym nástupcom z dôvodu zlúčenia je pôvodný veriteľ. Na základe Zmluvy o úvere bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 1.500.000,- Eur, ktorý sa dlžník zaviazal v zmysle podmienok Zmluvy o úvere splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v Zmluve o úvere. Pohľadávka pôvodného veriteľa proti dlžníkovi zo Zmluvy o úvere bola zabezpečená záložným právom zriadeným na majetok spoločnosti V A V invest, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 615 325, na majetok ktorej bol dňa 05.01.2016 uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, uverejneným v Obchodnom vestníku 02/2016 pod sp. zn. , vyhlásený konkurz, a preto pôvodný veriteľ si úverovú pohľadávku proti dlžníkovi riadne prihlásil do konkurzu V A V invest, s.r.o. „v konkurze“ podľa a pohľadávka v rámci konkurzu bola aj čiastočne splnená (z malej časti týkajúcej sa príslušenstva), a to z výťažku zo speňaženia majetku, ku ktorému bolo zriadené záložné právo. Úverová pohľadávka bola v konkurze V A V invest, s.r.o. „v konkurze“ riadne zistená, a to v celom prihlásenom rozsahu istiny, úrokov a úrokov z omeškania. Ďalej navrhovateľ uviedol, že medzi pôvodným veriteľom ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom bola dňa 13.12.2021 uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej je odplatné postúpenie úverovej pohľadávky v časti jej istiny vo výške 100.000,- Eur. Navrhovateľ pohľadávku preukázal podľa a poukázal na to, že

dlžník bol ešte pôvodným veriteľom opakovane vyzvaný na zaplatenie pohľadávky. Navrhovateľ zároveň označil ako ďalších veriteľov s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti veriteľov:

- Waldviertler Sparkasse Bank AG, číslo zápisu spoločnosti: FN 36924a s pohľadávkou v minimálnej výške istiny 1.400.000,- Eur a

- V A V invest, s.r.o. „v konkurze“, IČO: 31 615 325 s pohľadávkou vo výške 24.279,73 Eur, ktorá je spísaná v súpise všeobecnej podstaty a ktorá vznikla z titulu regresného práva V A V invest, s.r.o. „v konkurze“ ako záložcu na náhradu plnenia poskytnutého pôvodnému veriteľovi, pričom Výzvou zo dňa 24.03.2021 vyzval správca dlžníka na úhradu predmetnej pohľadávky.

3. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -83 zo dňa 14.07.2022, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 139/2022, deň vydania 20.07.2022, začal konkurzné konanie voči dlžníkovi.

4. Dlžník sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 14.08.2022, doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.08.2022, v ktorom spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa z dôvodu, že Waldviertler Sparkasse Bank AG, FN 36924a (ďalej aj len „WSPK“) nemohlo previesť na navrhovateľa zmluvou zo dňa 13.12.2021 časť úveru č. 002184-001, keďže podľa výpisu z Centrálneho registra úverov vedeného Českou národnou bankou ku dňu 31.01.2020 evidovala Česká národná banka zostatok úveru č. 002184-001 vo výške 0,- Eur. Dlžník zároveň uviedol, že vo svojom účtovníctve neeviduje žiadny záväzok voči navrhovateľovi ani záväzok voči spoločnosti Waldviertler Sparkasse Bank AG, postúpenie tzv. časti pohľadávky považuje za neplatný právny úkon a vo svojom účtovníctve neeviduje ani záväzok voči spoločnosti VAV invest s.r.o. v konkurze, Banská Bystrica, naopak eviduje pohľadávku. Dlžník tvrdil, že podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka zo strany navrhovateľa predstavuje šikanózny výkon práva a v zmysle zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu a súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Podľa dlžníka právny predchodca WSPK sa de iure dopustil trestného činu Sprenevery podľa , keďže dlžník uzatvoril dňa 13.01.2009 v dobrej viere zmluvu o úvere č. 002184-001, predmetom ktorej bol záväzok poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 1.500.000,- Eur, ktorý mal byť použitý na refinancovanie potrieb dlžníka, avšak na základe žiadosti právneho predchodcu WSPK bol použitý na úhradu omeškaných platieb iných spoločností, a teda dlžník nemal z poskytnutého úveru nemal žiaden ekonomický osoh, naopak založil v jeho prospech svoje lukratívne nehnuteľnosti. Podľa dlžníka Zmluva o úvere a jej Dodatky sú absolútne neplatné, keďže za veriteľa ich podpisoval M.. Y. A. a T.. V. E. na základe plnej moci a dlžník tvrdí, že predmetné plnomocenstvo nebolo týmto osobám nikdy udelené, a preto tieto osoby ani neboli oprávnené na podpisovanie úverovej zmluvy a WSPK dlžníkovi tieto plnomocenstvá nikdy nepredložil a to ani napriek opakovaným výzvam. Pokiaľ by aj súd uznal existenciu týchto plnomocenstiev, podľa právneho názoru dlžníka by sa jednalo o obchádzanie o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, najmä ustanovení týkajúcich sa finančného sprostredkovania, keďže podľa registra finančných agentov a finančných poradcov vedeného NBS osoby M.. Y. A. ani T.. V. Tondrová nie sú a ani neboli nikdy zapísaní ako finanční sprostredkovatelia. V prípade konania bez plnomocenstva treba ďalej skúmať, či bol úkon riadne dodatočne schválený a podľa dlžníka na ratihabíciu písomného právneho úkonu by aj dodatočné schválenie muselo mať písomnú formu. Vzhľadom na uvedené teda osoby, ktoré konali v mene WSPK ako veriteľa z úverovej zmluvy, aj ak konali na základe plnomocenstva aj ak konali bez plnomocenstva, v oboch prípadoch ide o absolútne neplatný právny úkon. Keďže úverová zmluva je od počiatku neplatná, túto neplatnosť nie je možné odstrániť uzavretím dodatku k neplatnej zmluve, a preto neplatnými sú aj všetky jaj dodatky. Zároveň v dôsledku absolútnej neplatnosti samotných záväzkov z úverových zmlúv sú neplatné aj záložné zmluvy tento záväzok zabezpečujúce a záložné právo nevznikne, hoci by mu svedčil zápis v príslušnom registri záložných práv alebo v katastri nehnuteľností a hoci by zmluva o zriadení záložného práva bola bezvadná (platná), ak sa dodatočne ukáže, že zmluva, na základe ktorej sa predpokladal vznik zabezpečenej pohľadávky, je neplatná. Podľa dlžníka konanie zahraničnej banky bolo v rozpore aj s dobrými mravmi, keď konanie pri uzatváraní úverovej zmluvy nebolo obvyklé, poctivé ani spravodlivé a nezodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám, pričom prevažná časť ustanovení v zmluve o úvere je priamo v rozpore so zákonom a pravidlami dobrých mravov, čo má za následok neplatnosť celej takejto zmluvy podľa . Uvedenými dojednaniami je hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to nielen v ustanoveniach zmluvy o úvere, ktorých účel zdá sa smeruje k jedinému cieľu, a to navýšiť poskytnutú pôžičku spôsobom znemožňujúcim

dlžníkovi reálne ju zaplatiť pri zachovaní proporcionality, vzájomných práv a povinností tak, aby veriteľ mohol realizovať svoje práva zo Zabezpečovacích zmlúv o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam, pričom cena založených nehnuteľností niekoľkonásobne prevyšovala zabezpečovanú pohľadávku. Účelom zabezpečovacieho prevodu práva ako zabezpečovacieho inštitútu pritom nemá byť dosiahnutie neprimeraného zisku, ale primerané zabezpečenie pohľadávky, a preto možno preto konštatovať, že neplatné sú aj zabezpečovacie zmluvy, a to nielen z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere ako hlavnej zmluvy, ale aj z dôvodu jej rozporu so zákonom, lebo z ich obsahu možno usúdiť, že nemali zabezpečovací charakter, ktorým je naplnenie uhradzovacej funkcie, ale tzv. prepadný charakter. Dlžník uviedol aj rozsiahlu argumentáciu o tom, že zatiaľ čo spoločnosť Waldviertler Sparkasse von 1842 mohla na území Slovenskej republiky poskytovať bankové služby, jej univerzálny právny nástupca spoločnosť Waldviertler Sparkasse von 1842 AG nespĺňala podmienky poskytovania bankových služieb na území Slovenskej republiky podľa § 11 ods. 2 zákona o bankách, na základe čoho možno konštatovať, že z jej strany mohlo ísť o neoprávnené podnikanie a neoprávnené podnikanie zahraničnej banky mohlo zakladať taký rozpor so zákonom, ktorého následkom je nie len spôsobenie ujmy inému, ale aj porušenie verejného poriadku, pretože bankový sektor je striktne regulovaným odvetvím, čo má zabezpečovať bezpečnosť klientov a stabilitu finančného prostredia, pričom aktuálne v tejto veci prebieha aj preverovanie v rámci trestného konania na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I. Aj keď neoprávnenosť podnikania sama o sebe nespôsobuje absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy, dlžník má za to, že podozrenie z trestnej činnosti pri poskytovaní bankových služieb veriteľom vrátane podpisu úverovej zmluvy je relevantným argumentom pre nepriznanie ochrany takémuto právnemu úkonu a pre určenie jeho neplatnosti na základe vyššie uvedeného. Dlžník ďalej uviedol, že v konkurze VAV invest s.r.o. na základe záväzného pokynu WSPK odpredal správca JUDr. Rybár dňa 22.10.2019 v rozpore so zákonom majetok dlžníka ako ručiteľa - tretej osoby, ktorá ručila za záväzky spoločnosti VAV invest s.r.o. „v konkurze“ priamym predajom podstatnej časti majetku patriaceho k podniku, čím spôsobil „dlžníkovi“ a jeho spoločníkom škodu vo výške minimálne 1.601.129,05 Eur. Dňa 19.03.2021 si dlžník písomne uplatnil výzvou k úhrade svoj nárok z titulu spôsobenej škody vo výške 1.601.129,05 Eur voči VAV invest s.r.o. z titulu nezákonného odpredaja majetku dlžníka v nezákonnom predaji, kde sa viedlo trestné konanie pod č. k. PPZ-240/NKA-ST4-2019, a preto dlžník má za to, že dostatočne osvedčil zánik, prípadne spornosť predmetnej pohľadávky VAV invest s.r.o.. Podľa dlžníka postúpenie časti pohľadávky pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu je šikanóznym konaním veriteľa dlžníka. Súd by sa mal zaoberať aj tým, v akom časovom horizonte pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu k postúpeniu časti pohľadávky došlo, aký ekonomický cieľ účastníci tejto transakcie sledovali. K svojim záväzkom sa dlžník vyjadril tak, že eviduje ku dňu začatia konkurzného konania záväzok voči spriaznenému veriteľovi VAV invest s.r.o. „v konkurze“, Banská Bystrica z titulu uplatneného regresného nároku vo výške 24.279,73 Eur, pričom uvedený záväzok bol dňa 01.08.2022 započítaný voči uplatnenej pohľadávke dlžníka z regresnej pohľadávky vo výške 1.001.129,05 Eur a ku dňu vyjadrenia regresný nárok vo výške 24.279,73 Eur bol vysporiadaný a neexistuje. Dlžník má ku dňu 21.07.2022 zriadený účet v Tatra banke so zostatkom vo výške 75,03 Eur a eviduje pokladničnú hotovosť vo výške 49,20 Eur. Dlžník eviduje k 21.07.2022 pohľadávky voči Akzent BigBoard, a.s. splatná 18.11.2019 na sumu 1.800,- Eur, voči EuropaCinema ZV splatná dňa 30.6.2023 na sumu 12.978,- Eur, voči EuropaCinema ZV splatná dňa 31.12.2019 na sumu 10.712,11- Eur, postúpená pohľadávka voči Europa SC BB a.s. uplatnená z titulu náhrady škody v súdnom konaní č. vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica voči členom veriteľského výboru VAV invest s.r.o. „ v reštrukturalizácii“ splatná 60 dní od vymoženia na sumu 1.500.000,- Eur, postúpená pohľadávka voči VAV Management s.r.o. splatná dňa 31.12.2022 na sumu 600.000,- Eur, voči Europa SC ZV II a.s. za finančnú výpomoc 0,12 Eur a regresná pohľadávka voči VAV invest s.r.o. „v konkurze“ za predaj pozemkov na sumu 1.001.129,05- eur. Dlžník nepredpokladá, že by v lehote 30 dní od začatia konkurzného konania mohol s odbornou starostlivosťou očakávať úhradu pohľadávok. Dlžník eviduje majetok: cesty, komunikácie a zariadenie Dopravné ihrisko, zostatková cena po odpise k 21.07.2022 je 189.041,14 Eur. Celkovo eviduje dlžník pohľadávky v sume 3.126.619,28 Eur a záväzky v sume 0,- Eur.

5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že považuje pohľadávku navrhovateľa za relevantne spochybnenú dlžníkom. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 30.06.2004, sp. zn. súd prvej inštancie uviedol, že vlastný obsah zmluvy o postúpení pohľadávky môže byť pre konkurzný súd dôležitým zdrojom poznania z hľadiska zámeru, ktorý týmto právnym úkonom

jeho účastníci sledujú. Pritom možno ťažko myslieť vážne, že odplatné postúpenie časti pohľadávky medzi dvoma podnikateľskými subjektmi by nemalo byť motivované ekonomickými záujmami. Na strane postupcu sa taký záujem prejavuje najčastejšie tým, že sa mu takto podarí realizovať pohľadávku bez ďalších nákladov a časových prieťahov, čím sa kompenzuje fakt, že nepôjde o uspokojenie pohľadávky v plnej výške, na strane postupníka potom najčastejšie očakávaním, že pohľadávku vymôže vo vyššej sume, než za akú ju „kúpil“ (za odplatu nadobudol) a že rozdiel medzi sumou vyplatenou postupcovi a sumou, ktorú vymôže od dlžníka (alebo ktorú si započíta na vlastný záväzok voči dlžníkovi), bude jeho „ziskom“ z celej transakcie. Ak ekonomická podstata takej transakcie nie je zrejmá už zo zmluvy o postúpení pohľadávky a ak sa jej podstatu nepodarí osvetliť ani v ďalších fázach konania, potom v spojení s ďalšími skutočnosťami možno urobiť záver o šikanóznom výkone práva (o umelom vytváraní znaku úpadku spočívajúcom v pluralite veriteľov so splatnými pohľadávkami voči dlžníkovi). Súd prvej inštancie preskúmal navrhovateľom predloženú Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2021 uzavretú medzi Waldviertler Sparkasse Bank AG ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom a konštatoval, že v zmysle článku 1 ods. 1.2 sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné a postupník je povinný zaplatiť postupcovi za postúpenie pohľadávky odplatu vo výške, v lehotách a spôsobom uvedeným v článku 3 tejto Zmluvy a z článku 3 ods. 3.1 vyplýva, že za postúpenie pohľadávky sa postupník zaviazal zaplatiť postupcovi odplatu, ktorej výška a splatnosť je určená dohodou zmluvných strán v samotnej dohode uzatvorenej súčasne s podpisom tejto Zmluvy. Súd prvej inštancie potom z vykonaného dokazovania konštatoval, že zo samotnej Zmluvy o postúpení pohľadávky nie je možné zistiť ekonomickú podstatu postúpenia, nie je možné jednoznačne zistiť, aký ekonomický prospech motivoval zmluvné strany k uzavretiu predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky. Odplatnosť Zmluvy ako aj platobné podmienky mala byť upravená samostatnou dohodou, ktorá však súdu prvej inštancie predložená nebola a ktorej obsah tak súdu prvej inštancie nie je známy. Podľa súdu prvej inštancie k otázke ekonomickej podstaty postúpenia sa navrhovateľ nevyjadril ani na pojednávaní, uviedol toľko, že konali v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý na predmetnú situáciu pamätá s tým, že uvádza, že pohľadávku možno považovať za jednu a tú istú v prípade, ak došlo k postúpeniu skôr ako 90 dní pred podaním návrhu, pričom v tomto prípade bola predmetná pohľadávka postúpená v decembri 2021 a návrh bol podaný až v júni, a teda 90 dní uplynulo. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že ekonomická podstata takejto transakcie nie je zrejmá už zo zmluvy o postúpení pohľadávky a jej podstatu sa nepodarilo osvetliť ani v ďalších fázach konania. V spojení s týmito faktormi má podľa súdu prvej inštancie potom svoj význam aj časová súvzťažnosť medzi dobou uzavretia zmluvy o postúpení časti pohľadávky a dobou podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a ide síce o dobu dlhšiu ako 90 dní pred podaním návrhu, avšak v spojení so skutočnosťou o nepreukázaní ekonomickej podstaty postúpenia (napriek tomu, že dlžník vo svojom vyjadrení poukazuje práva na účelovosť postúpenia a na potrebu preukázania ekonomickej podstaty tejto transkacie) ide o dobu, ktorá je spôsobilá vyvolať pochybnosti o dôvodoch postúpenia časti pohľadávky. Po posúdení všetkých týchto skutočností v ich súhrne súd prvej inštancie mal dôvodné pochybnosti o cieľoch sledovaných postúpením časti pohľadávky a podľa súdu prvej inštancie na tomto základe možno dospieť k záveru, že pri úvahe o naplnení znaku plurality veriteľov dlžníka s pohľadávkami po lehote splatnosti nemožno prihliadnuť na pohľadávku navrhovateľa, a teda nemožno ani konštatovať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa.

6. Súd prvej inštancie k ďalšiemu navrhovateľom označenému veriteľovi VAV invest, s.r.o. konštatoval, že aj táto pohľadávka bola dlžníkom relevantným spôsobom spochybnená, keď bol súdu prvej inštancie predložený jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok veriteľa VAV Development s.r.o., IČO: 36 038 148 voči dlžníkovi VAV invest s.r.o. „v konkurze“ zo dňa 01.08.2022. Podľa súdu prvej inštancie veriteľ v predmetnom jednostrannom zápočte označil svoju tvrdenú peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 698.087,59 Eur, ktorú mal nadobudnúť dňa 04.11.2019 na základe Oznámenia o speňažení majetku tretej osoby podliehajúceho konkurzu, z titulu Zmluvy o predaji podstatnej časti majetku a následného uspokojenia veriteľa z úverovej zmluvy č.019378-001 uzatvorenej medzi Waldviertler Sparkasse Bank AG a spoločnosťou VAV invest s.r.o.. Veriteľ si mal predmetnú pohľadávku prihlásiť prihláškou do konkurzu vedeného na spoločnosť VAV invest s.r.o. „v konkurze“ pod sp. zn. . Podľa súdu prvej inštancie z jednostranného zápočtu ďalej vyplýva, že veriteľ dňa 01.08.2022 jednostranne započítal časť svojej pohľadávky so svojim záväzkom proti dlžníkovi vo výške 24.279,73 Eur z titulu Zmluvy o predaji podstatnej časti majetku a následného uspokojenia veriteľa z úverovej zmluvy č.002184-001 uzatvorenej medzi Waldviertler Spakasse Bank AG a spoločnosťou VAV Development s.r.o. v celkovej sume 24.279,73 Eur prihlásenej prihláškou č.4 do konkurzu VAV invest s.r.o.. Právny zástupca správcu konkurznej podstaty spoločnosti VAV invest s.r.o. na pojednávaní uviedol, že nesúhlasia, že by pohľadávka úpadcu VAV invest s.r.o. vo výške 24.279,73 Eur zanikla započítaním s pohľadávkou

spoločnosti VAV Development s.r.o. Uviedol, že dlžníkova pohľadávka z titulu tvrdenej náhrady škody neexistuje, jedná sa len o tvrdenie spoločnosti VAV Development s.r.o., ktoré nie je nijako podložené, nie je nijako potvrdené. Škoda mala vzniknúť pri speňažení majetku spoločnosti VAV Development s.r.o. v konkurze úpadcu VAV invest s.r.o., o ktorom dlžník tvrdí, že prevod majetku bol nezákonný. Takého započítanie je podľa nich neplatné, a ak by aj pripustili, že pohľadávka z titulu náhrady škody existuje, (čo ale popierajú), tak by to bola pohľadávka priamo voči správcovi, a nie voči úpadcovi VAV invest s.r.o., čiže takéto pohľadávky by sa ani nemohli stretnúť a teda ani započítať. Na uvedené dlžník na pojednávaní reagoval tým, že pohľadávka spoločnosti VAV Development s.r.o. voči spoločnosti VAV invest s.r.o. vo výške 698.087,59 eur (ktorú označil v jednostrannom zápočte) nie je pohľadávkou z titulu nároku na náhradu škody ale je pohľadávkou z titulu regresného nároku, ktorý vznikol z dôvodu, že v konkurze na majetok úpadcu VAV invest s.r.o. spoločnosť VAV Development s.r.o. plnila svojím majetkom (speňaženie majetku tretej osoby podliehajúceho konkurzu) záväzky VAV invest s.r.o.. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že dokazovanie existencie a výšky sporných nárokov presahuje účel prvej fázy konkurzného konania (do vyhlásenia konkurzu), ktoré má síce v zásade charakter sporového konania, ale len pokiaľ ide o zistenie splnenia podmienok pre vyhlásenie konkurzu (existencia platobnej neschopnosti dlžníka a dostatku majetku dlžníka) a nie pokiaľ ide o zistenie existencie pohľadávok navrhovateľa či ním v návrhu označených veriteľov.

7. Vzhľadom na absenciu plurality veriteľov, ako aj na skutočnosť, že návrh podal subjekt, ktorému nesvedčí aktívna legitimácia, súd prvej inštancie nemohol skonštatovať platobnú neschopnosť dlžníka v zmysle a keďže opakom platobnej neschopnosti je platobná schopnosť, súd prvej inštancie pri konštatácii platobnej schopnosti dlžníka, začaté konkurzné konanie s poukazom na zastavil.

8. Súd prvej inštancie nad rámec uvedeného na doplnenie uviedol, že pokiaľ dlžník poukazoval na to, že ďalší navrhovateľom označený veriteľ Waldviertler Sparkasse Bank AG podnikal bez potrebného oprávnenia na výkon bankovej činnosti, ide o skutočnosti, ktoré súd v danom konaní neposudzuje, rovnako tak ako neposudzuje, či konaním banky došlo k naplneniu niektorej skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ dlžník spochybňoval oprávnenie osôb konajúcich v mene veriteľa, a okrem iného aj z toho odvodzoval neplatnosť úverovej zmluvy, konkurzný súd nie je povolaný nahrádzať sporové konanie pokiaľ ide o zistenie oprávnenosti pohľadávky navrhovateľa. Každopádne v predmetnej súvislosti v konaní bolo nesporným, že na základe úverovej zmluvy došlo zo strany banky k plneniu v zmysle uzavretej úverovej zmluvy a ak teda banka plnila, je zrejmé, že v určitom okamihu banke vznikla pohľadávka voči dlžníkovi, ktorému bolo plnenie poskytnuté a len zo samotného výpisu z registrového úveru nemožno dospieť k záveru o zániku predmetnej pohľadávky, keďže predmetný výpis nenahrádza potvrdenie o zániku záväzku, resp. kvitanciu zo strany banky.

9. Súd prvej inštancie zamietol dôkazné návrhy navrhovateľa smerujúce k preukázaniu predlženia dlžníka (oboznámenie účtovných závierok dlžníka vyhotovených k 31.12.2020 a k 31.12.2021, a to s odôvodnením, že veriteľ môže podať návrh na vyhlásenie konkurzu iba z dôvodu existencie platobnej neschopnosti a nie z dôvodu predĺženia dlžníka,

10. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol tak, že dlžníkovi úspešnému v celom rozsahu priznal v celom rozsahu aj právo na náhradu trov konania.

11. V zákonom stanovenej lehote podal navrhovateľ proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z odvolacích dôvodov podľa , , (ďalej len „“). Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhlási konkurz na majetok dlžníka.

12. Navrhovateľ v odvolaní považoval za absurdné tvrdenie súdu prvej inštancie, že pohľadávka navrhovateľa bola dlžníkom relevantne spochybnená, keďže dlžník vo vyjadrení k návrhu, okrem citovania (nesúvisiaceho) odborného článku z Bulletinu SAK, rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR a ustanovenia článku 5 , neuvádza žiadne relevantné argumenty a už vôbec nie dôkazy o tom, že by postúpenie pohľadávky malo byť účelové s cieľom umelého vytvárania plurality (mnohosti)

veriteľov. Naopak, ak niekto v tomto smere spochybňuje pohľadávku navrhovateľa a okolnosti jej posúdenia, je to práve súd prvej inštancie, ktorý na seba celkom neoprávnene a svojvoľne preberá rolu právneho zástupcu dlžníka a vynakladá značnú nadprácu v rozvíjaní toho, čo sám dlžník uvádza len v náznakoch, pričom výsledkami tejto nadpráce sú závery, s ktorými podľa navrhovateľa nemožno súhlasiť a ktoré možno považovať za predčasné a nesprávne. Podľa navrhovateľa otázna je pritom už samotná relevancia dlžníkom a súdom prvej inštancie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, keď rozhodnutie sp. zn. , týkajúce sa zjavne účelového dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorého jediným cieľom bolo dosiahnutie výmazu nefunkčnej spoločnosti bez potreby jej likvidácie, je vo vzťahu k prejednávanej veci po skutkovej aj právnej stránke celkom odlišné a nesúvisiace, a teda nemá žiadnu právnu relevanciu. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. porovnaním jeho odôvodnenia a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd prvej inštancie celkom nekriticky prevzal a na prejednávanú vec aj aplikoval podstatnú časť argumentácie rozhodnutia sp. zn. , a to vrátane záveru o existencii „dôvodných pochybností o cieľoch sledovaných postúpením pohľadávky“. Podľa navrhovateľa však toto konštatovanie súdu prvej inštancie je celkom nesprávne, a to vzhľadom na existenciu viacerých podstatných skutkových a právnych odlišností oboch prípadov, ktoré súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy.

13. Podľa navrhovateľa z rozhodnutia sp. zn. vyplýva, že súd dospel k záveru o účelovom postúpení pohľadávky, a teda k záveru o šikanóznej povahe návrhu na vyhlásenie konkurzu na základe súhrnu viacerých zásadných skutočností, ktoré možno zhrnúť nasledovne:

- postúpenie pohľadávky nemalo ekonomický význam, keď podľa zmluvy o postúpení sa časť pohľadávky postupovala za odplatu zodpovedajúcu 100% výške postupovanej časti pohľadávky,

- postupca a nadobúdateľ pohľadávky boli personálne a ekonomicky prepojené spoločnosti so sídlami na rovnakej adrese; nadobúdateľom časti pohľadávky bola defacto dcérska spoločnosť postupcu, vzťah ktorých možno označiť za vzťah ovládanej a ovládajúcej spoločnosti,

- časová súvislosť medzi dobou uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky (14.11.2020) a dobou podania návrhu na vyhlásenie konkurzu (04.04.2001) a to v súvislosti s dvomi vyššie uvedenými skutočnosťami. Súd prvej inštancie naproti založil svoj záver o absencii aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v zásade na jedinom argumente ohľadom nepreukázania ekonomického zmyslu postúpenia pohľadávky, keď navrhovateľovi sa napriek náležitému preštudovaniu ods. 41. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia iné faktory tvrdené súdom prvej inštancie nájsť nepodarilo. V prejednávanej veci tak nedošlo k naplneniu ani jedného z uvedených znakov účelovosti postúpenia pohľadávky podľa rozhodnutia sp. zn. , čo však súdu prvej inštancie zjavne nebránilo prevziať značnú časť argumentácie tohto rozhodnutia do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a založiť na ňom svoj záver o účelovom postúpení pohľadávky navrhovateľa.

14. Podľa navrhovateľa v prejednávanej veci nebolo kľúčovým argumentom súdu prvej inštancie preukázanie iného než ekonomického významu postúpenia pohľadávky, tak ako tomu bolo vo veci sp. zn. , ale súdom prvej inštancie namietané nepreukázanie ekonomického významu postúpenia pohľadávky. Navyše, v prípade rozhodnutia sp. zn. nebolo prijatie záveru o účelovom postúpení pohľadávky odôvodnené len touto jednou skutočnosťou, ale šlo o súhrn skutočností, pričom ďalšou nemenej významnou skutočnosťou, ktorá však v prejednávanej veci úplne absentuje, bol vzťah spriaznenosti medzi postupcom a postupníkom. V prejednávanej veci je pôvodným veriteľom rakúska banková inštitúcia a navrhovateľom je súkromná slovenská právnická osoba, teda rozhodne nejde o vzťah ovládanej a ovládajúcej osoby, ako tomu zjavne bolo v prípade rozhodnutia sp. zn. . Pokiaľ ide o časovú súvzťažnosť, tento znak možno považovať za sekundárny, keďže je nutné naň prihliadať v súvislosti s inými, primárnymi, predchádzajúcimi znakmi. Vzhľadom na to, že tieto sa v prejednávanej veci nevyskytujú, podľa navrhovateľa nemožno v danom prípade faktor časovej súvzťažnosti sám o sebe považovať za relevantný. Hoci súd prvej inštancie časovú súvzťažnosť medzi dobou uzavretia zmluvy o postúpení časti pohľadávky a dobou podania návrhu na vyhlásenie konkurzu považuje za relevantný faktor, uvedené odvodzuje len v spojení s nepreukázaním ekonomického významu postúpenia pohľadávky, čo podľa navrhovateľa rozhodne nie je postačujúce.

15. Navrhovateľ pritom namieta, že by mu v tomto konaní vôbec vznikla povinnosť preukázať ekonomický význam postúpenia pohľadávky. Takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho , ktorý nesankcionuje nepreukázanie ekonomického významu

postúpenia pohľadávky zastavením konkurzného konania. Navrhovateľ v tejto súvislosti rovnako poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk ČR pod R 44/2001 a zo zneia ktorého je zrejmé, že nie je povinnosťou navrhovateľa preukazovať ekonomický význam postúpenia pohľadávky, pričom za situácie, kedy v návrhu označenými veriteľmi sú pôvodný veriteľ a navrhovateľ ako osoba, ktorá nadobudla pohľadávku voči dlžníkovi postúpením časti úverovej pohľadávky od pôvodného veriteľa, možno konkurzné konanie zastaviť iba ak bude preukázané, že k postúpeniu došlo výlučne z dôvodov šikany dlžníka alebo snahy veriteľa vyhnúť sa dokazovaniu pohľadávky v konaní o zaplatenie. Z kontradiktórnej povahy tohto konania pritom vyplýva, že tým, kto má uvedené skutočnosti preukázať, je dlžník. Podľa navrhovateľa dlžník v konaní neuviedol a už vôbec nepreukázal také skutočnosti, z ktorých by malo vyplývať, že postúpenie pohľadávky bolo realizované výlučne z dôvodu šikany dlžníka alebo z dôvodu snahy vyhnúť sa žalovaniu a dokazovaniu pohľadávky. Úverová pohľadávka pritom bola zistená minimálne v jednom konkurze, a to v konkurze vyhlásenom na majetok spoločnosti VAV invest s.r.o. „v konkurze“. Navrhovateľ v tejto súvislosti predložil súdu prvej inštancie Oznámenie správcu VAV invest s.r.o. „v konkurze“ o uznaní popretej pohľadávky zo dňa 01.03.2019, ako i uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.03.2019, sp. zn. a späťvzatie popretia pohľadávok zo dňa 26.02.2019 popierajúcim veriteľom Ing. Petrom Valachom, ktorý je zároveň štatutárom dlžníka a podľa navrhovateľa aj táto skutočnosť do značnej miery napovedá o účelovosti spochybňovania úverovej pohľadávky a pohľadávky zo strany dlžníka.

16. Navrhovateľ považuje napadnuté rozhodnutie za tzv. prekvapivé/nečakané, keď na jedinom pojednávaní vo veci konanom dňa 23.09.2022 sudca otázku ekonomickej podstaty postúpenia pohľadávky vôbec neotvoril, nespochybnil, osobitnú dohodu o odplate si nevyžiadal, ani nijako inak neavizoval, že sa jedná o akýsi pre súd sporný a zásadný bod rozhodovania v danej veci, vzhľadom k čomu navrhovateľovi odňal možnosť k tomuto „spornému bodu“ sa náležite vyjadriť. Pokiaľ aj súd prvej inštancie tvrdí, že k otázke ekonomickej podstaty postúpenia sa navrhovateľ nevyjadril ani na pojednávaní a k postúpeniu uviedol len toľko, že konal v súlade so , nešlo o reakciu na otázku ekonomickej podstaty postúpenia, ale na všeobecné tvrdenia dlžníka uvedené vo vyjadrení k návrhu. Podľa žalobcu zo záverov súdu prvej inštancie vyplýva, že tento bez akéhokoľvek zákonného dôvodu vychádzal z akejsi domnienky o absencii ekonomickej podstaty postúpenia pohľadávky na navrhovateľa a navrhovateľ by mal preukázať opak. Ide o nelogický a nezákonný postup, nakoľko právne domnienky alebo fikcie môžu byť založené iba zákonom. Navrhovateľ nemal dôvod vopred iniciatívne túto dohodu prekladať.

17. Podľa navrhovateľa je tak zrejmé, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní na danú vec aplikoval právne názory vyplývajúce z judikatúry, ktorej aplikácia vzhľadom na daný skutkový a právny stav neobstojí a zároveň vôbec nereflektoval a neaplikoval právne názory vyplývajúce z rozhodnutia R 44/2001, ktorých si bol bezpochyby vedomý a ktoré naopak aplikovať mal a rovnako pokiaľ súd prvej inštancie len na základe samotného faktu, že navrhovateľ nepredložil spolu so Zmluvou o postúpení pohľadávky aj osobitnú dohodu o odplate za postúpenie, došiel bez ďalšieho k záveru o dôvodných pochybnostiach o cieľoch sledovaných postúpením pohľadávky, takýto záver je celkom predčasný a nesprávny.

18. Navrhovateľ ďalej v odvolaní poukázal na poukázal na to, že hoci na prijatie záveru o platobnej neschopnosti dlžníka postačuje splatná úverová pohľadávka pôvodného veriteľa a pohľadávka navrhovateľa, považuje za potrebné vyjadriť sa aj k tvrdenej pohľadávke VAV invest s.r.o. „v konkurze“. Navrhovateľ nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o relevantnom spochybnení pohľadávky VAV invest s.r.o. „v konkurze“, pričom poukazuje na zjavnú zmätočnosť vyjadrení dlžníka v tomto smere. Dlžník totiž na viacerých miestach svojho vyjadrenia k návrhu a predloženého Zápočtu uvádza rôzne verzie tohto zápočtu, najmä pokiaľ ide o právny dôvod a výšku pohľadávky dlžníka, s ktorou má byť pohľadávka VAV invest s.r.o. „v konkurze“ započítaná. Dlžník tak postupne najskôr tvrdí, že na započítanie mala byť použitá pohľadávka z titulu náhrady škody vo výške 1.601.129,05 Eur, pričom následne to mala byť „regresná pohľadávka“ dlžníka vo výške 1.001.129,05 Eur a nakoniec mala byť na započítanie použitá pohľadávka, ktorú dlžník nadobudol „na základe Oznámenia o speňažení majetku tretej osoby podliehajúceho konkurzu „alternatívne“ z titulu Zmluvy o predaji podstatnej časti majetku a následného uspokojenia veriteľa z úverovej zmluvy č. 019378-001“, a to vo výške 698.087,59 Eur. Navrhovateľ pre úplnosť dodáva, že dlžníkom vo vyjadrení k návrhu zmieňovaný dôkaz: „uplatnenie si pohľadávky VAV Development s.r.o. zo dňa 19.03.2021“ mu vôbec nebol doručený, pričom nemá vedomosť o tom, či sa jednalo o pochybenie na strane súdu prvej inštancie, resp. či dlžník tento

dôkaz vôbec nedoručil. Podľa navrhovateľa takto zmätočné zdôvodnenie zániku pohľadávky nemožno považovať za relevantné. Ak z týchto tvrdení dlžníka vyplýva niečo relevantné, potom je to explicitné potvrdenie existencie pohľadávky VAV invest s.r.o. „v konkurze“ zo strany dlžníka a naopak, ak z týchto tvrdení dlžníka niečo relevantné nie je, potom sú to zmätočné a navzájom si odporujúce verzie zániku pohľadávky VAV invest s.r.o. „v konkurze“ tvrdené dlžníkom. Navrhovateľ namieta aj samotný dlžníkom predložený Zápočet a jeho hodnotenie ako dôkazu zo strany súdu prvej inštancie a podľa navrhovateľa je predmetný Zápočet sám o sebe ako dôkaz zániku pohľadávky VAV invest s.r.o. „v konkurze“ nepostačujúci, keď za účelom preukázania alebo aspoň osvedčenia vzniku/existencie pohľadávky dlžník nepredložil súdu jediný ďalší, relevantný dôkaz. Pohľadávka dlžníka, voči ktorej mal podľa Zápočtu započítať pohľadávku VAV invest s.r.o. „v konkurze“, a tým spôsobiť jej zánik, je tak výlučne v rovine tvrdení dlžníka. Rovnako dlžník k predloženému Zápočtu nepredložil žiadnu doručenku, čo znamená, že súd prvej inštancie nemohol mať za preukázané doručenie Zápočtu adresátovi, a teda ani to, že mali nastať Zápočtom tvrdené účinky. Okrem toho, dlžník v Zápočte tvrdí, že pohľadávku si dňa 29.07.2022 prihlásil do konkurzu VAV invest s.r.o. „v konkurze“, čo však rovnako žiadnym spôsobom nepreukázal. Prihlásenie započítavanej pohľadávky do konkurzu je pritom podľa podmienkou platnosti započítania v konkurze. Súd prvej inštancie tak nemohol mať za preukázané ani splnenie ďalšej elementárnej podmienky nevyhnutnej pre platnosť započítania. Podľa žalobcu tak dlžník nepreukázal ani neosvedčil väčšinu elementárnych predpokladov nevyhnutných pre platné a účinné započítanie a za týchto okolností nemohol mať súd prvej inštancie spornosť pohľadávky VAV invest s.r.o. „v konkurze“ za preukázanú, ani len za osvedčenú, a preto z dôkazov predložených dlžníkom v spojení s jeho tvrdeniami nemožno dospieť k záveru o relevantnom spochybnení pohľadávky VAV invest s.r.o. „v konkurze“.

19. Dlžník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa zamietol a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Podľa dlžníka navrhovateľ v konaní na súde prvej inštancie žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, aký ekonomický význam malo pre neho postúpenie časti pohľadávky od pôvodného veriteľa, ani sa k uvedenému žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril. Dôkazné bremeno preukázania pohľadávky znáša navrhovateľ, a to o to viac v prípade, ak je pohľadávka dlžníkom dôvodne spochybnená. Dlžník dôvodne spochybnil účel uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom to bol navrhovateľ, ktorý mal spochybnenie vyvrátiť predložením relevantných dôkazov preukazujúcich, že postúpenie pohľadávky účelové nebolo a že malo pre nich ekonomický význam. Navrhovateľ dôkaz o výške odplaty v konaní na súde prvej inštancie nepredložil, hoci sa takáto údajná dohoda o odplate v Zmluve o postúpení pohľadávky spomína, a teda je zrejmé, že tento dôkaz navrhovateľ musel mať objektívne k dispozícii. Dlžník má za to, že nebolo preukázané, že by postúpenie pohľadávky malo ekonomický význam a dlžník objektívne nevie a nemôže preukázať skutočnosť, ktorá sa ho nedotýka. Preukázanie aktívnej vecnej legitimácie je na strane navrhovateľa, a ak túto dlžník spochybní, navrhovateľ je povinný pochybnosti dôvodne a relevantne vyvrátiť, a svoju aktívnu vecnú legitimáciu relevantne preukázať.

20. Podľa dlžníka je zarážajúce, že navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že v posudzovanej veci bola preukázaná časová súvislosť a v predmetnej veci, kde od uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky a podaním návrhu uplynulo niečo cez 6 mesiacov, nie, pričom zjavne považuje rozdiel jedného, resp. dvoch mesiacov za dostatočný argument k vyvodeniu záveru, že v posudzovanom prípade časová súvislosť existovala, ale v predmetnej veci časová súvislosť preukázaná nebola. Takto svojvoľné vyvodenie záverov navrhovateľa nemožno považovať za iné než za irelevantné, a to o to viac, že časová súvislosť bola len jednou zo skutočností preukazujúcich účelovosť postúpenia pohľadávky v snahe dosiahnuť pluralitu veriteľov.

21. Podľa dlžníka je zrejmé, že navrhovateľ si rozhodnutie R 44/2001 vykladá podľa vlastného uváženia. Ak je spochybnený ekonomický význam postúpenia pohľadávky a súčasne navyše existuje časová súvislosť medzi postúpením pohľadávky a podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, potom je zrejmé, že postúpenie pohľadávky bolo účelové a to v snahe získať pluralitu veriteľov. Navrhovateľovi už v čase postúpenia pohľadávky muselo byť zrejmé, v akej ekonomickej kondícii, na ktorú poukazoval sám navrhovateľ, sa dlžník nachádza, o to viac, že návrh na vyhlásenie konkurzu navrhovateľ podal už po pol roku od nadobudnutia pohľadávky. Navrhovateľ v rámci pojednávania dňa 23.09.2022 predložil súdu ako dôkaz účtovnú závierku dlžníka za rok 2021 a ak teda navrhovateľ predložil účtovnú závierku za rok 2021, potom si vedel pozrieť aj účtovnú závierku za rok 2020, pričom mu to aj tak nebránilo v tom, aby pohľadávku nadobudol. Ostáva teda otázkou, aký záujem mohol mať navrhovateľ na nadobudnutí takejto

pohľadávky a čo bolo skutočným sledovaným zámerom postúpenia. Podľa dlžníka je teda zrejmé, že súd prvej inštancie v rámci konania zistené skutočnosti, reflektoval správne a správne v rámci rozhodovania aplikoval aj uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, nakoľko vychádzal z podstaty týchto rozhodnutí a zo záverov Najvyššieho súdu SR, ktoré sa dajú jednoznačne aplikovať aj na predmetnú vec. Na to, aby sa dalo určité rozhodnutie aplikovať na inú vec sa nevyžaduje totožný skutkový stav, podstatné je to, či sa dá právny názor súdu analogicky aplikovať na daný prípad, a to, akým spôsobom súd k svojim záverom a rozhodnutiu dospel. Účelom poukázania na predmetné rozhodnutia dlžníkom pritom bola snaha preukázať, že skutočnosť, že v zmysle druhá veta upravuje, že za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi, neznamená, že ak tieto pohľadávky patrili jednému veriteľovi v období pred 90 dňami pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu navrhovateľom, tak automaticky striktne nejde o jednu pohľadávku a nie je potrebné skúmať žiadne ďalšie okolnosti, pre ktoré došlo k rozdeleniu pohľadávky a k vytvoreniu plurality veriteľov. Takýto striktný výklad by bol v priamom rozpore so základnými právami a právom chránenými záujmami dlžníka. Nakoľko to, či bola pohľadávka postúpená v rozpore s dobrými mravmi, účelovo, nie je možné vyvodiť len z toho, či bola alebo nebola splnená lehota 90 dní odo dňa postúpenia pohľadávky do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. V tomto prípade je preto nevyhnutné skúmať všetky okolnosti, za akých k takémuto postúpeniu pohľadávky došlo. Dlžník v tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. a sp. zn. . Na doplnenie dlžník poukázal aj na to, že jednou z ďalších okolností je samotná skutočnosť, že vo vyjadrení k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčenie platobnej schopnosti namietal aj samotnú existenciu pohľadávky pôvodného veriteľa, ktorá mala vzniknúť z titulu uzatvorenej Úverovej zmluvy č. 002184-001, pričom jedným z najzásadnejších dôvodov tvrdenej neplatnosti je podpísanie úverovej zmluvy neoprávnenými osobami, bez platného plnomocenstva. Je pritom zrejmé, že ak je neplatná úverová zmluva, tak potom sú neplatné aj všetky ďalšie s tým súvisiace úkony, a to okrem iného aj postúpenie pohľadávky na navrhovateľa, nakoľko by takáto pohľadávka skutočne neexistovala. Konanie ako pôvodného veriteľa a navrhovateľa teda vykazuje podstatné znaky účelovosti konania. Zo všetkých uvedených a súdu prvej inštancie predložených skutočností je pritom možné dôvodne vyvodiť, že účelovosť a zjavná neopodstatnenosť postúpenia pohľadávky vykazuje takéto znaky nezákonného a šikanózneho konania voči dlžníkovi, s jediným účelom, a to účelom dosiahnutia vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Za takýchto skutočností, ktoré uviedol a preukázal dlžník v rámci konania na súde prvej inštancie, možno dôvodne vyvodiť, že postúpenie pohľadávky bolo účelové a že jediným zámerom bolo získanie plurality veriteľov. Navyše, účel a ekonomický význam postúpenia pohľadávky nemá preukazovať dlžník, ale navrhovateľ, ktorý znáša dôkazné bremeno. Ak ide o spornú pohľadávku označenú veriteľom v návrhu, postačuje dlžníkovi spornosť pohľadávky len osvedčiť, dlžník nemusí spornosť pohľadávky preukázať.

22. Podľa dlžníka, pokiaľ ide o zánik pohľadávky VAV invest s.r.o. „v konkurze“, jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok považuje za relevantný dôkaz, pričom tento dôkaz bol súdu prvej inštancie riadne predložený. Dlžník spolu s jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok zo dňa 01.08.2022 predložil súdu aj podací lístok, pričom je možné na verejne dostupnom portáli zadať číslo podacieho lístka a overiť si doručenie. Po zadaní čísla podacieho lístka by navrhovateľ zistil, že zásielka bola vydaná na pošte Zvolen 1 dňa 03.08.2022, a teda bola riadne doručená. Podľa dlžníka navrhovateľ nesprávne a svojvoľne dospel k záveru, že by dlžník tvrdil, že mal pohľadávku VAV invest s.r.o. „v konkurze“ započítať rôznym pohľadávkam dlžníka. Dlžník len poukázal na všetky relevantné skutočnosti a okolnosti predmetnej veci. Navyše aj v prípade, ak dlžník poukázal na viaceré pohľadávky, ktoré eviduje voči VAV invest s.r.o. „v konkurze“, tým len potvrdil, že jeho pohľadávky sú značne vyššie ako pohľadávka, ktorú evidoval VAV invest s.r.o. „v konkurze“ voči dlžníkovi vo výške 24.279,73 Eur, a preto je jednoznačné, že akýmkoľvek započítaním vzájomne kryjúcich sa pohľadávok k započítaniu, a tým k jej zániku, došlo. V prípade, ak by aj dlžník započítaval na tú istú pohľadávku viackrát, platné by bolo započítanie, ktoré by bolo platne uskutočnené ako prvé. V konečnom dôsledku by však výsledok bol stále rovnaký, a to, že pohľadávka VAV invest s.r.o. „v konkurze“ voči dlžníkovi zanikla.

23. Dlžník ďalej uviedol, že Jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 01.08.2022 bol predložený súdu prvej inštancie ako aj navrhovateľovi, a teda je zrejmé, že navrhovateľ musel byť s jeho obsahom oboznámený a muselo mu byť zrejmé, z akého titulu k započítaniu pohľadávok došlo. Tvrdenie navrhovateľa o zmätočnosti tvrdenia dlžníka preto považuje dlžník za bezpredmetné. Jediná zmätočnosť o započítaní pohľadávok mohla vyplynúť z vyjadrenia právneho zástupcu VAV invest s.r.o. „v konkurze“, ktorý v rámci pojednávania dňa 23.09.2022 uviedol, že pohľadávka mala zaniknúť započítaním voči

pohľadávke dlžníka, ktorá mu mala vzniknúť z titulu tvrdenej náhrady škody z dôvodu nezákonného predaja majetku dlžníka v konkurze VAV invest s.r.o. „v konkurze“. Z jednostranného zápočtu riadne doručeného správcovi však jednoznačne vyplýva, že jednostranný zápočet sa týka pohľadávky dlžníka z titulu regresného nároku, nie z titulu náhrady škody.

24. Dlžník poukázal aj na to, že k tvrdeniu právneho zástupcu VAV invest s.r.o. „v konkurze“ o započítaní sa pritom bezprostredne vyjadril konateľ dlžníka Ing. Peter Valach, ktorý opätovne zdôraznil, že započítanie sa týkalo pohľadávky vzniknutej z regresného nároku z predaja majetku dlžníka v konkurze VAV invest s.r.o. „v konkurze“. V žiadnom prípade teda nejde o údajnú nepreukázanú pohľadávku, ale o objektívne existujúcu pohľadávku, ktorá vznikla zo zákona tomu, kto plní za iného, v tomto prípade dlžníkovi, ktorý plnil za VAV invest s.r.o. „v konkurze“. Správca VAV invest s.r.o. „v konkurze“ musel mať vedomosť o existencii regresného nároku dlžníka, keďže v konkurze došlo k predaju majetku dlžníka. Ako dôkaz, ktorý mal VAV invest s.r.o. „v konkurze“ objektívne k dispozícii a ktorý je nespochybniteľný, je Návrh čiastkového rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, v ktorom sú na str. 4-5 označené nehnuteľnosti patriace spoločnosti VAV Development s.r.o., ktoré zabezpečovali pohľadávku zabezpečeného veriteľa WSPK a ktoré boli následne za účelom uspokojenia tohto veriteľa speňažené. Ako je uvedené na str. 10 Rozvrhu, suma určená na uspokojenie zabezpečeného veriteľa je vo výške 698.087,59 Eur. Dlžník má jednoznačne za to, že existencia regresného nároku dlžníka je nepochybná, pričom uvedené potvrdil aj právny zástupca VAV invest s.r.o. „v konkurze“, ktorý na pojednávaní dňa 23.09.2022 svojim vyjadrením potvrdil, že majetok dlžníka bol v konkurze speňažený. Existencia regresného nároku bola teda nesporná už v rámci konania na súde prvej inštancie. Podľa dlžníka tak rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a zákonné a súd prvej inštancie pri rozhodovaní objektívne posúdil všetky tvrdené skutočnosti a predložené dôkazy.

25. V odvolacej replike navrhovateľ zdôraznil, že súd prvej inštancie v podstate prevzal takmer kompletnú právnu argumentáciu rozhodnutia sp. zn. , vrátane záveru o účelovom postúpení pohľadávky a šikanóznom návrhu na vyhlásenie konkurzu, avšak s tým rozdielom, že dôvody, ktoré vo veci sp. zn. viedli k týmto právnym záverom nahradil úplne inými dôvodmi. Navyše, zatiaľ čo v prípade rozhodnutia sp. zn. šlo o súhrn viacerých skutočností/dôvodov vedúcich k takýmto záverom, v prejednávanej veci malo ísť v zásade o jediný domnelý dôvod, a to nepreukázanie ekonomického významu postúpenia pohľadávky, pričom tu súd prvej inštancie ani len nezdôvodnil, prečo by tento jeden domnelý dôvod účelového postúpenia pohľadávky mal byť rovnaký relevantný ako súhrn dôvodov účelového postúpenia podľa rozhodnutia sp. zn. . Navrhovateľ zdôraznil, že v rámci konania na súde prvej inštancie zo strany dlžníka nevyplýva žiadna námietka o údajnom porušení povinnosti navrhovateľa preukázať ekonomický význam postúpenia pohľadávky, resp. priamo ohľadom nepredloženia osobitnej dohody o odplate. Súd prvej inštancie si bez toho, aby to protistrana v konaní vôbec namietala a rovnako bez toho, aby súd prvej inštancie v rámci dokazovania túto otázku vôbec otvoril, a teda zjavne až následne po skončení dokazovania a odročenia termínu pojednávania za účelom vyhlásenia rozhodnutia, osvojil argumentáciu o nepreukázaní ekonomického významu postúpenia pohľadávky. Z vyjadrenia dlžníka k návrhu na vyhlásenie konkurzu vôbec nevyplýva, že by dlžník svoje námietky ohľadom účelového postúpenia odôvodňoval absenciou ekonomického významu postúpenia pohľadávky. Dlžníkom tvrdená povinnosť preukázať ekonomický význam postúpenia pohľadávky nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, ide len o ničím nepodložené subjektívne názory a domnienky dlžníka. Navrhovateľ poukázal na to, že súd prvej inštancie nielenže nemal preukázané prihlásenie započítavanej pohľadávky dlžníka v konkurze úpadcu VAV invest s.r.o. „v konkurze“, ale túto skutočnosť ani len nebral do úvahy a neskúmal.

26. Dlžník v odvolacej duplike zotrval na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu. Uviedol tiež, že účelovosť postúpenia pohľadávky bola zdôvodnená niekoľkými relevantnými dôvodmi, a to, že od postúpenia časti pohľadávky na navrhovateľa do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu navrhovateľom uplynula pomerne krátka doba, že v prípade, ak by pôvodný veriteľ nepostúpil časť svojej pohľadávky na navrhovateľa, tak by nebolo možné dosiahnuť pluralitu veriteľov, o to viac, že je dôvodne spochybnená pohľadávka VAV invest s.r.o. „v konkurze“ a navyše pôvodný veriteľ postúpil na navrhovateľa len minimálnu časť svojej pohľadávky, a preto sa ako účelová javí aj samotná argumentácia, že dôvodom postúpenia tejto časti pohľadávky mala byť skutočnosť, že pôvodný veriteľ chcel takýmto spôsobom dosiahnuť vymoženie pohľadávky. Existuje teda niekoľko dôvodov a skutočností, na základe ktorých možno dôvodne pochybovať o účele postúpenia tejto pohľadávky. Vzhľadom k všetkým okolnostiam možno považovať konanie navrhovateľa, ako aj pôvodného veriteľa, za šikanózny výkon práva. Dlžník

poukázal aj na to, že právny zástupca správcu konkurznej podstaty VAV invest s.r.o. „v konkurze“ bol osobne prítomný na pojednávaní a prihlásenie pohľadávky nijako nerozporoval ani nepoprel, ani nenamietal skutočnosti, ktoré uvádza vo vyjadrení navrhovateľa, že by pohľadávka dlžníka nebola do konkurzu prihlásená. V doplnení odvolacej dupliky dlžník vzniesol aj námietku premlčania pohľadávky navrhovateľa.

27. Pretože za splnenia zákonných predpokladov odvolateľ môže podľa novoty uplatniť len v odvolaní a protistrana podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu, pričom v ustanoveniach a , aj to len pri rozhodnutiach vo veci samej, zákonodarca predpokladá právo odvolateľa ďalej sa vyjadriť v odvolacom konaní v rozsahu odvolacej repliky a právo protistrany ďalej sa vyjadriť v odvolacom konaní v rozsahu odvolacej dupliky a pretože pre odvolací súd bol podľa veta druhá rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd už nereprodukuje skutkové tvrdenia a právne argumenty navrhovateľa a dlžníka uvádzané v ich ďalších podaniach doručených odvolaciemu súdu, konkrétne tvrdenia a argumenty navrhovateľa uvádzané v podaní doručenom dňa 14.03.2023 a v podaní doručenom dňa 06.04.2023 a tvrdenia a argumenty dlžníka uvádzané v podaní doručenom dňa 29.03.2023 a v podaní doručenom dňa 20.04.2023 a listinný dôkaz doručený dňa 06.04.2023.

28. Dňa 09.03.2023 bola vec predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o odvolaní ako funkčne príslušnému súdu podľa v spojení s .

29. Odvolací prejednal vec podľa , a a bez nariadenia pojednávania rozhodoval o odvolaní navrhovateľa, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vo výroku vecne správne.

30. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že zo dňa 13.01.2009 bola medzi Waldviertler Sparkasse von 1942 AG, identifikačné číslo: FN 279850 w, Rakúska republika prostredníctvom organizačnej zložky Waldviertler Sparkasse von 1942 AG, IČO: 490 60 724, Česká republika ako veriteľom a spoločnosťou VAV Development s.r.o., IČO: 36 038 148 ako dlžníkom uzavretá Zmluva o úvere č. 002184-001, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500.000 Eur so splatnosťou úveru do 30.12.2009. K Zmluve boli uzavreté Dodatky č. 1 až č. 5, obsahom ktorých bola aj zmena splatnosti záväzku dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, a to podľa Dodatku č. 1 do 30.12.2010, podľa Dodatku č. 3 do 31.12.2011, podľa Dodatku č. 4 do 31.12.2013 a podľa Dodatku č. 5 do 31.12.2014. Predmetom Dodatku č. 2 bola aj povinnosť dlžníka odovzdať veriteľovi do 30 dní odo dňa podpisu dodatku platne podpísanú záložnú zmluvu, ktorou bude zriadené záložné právo v prospech veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy č. 002184-001 na nasledovné nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú na liste vlastníctva č.2124, k.ú. Banská Bystrica, a to: parcela č.1102/3, ostatné plochy o výmere 148 m2, parcela registra C, parcela č.1102/4, ostatné plochy o výmere 222 m2, parcela registra C.

31. Dňa 13.12.2021 navrhovateľ ako postupník a Waldviertler Sparkasse Bank AG, Zwettl, číslo zápisu spoločnosti: FN 36924a ako postupca uzavreli v písomnej forme Zmluvu o postúpení pohľadávky, z ktorej vyplýva, že postupca je veriteľom dlžníka vo vzťahu k peňažným pohľadávkam vyplývajúcim zo Zmluvy o úvere č. 002184-001 zo dňa 13.01.2009 v znení jej dodatkov č. 1 až č. 5, ktorá ku dňu podpisu zmluvy predstavuje v časti istiny sumu vo výške 1.500.000,- Eur a príslušenstvo istiny, pričom predmetom postúpenia bola pohľadávka vo výške 100.000,- Eur predstavujúcu časť pohľadávky postupcu voči dlžníkovi na vrátenie istiny úveru.

32. Zo späťvzatia popretia pohľadávok zo dňa 26.02.2019 vyplýva, že T.. O. Valach ako veriteľ v konkurze na majetok úpadcu VAV invest, s.r.o. poprel pohľadávku veriteľa Waldviertler Sparkasse Bank AG prihlásenú v celkovej výške 1.570.108,05 Eur, zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 368, a to čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a zabezpečenia zabezpečovacím právom a zároveň zo späťvzatia popretia vyplýva, že veriteľ T.. O. Valach berie popretie pohľadávok v celom rozsahu späť, pričom v zmysle súhlasí, aby správca uznal pohľadávku čo do právneho dôvodu, poradia, výšky a zabezpečenia zabezpečovacím právom v celom prihlásenom rozsahu, t.j., aby pohľadávka bola zistená v celkovej výške 1.570.108,05 Eur.

33. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -322 zo dňa 29.03.2019 vyplýva, že predmetné konanie o určenie poradia, výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia zabezpečovacieho práva a zabezpečenia pohľadávky bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom s poukazom na dodatočné uznanie pohľadávky.

34. Z výzvy správcu konkurznej podstaty v konkurze na majetok úpadcu VAV invest, s.r.o. vyplýva, že správca vyzval spoločnosť VAV Development s.r.o. ako primárneho (úverového) dlžníka z Úverovej zmluvy č.002184-001 v znení jej neskorších dodatkov na plnenie spolu vo výške 24.279,73 Eur z titulu regresného nároku, nakoľko dňa 16.12.2019 veriteľ ako príslušný orgán schválil čiastkový rozvrh oddelenej podstaty veriteľa, na základe ktorého bola v konkurze z výťažku speňaženia zálohu (pozemky vo výlučnom vlastníctve spoločnosti úpadcu- spoločnosti VAV invest s.r.o. pozemky evidované na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. K. Bystrica, a to: parcela č.1102/3, ostatné plochy o výmere 148 m2, parcela registra C, parcela č.1102/4, ostatné plochy o výmere 222 m2, parcela registra C, záložné právo zriadené na základe Záložnej zmluvy zo dňa 24.06.2010) uspokojená dňa 19.12.2019 pohľadávka v časti 24.279,73 Eur.

35. Z návrhu čiastkového rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Waldviertler Sparkasse Bank AG, v konkurze na majetok úpadcu VAV invest s.r.o., IČO: 31 615 325, konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. vyplýva, že celková suma určená na zabezpečenie zabezpečeného veriteľa je 24.279,73 Eur.

36. Z jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok veriteľa VAV Development s.r.o., IČO: 36 038 148 voči dlžníkovi VAV invest s.r.o. „v konkurze“ zo dňa 01.08.2022 vyplýva, že veriteľ označuje svoju tvrdenú peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 698.087,59 Eur, ktorú mal nadobudnúť dňa 04.11.2019 na základe Oznámenia o speňažení majetku tretej osoby podliehajúceho konkurzu, z titulu Zmluvy o predaji podstatnej časti majetku a následného uspokojenia veriteľa z úverovej zmluvy č.019378-001 uzatvorenej medzi Waldviertler Sparkasse Bank AG a spoločnosťou VAV invest s.r.o.. Veriteľ si mal predmetnú pohľadávku prihlásiť prihláškou do konkurzu vedeného na spoločnosť VAV invest s.r.o. „v konkurze“ pod sp.zn. . Z jednostranného zápočtu ďalej vyplýva, že veriteľ dňa 01.08.2022 jednostranne započítal časť svojej pohľadávky so svojim záväzkom voči dlžníkovi vo výške 24.279,73 Eur z titulu Zmluvy o predaji podstatnej časti majetku a následného uspokojenia veriteľa z úverovej zmluvy č.002184-001 uzatvorenej medzi Waldviertler Spakasse Bank AG a spoločnosťou VAV Development s.r.o. v celkovej sume 24.279,73 Eur prihlásenej prihláškou č.4 do konkurzu VAV invest s.r.o..

37. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil.

38. Podľa odvolací súd rozhodne o odvolaní bez nariadenia pojednávania do 45 dní od predloženia veci. Pre odvolací súd je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, súd prvého stupňa postupuje odo dňa vrátenia veci, ako by konkurzné konanie začalo.

39. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených navrhovateľom v odvolaní, pričom v zmysle veta druhá vychádzal zo stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie porušil právo navrhovateľa na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď konkurzné konania z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka zastavil.

40. Návrh na vyhlásenie konkurzu je podľa veta druhá oprávnený podať aj veriteľ dlžníka. Veriteľ je podľa oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka, ktorú platobnú neschopnosť možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v

omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd podľa rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania, pričom pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť. Existencia platobnej neschopnosti dlžníka, spolu s existenciou majetku dlžníka postačujúceho aspoň na úhradu nákladov konkurzu ( ), tak predstavuje základnú hmotno-právnu podmienku pre vyhlásenie konkurzu na návrh veriteľa, pričom zákonodarca dáva dlžníkovi možnosť brániť sa proti vyhláseniu konkurzu osvedčením svojej platobnej schopnosti.

41. Návrh na vyhlásenie konkurzu, na základe ktorého súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím konkurzné konanie z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka zastavil, podal navrhovateľ ako veriteľ dlžníka. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní dospel k záveru, že pri úvahe o naplnení znaku plurality veriteľov dlžníka s pohľadávkami po lehote splatnosti nemožno prihliadnuť na pohľadávku navrhovateľa, a teda nemožno ani konštatovať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa, keď súd prvej inštancie zdôraznil, že už zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2021 uzavretej medzi Waldviertler Sparkasse Bank AG, Zwettl, číslo zápisu: FN 36924a ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom nie je zrejmá ekonomická podstata takejto transakcie a jej podstatu sa nepodarilo osvetliť ani v ďalších fázach konania a v spojení s týmito faktormi má potom svoj význam aj časová súvzťažnosť medzi dobou uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky a dobou podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, keď síce ide o dobu dlhšiu ako 90 dní pred podaním návrhu, avšak v spojení so skutočnosťou o nepreukázaní ekonomickej podstaty postúpenia, ide o dobu, ktorá je spôsobilá vyvolať pochybnosti o dôvodoch postúpenia časti pohľadávky, a preto po posúdení všetkých týchto skutočností v ich súhrne súd prvej inštancie mal dôvodné pochybnosti o cieľoch sledovaných postúpením časti pohľadávky.

42. Navrhovateľ v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že aplikoval právne názory vyplývajúce z judikatúry, ktorej aplikácia vzhľadom na daný skutkový a právny stav neobstojí, a to konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. a zároveň pri svojom rozhodovaní vôbec nereflektoval a neaplikoval právne názory vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, zverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk ČR pod R 44/2001, ktorých si bol bezpochyby vedomý a ktoré naopak aplikovať mal.

43. Ak o konkurze a reštrukturalizácii neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania a na konkurzné konanie sa podľa primerane použijú ustanovenia . v zakotvuje princíp právnej istoty, keď podľa právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. V systéme všeobecného súdnictva Slovenskej republiky najvyššou súdnou autoritou je Najvyšší súd Slovenskej republiky. S prihliadnutím na , v zmysle ktorého každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, do pojmu ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie, avšak rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky alebo aj Ústavného súdu Českej republiky, pod tento pojem nespadajú (porovnaj: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.10.2017, sp. zn. ). neupravuje inak, a preto odvolací súd uzatvára, že pod ustálenú rozhodovaciu prax, v súlade s ktorou by malo byť v súdenej veci rozhodované, rozhodnutia súdov Českej republiky nepatria. Pre úplnosť veci však odvolací súd tiež udáva, že skutočnosť, že slovenské súdy majú aj v konkurznom konaní rozhodovať v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, neznamená, že pri interpretácii a aplikovaní zákonov v totožnej právnej otázke nemôžu súdy Slovenskej republiky dospieť k rovnakým právnym názorom a záverom, ako dospeli aj súdy Českej republiky. Naopak, ak súdy Slovenskej republiky, hoci aj pri totožnej právnej úprave, dospejú pri relevantnej právnej otázke k iným názorom a záverom ako súdy Českej republiky, nejde o odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, ktorý by súdy Slovenskej republiky prípadne mali osobitne odôvodňovať.

44. Navrhovateľ síce nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie demonštroval najmä s poukazom na špecifikované rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, avšak z hľadiska obsahového vymedzenia navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa založil v zásade na jedinom argumente o nepreukázaní ekonomickej podstaty postúpenia pohľadávky na navrhovateľa a navrhovateľ mal za to, že nebolo jeho povinnosťou ekonomický význam postúpenia pohľadávky preukázať, takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, pričom za situácie, kedy dvaja v návrhu označení veritelia sú pôvodný veriteľ a navrhovateľ ako osoba, ktorá nadobudla pohľadávku proti dlžníkovi postúpením od pôvodného veriteľa, možno konkurzné konanie zastaviť, iba ak bude preukázané, že k postúpeniu došlo výlučne z dôvodov šikany dlžníka alebo snahy veriteľa vyhnúť sa dokazovaniu pohľadávky v konaní o zaplatenie, keď z kontradiktórnej povahy konkurzného konania vyplýva, že tým, kto má uvedené skutočnosti preukázať, je dlžník, avšak dlžník v konaní neuviedol a už vôbec nepreukázal také skutočnosti, z ktorých by malo vyplývať, že postúpenie pohľadávky bolo realizované výlučne z dôvodu šikany dlžníka alebo z dôvodu snahy vyhnúť sa zažalovaniu a dokazovaniu pohľadávky a pre navrhovateľa bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie aj prekvapivé/nečakané, keďže otázku ekonomickej podstaty postúpenia pohľadávky sudca na pojednávaní konanom dňa 23.09.2022 vôbec neotvoril, nespochybnil, osobitnú dohodu o odplate si nevyžiadal, ani nijako inak neavizoval, že sa jedná o akýsi pre súd prvej inštancie sporný a zásadný bod rozhodovania v súdenej veci.

45. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa podľa veta druhá považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Zákonodarca teda pre účely posudzovania platobnej schopnosti dlžníka pripúšťa, že veriteľom dlžníka je nielen pôvodný veriteľ, ale aj ten, kto pohľadávku nadobudol od iného veriteľa dlžníka. Zákonodarca však upravuje časovú poistku proti účelovému vytváraniu podmienok platobnej neschopnosti tým, že by veriteľ postúpil časť pohľadávok na iný subjekt a tak by zabezpečil pluralitu veriteľov, a preto všetky peňažné pohľadávky, ktoré patrili jednému veriteľovi v priebehu 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, sa považujú za jednu pohľadávku. V súdenej veci navrhovateľ pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej s postupcom dňa 13.12.2021. Návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu bol súdu prvej inštancie elektronicky doručený dňa 29.06.2022, teda od nadobudnutia pohľadávky navrhovateľom do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu uplynulo viac ako 90 dní, a preto pre účely posudzovanie platobnej schopnosti dlžníka pohľadávka navrhovateľa a pohľadávka pôvodného veriteľa sa v zmysle veta druhá považujú za dve pohľadávky, t.j. za veriteľa sa považuje nielen pôvodný veriteľ, ale aj navrhovateľ.

46. Okrem určenia doby, ktorá medzi postúpením pohľadávky a podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu musí uplynúť na to, aby sa pohľadávka nepovažovala za jednu pohľadávku, iné obmedzenia alebo podmienky nadobudnutia postavenia veriteľa dlžníka v dôsledku postúpenia časti pohľadávky v ustanovení , ale ani v žiadnom inom zákonnom ustanovení, zákonodarca neupravil a najmä neupravil, že navrhovateľ, ktorý pohľadávku nadobudol postúpením časti pohľadávky od iného veriteľa dlžníka, je povinný deklarovať ekonomický význam postúpenia časti pohľadávky. Odvolací súd preto vyhodnocuje ako dôvodnú odvolaciu námietku navrhovateľa, že navrhovateľovi nesvedčala zákonná povinnosť preukazovať ekonomický význam postúpenia časti pohľadávky navrhovateľovi.

47. Ekonomický význam postúpenia časti pohľadávky síce nepredstavuje zákonom upravený a vyžadovaný predpoklad nadobudnutia postavenia veriteľa dlžníka v kontexte dosiahnutia plurality veriteľov, avšak nemožno vylúčiť, že v konkrétnych okolnostiach tej-ktorej veci môže nastať situácia, že v spojení s ďalšími skutočnosťami práve nedostatok ekonomického významu postúpenia časti pohľadávky môže viesť k záveru, že návrh na vyhlásenie konkurzu predstavuje šikanózny výkon práva veriteľa, resp. zneužitie práva veriteľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Pôjde pritom o skutočnosti, ktoré by samé o sebe podmienky šikanózneho, resp. zneužívajúceho výkonu práva nespĺňali, avšak v ich vzájomných súvislostiach je tomu inak, a teda sledovaným cieľom postúpenia časti pohľadávky bolo dosiahnutie plurality veriteľov dlžníka. Takýto právny názor senát odvolacieho súdu už vyslovil aj v rozhodnutí č.k. zo dňa 27.08.2014, a to za skutkového stavu, kedy veriteľ opakovane podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a jediným ďalším veriteľom dlžníka bola obchodná spoločnosť, ktorá bola cez osobu konateľa personálne prepojená

s veriteľom podávajúcim návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorá spoločnosť pohľadávku nadobudla postúpením práve od veriteľa podávajúceho návrh na vyhlásenie konkurzu a nadobudla ju po tom, ako súd prvej inštancie vydal rozhodnutie, ktorým o prvom návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu rozhodol tak, že konkurzné konanie zastavil z dôvodu neexistencie plurality veriteľom, pričom záväzok dlžníka proti veriteľovi podávajúcemu návrh na vyhlásenie konkurzu mal vzniknúť v čase, kedy spoločníkom a konateľom dlžníka bol konateľ veriteľa podávajúceho návrh na vyhlásenie konkurzu.

48. V súdenej veci, okrem nepreukázania ekonomickej podstaty postúpenia časti pohľadávky navrhovateľovi, za faktor, v spojení s ktorým malo nepreukázanie ekonomickej podstaty postúpenia pohľadávky význam, súd prvej inštancie vyhodnotil časovú súvzťažnosť medzi dobou uzavretia zmluvy o postúpení časti pohľadávka a dobou podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Samotný súd prvej inštancie pritom konštatoval, že šlo o dobu dlhšiu ako 90 dní, čo znamená, že podľa veta druhá bol splnený zákonný predpoklad, aby nešlo o jednu pohľadávku, a teda aby aj navrhovateľ bol veriteľom dlžníka. Ak uplynula zákonom určená doba, kedy sa všetky pohľadávky, ktoré pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi, nepovažujú za jednu pohľadávku a ak zákonnou podmienkou nadobudnutia postavenia veriteľa dlžníka v dôsledku postúpenia časti pohľadávky nie je preukázanie ekonomického významu postúpenia pohľadávky, odvolací súd je toho právneho názoru, že bez toho, aby existovala ďalšia skutočnosť vplývajúca na posúdenie, či výkonom svojho subjektívneho práva podať návrh na vyhlásenie konkurzu navrhovateľ chcel a mienil spôsobiť dlžníkovi neodôvodnenú ujmu, nie je možné dospieť k záveru, že pri posudzovaní podmienky plurality veriteľov dlžníka na pohľadávku navrhovateľa prihliadnuť nemožno. Doba, ktorá uplynula od postúpenia časti pohľadávky navrhovateľovi do podania návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka by mohla byť podpornou skutočnosťou len vtedy, ak by existoval relevantný primárny faktor, ktorým však za situácie, že doba medzi postúpením časti pohľadávky a podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zodpovedaná zákonnej požiadavke upravenej v ustanovení veta druhá , nemôže byť len skutočnosť, že nie je daný ekonomický význam postúpenia časti pohľadávky. Na tomto mieste potom odvolací súd musí súhlasiť aj s tvrdením navrhovateľa v odvolaní, že okrem nepreukázania ekonomického významu postúpenia časti pohľadávky a doby medzi postúpením pohľadávky a podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie sú zrejmé žiadne ďalšie faktory, ktoré viedli súd prvej inštancie k záveru o dôvodných pochybnostiach o cieľoch sledovaných postúpením časti pohľadávky.

49. Pretože navrhovateľ návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podal po viac ako 90 dňoch od nadobudnutia časti pohľadávky proti dlžníkovi postúpením, a teda v zmysle veta druhá pohľadávka navrhovateľa a pohľadávka pôvodného veriteľa už nepredstavuje jednu pohľadávku, len skutočnosť, že by nebol preukázaný ekonomický význam postúpenia časti pohľadávky navrhovateľovi, bola v súdenej veci nepostačujúca pre záver, že pri naplnení znaku plurality veriteľov na pohľadávku navrhovateľa prihliadnuť nemožno. Odvolací súd preto vyhodnocuje ako dôvodnú odvolaciu námietku navrhovateľa, že pochybnosti o cieľoch sledovaných postúpením časti pohľadávky boli na prijatie záveru o zastavení konania nepostačujúce.

50. Odvolací súd musí súhlasiť aj s námietkou navrhovateľa v odvolaní, že dlžník v konaní na súde prvej inštancie neuvádzal žiadne relevantné argumenty a už vôbec nie dôkazy, že by postúpenie časti pohľadávky malo byť účelové, a teda malo by predstavovať tzv. šikanózny výkon práva. Záver o tzv. šikanóznom návrhu pritom môže byť založený len na relevantných a preukázaných tvrdeniach dlžníka skutkovo a právne sa vzťahujúcich k tomu-ktorému konkrétnemu veriteľskému návrhu na vyhlásenie konkurzu, a teda obrana dlžníka musí mať určitú kvalitu a relevanciu vo vzťahu k spochybňovaniu výkonu práva navrhovateľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.

51. Dlžník síce v písomnom vyjadrení k návrhu tvrdil, že podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok zo strany navrhovateľa predstavuje šikanózny výkon práva, avšak toto tvrdenie dlžník uviedol bez akejkoľvek špecifikácie konkrétnych okolností súdenej veci, keďže dlžník len všeobecne s poukazom na sylaby B.. B. M. uviedol definíciu pojmu zneužitie práva a pojmu šikana, citoval a uviedol výňatky z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR. V ďalšom texte vyjadrenia k návrhu dlžník poukázal na skutočnosť, že postúpenie časti pohľadávky pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu je šikanóznym konaním veriteľa dlžníka a súd by sa mal zaoberať aj tým, v akom časovom horizonte pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu k postúpeniu pohľadávky došlo a aký ekonomický cieľ účastníci tejto transakcie sledovali, avšak opäť šlo len o všeobecné tvrdenia bez akejkoľvek relevancie

ku konkrétnym okolnostiam súdenej veci a najmä bez špecifikácie, prečo by v konkrétnych okolnostiach súdenej veci tieto skutočnosti mali odôvodňovať záver o šikanóznom výkone práva. Napokon v závere vyjadrenia k návrhu dlžník uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom na vyhlásenie konkurzu prepožičal snahe WSPK, ktorá pokračuje v svojom viac ako 7-ročnom nezákonnom konaní voči T.. O. Z. a ním spriazneným obchodným spoločnostiam v snahe vyviniť sa z náhrady škody spôsobenej pri nezákonnom hlasovaní o neschválení reštrukturalizačného plánu V A V invest s.r.o., pričom takýmto konaním v snahe rozpredať majetok spoločnosti v konkurze čo najrýchlejšie, nehľadiac na predajnú cenu a spôsob predaja už spôsobil reálne v období od vyhlásenia konkurzu V A V invest s.r.o. priamu a nespochybniteľnú škodu vo výške minimálne 8 miliónov Eur a o tejto snahe jednoznačne hovorí aj skutočnosť, že WSPK postúpila dňa 13.12.2021 aj časť svojej pohľadávky voči spoločnosti V A V Management s.r.o. „v konkurze“ vo výške 100.000,- Eur, bez akejkoľvek ekonomickej opodstatnenosti, avšak ak by aj týmto tvrdením dlžník mienil postúpenie časti pohľadávky vo výške 100.000,- Eur proti dlžníkovi, nie proti spoločnosti V A V Management s.r.o. „v konkurze“, nešlo o tvrdenia, ktoré by vo vzťahu k navrhovateľovi mali zakladať pochybnosti o cieľoch sledovaných postúpením časti pohľadávky. Účelovosť postúpenia časti pohľadávky a z toho vyvodený nedostatok aktívnej vecnej legitimácie sa totiž vždy posudzuje a vyhodnocuje vo vzťahu k veriteľovi, ktorý návrh na vyhlásenie konkurzu podal.

52. Pokiaľ na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 23.09.2022 právny zástupca dlžníka uviedol, že pohľadávku navrhovateľa nepovažuje za samostatnú osobitnú pohľadávku a hoci k postúpeniu pohľadávky nedošlo menej ako 90 dní pred návrhom na vyhlásenie konkurzu, nemyslí si, že zákon sa vykladá takto striktne, je vždy na posúdení súdu a na zvážení, či napriek tomu, že nešlo o úplnú bezprostrednosť, je možné hovoriť o účelovosti konania, čo vyplýva zo samotnej skutočnosti, že sa postúpila iba časť pohľadávky vo výške 100.000,- Eur a v tomto prípade jednoznačne má za to, že takéto konanie je účelové, je v zásadnom rozpore s dobrými mravmi, a teda navrhovateľa nie je možné považovať za veriteľa, ktorý by napĺňal pluralitu veriteľov v zmysle požiadavky Zákona o konkurze, ani tieto tvrdenia v konkrétnych okolnostiach súdenej veci nie sú spôsobilé viesť k záveru, že návrh navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka je šikanóznym výkonom práva z dôvodu pochybností o cieľoch sledovaných postúpením časti pohľadávky, keďže zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by predmetom postúpenia nemohla byť aj len časť pohľadávky. Právny zástupca dlžníka na pojednávaní poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a hoci v tomto uznesení bola vyslovená právna veta, že úpadok dlžníka, ktorý predpokladá existenciu viacerých veriteľov dlžníka je daný iba vtedy, ak má dlžník aspoň jedného ďalšieho veriteľa, ktorého pohľadávka nie je odvodená od jediného pôvodného veriteľa, odvolací súd udáva, že ide o rozhodnutie, ktoré Najvyšší súd SR ako súd odvolací vydal za predchádzajúcej právnej úpravy o konkurze a vyrovnaní, ktorá právna úprava neobsahovala úpravu totožnú s ustanovením veta druhá , a preto právna veta tohto rozhodnutia za aktuálnej právnej úpravy je neaplikovateľná.

53. K poukazu dlžníka vo vyjadrení k odvolaniu na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. a sp. zn. odvolací súd udáva, že ani z týchto rozhodnutí nevyplýva, že konkurzný súd by mal o veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu rozhodovať bez toho, aby dlžník relevantne tvrdil a preukázal konkrétne okolnosti spochybňujúce nadobudnutie postavenia veriteľa v dôsledku postúpenia časti pohľadávky. Práve naopak, aj tieto rozhodnutia vyžadujú relevantné spochybnenie pohľadávok veriteľov dlžníkom, čo znamená, že aj záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa z dôvodu pochybností o cieľoch sledovaných postúpením časti pohľadávky môže byť konkurzným súdom posudzovaný len v rozsahu splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti dlžníka. Súd nie je povinný ex offo skúmať okolnosti, za akých k postúpeniu časti pohľadávky došlo, ale ak dlžník má za to, že postúpenie časti pohľadávky bolo účelové s cieľom dosiahnutia plurality veriteľov, a teda ak má za to, že sa jedná o šikanózny výkon práva veriteľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu, je na dlžníkovi, aby na takúto obranu uviedol relevantné tvrdenia a podoprel ich dôkazmi, len pochybnosti a domnienky dlžníka nestačia, a preto nebol to navrhovateľ kto mal bez ďalšieho v konaní preukazovať účel a ekonomický význam postúpenia časti pohľadávky. Dlžník má síce zákonnú možnosť „osvedčiť“ svoju platobnú schopnosť, avšak aj miera osvedčenia tvrdení dlžníka musí byť pri súdnom rozhodovaní taká, aby umožnila bez pochybností prijať záver, že tvrdenia, resp. obrana dlžníka sú dôvodné, inak by pre úspech dlžníka postačovalo iba paušálne vyhlásenie o nedôvodnosti pohľadávok veriteľov, resp. o tom, že na pohľadávku veriteľa sa nemá prihliadať, čo je v systéme súdnej ochrany neprípustné.

54. V súvislosti so záverom súdu prvej inštancie o dôvodných pochybnostiach o cieľoch sledovaných postúpením časti pohľadávky, odvolací súd ako dôvodnú musí vyhodnotiť aj odvolaciu námietku navrhovateľa o prekvapivosti/nečakanosti takéhoto rozhodnutia, keďže zo zápisnice z pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 23.09.2022, ale ani zo záznamu vyhotoveného z tohto pojednávania technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku, skutočne nevyplýva, že by ekonomická podstata postúpenia pri rozhodovaní súdu prvej inštancie mala byť otázkou zásadnou a zároveň otázkou spornou. Súd prvej inštancie síce na pojednávaní konštatoval, že dlžník poukazuje na účelové postúpenie časti pohľadávky vo výške 100.000,- Eur, avšak súd prvej inštancie pri prezentovaní sporných a nesporných skutkových tvrdení a ani pri predbežnom právnom posúdení veci neuviedol, že sporným je ekonomická podstata postúpenia pohľadávky a že by táto okolnosť mala byť dôvodom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa.

55. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, odvolací súd vyhodnocuje ako predčasný, a teda právne nesprávny záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa z dôvodu pochybností o cieľoch sledovaných postúpením časti pohľadávky, pričom pre úplnosť veci odvolací súd udáva, že týmto rozhodnutím sa neodkláňa od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe vyjadrenej v rozhodnutí č.k. zo dňa 27.08.2014 a naďalej zotrváva na názore, že šikanóznym výkonom práva je aj podávanie návrhov na vyhlásenie konkurzu, kedy zo strany veriteľa dôjde úmyselne k rozdeleniu jednej pohľadávky na viaceré časti a ich postúpenie tretím osobám, aby sa tak dosiahol predpokladaný stav existencie najmenej dvoch pohľadávok, avšak v konkrétnych okolnostiach súdenej veci v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa z dôvodu pochybností o cieľoch sledovaných postúpením časti pohľadávky, bol právne neudržateľný.

56. Navrhovateľ v odvolaní nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že dlžník relevantným spôsobom spochybnil pohľadávku ďalšieho veriteľa V A V invest s.r.o. „v konkurze“ a navrhovateľ mal za to, že dlžník zmätočne zdôvodnil zánik tejto pohľadávky a samotný zápočet je ako dôkaz o zániku pohľadávky nepostačujúci, pričom o pohľadávke použitej na započítanie dlžník nepredložil jediný ďalší relevantný dôkaz a tiež nepreukázal, že si pohľadávku prihlásil do konkurzu veriteľa a nepreukázal doručenie zápočtu správcovi veriteľa.

57. V súdenej veci ďalším veriteľom dlžníka s pohľadávkou po lehote splatnosti, ktorého navrhovateľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu označil, je spoločnosť V A V invest s.r.o. „v konkurze“, Banská Bystrica, IČO: 31 615 325, pričom dlžník spornosť pohľadávky tohto veriteľa namietal z dôvodu zániku pohľadávky veriteľa Jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok zo dňa 01.08.2022 vykonaným dlžníkom.

58. Zákonodarca v ustanovení dáva dlžníkovi možnosť brániť sa proti vyhláseniu konkurzu osvedčením svojej platobnej schopnosti. Dlžník svoju platobnú schopnosť osvedčí najmä tým, že osvedčí, že pohľadávka veriteľa, resp. veriteľov, neexistuje alebo že zanikla. Zákonným spôsobom zániku pohľadávky veriteľa, a teda zániku záväzku dlžníka, je aj započítanie. Započítanie je v zmysle zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ak niektorý z nich i bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého, urobí prejav smerujúci k započítaniu. Pretože ďalším označeným veriteľom dlžníka je obchodná spoločnosť v konkurze, ktorej pohľadávka proti dlžníkovi vznikla po vyhlásení konkurzu na jej majetok, pre zánik pohľadávky započítaním bolo potrebné, aby boli splnené aj zákonné požiadavky definované v ustanovení . Dlžník preto mohol osvedčiť spornosť pohľadávky veriteľa VAV invest s.r.o. „v konkurze“ len vtedy, ak by použil na započítanie pohľadávku prihlásenú do konkurzu spoločnosti VAV invest s.r.o. „v konkurze“ spôsobom ustanoveným , pričom riadne prihlásenie a následné zistenie pohľadávky v konkurze by boli dostatočným osvedčením existencie pohľadávky dlžníka použitej a spôsobilej na započítanie. Ak však dlžník len v započítacom úkone zo dňa 01.08.2022 konštatoval, že si pohľadávku prihlásil, ale žiadny dôkaz o tejto skutočnosti v konaní na súde prvej inštancie neoznačil a nepredložil a zároveň ani len netvrdil, že pohľadávka dlžníka bola v konkurze veriteľa zistená, odvolací súd vyhodnocuje ako dôvodnú odvolaciu námietku navrhovateľa, že spornosť pohľadávky veriteľa VAV invest s.r.o. „v konkurze“ nemohol mať súd prvej inštancie za osvedčenú. Jednostranný zápočet dlžníka zo dňa 01.08.2022 preto nemohol byť dostatočným dôkazom o zániku pohľadávky veriteľa, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa dostal do sféry dispozície veriteľa.

59. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že dlžník nepreukázal doručenie zápočtu správcovi veriteľa, odvolací súd udáva, že písomný úkon zápočtu vzájomných pohľadávok dlžníkom zo dňa 01.08.2022 bol jednostranným adresným úkonom, preto v zmysle , podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde, jeho účinky boli podmienené tým, že dôjdu veriteľovi dlžníka, resp. správcovi, keďže šlo o obchodnú spoločnosť v konkurze. Ustanovenie teda používa pojem „dôjde“, t.j. že sa dostane do sféry dispozície adresáta. Pojmom „dôjde“, resp. dostane do sféry dispozície, je potrebné rozumieť konkrétnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom, čím je potrebné chápať nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj prípady, ak doručením listu alebo inej písomnosti, obsahujúcich prejav vôle, do bytu adresáta alebo do jeho poštovej schránky, prípadne aj vhodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takejto zásielky, adresát hmotnoprávneho úkonu, t.j. adresát listu, nadobudol príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky, pričom nie je potrebné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačujúce je, že mal objektívne príležitosť tak urobiť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 15.12.2020). V čase rozhodovania súdu prvej inštancie preto len poštový podací lístok o podaní Jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok zo dňa 01.08.2022 na poštovú prepravu bol nepostačujúca pre záver, že jednostranný prejav vôle dlžníka započítať svoju pohľadávku došiel veriteľovi VAV invest s.r.o. „v konkurze“, t.j. dostal sa do sféry jeho dispozície.

60. Dlžník síce v odvolacom konaní označil a predložil dôkazy o tom, že si pohľadávku v konkurze veriteľa VAV invest s.r.o. „v konkurze“ opakovane prihlásil a že opätovne vykonal aj započítací úkon, avšak odvolací súd tieto prostriedky procesnej obrany nemohol vyhodnocovať, keď ako už odvolací súd opakovane uviedol, pre rozhodovanie odvolacieho súdu bol z hmotno-právneho hľadiska rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie a z procesno-právneho hľadiska tieto prostriedky procesnej obrany ako novota neboli uplatnené najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu tak, ako to upravuje ustanovenie in fine .

61. K námietke navrhovateľa, že dlžník zmätočne definoval zánik pohľadávky veriteľa VAV invest s.r.o. „v konkurze“, resp. uvádzal rôzne verzie tohto zápočtu, odvolací súd udáva, že z hľadiska definovania pohľadávky použitej na započítanie je rozhodujúce akým právnym titulom a výškou je pohľadávka špecifikovaná v započítacom prejave, a preto bolo irelevantné, k existencii akých pohľadávok dlžníka proti veriteľovi dlžník uvádzal tvrdenia. Na tomto mieste odvolací súd tiež udáva, že vo vyjadrení k návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžník síce ako dôkaz označil Uplatnenie si pohľadávky dlžníka zo dňa 19.03.2021, takýto dôkaz sa však v listinnej a ani elektronickej podobe súdneho spisu nenachádza, a preto odvolací súd vyhodnocuje ako dôvodnú námietku navrhovateľa, že takýto dôkaz mu doručený nebol.

62. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, odvolací súd vyhodnocuje, že súd prvej inštancie dospel k predčasným, a teda nesprávnym skutkovým zisteniam a záverom o zániku, t.j. spochybnení pohľadávky ďalšieho veriteľa VAV invest s.r.o. „v konkurze“.

63. Odvolací súd nad rámec odvolacích dôvodov poukazuje aj na to, že na rozdiel od civilného sporového konania, ktoré sa v zmysle začína podaním žaloby, o začatí konkurzného konania súd vydáva uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku a zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa podľa začína konkurzné konanie. V súdenej veci súd prvej inštancie rozhodol o začatí konkurzného konania uznesením č.k. -83 zo dňa 14.07.2022, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 139/2022, deň vydania 20.07.2022, čo znamená, že konkurzné konanie sa začalo po dni 16.07.2022, a preto v konaní sa aplikujú ustanovenia účinné od 17.07.2022.

64. Pre úplnosť veci odvolací súd udáva, že predmetom jeho prieskumu neboli zistenia a závery súdu prvej inštancie o tom, že dlžník dostatočným spôsobom neosvedčil spornosť pohľadávky veriteľa Waldviertler Sparkasse Bank AG, Zwettl, číslo zápisu: FN 36924a, keďže tieto navrhovateľ ako odvolateľ nepovažoval za nesprávne.

65. Vzhľadom na to, že zistené nedostatky nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd musel podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a podľa vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

66. Pretože podľa platí, že ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na vyhlásenie konkurzu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, súd prvej inštancie postupuje odo dňa vrátenia veci, ako by konkurzné konanie začalo, v ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne vykoná úkony podľa a následne vyhodnotí splnenie zákonných podmienok na vyhlásenie konkurzu, t.j. podmienku plurality veriteľov a podmienku dostatku majetku a rozhodne o návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.

67. Súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní podmienky plurality veriteľov dlžníka bude mať na zreteli, že o osvedčení platobnej schopnosti dlžníka, ako aj o námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie alebo námietke šikanózneho výkonu práva, môže rozhodovať len v rozsahu splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti dlžníka. Pokiaľ ide o prípadný šikanózny výkon práva, súd prvej inštancie bude mať na zreteli, že podľa veta druhá je splnená zákonom určená doba, aby pohľadávka navrhovateľa a pohľadávka pôvodného veriteľa Waldviertler Sparkasse Bank AG, Zwettl, číslo zápisu: FN 36924a sa nepovažovala za jednu a že navrhovateľovi bez ďalšieho nesvedčí povinnosť preukazovať ekonomický význam postúpenia časti pohľadávky, a preto za situácie, že je splnená zákonná doba, aby v dôsledku postúpenia časti pohľadávky aj navrhovateľ bol veriteľom dlžníka, len skutočnosť, že nie je známa odplata za postúpenie časti pohľadávky navrhovateľovi, nie je postačujúca pre záver o šikanóznom výkone práva navrhovateľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.

68. Súd prvej inštancie bude tiež dbať na to, že zánik pohľadávky veriteľa VAV invest s.r.o. „v konkurze“ môže nastať len vtedy, ak dlžník hodnoverne osvedčí, že v konkurznom konaní vedenom na majetok veriteľa má riadne prihlásenú a zistenú pohľadávku, že dlžník urobil voči veriteľovi prejav smerujúci k započítaniu a že prejav vôle dlžníka došiel veriteľovi, t.j. dostal sa do sféry jeho dispozície. Inak bude možné prejav dlžníka vyhodnotiť len ako potvrdenie existencie pohľadávky veriteľa VAV invest s.r.o. „v konkurze“, keďže započítací prejav možno urobiť len proti existujúcej pohľadávke.

69. Podľa súd prvej inštancie je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto rozhodnutí.

70. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).