Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Co-100-2013.pdf
PDF · 86.21 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/100/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne: B. M., rod. N., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. M. R. N. XXX, H., zast. JUDr. Beátou Krausovou, advokátkou, so sídlom M. R. Štefánika 137, Vranov n.T. proti žalovanej: Z. Z., rod. M., nar. X.X.XXXX, bytom M. R. N. XXX, H. zast.: JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 2465, Vranov n.T. o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/73/2012 -117 zo dňa 30.01.2013 takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.
II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanej vypratania nehnuteľností - vrátenie daru (§ 630 Občianskeho zákonníka) - parcely č.1983, parcely č. 1984, a rodinného domu, súpisné číslo XXX zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX katastrálne územie H., ktoré boli predmetom darovacej zmluvy zo dňa 29. 12. 1999.
Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.
Prvostupňový súd zamietol žalobu s odôvodnením, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k nezrovnalostiam medzi žalobkyňou a žalovanou dochádza nevhodným správaním žalobkyne voči žalovanej a práve toto správanie je príčinou nevhodného správania sa žalovanej voči žalobkyni. Reakcie žalovanej a jej rodinných príslušníkov považoval za reakcie na nevhodné správanie žalobkyne. Podľa prvostupňového súdu nebolo preukázané, aby sa žalovaná správala k žalobkyni nevhodne tak, že by tým hrubo porušovala dobré mravy. Vychádzal tak zo skutkových zistení, podľa ktorých vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou boli pred uzavretím darovacej zmluvy ako aj po nej veľmi dobré. K zhoršeniu vzťahov malo dôjsť potom ako sa do rodinného domu nasťahoval nový manžel terajšej žalovanej a najmä keď sa narodil syn žalovanej. Manžel žalovanej sa nasťahoval do domu proti vôli žalobkyne. Na vzniku konfliktných situácií, ktoré vznikajú má podľa názoru súd podiel samotná žalobkyňa vychádzajúc zo svedeckej výpovede vnuka žalobkyne, ktorý mal uviesť, že žalobkyňa používa pri hádkach na adresu žalovanej vulgárnu nadávku. Vychádzal aj z obsahu priestupkových konaní, ktoré sa viedli proti žalobkyni ako obvinenej a bola jej uložená sankcia za priestupok zo dňa 28. 11. 2011, keď mala žalobkyňa udrieť manžela žalovanej do oblasti tváre. K takému úkonu došlo po vzájomných nezhodách ohľadne majetku.
Obom bola uložená pokuta 10,- Eur. Vychádzal zo svedeckých výpovedí svedkov (Ing. J. M., I. C., M. C., V. Z.), podľa ktorých neboli preukázané tvrdenia žalobkyne o hrubom porušení dobrých mravov zo strany žalovanej.
Prvostupňový súd na zistený skutkový stav prijal právny názor, podľa ktorého neboli splnené predpoklady pre vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Správanie žalovanej nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Vychádzal pritom aj z princípu vzájomnosti a z reakcie a správania žalovanej ktoré je reakciou na správanie žalobkyne. Posúdil ho ako nevhodné, avšak nie za také, ktoré by predstavovalo hrubé porušenie dobrých mravov. Zhodnotil, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho činnosť, ale také správanie, ktoré sa vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu môže kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne a nestačí iba subjektívny pocit a úsudok darcu.
Poukázal na ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 O.s.p. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa považoval vzťah medzi matkou a dcérou.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.
V odvolaní ďalej uviedla, že prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav veci, lebo vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil. Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, podľa jej názoru je nesprávny tak aj právny záver. Žalobkyňa je matkou žalovanej, má 78 rokov, zlý zdravotný stav. Nezohľadnil prvostupňový súd skutočnosť, že žalovaná sa so žalobkyňou od roku 2010 nerozpráva, nevarí, nenakupuje, nesprevádza ju k lekárovi, nevyberá jej lieky z lekárne, neošetruje ju v čase choroby doma, nenavštevuje ju počas hospitalizácie v nemocnici, nezaujíma sa v čase choroby o zdravotný stav žalobkyne a žalobkyňu doma hrubo uráža. Ďalej nebola jej oporou v čase choroby a smrti druhej dcéry a vyvolala následne hádku so žalobkyňou, ktorá vyústila do fyzického útoku terajšieho manžela žalovanej. V priestupkovom konaní, ktoré sa viedlo pred Obvodným úradom vo Vranove nad Topľou uviedla nepravdivé údaje. Vyvoláva hádky so svojimi bratmi, nebráni svojho syna K. pri fyzických útokoch svojho terajšieho manžela.
V odvolaní ďalej uviedla absolútny nezáujem dcéry o matku, ktorá je chorá, je vo veku 78 rokov, nie je oporou akou by dcéra svojej matke mala byť. Podľa jej názoru si prvostupňový súd osvojil všetky tvrdenia žalovanej napriek tomu, že žalovaná nehovorila pravdu ani v priebehu konania pred prvostupňovým súdom. Podľa jej názoru prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku jasne a zrozumiteľne neodôvodnil svoj záver prečo nepovažuje za hrubé porušenie dobrých mravov skutočnosť, že sa v čase choroby o matku nestarala a neprejavovala o ňu záujem.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., nariadil pojednávanie, zopakoval dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovanej a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu zo strany žalobkyne proti rozsudku poukazuje na to, že si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie zo strany prvostupňového súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil.
V súvislosti s odvolacími námietkami žalobkyne odvolací súd dopĺňa.
Odvolanie bolo podané z dôvodov, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká okamihom správania obdarovaného, ktoré napĺňa znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania - súhrn určitých historicky nemenných a všeobecne spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené ustanovenie, ktoré za relevantné označuje len správanie obdarovaného nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného, hoci i jemu blízkych (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod číslom 63/2004).
Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo.
Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo k členom rodiny. V kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú reakciu obdarovaného (i keby bola nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere správania sa samotného darcu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 2Cdo/108/2007).
V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k zhodnému názoru s prvostupňovým súdom, že v minulosti dobré vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou sa narušili. Dôvodom narušenia týchto vzťahov medzi darcom a obdarovanou je zmena života žalovanej spočívajúca v uzavretí nového manželstva a prisťahovanie sa súčasného manžela do rodinného domu. Nepochybne z vykonaného dokazovania vyplýva, že práve tieto okolnosti priniesli zmenu vo vzájomných vzťahoch medzi matkou a dcérou. Podľa tvrdenia žalobkyne sa od tejto doby, už k nezáujmu zo strany žalovanej mali pridať aj slovné urážky. Z dokazovania tiež vyplýva, že žalovaná nepopiera, že starostlivosť matke neposkytuje, ukončila výpomoc avšak z dôvodu, že žalobkyňa odmieta jej starostlivosť spočívajúcu vo varení, upratovaní a pod. Z dokazovania, ktoré bolo vykonané nie je možné prijať záver, aby žalovaná odmietala prejavovať záujem o matku tak aby vyslovene odmietla jej pomôcť, či už v súvislosti so zdravotným stavom, osobnou starostlivosťou v prípade výslovnej žiadosti samotnej žalobkyne. Za situácie ak nebolo preukázané, aby žalovaná výslovne odmietala pomôcť žalobkyni totiž k poskytovaniu pomoci je potrebná nielen vôľa toho, kto pomoc poskytuje ale aj vôľa druhej strany pomoc prijať nemožno prijať spoľahlivý a bezpečný záver o správaní žalovanej, ktoré intenzívne porušuje pravidlá slušného správania a dobrých mravov Istotne, že
je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa, ktorá je vo veku 78 rokov nachádzala sa v ťažkej situácii spojenej s úmrtím dcéry, má zdravotné problémy, takže táto situácia je vnímaná ako ťaživá, potrebuje vyšší stupeň pochopenia a záujmu. Odvolací dodáva, že za situácie, keď sa vzájomne nerozprávajú matka s dcérou po dobu troch rokov, odmietajú vzájomne komunikovať, prežívať spoločné chvíle, a žalovaná nie je oporou pre žalobkyňu, vznikajú konflikty hádky môže ísť už o správanie na hranici blížiacej sa k porušeniu etických noriem, ktoré vyžadujú, aby dcéra prejavovala záujem o matku, snažila sa poskytnúť jej pomoc, vyžaduje si to uvedomenie si jej veku, zdravotného stavu, jej nálad.
Z vykonaného dokazovania však zatiaľ nie je možné správanie žalovanej aj pri uplatnení princípu vzájomnosti, teda pri posudzovaní správania darcu a obdarovaného z aspektu, či sám darca nevyvolal správanie obdarovaného hrubo narušujúce dobré mravy práv vyhodnotiť ako správanie ktoré by sa vyznačovalo hrubosťou a išlo o správanie hrubo porušujúce dobré mravy. Nebolo tak preukázané , aby správanie žalovanej bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa žalobkyne. Aj odvolací však v súlade so záverom prvostupňového súdu hodnotí správanie žalovanej ako nevhodné.
Odvolací súd dospel tak záveru zhodne s prvostupňovým súdom, že v prejednávanej veci nebolo preukázané, že boli splnené predpoklady pre vrátenie daru podľa ustanovenia § 630 OZ.
Prvostupňový súd rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Použil správny predpis a správne ho vyložil a na daný skutkový stav správne a zákonne aplikoval. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny (§ 219 ods.1 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Úspešná žalobkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a neúspešnej žalobkyni nevzniklo právo na ich náhradu.
Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.