Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/121/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: CARTOON s.r.o., č. 4 Ladmovce, zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Gombos, Advokátska kancelária so sídlom Moldavská cesta č. 21/A, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica (predtým Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ul. č. 13, Banská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.07.2011 č. I/223/11542-59237/2011/999608-r, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa 15.07.2011 č. I/223/11542-59237/2011/999608-r, ktorým bol podľa Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. /Kaš zo dňa 20.12.2010, ktorým podľa nebol priznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2009 v sume 7.281,13 Eur a bola určená vlastná daňová povinnosť v sume 613,70 Eur daňovému subjektu CARTOON s.r.o., Ladmovce 4.

Správca dane ako prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonal u platiteľa dane kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. /Her zo dňa 29.11.2010, ktorý bol prerokovaný a doručený v zmysle dňa 13.12.2010. Tento protokol bol podkladom pre vydanie predmetného Dodatočného platobného výmeru, ktorým nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2009 v sume 7.281,18 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 613,70 Eur.

Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt ako platiteľ dane v podanom daňovom priznaní za október 2009 deklaroval dodanie tovaru podľa v sume 3.230,00 Eur a priznal daň zo zdaniteľných obchodov v tuzemsku v sume 613,70 Eur. Jednalo sa o predaj tovaru - guľatina „smrek“ v množstve 38 m3 pre odberateľa R.CH.E s.r.o., Veľký Horeš 89, na základe odberateľskej faktúry č. XXXXXXXX-S. s dátumom dodania 12.10.2009 na celkovú sumu 3.843,70 Eur, z toho 19 % DPH 613,70 Eur.

Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 7.894,88 Eur z faktúr č. XXXXXXXX/V (DPH 4.040,54 Eur) a č. XXXXXXXX/V (DPH 3.854,34 Eur) vystavených dodávateľom T. P. - VENIKOM, Malá Tŕňa za dodanie 424 m3 guľatiny „smrek“.

Správca dane vykonal dňa 24.03.2010 fyzickú obhliadku uskladnenia nakúpeného tovaru - guľatina „smrek“, o čom spísal zápisnicu č. /Her. Táto ohliadka bola vykonaná na hospodárskom dvore v Obci Svätá Mária, ktoré má spoločnosť CARTOON s.r.o. prenajaté od spoločnosti BARAVIN s.r.o. na skladovanie guľatiny. V čase zisťovania sa na veľkom priestranstve nachádzali kopy guľatiny. Spoločnosť CARTOON s.r.o. mala vyčlenenú plochu a kopa guľatiny patriacej tejto spoločnosti bola označená na guľatine farbou s názvom spoločnosti. Priestory sú prenajaté od spoločnosti BARAVIN s.r.o. na základe nájomnej zmluvy z 01.11.2008, ktorá bola predložená. Miestnym zisťovaním dňa 19.05.2010 u daňového subjektu T. P. - VENIKOM za účelom preverenia dodávok guľatiny „smrek“ bolo zistené, že daňový subjekt T.Á. P. - VENIKOM je platiteľom DPH, má oprávnenie na vykonávanie činnosti uvedenej na faktúrach, daň uvedená na predmetných faktúrach bola priznaná v príslušnom zdaňovacom období. Daňový subjekt má faktúry zaúčtované v účtovníctve za príslušné zdaňovacie obdobie. Preukázať uskutočnenie reálneho plnenia, t. j. dodanie tovaru uvedeného na vystavených faktúrach vedel preukázať iba vystavenými faktúrami, ich úhradou, zaúčtovaním a v konečnom dôsledku odvedením dane zo zdaniteľného plnenia. Správca dane dodávku guľatiny preveroval aj u dodávateľa FUFRA - K. K., L. XX W. a konateľ tejto spoločnosti potvrdil dodávku tovaru vystavenie faktúr, ale sa vyjadril, že prepravu tovaru zabezpečoval on ako dodávateľ, cez neho objednaného prepravcu a v cene dreva bola zahrnutá aj preprava. Súčasťou tejto faktúry bol aj dodací list preukazujúci pôvod dreva so špecifikáciou sortimentu drevnej hmoty, dátum nákupu, množstva a identifikačné údaje ciachy, ceny za jednotku bez dane a ceny spolu. Čo sa týka predaja tovaru od T. P. - VENICOM pre CARTOON s.r.o., k preprave tovaru nedošlo, lebo predaj sa uskutočnil na mieste v rámci skladovacích priestorov, ku ktorým predložil nájomnú zmluvu s prenajímateľom DREVO SK s.r.o., Veľká Bara a skladovacie priestory sa nachádzali v areáli firmy Streda nad Bodrogom na ploche 400 m2.

Na základe miestnych zisťovaní dňa 24.03.2010 a 19.05.2010 a z výpovede T. P. vyplynulo, že daňový subjekt CARTOON s.r.o. mal guľatinu uskladnenú na hospodárskom dvore Svätá Mária a daňový subjekt T. P. - VENIKOM dodávateľ mal guľatinu uskladnenú v prenajatých priestoroch v areáli firmy v Strede nad Bodrogom. Žalobca ako daňový subjekt bol písomnou výzvou z 12.07.2010 vyzvaný na predloženie dôkazov k výkonu prebiehajúcej daňovej kontroly, vôbec nereagoval či už písomnýchm stanoviskom alebo predložením ďalších dôkazov.

Žalovaný k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní týkajúcich sa vykonania kontroly zamestnancami správcu dane, ktorí nie sú zamestnancami miestne príslušného správcu dane uviedol, že námietka nie je dôvodná, lebo nebola ani rozsudkom Krajského súdu v Košiciach spochybnená zákonnosť začatia daňovej kontroly, ktorá bola začatá v súlade s procesným predpisom miestne príslušným správcom dane a v predmetnej daňovej kontrole došlo k zmene v osobách kontrolórov vykonávajúcich daňovú kontrolu tým, že sa stali zamestnancami mieste príslušného správcu dane.

K námietkam týkajúcich sa dokazovania vykonaného správcom dane uviedol, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje zákon o správe daní a poplatkov medzi správcu dane a daňový subjekt. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa preukazuje daňový subjekt, t. j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Ten preukazuje skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a tie skutočností, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Teda v daňovom konaní dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci, preto hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota. Faktúry musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt - subjekt, i právnu skutočnosť. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok na nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia konkrétnych faktúr, ale musí sa overiť, či údaje v nich uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť. Z predloženého spisového materiálu správcu dane bolo zrejmé, že dokazovanie a zistenia správcu dane neodporujú právnemu názoru súdu, ktorý vyplýva z rozsudku vo veci , na ktorý sa daňový subjekt odvoláva. Správca dane preveroval okolnosti predmetného zdaniteľného obchodu týkajúceho sa nákupu, prepravy, skladovania a následného predaja smrekovej guľatiny, preto nie je opodstatnená námietka daňového subjektu, že správca dane presunul dôkaznú povinnosť iba na neho. Správca dane na základe vykonaného dokazovanie spochybnil skutočnosť, že zdaniteľné obchody deklarované spornými faktúrami boli realizované tak, ako je to uvedené na vystavených faktúrach. Daňový subjekt na písomnú výzvu správcu dane, aby preukázal opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane a predložil dôkazy, žiadnym spôsobom nereagoval a ani žiaden dôkaz nepredložil. Nebol dôvod pri hodnotení dôkazov prihliadať na skutočnosť, že konateľ daňového subjektu bol dlhodobo práceneschopný, pretože daňová kontrola trvala 12 mesiacov a je to dostatočne dlhý čas na to, aby daňový subjekt využil svoje práva a predkladal dôkazy k svojim tvrdeniam. Daňový subjekt ako platiteľ dane pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie dane musí jednoznačne deklarovať voči správcovi dane, že tovar alebo služba mu bola skutočne dodaná od konkrétne označeného platiteľa dane z pridanej hodnoty, to znamená, že je preukázaná existencia obojstranného účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi dodávateľom a nadobúdateľom tovaru tak, ako to predpokladá .

K námietke, že správca dane neuviedol úvahy ako dospel k skutočnosti, že daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie dane v rozpore s a uviedol, že platiteľ dane si môže uplatniť právo na odpočítanie dane, len ak má k dispozícii doklady, ktoré preukazujú skutočnosti uvedené v a v danom prípade správca dane spochybnil skutočnosti uvedené na faktúrach od spoločnosti T. P. - VENIKOM, prečo predmetné faktúry nie sú schopné preukázať splnenie podmienok pre odpočítanie dane. Povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť pri nárokovaní odpočítania dane, ale je povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi.

K ďalším námietkam v odvolaní uviedol, že z predloženého spisového materiálu nezistil, že by správca dane uložil pokutu týkajúcu sa kontrolovanej spoločnosti a predmetného zdaňovacieho obdobia a v odôvodnení rozhodnutia neuvádza skutočnosti o iných zdaňovacích obdobiach, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly. V prípade skutočnosti týkajúcich sa zverejňovania údajov a ovplyvňovania výsledkov daňových kontrol, na ktoré daňový subjekt poukazuje v odvolaní ide iba o jeho konštatovanie bez konkrétnych dôkazov o uvedenom postupe správcu dane, a preto tieto námietky považuje za nedôvodné.

Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal žalobu, v ktorej žiadal rozhodnutie žalovaného z 15.07.2011 č. I/223/11542-59237/2011/999608-r zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, lebo odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje len opísaný obsah spisu, odkazy na zákonné ustanovenia a konštatovanie, že správca dane postupoval v danom prípade v súlade so zákonom, pričom odvolací orgán bez výhrad prijal úvahy správcu dane. Takéto rozhodnutie nezodpovedá ustanoveniam a a Podľa žalobcu jediným dôkazom na ktorom postavil správca dane svoje rozhodnutie, je totožnosť osoby T. P. ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Podľa názoru žalobcu nestačí, ak správca dane konštatuje, že personálne prepojenie samo o sebe spochybňuje reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov a dodanie tovaru v tuzemsku, ale to, že k nemu podľa názoru správcu dane nedošlo, musí byť preukázané. Správca dane však nemá žiadne priame alebo nepriame konkrétne dôkazy, ktoré by vyvracali uskutočnenie zdaniteľného plnenia a dodanie tovaru, iba konštatuje, že žalobca nedostatočne preukázal reálne uskutočnenie plnenia a dodanie tovaru. Žalobca však predložil všetky obvyklé požadované a kontrolovanými subjektmi zvyčajne predkladané podklady. Žalobca konštatoval, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje akákoľvek argumentačná súvislosť medzi konštatovaním personálneho prepojenia a konštatovaním nepreukázania uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Personálne prepojenie podľa názoru žalobcu nie je možné dávať do priamej ani nepriamej súvislosti s uskutočnením zdaniteľného plnenia, pretože toto je preukázateľné len z iných skutočností, okrem iného aj zo skutočností, že u dodávateľa pri daňovej kontrole nebolo konštatované, že by k zdaniteľným obchodom nedošlo. Túto skutočnosť správca dane považoval za irelevantnú k preukazovaniu reálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný na jednej strane pre účely dane z pridanej hodnoty tvrdí, že zdaniteľné obchody neboli reálne vykonané a na druhej strane pre účely dane z príjmov išlo o reálny predaj tovaru a výnosy z tohto predaja majetku. Tento rozporný prístup žalovaného podľa názoru žalobcu spochybňuje jeho záver, že obchody realizované žalobcom sa neuskutočnili, a sú fiktívne. Nezákonným postupom daňových orgánov pri daňových kontrolách v reťazci subjektov personálne prepojený s osobou T. P., kde daňové orgány neuznávali daň na vstupe a s poukazom na ustanovenie ponechávajú daň na výstupe dochádza k absurdnej situácii, keď predpis dane niekoľkonásobne prevyšuje uplatnené nadmerné odpočty. Žalobca konštatoval, že v prípade ak žalovaný považoval dodávky za fiktívne, potom sa mal vysporiadať s námietkou žalobcu, že z rozsudku ESB C-454/98 vyplýva, že fiktívne dodávky nie je možné považovať za dodávky podliehajúce dani a z uvedeného dôvodu na fiktívne dodávky nie je možné aplikovať ustanovenie , ktoré predpokladá existenciu faktúry ako dokladu o predaji za dodávku podliehajúcu dani, a nie fiktívnej faktúry.

Žalobca v žalobe namietal porušenie zásady proporcionality, ktorá patrí medzi základné princípy právneho štátu podľa článku 1 ods. 1 SR, a ktorá znamená predovšetkým primeraný vzťah medzi cieľom (účelom) sledovaným štátom a použitými prostriedkami, ktoré musia byť vhodné a nevyhnutnú na dosiahnutie cieľa. Zákonnou povinnosťou daňových orgánov bolo v tomto prípade poskytnúť žalobcovi reálnu možnosť uplatniť svoje práva a splniť svoju dôkaznú povinnosť. Postupom daňových orgánov sa však vytvoril stav, ktorým sa žalobca neprimerane zaťažil a dostal sa do podstatne nevýhodnejšej polohy oproti daňovým orgánom. Súčasťou zámeru zaťažiť žalobcu a spoločnosti personálne prepojených T.C. P. boli aj stovky výziev, miestnych zisťovaní a ústnych pojednávaní, kde daňové orgány vyžadovali účasť T. P. ako osoby nezastupiteľnej a vyžadovali od neho tisícky odpovedí bez reálnej výpovednej hodnoty. Ako dôkaz žalobca uviedol fakt, že 30.03.2010 bolo T. P. doručených 13 protokolov o výsledku daňovej kontroly v 12 s ním prepojených spoločnostiach, ako aj skutočnosť, že v septembri 2009 sa u daňových subjektov personálne prepojených s T.Š. P. vykonávalo viac ako 300 daňových kontrol a ďalšie kontroly sa začali vykonávať. Do situácie ukracujúcej práva žalobcu sa žalobca nedostal sám tým, že jeho spoločník a bývalý konateľ T. P. založil viac obchodných spoločností, ale táto protiprávna situácia bola zavinená postupom správcu dane a žalovaného, ktorý je v rozpore s a článkom 2 ods. 2 SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon.

Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že od začiatku výkonu daňovej kontroly došlo zo strany subjektu vykonávajúceho daňovú kontrolu k porušeniu zásady legality, na čo upozorňoval aj vo svojom odvolaní voči dodatočnému daňovému výmeru Daňového úradu Kráľovský Chlmec, pričom poukazoval na nález Ústavného SR -61 zo dňa 10.12.2009, v zmysle ktorého miestne príslušný správca dane vystupuje v daňovom konaní prostredníctvom svojich zamestnancov, t. j. totožnosť správcu dane pre účely vymedzenia miestnej príslušnosti je daná aj totožnosťou jeho zamestnancov. Zamestnanci miestne príslušného správcu dane neboli z daňového konania vylúčení, preto nebol dôvod, aby bola daňová kontrola vykonávaná zamestnancami správcu dane, ktorí neboli organizačne začlenení u miestne príslušného správcu dane. Týmto postupom správcu dane došlo k porušeniu ustanovenia a , v dôsledku čoho je tento postup protizákonný. Žalobca konštatoval, že s jeho názorom o nesprávnosti takéhoto postupu sa stotožnil v plnom rozsahu aj Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. -29, ktorým zakázal správcovi dane pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiacov október 2009, november 2009, január 2010. Žalovaný napriek zákazu uloženého právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím pokračoval vo výkone daňových kontrol a v snahe konvalidovať protiprávny stav pred ukončením kontroly, boli zamestnanci miestne nepríslušného daňového úradu preradení k Daňovému úradu Kráľovský Chlmec. Žalovaný vo svojom rozhodnutí k námietke zákonnosti daňovej kontroly uvádzal, že úkony týkajúce sa začatia, priebehu a ukončenia daňovej kontroly, boli vykonávané v mene miestne príslušného správcu dane a nahradením zamestnancov miestne príslušného správcu dane, bol odstránený nezákonný stav vykonávania daňovej kontroly. Žalobca vyslovil názor, že legalizovať daňovú kontrolu by bolo možné len vykonaním celej daňovej kontroly od jej začatia a prvého úkonu vo veci zákonným spôsobom, a teda miestne príslušným správcom dane, pretože platí zásada, že z bezprávia právo nevzniká. Správca dane mal teda daňovú kontrolu začatú v rozpore so zákonom zastaviť a po splnení zákonom stanovených podmienok začať vo veci novú daňovú kontrolu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že námietky uvedené žalobcom v podanej žalobe sú nedôvodné, pretože zistenie skutkového stavu, vykonanie dokazovania a hodnotenie dôkazov bolo vykonané v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov.

Súd v konaní podľa a nasl. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach žaloby, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného (Daňové riaditeľstvo SR) a správneho orgánu prvého stupňa, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť.

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru ( prvá veta ).

Podľa ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.

Podľa správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u právnej osoby jej sídlom, inak miestom skutočného vedenia a u fyzickej osoby jej trvalým pobytom, inak miestom, kde sa obvykle zdržuje.

Podľa prvá veta v znení účinnom do 29.12.2010 daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.

Podľa prvá veta v znení účinnom od 30.12.2010 daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane na základe poverenia miestne príslušného správcu dane.

Podľa dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 30 ods. 3 citovaného zákona rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 48 ods. 6 citovaného zákona rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní.

Súd v prvom rade sa zaoberal námietkou žalobcu, či kontrolné zistenia na základe daňovej kontroly boli získané v súlade so zákonom, pretože daňovú kontrolu nevykonávali zamestnanci miestne príslušného správcu dane, t. j. Daňového úradu Kráľovský Chlmec, z ktorého dôvodu nebolo možné na základe získaných kontrolných zistení vydať dodatočný platobný výmer.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom vo veci sp. zn. zo dňa 09.09.2010 zakázal pokračovať vo výkone daňovej kontroly na základe Poverenia č. /Her zo dňa 04.12.2009. Toto poverenie bolo zrušené a vo výkone daňovej kontroly pokračovali zamestnanci Daňového úradu v Kráľovskom Chlmci. Má za to, že v tejto súvislosti nie je rozhodujúce, či zamestnanci poverení vykonávaním daňovej kontroly Ing. V. a Ing. X. v čase vydania poverenia zo dňa 04.12.2009 neboli zamestnancami Daňového úradu Kráľovský Chlmec, ale Daňového úradu Košice II, lebo po zrušení poverenie na výkon daňovej kontroly zo dňa 04.12.2009 boli tieto zamestnankyne daňového riaditeľstva preložené na Daňový úrad Kráľovský Chlmec, teda miestne príslušného správcu dane, bolo vydané nové poverenie na vykonanie daňovej kontroly č. /Her zo dňa 25.11.2010, teda daňovú kontrolu už vykonávali zamestnanci miestne príslušného správcu dane. Týmto postupom bol realizovaný aj právny názor Ústavného súdu SR uvedený v náleze sp. zn. -61 zo dňa 10.12.2009.

Podľa názoru súdu z nálezu Ústavného súdu SR z 10.12.2009 č. -61 ani z aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudky z 26.01.2012 č. k. a z 23.02.2012 č. k. ) nevyplýva, že pôsobenie externých kontrolórov v časti prebiehajúcej daňovej kontroly by mal za následok absolútne nezákonný stav, ktorý by neumožňoval využiť poznatky z takejto daňovej kontroly pre rozhodovaciu činnosť daňových orgánov. Žalovaný a správca dane po doručení spomínaného rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorým zakázal správcovi dane pokračovať vo výkone daňovej kontroly, vykonali zmenu obsadenia kontrolnej skupiny, ktorá pokračovala vo vykonávaní daňovej kontroly, ktorú následne zákonným spôsobom ukončila. Žalobcovi bol doručený protokol o daňovej kontrole, pričom proti obsahu protokolu nevzniesol žiadne námietky. Z týchto dôvodov súd je toho názoru, že správca dane zákonným spôsobom začal vo veci vyrubovacie konanie a vydal dodatočný platobný výmer, ktorým nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2009.

Súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že rozhodnutie správnych orgánov oboch stupňov sú pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné a že jediným dôkazom, na ktorom správca dane postavil svoje rozhodnutie, je totožnosť osoby T. P. ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Súd po preskúmaní oboch rozhodnutí je toho názoru, že majú všetky náležitosti v zmysle a Obidve správne orgány vyčerpávajúcim spôsobom v odôvodnení svojich rozhodnutí vyhodnotili zistený dôkazný stav a vyvodili z neho správne právne závery. V rozhodnutiach uvádzali dôkazy predložené žalobcom a tiež tie, ktoré správca dane zabezpečil na preverenie deklarovaných obchodov. Žalovaný vo svojom rozhodnutí sa zaoberal tiež všetkými námietkami, ktoré uviedol žalobca vo svojom odvolaní.

Správca dane na základe výsledkov kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v sume 7.281,18 Eur za zdaňovacie obdobie október 2009 z nákupu tovaru na základe dvoch faktúr od dodávateľa T. P. - VENIKOM s.r.o., Malá Tŕňa 125 podľa faktúry č. XXXXXXXX/V vystavenej daňovým subjektom T. P. - VENIKOM, s dátumom dodania 10.10.2009 s predmetom dodania tovaru - guľatina „smrek“ v množstve 217 m3. Táto faktúra bola uhradená v hotovosti dňa 11.10.2009 na základe výdavkového pokladničného dokladu č. PV20 a z faktúry č. XXXXXXXX/V vystavenej daňovým subjektom T. P. - VENIKOM, Malá Tŕňa 125, s dátumom dodania 25.10.2009, predmetom dodania je dodávka tovaru - guľatina „smrek“ v celkovom množstve 207 m3. Faktúra bola uhradená v hotovosti 26.10.2009 na základe výdavkového pokladničného dokladu č. PV21. Obchod bol uskutočnený v reťazci spoločnosti FUFRA - K. K., L. XX, W. - T. P. - VENIKOM s.r.o. - žalobca (CARTOON s.r.o.). Správca dane vykonaným dokazovaní a to predovšetkým miestnym zisťovaním z 24.03.2010, 19.05.2010 a predloženými listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom T. P. mal za preukázané, že tovar - guľatina „smrek“ daňovému subjektu T. P. - VENIKOm dodal dodávateľ FUFRA - K.Q. K., L. XX, W.. Tento dodaný tovar (guľatina „smrek) mal mať daňový subjekt T.Š. P. - VENIKOM uskladnený v skladových priestoroch na hospodárskom dvore v Obci Svätá Mária a podľa výpovede T. P., daňový subjekt CARTOON s.r.o. (žalobca) mal mať guľatinu uskladnenú na hospodárskom dvore Svätá Mária, ale daňový subjekt T. P. - VENIKOM dodávateľ tovaru mal mať guľatinu skladnenú v prenajatých priestoroch od prenajímateľa DREVO SR s.r.o., Veľká Bara v areáli firmy Streda nad Bodrogom. Miestnym zisťovaním bolo preukázané, že tovar - guľatina „smrek“ sa nachádzal v skladových priestoroch na hospodárskom dvore v Obci Svätá Mária, ktoré tam mala prenajaté na základe zmluvy o prenájme od spoločnosti BARAVIN s.r.o. spoločnosť CARTOON s.r.o., t. j. žalobca. Daňový subjekt T. P. - VENIKOM mala mať guľatinu uskladnenú v prenajatých priestoroch od prenajímateľa DREVO SK s.r.o., Veľká Bara v jeho areáli v Strede nad Bodrogom. Žiadnym spôsobom nebolo preukázané zo strany žalobcu kedy a akým spôsobom došlo k premiestneniu dodaného tovaru, t. j. guľatiny „smrek“, ani v akom množstve, kedy a kým. Žalobca - daňový subjekt CARTOON s.r.o. nemá v účtovníctve za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009 žiadne doklady týkajúce sa nájomného na základe predloženej nájomnej zmluvy od prenajímateľa spoločnosti BARAVIN s.r.o..

Na základe uvedených a zistených skutočnosti správca dane skonštatoval, že platiteľ dane (CARTOON s.r.o.) nepreukázal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Len samotný fakt, že bola vystavená faktúra od dodávateľa, v danom prípade daňového subjektu - T. P. - VENIKOM, Malá Tŕňa pre odberateľa daňový subjekt CARTOON s.r.o. (žalobca), ktorou sa má deklarovať dodanie guľatiny „smrek“ ešte sama o sebe neznamená, že tovar bol aj reálne žalobcovi (CARTOON s.r.o.) dodaný a že mu vzniklo aj právo na odpočítanie dane v zdaňovacom období október 2009. Z predložených faktúr, ani nebolo preukázané, že by došlo k preprave tovaru, pričom tovar mal byť uskladnený na dvoch rôznych prenajatých priestoroch, v rôznych obciach (Svätá Mária a Streda nad Bodrogom). Iba samotná skutočnosť, že faktúra č. XXXXXXXX/V z 10.10.2009 a č. XXXXXXXX/V zo dňa 25.10.2009 vyhotovené dodávateľom T. P. - VENIKOM pre odberateľa spoločnosť CARTOON s.r.o. (žalobca) a zaevidované v záznamoch o dodaných tovaroch a službách za zdaňovacie obdobie október 2009 ešte nepreukazuje, že tovar v deklarovanom rozsahu ako je uvedený na faktúre bol aj skutočne dodaný, teda že zdaniteľný obchod sa aj reálne uskutočnil.

K námietke fiktívnosti dodávky súd uvádza, že správca dane skutočne v odôvodnení svojho rozhodnutia nikde neuvádza, že by vyhodnotil dodanie tovaru - guľatina „smrek“ na základe predložených faktúr ako fiktívnu dodávku. Toto nenamietal žalobca ani v odvolaní proti Dodatočnému platobnému výmeru, z ktorého dôvodu ani žalovaný sa s touto námietkou nevyporiadaval. Napriek tomu, že túto námietku žalobca neuviedol v odvolaní proti Dodatočnému platobnému výmeru, súd poukazuje, že túto námietku považuje za nedôvodnú vzhľadom na ustanovenie , ktorého obsahom je premietnutie Článku 203 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (daň z pridanej hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre). Žalobca sám vystavil odberateľské faktúry, ktorými deklaroval predaj uvedeného tovaru, na ktorý uviedol DPH, preto bol povinný v zmysle zákona o DPH daň uvedenú v predmetných faktúrach aj odviesť do štátneho rozpočtu. Ak faktúry vystavil len formálne a k reálnemu dodaniu tovaru nedošlo, mohol postupovať podľa zákona a podať dodatočné daňové priznanie, kde by nápravu urobil.

Námietku porušenia zásady proporcionality súd nepovažuje za dôvodnú, lebo T. P., ktorý bol konateľom alebo splnomocneným zástupcom viacerých spoločností, za každú spoločnosť konal sám, nielen ako konateľ, resp. ako spoločník, resp. ako splnomocnený zástupca, ale sám zabezpečoval realizáciu obchodných operácií, sa do situácie, na ktorú poukazuje dostal sám tým, že založením viacerých obchodných spoločností, v ktorých je konateľom, je povinný aj predkladať dôkazné prostriedky za jednotlivé spoločností a vykonávať všetky úkony voči správcovi dane. Z pripojeného administratívneho spisu súd nezistil, že by správca dane od T. P. ako konateľa spoločnosti požadoval neodôvodnené, nepotrebné doklady, ktoré by nemali vplyv na zistenie tých skutočností, ktoré boli rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti.

Vzhľadom na zistený skutkový stav správcom dane a právny záver správcu dane, ako aj žalovaného v tejto veci, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach žaloby súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so v platnom znení a , preto súd žalobu podľa zamietol.

Žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania podľa .

Podľa s účinnosťou od 0.01.2012 sa ruší Daňové riaditeľstvo SR a podľa orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov je Finančné riaditeľstvo SR. Takto už v úvodnej časti rozsudku súd označil aj žalovaného.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.