Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-296-2013.pdf
PDF · 96.81 KB
Case nature
Subarea
25Co/296/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporcovi: K. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., Q. XX/XX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou JUDr. Danou Bartovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nitra, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Skalica, Petrovská 10, IČO: 42 264 154, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, so sídlom Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 369,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 15. 04. 2013 č. k. 12C/135/2013-50 v spojení s uznesením zo dňa 03. 07. 2013 č.k. 12C/135/2013-64, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s jeho uznesením v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 57,93 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr. Jozefovi Kempovi, advokátovi, so sídlom Chorvátsky Grob, Nám. Josipa Andriča 1.
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom v spojení s uznesením, ktorým bola opravená jeho výroková časť v časti určenia počiatku úroku z omeškania, súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 35,78 eura s 9,5 % úrokom z omeškania od 11. 03. 2009 do zaplatenia a to do 3 dní od jeho právoplatnosti a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň určil, že zmluvná podmienka dojednaná v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 23. 11. 2008, týkajúca sa zmluvnej pokuty v sume 10.000,-Sk = 331,94 eura, je neprijateľná. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Pri svojom rozhodovaní vyšiel zo zistenia, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa T-Mobile Slovensko, a.s. a odporcom bola dňa 23. 11. 2008 uzatvorená zmluva o pripojení v znení jej dodatku, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá SIM karta, mobilný telefón zn. NOKIA za kúpnu cenu 1,-Sk, ako i telekomunikačné služby. Keďže odporca cenu poskytnutých služieb, ktoré mu boli vyfakturované faktúrou v sume 35,78 eura, riadne a včas navrhovateľovi neuhradil, opierajúc sa o ust. § 488 OZ, ako i zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách považoval návrh navrhovateľa za dôvodný. Zároveň v zmysle § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. priznal navrhovateľovi i uplatnený 9,5 % úrok z omeškania z priznanej sumy 35,78 eura a to odo dňa splatnosti faktúry, t.j. od 11. 03. 2009. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eura a poplatku vo výške 1,66 eura zamietol ako nedôvodný. V tomto smere vychádzajúc z ust. § 52 a nasl. OZ dôvodil, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom zmluvná pokuta dojednaná v dodatku k zmluve o pripojení je neprimeranou sankciou a teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, z ktorej navrhovateľ nemôže oprávnene vyvodzovať svoj nárok. V intenciách § 153 ods. 4 OSP následne určil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú i priamo vo výroku rozhodnutia. Obdobne za nedôvodný považoval i poplatok za oneskorenú platbu vo výške 1,66 eura, pretože spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, je neprijateľné. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 OSP, ktoré vzhliadol v tom, že úlohou a cieľom vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských sporoch je ochrana práv spotrebiteľa, z čoho vyplýva, že združenie by malo mať vo svojich radoch osoby, ktoré vedia poskytnúť právne služby v uvedených veciach, čo dopadá i na danú vec. Naviac úmyslom zákonodarcu nebolo, aby sa združenie na ochranu spotrebiteľa dávalo ďalej zastupovať právnym zástupcom, keďže ide o oblasť, v ktorej by sa malo vyznať s tým, že ak by to bolo z nejakého dôvodu nutné, tak potom bez práva na náhradu trov konania. V opačnom prípade, t.j. v prípade, ak by musel právny zástupca zastupovať združenie na ochranu spotrebiteľa, nie je ani dôvod pre jeho pribratie ako vedľajšieho účastníka do konania, nakoľko by takéto združenie nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Okrem toho vedľajší účastník na strane odporcu opakovane vstupuje do súdnych sporov bez toho, aby vedel, o akú konkrétnu vec sa jedná a či vôbec je potrebné do konania vstúpiť. Uzavrel preto, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je účelové, samo o sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa a narúša hospodárnosť konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu len v časti, ktorou mu nebola priznaná náhrada trov konania, domáhajúc sa ním jej zmeny a uloženia povinnosti navrhovateľovi zaplatiť mu náhradu trov konania vo výške 64,75 eura. Dôvodil, že predmetom konania bolo vymáhanie pohľadávky vo výške 369,38 eura s príslušenstvom od odporcu, z ktorej sumy čiastka 331,94 eura predstavovala neodôvodnený nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty. Túto skutočnosť vo svojom písomnom vyjadrení úspešne namietal, keď tento nárok navrhovateľovi nebol priznaný a návrh bol voči odporcovi v tejto časti zamietnutý. V konaní tak bol úspešný v rozsahu 89,86 %, v dôsledku čoho bolo potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať podľa § 142 ods. 2 OSP a priznať mu od navrhovateľa náhradu z ním uplatňovaných trov právneho zastúpenia 72,06 eura, trovy zodpovedajúce pomeru jeho úspechu v konaní, t.j. vo výške 64,75 eura. Nestotožnil sa so súdom prvého stupňa, že bol naplnený predpoklad existencie dôvodov osobitného zreteľa pre použitie ust. § 150 OSP, keď i napriek tomu, že je organizáciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa, jeho právne zastúpenie bolo účelné. Záverom konštatoval, že v prípade, ak nebudú priznávané trovy právneho zastúpenia združeniam zriadeným na ochranu spotrebiteľa, v dlhodobej perspektíve nebude v skutočnosti dosiahnutá účelná ochrana týchto práv v konaniach vedených v spotrebiteľských sporoch, na čo by mali súdy prihliadať.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol odvolanie vedľajšieho účastníka v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ OSP odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Prezentoval názor, podľa ktorého na podanie odvolania vedľajším účastníkom sa vyžaduje prejav vôle hlavného účastníka a pokiaľ hlavný účastník nevyužije svoje právo podať opravný prostriedok, vedľajší účastník bez jeho prejavu vôle takto konať nemôže, o ktorý prípad ide i v predmetnej veci. Taktiež poukázal na to, že účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí, a preto súd musí vždy účastníkov konania právne relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým prejavil vôľu vstúpiť do konania tak, ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR zo dňa 05. 02. 2013 sp.zn. 3Cdo/188/2012. Ani skutočnosť, že samotný status právnickej osoby, vyplývajúci z § 93 ods. 2 OSP v spojení s § 25 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa, neznamená, že vstup vedľajšieho účastníka je vždy prípustný, čo tiež konštatoval už i Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa 15. 01. 2013 sp.zn. III. ÚS 23/2013. Okrem toho na vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov, ktorí sa zúčastňujú konania, nie je možné uplatniť ani domnienku v zmysle § 101 ods. 3 OSP.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, dospel k záveru, že toto je dôvodné.
V tomto konaní sa navrhovateľ svojim návrhom domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 369,38 eura s v návrhu špecifikovanými úrokmi z omeškania z titulu zmluvnej pokuty, hovorného a poplatku za oneskorené platby, ktorý záväzok vyplýval pre odporcu zo zmluvy o pripojení a jej dodatku uzatvorenej dňa 23. 11. 2008 medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa T-Mobile Slovensko, a.s. ako poskytovateľom elektronickej komunikačnej služby. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi plnenie z titulu hovorného v sume 35,78 eura s 9,5 % úrokom z omeškania od 11. 03. 2009 do zaplatenia, vo zvyšnej časti návrh zamietol, určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky dojednanej v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 23. 11. 2008, týkajúci sa zmluvnej pokuty a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Pre absenciu odvolania účastníkov konania v týchto častiach rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto zostala len jeho výroková časť, týkajúca sa nepriznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi.
Rozhodovanie o náhrade trov konania, v ktorom sa premieta zásada zodpovednosti za výsledok občianskoprávneho (sporového) konania, je upravená v ust. § 142 OSP. Základným merítkom pre nárok na náhradu trov je miera úspechu vo veci, a tento treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane účastníkov konania znamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu vo veci a vydá rozsudok v súlade s navrhovaným petitom. Pokiaľ teda účastník má plný úspech vo veci, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva (§ 142 ods. 1 OSP). V prípade, že mal úspech len čiastočný, náhrada trov konania bude pomerne rozdelená alebo v prípade, že úspech a neúspech sú vyvážené, vysloví súd, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 OSP). Určité odchýlky od týchto zásad pripúšťa ust. § 142 ods. 3 OSP podľa ktorého, ak účastník má vo veci neúspech len v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania.
Ďalšou všeobecne platnou zásadou je, že účastník konania má právo iba na náhradu tých trov konania, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Nemožno preto priznať náhradu trov konania hoci aj plne úspešnému účastníkovi konania v prípade, ak má náhrada trov pozostávať z trov, ktoré neboli účelne vynaložené. Účelnosť vynaložených trov bude vždy závisieť od konkrétnych okolností danej veci.
V súdenej veci predmetom konania bol návrh navrhovateľa, požadujúci od odporcu zaplatenie peňažnej sumy 369,38 eura s príslušenstvom, pričom preskúmavaným rozsudkom súdu prvého stupňa bolo právoplatne navrhovateľovi priznané plnenie v sume 35,78 eura s 9,5 % úrokom z omeškania od 11. 03. 2009 do zaplatenia a vo zvyšnej časti bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Za danej situácie z hľadiska náhrady trov konania je potrebné vychádzať z úspechu navrhovateľa v konaní, ktorý vo vzťahu k celkovo uplatnenému nároku predstavuje 9,7 %. Naproti tomu odporca mal v konaní úspech vo zvyšnej zamietajúcej časti, týkajúcej sa sumy 333,60 eura s príslušenstvom, čo predstavuje jeho úspech v konaní 90,3 %. S ohľadom na výsledok celého konania a teda čiastočný úspech každého z účastníka vo veci preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania bol dôvodný postup podľa § 142 ods. 2 OSP a teda pomerné rozdelenie náhrady trov konania podľa úspechu účastníkov vo veci. V danom prípade to znamená, že čistý úspech odporcu vo veci predstavoval 80,6 % (90,3 % -9,7 %), z ktorého dôvodu potom by vznikla povinnosť navrhovateľa zaplatiť v takomto rozsahu náhradu trov konania odporcovi potrebných na účelné bránenie jeho práva v prípade, že by návrh na priznanie trov konania podal, o ktorý prípad v súdenej veci nejde.
Podľa § 93 ods. 1 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 OSP).
Podľa § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Vyššie citované zákonné ustanovenia zmysel vedľajšieho účastníctva vzhliadajú v pomoci v spore niektorému z účastníkov konania. Vedľajší účastník je osoba odlišná od samotného účastníka a konania sa nezúčastňuje preto, aby v ňom uplatňovala alebo bránila svoje právo, ale z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému zo sporových strán, pretože na jeho úspechu v konaní má právny záujem. Zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15. 10. 2008, ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny poriadok, zákonodarca umožnil vstup do konania ako vedľajšieho účastníka i takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov. Cieľom tejto novej právnej úpravy bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Takýmto osobitným predpisom je i zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane práv spotrebiteľa, z ust. § 3 ods. 4 ktorého vyplýva právo spotrebiteľov združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. Združenie môže právo spotrebiteľov chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník. I keď vedľajší účastník je treťou osobou, o právach a povinnostiach ktorej sa v konaní nekoná, môže v konaní vykonať všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním alebo s predmetom konania a úkonov, ktoré učinil sám účastník. Procesné úkony vykonáva vedľajší účastník vo svojom mene, ak však odporujú úkonom podporovaného účastníka, posudzuje ich súd po uvážení všetkých okolností. Keďže vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, má právo zvoliť si i právneho zástupcu v občianskoprávnom konaní v zmysle zákonom ustanovených možností (§ 24, § 25 ods. 1 OSP). V tomto smere už Ústavný súd SR prijal záver, že právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana, pričom hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 ústavy (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t.j. do právoplatného rozhodnutia. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. Platí preto, že s ohľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, má tiež právo na náhradu trov konania, pokiaľ ním podporovaný účastník v spore zvíťazil. Avšak rovnako tak je povinný vedľa účastníka, ktorému v spore pomáhal, zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania víťaznému účastníkovi.
Ako vyplýva z obsahu spisu, v danom prípade procesným úkonom, došlým prvostupňovému súdu dňa 26. 02. 2013, oznámilo Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ (ďalej len „združenie“), zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu a požiadalo o zaslanie návrhu na začatie konania s prílohami, prípadne vyjadreniami účastníkov. Následne pred pojednávaním, ktoré bolo určené na súde prvého stupňa na deň 15. 04. 2013 zaslalo i vyjadrenie vo veci, v ktorom navrhlo návrh navrhovateľa v časti, týkajúcej sa sumy 335,26 eura, t.j. zmluvnej pokuty a poplatku za oneskorené platby zamietnuť, pričom v tomto smere ponúklo i právne zdôvodnenie. Niet takto sporu, že v zmysle § 93 ods. 2 OSP sa združenie stalo vedľajším účastníkom na strane odporcu v konaní, ktoré využilo i svoje právo dať sa zastúpiť advokátom. Vo svetle zhora uvedených záverov preto v zásade platí, že vedľajšiemu účastníkovi taktiež vzniklo právo na náhradu všetkých trov účelne vynaložených vo vecnej súvislosti s bránením práva hlavného účastníka (odporcu), na strane ktorého vystupoval. I v prípade vedľajšieho účastníka bol preto daný zákonný predpoklad pre priznanie mu náhrady trov konania podľa § 142 ods. 2 OSP od navrhovateľa, avšak len v rozsahu zodpovedajúcom úspechu podporovaného odporcu v konaní, t.j. v rozsahu 80,60 %. Na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd nezdieľa jeho názor, že v konaní boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi z dôvodov predkladaných prvostupňovým súdom v napadnutom rozhodnutí. Dôvody hodné osobitného zreteľa totiž nemožno vyvodiť len zo
skutočnosti, že zo strany vedľajšieho účastníka ide o paušálny vstup do mnohých konaní a že by mal vedieť sám poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, keďže oprávnenie vstupovať do konaní v spotrebiteľských veciach mu vyplýva priamo zo zákona a vstupom do konania len napĺňa cieľ a základné poslanie svojho vzniku. Naviac za situácie, že vedľajší účastník vo svojom vyjadrení poskytol i právnu argumentáciu ohľadne neprijateľnosti dojednaných zmluvných podmienok medzi účastníkmi, s ktorým sa v konečnom dôsledku vo svojom rozsudku stotožnil í prvostupňový súd a táto bola podkladom i pre zamietnutie návrhu navrhovateľa v prevažnej časti, nemožno trovy vynaložené vedľajším účastníkom v tomto konaní označiť za neúčelné alebo nehospodárne. Vedľajšiemu účastníkovi tak v zmysle § 142 ods. 2 OSP nepochybne bolo potrebné priznať náhradu trov konania voči navrhovateľovi a to v pomere k úspechu ním podporovaného hlavného účastníka v konaní. Reagujúc na námietku navrhovateľa uvádzanú v jeho odvolaní o tom, že vedľajší účastník je neoprávnenou osobou na podanie odvolania v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ OSP, odvolací súd poznamenáva, že vo svetle zhora uvedených záverov sa združenie stalo vedľajším účastníkom v tomto konaní na strane odporcu a odvolaním napadnutou časťou preskúmavaného rozsudku bolo rozhodnuté výlučne o práve vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania. Je preto osobou oprávnenou podať voči tejto časti rozsudku odvolanie.
Trovy konania vedľajšieho účastníka v danej veci pozostávali z trov právneho zastúpenia, pri spôsobe určenia výšky ktorých bolo potrebné postupovať podľa Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Tieto boli reprezentované odmenou za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd) po 28,22 eura a náhradou hotových výdavkov 1x 7,63 eura za rok 2012 a 1x 7,81 eura za rok 2013 (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky). Celkovo tak trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v konaní pred súdom prvého stupňa činili 71,88 eura. Odvolací súd vychádzajúc z miery čistého úspechu odporcu vo veci zodpovedajúcej 80,60 % preto z takto zistených trov konania vedľajšieho účastníka zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi sumu 57,93 eura (80,60 % zo sumy 71,88 eura) a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka v intenciách § 149 ods. 1 OSP.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s jeho opravným uznesením v odvolaním napadnutej časti podľa § 220 OSP zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 OSP), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 3 OSP a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní vedľajšiemu účastníkovi, ktorý mal neúspech v odvolacom konaní len v pomerne nepatrnej časti, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže vedľajší účastník návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.