Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Ek-420-2022.pdf
PDF · 116.57 KB
Case nature
Subarea
23Ek/420/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ynecon s.r.o., so sídlom Dénešova 61, 040 23 Košice-Sídlisko KVP, IČO: 47 876 247, právne zastúp.: Mgr. Tomáš Hôra, advokát so sídlom Trieda KVP 1, 040 23 Košice-Sídlisko KVP, proti povinnému: REFLEX-BAU spol. s r.o., so sídlom Južná trieda 4B, 040 01 Košice-Juh, IČO: 45 844 518, o vymoženie 9.360 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka, PhD., so sídlom exekútorského úradu Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava pod sp. zn. 182EX 222/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/420/2022 zo dňa 7. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/420/2022 zo dňa 7. septembra 2022 z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov konania vo výške 166,32 Eur.
odôvodnenie:
1. Dňa 07.09.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 23Ek/420/2022, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 9.360 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
- Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Up/1371/2021 zo dňa 23.12.2021 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 09.03.2022 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Róbertovi Tutkovi, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Rožňave, ktorý ju vedie pod spisovou značkou č. 182EX 222/22. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s vyjadrením oprávneného. Súd kontrolou doručeniek zistil, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. V návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Up/1371/2021 zo dňa 22.01.2020 bol doručovaný v rozpore s ustanoveniami o doručovaní, v dôsledku čoho je sporný. Povinný uviedol, že správu o doručení platobného rozkazu dostal od Okresného súdu v Banskej Bystrici prostredníctvom elektronickej schránky dňa 27.12.2021 o 8:52 hod. s tým, že úložná lehota mala uplynúť dňa 11.1.2022, ale v skutočnosti uplynula dňom 10.1.2022 o 14:52 hod, kedy povinný dostal ďalšiu správu od Okresného súdu v Banskej Bystrici. Okrem toho povinný uviedol, že na sumy uvedené v platobnom rozkaze (4.200,- Eur, 1.920,- Eur a 3.240,- Eur) neeviduje žiadne faktúry od oprávneného a teda ich nevedie vo svojom účtovníctve. Naopak povinný si nárokuje zaplatiť výlohy za škody, ktoré mu oprávnený spôsobil. Súčasne uviedol, že dňa 8.2.2022 napísal list právnemu zástupcovi oprávnenému, v ktorom ho požiadal o možnosť poskytnutia splátkového kalendára v súvislosti s úhradou záväzku voči oprávnenému, no do dnešného dňa sa mu nikto neozval. Z týchto dôvodov žiadal o zastavenie prebiehajúcej exekúcie. Oprávnený s argumentami povinného predloženými v návrhu na zastavenie
exekúcie nesúhlasil a uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie nemá nahrádzať podanie odporu proti platobnému rozkazu, ani iný typ opravného prostriedku v pôvodnom (upomínacom) konaní. V danom prípade bol podľa názoru oprávneného platobný rozkaz spolu s prílohami povinnému riadne doručený dňa 10.1.2022, čoho dôkazom je elektronická doručenka uložená v súdnom spise. Zo súdneho spisu tiež podľa oprávneného vyplýva, že povinný nepodal odpor proti platobnému rozkazu, čím sa stal predmetný platobný rozkaz (exekučný titul) právoplatný a vykonateľný dňa 26.1.2022. Ďalej oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný napriek povinnosti uloženej súdom v právoplatnom platobnom rozkaze neuhradil oprávnenému svoj dlh ani sčasti, pričom akékoľvek eventuálne návrhy povinného na plnenie dlhu v splátkach nezakladajú zákonný nárok odkladu vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Ak mal povinný záujem o úhradu aspoň čiastočného dlhu, mal a mohol uhradiť aspoň časť svojho dlhu v lehote určenej súdom v platobnom rozkaze, a tým by bol predmetom exekučného konania len neuhradený dlh. Keďže povinný do dnešného dňa neuhradil oprávnenému žiadnu časť zo svojho dlhu, nepovažuje oprávnený akýkoľvek návrh povinného na plnenie v splátkach za návrh s poctivým zámerom dlžníka a preto s ním nesúhlasí.
3. Vyšší súdny úradník preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku, oboznámil sa s vyjadrením oprávneného a nahliadol tiež do spisu sp.zn. 21Up/1371/2021 zo základného (upomínacieho) konania, pričom dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Napadnuté uznesenie skutkovo odôvodnil tým, že z obsahu spisu má preukázané, že exekučným titulom v tomto konaní je Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Up/1371/2021 zo dňa 23.12.2021 ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.1.2022. Vzhľadom k uvedenému, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 3/2011 z 28.03.2012, v ktorom sa uvádza, že exekučný titul je súdom posudzovaný z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom. Súd sa s námietkou spornosti doručenia exekučného titulu vysporiadal tak, že nahliadol do spisového materiálu ku konaniu sp. zn. 21Up/1371/2021, z ktorého mal z pripojenej doručenky za preukázané, že povinnému bol predmetný platobný rozkaz spolu s prílohami doručený dňa 10.01.2022 o 14:52 hod. (čoho dôkazom je elektronická doručenka uložená v súdnom spise), keď ešte predtým dňa 27.12.2021 o 8:52 hod. mu bola prvýkrát zo strany Okresného súdu Banská Bystrica doručená správa o doručovanej zásielke (e-dokumente). Z uvedeného vyplýva, že povinnému bol exekučný titul riadne doručený v súlade s pravidlami stanovenými v ustanoveniach zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente, ktoré sa aplikujú na doručovanie všetkých úradných elektronických dokumentov vrátane platobného rozkazu. Na základe vykonaného dokazovania, dospel vyšší súdny úradník k záveru, že pri doručovaní platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 21Up/1371/2021 zo dňa 23.12.2021 bol dodržaný zákonný postup. Keďže povinný nepodal v zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu, tento sa tak stal právoplatným, vykonateľným a teda spôsobilým exekučným titulom. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný a v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. O trovách exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko si ich oprávnený ani povinný neuplatnili.
4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 21.09.2022, podal povinný dňa 04.10.2022, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.
5. V podanej sťažnosti povinný opakovane uviedol, že úložná lehota na prevzatie platobného rozkazu mala uplynúť dňa 11.01.2022 o 23:59:59 hod., ale v skutočnosti uplynula dňom 10.01.2022 o 14.51 hod., kedy dostal správu od Okresného súdu v Banskej Bystrici o jej doručení. Zároveň predložil dôkaz o tom, že čas kedy mu mal byť platobný rozkaz riadne doručený podľa uznesenia vyššieho súdneho úradníka, t.j.10.1.2022 o 14:51 hod., je v rozpore s notifikáciou o doručení z portálu slovensko.sk. Ďalej sa povinný v podanej sťažnosti zaoberal daňovými dokladmi na sumy 4.200 Eur, 1.920 Eur a 3.240 Eur, ktoré neeviduje vo svojom účtovníctve. Faktúry na tieto sumy boli firme ynecon (t.j. oprávnenému) vrátené, a teda povinný ich neuznáva. Dôvodom prečo povinný vrátil sporné faktúry oprávnenému je to, že mu nedodali kompletnú projektovú dokumentáciu, tak ako to bolo objednané. Toto viackrát
telefonicky, listami a aj e-mailami urgoval u oprávneného, ale bezvýsledne. Povinný pomerne podrobne popísal nezrovnalosti v projektovej dokumentácii, pričom poukazoval aj na niektoré listinné dôkazy, ktoré predložil v rámci podanej sťažnosti. V konečnom dôsledku povinný požiadal o zastavenie exekúcie, nakoľko sa mu zdá nelogické, aby zaplatil za neúplný (nekompletný) projekt, ktorý ani po viacerých reklamáciách a urgenciách nebol oprávnený ochotný doplniť v tom rozsahu ako to vyžaduje stavebný zákon. Záverom povinný zopakoval, že trvá na tom, že v tomto prípade nebola dodržaná zákonom stanovená úložná lehota na prevzatie elektronickej správy, preto nemôže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie v poriadku .
6. Súd zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému. Oprávnený k sťažnosti povinného uviedol, že zastavenie exekúcie je prípustné len v presne stanovených prípadoch definovaných v zákone. V rámci exekučného konania už nedochádza k posudzovaniu otázok oprávnenosti pohľadávky ako takej, keďže pohľadávka už je právoplatne priznaná oprávnenému v konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu. Návrh na zastavenie exekúcie nemá nahrádzať podanie odporu proti platobnému rozkazu, ani iný typ opravného prostriedku v pôvodnom (upomínacom) konaní. Uvedené je aj prejavom zásad ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci) a vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým). Z procesného hľadiska povinný opätovne v sťažnosti nesprávne spája viacero nezávislých právnych inštitútov, ako je uloženie elektronickej úradnej správy, úložná lehota a doručenie úradnej elektronickej správy. Pričom úložná lehota a samotné doručenie elektronickej správy sú dve rozdielne veci a je ich potrebné dôsledne rozlišovať. Z elektronickej doručenky uloženej v súdnom spise vyplýva, že platobný rozkaz spolu s prílohami bol povinnému riadne doručený dňa 10.1.2022 o 14:51 hod., čím sa elektronická zásielka pokladá za úspešne doručenú, čiže povinný potvrdil doručenie exekučného titulu spolu s prílohami ešte pred márnym uplynutím úložnej lehoty. Zo súdneho spisu tiež vyplýva, že povinný nepodal odpor proti platobnému rozkazu, čím sa stal platobný rozkaz dňa 26.01.2022 právoplatný aj vykonateľný. Oprávnený sa v exekučnom konaní domáha len toho, čo je mu priznané právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Na základe uvedeného navrhol sťažnosť povinného zamietnuť s tým, že si zároveň uplatnil nárok na náhradu vzniknutých trov v súvislosti s podaným vyjadrením k sťažnosti.
7. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. V zmysle § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. V zmysle § 250 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
13. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
14. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
15. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
16. V zmysle § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
17. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.
19. Podľa § 29 ods. 2 zákona o e-Governmente, do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.
20. Podľa § 29 ods. 3 zákona o e-Governmente, doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len "prijímateľ"), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.
21. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.
22. Podľa § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente , uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. Podľa odseku druhého, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu. Uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.
23. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
24. Podľa § 11 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronické schránky sa zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa § 12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.
25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť.
26. Sťažnostný súd poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané povinným v sťažnosti sud prvej inštancie nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka dopĺňa nasledovné: Doručovanie písomností do elektronickej schránky upravuje zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o e-Governmente“). Na základe zákona o e-Governmente boli všetkým verejným orgánom, právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom v Slovenskej republike zriadené elektronické schránky na účely doručovania. Elektronická schránka sa zriaďuje orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis (§ 11 ods. 1 zákona o e-Governmente). Od zriadenia elektronickej schránky je potrebné odlíšiť jej aktiváciu. V prípade orgánov verejnej moci, právnických osôb a organizačných zložiek dochádza k aktivácii súčasne so zriadením elektronickej schránky (§ 13 ods. 1 a 2 zákona o eGovernmente). V prípade fyzických osôb a fyzických osôb oprávnených podnikať aktiváciu vykoná správca modulu elektronických schránok na žiadosť majiteľa elektronickej schránky, ktorá sa podáva prostredníctvom aktivačnej funkcie elektronickej schránky, a to ku dňu uvedenému v žiadosti, najskôr tretí pracovný deň po doručení žiadosti (§ 13 ods. 3 zákona o e-Governmente). Doručovanie do elektronickej schránky bude v zásade vylúčené v prípadoch, ak elektronická schránka adresáta nie je aktivovaná (tieto situácie sa budú týkať spravidla fyzických osôb a fyzických osôb oprávnených podnikať), pokiaľ osobitný predpis určuje, že písomnosti sa musia doručovať len v listinnej podobe, a napokon pokiaľ sa doručuje osobám vo výkone trestu odňatia slobody, vo väzbe, osobám umiestneným v zariadeniach pre výkon ústavnej starostlivosti a ochrannej výchovy alebo tomu, kto požíva diplomatické výsady a imunity. Možno teda sumarizovať, že právnickým osobám a verejným orgánom sa písomnosti doručujú prioritne na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu, a keď to nebude možné, do elektronickej schránky. Miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Do elektronickej schránky sa doručujú aj dokumenty, ktoré sa doručujú do vlastných rúk. Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, o ktorých to ustanovujú osobité predpisy. Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi (§ 29 ods. 3 zákona o e-Governmente). Na potvrdenie doručenia elektronického dokumentu do vlastných rúk slúži elektronická doručenka, ktorou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú. Potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia elektronickej správy prijímateľovi v jeho elektronickej schránke. Údaje uvedené v elektronickej doručenke sa považujú za pravdivé, až kým sa nepreukáže opak. Úložnou lehotou je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu. Elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
27. Doručovanie do elektronickej schránky je teda paralelou „klasického“ doručovania do vlastných rúk poštovým podnikom, kde prvotnú správu o doručovanej zásielke možno prirovnať k tzv. žltému lístku o
uložení zásielky na pošte, kde si ju môže adresát prevziať v odbernej lehote - obvykle 18 dní, pričom oznámenie o doručení zásielky zaslané do elektronickej schránky určuje 15-dňovú lehotu, v ktorej si môže adresát doručovaný dokument „otvorit“, prehliadnuť, a teda prevziať s účinkami doručenia. Zákon takéto uloženie v elektronickej schránke označuje ako Uloženie elektronickej úradnej správy s tým, že toto nastáva okamihom, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. Pokiaľ by si adresát, t.j. účastník konania v 15-dňovej lehote správu zaslanú do e-schránky skutočne neprevzal, resp. neprečítal, nastala by fikcia doručenia v súlade s § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente.
28. Povinný tvrdí, že mu bol platobný rozkaz doručený v rozpore so zákonom, nakoľko mal kratšiu lehotu na prevzatie písomnosti. Je však dôležité povedať, že to bol práve povinný, kto nahliadol do svojej elektronickej schránky dňa 10.01.2022 o 14:52 ho., čím de facto sám určil moment doručenia vydaného platobného rozkazu. Skutočnosť, že toto nastalo o deň skôr než umožňoval zákon, nie je v žiadnom prípade relevantná, nakoľko práve od toho momentu začala povinnému plynúť ďalšia (15-dňová) lehota na podanie opravného prostriedku, resp. odporu voči vydanému platobnému rozkazu. Povinný odpor v zákonnej lehote nepodal, nedoručil súdu ani žiadne iné podanie v súvislosti s vydaným platobným rozkazom, a nepožiadal ani o prípadné vyslovenie neúčinnosti elektronického doručovania. Nevyvinul teda žiadnu aktivitu smerom k spochybneniu nároku oprávneného, v dôsledku čoho nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, keďže povinný nesplnil povinnosť mu uloženú exekučným titulom dobrovoľne v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie realizoval oprávnený len svoje právo vymôcť si súdom priznané plnenie. Nekonal v rozpore s právom.
29. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
30. V súvislosti s jednotlivými argumentmi uvedenými povinným v podanej sťažnosti súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť a exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou (formálnou, ktorá znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok a materiálnou, ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom) rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie je teda vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a keďže povinný povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnil, oprávnený mal teda dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná. Všetky skutočnosti uvádzané povinným v podanom návrhu na zastavenie exekúcie či v sťažnosti, mali byť uplatnené v základnom, t.j. upomínacom konaní. Ich relevancia skončila správoplatnením vydaného exekučného titulu, pretože iba v základnom konaní možno predkladať tvrdenia spochybňujúce žalovaný nárok. V exekúcii je možné uplatniť len skutočnosti, ktoré objektívne vznikli až po vydaní exekučného titulu, čo v danom prípade nie je splnené.
31. V súvislosti s argumentmi povinného o tom, že vrátil oprávnenému faktúry znejúce na úhradu za služby spojené s neúplnou projektovou dokumentáciou, ktorá nie je v súlade s požiadavkami povinného, sťažnostný súd uvádza, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní, rozhodne nemôže ísť do jeho vecného prieskumu. Čiže exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu, prípadne okolnosti súvisiace s opodstatnenosťou nároku oprávneného. Obsahom rozhodnutia je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Povinný sa mal
uvedenými skutočnosťami brániť v základnom konaní a pokiaľ by sa nimi bránil, konajúci súd by ich určite vzal do úvahy a k správoplatneniu platobného rozkazu by nedošlo.
32. Napriek tomuto exekučný súd osobitne preskúmaval doručovanie exekučného titulu zo súdneho spisu tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 21Up/1371/2021 a zistil, že exekučný titul bol doručovaný povinnému do jeho elektronickej schránky bez použitia fikcie doručenia, nakoľko zo strany povinného došlo dňa 10.01.2022 k reálnemu „prevzatiu“ doručovaného elektronického dokumentu. Ďalej mal súd preukázané, že povinný je právnickou osobou a teda z uvedeného vyplýva, že má zo zákona aktívnu elektronickú schránku. Súd konštatuje, že platobný rozkaz bol správne doručovaný povinnému elektronicky do jeho aktívnej elektronickej schránky. Preskúmaním elektronickej doručenky je zrejmé, že platobný rozkaz aj s prílohami bol doručený povinnému dňa 10.01.2022 o 14:52 hod. Povinný sa totižto po vydaní a odoslaní platobného rozkazu prihlásil do svojej elektronickej schránky práve dňa 10.01.2022 v uvedenom čase. To znamená, že už v tento moment sa mohol oboznámiť s elektronickou úradnou zásielkou, ktorá obsahovala platobný rozkaz s prílohami. Súdu nie sú známe žiadne technické chyby, ktoré by mohli zapríčiniť nedoručenie elektronickej úradnej správy povinnému. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, exekučný súd nemal pochybnosti o tom, že exekučný titul, ktorý bol predložený v tomto exekučnom konaní, bol povinnému doručený riadne a je formálne aj materiálne vykonateľným exekučným titulom. To, že povinný nevenoval náležitú pozornosť svojim zákonom daným povinnostiam vo vzťahu k elektronickej komunikácii s orgánmi verejnej moci, zapríčinilo, že platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 21Up/1371/2021 zo dňa 23.12.2021 sa stal právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.
33. Vo vzťahu k obrane povinného, súd uvádza, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
34. Preštudovaním súdneho spisu možno ustáliť, že v čase vydania tohto rozhodnutia nebola súdu preukázaná zmena vlastností exekučného titulu, resp. neboli preukázané zo strany povinného skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu. Ako už súd uviedol, nositeľom dôkazného bremena k tvrdeniam v návrhu na zastavenie exekúcie je povinný. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietané dôvody na zastavenie exekúcie za nedôvodné a nezakladajúce zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie exekúcie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti pre ktoré by musela byť exekúcia zastavená a z tohto dôvodu návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
35. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
36. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny
záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie (výrok I. tohto uznesenia).
37. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
38. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
39. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
40. Podľa § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
41. Súd v zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby: písomné podanie na súd - vyjadrenie k sťažnosti vo výške 126,97 Eur a k tomu prináležiaci režijný paušál za rok 2022 vo výške 11,63 Eur + 20% DPH, t. j. 166,32 Eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. (výrok II. tohto uznesenia)
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
V Banskej Bystrici dňa 14. apríla 2023
JUDr. Katarína Zdechovanová sudkyňa