Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/414/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -113 zo dňa 7. júna 2013, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil voči odporcovi podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len „“) právo na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď škoda a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená tým, že exekučný súd nerozhodol v exekučnom konaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Podstata jeho rozsiahleho odôvodnenia spočívala v nasledovných záveroch: Navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú skutočnosť odporca nerozporoval. Nepochybnou bola i skutočnosť, že nárok navrhovateľa na náhradu škody alebo jeho časti nebol v zákonnej lehote 6-tich mesiacov uspokojený. Pokiaľ odporca vzniesol námietku premlčania, túto vyhodnotil ako neopodstatnenú. Z hľadiska skutkových okolností podstatných pre prejednávanú vec mal zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená exekučnému súdu dňa 16.07.2010, poverenie bolo vydané dňa 05.10.2010, t. j. po Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako prieťahy zbytočné, resp. neefektívny postup (, ). Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani vznik škody ako majetkovej ujmy. Vyúčtované režijné náklady nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Jeho tvrdenie, že vynaložil určité náklady, nie je postačujúce. V rozpore s dobrými mravmi požadoval tieto náklady v takmer 45.000 žalobách len z titulu správy pohľadávok prostredníctvom svojich zamestnancov, ako aj za náklady za spracovanie urgencií súdom, kontrolu stavu konania na exekučnom súde a za udržiavanie a správu informačného systému, ktoré vyčíslil len nejakou

paušalizovanou sumou bez riadneho preukázania. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena súd v tejto časti ohľadom majetkovej škody žalobný návrh zamietol, aj keď nebola súdom dodržaná lehota. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ uviedol, že považuje to za satisfakciu za porušenie jeho zákonného nároku, absolútnu nemožnosť strateného času, čo vyvolalo u navrhovateľa neistotu, nedôveru v právo a rovnosť v spoločnosti, úzkosť, pocit frustrácie, zánik ďalších podnikateľských aktivít, spôsobenie neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Okresný súd s touto argumentáciou nesúhlasil, považoval ju za účelovú a špekulatívnu. Navrhovateľ ničím nepreukázal údajné následky ako sú pocit úzkosti, frustrácie, .... Navrhovateľ požadoval nemajetkovú ujmu vo výške 55 eur za každý mesiac omeškania (poukazujúc na rozhodnutia Ústavného súdu SR), pričom podľa jeho tvrdenia omeškanie bolo viac ako 5 mesiacov. Toto tvrdenie je nesprávne, nakoľko v predmetnej exekučnej veci bolo poverenie vydané po približne dvoch mesiacoch. V súvislosti s vydaním poverenia poukázal okresný súd na skutočnosť, že žiadosť u udelenie poverenia bola podaná na základe exekučného titulu, ktorým bolo rozhodcovské rozhodnutie vydané na základe spotrebiteľského vzťahu. Vzhľadom na problematiku spotrebiteľských vzťahov a na rozsiahlu právnu úpravu bolo povinnosťou exekučného súdu skúmať rozhodcovské rozhodnutie aj s prihliadnutím na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C 40/08. V zmysle označeného rozhodnutia exekučný súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musel i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej dohody obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom. S poukazom na uvedené rozhodnutie prihliadol na zložitosť a náročnosť exekučnej veci po právnej stránke. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti žalobný návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, odporcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich síce uplatnil, ale až po vyhlásení rozsudku a bez vyčíslenia.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti, hoci riadne a včas a z dôležitých dôvodov požiadal o zrušenie pojednávania. I napriek tomu, že v texte žaloby uviedol skutočnosti nasvedčujúce tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená, je potrebné z konania vylúčiť, tento sudca vec prejednal a o nej rozhodol. K tvrdeniam odporcu nemal možnosť vyjadriť sa, pričom okresný súd pri svojom rozhodnutí z týchto tvrdení vychádzal. Okresný súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Ako žalujúca strana nebola oboznámená s obsahom dôkazov a prednesov, nemala možnosť sa k nim vyjadriť, ani možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ods. ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( za použitia ), podľa ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , odvolací súd podľa konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za dôvodné.

Odvolacie námietky navrhovateľa nepovažuje odvolací súd za dôvodné. Námietku navrhovateľa, že okresný súd nemohol v prejednávanej veci postupovať podľa a vec prejednať v jeho neprítomnosti, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo spisového materiálu mal preukázané, že okresný súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 07.06.2013, keď navrhovateľ a jeho právny zástupca prevzali predvolanie dňa 10.05.2013. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu síce mailovým podaním zo dňa 03.06.2013 požiadal o

zrušenie pojednávania (z dôvodu, že sa podaním sťažnosti na Ústavný súd SR chce brániť proti rozhodnutiu o nevylúčení sudcov), ktorú žiadosť okresný súd správne vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 13.02.2013 č. k. -25, ktorým konajúca sudkyňa nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. . S odkazom na vyššie označené uznesenie Krajského súdu v Žiline neobstojí potom ani námietka navrhovateľa, že sudcu, ktorému bola predmetná vec pridelená na konanie a rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku navrhovateľa, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení a že nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, za situácie, keď boli v zmysle ust. splnené všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd na nariadenom pojednávaní dôkazy vykonal, neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti (v dôsledku toho, že sa na pojednávanie nedostavil) sám zbavil. Námietka navrhovateľa, že okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení odporcu, ku ktorým nemal možnosť vyjadriť sa, je účelová. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd svoje rozhodnutie založil nie na tvrdeniach uvádzaných odporcom, ale na skutočnostiach zistených z exekučného spisu a na právnych záveroch o nenaplnení podmienok pre vznik nároku na navrhovateľa na náhradu škody podľa Námietka navrhovateľa, že okresný súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nie je dôvodná, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku takéto konštatovanie okresného súdu nevyplýva. S prihliadnutím na skutočnosť, že odvolacie námietky neboli podané proti výroku o trovách konania, eventuálne odporca proti tomuto výroku odvolanie nepodal, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

Odporcovi nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto smere nepodal žiadny návrh ( v spojení s veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .