Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/242/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: VOLKSBANK Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Vysoká 9, IČO: 17 321 123, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, proti povinnej: C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., V. XXX/XX, o vymoženie 24.533,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 08. 11. 2012 č. k. -23, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Moskovská 18, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy 24.533,50 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 26. 06. 2012 sp. zn. II/2011-8324. Konštatoval, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o poskytnutí peňažných prostriedkov na prefinancovanie bývania č. 99793/227599, ktorá v článku V. obsahuje rozhodcovskú doložku. Opierajúc sa o ust. a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou, založený zmluvou o poskytnutí peňažných prostriedkov na prefinancovanie bývania, posúdil ako spotrebiteľský úver podľa , , o spotrebiteľských úveroch v spojení s o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a aplikoval naň ust. -4, , , , a , ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka uvedená v článku V. zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že nedáva zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu. Spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Povinná si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala a nemala na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mala len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Uviedol, že zo zákona o bankách vyplýva pre banku jedine povinnosť ponúknuť svojim klientom návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Ustanovenie čl. V. Zmluvy však neobsahuje návrh banky na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ale rovno rozhodcovskú zmluvu- rozhodcovskú doložku bez možnosti jej ovplyvnenia spotrebiteľom. Uzavrel, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, keďže nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Naviac sa prieči i dobrým mravom a ako taká je v zmysle ust. neplatná. V intenciách ust. Exekučného poriadku a ods. 1, 2 o rozhodcovskom konaní preto žiadosť súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd pri výkone rozhodnutia nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia vydaného v základnom konaní, pričom nemôže skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Rovnako nie je oprávnený ani pri zistení nesúladu z tohto dôvodu zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Mal za to, že preskúmanie súladu exekučného titulu so zákonom narúša nielen procesnú podmienku prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ale i ďalšie základné zásady civilného procesu. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Opierajúc sa o ust. o rozhodcovskom konaní dôvodil, že exekučný súd je oprávnený vykonať výlučne prieskum vlastností uloženého plnenia, nie sa vecou opätovne zaoberať, t. j. posudzovať súlad rozhodcovského rozsudku so zákonom na základe vlastného skúmania hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania. Naviac rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie, a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Plnenie, na ktoré povinnú zaviazal rozhodcovský súd vo svojom rozsudku, nie je objektívne nemožné, ani právom nedovolené. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka sama osebe a ani v spojení s ostatnými ustanoveniami úverovej zmluvy, nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech povinnej. Povinnosť uzatvoriť s klientom rozhodcovskú zmluvu priamo vyplýva z ust. o bankách v znení účinnom do 30. 11. 2009. Vytkol súdu prvého stupňa, že sa podrobne neoboznámil s obsahom rozhodcovského rozsudku a neskúmal rozhodcovskú doložku vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu ( miesto rozhodcovského konania, náklady, procesné skutočnosti a všeobecne zásady spravodlivého procesu ), pričom iba zjednodušene vyhlásil, že sa jedná o neprijateľnú podmienku. Uzavrel, že rozhodcovská doložka nenapĺňa ani jeden z predpokladov stanovených v generálnej klauzule, keďže právom chránené záujmy povinnej boli v plnej miere rešpektované aj v rozhodcovskom konaní. Smernica pritom zakazuje iba také zmluvné ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľa domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi.

Súdny exekútor vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s právnym stanoviskom oprávneného v jeho odvolaní.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Moskovská 18, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 31. 08. 2012. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinnej vymoženia sumy 24.533,50 eura s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 26. 06. 2012 sp. zn. II/2011-8324, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 07. 2012 a vykonateľnosť dňa 09. 07. 2012. Súčasťou spisu je i zmluva o poskytnutí peňažných prostriedkov na prefinancovanie bývania č. 99793/227599, uzatvorená účastníkmi konania dňa 11. 02. 2008 a všeobecné obchodné podmienky Ľudovej banky, a.s.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Podľa Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK). Takýto postup je nielen v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania a logikou veci, ale je plne súladný i s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues Noguiera. V tejto veci Súdny dvor zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o poskytnutí peňažných prostriedkov na prefinancovanie bývania, uzatvorená účastníkmi konania dňa 11. 02. 2008. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa , uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. ). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať ( o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. , citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp. zn. ). Taktiež odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 10. 2012 sp. zn. , v ktorom najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ust. Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 11. 02. 2008 uzatvorili zmluvu o poskytnutí peňažných prostriedkov na prefinancovanie bývania č. 99793/227599, ktorá v článku V. obsahuje rozhodcovskú doložku v nasledovnom znení: „dlžník súhlasí, aby prípadné spory vzniknuté z uzavretia tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave podľa Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie". I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinná si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázala náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemala iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.