Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-337-2012.pdf
PDF · 140.96 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/337/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudkýň Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľov: 1. Z.. T. H., O.., bytom M. J., W. XXXX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s. r. o. so sídlom v Nitre, Štefánikova 49, IČO: 36 860 697, 2. Z.. H. S., bytom u R. XXX, Y., Česká republika, 3. G. H., bytom Q., J. R. X/X, 4. Z.. Z. D., bytom W., Q.. sv. G. XX, navrhovatelia v 2. až 4. rade zastúpení JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 25, proti odporcovi: Mesto Zlaté Moravce so sídlom Zlaté Moravce, Ul. 1. mája 2, IČO: 00 308 676, zast. Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK, s. r. o. so sídlom Nitra, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu
- U. F., bytom M. J., H. X. 4, zast. H.. J., bytom U. U., Q.. Y. 2, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 11. januára 2012 č. k. 8C/18/2002-345 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 13. júla 2012 č. k. 8C/18/2002-375, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .
V časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali určenia, že kúpna zmluva M 60/4, uzavretá dňa 23. 01. 1990 medzi navrhovateľmi v 1. až 3. rade ako predávajúcimi a medzi Československým štátom, zast. Stavoinvesta, IIO Bratislava, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. M. J. a zapísané v LV č. XXX ako parc. č. 1679/1, parc. č. 1679/2, parc. č. 1680 vo výmere 1275 m2 je neplatná.
Súd prvého stupňa vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 10. mája 2006 č. k. 8C/18/2002-207 tak, že určil, že kúpna zmluva M 60/4, uzatvorená dňa 23. 01. 1990 medzi Z.. H. S., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, G. H., nar. XX. XX. XXXX a Z.. T. H. O.., nar. XX. XX. XXXX ako predávajúcimi a Československým štátom, zast. Stavoinvestou IIO Bratislava ako kupujúcim, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na mene predávajúcich v LV č. XXX pre kat. úz. M. J. ako parc. č. 1679/1, 1679/2, 1680 vo výmere 1.275 m2 je neplatná. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľom v 1., 2., a 3. rade trovy konania vo výške 21.448,-Sk do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu JUDr. René Hudzoviča. Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 3. októbra 2007 č. k. 5Co/314/2006-227 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvého stupňa určil, že nehnuteľnosti vedené na Katastrálnom úrade v Nitre, Správa katastra Zlaté Moravce na LV č. XXXX ako parcely registra "C", a to parc. č. 1679/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 248 m2, parc. č. 1679/2 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 100 m2, parc. č. 1679/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, parc. č. 1679/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 389 m2, parc. č. 1679/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 261 m2, parc. č. 1680 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 256 m2 a stavba súp. č. XXX na parc. č. 1679/2 patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa v 1. rade Z.. T. H. O.., rod. H., rod. č. XXXXXX/XXX v podiele 1/3-ina, navrhovateľky v 2. rade Z.. H. S., rod. H., rod. č. XXXXXX/XXX v podiele 1/3-ina a do dedičstva po neb. G. H., nar. XX. XX. XXXX a zomr. XX. XX. XXXX v podiele 1/3- ina. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1. až 4. rade náhradu trov konania vo výške 33,19 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 1.448,71 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a to na účet právneho zástupcu JUDr. René Hudzoviča sumu 879,88 eura a na účet právneho zástupcu JUDr. Legerského sumu 602,02 eura. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 1, § 39, § 46 ods. 1, 2, § 460, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, 3, § 130 ods. 1, § 868, § 135a ods. 1, § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 vyhl. č. 82/1973 Zb. a § 80 písm. c) OSP a zistil, že dňa 23. 01. 1990 bola uzatvorená medzi predávajúcimi Z.. H. S., G. H. a Z.. T. H., CSc. a kupujúcim Československým štátom, zastúpeným Stavoinvestou IIO Bratislava kúpna zmluva č. M 60/4. V bode I. tejto kúpnej zmluvy je uvedený predmet predaja, ktorým boli nehnuteľnosti zapísané na mene predávajúcich v LV č. XXX pre kat. úz. M. J. ako parc. č. 1679/1, 1679/2, 1680 vo výmere 1275 m2 - každý v 1/3-ine. V tomto bode bolo tiež skonštatované, že nehnuteľnosti sú vyznačené v geometrickom pláne č. 243251-0297-87 zo dňa 05. 02. 1988, avšak geometrický plán netvoril súčasť kúpnej zmluvy a predložený bol zo strany odporcu až na výzvu súdu v priebehu konania. V bode II. bola uvedená dohodnutá kúpna cena podľa odhadu zo dňa 10. 07. 1989 na 480.215 Kčs, z ktorej pripadá na pozemok o výmere 1.275 m2 10.200 Kčs, dom - obytná časť 426.843 Kčs, drobné stavby 3.651 Kčs, studňa 2.563 Kčs, oplotenie 759 Kčs, trvalé porasty 3.323 Kčs, garáž 18.266 Kčs a za vonkajšie úpravy 14.610 Kčs. Znalecký posudok odporca nepredložil, hoci inak predložil kompletné listinné doklady z obdobia prebiehajúcich výkupov nehnuteľností na tomto mieste v roku 1990, vrátane viacerých znaleckých posudkov, ktoré sa však netýkali tohto konkrétneho prípadu. Zmluva bola účastníkmi konania podpísaná a podľa vyjadrenia účastníkov konania kúpna cena bola riadne vyplatená a to každému predávajúcemu vo výške 1/3, t.j. 167.072 Kčs. Na základe tejto kúpnej zmluvy prešlo vlastníctvo k prevádzaným nehnuteľnostiam na Československý štát a následne s poukazom na § 2 ods. 5 zák. č. 148/1991 Zb. o majetku obcí boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností Správy katastra Zlaté Moravce na LV č. XXXX pre kat. úz. M. J. ako vlastníctvo Mesta Zlaté Moravce. V súčasnej dobe na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, prebieha výstavba, avšak na základe predbežného opatrenia súdu č. k. 8C/18/2002-192 zo dňa 10. 02. 2006 bola realizácia stavebných prác pozastavená až do právoplatného ukončenia tohto konania. Súd po zistení, že je tu daný naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže až do jeho vyriešenia je právne postavenie navrhovateľov neisté, nakoľko až na základe rozhodnutia súdu by mohlo dôjsť k zmene vlastníctva v prospech predávajúcich, podrobil súd kúpnu zmluvu M 60/4 skúmaniu a to z hľadiska splnenia všetkých podstatných náležitostí, ktoré sa pre platný právny úkon vyžadujú. Súd zistil, že v kúpnej zmluve M 60/4 nie sú nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom prevodu označené v súlade so zákonnými požiadavkami. V bode I. je predmet prevodu označený iba listom vlastníctva, parcelnými číslami nehnuteľností a súčtom ich celkovej výmery, bez uvedenia stavieb, hoci tieto na liste vlastníctva v tom čase vyznačené boli. Zmluva síce obsahuje aj odkaz na geometrický plán, avšak vykonaným dokazovaním bolo zistené, že tento ku zmluve nebol pripojený a účastníci konania ho dokonca vôbec neobdržali. Pochybnosti o predmete prevodu vyvoláva aj ďalšia časť zmluvy (bod II.), ktorá rieši cenu predmetu prevodu, avšak evidentne nekorešponduje s bodom I. zmluvy. Z tohto bodu by sa mohlo javiť, že predmetom prevodu sú aj stavby (dom, garáž, drobné stavby), avšak ani tieto nie sú riadne špecifikované. Uvádza sa iba dom, bez označenia súp. č., hoci podľa LV č. XXX sú na predmetných parcelách vyznačené dva domy - dom č. súp. XXX na parc. č. 1679/1 a dom č. súp. XXX na parc. č. 1679/2. S ohľadom na to, že nehnuteľnosti uvedené v predmete zmluvy nie sú dostatočne označené (chýba presná výmera jednotlivých parciel, kultúra) a tieto nejasnosti nie je možné odstrániť ani prostredníctvom geometrického plánu, pretože tento nie je ako súčasť zmluvy k nej pevne pripojený, ako aj na to, že predmetom ocenenia, a teda aj vyplatenej kúpnej ceny, boli i ďalšie nehnuteľnosti, nezahrnuté do predmetu zmluvy (dom - obytná časť, drobné stavby, studňa, oplotenie, trvalé porasty, garáž, vonkajšie úpravy) taktiež bez dostatočnej špecifikácie, možno konštatovať, že ide o prejavy neurčité a nezrozumiteľné. Tento nedostatok má potom za následok nejasnosti ohľadne predmetu predaja, čo vyplýva aj z výpovede navrhovateľov. Pokiaľ ide o vyhodnotenie náležitostí kúpnej zmluvy v súvislosti s ponukovým listom zo dňa 10. 10. 1988, súd skonštatoval, že ani ponukový list, ktorý bol zaslaný navrhovateľom 2 roky pred uzatvorením kúpnej zmluvy, neobsahuje presné označenie nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu, preto nejasnosti ohľadne toho, čo bolo odkúpené s ohľadom na obsah ponukového listu neboli odstránené. K uplatneniu
reštitučných nárokov súd uviedol, že navrhovatelia si reštitučné nároky v zmysle zák. č. 87/1991 Zb. nemohli uplatniť, pretože tento zákon sa vzťahoval na zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli občianskoprávnymi a pracovnoprávnymi úkonmi a správnymi aktmi urobenými v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, pričom kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 18. 01. 1990. O tom, že sa svojich práv však domáhali svedčia súdne spory, pričom tieto spory boli súdom zohľadnené a vyhodnotené ako okolnosť, ktorá bránila navrhovateľovi nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam vydržaním, pretože navrhovateľ, ktorý nehnuteľnosti užíval na základe neplatnej zmluvy, nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu patria, keďže v ich držbe bol od začiatku rušený. Súd na základe takto vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že kúpna zmluva vykazuje nedostatky v podstatných náležitostiach, nespĺňa požiadavky ustanovenia § 37 a 39 Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatná. Na základe neplatnej zmluvy nemohlo dôjsť k prevodu nehnuteľností, preto považoval návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia vlastníctva k tejto nehnuteľnosti za dôvodný a v plnom rozsahu mu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešným navrhovateľom priznal plnú náhradu trov konania. Trovy konania navrhovateľov pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za konanie vo výške 1.000,- Sk (33,19 eura) a z trov právneho zastúpenia.
Uznesením zo dňa 13. júla 2012 č. k. 8C/18/2002-375 súd prvého stupňa napadnutý rozsudok opravil tak, že pri špecifikácii nehnuteľnosti doplnil, že sa nachádzajú v obci M. J. v katastrálnom území M. J..
Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v časti trov konania napadol právny zástupca navrhovateľa v 1. rade a navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a odporcu zaviazať zaplatiť navrhovateľom v 1. až 4. rade náhradu trov konania vo výške 49,79 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 1.846,15 eura na účet JUDr. Reného Hudzoviča sumu 1.393,92 eura a na účet JUDr. Legerského sumu 602,02 eura. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania. Uviedol, že odvolanie podáva v časti náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok z návrhu na vydanie predbežného opatrenia v sume 16,60 eura a napáda tiež to, že súd nesprávne vypočítal DPH a nesprávne sčítal priznané sumy, ako aj nesprávne priznal náhradu trov za tzv. režijný paušál, keď ho priznal vždy len za zastupovanie jedného klienta, hoci na začiatku zastupoval troch klientov a neskôr dvoch klientov. Súd mu tiež nepriznal náhradu trov za úkon právnych služieb vykonaný 28. 11. 2007, a to vyhotovenie oznámenia. Uviedol, že takto mu mala byť priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 1.244,13 eura.
Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol odporca, odôvodniac ho tým, že súd 1. stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, odôvodnenie rozsudku súdu 1. stupňa nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí a súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré odporca v konaní preukázal a ktoré vyplynuli z dokazovania a prednesov odporcu. Uviedol, že súd 1. stupňa sa v konaní nezaoberal náležite predmetnou kúpnou zmluvou v súvislosti s ponukovým listom zo dňa 10. 10. 1988 tak, ako mu to uložil v uznesení odvolací súd. Pokiaľ ide o vyhodnotenie náležitostí kúpnej zmluvy v súvislosti s ponukovým listom, skonštatoval, že ani ponukový list, ktorý bol zaslaný navrhovateľom 2 roky pred uzavretím kúpnej zmluvy, neobsahuje presné označenie nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu, teda nejasnosti ohľadne toho, čo bolo kúpené s ohľadom na obsah ponukového listu neboli odstránené. Ponukový list, ako aj kúpna zmluva obsahujú totožné parcelné čísla pozemkov, zhodne označený list vlastníctva, na ktorom boli nehnuteľnosti vedené. Kúpna zmluva, ako aj ponukový list sú vyplnené na základe štandardizovaného formuláru, ktorý sa bežne v praxi používal a o jeho správnosti neboli žiadne pochybnosti. Bežnou praxou bolo, že v kúpnych zmluvách sa osobitne neuvádzali súpisné čísla budov, najmä vtedy, ak sa prevádzali všetky nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané na danom liste vlastníctva. Ani príslušné správy katastra nemali pochybnosti pri takomto prevode nehnuteľnosti o určitosti a jednoznačnosti týchto právnych úkonov. Navrhovatelia majú presnú vedomosť o tom, čo bolo predmetom prevodu, ani navrhovateľ v 2. rade, ani navrhovateľ v 3. rade, ako vyplýva z ich výpovedí neuviedli, že by nevedeli, čo malo byť predmetom prevodu. Jediným, ktorý uviedol, že nevedel, čo má byť predmetom prevodu, bol navrhovateľ v 1. rade, ktorý bol iniciátorom tohto i iných súdnych sporov súvisiacich s predmetnými nehnuteľnosťami, a teda je zrejmé, že jeho výpoveď bola v tomto smere účelová. Navrhovateľka v 2. rade vedela, čo je predmetom prevodu a kúpnej zmluvy a navrhovateľ v 3. rade uviedol, že predmetom bolo všetko. V takom prípade, ak sa prevádzali všetky nehnuteľnosti z jedného LV, neboli pochybnosti o tom, aké stavby sú predmetom prevodu. Tvrdenie navrhovateľa v 1. rade, že nevedel, čo bolo predmetom prevodu, možno považovať za účelové, čo vyplýva z konaní
a súdnych spisov, ktoré boli pripojené k tomuto konaniu a ktoré boli vedené od roku 1990 a ktorými sa navrhovateľ snažil domôcť svojho nároku. Uvedenými skutočnosťami sa súd náležite nezaoberal, preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 36/2010, podľa ktorého porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil. Pokiaľ súd v odôvodnení uviedol, že ak predmet zmluvy je špecifikovaný v geometrickom pláne, je geometrický plán súčasťou zmluvy a musí byť k nej pripojený tak, aby tvoril s kúpnou zmluvou jedinú listinu, tak súd 1. stupňa vec nesprávne právne posúdil, nakoľko z vyhlášky č. 82/1973 Zb. o overovaní geometrických plánov a iných výsledkov geodetických prác nevyplýva povinnosť, aby geometrický plán tvoril s kúpnou zmluvou jedinú listinu. Mal tiež za to, že súd 1. stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, keď nesprávne v odôvodnení citoval ustanovenia § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Súd sa mal tiež zaoberať otázkou, či došlo k vydržaniu vlastníckeho práva zo strany odporcu, pričom z rozhodnutia vyplýva, že sa zaoberal vydržaním nehnuteľností zo strany navrhovateľa. K vydržaniu vlastníckeho práva zo strany odporcu uviedol, že navrhovatelia sa určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam domáhali až zmenou petitu v tomto konaní, ktorý bol súdom pripustený až 11. 01. 2012. Dovtedy sa navrhovateľ domáhal iba určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, preto má za to, že odporca bol dobromyseľný pri držbe predmetných nehnuteľností a boli splnené podmienky na vydržanie nehnuteľností, ktorých určenia vlastníckeho práva sa navrhovatelia domáhali až zmenou petitu. Uviedol tiež, že v kúpnej zmluve nie sú nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom prevodu označené v súlade so zákonnými požiadavkami. Súd však bližšie neuviedol, aké sú tu zákonné požiadavky a ani neuviedol ustanovenie žiadneho právneho predpisu, z ktorého by vyplývalo, ktoré konkrétne zákonné požiadavky predmetná zmluva neobsahuje alebo s ktorými by bola v rozpore. Podľa jeho názoru, zmluva obsahovala všetky zákonné požiadavky. Napadnutý rozsudok je v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 OSP. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 ÚS 36/2010. Mal tiež za to, že súd sa náležite nevenoval skúmaniu naliehavého právneho záujmu zo strany navrhovateľov, nakoľko jeho veľmi stručné posúdenie nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdneho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa zmenil a návrh navrhovateľov zamietol alebo, aby ho zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľ v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne, preto ho navrhuje potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Súd postupoval, ako mu to nariadil odvolací súd a predmetnú zmluvu posudzoval ako celok, pričom sa vyporiadal aj s ponukovým listom. Pozornosti odvolateľa ušlo, že podľa § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia kúpnej zmluvy, zmluvy o prevode nehnuteľností museli mať písomnú formu a ak išlo o zmluvu o prevode nehnuteľností, museli byť prejavy účastníkov na tej istej listine, a vzhľadom k tejto skutočnosti nie je možné prípadnú neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností odstraňovať prejavmi jej účastníkov obsiahnutými v iných listinách alebo dokonca absenciu jej podstatných náležitostí nahrádzať z iných listín. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že kúpna zmluva a aj ponukový list boli vyplnené na základe štandardizovaného formulára. Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia rozdielnym spôsobom chápali rozsah predmetu prevodu v zmysle kúpnej zmluvy, pričom nejasnosti a rozdielnosti v ponímaní predmetu prevodu u jednotlivých účastníkov kúpnej zmluvy na strane predávajúcich boli spôsobené práve neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou prejavov obsiahnutých v písomnej kúpnej zmluve. Súd sa teda otázkami v súvislosti s tým, čo bolo predmetom prevodu podľa uvedenej kúpnej zmluvy a o vedomosti jednotlivých jej účastníkov zaoberal a zistil a vyvodil i správne závery. Tvrdenia odvolateľa, že navrhovatelia mali presnú vedomosť o tom, čo je predmetom prevodu sú nesprávne a vzhľadom k tomu, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľností je prísne formálnym právnym úkonom je právne irelevantné. Tvrdenie odvolateľa, že súd prvého stupňa sa náležite nezaoberal uvedenými skutočnosťami a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, neobstojí. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky neplatnosti kúpnej zmluvy uviedol, že zákonná požiadavka, že prejavy vôle účastníkov musia byť na tej istej listine, je vyjadrená v § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a v prípade, ak súčasťou zmluvy o prevode nehnuteľností je nadväzujúci geometrický plán, je nutné, aby tieto listiny tvorili technicky nedeliteľný celok, čo je vyjadrené v niekoľkých rozhodnutiach NS SR. Okrem toho, geometrický plán č. 243-251-0297-87 zo dňa 05. 02. 1998 sa v štátnej dokumentácii Správy katastra Zlaté Moravce nenachádza, teda k zápisu kúpnej zmluvy nebol predložený. K nesprávnemu použitiu ustanovenia § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka uviedol, že za nesprávne právne posúdenie
veci nemožno považovať, keď po zmene politických pomerov bola formulácia „záujmy spoločnosti“ nahradená „dobrými mravmi.“ Nesúhlasil tiež s názorom, že súd sa dostatočne nezaoberal otázkou, či zo strany odporcu došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním. Na základe chyby v písaní nie je možné ustáliť, že by sa súd nezaoberal prípadným vydržaním nehnuteľností zo strany navrhovateľa. Z obsahu všetkých súdnych konaní, ako aj z množstva listov adresovaných odporcovi je zrejmé, že sa domáhal vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a že odporca z toho titulu nemohol byť dobromyseľný, že mu vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam patrí. Nestotožnil sa s tým, že súd neuviedol zákonné požiadavky a ustanovenia právneho predpisu, z ktorého by vyplývali zákonné požiadavky, pre ktoré by bola zmluva v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia je zrejmé, že súd definoval zákonné požiadavky na označenie nehnuteľností v zmluvách o ich prevode a uviedol i zákonné ustanovenia, z ktorých tieto požiadavky vyvodil. Súd tiež dostatočne odôvodnil aj naliehavý právny záujem navrhovateľov na predmetnom určení.
Navrhovatelia v 2. až 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že rozsudok súdu prvého stupňa navrhujú ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovatelia v 2. až 4 rade považujú napadnuté rozhodnutie súdu v celom rozsahu za vecne správne a zákonné a odvolacie námietky odporcu za celkom neopodstatnené a nesprávne. Námietka odporcu v súvislosti s ponukovým listom a s tým súvisiacu vedomosť, či nevedomosť navrhovateľov o predmete prevodu podľa tejto kúpnej zmluvy je celkom neopodstatnená. Súd sa správne vyporiadal aj so všetkými skutočnosťami dôležitými pre právne posúdenie predmetnej kúpnej zmluvy z hľadiska toho, či spĺňala predpoklady platného právneho úkonu podľa predpisov platných v čase jej vzniku. Súd, vzhľadom na skutočný obsah posudzovanej kúpnej zmluvy, dospel k jedinému možnému záveru o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu jednak z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti, a jednak z dôvodu jeho rozporu so zákonom v zmysle § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku tejto zmluvy. Nemožno sa stotožniť s tvrdením odporcu o neexistencii právneho predpisu, z ktorého by vyplývala povinnosť, aby geometrický plán tvoril s kúpnou zmluvou jedinú listinu. Geometrický plán sa po overení podľa § 8 zák. č. 46/1971 Zb. o geodézii a kartografii stáva súčasťou listiny o právnych vzťahoch k rozdeľovaným nehnuteľnostiam podľa predpisov o evidencii nehnuteľností. Pokiaľ ide o námietku odporcu, týkajúcu sa vedomosti, či nevedomosti navrhovateľov o tom, čo bolo predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy, táto nie je vôbec pre posúdenie veci významná a ide len o subjektívne tvrdenie a hodnotenie odporcu. Posúdiť platnosť kúpnej zmluvy je možné objektívne len na základe jej obsahových náležitostí, a nie vyjadrení jej účastníkov. Námietka týkajúca sa použitia nesprávnych ustanovení právneho predpisu je bezpredmetná, keďže ustanovenia § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka v platnom znení a v čase vzniku posudzovanej kúpnej zmluvy sú prakticky identické. Námietka odporcu, týkajúca sa pochybenia súdu pri posúdení splnenia podmienok možného vydržania je bezpredmetná, keď je zrejmé, že v príslušnej časti odôvodnenia došlo k zrejmej chybe v písaní. Za nepodstatnú považoval aj námietku odporcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Súd sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre posúdenie uplatneného nároku a rozhodnutie je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP a dostatočne odôvodnil aj naliehavý právny záujem navrhovateľov na požadovanom určení. Podaním zo dňa 30. 11. 2012, doručeným súdu dňa 04. 12. 2012, U. F. súdu oznámila, že s ňou ako budúcou kupujúcou uzatvoril odporca kúpnu zmluvu o predaji predmetných nehnuteľností, preto má záujem na výsledku tohto konania, a to ako vedľajší účastník na strane odporcu.
V dôsledku námietky odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania odvolací súd uznesením zo dňa 17. decembra 2013 č. k. 9Co/337/2012-452 rozhodol o tejto námietke tak, že vstup vedľajšieho účastníka - U. F., bytom M. J., H. X. 4, zast. H.. H. J., bytom U. U., Q.. Y. 2, do konania na strane odporcu pripustil.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 OSP a po doplnení dokazovania vyžiadaním správy z Okresného úradu Zlaté Moravce, katastrálny odbor a poučení účastníkov podľa § 213 ods. 2 OSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť.
Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali určenia, že kúpna zmluva M 60/4, uzavretá dňa 23. 01. 1990 medzi navrhovateľmi v 1. až 3. rade ako predávajúcimi a medzi Československým štátom, zast. Stavoinvesta, IIO Bratislava, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. M. J. a
zapísané v LV č. XXX ako parc. č. 1679/1, parc. č. 1679/2, parc. č. 1680 vo výmere 1.275 m2, je neplatná. V priebehu konania návrh zmenili a domáhali sa určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci M. J., a katastrálnom území Zlaté Moravce a vedené na Katastrálnom úrade v Nitre, Správa katastra Zlaté Moravce na LV č. XXXX ako parcely registra „C“, a to parc. č. 1679/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 248 m2, parc. č. 1679/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 100 m2, parc. č. 1679/4 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 21 m2, parc. č. 1679/5 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 389 m2, parc. č. 1679/6 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 261 m2, parc. č. 1680 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 256 m2 a stavba súp. č. XXX na parc. č. 1679/2 patria do podielového spoluvlastníctva Z.. T. H., O.., rod. H., rod. č. XXXXXX/XXX v podiele 1/3-ina, Z.. H. S., rod. H., rod. č. XXXXXX/XXX v podiele 1/3-ina a do dedičstva po poručiteľovi G. H., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, v podiele 1/3-ina. Súd uznesením zmenu návrhu pripustil.
Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Súd prvého stupňa sa v konaní správne v prvom rade zaoberal otázkou, či navrhovatelia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorého existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca a ktorý musí existovať v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bráni zaoberať sa s vecou v jej merite. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo, kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že navrhovatelia na požadovanom určení majú naliehavý právny záujem, pretože určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo ovplyvní právne postavenie navrhovateľov voči odporcovi a len takýmto určovacím petitom môže dôjsť k zmene zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.
Podľa § 868 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01. 01. 1992 sa však posudzujú podľa doterajším predpisov.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Keďže kúpna zmluva M 60/4 bola uzavretá dňa 23. 01. 1990, vznik právnych vzťahov z tejto zmluvy je potrebné posudzovať podľa Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia tejto zmluvy. Ak potom súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku citoval ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 1992, vec nesprávne právne posúdil.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy právny úkon musí sa urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.
Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v evidencii nehnuteľností sa vyznačujú všetky nehnuteľnosti s uvedením druhov pozemkov (kultúr), výmer a spôsobu užívania; ďalej vlastnícke vzťahy, správa národného majetku, právo trvalého užívania národného majetku, právo osobného užívania pozemkov, obmedzenie vlastníckych práv a iné skutočnosti týkajúce sa nehnuteľností potrebné pre národné hospodárstvo.
Podľa § 6 zák. č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností údaje evidencie nehnuteľností sú záväzné pre plánovanie a riadenie poľnohospodárskej výroby, pre výkazníctvo a štatistiku o poľnohospodárskom pôdnom fonde a lesnom fonde, pre prehľady nehnuteľností vedené socialistickými organizáciami a sú aj podkladom pre spisovanie zmlúv a iných listín o nehnuteľnostiach.
Podľa § 6 ods. 2 vyhl. Ústrednej správy geodézie a kartografie č. 23/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zák. č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností všetky nehnuteľnosti musia byť uvedené v listine podľa obcí a katastrálnych území a parcelných čísel vedených v evidencii nehnuteľností. Ak je listinou prevádzaná reálne oddelená časť nehnuteľnosti, musí sa predložiť aj geometrický plán, na ktorom je vyznačené oddelenie príslušnej časti a udať jej výmera. Ak sa listinou zriaďuje vecné bremeno, ktoré sa vzťahuje len na časť pozemku, táto časť sa vyznačí na geometrickom pláne alebo na kópii z pozemkovej mapy; geometrický plán alebo kópia z pozemkovej mapy sa pripoja k listine.
Podľa § 8 citovanej vyhlášky záväznými údajmi evidencie nehnuteľností sú parcelné čísla nehnuteľností, výmery a druhy pozemkov (kultúry), výmery pôdohospodárkach závodov (sektorov), výmery územných správnych jednotiek (obcí, okresov, krajov, štátu) a hospodárske plochy obcí, okresov a krajov.
V citovanom ustanovení § 37 Občianskeho zákonníka sú stanovené niektoré základné náležitosti, ktoré musí vykazovať vôľa a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon. Podľa tohto ustanovenia musí byť právny úkon urobený: a) slobodne, b) vážne, c) určite, d) zrozumiteľne. Pokiaľ to tak nie je a právny úkon niektoré z týchto zákonných náležitostí nespĺňa (nie je rozhodujúce, či ide o vadu vôle alebo o vadu prejavu), právny úkon síce vznikol a existuje, avšak je neplatný. Vo všetkých týchto prípadoch ide o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom na to, že je zároveň stanovená vo verejnom záujme priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), ako aj bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti dovolal. Preto právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Účinky právneho úkonu sa posudzujú v čase, kedy došlo k prejavu vôle konajúceho a následné zmeny sú možné len zákonným spôsobom, nie však zmenou výkladu prejavu vôle.
Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma (tak je tomu u zmlúv o prevodoch nehnuteľností), musí určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať z textu listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný ... pre posúdenie určitosti zmluvy o prevode nehnuteľností je významný iba ten prejav vôle, ktorý bol vyjadrený v písomnej forme a nie je podstatné, že účastníkom právneho vzťahu je zrejmé, čo je predmetom právneho úkonu, ak to nemôžu objektívne zistiť z jeho písomného vyjadrenia i osoby, ktoré účastníkmi tohto právneho vzťahu nie sú. Ak je písomná zmluva o prevode nehnuteľností objektívne neurčitá, je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka i v prípade, ak účastníkom bolo zrejmé, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom prevodu ... (rozsudok NS ČR sp. zn. 33Cdo 1126/2006).
Právny úkon je neurčitý, a teda neplatný vtedy, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, avšak nejednoznačný a tým neurčitý zostáva jeho vecný obsah, pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani s použitím výkladových pravidiel (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať zo samotného textu listiny, na ktorom je prejav vôle zaznamenaný (rozhodnutie NS SR 4Cdo 119/2011).
Podľa konštantnej judikatúry pre oblasť právnych úkonov týkajúcich sa vecných práv k nehnuteľnostiam prevažuje všeobecný záujem na určitosti vlastníckych práv, ktoré pôsobia absolútne („proti všetkým“),
nad záujmom účastníkov právneho úkonu na rešpektovaní ich vôle. Preto musí byť individualizácia nehnuteľností v obligatórne písomnom právnom úkone týkajúcom sa jeho prevodu vykonaná natoľko určitým spôsobom, aby bolo i tretím osobám nepochybne zrejmé, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom právneho úkonu (viď napr. rozsudok zo dňa 16. novembra 2001 sp. zn. 22 Cdo 1236/2001, Soubor civilních rozhodnutí Nejvyššího soudu č. C 837). Aj pri takomto prístupe, ktorý uprednostňuje výklad pripúšťajúci platnosť právneho úkonu pred jeho neplatnosťou a snaží sa viazať na skutočnú vôľu účastníkov zamýšľané právne dôsledky, je treba brať do úvahy „absolútne pôsobenie vlastníckeho práva, vyjadrené tiež v požiadavke na určitosť právnych úkonov, týkajúcich sa vecných práv. Preto je v týchto prípadoch kladený dôraz na to, že právne významná je len tá vôľa, ktorá mohla byť tretím osobám z písomnej zmluvy poznateľná. V takom prípade nie je významná tá vôľa, ktorú by bolo možné zistiť až objasnením skutkových okolností, za ktorých bol právny úkon urobený a nevyplývajú priamo z písomnej zmluvy (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 555/2008).
Odvolací súd, po preskúmaní veci na nariadenom odvolacom pojednávaní, dospel k záveru, že aj keď súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nesprávne citoval ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, jeho záver o neplatnosti predmetnej zmluvy M 60/4 z dôvodu jej neurčitosti je správny, pretože nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom prevodu, nie sú označené v súlade s požiadavkami § 2 ods. 1 zák. č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností a § 6 ods. 2 vyhl. Ústrednej správy geodézie a kartografie č. 23/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zák. č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností. Označenie nehnuteľností v zmluve je nejednoznačné, pričom, keďže ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať zo samotného textu listiny, na ktorom je prejav vôle zaznamenaný. Aj keď neurčitosť obsahu možno za určitých podmienok preklenúť s použitím výkladových pravidiel (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka), právne významná je len tá vôľa, ktorá mohla byť tretím osobám z písomnej zmluvy poznateľná. V danej veci je však predmet prevodu označený iba listom vlastníctva, parcelnými číslami nehnuteľností a súčtom ich celkovej výmery bez uvedenia stavieb, hoci tieto na liste vlastníctva v tom čase vyznačené boli. Cena predmetu prevodu nekorešponduje s bodom I. zmluvy, keď z tohto bodu by sa mohlo javiť, že predmetom prevodu sú aj stavby (dom, garáž, drobné stavby), avšak ani tieto nie sú riadne špecifikované. Uvedený je len dom, bez označenia súp. č., hoci podľa LV č. XXX sú na predmetných parcelách vyznačené dva domy - dom č. súp. XXX na parc. č. 1679/1 a dom č. súp. XXX na parc. č. 1679/2. Z uvedených dôvodov teda nemožno z predmetnej listiny zistiť vôľu zmluvných strán ohľadne predmetu zmluvy, pričom, aj keď odvolací súd považuje z vykonaného dokazovania za preukázané, že pôvodní navrhovatelia v 1. až 3. rade o tom, čo je predmetom zmluvy vedeli, ich skutočná vôľa nemôže byť pre neurčitosť predmetu zmluvy tretím osobám z písomnej zmluvy poznateľná, preto je táto zmluva z dôvodu jej neurčitosti neplatná. Zmluva obsahuje odkaz aj na geometrický plán, avšak keďže na základe neho nedošlo k zmene parciel, skutočnosť, že k zmluve nebol pripojený, neplatnosť zmluvy ešte aj z tohto dôvodu nespôsobuje. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal aj s náležitosťami kúpnej zmluvy v súvislosti s ponukovým listom zo dňa 10. 10. 1988, keď správne uviedol, že nejasnosti ohľadne predmetu kúpnej zmluvy neboli ani v súvislosti s týmto ponukovým listom odstránené.
Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, sa následne zaoberal možným nadobudnutím vlastníckeho práva odporcu k predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania.
Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia kúpnej zmluvy vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1 <javascript:%XXfZzSRInternal('XXXXX',%XX'XXXXXXXX',%XX'XXXXXXXX',%XX'XXXXXXX', %XX'XXXXXXX',%XX'X')>) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2 <javascript:%XXfZzSRInternal('XXXXX',%XX'XXXXXXXX',%XX'XXXXXXXX',%XX'XXXXXXX', %XX'XXXXXXX',%XX'X')>).
Vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona vyžaduje, aby išlo o spôsobilý predmet vydržania, aby bola držba oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby. Tento právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu, a preto rozhodnutie vydané na základe určovacej žaloby vydržiteľa o tom, že tento nadobudol vlastnícke právo vydržaním má povahu deklaratórneho rozhodnutia. Vydržať vlastnícke právo môže
len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Samotná detencia k vydržaniu nepostačuje. Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne; ak dôjde k sporu, nestačí preto zamerať dokazovanie len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991).
V konaniach, v ktorých sa posudzuje splnenie podmienok vydržania, majú spravidla osobitný význam skutkové zistenia súdu v otázke dobromyseľnosti držiteľa. Dobrá viera držiteľa, ktorá je podložená jeho vôľou nakladať s vecou ako so svojou, vyjadruje totiž vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne a že si neprisvojuje cudziu vec, sa ale navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už je spôsobilým predmetom dokazovania. So zreteľom na konkrétne skutkové okolnosti treba v týchto prípadoch vyriešiť otázku, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú bolo možné vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Keďže dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí, musí byť aj skutkový záver o nedostatku dobrej viery vždy dostatočne podložený adekvátnymi skutkovými zisteniami.
Súd prvého stupňa sa v konaní po zistení, že kúpna zmluva zo dňa 23. 01. 1990 je neplatná, správne zaoberal možnosťou vydržania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo strany odporcu a urobil tiež správny záver o tom, že vzhľadom k súdnym sporom, prebiehajúcim medzi účastníkmi konania, vydržanie zo strany odporcu neprichádza do úvahy (súd prvého stupňa nesprávne v rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ nenadobudol vlastnícke právo vydržaním, avšak z kontextu tohto rozhodnutia je zrejmé, že ide len o zrejmú nesprávnosť, pričom sa zaoberal vydržaním odporcu). Na Okresom súde Nitra pod sp. zn. 8C 64/1992 prebiehalo konanie medzi navrhovateľmi - Z.. H. S., G. H. a Z.. T. H., O.. a odporcom - Stavoinvesta IIO Bratislava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, v ktorom ako vedľajší účastník na strane odporcu vystupovalo Mesto Zlaté Moravce, o vstupe ktorého do konania bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 11. 11. 1992 a ktorému bolo rozhodnutie v tejto veci aj doručované (rozsudok Okresného súdu Nitra doručený dňa 17. 05. 1993 a rozsudok Krajského súdu v Nitre doručený dňa 10. 03. 1994). Ak by teda aj odporca vstúpil od uzavretia kúpnej zmluvy do dobromyseľnej držby predmetných nehnuteľností, týmto konaním došlo k jej pretrhnutiu, a teda odporca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že ak súd prvého stupňa návrhu navrhovateľov vyhovel, je jeho rozhodnutie vo veci samej správne, pričom sa vyporiadal aj so skutočnosťami uvedenými v zrušovacom uznesení odvolacieho súdu a rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu jeho rozhodnutia, a preto musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť
rozhodnutia a súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť preskúmateľné.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v časti trov konania zistil, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v tejto časti nedostatočne odôvodnil a z toho dôvodu je nepreskúmateľné, preto ho v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania bude vyporiadať sa a riadne odôvodniť, prečo nepriznal navrhovateľovi v 1. rade aj zaplatený súdny poplatok za vydanie predbežného opatrenia, na základe čoho účtoval ku každému úkonu len jeden režijný paušál v čase, keď právny zástupca navrhovateľa v 1. rade zastupoval viac osôb a uviesť, ako vypočítal DPH, pričom pri výpočte zohľadní aj obdobia, kedy sa DPH účtovalo len z odmeny a kedy už aj z náhrad, a tiež to, dokedy bola DPH 19% a odkedy 20% a to tak, aby jeho výpočet bol preskúmateľný odvolacím súdom. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.