Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Co-498-2013.pdf
PDF · 109.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/498/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, práv. zast. Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom Bratislava, Justičná č. 9, proti žalovanej K. E., Y.. XX. XX. XXXX, E. B., K. Č.. XX, v konaní o zaplatenie 1.138,14 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 12C/268/2013-67 z 31.7.2013
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil povinnosť žalovanej, aby zaplatila žalobcovi sumu 541,26 €, v mesačných splátkach vo výške 15 €, vždy do konca kalendárneho mesiaca, pod stratou výhody splátok, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Súd vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol.
Náhradu trov konania účastníkom súd nepriznal.
Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaná uzavreli Úverovú zmluvu, „Telefónna pôžička SR“, č. 3711178765 dňa 26. 11. 2007. V zmysle uvedenej Úverovej zmluvy bol poskytnutý žalovanej úver vo výške 50.000,- Sk, ktorý mal byť zaplatený v 84. mesačných splátkach v sume po 1.299,- Sk. Konečná výška úveru predstavovala sumu 109.116,- Sk. Poistenie v prípade žalovanej nebolo dojednané, RPMN predstavovalo výšku 29,40 %. Už v čase uzavretia uvedenej zmluvy bolo nepochybné, že žalovaná je dôchodkyňa a zdrojom jej príjmu bol dôchodok vo výške 7.881,- Sk, príjem manžela žalovanej 7.029,- Sk. Súd konštatuje, že ďalší text zmluvy, ako aj Úverové zmluvné podmienky, sú takmer nečitateľné, alebo len veľmi ťažko čitateľné (pozn. sudcu: len s pomocou lupy), okrem toho z pripojeného splátkového kalendára vyplynulo, že úver mal byť schválený dňa 27. 08. 2008 a prvé čerpanie revolvingového úveru bolo zaznamenané dňa 29. 09. 2008. Od uvedeného obdobia žalovaná až do 29. 04. 2010 vyčerpala celkovo sumu 1.332,85 €. Úhrady zo strany žalovanej boli evidované od 16. 10. 2008 v pravidelných splátkach, do mesiaca máj 2010, v celkovej sume 774,76 €.
Súd dôvodil, že klient je oprávnený čerpať RÚ I. opakovane prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v týchto ÚP a to maximálne vo výške nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca. Spoločnosť a klient si dohodli úverový rámec RÚ I. vo výške 15.000,- Sk. Klient sa uzatvorením tejto zmluvy o RÚ I. zaväzuje poskytnutý RÚ I. spoločnosti vrátiť a zaplatiť jej za poskytnutie
RÚ I. úroky. Podmienky uzavretia zmluvy o poskytnutí RÚ II. vyplývajú z Hlavy 14 Úverových podmienok, § 1, zmluvné strany, spoločnosť s klientom uzatvárajú popri ÚZ a Zmluvy o RÚ I. súčasne aj Zmluvu RÚ II. Na základe tejto zmluvy vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru a to RÚ II. Tento RÚ II. je klient oprávnený čerpať opakovane prostredníctvom kreditnej karty (ďalej len KK), za podmienok stanovených v týchto ÚP a v Metodickej príručke KK, a to vždy maximálne vo výške nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca. V zmysle § 2 a 3 uvedenej Hlavy, spoločnosť a klient si dohodli úverový rámec RÚ II. vo výške 15.000,- Sk. Zmluva o RÚ II. sa stáva platnou podpisom ÚZ a účinnou okamžikom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom KK a to po jej riadnej a včasnej aktivácii.
Citoval §§ 52 ods. 1, 2, 3; 53 ods. 1, 3, 4, § 3 ods. 3, § 8 ods. 3, 4 zák. č. 25O/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a dôvodil, že za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia, priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Pre kvalifikáciu zmluvy ako spotrebiteľskej je dôležité to, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch v rovnakej podobe, medzi podnikateľom, ktorý má takúto činnosť v predmete činnosti a medzi spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V tomto prípade sa podľa názoru súdu jednalo nepochybne o spotrebiteľskú zmluvu, kde žalovaná vystupovala ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z toho dôvodu súd uvedený záväzkový vzťah posudzoval v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane spotrebiteľa a nie podľa Obchodného zákonníka, na ktorý odkazujú Úverové podmienky, s poukazom na ust. § 273 Obchodného zákonníka.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Úverová zmluva dňa 26. 11. 2007. Z Úverových zmluvných podmienok vyplýva, že súčasne s touto zmluvou bola uzavretá aj Zmluva o RÚ I. a RÚ II., s tým, že uvedené zmluvy nadobudli platnosť podpisom Úverovej zmluvy, ale účinnosť až okamžikom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej alebo kreditnej karty. Už z podmienok uzavretej Úverovej zmluvy vyplynulo, že žalobca poskytol úver žalovanej vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 €), pričom celková cena úveru, ktorú mala žalovaná vrátiť, predstavovala výšku 109.116,- Sk (3.621,99 €). Už v prípade uvedeného úveru je zrejmé, že cena úveru oproti poskytnutému úveru predstavovala stopercentné navýšenie. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že žalovaná nemala vôbec poznatky, ani nerozumela tomu, na základe čoho mala oprávnenie čerpať v zmysle karty ďalšie finančné prostriedky, chápala to ako prejav určitej akceptácie jej riadneho splácania, zo strany žalobcu. O výške úverového rámca nemala žiadne vedomosti a rovnako ani osobne nežiadala o zvýšenie úverového rámca. Potvrdila však, že s určitým časovým odstupom čerpala peňažné prostriedky, pretože ju k tomu donútila nepriaznivá a sociálna finančná situácia v rodine. Z pripojeného splátkového kalendára súd zistil, že žalovaná v období od 29. 09. 2008 do 29. 04. 2010 vyčerpala sumu 1.332,85 €. Z toho istého splátkového kalendára je zrejmé, že žalovaná formou splátok zaplatila sumu 774,76 €. Časť zo zaplatenej sumy bola započítaná na úrok z úveru vo výške 131,27 € a poplatky za vedenie účtu 5,43 €. V zmysle kritéria odplatnosti, je úver odplatným právnym úkonom. Odplatu za predmet plnenia spravidla predstavujú úroky, ktoré sa zvyčajne zahŕňajú pod cenu úveru. Úverový právny vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov, pričom povinnosťou dlžníka je platiť úroky z úveru. Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, si môžu dohodnúť účastníci úveru. Z uzavretej úverovej zmluvy nebolo možné zistiť výšku úroku z úveru, uvedenú výšku doplnil žalobca v písomnom vyjadrení s tým, že úrok z úveru bol počítaný z čerpaného a nesplateného úveru vo výške úrokovej sadzby vyplývajúcej zo Sadzobníka („viď príloha - 1,79 % mesačne“). Za príslušný kalendárny mesiac nebol uhradený pri vyúčtovaný zo dňa 31. 05. 2010, 30. 06. 2010, 31. 07. 2010, 31. 08. 2010, 30.09. 2010, 31. 10. 2010 a 30. 11. 2010. Spôsob akým dospel žalobca k výpočtu uvedeného úroku z úveru z jednotlivých splátok nebol uvedený a nevyplýva ani z Úverovej zmluvy. Výsledná suma bola žalobcom počítaná ako rozdiel medzi nezaplateným úrokom z úveru vo výške 454,87 € a zaplatenou časťou úroku z úveru vo výške 323,60 €. Výška úroku mala byť obsiahnutá v Sadzobníku tvoriacom prílohu Úverových podmienok, pričom takýto Sadzobník sa v Úverových podmienkach, ani v Úverovej zmluve nevyskytoval. Úrok z úveru tak ako ho vyčíslil žalobca, mal predstavovať mesačne výšku 1,79 %, ročne výšku 21,48 %. Jedná sa o úrok presahujúci priemerný úrok poskytovaný bankami v čase prvého čerpania peňažných prostriedkov z RÚ I., kedy úrok predstavoval výšku 13,86 %. Pokiaľ súd vychádzal z výšky sumy čerpaných prostriedkov 1.332,85 € prepočtom cez priemerný úrok bánk, výška úroku z úveru by predstavovala 184,73 €. Zo splátkového kalendára je
zrejmé, že žalovaná zaplatila úrok za obdobie čerpania peňažných prostriedkov vo výške 323,60 €. Z týchto dôvodov súd uplatnený úrok z úveru uplatnený v žalobe nepriznal, pretože žalovaná zaplatila na úrokoch vyššiu sumu ako by mala platiť pri použití priemerného úroku poskytovaného bankami. Naviac samotný úrok nebol riadne vyjednaný a to s poukazom na to, že podmienky Revolvingového úveru I. a II. boli obsiahnuté len v Úverových podmienkach, v takmer nečitateľnom texte, na ktorý zmluva odkazovala. Súd konštatuje, že v prípade občiansko-právneho vzťahu, akým je aj predmetný záväzkový vzťah, nie je možné zmluvné podmienky vymedziť odkazom na Všeobecné obchodné podmienky, tak ako je tomu v obchodno-záväzkových vzťahoch, a to aj za predpokladu, že v Úverových zmluvných podmienkach žalobcu sa vyskytuje v Hlave 1 § 1 odkaz, že úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle ust. § 273 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že úprava v Občianskom zákonníku podobné ustanovenie ako je v ust. § 273 ods. 1, neobsahuje a jedinou výnimkou je ust. § 788 ods. 3 ObZ v prípade poistnej zmluvy. Z toho teda vyplýva, že časť zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka, s výnimkou poistnej zmluvy, nemožno určiť len odkazom na Všeobecné obchodné podmienky. Z vyššie uvedeného je vylúčené, aby sa Všeobecné obchodné podmienky, v tomto prípade Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Z toho plynie, že pokiaľ by sa zmluvné strany dohodli na tom, že pre daný zmluvný vzťah budú aplikovať dojednania obsiahnuté vo všeobecných - úverových podmienkach, bez ich podpisu sa podľa názoru súdu nemôže stať súčasťou zmluvy, pretože pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby boli účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané, a že v danom prípade žalovaná nemala žiadne poznatky o tom, že sa takáto časť v Úverových podmienkach nachádza.
Súd skúmal prijateľnosť zmluvných podmienok aj v prípade uplatňovaného poplatku za vedenie úverového účtu a zmluvnej pokuty ako aj že poplatok za vedenie úverového účtu bol len zahrnutý do predtlače textu Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola začlenená do Úverovej zmluvy. Text bol písaný takým drobným písmom, že možno tvrdiť s istotou, že s týmto textom sa žalovaná neoboznámila. Bez ohľadu na uvedenú skutočnosť súd konštatuje, že takto „dojednaný“ poplatok je neakceptovateľný a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, jednak z dôvodov vyššie uvedených a jednak z dôvodu, že sledovanie účtu, jeho vedenie, neznamená poskytovanie služby pre žalovanú, ale výlučne slúži pre potreby žalobcu, pre jeho informáciu o stave úverového účtu. Na uvedenom poplatku zaplatila žalovaná sumu 5,43 € v zmysle splátkového kalendára. Súd hodnotí časť zmluvy, ktorá obsahuje dojednanie o zaplatení poplatku za správu úveru za ďalšiu neprijateľnú podmienku. Súd konštatuje v prípade uplatnenej zmluvnej pokuty, že zmluvná pokuta tiež nebola dojednaná individuálne, tak ako to predpokladá ust. § 544 ods. 1,2 OZ, podľa ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zmluvná pokuta bola zahrnutá len do textu Úverových podmienok a naviac pod pojem ušlý úrok. Takto dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou podmienkou ( § 39 OZ).
Súd podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Tieto úroky podľa výpočtu žalobcu predstavovali za obdobie od 20. 06. 2010 do 28. 12. 2010 (do zosplatnenia) spolu sumu 7,04 €, žalobca si však uplatnil len sumu 5,20 €, pričom vychádzal zo zákonného úroku z omeškania, ktorý v čase omeškania predstavoval 9 % ročne. Uvedenú sumu súd akceptoval, nakoľko úrok z omeškania bol uplatňovaný len z dlžnej istiny splátok a v nižšej sume ako náležala za omeškanie. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy 541,26 €. Uvedená suma predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutého vyčerpaného úveru 1.332,85 € s pripočítaním úroku z omeškania 5,20 € a sumou zaplatenou žalovanou - 774,76 € a odpočítanými sumami poplatku za vedenie účtu - 5,43 €, zmluvnej pokuty - 16,60 € (/1.332,85 + 5,20 / - /774,76 + 5,43 + 16,60/). V ostatnej časti uplatneného nároku súd považoval žalobu za nedôvodnú, s poukazom na konštatovanie neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore so zákonom o spotrebiteľskom úvere a s príslušnými ustanoveniami §§ 53 OZ, preto žalobu v tejto časti zamietol. Dôvodil, že žalovaná požiadala o možnosť zaplatenie dlhu vo výške priznanej súdom, v mesačných splátkach maximálne po 15,- € z dôvodu, že ona i manžel sú poberateľmi starobných dôchodkov, žalovaná vo výške 328,70 € mesačne a jej manžel vo výške 252,06 € mesačne. Z uvedeného príjmu hradia náklady na bývanie a inkaso v celkovej výške 219,65 €, splácajú nedoplatok na energiách vo výške 20, - € mesačne. Okrem toho má žalovaná zvýšené náklady súvisiace s jej vážnym zdravotným stavom, ktorý si vyžaduje
pravidelné rehabilitácie, ktoré si hradí čiastočne zo svojho príjmu, spravidla vo výške 30,- € mesačne, na zabezpečenie liekov spoločne s manželom vynakladá minimálne 70,- € mesačne. Vzhľadom na preukázané pomery žalovanej, rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 06. 12. 2012 o výške starobného dôchodku, príjmového dokladu č. 1/13697/2013 Mesta Rožňava, Platobného dokladu SIPO II., mesačného zálohového predpisu platieb platného od 01. 08. 2013 vydaného Mestom Rožňava, súd povolil žalovanej zaplatenie dlžnej sumy v mesačných splátkach v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p., pretože je nesporné, že vzhľadom na pomery žalovanej a jej manžela, nie je v jej možnostiach zaplatiť priznanú sumu jednorazovo, preto súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť splátky v určitých lehotách splatnosti, pod stratou výhody splátok, čo znamená, že pokiaľ sa dostane žalovaná do omeškania so zaplatením hoci aj jednej mesačnej splátky, stane sa splatný celý zvyšok peňažného nároku.
Žalobca mal v konaní úspech 47 %, žalovaná 53 %, konečný úspech v konaní mala žalovaná 6 % (53-47). Išlo o nepatrný úspech, z toho dôvodu súd nepriznal náhradu trov žiadnemu z účastníkov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.).
Proti rozsudku súdu prvého stupňa (ďalej len súd) podal včas odvolanie žalobca, žiadal zmeniť rozsudok a priznať celý nárok (napadol len zamietajúcu časť rozsudku a výrok o trovách konania), alebo zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Žiadal priznať aj trovy odvolacieho konania.
V odvolaní namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p., lebo konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podstate v konaní reprodukoval, že žalovaný v závere zmluvy uviedol dátum a svoj podpis na základe čoho predpokladajú, že v danom prípade došlo k platnému uzavretiu nielen úverovej zmluvy, ale aj zmluvy o RÚ II, v texte zmluvy pod bodom 49 je uvedené „neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., uvedené na rube tejto listiny. Dolupodpísaný klient svojim podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s úverovými zmluvnými podmienkami. V zmysle § 273 ods. 1 Obch.zák., časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky.
Okrem toho pre uzavretie zmluvy podľa § 46 ods. 2 OZ písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. V predmetnom prípade si žalobca a žalovaná dohodli, že nadobudnutie účinnosti zmluvy o RÚ II je viazané na splnenie odkladacej podmienky, ktorá je vyjadrená vo vyššie cit. ust., t.j. že zmluva o RÚ II nadobúda účinnosť až riadnou aktiváciou kreditnej karty a prvým čerpaním peňažných prostriedkov prostredníctvom tejto karty. Je nesporné, že nadobudnutie účinnosti zmluvy o RÚ II bolo priamo závislé na vedomom konaní žalovaného, ktorý na základe aktivácie úverovej karty a uskutočnenia prvého čerpania z tejto karty prejavil vôľu byť viazaný ustaním zmluvy o RÚ II. Poukázal aj na uznesenie KS v Nitre sp. zn. 155/2002, lebo pri aktivácii kreditnej karty bola nevyhnutná aktivita zo strany žalovanej v podobe telefonického aktivovania karty. So zreteľom na skutočnosť, že z celkových nákladov spotrebiteľa tvorí v tomto prípade iba úrok za poskytnutie úveru, ktorý bol v danom prípade vo výške 454,87 €, čo predstavuje 33,87 % zo sumy poskytnutého úveru (454,87/1.342,85 x 100 % = 33,87 %( mal odvolateľ za to, že dohodnutá výška úrokovej sadzby a následná suma celkových nákladov spotrebiteľa je primeraná a preto si uplatnil aj úrok za poskytnutie úveru dôvodne s príslušnými právnymi predpismi pri výške úrokovej sadzby 1,79 % denne, t.j. 21,48 % ročne).
V ďalšej časti odvolania reprodukoval odvolateľ svoje tvrdenia o judikatúre, najmä rozsudok NS SR sp.zn. 5Cdo/26/2011 o výške úrokov, ktorá odporuje dobrým mravom, ktorý uzavrel, že dobrým mravom odporujú úroky vo výške 48 až 60 % ročne, keď táto štvornásobne až 5,5 % násobne presahovala obvyklú úrokovú mieru. Zároveň poplatok za výber z bankomatu nebol žalobcovi v rozsudku priznaný.
Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná tvrdila, že je ťažko zdravotne postihnutá, na lieky dávajú 70 až 80 € mesačne spolu s manželom, ktorý tiež žije zo starobného dôchodku, čo činí 328,70 € jej dôchodok, manželov 253,06 €. Má už 70 rokov a je v ťažkej situácii, navrhla potvrdiť rozsudok a nežiadala priznať trovy odvolacieho konania.
Odvolací súd podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( lebo v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu uvedenom v § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že rozsudok je vecne správny, odvolací súd sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku
súdu prvého stupňa stotožňuje v celom rozsahu, lebo sú správne a zákonné (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. a podľa § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil).
Ani jeden odvolací dôvod nie je preukázaný, súd správne ustálil, že celý nárok nemožno priznať žalobcovi, skúmajúc prijateľnosť zmluvných podmienok aj v prípade uplatňovaného poplatku za vedenie úverového účtu a zmluvnej pokuty, tento nemohol priznať žalobcovi, lebo dojednaný poplatok je neakceptovateľný a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a to z dôvodov výšky a samozrejme pre informácie o stave úverového účtu má slúžiť pre potrebu žalobcu a nie pre žalovanú. Na uvedenom poplatku zaplatila žalovaná sumu 5,43 podľa splátkového kalendára. V prípade uplatnenia zmluvnej pokuty, táto nebola dojednaná individuálne a túto posúdil súd vzhľadom na to že bola zahrnutá len do textu úverových podmienok ako neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Žalovaná nemala o výške úverového rámca žiadne vedomosti a rovnako ani osobne nežiadala o zvýšenie úverového rámca (zmluva o RÚ I a RÚ II). Z podmienok čerpania revolvingového úveru I žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanej dohodnutý úver a ona sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť poplatky a úroky podľa aktuálneho sadzobníka. Z tohto vyplýva, že vôbec nechápala žalovaná akú zmluvu uzatvára.
Odvolací súd nezistil ani jeden z odvolacích dôvodov, aj keď žalobkyňa namietala podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p., že skutkový stav bol zistený nesprávne a súd nesprávne aplikoval právny predpis, neodôvodnil prečo nepriznal celý nárok pri revolvingovom úvere uzavretom medzi účastníkmi konania a že pochybil súd aj pri právnom posúdení veci (nepreskúmaval vyhovujúcu časť rozsudku podľa § 206 ods. 1, 3 O.s.p.).
Tak ako aj súd prvého stupňa postupoval je treba podľa čl. 38, čl. 47 Charty základných práv EÚ každému zo spotrebiteľov dať možnosť poradiť sa, obhajovať sa, pretože Únia zabezpečí vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Súdy tu majú nezastupiteľnú úlohu v spotrebiteľskej agende pri zvyšovaní životnej úrovne spotrebiteľov.
Podľa čl. 152 ods.4 Ústavy zavedený zákonom č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Z ust. čl. 46 ods.1 Ústavy SR vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR.
Podľa § 212 ods.3 O.s.p., na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p.
Súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p., preto tento odvolací dôvod tiež nie je v prejednávanej veci daný.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.] je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu). Tento dôvod nie je daný.
Výklad a aplikácia práva všeobecnými súdmi musí byť v súlade s účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, čo vyjadril Ústavný súd SR viackrát vo svojej stabilizovanej judikatúre pred všeobecnými súdmi, ktoré sú od 1.mája 2004 (vstup SR do Európskej únie) z hľadiska výkladu práva a spoločenstva považované za vnútroštátne súdy (pozri IV.ÚS/1/02, II.ÚS/174/02). Je treba poukázať aj na rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21.marca 2012, v ktorom prelomovo uzavrel najvyšší súd, že v spotrebiteľských sporoch treba vychádzať z princípu ochrany spotrebiteľa, pozri aj Rozsudok Súdneho dvora Oceáno Gruppo Editorial C/240/98, C/244/98, o nekalej zmluvnej podmienke).
Správne a zákonné je aj súdom povolené zaplatenie dlžnej sumy v mesačných splátkach v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p., zákonná je aj aplikácia ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pretože žalobkyňa bola len čiastočne úspešná vo veci samej (žalovala o 1.138,14 €, priznaných bolo 541,26 € bez príslušenstva).
Odvolací súd poznamenáva, že je neprijateľné poukazovať v odvolaní jedným uznesením KS v Trnave, ktorý sa skutkovo týkal inej veci.
Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 224 ods.1 a § 142 ods. 1 O.s.p., lebo žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovaná si trovy neuplatnila.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.