Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/325/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov 1) W. N., bytom R. A., I. A. H. XX/X, 2) S. N., bytom R. A., K. XXX, 3) V. N., bytom R. A., K. XXX, všetci zastúpení JUDr. O. U., advokátkou, so sídlom T., N. XX/X proti odporcovi T. H., bytom R. A., I. XXX/XX-XX, zastúpenému S.. U. T., advokátkou, so sídlom N. D., U. XX/XX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľov 1), 2), 3) proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. -53 zo dňa 9. januára 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov o určenie, že navrhovateľ 1) je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, zapísaných pre k.ú. R. A. na LV č. XXXX na Katastrálnom úrade v T., Správa katastra X. ako parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXXX v podiele 1-ica a navrhovatelia 2) a 3) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v podiele 1-ica. Uviedol, že navrhovatelia mali naliehavý právny záujem na žalobnom petite, ktorého sa domáhali podľa , keďže určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv k nehnuteľnostiam zapísaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok, vyhovujúci žalobe, môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Právny záujem na určení vlastníctva bol daný tým, že zápis údajov o vlastníctve nehnuteľností v katastri nehnuteľností je možné uskutočniť len na základe meritórneho rozhodnutia súdu. Poukázal na to, že ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne), je absolútne neplatný. Absolútnou neplatnosťou postihnuté právne úkony nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov, a ak sú splnené všetky jeho náležitosti ( veta prvá ). S odkazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , sp. zn. , uviedol, že pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný. Po vykonanom dokazovaní zistil, že navrhovatelia ako dlžníci uzavreli s X. C. ako veriteľom dňa 10.02.2005 zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1.300.000,- Sk, ktorú sa dlžníci zaviazali spoločne a nerozdielne vrátiť do jedného roka odo dňa podpisu zmluvy. Z výpovedí navrhovateľa 1) a svedkyne X. C. vyplýva, že uvedenú sumu X. C. požičala navrhovateľom na to, aby navrhovatelia vyplatili úver v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., pre ktorý im hrozil výkon záložného práva k sporným nehnuteľnostiam. Pre zabezpečenie vrátenia požičanej sumy uzavreli navrhovatelia ako budúci predávajúci s X. C. ako budúcou kupujúcou zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom bol prevod sporných nehnuteľností za kúpnu cenu 1.300.000,- Sk a dňa 30.03.2005 uzavreli navrhovatelia ako predávajúci s X. C. ako kupujúcou kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod sporných nehnuteľností za kúpnu cenu 1.300.000,- Sk. V článku IV. tejto kúpnej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že navrhovatelia ako predávajúci majú právo od zmluvy odstúpiť a v lehote jedného roka odo dňa podpisu kúpnej zmluvy vrátia kupujúcej kúpnu cenu vo výške 1.300.000,- Sk. Na základe vykonaného dokazovania

dospel k záveru, že budúca kúpna zmluva mala slúžiť na zabezpečenie vrátenia požičanej sumy X. C. navrhovateľom. Navrhovatelia ako predávajúci nemali v úmysle uzavretím kúpnej zmluvy trvale scudziť predmetné nehnuteľnosti, ale poskytnúť X. C. zabezpečenie vrátenia pôžičky, tak ako to vyplýva z článku IV. kúpnej zmluvy. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovatelia, ani X. C. nemali vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod predmetných nehnuteľností, ale uzavretím kúpnej zmluvy mienili navrhovatelia poskytnúť X. C. zabezpečenie vrátenia požičanej sumy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva, z tohto dôvodu kúpna zmluva ako právny úkon nebola uzavretá vážne, a preto je absolútne neplatná. Kúpnou zmluvou, uzavretou medzi navrhovateľmi a X. C., mal byť zastretý iný právny úkon (disimulovaný právny úkon), a to zabezpečovací prevod práva v zmysle . Znenie v znení účinnom k 30.03.2005 pre zabezpečenie záväzku prevodom práva vyžadovalo jedinú formálnu podmienku, a to písomnú formu. Pretože zabezpečovací prevod práva podľa citovaného zákonného ustanovenia neukladá účastníkom, aké má mať konkrétne náležitosti, súd náležitosti predmetného zabezpečenia záväzku prevodom práva posúdil v zmysle a nasl. . Keďže právny úkon zabezpečovací prevod práva, uzavretý medzi navrhovateľmi a X. C., má všetky podstatné náležitosti podľa a rovnako spĺňa náležitosti podľa v znení účinnom do 30.03.2005, preto ho súd považoval za platný. Právny úkon nepovažoval za rozporný s dobrými mravmi, nakoľko hodnota práva zabezpečujúceho pohľadávku X. C. a lehotu na možné odstúpenie od zmluvy považoval súd za primerané. S ohľadom na uvedené právne závery, v zmysle ktorých prvostupňový súd kúpnu zmluvu považoval za simulovaný právny úkon, ktorý je absolútne neplatný, a ktorým mal byť zastretý iný právny úkon - zabezpečovací prevod práva, ktorý prvostupňový súd posúdil ako platný právny úkon, vlastníčkou predmetných nehnuteľností sa zápisom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností stala X. C.. Pred uplynutím lehoty jedného roka od uzavretia kúpnej zmluvy s navrhovateľmi (dňa 23.12.2005) X. C. uzavrela kúpnu zmluvu s Ing. N. J. ako kupujúcim, ktorej predmetom bol prevod sporných nehnuteľností. Navrhovatelia sumu 1.300.000,- Sk X. C. v lehote jedného roka od podpísania kúpnej zmluvy nevrátili, túto jej nevrátili ani doposiaľ a od uzavretej zmluvy neodstúpili. Právny dôvod nadobudnutia vlastníctva X. C. k predmetným nehnuteľnostiam doposiaľ neodpadol, a teda Ing. N. J. nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam od ich vlastníka X. C. a následne vlastnícke právo nadobudol odporca. Žalobný návrh preto ako nedôvodný zamietol.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote prostredníctvom svojej zástupkyne odvolanie navrhovatelia. Zdôraznili, že kúpna zmluva mala v tomto prípade plniť zabezpečovaciu funkciu. Účelom uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a aj samotnej kúpnej zmluvy bolo zabezpečenie pôžičky vo výške 1.300.000,- Sk, použitej na vyplatenie dlhu voči záložnému veriteľovi Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Zmluvné strany nemali záujem kúpnou zmluvou previesť vlastnícke právo natrvalo na X. C., nemalo dôjsť k odvodenému spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva, navrhovatelia boli s X. C. dohodnutí tak, že keď navrhovateľ 1) pôžičku vráti, prevedie späť na navrhovateľov vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Kúpna zmluva mala sledovať účel, ktorý sa dosiahne len zabezpečením záväzku prevodom práva podľa . Úmyslom zmluvných strán nebol trvalý prevod vlastníckeho práva, ale len zabezpečenie vrátenia požičanej sumy 1.300.000,- Sk, a preto je kúpna zmluva zo dňa 30.03.2005, uzavretá medzi navrhovateľmi ako predávajúcimi a X. ako kupujúcou, zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva. V podanom odvolaní vyslovili názor, že uzavretá zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva nemá všetky zákonom stanovené náležitosti upravené v v platnom znení v rozhodnom období, nakoľko z predmetnej kúpnej zmluvy nevyplýva, že sa jedná len o dočasný prevod vlastníckeho práva s rozväzovacou podmienkou. Kúpnu zmluvy zo dňa 30.03.2005 a aj následne uzavreté kúpne zmluvy navrhovatelia považujú za absolútne neplatné právne úkony, a to z dôvodu zachovania zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet). Záverom uviedli, že navrhovatelia aj po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve a kúpnej zmluvy v sporných nehnuteľnostiach bývali a aj bývajú doteraz. Navrhovateľ pôžičku riadne splácal v zmysle dohody a potom ako X. previedla nehnuteľnosti na Ing. N. J., navrhovateľ naďalej riadne splácal pôžičku Ing. N. J., ktorý po splatení viac ako polovice pôžičky nehnuteľnosť previedol na odporcu.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa , O

odvolaní navrhovateľov bolo rozhodnuté odvolacím súdom bez nariadenia pojednávania podľa

V posudzovanej veci navrhovatelia žiadali určiť, že navrhovateľ 1) je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných pre k.ú. R. A. na LV č. XXXX na J. úrade v T., I. katastra X. ako parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXXX v podiele 1-ica a navrhovatelia 2), 3) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v podiele 1-ica.

Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje neistotu navrhovateľov s určením, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť k určovacej žalobe podľa ust. predpokladá existenciu stavu neistoty navrhovateľov, či ten ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, či uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozhodnutia. V danom prípade prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu záveru, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože požadované rozhodnutie súdu k tejto otázke by bolo oprávneným podkladom pre uskutočnenie očakávaných zmien zápisu v katastri nehnuteľností. V tomto smere rozhodnutie prvostupňového súdu nebolo podaným odvolaním spochybňované.

Nehnuteľnosti, ku ktorým sa navrhovatelia domáhajú určenia vlastníckeho práva (resp. spoluvlastníckeho podielu), sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie R. A. na odporcu. Podľa aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností, vytvoreného cez katastrálny portál, titulom nadobudnutia týchto nehnuteľností je kúpna zmluva.

Z obsahu spisu je nepochybné, že navrhovatelia uzavreli dňa 10.02.2005 ako dlžníci zmluvu o pôžičke s X. C., predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1.300.000,- Sk, ktorú dlžníci prevzali pri podpise zmluvy v hotovosti, čo potvrdili písomne svojimi podpismi. Navrhovatelia sa zmluvou zaviazali spoločne a nerozdielne vrátiť X. C. pôžičku do jedného roka odo dňa podpisu zmluvy. Dňa 10.02.2005 zároveň uzavreli navrhovatelia s X. C. zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej sa dohodli, že uzavrú kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, pozemku vedeného v katastri nehnuteľností ako parcela č. KN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v k.ú. R. A., Obec R. A., okres X., zapísané na LV č. XXXX, vedené v Katastrálnom úrade T., I. katastra X., rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. KN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX v k.ú. R. A., Obec R. A., okres X., zapísané na LV č. XXXX, vedenom v Katastrálnom úrade T., Správa katastra X., ktorých sú navrhovateľ 1) podielovým spoluvlastníkom v podiele 1-ica a navrhovatelia 2), 3) podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1-ica, ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Účastníci zmluvy sa dohodli na kúpnej cene 1.300.000,- Sk. Z článku IV. tejto zmluvy účastníci dohodli odstúpenie od zmluvy. Dňa 30.03.2005 navrhovatelia ako predávajúci uzavreli s X. C. ako kupujúcou kúpnu zmluvu o prevode sporných nehnuteľností za kúpnu cenu 1.300.000,- Sk, ktorú kupujúca zaplatila v plnej výške pri podpise tejto kúpnej zmluvy, čo predávajúci výslovne potvrdili svojimi podpismi na tejto zmluve. Zároveň účastníci zmluvy v článku IV. bod 1. dohodli, že predávajúci majú právo od tejto zmluvy odstúpiť, ak v lehote jedného roka odo dňa podpisu tejto kúpnej zmluvy vrátia kupujúcej kúpnu cenu vo výške 1.300.000,- Sk. Dohodli tiež, že kupujúca je povinná o vrátení kúpnej ceny vystaviť predávajúcim písomné potvrdenie.

Ďalšie prevody týchto nehnuteľností boli uzatvorené dňa 23.12.2005 medzi X. C. ako predávajúcou a Ing. N. J. a dňa 16.10.2009 medzi Ing. N. J. ako predávajúcim a odporcom.

V preskúmavanej veci navrhovatelia vyvodzovali svoje presvedčenie o neplatnosti kúpnej zmluvy podľa z dôvodu nezhody vôle s prejavom, keď tvrdili, že nemali záujem kúpnou zmluvou zo dňa 30.03.2005 trvalo a nepodmienečne previesť vlastnícke právo na Ivonu Valáškovú, zmluvu uzavreli za účelom zabezpečenia poskytnutej pôžičky, X. C. chcela mať zabezpečenú svoju pohľadávku, preto spolu uzatvorili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a po mesiaci od uzatvorenia zmluvy o pôžičke a zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzatvorili kúpnu zmluvu.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Náležitosťou právneho úkonu je aj vážnosť vôle, t. j. ak predávajúci nechcel vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.

V posudzovanej veci okresný súd najmä s ohľadom na argumentáciu navrhovateľov riešil vzťah z predstieraného (simulovaného) a zastretého (disimulovaného) právneho úkonu a (ne)platnosti týchto právnych úkonov.

Ust. stanovuje, že účastníci občiansko-právnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje, a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Zmluvná voľnosť sa podľa citovaného ustanovenia predovšetkým vzťahuje na úpravu vzájomných práv a povinností zmluvných strán, teda na záväzkové vzťahy.

Pokiaľ vzniknú pochybnosti o skutočnom prejave vôle účastníkov, ktorí formálne vyústil do uzavretia písomnej zmluvy o prevode nehnuteľností (kúpnej zmluvy), je nevyhnutné posúdiť, či takto uzatvorená kúpna zmluva zodpovedá vôli účastníkov, teda či nejde o simulovaný právny úkon, ktorý v skutočnosti zastieral iný právny úkon.

Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania posúdil predmetnú prevodnú - kúpnu zmluvu ako zmluvu zabezpečovaciu, ktorá bola uzatvorená ako zabezpečenie splnenia záväzku navrhovateľov zo zmluvy o pôžičke. Podľa názoru súdu prvého stupňa pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 30.03.2005 sa vôľa zmluvných strán nezhodovala s ich prejavom, zmluva nebola uzatvorená vážne, navrhovatelia ako predávajúci nemali v úmysle uzavretím kúpnej zmluvy trvalo scudziť predmetné nehnuteľnosti. Navrhovatelia, ani X. C. nemali vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod predmetných nehnuteľností, ale uzavretím kúpnej zmluvy mienili navrhovatelia poskytnúť X. C. zabezpečenie vrátenia požičanej sumy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa mohol dospieť k záveru o nesúlade predstieranej a zastretej vôli účastníkov len v prípade, pokiaľ by riadne zistil skutkový stav veci ( ) a zameral dokazovanie nielen na tvrdenia navrhovateľov, ale aj obranu odporcu. Posudzoval platnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy bez toho, aby navrhovateľa 1) podrobil dôslednému výsluchu na skutočnosť, z akých dôvodov pristúpil k podpisu zmluvy s označením kúpna zmluva, hoci podpisom na predmetnej kúpnej zmluve potvrdil, že si zmluvu prečítal a jej obsahu porozumel. Nakoľko v kúpnej zmluve bolo obsiahnuté dojednanie o odstúpení od kúpnej zmluvy, javí sa, že tomu tak bolo z dôvodu, že navrhovatelia si vymienili tzv. spätný prevod vlastníctva za predpokladu, že v lehote jedného roka odo dňa podpisu kúpnej zmluvy vrátia kupujúcej kúpnu cenu vo výške 1.300.000,- Sk. Nie je tiež ozrejmené, čo viedlo účastníkov zmluvy k dojednaniu záväzku, že navrhovatelia vrátia kúpnu cenu. Aj keď platí, že odstúpiť možno len od platnej kúpnej zmluvy, odvolací súd zastáva názor, že dojednanie článku IV. kúpnej zmluvy nemožno prehliadnuť. Pokiaľ aj navrhovateľ vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že celú záležitosť vybavoval sám a navrhovatelia 2), 3) o tom nič nevedia, je súd prvého stupňa povinný ozrejmiť okolnosti uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy aj prostredníctvom výsluchu navrhovateľov 2) a 3) ako zmluvných strán.

S prihliadnutím na argumentáciu navrhovateľov v podanom odvolaní sa ďalej odvolací súd zaoberal tým, či zastieraný právny úkon - zabezpečovací prevod práva spĺňa náležitosti podľa v znení účinnom k 30.03.2005.

Účelom zabezpečujúceho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (v tomto zabezpečení splnenia spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia (zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu uhradzovaciu). Tieto základné skutočnosti pri výklade a aplikácii v rozhodnom znení nemožno opomenúť, je treba ich rešpektovať a z nich vychádzať aj pri odvodzovaní náležitostí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva.

So zreteľom na stručné vymedzenia daného inštitútu v jeho pôvodnej podobe ako bol zavedený do novelou - ; a doterajší výklad treba uzavrieť, že písomná zmluva podľa citovaného musí jednoznačne určovať: zmluvné strany (účastníkov zmluvy), záväzok, ktorý je zabezpečovaný, majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza, že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, t. j. že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s

rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo, stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka (prevod práva na veriteľa tak zo zákona zaniká); ako sa zmluvné strany vyporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí (dohodu riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu tohto inštitútu). Právny názor odvolacieho súdu na posudzovanie zákonných náležitostí zabezpečovacieho prevodu práva vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 25.07.2009.

Preskúmaním rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, že prvostupňový súd sa z pohľadu určenia spôsobu, ktorým by sa mala naplniť uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho prevodu práva vôbec nezaoberal, a preto predčasne uzavrel, že právny úkon - zabezpečovací prevod práva, uzavretý medzi navrhovateľmi a X. C. obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa .

Záverom odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument účastníkov konania, nevyhnutné je však dať odpoveď na argumenty, ktoré majú význam rozhodujúci. Bez dostatočných skutkových zistení a bez právneho posúdenia zostal argument navrhovateľov, že X. C. kúpnou zmluvou previedla nadobudnuté nehnuteľnosti pred lehotou splatnosti pôžičky. V tomto smere sa právne posúdenie nezaobíde bez svedeckej výpovede Ing. N. J., ktorému podľa tvrdení navrhovateľa 1) navrhovateľ 1) pôžičku splácal, nakoľko „Valášková mala Križanovi pohľadávku postúpiť“.

Vzhľadom na to, že skutkové a na ne nadväzujúce právne závery súdu prvého stupňa sú zatiaľ predčasné, krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je prvostupňový súd vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu podľa viazaný.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .