Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-482-2013.pdf
PDF · 73.74 KB
Case nature
Subarea
15CoE/482/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29.augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Komárno, so sídlom Petőfiho 7, Komárno, (predtým Národný úrad práce, so sídlom Župné námestie 5-6, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 780 881), proti povinnému: SIKO spol. s.r.o., v konkurze, so sídlom Mierová 652, Kameničná, IČO: 31 417 159, o vymoženie sumy 1.236,81 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. Er/1942/2001-32 zo dňa 07.11.2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. Er/1942/2001-32 zo dňa 07.11.2013 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust.§ 47 ods. 4, § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, § 203 ods. 3, § 238 ods. 2, § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok).
Súd prvého stupňa uviedol, že po vyhlásení konkurzného konania má súdny exekútor možnosť prihlásiť do konkurzu trovy exekúcie, ktoré mu vznikli a preto nie je možné ich viac vymáhať v exekučnom konaní. Súd preto súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. Ďalej uviedol, že o návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného nerozhodoval, nakoľko Okresný súd Nitra na majetok povinného vyhlásil konkurz už dňa 06.09.2010, t.j. ešte pred postúpením vymáhanej pohľadávky zo Sociálnej poisťovne na Slovenskú konsolidačnú, a.s. Z toho teda vyplýva, že exekučné konanie bolo zastavené zo zákona ešte pred postúpením vymáhanej pohľadávky a preto nie je možné o návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného rozhodnúť.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. Namietal, že v prípade exekúcie zastavenej ex lege podľa § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je povinnosťou súdu rozhodnúť, kto a v akej výške nahradí trovy exekúcie. Dodal, že o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie v prípade zastavenia exekúcie ex lege z dôvodu vyhlásenia konkurzu nasvedčuje aj zákon č. 348/2011 Z.z., ktorým sa od 01.01.2012 novelizovalo ust. § 203 Exekučného poriadku a doplnil sa ods. 3 tohto ustanovenia. Na základe uvedeného preto žiadal, aby súd prvého stupňa svoje uznesenie zrušil a vydal nové rozhodnutie, ktorým prizná trovy exekúcie.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, t.j. vo výroku o trovách exekúcie a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 05.10.2001, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 10.10.2001 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 16.10.2001 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Gabrielovi Szénásimu, so sídlom Exekútorského úradu Župná 6, Komárno poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením OS Nitra sp. zn. 31K/20/2010-62 zo dňa 06.09.2010 bol vyhlásený konkurz na povinného. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 196 citovaného zákona, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 citovaného zákona, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 citovaného zákona, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V danom prípade podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii vyhlásením konkurzu došlo k zastaveniu exekúcie ex offo, t.j. zo zákona bez potreby vydania rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. Pri tomto spôsobe zastavenia exekúcie teda súd nevydáva rozhodnutie o zastavení exekúcie, nakoľko už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú (ako účinok vyhlásenia konkurzu). Preto vzniká otázka, či má súd povinnosť rozhodnúť v danej procesnej situácii o trovách exekúcie súdneho exekútora, nakoľko Exekučný poriadok ani zákon o konkurze a reštrukturalizácii túto otázku nerieši.
Odvolací súd preto konštatuje, že je potrebné použiť zásadu analógie a v prípade, ak právny poriadok nemá výslovné ustanovenie zodpovedajúce danému skutkovému stavu, treba takýto skutkový stav ako právnu skutočnosť kvalifikovať ako rovnocennú iným právnym skutočnostiam, ktorým zodpovedá určité ustanovenie právneho poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/97/2008 zo dňa 25.09.2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/104/2008 zo dňa zo dňa 21.08.2008 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/23/2008 zo dňa 20.04.2009).
Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, aj dovolacieho súdu vysloveného v citovaných rozhodnutiach, súd prvého stupňa mal postupovať podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a aj v prípade zastavenia exekúcie ex lege podľa § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii mal rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. K uvedenému právnemu záveru dospel Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/104/2008 zo dňa 21.08.2008, ktorého právna veta znie: „V prípade exekúcie zastavenej ex lege podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške nahradí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti pre analogiam)“ a ktorá bola schválená Občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR a uverejnená v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR (60/2008).
Súdny exekútor pri vykonávaní exekúcie postupuje podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a týmto spôsobom zabezpečuje vykonateľnosť práva. Výkon verejnej moci prostredníctvom súdneho exekútora je výkonom súdnej moci a úkony súdneho exekútora sa považujú za úkony vykonané na základe poverenia súdu. Ustanovenia Exekučného poriadku ako aj vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov garantujú súdnemu exekútorovi za túto činnosť právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Na podklade vyššie uvedených skutočností by preto nemala nastať situácia, ktorá by viedla k tomu, že súdnemu exekútorovi, ktorý vykonal exekučnú činnosť, súd nepriznal náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie znáša v prvom rade povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby trovy exekúcie nahradil (§ 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Predmetné ustanovenie teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je však určitá forma procesného zavinenia oprávneného, príp. nedostatok majetku povinného. Odvolací súd preto poukazuje, že súd prvého stupňa vôbec neskúmal podmienky uvedené v citovaných ustanoveniach (§ 197 ods. 1 a § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku), nakoľko rozhodnutie odôvodnil len nemožnosťou vymoženia trov súdneho exekútora v exekučnom konaní podľa § 197 a § 200 ods. 2 Exekučného poriadku.
O tom, že v prípade zastavenia exekúcie ex lege z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka je potrebné rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie, nasvedčuje aj zákon č. 348/2011 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 01.01.2012 novelizovalo ust. § 203 Exekučného poriadku a ktorým sa toto ustanovenie doplnilo o odsek 3, ktorí znie: „Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške“. Výkladová nejasnosť týkajúca sa náhrady nevyhnutných trov exekúcie súdneho exekútora v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka je tak odstránená novelou účinnou od 01.01.2012, z čoho možno usúdiť, že výklad smerujúci k uvedených záverom prijatým novelou bol v jej súlade a preto aj vzhľadom na jej účel bolo potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade boli splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, pretože súd prvého stupňa súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal len s poukazom na jej nemožnosť vymoženia v exekučnom konaní, čím mu odňal možnosť konať pred súdom.
Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.