Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/104/2008

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudcov JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Mariána Sluka, PhD., v exekučnej

veci oprávnenej B., so sídlom v S., proti povinnému JUDr. I., so sídlom vo V., správcovi

konkurznej podstaty P., so sídlom v S., vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn.

, o vymoženie 40 000 Sk, na dovolanie súdnej exekútorky JUDr. K., so sídlom

vo V., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. januára 2008 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo 17. januára 2008 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš

zo 17. septembra 2007 č.k. -27; vec vracia Okresnému súdu Veľký Krtíš na

ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš v zmysle o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) poveril súdnu exekútorku

JUDr. K., aby na základe rozhodnutia Okresného súdu Veľký Krtíš z 23. marca 2004

č.k. Rob 59/2004-15 v exekučnom konaní vymohla pohľadávku oprávnenej B. proti

povinnému P. vo výške 40 000 Sk s príslušenstvom, ako aj s trovami predchádzajúceho

konania a trovami exekúcie.

-2-3 Cdo 104/2008

Uznesením zo 17. septembra 2007 č.k. -27 Okresný súd Veľký Krtíš

zamietol žiadosť súdnej exekútorky, ktorou sa domáhala, aby bolo rozhodnuté o trovách

exekúcie. Vychádzal z toho, že na majetok P. bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica

zo 16. mája 2006 sp. zn. vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho podľa § 48 zákona

č. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) došlo k zastaveniu predmetného exekučného

konania. Uviedol, že právna úprava obsiahnutá v § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

výslovne nerieši otázku náhrady trov exekúcie, ak nie sú v čase zastavenia exekúcie uhradené

alebo ak ich nemožno uhradiť z výťažku. V zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku súd

rozhoduje o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie len vtedy, ak súčasne rozhoduje o jej

zastavení. V danom prípade ale došlo k zastaveniu exekúcie priamo zo zákona, a nie

rozhodnutím súdu. Pritom oprávneného môže súd zaviazať na úhradu trov exekúcie len ak

zastavenie exekúcie procesne zavinil alebo ak bola exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti

povinného. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvého stupňa k záveru, že nemôže vyhovieť

žiadosti súdnej exekútorky a rozhodnúť o trovách exekúcie (podľa jeho názoru musí súdna

exekútorka prihlásiť svoju pohľadávku na úhradu trov exekúcie do konkurzu).

Uznesenie súdu prvého stupňa napadla súdna exekútorka odvolaním. Krajský súd

v Banskej Bystrici uznesením zo 17. januára 2008 sp. zn. napadnuté uznesenie

potvrdil podľa s odôvodnením, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu

prvého stupňa zodpovedá zákonnej úprave konkurzného aj exekučného konania. Ustanovenie

§ 197 ods. 1 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku dáva dostatočný podklad pre záver, že

v danom prípade nebolo možné uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie.

Keďže nebol zákonný podklad pre vydanie rozhodnutia, ktorého sa domáhala exekútorka, súd

prvého stupňa jej žiadosť opodstatnene zamietol. Odvolací súd k tomu dodal, že súdna

exekútorka mohla požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu

hotových výdavkov a vyhnúť sa tak situácii, v ktorej sa napokon ocitla.

Potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu napadla súdna exekútorka dovolaním, v ktorom

uviedla, že odvolací súd jej v konaní odňal možnosť pred súdom konať ( ),

lebo bez zákonného podkladu sa odmietol zaoberať meritom jej žiadosti. S poukazom na

ustanovenie § 200 ods. 2 Exekučného poriadku dovolateľka uviedla, že aj keď súd o zastavení

exekúcie nerozhodol, mal rozhodnúť o náhrade trov exekúcie, prípadne mal (napriek

zastaveniu exekúcie zo zákona) vydať rozhodnutie o zastavení exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. g/

-3-3 Cdo 104/2008

Exekučného poriadku) a v súvislosti s tým tiež o povinnosti oprávneného nahradiť trovy

exekučného konania (analogicky podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Dovolateľka

poukázala aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. decembra 2004 sp. zn.

, najmä tú jeho časť, v zmysle ktorej „výklad právneho predpisu nesmie

obmedzovať alebo brániť v reálnom uplatnení základného práva; medzera v právnej úprave

nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného

Slovenskej republiky; v takom prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné

právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval“. Trovy exekúcie vznikajú na ťarchu

účastníkov konania, nie na ťarchu súdneho exekútora (ktorý je účastníkom konania iba ak sa

rozhoduje o trovách exekúcie). Dovolateľka vyslovila súhlas s názorom, že trovy exekúcie má

hradiť povinný, zdôraznila však, že to platí len vtedy, ak je trovy exekúcie možné od neho

vymôcť alebo ak ich sám dobrovoľne zaplatí. Ak však nastane situácia, v ktorej povinný

nemôže z akýchkoľvek príčin nahradiť exekútorovi trovy, musí ich zaplatiť oprávnený – táto

jeho povinnosť vyplýva aj z práva súdneho exekútora požadovať od oprávneného preddavok

na trovy exekúcie. Náhrada trov exekúcie patriaca súdnemu exekútorovi za ním vykonanú

prácu v prospech oprávneného je majetkom exekútora, ktorého môže byť zbavený len vo

verejnom záujme a za podmienok stanovených zákonom (

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd). V procesnej

situácii, ktorá nastala zastavením exekučného konania podľa § 48 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii, oprávnený nenesie žiadne procesné zavinenie (nemohol predpokladať, že

na majetok povinného bude vyhlásený konkurz) a nejde ani o nemajetnosť povinného, kedy

by bolo možné oprávnenému uložiť povinnosť nahradiť exekútorovi trovy exekúcie.

Z pohľadu dovolateľky je otázne, prečo má „niesť financovanie exekúcie pre iného“, keď

exekučné konanie neiniciovala a nežiadala, aby u nej bol podaný návrh na vykonanie

exekúcie. Nie je veriteľom povinného, preto neopodstatnený je názor, že náhrady trov

exekučného konania sa má domáhať v konkurznom konaní. So žiadosťou o vykonanie

exekúcie sa na ňu obrátil oprávnený, preto jej má aj nahradiť trovy exekúcie. Z týchto

dôvodov dovolateľka žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa ( a nasl. ).

-4-3 Cdo 104/2008

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle platí, že

dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho

súdu ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky ( ). Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá

znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojím uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému v § 239

ods. 2 písm. a/ až c/ Dovolanie preto podľa a prípustné nie je.

Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania súdnej exekútorky prichádzala do úvahy len ak

by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte

rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak

je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním

napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.

Dovolateľka vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní nenamietala

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jej opravného

prostriedku preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

V dovolaní sa namieta, že súdnej exekútorke bola postupom odvolacieho súdu odňatá

možnosť konať pred súdom. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237

-5-3 Cdo 104/2008

písm. f/ , je taký nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom

súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní

uplatňovať (realizovať) procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany

jeho práv.

Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo v konaní na súdoch nižších stupňov

k odňatiu možnosti súdnej exekútorky konať pred súdom ( ) vzal dovolací

súd na zreteľ, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2

Exekučného poriadku), ďalej že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena,

náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku)

a napokon, že súdom poverený exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie

účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Za rozhodovanie o trovách konania pri

tom považoval aj rozhodovanie o návrhu, aby exekučný súd rozhodol o trovách exekúcie.

Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených

v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy

exekúcie (viď § 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto

prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.

V danej veci nedošlo k zastaveniu exekučného konania rozhodnutím súdu, ale ex lege –

vyhlásením konkurzu (viď § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Exekučný súd pri

tomto spôsobe zastavovania exekúcie nevydáva rozhodnutie o zastavení exekučného konania.

V súvislosti s tým vzniká otázka, či má súd v uvedenej procesnej situácii rozhodnúť o trovách

exekúcie. Túto otázku nerieši zákon o konkurze a reštrukturalizácii a výslovne ani Exekučný

poriadok. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je však potrebné na základe analógie

procesného práva postupovať aj v tomto prípade podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku.

Možno preto uzavrieť, že aj v prípade exekúcie zastavenej ex lege (§ 48 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii) je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy

exekúcie (analogicky ako v prípade zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že návrh súdnej

exekútorky, ktorým sa po zastavení exekučného konania podľa § 48 zákona o konkurze

a reštrukturalizácii domáhala vydania rozhodnutia súdu o trovách exekúcie, zodpovedal

analogickému použitiu § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Tým, že sa súd prvého stupňa

-6-3 Cdo 104/2008

odmietol vecne zaoberať jej návrhom (odmietol rozhodnúť o trovách konania – či už o ich

priznaní alebo nepriznaní), odňal jej možnosť pred súdom konať ( ).

Rovnakou procesnou vadou zaťažil konanie tiež odvolací súd, ktorý túto vadu súdu prvého

stupňa nepostrehol a stotožnil sa s jeho procesným postupom.

Uvedená procesná vada zakladá vždy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom, pre

ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto zrušil tak potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

( a ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ods. l ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková