Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Pc-16-2024.pdf
PDF · 79.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B3-61Pc/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, v právnej veci navrhovateľa: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX, SD., dieťa matky: D. S., nar. XX.XX.XXXX, otec v rodnom liste neuvedený, proti domnelému otcovi: V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. G., N. N. X T. , U., o určenie otcovstva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 21.08.2017 pôvodne na Okresný súd Pezinok domáhal určenia otcovstva proti domnelému otcovi V. K., nar. XX.X.XXXX trvale bytom v H.. V návrhu navrhovateľ uviedol, že sa narodil dňa XX.X.XXXX z matky D. S. , nar. XX.XX.XXXX, pričom jeho otec v rodnom liste uvedený nie je. Navrhovateľ sa od svojej matky dozvedel, že jeho otcom je V. K., ktorý dlhodobo žije v H.. Matka navrhovateľa sa mala s domnelým otcom zoznámiť na základe inzerátu, ktorý si podal domnelý otec v máji 1990 . Matka ho navštevovala vo I., kde toho času žil , pričom sa začali aj intímne stýkať. Domnelý otec bol pôvodne československý občan, ktorý v roku 1969 emigroval do zahraničia. V septembri 1990 zistila matka navrhovateľa, že je tehotná, čo domnelému otcovi oznámila v novembri 1990. Ten sa jej začal následne vyhýbať a po narodení navrhovateľa sa už v V. nezdržiaval. Matka navrhovateľa sa dozvedela, že sa odsťahoval do H., odkiaľ sa následne matke navrhovateľa prvýkrát ozval v roku 1996, kedy jej poslal list. Otcovstvo k navrhovateľovi však odmietal uznať. Matka navrhovateľa pritom v rozhodnom období nemala intímny styk so žiadnymi iným mužom, čím je vylúčené, aby bol otcom navrhovateľa iný muž.
2 . Na preukázanie svojich tvrdení založil navrhovateľ do spisu listy, ktorých pisateľom mal byť domnelý otec.
3. Súd doručil návrh spolu s prílohami , procesné poučenie pre účastníka konania a výzvu na vyjadrenie sa k návrhu označenému domnelému otcovi na adresu : G. XX, N. G., N. N. X T. , U.. Označený domnelý otec zásielku súdu osobne prevzal dňa 29.4.2019, k návrhu sa však nevyjadril.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom rodného listu navrhovateľa, písomnou korešpondenciou L. H. a zistil nasledovný skutočný stav veci:
5. Z obsahu rodného listu súd zistil, že narodenie Y. S. dňa XX.XX.XXXX je zapísané v knihe narodení matričného úradu Bratislava I vo L. XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXXX. Jeho matkou je D. S., nar. XX.XX.XXXX, otec v rodnom liste uvedený nie je.
6. Z korešpondencie , ktorú navrhovateľ do spisu založil vyplýva, že označený domnelý otec poslal v priebehu rokov niekoľko listov matke navrhovateľa. V listoch komentuje politickú situáciu v Európe a na Slovensku a vo svete všeobecne, opisuje svoj život, vyčíta matke navrhovateľa, že jej išlo viac o výživné, že nemala záujem vysťahovať sa do H. . V liste z roku 2024 jej vyčíta, že si všetko zavinila sama... listom zo dňa 02.09.2024 píše: „ D. ja Ti verím, že Y. je môj syn...“ ponúka pomocnú ruku.... navrhuje, aby sa vysťahovali do H..
6. Z obsahu lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky súd zistil, že V. K. sa narodil dňa XX.XX.XXXX v Brne, ČR, je štátnym občanom H.. Má dcéru E. K., nar.XXXX. Na Slovensku nemá hlásený trvalý ani prechodný pobyt.
7. Na informatívnom výsluchu, ktorý sa konal pred súdom dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ uviedol, že návrh na určenie otcovstva podal z dôvodu, že by chcel mať v rodnom liste zapísaného otca a možno by mohol po otcovi aj niečo zdediť. Celé roky sa otec o neho nezaujímal, neprispieval na neho ani finančne. On otcovi nikdy list nenapísal, nikdy sa nestretli, v Kanade nebol. Písala si s ním iba matka. Podľa názoru navrhovateľ asi domnelý otec návrh na začatie konania prečítal, pretože následne matke napísal dva listy, v ktorých nepopiera, že je jeho otcom. Navrhovateľ uviedol, že sa snažil aj cez sociálne siete skontaktovať s jeho dcérou E., napísal jej na facebook , že je synom jej otca. Na jeho správu nereagovala a následne si svoj profil zablokovala. Navrhovateľ uviedol, že matka v minulosti už návrh na určenie otcovstva podávala, zaviazal sa doklady súdu doručiť.
8. Súd vytýčil termín pojednávania na deň XX.XX.XXXX. Navrhovateľ mal doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania. Označený domnelý otec sa na pojednávanie nedostavili, predvolanie na pojednávanie mal vykázané fikciou doručenia ( zásielku súdu si neprevzal v úložnej dobe) , svoju neúčasť neospravedlnili ani nežiadali o odročenie pojednávania. Na ďalší termín pojednávania, ktorý súd vytýčil na deň XX.XX.XXXX sa účastníci opätovne nedostavili. Navrhovateľ aj označený domnelý otec mali doručenie predvolania vykázané fikciou doručenia ( zásielku súdu si v úložnej dobe neprevzali ) , svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili ani nežiadali o odročenie pojednávania. Podľa § 180 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.
9. Súd posúdil prejednávanú vec podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
Podľa § 94 ods. zákona o rodine, ak nedošlo určeniu otcovstva súhlasným vyhasením rodičov, môže dieťa , matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa § 94 ods. 2 zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Podľa § 35 zák.č. 161/2015 Z:.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len „CMP“) , súd je povinný zistiť skutočný stav veci. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. 10. Podanie návrhu na určenie otcovstva nie je viazané žiadnou lehotou, preto je možné návrh na začatie konania podať kedykoľvek za života dieťaťa , aj po dosiahnutí jeho plnoletosti, kedy návrh podáva samotne dieťa ako plnoletá osoba ( rozsudok NS SR p. zn. 3 Cdo 104/2008 uvádza, že právo dieťaťa domáhať sa určenia otcovstva je nepremlčateľné, keďže ide o otázku osobného stavu, ktorá je významná pre celý život. 11. Súd rozhodoval o otcovstve na základe tretej domnienky otcovstva upravenej v ust. § 94 ods. 2 Zákona o rodine. Citované ustanovenie Zákona o rodine určuje otcovstvo k dieťaťu pomocou tzv. vyvrátiteľnej domnienky, predpokladom ktorej je existencia súlože medzi matkou dieťaťa a domnelým otcom a jej vykonaním v čase medzi stoosemdesiatym a trojstým dňom pred narodením dieťaťa. Pre domnienku otcovstva je príznačné, že platí dovtedy, kým nie sú preukázané také závažné skutočnosti, ktoré označeného muža z otcovstva vylučujú. U nich sú predmetom dokazovania len tie skutočnosti, ktoré tvoria predpoklad na ich použitie. V prípade domnienky otcovstva podľa ust. § 94 ods. 2 Zákona o rodine to znamená, že je potrebné najskôr dokazovať existenciu súlože medzi matkou dieťaťa a domnelým otcom v rozhodnom čase ako základného predpokladu na použitie tejto domnienky. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná je v tomto prípade na strane navrhovateľa. Navrhovateľ v
konaní okrem listov , ktoré písal údajne domnelý označený otec nedoložil ani nenavrhol žiaden iný dôkaz. Listy samotné nemôže súd akceptovať ako relevantný a nosný dôkaz toho, že matka navrhovateľa mala s označeným domnelým otcom v rozhodnom období intímny styk. Listy, v ktorých muž označuje dieťa za svoje, môžu byť dôležitým indiciálnym dôkazom, ale samy osebe nepostačujú na určenie otcovstva, pretože nie je možné spoľahlivo verifikovať pravosť listov, t.j. či ich pisateľom bol skutočne označený domnelý otec a ak by ich pisateľom aj bol, nie je možné zistiť, či obsah listov je objektívny (napr. mohlo ísť o omyl, láskavosť, či nepravdivé tvrdenie za účelom upokojenia situácie). Listy z Kanady, ktoré navrhovateľ predložil ako jediný dôkaz nie sú samy osebe dostačujúce na určenie otcovstva. Na také rozhodnutie je potrebný súbor nepriamych, ale presvedčivých dôkazov, ktoré spoločne vylučujú iné možnosti. Takéto dôkazy však navrhovateľ súdu nepredložil ani nenavrhol. Konajúci súd môže pri vykonávaní dôkazov a zisťovaní skutočného stavu postupovať len v súlade so zákonom a len zákonom predpísaným spôsobom, vždy so zreteľom na zachovanie zásady hospodárnosti konania , nemôže teda pri zisťovaní skutočného o stavu prekročiť zákonné možnosti suplovaním činnosti detektívnej kancelárie a za každú cenu a akýmkoľvek spôsobom vykonávať dokazovanie. Navrhovateľ podal návrh na začatie konania po 26 rokoch, čo prirodzene sťažuje dôkaznú situáciu, napriek tomu však zostáva zodpovednosť za preukázanie tvrdení na jeho strane. 12. Dôkazné bremeno v konaní o určenie otcovstva spočívalo na navrhovateľovi, ktorý bol povinný súdu preukázať, že medzi jeho matkou a označeným mužom došlo v rozhodnom období k pohlavnému styku, ktorý mohol viesť k počatiu dieťaťa. Samotné listy, ktoré navrhovateľ predložil, spoľahlivým spôsobom nepreukazujú túto okolnosť a teda nepostačujú na vyvodenie záveru, že označený muž je jeho otcom. Súd uzatvára, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam, z ktorého dôvodu jeho návrh na určenie otcovstva podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine zamietol ako nedôvodný. 13. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu .
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.