Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-14-2013.pdf
PDF · 85.7 KB
Case nature
Subarea
24Co/14/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľov: 1/ Y. D., nar. XX.XX.XXXX, X. C. XX, W., 2/ Ing. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. X, W., 3/ Y. P., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, W., 4/ L. P., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, N., 5/ Ing. X. X., nar. XX.XX.XXXX, O. A. T. XXX, 6/ C. X., nar. XX.XX.XXXX, O. A. T. XXX, 7/ G. Q., nar. XX.XX.XXXX, L. X, N., navrhovatelia 2/, 3/ a 7/ zastúpení navrhovateľom 1/, 8/ P. G., nar. XX.XX.XXXX, O. A. T. XXX, zastúpená splnomocnencom: Q. G., nar. XX.XX.XXXX, O. A. T. XXX, proti odporcovi: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, o obnovu konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod spis. zn. 21C 141/1996, na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/, 3/ a 7/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 27C 228/2009-174 zo dňa 08. novembra 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd konanie voči navrhovateľom 4/, 5/, 6/ a 8/ zastavil, vo vzťahu medzi navrhovateľmi 4/, 5/, 6/ a 8/ a odporcom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd návrh na obnovu konania vedeného pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 21C/141/1996 zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 228 ods. 1, ods. 3 a § 230 ods. 1 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že podaním zo dňa 22.10.2012 doručeným súdu dňa 23.10.2012 navrhovatelia 4/, 5/ a 6/ vzali svoj návrh späť, požiadali o zastavenie konania v časti, ktorá sa ich týka a zároveň vypovedali plnú moc navrhovateľovi 1/. Na pojednávaní dňa 8.11.2012 vzal splnomocnený zástupca navrhovateľky 8/ návrh späť. Odporca so späťvzatím návrhu navrhovateľov v 4/,5/,6/ a 8/ súhlasil. Súd v zmysle § 96 O.s.p. konanie voči navrhovateľom 4/,5/,6/ a 8/ rade zastavil, zároveň nepriznal vo vzťahu medzi navrhovateľmi 4/,5/,6/ a 8/ a odporcom žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., pretože síce navrhovatelia zavinili zastavenie konania, avšak odporca si náhradu trov konania neuplatnil. Súd sa pri rozhodovaní o povolení obnovy konania zaoberal otázkou, či sú splnené procesné podmienky pre konanie o povolení obnovy v tom, či návrh bol podaný včas (§ 230 ods. 1 O.s.p.) a zistil, že návrh bol podaný v zákonnej lehote, nejde o návrh neprípustný alebo oneskorený, na základe čoho vo veci naradil pojednávanie. Základným procesným predpokladom prípustnosti obnovy konania je, aby sa jednalo o nové skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré v dobe pôvodného rozhodovania súdu a to do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa a tiež odvolacieho súdu už existovali, avšak účastník nemohol navrhnúť ich vykonanie bez svojej viny a tiež nové skutočnosti a dôkazy, ktoré až teraz možno vykonať, keď nemohli byť vykonané v pôvodnom konaní, hoci ich vykonanie účastník navrhol, ale ich vykonaniu bránila nejaká objektívna prekážka spočívajúca v nemožnosti vykonania dôkazu na strane súdu, alebo nemožnosti predloženia dôkazu účastníkom konania (napr. strata listiny, nezvestnosť svedka atď). Uplatnený dôvod obnovy konania má mať za následok priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V žiadnom prípade nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom, napr. z dôvodu že účastník takýto dôkaz nenavrhol alebo súd takýto dôkaz nevykonal, pretože ho považoval za nadbytočný
alebo nerozhodný (R 19/1975). Z iných dôvodov, ako sú uvedené v § 228 ods. 1 O.s.p., obnova konania prípustná nie je. Navrhovatelia uviedli, že všetky dôkazy sa nachádzajú v pôvodnom spise, ktorého obnovy sa domáhajú, nenavrhli vykonanie nových dôkazov, len poukázali na skutočnosť, že súdy v konaní nevykonali nimi navrhnuté dôkazy, a to nezabezpečili nájomnú zmluvu a nevypočuli pracovníkov PD Majcichov a odporcu, namietali vecnú nesprávnosť rozhodnutí súdu prvého i druhého stupňa, prieťahy v konaní a procesné pochybenia súdu, ktorý rozhodol v rozpore s uznesením zo dňa 10.4.2008, ktorým pripustil zmenu návrhu. Namietali, že im bola odňatá možnosť konať pred odvolacím súdom. Podstatu obnovy teda jednoznačne nevideli v novej skutočnosti, rozhodnutí a dôkaze, alebo v dôkaze, ktorý sa nemohol vykonať v pôvodnom konaní ale v tom, čo nemožno podriadiť pod ustanovenie § 228 ods. 1 O.s.p. Ani vecná nesprávnosť rozsudku súdu, na ktorú navrhovatelia poukazujú, O.s.p. v žiadnom z jeho ustanovení neoznačuje za dôvod zakladajúci procesnú prípustnosť obnovy konania. Navrhovatelia neosvedčili naplnenie žiadnej z podmienok podľa § 228 ods. 1 O.s.p., preto súd dospel k záveru, že obnova konania je neprípustná a návrh zamietol. Súd úspešnému odporcovi v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie navrhovatelia 1/, 2/, 3/ a 7/. Odvolatelia považujú tvrdenia súdu prvého stupňa, že ich splnomocnený zástupca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil za nekorektné. Ak prvostupňový súd vec prejednal 08.11.2012 bez účasti ich splnomocneného zástupcu, porušil základné právo na ochranu pred nezávislým a nestranným súdom. Splnomocnený zástupca navrhovateľov reagoval na určenie pojednávania tak, že požiadal o odloženie s ohľadom na 150 km vzdialenosť od bydliska a z dôvodu zdravotného stavu splnomocneného zástupcu navrhovateľa. Teda splnomocnený zástupca navrhovateľa nepožiadal o odročenie pojednávania. Odvolatelia preto žiadajú, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a vydal rozhodnutie, v ktorom určí povinnosť, aby odporca vyplatil navrhovateľom sumu 2.659,86 eur. V ďalšej časti odvolania navrhovatelia podrobne poukázali na priebeh konania obnovy, ktorého sa domáhajú, na to, že označili dôkazy o ich vlastníckom práve a žiadali súd, aby dôkazy vykonal, pričom súd do dnešného dňa nevykonal žiadne dokazovanie. Odvolateľ dôvodil, že vo veci nerozhodoval nezávislý a nestranný súd, pretože Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 4. mája 2010 vo veci vedenej pod sp. zn. 12C 38/2010 rozhodol tak, že všetci sudcovia Okresného súdu Trnava sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Odvolatelia nesúhlasia so záverom súdu prvého stupňa o tom, že nepredložili žiadne nové dôkazy podľa § 228 ods. 1 O.s.p. Prvostupňový súd o dôkazoch vedel, ale ich nevykonal. Odvolatelia zároveň poukázali na zastavenie konania voči navrhovateľom 4/, 5/, 6/ a 8/, súd nezdôvodnil z akých dôvodov zastavil konanie, nakoľko nemôže stačiť konštatovanie, že vzali svoj návrh na začatie konania späť a to za stavu, že sa nezúčastnili pojednávania dňa 08.11.2012. Plnomocenstvá, ktoré boli udelené navrhovateľmi 4/, 5,/ 6/ a 8/ počas konania ich splnomocnenému zástupcovi navrhovateľov, môžu byť zrušené len na základe novej dohody medzi zmluvnými stranami. Prvostupňový súd nemal zákonný dôvod zbaviť navrhovateľa 1/ zastupovania, pretože nedokázal jeho nespôsobilosť k právnym úkonom. Na základe toho preto prvostupňový súd pokiaľ aj zastavil konanie voči navrhovateľom 4/, 5/, 6/ a 8/, postupoval v rozpore so zákonom. Navrhovatelia 4/, 5/, 6/, 8/ a odporca odvolací návrh nepodali. Krajský súd v Trnave (ako súd odvolací § 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov 1/, 2/, 3/ a 7/ nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľmi uplatnenej obnovy konania a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto právnych záverov odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Jedným z predpokladov pre dosiahnutie povolenia obnovy konania je zachovanie podmienok prípustnosti, ktorých splnenie vyžaduje Občiansky súdny poriadok. Ustanovenie § 228 ods. l O.s.p. taxatívne vypočítava pod písmenami a) až e) dôvody obnovy konania. Podľa písm. a) citovaného zákonného ustanovenia, dôvodom obnovy môžu byť nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol účastník konania použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, čo znamená, že ním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať návrh na obnovu konania. Dôvodom obnovy konania je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov a musia kumulatívne splnené tieto podmienky. Skutočnosti rozhodnutia a dôkazy nemohol účastník pôvodného konania bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, pričom otázka viny sa v tomto prípade posudzuje striktne z procesného hľadiska a skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre účastníka podvodného konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Návrh na obnovu konania musí obligatórne obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a osobitne náležitosti stanovené zákonom pre návrh na obnovu konania. Pod osobitnými náležitosťami treba chápať predovšetkým preukázanie existencie objektívnych podmienok prípustnosti obnovy konania to znamená:
- existencia rozsudku, prípadne iného rozhodnutia, proti ktorému je návrh na obnovu konania prípustný,
- zachovanie lehoty, v rámci ktorej je možné návrh na obnovu konania podať,
- existencia taxatívne stanoveného dôvodu obnovy podľa § 228 ods. 1,
- dôkazy, ktorými sa má preukázať dôvodnosť návrhu, to znamená predovšetkým dôkazy smerujúce k tom, že nové rozhodnutie vydané v obnovenom konaní bude pre účastníka konania potencionálne priaznivejšie,
- petit, teda a čoho sa navrhovateľ domáha. Pri návrhu na obnovu konania je charakteristické, že bude obsahovať dva petity; prvý petit bude znieť na vydanie uznesenia, ktorým sa obnova konania povoľuje. Po právoplatností tohto uznesenia bude účastník žiadať, aby súd v obnovenom konaní vydal konkrétny rozsudok, ktorý bude pre neho priaznivejší. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu. Nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (R 19/1975). Predpokladom obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. je, aby dôkazy, ktoré tu v dobe pôvodného rozhodovania už existovali, nemohol účastník bez svojej viny použiť. Použitie dôkazu zo strany účastníka spočíva v tom, či účastník splnil zákonom uloženú povinnosť prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania, predovšetkým tým, že pravdivo a úplne označí všetky potrebné dôkazné prostriedky. Okolnosť, či súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil zistenie skutkového stavu pre svoje rozhodnutie, neznamená možnosť alebo nemožnosť účastníka použiť dôkazy v konaní. Pri inom výklade znenia, obsahu a účelu ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. by sa totiž cestou obnovy konania mohol domáhať revízie právoplatne skončeného súdneho konania každý účastník, ktorého dôkazným návrhom nebolo vyhovené, hoci súd tieto dôkazy nepovažoval za rozhodujúce a preto ich nevykonal. Takto by obnova konania plnila účel dovolacieho konania. Každý z týchto mimoriadnych opravných prostriedkov je však občianskym súdnym poriadkom upravený odlišne, i keď ich spoločným účelom je náprava nesprávneho právoplatného rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 4Cdo 18/2010). K námietke, že súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti splnomocneného zástupcu navrhovateľa, odvolací súd uvádza, že boli splnené podmienky pre postup podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti zástupcu navrhovateľa, ktorý nepožiadal o odročenie pojednávania, pričom uvedenú skutočnosť odvolateľ potvrdil aj v odvolaní. K odvolacej námietke nevykonania dokazovania v danom štádiu rozhodovania o návrhu o povolení obnovy konania, je potrebné uviesť, že súd skúma podmienky pre ktoré je prípustné povoliť obnovu konania, dokazovanie v pravom zmysle nevykonáva v tomto štádiu konania. Súd skúma či sa dôvody obnovy konania opierajú o nové skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré v dobe pôvodného rozhodovania súdu a to do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa a tiež odvolacieho súdu už existovali, avšak účastník nemohol navrhnúť ich vykonanie bez svojej viny a tiež nové skutočnosti a dôkazy, ktoré až teraz možno vykonať, keď nemohli byť vykonané v pôvodnom konaní, hoci ich vykonanie účastník navrhol, ale ich vykonaniu bránila nejaká objektívna prekážka spočívajúca v nemožnosti vykonania dôkazu na strane súdu, alebo nemožnosti predloženia dôkazu účastníkom konania a uplatnený dôvod obnovy konania má mať za následok priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Navrhovatelia uviedli, že všetky dôkazy sa nachádzajú v pôvodnom spise, ktorého obnovy sa domáhajú, nenavrhli vykonanie nových dôkazov, len poukázali na skutočnosť, že súdy v konaní nevykonali nimi navrhnuté dôkazy, a to nezabezpečili nájomnú zmluvu a nevypočuli pracovníkov PD Majcichov a odporcu, namietali vecnú nesprávnosť rozhodnutí súdu prvého i odvolacieho súdu, prieťahy v konaní a procesné pochybenia súdu, ktorý rozhodol v rozpore s uznesením zo dňa 10.4.2008, ktorým pripustil zmenu návrhu a namietali, že im bola odňatá možnosť konať pred odvolacím súdom. Z uvedeného
vyplýva, že za dôvod obnovy jednoznačne nepovažovali nové skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy resp. dôkazy, ktoré sa nemohol vykonať v pôvodnom konaní, ale obnovy sa domáhali z takých dôvodov, ktoré nemožno subsumovať pod § 228 ods. 1 O.s.p. upravujúci dôvody obnovy konania. Nedôvodnou napokon odvolací súd vyhodnotil námietku, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, pričom odvolateľ poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 4. mája 2010 sp. zn. 12C 38/2010, v ktorej súd rozhodol tak, že všetci sudcovia Okresného súdu Trnava sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci o návrhu na obnovu konania nedošlo k vylúčeniu sudcov Okresného súdu Trnava. K postupu súdu prvého stupňa o zastavení konania o návrhu navrhovateľov 4/, 5/, 6/ a 8/ odvolací súd zdôrazňuje, že procesný postup súdu bol správny, keď vychádzal z dispozičného práva navrhovateľov 4/, 5/, 6/ a 8/, ktorý prejavili vo vzťahu k súdu vôľu, že v konaní nemajú záujem pokračovať a rozhodli sa vziať svoj návrh na začatie konania späť. Vychádzajúc zo zásady dispozície navrhovateľov s návrhom na začatie konanie, preto súd so súhlasom odporcu konanie zastavil, pričom žiadne zákonné ustanovenie neukladá súdu žiadať súhlas ich predchádzajúceho splnomocneného zástupcu. Žiada sa dodať, že obnova konania nie je prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť nápravu nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktorá má pôvod v nesprávnom postupe súdu, alebo je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci (s výnimkou § 228 ods. 1 písm. c) až e) O.s.p.). Na nápravu nesprávneho rozhodnutia, z mimoriadnych opravných prostriedkov, slúži dovolanie (mimoriadne dovolanie). S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd vo výrokoch vecne správne uznesenie súdu prvého stupňa, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil. V odvolacom konaní mal úspech odporca, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania voči neúspešným navrhovateľom, odporca si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú, preto bolo dôvodné odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznať. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.