Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-141-1996.pdf
PDF · 89.09 KB
No categories available
21C/141/1996
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Trnave sudkyňou JUDr. Andreou Moravčíkovou, PhD. v právnej veci navrhovateľov: 1.) A. L., bytom B., S. Č. XX,. ČR, 2.) Ing. P. Š., bytom B., V. X., 3.) A. M., bytom, B. P. XX, 4.) G. M., bytom H. XX/XX, XXX XX Z., 5.) Ing. S. S., bytom XXX XX K. N. D. č. XXX, 6.) F. S., bytom XXX XX K. N. D., 7.) Š. L., bytom XXX XX K. N. D. č. XXXX, 8.) I. Š., bytom Ž., G. X, 9.) J. L., bytom XXX XX. K. N. D. č. XXX, proti odporcovi: S. P. F., B. XX, XXX XX B., o úhradu nájomného za užívanie pozemkov, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom súdu doručeným dňa 12.8.1996 domáhal sa navrhovateľ zaplatenia nájomného za užívanie pozemkov od odporcu v 1. rade P. D. so sídlom v M., pričom ako odporcu v 2. rade navrhovateľ označil S. P. F.. Na základe skutočnosti, že navrhovateľ A. L. označil ako navrhovateľa seba, pričom v žalobnom petite žiadal zaplatenie nájomného v prospech ďalších osôb, po ustálení ich okruhu pripustil súd svojím uznesením zo dňa 5.2.1997 pristúpenie navrhovateľov P. Š., A. M., R. S., Š. L. a I. Š. ako navrhovateľov v II, III, IV, V a VI rade. V priebehu konania došlo k úmrtiu navrhovateľa v II. rade P. Š., na miesto ktorého vstúpil jeho zákonný dedič Ing. P. Š., ako aj došlo k úmrtiu navrhovateľky v IV. rade R. S., na miesto ktorej vstúpili zákonní dedičia G. M., Ing. S. S. a F. S., v súčasnosti označení ako navrhovatelia v IV., V a VI. rade. Uznesením zo dňa 20.7.2004 súd pripustil , aby do konania vstúpil J. L. ako navrhovateľ v VII. rade, v súčasnosti označený ako navrhovateľ v IX. rade. Navrhovateľ v I. rade A. L. je splnomocneným zástupcom navrhovateľov v II. až IX. rade.
Na návrh splnomocneného zástupcu navrhovateľov zo dňa 6.7.2006, ktorým žiadal zastaviť konanie voči odporcovi v I. rade P. D. M., rozhodol súd uznesením zo dňa 10.4.2008 o zastavení konania voči odporcovi v I. rade, a teda od právoplatnosti tohto uznesenia dňa 25.07.2008 v predmetnom spore je odporcom už len S. P. F..
Počas konania splnomocnený zástupca navrhovateľov niekoľkokrát upravoval petit, pričom na pojednávaní dňa 3.11.2008 súd pripustil zmenu petitu v podaní doručenom súdu dňa 6.7.2006 na č.l. 150, a teda predmetom rozhodovania bol nasledovný petit: „Odporca S. P. F. je povinný podľa žaloby zo dňa 12.8.1996 a dodatku zo dňa 15.6.1999 žalobcom vyplatiť čiastku 31.165,-Sk a to navrhovateľovi v I. rade P. Š., čiastku 8.694,-Sk, navrhovateľovi v II. rade A. L. čiastku 6.772,-Sk, navrhovateľovi v III. rade I. Š. čiastku 4.091,-Sk, navrhovateľovi v IV. Rade R. S. čiastku 2.880,-Sk, navrhovateľovi v V. rade A. M. čiastku 3.346,-Sk, navrhovateľovi v VI. rade Š. L. čiastku 4.140,-Sk a navrhovateľovi v VII. rade J. L. čiastku 1.242,-Sk. Ďalej je S. P. F. povinný zaplatiť 5% úrok z omeškania za každý rok od 12.8.1996 až do právnej moci rozsudku a to : navrhovateľovi
v I. rade P. Š. z čiastky 8.694,-Sk, úrok 434,70 Sk, navrhovateľovi v II. rade A. L. zo sumy 6.772,-Sk, úrok 338,60 Sk, navrhovateľovi v III. rade I. Š. z čiastky 4.091,-Sk, úrok 204,55 Sk, navrhovateľovi v IV. Rade R. S. z čiastky 2.880,-Sk, úrok 144,-Sk, navrhovateľovi v V. rade A. M. z čiastky 3.346,-Sk, úrok 167,30Sk, navrhovateľovi v VI. rade Š. L. z čiastky 4.140,-Sk , úrok 207,-Sk a navrhovateľovi v VII. rade J. L. z čiastky 1.242,-Sk, úrok 62,10 Sk.“
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, s pripojenými spismi č.k. 4D 5975/92, č.k. 20D/1668/2006, č.k. 11D/817/94, s obsahom celého spisového materiálu a výsluchom účastníkov, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Nárok navrhovatelia opierajú o skutočnosť, že v období rokov 1991 - 1994 im nebolo uhrádzané nájomné za pozemky, ktoré P. D. v M. užívalo, pričom tieto pozemky boli predmetom dedičstva po zomrelej matke navrhovateľov M. L., rod. Š. a starej matke navrhovateľov M. Š., a teda svojím návrhom sa domáhajú úhrady dlžného nájomného v uvedenej výške. P. D. M. sa v súvislosti s uplatneným nárokom vyjadrilo listom adresovaným navrhovateľovi v I. rade dňa 8.7.1996 (čl. 17), v ktorom uvádza, že na pôdu, ktorá nebola zdokladovaná a nebola na ňu uzavretá nájomná dohoda, uzavrelo družstvo v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. dohodu so S. P. F., ktorému do roku 1995 nájom vyplácalo. V liste sa zároveň uvádza, že ak by družstvo nebolo uzavrelo nájomnú dohodu so SPF, bolo by povinné vyplácať nájomné od roku 1994 navrhovateľovi v I. rade, ktorého sa predmetný list týka. V liste sa taktiež uvádza, že čo sa týka ďalších navrhovateľov - spoluvlastníkov, títo mali v období od roku 1991 uzavretú nájomnú dohodu a nájomné im družstvo vypláca. Navrhovateľ v I. rade ako splnomocnený zástupca navrhovateľov z citovaného listu, o ktorý opiera celý uplatnený nárok, dovodil, že čiastky, ktoré predstavujú nájomné za pozemky bližšie v návrhu nešpecifikované, odviedlo družstvo S. P. F., s ktorým aj uzatvorilo nájomnú zmluvu. Takýto postup družstva navrhovatelia nepovažujú za správny a domáhajú sa vyplatenia nájmu za sporné obdobia.
Navrhovatelia majú zato, že napriek skutočnosti, že k vysporiadaniu dedičstva došlo až rozhodnutím Okresného súdu v Trnave právoplatným 19.6.1996, majú ako oprávnení dedičia právo na nájom aj za predchádzajúce obdobia, a to od 20.6.1990, t.j. od smrti poručiteľky M. L.. Navrhovatelia označujú pozemky, za ktoré žiadajú úhradu nájomného, súhrnne ako „pozemky, ktoré sme zdedili po našej babičke M. Š., a to pozemky parcelné č. 368, 438, 441, 1535, 1536, 1852, 1620, 776, 777/1, 777/2, 1252, 1621, 1739, 2220, 2130, 775“ (čl. 6), bez ich bližšej špecifikácie odkazom na relevantné listy vlastníctva, ako aj bez určenia ich výmery.
Dňa 25.07.2008 nadobudlo právoplatnosť uznesenie súdu o zastavení konania voči P. D. M., a teda v ďalšom sa súd zaoberal len opodstatnenosťou nároku uplatneného voči S. P. F..
S. P. F. k návrhu uviedol, že nesúhlasí s uložením povinnosti platiť za pôdu v nájme P. D. M., ktoré platilo S. P. F. nájom za pôdu neznámych vlastníkov. Fond nemá s navrhovateľmi uzavretú žiadnu zmluvu, pričom ani zo žiadneho predloženého dôkazu, ako ani zo žalobného návrhu nie je zjavné, či za niektoré z parciel vo vlastníctve navrhovateľov zobral Fond peniaze. P. D. M. uzavrelo dňa 8.7.1993 so S. P. F. nájomnú zmluvu č. 448293, predmetom ktorej bol nájom pôvodne 606 ha vlastnícky nedoloženej pôdy. Postupným identifikovaním uvedenej pôdy upravilo P.. D. M. výmeru vlastnícky nedoloženej pôdy na 125 ha. V zmysle zákona č. 229/1991 Zb., zák. č. 330/1991 Zb. a zák. č. 180/1995 Z.z. nakladá S. P. F. s poľnohospodárskymi pozemkami vo vlastníctve štátu, s pozemkami s nezistenými vlastníkmi a s vlastnícky nedoloženými pozemkami. Pokiaľ nie je známy vlastník nehnuteľnosti, je fond v zmysle § 18 zák. č. 229/1991 zb. oprávnený dať nehnuteľnosť do užívania. Odplata za toto užívanie je príjmom fondu dovtedy, než vlastník uplatní svoje práva k tejto nehnuteľnosti.
Splnomocnený zástupca navrhovateľov vo svojej výpovedi uviedol, že žiada úhradu nájmu za pôdu, ktorú navrhovatelia zdedili po svojej matke M. L. a po babke M. Š., pričom si uplatnili nárok za obdobie rokov 1991 - 1994. Matka navrhovateľov zomrela v roku 1990 a stará matka v roku 1971, pričom navrhovatelia majú zato, že smrťou poručiteliek získali vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú v užívaní družstva a družstvo o tom, že sú dedičmi aj vedelo, keďže ich v roku 1992 pozvalo na schôdzu. Ďalej uviedol, že má zato, že nájomný vzťah vznikol medzi S. P. F. a P. D. M., na základe čoho družstvo uhrádzalo nájom fondu, pričom podľa neho mal byť nájom uhrádzaný navrhovateľom, a to aj v období, kedy prebiehalo dedičské konanie po poručiteľkách. Súdu taktiež uviedol, že pohľadávku voči pôvodnému odporcovi v I. rade, voči ktorému bolo konanie zastavené, si navrhovatelia uplatnili
samostatne v konkurznom konaní, kedy sa ako veritelia prihlásili v roku 2000. Vzhľadom na výzvu súdu na špecifikáciu pozemkov, za ktoré žiada úhradu priznať navrhovateľ uviedol, že podľa neho potvrdenie P. D. M. z 8.7.1996 o uzatvorení zmluvy so S. P. F. na ich pozemky a vyplácanie nájomného v prospech S. P. F. je toho dôkazom, pričom podľa splnomocneného zástupcu navrhovateľov je táto zmluva medzi družstvom a fondom neplatná a navrhovatelia požadujú vyplatenie predmetnej sumy vyplatenej v prospech fondu priamo navrhovateľom.
Odporca S. P. F. k veci uviedol, že v predmetnej veci namietajú vecnú pasívnu legitimáciu, keďže v predmetnom konaní ide o nárok medzi navrhovateľmi a P. D. M., kedy v období rokov 1991 - 1994 išlo o pozemky vysporadúvané v rámci dedičského konania po právnych predchodcoch navrhovateľov, a teda nešlo o neznámych vlastníkov, prípadne nezistených vlastníkov, ktorých pozemky zo zákona spravuje fond. Odporca uzavrel zmluvu s P. D. M. na také pozemky, ktoré v zmysle zák. č. 299/1991 Zb. mal spravovať fond, pričom vyjadrenie P. D., ktorým vyrozumel navrhovateľov o tom, že sú tam aj ich pozemky, nie je relevantným tvrdením. S. P. F. nedisponuje označením parciel, ktoré jednotlivé družstvá pri uzatváraní zmlúv označili v zmysle § 18 citovaného zákona, uzatváral zmluvy vždy len na výmeru a nie na parcelné čísla. Za správne označenie nesie zodpovednosť predmetné družstvo ako užívateľ pôdy. Odporca namietal skutočnosť, že medzi ním a navrhovateľmi neexistuje žiaden zmluvný ani iný vzťah, pričom nárok navrhovateľov je možné uplatniť si výlučne voči P. D. M..
Podľa ust. § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení účinnom ku dňu podania návrhu pokiaľ nie je známy vlastník nehnuteľnosti, je P. F. oprávnený dať nehnuteľnosť do užívania vhodným záujemcom; odplata za toto užívanie je príjmom fondu dovtedy, než vlastník uplatní svoje práva k tejto nehnuteľnosti. Ak vlastník uplatní svoje práva k nehnuteľnosti, P. F. vypovie zmluvu s nájomcom k 1. októbru bežného roka s jednoročnou výpovednou lehotou, ak sa s vlastníkom nedohodne inak.
Podľa ust. § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení účinnom ku dňu podania návrhu dňom účinnosti tohto zákona zanikajú tieto práva k majetku uvedenému v § 1 ods. 1: a) právo družstevného užívania k združeným pozemkom vlastníkov, ktorí nie sú členmi P. D., b) právo užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby, právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa, d) právo bezplatného užívania rybníkov, e) právo trvalého užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, f) právo hospodárenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu. Ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaná, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka. Výpovedná lehota je jeden rok, pokiaľ sa nedohodne inak; v prípade že pozemok je pre vlastníka neprístupný, nemôže výpovedná lehota skončiť skôr, než sa vykonajú pozemkové úpravy. V prípade, že oprávnenej osobe sa majú vydať tiež budovy a stavby alebo poskytnúť náhrady podľa tohto zákona, nemôže výpovedná lehota pri výpovedi danej nájomcom skončiť skôr, než tieto nároky vyporiada. V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992 výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred týmto dňom.
Podľa ust. § 20 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení účinnom ku dňu podania návrhu oprávnenia fondu k pozemkom uvedeným v § 16 ods. 1 písm. b) a c) ustanovené v § 17 a 18 zanikajú doručením výpisu z katastra nehnuteľností, ktorým vlastník preukáže vlastníctvo k týmto pozemkom. Doručením výpisu z katastra nehnuteľností (odsek 1) vstupuje vlastník do práv prenajímateľa pozemkov.
Súd v predmetnej veci ustálil, že v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb. medzi doterajším užívateľom (v relevantnom období t.j. k podaniu návrhu teda P. D. M.) a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku (teda navrhovateľmi) nedošlo k inej dohode, a teda vznikol medzi nimi nájomný vzťah. Jediným povinným na zaplatenie úhrad nájomného je P. D. so sídlom v M., ktoré však nie je účastníkom konania.
Súd v tejto súvislosti uvádza do pozornosti navrhovateľov, že pokiaľ by aj došlo k nesprávnemu vymedzeniu výmery pozemkov podriadených režimu § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb. P. D. pri uzavieraní zmluvy so S. P. F., a teda k odvádzaniu nájmu v prospech fondu zo strany družstva aj za
pozemky, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľov (čo však nebolo predmetom dokazovania a pre podstatu veci je irelevantné), ani takáto skutočnosť by nemala vplyv na povinnosť S. P. F. zaplatiť požadovanú sumu navrhovateľom. V danom prípade by išlo len o vzťah medzi P. D. a S. P. F. s možnosťou uplatnenia si prípadných nárokov výlučne D. voči P. F.. Navrhovatelia si správne uplatnili svoj nárok voči P. D. so sídlom v M. v konkurznom konaní, za jeho prípadné neuspokojenie vzhľadom na nedostatok majetku však nemôže zodpovedať S. P. F..
Vzhľadom na uvedené súd dospel k právnemu záveru, že odporca nie je v predmetnej veci pasívne legitimovaný, a teda uvedený nárok nie je možné si voči nemu uplatniť. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že vychádzajúc z ustálenia nedostatku pasívnej legitimácie na strane odporcu sa súd ďalej nárokom ako takým nezaoberal a žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., avšak odporcovi v konaní plne úspešnému súd nepriznal náhradu trov konania , keďže tento si ju nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.