Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/215/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v právnej veci žalobkyne: H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č., J. XXX, zast. advokátskou kanceláriou B & S Legal s.r.o., Gorkého 3, Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s. v skratke SLSP, a.s., IČO: 00 151 653, Bratislava, Tomášikova 48, zast. JUDr. Romanom Kvasnicom, advokát, Piešťany, Sad A. Kmeťa 24, o zaplatenie sumy 15 840,90 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 15 840,90 eur a

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.05.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.06.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.07.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.08.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.09.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.10.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.11.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.12.2010 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.01.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.02.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 86,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.03.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9,25% p.a. počnúc dňom 16.04.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9,25% p.a. počnúc dňom 16.05.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9,25% p.a. počnúc dňom 16.06.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9,5% p.a. počnúc dňom 16.07.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9,5% p.a. počnúc dňom 16.08.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9,5% p.a. počnúc dňom 16.09.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9,5% p.a. počnúc dňom 16.10.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9,25% p.a. počnúc dňom 16.11.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.12.2011 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.01.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.02.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.03.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.04.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.05.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 9% p.a. počnúc dňom 16.06.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

- úrok z omeškania vo výške 8,75% p.a. počnúc dňom 16.07.2012 do zaplatenia z časti istiny vo výške 586,70 eur

a súdny poplatok vo výške 950 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 2 275,60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo C. I., O..I..

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa návrhom došlým súdu dňa 16.8.2012 domáhala zaviazania žalovaného na zaplatenie jej sumy 15 840,90 eur s príslušenstvom titulom plnenia zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu / ďalej len „Zmluva o dôchodku“/ zo dňa 01.10.1997 za obdobie máj 2010 až júl 2012, pričom Výpoveď zo zmluvy danú žalovaným žalobkyni zo dňa 26.10.2009 v zmysle § 582

Obč. zák. považuje za neplatnú pre nemožnosť jej vypovedania z dôvodu, že Zmluva o dôchodku nie je zmluvou na dobu neurčitú.

Dňa 20.9.2012 bol tunajším súdom vydaný platobný rozkaz č. k. -32, proti ktorému podal odpor žalovaný s tým, že so žalobou žalobkyne nesúhlasil, túto žiadal zamietnuť z dôvodu, že záväzok na plnenie zo Zmluvy o dôchodku voči žalobkyni zaniklo z dôvodu nemožnosti plnenia v zmysle Obč. zák., keďže banka v zmysle ; a najmä veta za bodkočiarkou o bankách, nesmie poskytovať plnenie bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky neodôvodnené plnenie, pričom záväzok na vyplácanie určitého dôchodku podľa Obč. zák. je svojou povahou jednostranným záväzkom bez hospodárskeho dôvodu a bez protiplnenia od prijímateľa tohto plnenia.

Žalovaný vo svojom odpore ďalej uviedol, že voči žalobkyni nemá žiaden záväzok zo Zmluvy o dôchodku zo dňa 01.10.1997, pretože právo na plnenie, ktorého sa žalobkyňa domáha, je v rozpore s hmotným právom a ak by v minulosti existovalo, už zaniklo. Plnenie Zmluvy o dôchodku sa stalo právne nemožné zo strany banky - žalovaného, pričom na danú vec sa vzťahujú ustanovenia o bankách a následne sa na vec aplikuje Obč. zák. Zákon o bankách upravuje okrem bankových činností aj iné činnosti banky, t.j. niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním, zánikom bánk so sídlom na území SR, na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému. Ustanovenie veta za bodkočiarkou výslovne neumožňuje banke uskutočňovať činnosti, ktoré sú v rozpore so Zák. o bankách tak, že odo dňa účinnosti tohto zákona nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Teda také činnosti, keď banka by mala poskytovať plnenie hospodársky neodôvodnené alebo plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, plnenie bez protihodnoty v zmysle Zák. o bankách, čoho sa domáhal žalobkyňa podľa Obč,. zák. Plnenie zo Zmluvy o dôchodku je tiež hospodárky neodôvodnené.

sa na danú vec vzťahuje z dôvodu ,že veta za bodkočiarkou zakazuje banke od účinnosti tohto zákona pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom, a to aj plnenia, ku ktorým sa banka nesmie zmluvou zaviazať podľa , teda na hospodársky neodôvodnené plnenie, ani na plnenie bez protihodnoty. Zmluva o dôchodku podľa Obč. zák. svojim obsahom a charakterom je jednostranne zaväzujúca zmluva bez akéhokoľvek hospodárskeho výsledku pre banku.

Z dôvodu, že plnenie zo Zmluvy o dôchodku sa stalo nemožné v zmysle Obč. zák. s poukazom na ň 27 ods. 8; ; veta za bodkočiarkou tým, že banka nesmie poskytovať plnenie bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky neodôvodnené plnenie, záväzok žalovaného voči žalobkyni zanikol.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím žalobkyne, právnych zástupcov účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dokladmi: Žiadosťou žalobkyne o poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu zo dňa 01.10.1997, Zmluvou o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu zo dňa 01.10.1997, Výpoveďou zo dňa 26.10.2009 danou žalovaným žalobkyni, Štatútom Podporného dôchodkového fondu odporcu zo dňa 1.7.1993, s Dodatkom 1 zo dňa 19.4.1994 a Dodatkom č. 2 zo dňa 1.12.1996, Usmernením k Dodatku č. 2 Štatútu zo dňa 5.12.1996, Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -33 zo dňa 25.4.2012, spisom tunajšieho súdu č.k. pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -174 zo dňa 22.02.2011bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 586,70 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 16.4.2010 do zaplatenia titulom plnenia z predmetnej platnej Zmluvy o dôchodku zo dňa 01.10.1997, keďže Výpoveď zo zmluvy zo dňa 26.10.2009 danú žalovaným žalobkyni v zmysle Obč. o bankách, najmä vyhodnotil prvostupňový súd ako nedôvodnú.

Z písomných vyjadrení žalobkyne, ako i ústnych vyjadrení jej právneho zástupcu súd zistil, že dňa 01.10.1997 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá Zmluva o dôchodku, predmetom ktorej bolo doživotné plnenie z uplatneného a priznaného nároku na plnenie z Podporného dôchodkového fondu odporcu, pričom povinnosť plniť mal žalovaný a právo na plnenie má žalobkyňa. V zmysle zmluvy sa žalovaný zaviazal vyplácať žalobkyni sumu 17 675.- Sk /586,70 eur/ mesačne vždy k 15. dňu nasledujúceho mesiaca až do dožitia žalobkyne. Vyplácanie plnenia teda končí mesiacom, ktorého sa žalobkyňa dožila. Predmetná Zmluva o dôchodku spĺňa podstatné náležitosti zmluvy podľa § 582 ods. 1 Obč. zák., preto Výpoveď zo Zmluvy o dôchodku zo dňa 26.10.2009 danú žalovaným žalobkyni považuje žalobkyňa za neplatnú, nakoľko Zmluva o dôchodku je zmluvou uzatvorenou na dobu neurčitého trvania, nie však zmluvou na dobu neurčitú. Platnosť predmetnej Zmluvy o dôchodku zo dňa 01.10.1997, ako i neplatnosť Výpovede zo zmluvy zo dňa 26.10.2009 bola ustálená i v Náleze Ústavného súdu SR č. k. -33 zo dňa 25.4.2012, ktorý potvrdil, že Zmluva o dôchodku nie je zmluvou na dobu neurčitú, nie je možné ju ukončiť Výpoveďou podľa § 582 os. 1 Obč. zák.

K námietkam žalovaného a dôvodom zamietnutia žaloby, žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný namieta platnosť predmetnej Zmluvy o dôchodku z dôvodu zániku pre nemožnosť plnenia §

575 a nasl. Obč. zák. pre rozpor s ; ; o bankách. Navrhovateľka sa s týmto nestotožňuje z nasledovných dôvodov:

a/ Ustanovenie § 27 ods. 8 Zák. o bankách sa nevzťahuje na interné vzťahy odporcu a jeho

zamestnanca.

Zmluva o dôchodku spadá do rámca interných vzťahov žalovaného s jeho bývalou zamestnankyňou, na ktoré sa nevzťahuje § 27 ods. 8 Zák. o bankách, keďže citovaný zákon upravuje len vzťahy žalovaného ako banky navonok, t.j. uzatváranie zmlúv s klientmi či inými bankami vzhľadom k predmetu jeho podnikateľskej činnosti. Z ustanovenia § 1 Zák. o bankách vyplýva, že tento zákon neupravuje interné otázky banky vo vzťahu k zamestnancom, odmeňovanie zamestnancov, otázky sociálnej politiky, sponzorské aktivity a pod., čo navyše vyplýva aj zo systematického začlenenia § 27 ods. 8 do 6. časti Zákona o bankách s názvom „Požiadavky na podnikanie banky a pobočky zahraničnej banky“, pričom uzatváranie zmlúv o dôchodku s vlastnými zamestnancami nie je podnikaním banky resp. bankovým obchodom. Existencia zamestnaneckého vzťahu medzi účastníkmi konania bola predpokladom uzatvorenia Zmluvy o dôchodku a na tento interný vzťah aplikoval žalovaný zákonný typ zmluvy o dôchodku, ktorá nebola určená výslovne na úpravu pracovnoprávnych vzťahov, ale iných vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

b/ Plnenie žalovaného zo zmluvy o dôchodku v zmysle Štatútu Podporného dôchodkového fondu má byť vyplácané z tohto fondu žalovaného vytvoreného z použiteľného zisku žalovaného, čo Zákon o bankách nezakazuje.

Fond, z ktorého má žalovaného v zmysle Štatútu vyplácať plnenie zo zmlúv o dôchodku uzavretých so svojimi bývalými zamestnancami bol vytvorený v roku 1993 a bol vytvorený na základe Podnikovej kolektívnej zmluvy SŠTSP na rok 1993 v súlade s nar. vl. ČSFR č. 577/90 Zb. o finančnom hospodárení štátnych podnikov - s použiteľného zisku do výšky 10%, minimálne však vo výške 5% za rok. Zo svojho čistého zisku si mal žalovaný vytvárať Fond za účelom vyplácania plnení zo zmlúv o dôchodku uzavretých so svojimi bývalými zamestnancami, pričom použitie prostriedkov Fondu bolo určené podľa vlastného uváženia žalovaného, pričom Zákon o bankách nelimituje oprávnenie bánk použiť po splnení zákonných povinností svoj čistý zisk podľa vlastného uváženia.

c/ Žiadne ustanovenie nestanovuje, žeby vykonávanie peňažnej platby na základe Zmluvy o dôchodku bolo zakázané.

Právna nemožnosť plnenia podľa § 575 Obč. zák. nastáva, ak sa určitý typ plnenia stane právom zakázaný. V prípade Zmluvy o dôchodku je plnením povinnej osoby pravidelné vykonávanie úhrady finančnej čiastky na účet oprávnenej osoby, pričom vykonávanie úhrad nie je v rozpore so zákonom.

d/ Zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzavretou za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle § 27 ods. 8 Zák. o bankách.

Zmluva o dôchodku ako zmluvný typ je zmluvou asynalagmatickou, ktorá môže byť uzavretá aj na doživotne určenú dobu neurčitého trvania, nie je teda zmluvou uzatváranou za nápadne nevýhodných podmienok pre jednu zmluvnú stranu. Zároveň neexistuje rozpor Zmluvy o dôchodku s § 27 ods. 8 Zák. o bankách z dôvodu, že žalobkyňa bola dlhé roky zamestnancom žalovaného, preto protihodnota plnenia žalovaného bola zo strany žalobkyne poskytnutá počas skoro celého jej aktívneho pracovného života.

e/ je irelevantné pre posudzovanie vzťahov medzi účastníkmi konania a Zák. o bankách nepriamo vylučuje zánik povinnosti žalovaného plniť zo Zmluvy o dôchodku pre dodatočnú nemožnosť plnenia ako zákonný dôsledok žalovaným tvrdeného rozporu Zmluvy s Zák. o bankách. Tvrdenie žalovaného, že Zmluva o dôchodku zanikla z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia, nie je pravdivé a nemá ani oporu v Zák. o bankách. K zániku Zmluvy o dôchodku, resp. povinnosti žalovaného plniť z tejto zmluvy z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia pre existenciu rozporu Zmluvy o dôchodku s Zák. o bankách nemohlo dôjsť, nakoľko žiadne ustanovenia Zák. o bankách explicitne nespája rozpor právneho vzťahu s so zánikom takého právneho vzťahu. Nie je to stanovené ani v Zák. o bankách a výslovne stanovuje bankám povinnosť zosúladiť svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činností podľa dovtedajších predpisov, do 6 mesiacov od účinnosti Zák. o bankách, ktorý však nestanovuje, žeby plnenie zo zmlúv uzavretých v rozpore s bolo nemožné alebo protiprávne.

K tvrdeniam žalovaného týkajúceho sa zakázaného plnenia zo Zmluvy o dôchodku z dôvodu hospodársky neodôvodneného plnenia, resp. plnenia bez protihodnoty, žalobkyňa uviedla, že sám žalovaný takého plnenia i v súčasnosti poskytuje. Výpoveď zo Zmluvy o dôchodku danej žalovaným žalobkyni dňa 26.10.2009, ako aj konanie žalovaného, je vzhľadom na charakter a účel Zmluvy o dôchodku v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o dôchodku je asynalagmatickým záväzkovým vzťahom a jej účelom bolo zabezpečiť určitú životnú úroveň žalobkyni pred odchodom do starobného dôchodku na doživotne určenú dobu neurčitého trvania.

Právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -174 zo dňa 22.02.2011 súd zaviazal o žalovaného na zaplatenie sumy 586,70 eur s príslušenstvom titulom plnenia zo Zmluvy o dôchodku zo dňa 01.10.1997 za apríl 2010 z dôvodu, že predmetná Zmluva je zmluvou uzavretou na dobu určitú, do smrti žalobkyne a Výpoveď zo dňa 26.10.2009 danú žalovaným žalobkyni posúdil ako neplatnú. Ako vyplýva z odôvodnenia oboch rozhodnutí, súdy sa zaoberali aj námietkami vznesenými odporcom a týkajúcimi sa skutočnosti, že Zmluva o dôchodku zanikla v dôsledku nemožnosti plnenia podľa § 575 ods. 1 Obč. zák. vzhľadom na § 27 ods. 8 Zák. .č 483/2001 Zák. o bankách, ktoré sú totožné s námietkami, ktoré odporca uplatnil i v tomto konaní a ktoré boli vyhodnotené ako nedôvodné.

Žiadosťou o poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. si žalobkyňa u žalovaného uplatnila poskytnutie plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. z dôvodu, že spĺňa podmienky čl. III Štatútu Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. Za žalovaného Žiadosť podpísala osoba za personálny a sociálny úsek a riaditeľka krajskej pobočky žalovaného v Košiciach.

Zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 01.10.1997 / Zmluvy o dôchodku/ súd zistil, že táto bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným a predmetom zmluvy bolo doživotné plnenie žalobkyni žalovaným ako povinným z uplatneného a priznaného nároku na plnenie z podporného dôchodkového fondu podľa Štatútu vo výške 17 675.- Sk mesačne k 15. dňu každého mesiaca až do dožitia žalobkyne. Podľa bodu 4 Zmluvy, výška plnenia je pevná a nemá na ňu vplyv budúca zmena výšky dôchodku, ktorá bola rozhodujúca v čase uzatvorenia tejto zmluvy. V zmysle bodu 6 Zmluvy záväzok odporcu ako povinného z tejto zmluvy trvá aj pri zmene jeho právnej formy a aj pre jeho právneho nástupcu.

Z Výpovede žalovaného č. j. zo dňa 26.10.2009 súd zistil, že žalovaný dal žalobkyni podľa § 582 Obč. zákonníka. Výpoveď zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 26.10.2009 bola daná s tým že po uplynutí 3-mesačnej zákonnej

výpovednej lehoty od doručenia výpovede platnosť a účinnosť zmluvy skončí ku koncu najbližšieho kalendárneho štvrťroka t.j. 31.3.2010.

Zo Štatútu podporného dôchodkového fondu SŠTSP zo dňa 01.07.1993 má súd za preukázané, že žalovaný zriadil podporný dôchodkový fond slúžiaci na podporu zabezpečenia životnej úrovne, ktorú pracovníci žalovaného dosiahli v čase svojej pracovnej aktivity, na ocenenie ich vernosti, kvality ich práce a podporu stabilizácie pracovníkov odporcu. Podľa čl. II ods. 4. plnenie prislúcha pracovníkovi, ktorý a/ rozviazal pracovný pomer s žalovaným z dôvodu prvého odchodu do starobného dôchodku za b/ ktorému vznikol nárok na výplatu starobného alebo invalidného dôchodku a tento sa mu skutočne začal vyplácať c/ bol nepretržite v hlavnom pracovnom pomere u žalovaného najmenej 10 rokov. Podľa čl. II ods. 6 plnenie je nárokové a pracovníci si ho uplatňujú na základe žiadosti prostredníctvom mestskej pobočky žalovaného.

Z Dodatku č. 1 štatútu dôchodkového fondu žalovaného má súd za preukázané, že dňa 01.04.1994 bol žalovaným prijatý dodatok k štatútu podporného dôchodkového fondu žalovaného pričom čl. 2 body 4 a 6 ostali nezmenené.

Z Príkazného listu Generálneho riaditeľa č. 5/1993 zo dňa 20.07.1993 má súd za preukázané, že žalovaný vytvoril v záujme stabilizácie pracovníkov podporný dôchodkový fond poukazujúc na spôsob sociálnej a ekonomickej stabilizácie zamestnancov.

Z Usmernenia k podpornému dôchodkovému fondu SŠTSP zo dňa 20.07.1993 má súd za preukázané bližšie popísanie funkcií a spôsobu vyplácania finančných prostriedkov z Podporného dôchodkového fondu SŠTSP, keď výplata plnenia z podporného dôchodkového fondu sa končí posledným dňom poberania starobného alebo invalidného dôchodku.

Z Dodatku k Usmerneniu k podpornému dôchodkovému fondu SŠTSP zo dňa 20.07.1993 má súd za preukázané vydanie usmernenia, podľa ktorého bodu 4 plnenia z PDF a DPP sa priznávajú pracovníkom, ktorí odchádzajú do prvého starobného alebo invalidného dôchodku a nezostávajú naďalej v pracovnom pomere s žalovaným. Pracujúcim dôchodcom plnenie z podporného fondu a dôchodkového poistenia pre pracovníkov neprináleží. Podľa bodu 5 Dodatku k Usmerneniu k podpornému dôchodkovému fondu SŠTSP zo dňa 20.07.1993 plnenie z PDF a DPP prináleží pracovníkovi až po ukončení pracovného pomeru a skutočného fyzického odchodu od žalovaného.

Podľa § 842 Obč. zák., zmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku.

Podľa § 582 ods. 1 Obč. zák., ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Podľa § 575 ods. 1 Obč. zák., ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka zanikne.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlho riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa o bankách, tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.

Podľa , banka a pobočka zahraničnej banky nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre nich, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky.

Podľa , ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , banky, pobočky zahraničných bánk a iné osoby sú najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona povinné zosúladiť s týmto zákonom svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa doterajších predpisov; odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona však nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Každá banka je tiež povinná do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona zosúladiť svoje stanovy s týmto zákonom; ak banka do uplynutia tejto lehoty nezosúladí niektoré ustanovenia svojich stanov s týmto zákonom, tieto ustanovenia strácajú platnosť dňom uplynutia tejto lehoty.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 09.02.1994 bola medzi účastníkmi konania uzavretá v zmysle § 842 Obč. zák. Zmluva o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s., ktorej predmetom bolo doživotné plnenie žalovaným ako povinným v prospech žalobkyne vo výške 586,70 eur v zmysle uplatneného a priznaného nároku na základe Žiadosti žalobkyne. Na základe predmetnej zmluvy odo dňa jej účinnosti žalovaný v prospech žalobkyne aj plnil. Dňa 26.10.2009 žalovaný však v zmysle § 582 ods. 1 Obč. zák. uplatnil voči žalobkyni Výpoveď z predmetnej zmluvy, a to z dôvodu, že Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede. Platnosť a účinnosť Zmluvy o dôchodku mala podľa Výpovede zo dňa 26.10.2009 skončiť ku dňu 31.3.2010, z tohto dôvodu preto počnúc mesiacom apríl 2010 prestal žalovaný poskytovať v zmysle Zmluvy o poskytovaní podporného dôchodkového fondu odporcu plnenia Na základe právoplatného rozsudku tunajšieho súdu č.k. -174 zo dňa 22.02.2011 bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 586,70 eur s príslušenstvom žalobkyni titulom Zmluvy o dôchodku zo dňa 01.10.1997 za obdobie apríl 2010 s tým, že sa jedná o zmluvu uzavretú na dobu určitú a Výpoveď zo zmluvy zo dňa 26.10.2009 danú žalovaným žalobkyni bola daná v rozpore so zákonom a je neplatná.

Podanou žalobou v tomto konaní sa žalobkyňa domáhala zaviazania žalovaného na plnenie v zmysle predmetnej Zmluvy o dôchodku zo dňa 01.10.1997 za obdobie máj 2010 až júl 2012.

Súd ako otázku prejudiciálnu riešil otázku platnosti, príp. neplatnosti Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 01.10.1997, ktorá podľa námietok žalovaného mala zaniknúť v zmysle Obč. zák., pretože plnenie zo zmluvy sa stalo nemožné s poukazom na ; ; o bankách z dôvodu, že banka nesmie poskytovať plnenie bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky neodôvodnené plnenie.

Predmetnou Zmluvou o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. sa v prospech žalobkyne založilo právo na vyplácanie dôchodku doživotne, t.j. na dobu určenú neurčitého trvania, kedy je presne určený okamih začiatku vyplácania dôchodku a okamih ukončenia právneho vzťahu, a to smrťou, ktorá skutočnosť nie je závislá od ľudskej vôle. Už charakter predmetného právneho vzťahu - zmluvy o dôchodku v zmysle § 842 Obč. zák. svedčí tomu, že takýto typ zmluvy nie je možné dohodnúť na čas určitý, ale buď doživotne, teda do okamihu smrti oprávneného, alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania špecifikovaného určitým časovým úsekom - lehotou, ktorý má svoj začiatok a koniec t.j. počas štúdií, vdovstva a pod. Je nepochybné, že pri predmetnej zmluve zo dňa 01.10.1997 je špecifikovaný jasný začiatok vzniknutého právneho vzťahu medzi účastníkmi a tiež jej jasne špecifikovaný jej koniec t.j. doživotne, teda okamih smrti navrhovateľky. Jedná sa teda o presne určitú dobu s presne určeným začiatkom a koncom, avšak jej trvanie je neurčité. Trvanie

právneho vzťahu bolo účastníkmi konania dohodnuté do okamihu úmrtia žalobkyne, teda do doby nastania skutočnosti nezávislej od ich vôle. Ustanovenie § 582 ods. 1 Obč. zák. upravuje možnosť ukončenia právneho vzťahu a spôsob zrušenia záväzku založeného zmluvou uzavretou na neurčitú dobu, predmetom ktorého je opakovaná činnosť alebo záväzok, a to jednostranným právnym úkonom

- výpoveďou. Žalovaný Výpoveďou zo dňa 26.10.2009 vypovedal n predmetnú Zmluvu o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. podľa § 582 Obč. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná Zmluva zo dňa 01.10.1997 nebola uzavretá na dobu neurčitú, žalovaný preto nemohol Zmluvu vypovedať podľa § 582 Obč. zák. Navyše charakter a účel uzavretej Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu žalovaného, kedy účastníkom takejto zmluvy je na jednej strane poskytovateľ dôchodku ako osoba povinná a na druhej strane poberateľ dôchodku ako osoba oprávnená, pričom dôvody uzatvorenia takejto zmluvy, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobkyni poskytovať plnenie môžu byť rôzne a za poskytnutý dôchodok sa nemusí poskytnúť protiplnenie, nepredpokladá počas trvania právneho vzťahu do smrti oprávneného jej ukončenie jednou zo zmluvných strán. Na základe takejto zmluvy sa k povinnosti poskytovať plnenie zaviazal žalovaný dobrovoľne z dôvodu prvého odchodu žalobkyne do starobného dôchodku. Z vyššie uvedenej zo dňa 26.10.2009 predmetnej Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 01.10.1997 za neplatnú, čo bolo potvrdené právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu, v ktorom konaní bol žalovaný zaviazaný na plnenie v prospech žalobkyne v zmysle Zmluvy o dôchodku zo dňa 01.10.1997 za obdobie apríl 2010 a navyše výpoveď by bola vzhľadom na charakter a účel zmluvy i v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák.

Čo sa týka námietok žalovaného týkajúcich sa zániku predmetnej Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP, a.s. zo dňa 01.10.1997 z dôvodu nemožnosti plnenia v zmysle Obč. zák. s poukazom na ; ; veta za bodkočiarkou o bankách z dôvodu, že banka nesmie poskytovať plnenie bez poskytnutia protihodnoty, ani hospodársky neodôvodnené plnenia, odhliadnuc od skutočnosti, že tieto námietky boli už riešené ako nedôvodné v právoplatnom rozsudku tunajšieho súdu č.k.21C/121/2010-174 zo dňa 22.02.2011 súd aj v tomto konaní vyhodnotil námietky žalovaného ako bezdôvodné a v plnom rozsahu sa stotožňuje s vyjadrením žalobkyne v tomto smere. Tvrdenia žalovaného, že predmetná Zmluva o dôchodku zo dňa 01.10.1997 zanikla v dôsledku nemožnosti plnenia podľa obč. zák. vzhľadom na Zák. o bankách, podľa ktorého banka nemôže uzatvárať zmluvy, ktoré zaväzujú banku na hospodársky neodôvodnené plnenia alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, vyhodnotil tunajší súd ako účelovú obranu žalovaného. O tejto účelovosti svedčí aj to, že uvedená právna úprava bola zavedená s účinnosťou od 1.1.2002 v ustanovení a až od 1.1.2007 v Zák. o bankách, pričom žalovaný aj po 1.1.202 naďalej v prospech žalobkyne zo Zmluvy o dôchodku plnil až do jej vypovedania ku dňu 31.3.2010. Citované ustanovenie je zakomponované v Zák. o bankách v 6. časti upravujúcej požiadavky na podnikanie banky a vzťahuje sa na bankovú činnosť //, príp. iné činnosti, ktoré môže banka vykonávať pre iného v súvislosti s jej prevádzkou / / a pokračovanie len v takejto činnosti v rozpore s /t.č. / sa stalo nadobudnutím účinnosti Zák. o bankách dňa 1.1.2002 nemožným.

Vo vzťahu žalovaného k žalobkyni tento však vystupoval ako zamestnávateľ k svojmu dlhoročnému zamestnancovi odchádzajúcemu do dôchodku a obsahom zmluvného vzťahu Zmluvy o dôchodku zo dňa 01.10.1997 bolo poskytnutie sociálnej výhody žalobkyni slúžiacej na podporu zabezpečenia jej životnej úrovne, ktorú ako pracovníčka dosiahla v čase svojej pracovnej aktivity na ocenenie jej vernosti, kvality práce a na podporu stabilizácie pracovníkov. Zo strany žalovaného sa jednalo o zabezpečenie sociálnej starostlivosti pracovníka odchádzajúceho do starobného dôchodku spadajúcu pod agendu ako podnikateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti a nejednalo sa o vzťah banky s klientom. Z tohto dôvodu preto súd jeho plnenie v zmysle predmetnej Zmluvy o dôchodku nevyhodnotil ako plnenie za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle § 27 ods. 8 Zák. o bankách s poukazom i na skutočnosť, že citované ustanovenie je všeobecným ustanovením vo vzťahu banka a jej klienti, avšak v prejednávanej veci bolo potrebné ich vzťah posudzovať ako vzťah banky a jej bývalého zamestnanca, nie klienta banky, kedy ich vzťah môže byť rámcovo upravený Obč. zákonníkom, príp. iným právnym predpisom.

Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná Zmluva o dôchodku zo dňa 01.10.1997 je platná, súd v súlade s § 842 Obč. zák. zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobkyne sumy 15 840,90 eur za obdobie máj 2010 až júl 2012 / 27 mesiacov x 586,70 eur/ s tým, že v zmysle § 517 ods. 1,2 Obč. zák., nar. vlády

SR č. zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy príslušných úrokov z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti toho - ktorého mesiaca zvýšených o základnú úroková sadzbu ECB.

O trovách konania rozhodol súd podľa veta prvá tak, že v konaní úspešnej navrhovateľke priznal ich náhradu predstavujúcu zaplatený súdny poplatok 950 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2 275,60 eur vypočítanú v zmysle Vyhl. MS SR č. , ktoré predstavujú: sedem úkonov a to 1. prevzatie a príprava zastúpenia , 2. spísanie žaloby; 3. vyjadrenie k odporu zo dňa 08.11.2012 ; 4. účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 05.02.2013 a dvoch meritórnych pojednávaniach dňa 19.03.2013 a 23.01.2014/, písomné vyjadrenie zo dňa 02.05.2013 a režijný paušál a to 7,63 eur,7,81 eur a 8,04 eur režijný paušál; + 20% DPH , teda celková výška trov právneho zastúpenia predstavuje 2 275,60 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne,

v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / /

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým ,že

a/ v konaní došlo k vadám podľa

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnu-

tie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / /

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu,

že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3 , časť prvej vety za

bodkočiarkou

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok

dôvodov